Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Slovo dávam spravodajcovi z gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi Jozefovi Mikušovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo výboroch a tlmočil z gestorského výboru.

J. Mikuš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vydáva túto spoločnú správu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva túto správu v znení uznesenia, ktoré prijal 18. júna 2003, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon. Uvedený zákon prerokovali štyri výbory s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú v spoločnej správe, je ich spolu osem, z ktorých gestorský výbor odporúča schváliť body č. 1, 2, 4, 5, 7 a 8, body 3 a 6 odporúča gestorský výbor neschváliť.

Zároveň ma gestorský výbor poveril, aby som poslaneckým návrhom riešil návrhy tých špecifických problémov, ktoré opísal pán minister financií. Ide vlastne o tri pozmeňujúce návrhy, s ktorými súhlasili členovia gestorského výboru, ale pri hlasovaní o spoločnej správe neboli zladené legislatívne termíny s daným návrhom, a preto budú ešte ďalšie tri pozmeňujúce návrhy, z ktorých dva sa týkajú špecifického režimu cestovných kancelárií a energií, a jeden, ktorý v prípade schválenia týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov posúva termíny nadobudnutia účinnosti.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 271), odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyjdú z rozpravy.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za poslanecký klub HZDS pán poslanec Maxon, potom pani poslankyňa Podracká, poslanec Šulaj, Kiňo, pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Karlin.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predniesol môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Môj pozmeňujúci návrh je k čl. I bodu 6 a znie:

"§ 10" vrátane nadpisu znie: "Sadzba dane

(1) Základná sadzba dane je 19 % s výnimkou podľa odsekov 2 a 5.

(2) Pri tovare a službách uvedených v prílohe č. 1, ktorá je nedeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 14 %.

(3) Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 až 45.4 klasifikácie produkcie je 14 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľnosti s výnimkou technologického zariadenia stavby alebo nehnuteľnosti s výnimkou tovarov uvedených v prílohe č. 2.

(4) Sadzba dane pri prevode a prechode nehnuteľnosti alebo jej časti a pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti je 14 %.

(5) Pri prenájme a požičiavaní osobných automobilov, pri ktorých nemožno odpočítať daň podľa § 20 ods. 5, je sadzba dane 14 %.

(6) Pri zdaniteľných plneniach podľa zmlúv o kúpe prenajatej veci sa uplatní sadzba dane, ktorá sa vzťahuje sa predmet tejto zmluvy s výnimkou, ak predmetom takejto zmluvy je osobný automobil. Ak je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci osobný automobil, uplatní sa na jeho vstupnú cenu sadzba dane 20 % a na prirážku, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky, sadzba dane 14 %.

(7) Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor vecí, pričom jednotlivé veci, ktoré ho tvoria, majú rôzne sadzby dane, použije sa sadzba dane určená na vec, ktorá tovaru určuje podstatný charakter.

(8) Daňový úrad uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa príloh č. 1 a 2 tohto zákona záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení tovaru colnými orgánmi a na účely správneho zatriedenia služieb do číselného kódu podľa prílohy č. 1 tohto zákona. Zatriedenie služieb do klasifikácie produkcie Štatistickým úradom Slovenskej republiky."

Vážené dámy a páni, pre zrozumiteľnosť toho, čo som predniesol, mi dovoľte, aby som zdôraznil, že takéto znenie § 10 zabezpečuje vlastne pôvodné znenie zákona č. 289 o dani z pridanej hodnoty a v zjednodušenom vyjadrení znamená, že sa uplatní aj znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 14 % a táto znížená sadzba dane z pridanej hodnoty bude uplatňovaná pri tých tovaroch, o ktorých som hovoril, a týka sa to potom, samozrejme, bezprostredne tovarov potravinárskeho charakteru, liekov, medicínskych potrieb a predovšetkým tých položiek, ktoré boli aj v pôvodnom znení zákona o dani z pridanej hodnoty zatrieďované v zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty.

Ja rešpektujem tú ambíciu predkladateľa tohto zákona, že by uplatnením jednotnej sadzby alebo jednej sadzby sme zdokonalili ten systém predovšetkým vo vzťahu k zamedzeniu, alebo teda k špekulatívnym snahám v súvislosti s existenciou dvoch sadzieb dane, to znamená, že táto špekulácia by odpadla. Ja som presvedčený, že prostredníctvom daňového informačného systému a všetkých nástrojov, ktoré daňový úrad v tomto období z hľadiska správy a vymáhania daní má možnosť používať, tak tu až taký veľmi veľký problém nie je, ale je to pozitívna vec. Ale na druhej strane, dámy a páni, predovšetkým oblasť dane z pridanej hodnoty je narušovaná a bude narušená, ak tento zákon prejde. Bude narušený princíp konkurencieschopnosti slovenských tovarov s tovarmi, ktoré pochádzajú zo zahraničia. Mám na mysli predovšetkým konkurencieschopnosť napr. medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, i keď teda tie dosahy nie je možné celkom presne kvantifikovať, ale Česká republika uplatňuje zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na vybrané tovary, sú to predovšetkým tovary potravinárskeho charakteru vo výške 5 %.

Myslím si, že neviem, či ste niektorí venovali trošku tejto problematike zvýšenú pozornosť, ale treba jednoznačne skonštatovať, že v princípe dane z pridanej hodnoty sa v krajinách Európskej únie uplatňuje niekoľko sadzieb. Je to základná sadzba alebo základná daň, znížená sadzba alebo znížená daň a vysoko znížená daň. V niektorých krajinách aj vysoko znížená sadzba dane z pridanej hodnoty.

Dovoľte mi možno okrajovo uviesť niekoľko krajín, ktoré sú už členmi Európskej únie. Základná sadzba dane z pridanej hodnoty napr. v Belgicku je 21 %, znížená sadzba je 12 % a vysoko znížená sadzba, kde sú napr. práve potraviny a lieky a medicínske potreby, vysoko znížená sadzba je 6 %. Jedna z najvyšších sadzieb dane z pridanej hodnoty je vo Švédsku a táto sadzba predstavuje 25 %, znížená, ale rovnako uplatňuje táto krajina aj zníženú sadzbu, aj vysoko zníženú sadzbu a znížená sadzba je 12 % a vysoko znížená sadzba je 6 %. Tieto krajiny nesignalizujú, alebo nie sú informácie, že by s tromi uplatňovanými sadzbami boli nejaké zásadnejšie problémy z hľadiska správy a inkasa tejto dane, a myslím si, že toto by nemalo byť celkom ani argumentom na Slovensku.

A ešte raz zdôrazňujem, slovenských producentov potom takáto alternatíva, ktorá je navrhovaná, že sa neuplatní znížená sadzba dane z pridanej hodnoty a že bude jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty 19 %, náš podnikateľský sektor stavia do zásadne znevýhodnenej pozície.

Často sa hovorí o pozitívnych ekonomických výsledkoch napr. Malty. Na Malte je štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty 15 %, znížená alebo redukovaná sadzba dane z pridanej hodnoty je tam uplatňovaná v dvoch pásmach, a to jedno pásmo je nulové a to druhé pásmo je 5 %.

Ešte raz opakujem, že jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty naozaj zjednodušuje a sprehľadňuje ten celý systém, ale tá cena za sprehľadnenie tohto systému podľa môjho názoru za súčasných ekonomicko-sociálnych podmienok občanov Slovenskej republiky je priveľká a z nášho pohľadu je neakceptovateľná, aj keď sa teda súčasná základná sadzba dane z pridanej hodnoty znižuje na už spomínaných 19 %.

V návrhu zákona ide ešte o jednu zásadnú zmenu a je to deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia, teda deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia tak, že už prijatie akejkoľvek platby sa bude považovať za uskutočnenie zdaniteľného obdobia v rozsahu tejto platby. Myslím si, že metodicky je to správna ambícia predkladateľa. Ale opäť si treba uvedomiť, že zásadným spôsobom toto opatrenie zasiahne do podnikateľského prostredia. Do podnikateľského prostredia predovšetkým preto, že naši podnikatelia, a ak hovorím naši podnikatelia, tak mám na mysli, samozrejme, aj agropodnikateľov, nemajú disponibilné prostriedky na to, aby túto svoju daňovú povinnosť tak, ako sa v návrhu zákona navrhuje, mohli bez akýchkoľvek problémov realizovať. Bude vznikať paradox, že na to, aby si podnikatelia splnili svoju daňovú povinnosť v tejto oblasti, budú musieť používať cudzie zdroje. Tieto cudzie zdroje sú vo väčšine prípadov bankové zdroje, to znamená, že to budú prevádzkové úvery. Náklady na získanie týchto prevádzkových úverov prostredníctvom úrokovej sadzby sa samozrejme a nepochybne premietnu do objektívnych nákladov na produkciu a z objektívnych nákladov sa bude vypočítavať odbytová a na základe odbytovej spotrebiteľská cena. A ak si spravíme celú takúto analýzu vertikály tej cenotvorby, tak sa nám v mnohých komoditách stane, že tie tovary, ktoré v súčasnom období boli konkurencieschopné, po týchto úpravách sa na slovenskom obchodnom trhu stanú nekonkurencieschopné a, samozrejme, nekonkurencieschopné budú aj v rámci možných exportov.

Na túto skutočnosť upozorňujem aj z toho dôvodu, že aj keď sledujeme pozitívny trend z hľadiska salda zahraničnoobchodnej bilancie, tak jednoznačne saldo v agrokomoditách sa medziročne stále zhoršuje. Ak skomplikujeme v tomto smere podnikateľské prostredie poľnohospodárom, tak tá situácia rovnako nebude dobrá.

Myslím si, že ak som spomínal, že mali by sme o tých daňových zákonoch hovoriť komplexne, tak dnes predkladateľ argumentuje zavedením jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty aj z toho dôvodu, že sa bude upravovať pozitívnym trendom daň z príjmu právnických osôb a daň z príjmu fyzických osôb na jednotnú 19-percentnú sadzbu. A vlastne jednotná 19-percentná daň z príjmu právnických a fyzických osôb, alebo to, čo schvaľujeme v oblasti spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, to by mala byť daň za jednotnú sadzbu dane z príjmu právnických a fyzických osôb.

Vzhľadom na to, že teda predlohu nového zákona o dani z príjmu nemáme k dispozícii, tak si nemôžeme objektívne ani túto skutočnosť zanalyzovať, ale, dámy a páni, jedna skutočnosť je tu absolútne smerodajná: Jednotná sadzba dane z príjmu či už právnických, alebo fyzických osôb pozitívnym spôsobom zvýhodňuje tých, ktorí relevantný zdaniteľný príjem majú. A to nie je rozhodujúca skupina občanov tejto krajiny. To, čo robíme v rámci úpravy spotrebných daní, a to, čo robíme v rámci úpravy jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty, tak to sa dotýka aj tých, ktorí sú hlboko pod ten očakávaný alebo štandardizovaný príjem, ktorý by mal byť z hľadiska slušného sociálneho postavenia a istého štandardu životných podmienok v našej republike.

Ja som už prezentoval ten svoj pozmeňujúci návrh, myslím si, že absolútne korektne treba povedať, a okolo toho netreba špekulovať, ak by tento pozmeňujúci návrh bol uplatnený, tak to nepochybne bude mať iný dosah na štátny rozpočet a tie predpokladané príjmy, ktoré sú uvažované, štátny rozpočet nezíska. Dámy a páni, ale tu máme jednu principiálnu výhodu. Úprava tohto zákona, alebo účinnosť tohto zákona, pokiaľ sa nemýlim, je uvažovaná od 1. januára 2004, takže tu tie možné negatívne alebo pozitívne dosahy v tomto rozpočtovom roku nie je možné očakávať. Myslím si, že niektoré ustanovenia tohto zákona sa navrhujú s účinnosťou od 1. 7. alebo od 1. 8., a to sú práve tie veci, ktoré som hovoril v súvislosti s tým termínom zdaniteľného plnenia.

Stojí teda za úvahu, či získa ten môj návrh parlamentnú podporu. A podľa mňa by stálo za úvahu aj to, aby sme sa definitívnemu rozhodnutiu o určení výšky sadzby dane z pridanej hodnoty a o rozhodnutí, či tá sadzba bude jednotná 19 % tak, ako je navrhované, myslím si, že celkom normálne by bolo, keby sme o tejto veci rozhodovali, keď budeme mať k dispozícii ostatné návrhy zákonov, ktoré majú súvisieť alebo súvisia s daňovou reformou.

Dámy a páni, ja som už hovoril, že v tomto prípade navrhovateľ zákona je vláda Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky zatiaľ len proklamatívne prezentuje v rámci daňovej reformy, že sa uvažuje zrušiť daň z dedičstva, že sa uvažuje zrušiť daň z darovania a že sa uvažuje zrušiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností, je to teda tzv. trojdaň. Ale zatiaľ je to len v polohe návrhu, to znamená, že my naozaj nevieme posúdiť, či tieto dane budú zrušené, a nakoniec nevie to celkom kvalifikovane a s rozhodnosťou posúdiť ani minister financií, pretože ich prípadné zrušenie je predmetom rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Na druhej strane trošku znepokojenie opäť za ten agrárny sektor u mňa vyvoláva ambícia vlády v oblasti zvýšenia dane z nehnuteľností. Do oblasti nehnuteľností patrí, dámy a páni, aj pôda. Tie parametre zdanenia nepoznáme. Je veľmi pravdepodobné, že správcom týchto daní tak, ako to bolo dosiaľ, budú mestá a obce. Je všeobecne známe, že mestá a obce majú nedostatok finančných prostriedkov. Ak vláda navrhne a Národná rada Slovenskej republiky len rámcovo určí horné hranice tejto sadzby dane v jednotlivých mestách a obciach podľa typu nehnuteľností, tak obce s najväčšou pravdepodobnosťou, aby vybilancovali svoje obecné rozpočty, budú musieť ísť s tými sadzbami, ktoré určia všeobecne záväznými nariadeniami obcí a miest v tých horných hraniciach. Dnes teda neviem celkom odhadnúť, ako to bude.

Ale, dámy a páni, prečo to hovorím? Hovorím to predovšetkým preto, že opäť tu vzniká nekonkurencieschopná alebo nekonkurencieschopnosť, alebo zakladá sa nekonkurencieschopnosť agrárneho sektora. Dámy a páni, ani jeden výrobný prostriedok, poviem vám príklad, ak je výrobným prostriedkom v strojárskej fabrike sústruh, tak tento sústruh nepodlieha žiadnej dani. Je to výrobný prostriedok, ktorý slúži na zabezpečovanie výroby. Naopak, tento výrobný prostriedok je zahrnutý v aktívach tejto spoločnosti, ktorá v tejto oblasti podniká, je zaradené v súbore základných prostriedkov a tá spoločnosť si môže prostredníctvom odpisov vytvárať zdroje na jednoduchú reprodukciu a prostredníctvom odpisov, ktoré sú, samozrejme, nákladovou položkou, si znižuje aj daňový základ. Potom sa poľnohospodár dostane do situácie, že je jediným podnikateľom, ktorý bude mať základný výrobný prostriedok prostredníctvom dane z nehnuteľnosti zdanený.

Ale, dámy a páni, to už je o tej inej oblasti daní. Problém však naozaj vzniká v tom, že ak máme komplexne posudzovať celú túto problematiku, tak ten balík zákonov by Národná rada mala prerokúvať, by som povedal, v jednom časovom horizonte. Dnes sa teda trošku vytrhnuto venujeme dani z pridanej hodnoty a máme prijať zásadné rozhodnutie, že sadzba dane bude jednotná a že bude 19 %, a nemáme možnosť spraviť si analýzy dosahov ostatných navrhovaných daňových zákonov, ktoré súvisia s daňovou legislatívou.

Ešte raz zdôrazním ten môj zámer, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu. Dámy a páni, ak by sme uplatnili dve sadzby z pridanej hodnoty, dosiahneme dve veci. Neprejaví sa to takým zásadným spôsobom na raste spotrebiteľských cien ako jednotná 19-percentná a slovenským podnikateľom, ktorí podnikajú v tovaroch a službách so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty, vytvoríme v tom období prístupového procesu do Európskej únie optimálnejšie podmienky na zabezpečenie svojej konkurencieschopnosti a na prežitie v období vstupu do Európskej únie.

Dámy a páni, to sú dôvody, prečo vás prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Podracká a po nej pán poslanec Šulaj.

D. Podracká, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy a páni, chcem čosi povedať a obrátiť sa na vás s prosbou o pochopenie vo veci, ktorá mi bytostne leží na srdci, a to je budúcnosť a osud pôvodnej slovenskej literatúry, ktorá už teraz bojuje o prežitie.

Keďže som tu ako jediná spisovateľka poslankyňa, skutočne poznám túto problematiku pomerne zasvätene a viem, že tu nejde iba o motívy, kde stačí papier, pero a kalamár aj z 19. storočia, ale naozaj to sú súvisí aj s daňou z pridanej hodnoty za knihu ako tovar. Už pri 14-percentnej DPH vzrástla kniha a jej cena takmer dvojnásobne a keby sa to vyšplhalo až na 19 %, tak cena knihy by pravdepodobne vzrástla ešte o 30 až 40 %. Nedá sa to presne vyčísliť, ale takáto cena by asi z toho vznikla.

Rozprávala som sa s mnohými kníhkupcami na Slovensku, ktorí už teraz bojujú o prežitie a jednoducho živoria. Sú strašne znepokojení, mnohí museli zatvoriť svoje kníhkupectvá. Ľudia prestávajú čítať a už dve generácie sú týmto poznačené a pripravuje sa tretia generácia dnešných 5-6-ročných žiačikov, ktorí pôjdu do škôl, a tiež sa ich to dotkne, lebo rodičia im nebudú mať začo túto knihu kúpiť.

Ako príklad spomeniem chorvátsky model, kde takisto cena knihy najprv zo 6 % vzrástla na 14 a potom vyskočila až na 20 % a potom, keď na kolená padli aj vydavatelia, aj kníhkupci, tak si chorvátska vláda uvedomila, že urobila chybu, a znížila DPH na 0 %.

Ja sa nesnažím, aby sme znížili DPH na 0 %, ale aspoň na symbolické 1 %, pretože to, ak by sme to prijali, by bolo v budúcnosti v súlade s európskou legislatívou po našom vstupe do Európskej únie a skutočne by to malo dosah na budovanie národnej identity a na rozširovanie národnej kultúry. Už teraz niektorí distribútori nie sú ochotní inak ponúkať pôvodnú slovenskú literatúru ako komisionálne, to znamená, že až keď sa slovenská kniha predá, až vtedy dostane vydavateľ peniaze. A v praxi to znamená, že druhýkrát sa už na trh a na pult kníhkupectva kniha nevráti. Hovorí sa aj o tom, že českí vydavatelia pravdepodobne prevezmú vydávanie slovenských kníh a budú ich ponúkať do slovenských kníhkupectiev, čo by na jednej strane akosi pomohlo situácii, ale bolo by to proti nám samým, proti vznešeným ideám pôvodnej literatúry a kultúry. Napríklad v Čechách je DPH za všetku knižnú distribúciu 5-percentné, pričom platy sú tam trochu vyššie ako u nás. A myslím si, že Česi mali rozum, ako sa hovorí, keď prijali takéto opatrenia, pretože si uvedomujú, aký to má dosah na mládež a ich študujúcu mládež atď.

Preto mi v duchu tohto, čo som povedala, lebo nechcem, aby sme sa učili na vlastných chybách, chcem vás teda poprosiť, ak by to bolo možné, aby ste to aj vy, pán minister, pochopili, že naozaj je to dôležité - vyňať aspoň túto pôvodnú slovenskú literatúru z toho balíka tej uniformy tej 19-percentnej dane a pomôcť nám samým sebe, lebo v tomto duchu podľa mňa rovnostárstvo nie je dobré, lebo dáva rovnako, berie rovnako, ale z hľadiska duchovného sú tie prepočty úplne iné.

Preto mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty k článku I bod 1: v § 10 sa za slovami "je 19 %" vkladajú tieto slová "a pri vydávaní a predaji pôvodnej slovenskej literatúry ako tovaru je 1 %".

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Slovo má pán poslanec Šulaj, po ňom pán poslanec Kiňo.

I. Šulaj, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame návrh zákona o dani z pridanej hodnoty a myslím si, že tomuto zákonu by sme naozaj mali venovať veľkú pozornosť, pretože tvorí takmer polovicu príjmov štátneho rozpočtu, čo sa týka daňových príjmov.

Ak sme len v krátkom predchádzajúcom období konštatovali výpadok štátneho rozpočtu, nebudem sa vracať k tým číslam, tak sme hovorili o dvoch problémoch. Prvý problém bol s nadhodnotenými príjmami štátneho rozpočtu a druhý problém v neplnení príjmov DPH bol spôsobený i metodickými vplyvmi. Preto, ak sa teraz budeme rozprávať o dani z pridanej hodnoty, musíme brať do úvahy aj metodické vplyvy, pretože majú podstatný charakter, alebo podstatný vplyv aj na plnenie príjmov štátneho rozpočtu. Preto mi dovoľte, aby som sa hneď vo svojom príspevku venoval na začiatku metodickým vplyvom, ktoré prináša so sebou novela zákona o dani z pridanej hodnoty.

Pripomienka č. 1 týkajúca sa vedenia podvojného účtovníctva. V zmysle bodu 2 navrhovanej novely zákona sa navrhuje doplniť § 4 ods. 8, v ktorom sa konštatuje, že platiteľ dane z pridanej hodnoty, zaregistrovaný podľa § 4 ods. 1 a 4, ktorý je účtovnou jednotkou, je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Ak podnikateľský subjekt, ktorý nebol dosiaľ registrovaný ako platiteľ DPH, dosiahne obrat za predchádzajúce tri mesiace, ktorý je vyšší ako 750 000 korún, je povinný podať žiadosť na registráciu za platiteľa dane z pridanej hodnoty. Podobný postup sa musí uplatniť pri osobách združení, kde sa ich obrat nasčítava spolu. Pri osobe, ktorá nadobudla majetok podľa osobitných predpisov, napríklad privatizáciou, sa táto osoba stáva platiteľom DPH automaticky.

V prvých dvoch prípadoch je osoba, ktorá splnila podmienky zákona, povinná podať žiadosť správcovi dane o registráciu platiteľa dane z priadnej hodnoty. Ak sa však osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá za prvé tri mesiace kalendárneho roku január, február, marec, napríklad roku 2004, keď teoreticky bude platiť novela tohto zákona, bude chcieť stať platiteľom DPH, a to už z titulu prekročenia obratu alebo uzatvorenia zmluvy o združení, bude ju môcť zaregistrovať správca dane až od 1. 1. nasledujúceho roku, pretože v zmysle zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. § 9 ods. 3 je možný prechod z jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo len k prvému dňu účtovného obdobia, t. j. prevažne k 1. 1. daného roku. To znamená, že v zmysle § 4 zákona o dani z pridanej hodnoty bude musieť takáto osoba vždy každý mesiac žiadať o registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty a správa dane ich v priebehu účtovného obdobia nebude môcť vyhovieť.

Pýtam sa teda: Akým spôsobom budeme riešiť tento problém a ako naň bude reagovať novela zákona o dani z pridanej hodnoty?

Dovoľte mi, aby som teraz vyslovil zopár pripomienok týkajúcich sa sadzby dane. V zmysle bodu 6 sa navrhuje toto znenie § 10: "Sadzba dane je 19 %." V tejto súvislosti je potrebné konštatovať tieto skutočnosti. Šiesta smernica Rady Európy dovoľuje jednotlivým štátom uplatňovať dve sadzby dane: Základnú sadzbu dane, ktorá sa odporúča od 15 % vyššie, a nižšiu sadzbu dane, ktorá sa odporúča od 5 % vyššie. Všetky európske štáty takmer okrem Dánska, možnože som ešte na nejakú zabudol, majú minimálne dve sadzby dane. Je smutné konštatovanie, že už v súčasnom období sa znížená sadzba dane z pridanej hodnoty na Slovensku vo výške 14 % takmer priblížila hranici základnej sadzby dane z pridanej hodnoty stanovenej v krajinách EÚ vo výške 15 %. Ak by som si zobral prehľad jednotlivých štátov Európskej únie, tak prišli by sme na to, že je veľa štátov, ktoré majú aj tri alebo štyri sadzby dane z pridanej hodnoty.

Následne smernica, ktorú som citoval, určuje zoznam dodávok a služieb, ktoré smú podliehať zníženým sadzbám dane. Ide predovšetkým o potraviny, dodávky vody, farmaceutické výrobky, zdravotné vybavenie, noviny a periodiká, vstupy na kultúrne podujatia a služby rozhlasu a televízie, autorské služby, stavby za účelom bývania, ak sú súčasťou sociálnej politiky, dodávka tovarov a služieb pre poľnohospodársku produkciu, ubytovacie služby, služby športových zariadení atď. Cieľom uvedenej zníženej sadzby danie je zabezpečenie zdravej životosprávy obyvateľstva, zabezpečenie vyššieho stupňa zamestnanosti, napríklad pri stavebných službách alebo v poľnohospodárstve, ako aj vyššej vzdelanosti a kultúrnej úrovni obyvateľstva. Je preto smutné, že Slovensko, ktoré potrebuje riešiť všetky tieto úlohy, navrhuje jednotnú sadzbu dane vo výške 19 %.

Obzvlášť ťažká a zložitá situácia nastane v regiónoch s vysokým stupňom nezamestnanosti. Banskobystrický kraj vykázal za I. štvrťrok nezamestnanosť vo výške 23 %. Asi bude veľmi ťažké a zložité vysvetľovať stavbárom, že jednotnú sadzbu dane zavádzame z titulu zjednodušenia daňovej legislatívy. Dopyt po ich výkonoch klesne, a to nie z dôvodu nezáujmu občanov, ale z dôvodu zlej ekonomickej situácie realizovania stavebných výkonov. Zníženie sadzby dane z príjmu či už právnických, alebo fyzických osôb sa prejaví totiž až v dlhodobejšom horizonte roku 2005.

Na druhej strane štát nevytvoril kompenzačné mechanizmy, ktorými by podporil rozvoj stavebnej výroby. Zvýšením daňového zaťaženia klesnú reálne príjmy obyvateľstva a znížením podmienok na hypotekárne úvery, ako aj podporu stavebného sporenia klesnú možnosti mladých rodín zabezpečiť si bývanie na slušnej úrovni. Zložitá situácia bude i u poľnohospodárov, ktorým sa jednoznačne prejaví efekt jednotnej sadzby 19-percentnej dane na zvýšenie cien potravín. Do tejto ceny však bude potrebné ešte zarátať zvýšené spotrebné dane z palív a energií. Ako náplasť by mala slúžiť jednotná sadzba daní z príjmov právnických osôb. Tu si však musíme uvedomiť, že oproti roku 2003, keď sú poľnohospodárske podniky zdaňované 15-percentnou sadzbou dane, v roku 2004 sa navrhuje sadzba dane vo výške 19 %, a teda vyššia ako v roku 2003.

Slovenská republika v rámci vynegociovaných podmienok v kapitole č. 10 získala nasledujúce prechodné obdobia a výnimky. Technické prechodné obdobie v trvaní jedného roku po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, počas ktorého môžeme požiadať o trvalú výnimku na uplatňovanie zníženej sadzby DPH z elektrickej energie a plynu. Následne bolo dojednané päťročné prechodné obdobie na uplatňovanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty z tepelnej energie do 31. 12. 2008, ako aj štvorročné prechodné obdobie na uplatňovanie zníženej sadzby DPH na stavby a stavebné práce do 31. 12. 2007. V prípade zavedenia jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty budú tieto podmienky negované a asi bude veľmi problematické vysvetľovať ostatným štátom Európskej únie, že sme sa pomýlili a chceme sa v budúcom období vrátiť k uvedeným výhodám. Predovšetkým zložitá situácia nastane u radových obyvateľov, ktorí spolu so zvýšeným nájomným budú platiť vyššie výdavky za energie.

V tejto súvislosti sa pýtam, či boli vytvorené kompenzačné a lepšie podmienky súvisiace so zatepľovaním bytov a bytových priestorov.

Pripomienky týkajúce sa zdaňovania platieb. Tu by som sa snažil byť pragmatický a snažil by som sa vysvetliť, prečo zákon o dani z pridanej hodnoty a jeho novela je podľa mňa a podľa môjho názoru nerealizovateľná a veľmi komplikovaná.

V bode 11 návrhu novely zákona sa § 13 dopĺňa o odsek 8, v zmysle ktorého sa v deň prijatia platby považuje za deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Len takto jednoducho definovaný paragraf sa v podstate v praxi podľa môjho názoru vôbec nedá použiť. Len pre názornosť uvediem niekoľko prípadov, ktoré nerieši zákon.

Zákon nerieši definovanie pojmu "platba za zdaniteľné plnenie". Platba za zdaniteľné plnenie nie je definovaná v účtovnej osnove pre podnikateľov, a preto je potrebné uvedený pojem definovať v zákone o dani z pridanej hodnoty. Opatrenia o postupoch účtovania rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov - definujem pojem "prijaté preddavky", účet 324. V zmysle záväznej účtovnej osnovy sa definuje účet 324 takto: "Na účte 324 Prijaté preddavky sa účtujú prijaté krátkodobé preddavky od odberateľov." V opatreniach o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove sú uvedené i poskytnuté preddavky na dlhodobý nehmotný investičný majetok - účet 051, dlhodobý hmotný majetok - účet 052, dlhodobý finančný majetok - účet 053. Uvedené účty nie sú detailne definované v uvedenom opatrení.

V tejto súvislosti sa pýtam, či sa za platbu považuje len príjem peňazí na bankovom účte alebo v pokladnici, alebo sa za platbu môže považovať aj zápočet dodávateľskej faktúry so zálohovou faktúrou. Ďalšou nezodpovedanou otázkou je, či sa prijatý preddavok považuje za platbu za zdaniteľné plnenie, ak sa v budúcom období vôbec plnenie neuskutoční.

Zmysel § 45 ods. 3 citovaného zákona: "Platiteľ, ktorý vyhotoví daňový doklad pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, dostane pokutu až do výšky 10 % z uplatnenej dane." Nebude sa tento prípad vzťahovať i na platby, ktoré budú zdanené a pri ktorých sa následne neuskutoční zdaniteľné plnenie podľa § 13 ods. 1 až 7, pretože tento paragraf 13 ods. 1 až 7 sa nebude meniť? Pýtam sa: Nebude to v rozpore?

Následne so vznikom daňovej povinnosti a uskutočnením zdaniteľného plnenia vzniká otázka, akým spôsobom sa budú evidovať daňové doklady za platby a následne ich dobropisy a vystavenia nových daňových dokladov pri uskutočnených zdaniteľných plneniach podľa § 13 ods. 1 až 7. Nebude potrebné upraviť v tomto zmysle aj § 24 Vedenie záznamov na daňové účely?

Metodicky nezodpovedaným problémom je aj otázka, či platitelia dane z pridanej hodnoty, ktorí už pred nadobudnutím účinnosti prijali platby, preddavky, budú musieť tieto preddavky zdaniť. Uvedený návrh zákona totiž nedefinuje v prechodných a záverečných ustanoveniach tento problém. Konkrétne sa teda pýtam tvorcov návrhu zákona, či bude potrebné zdaniť i platbu za zdaniteľné plnenie, ktorá bola prijatá napríklad v mesiaci máj 2003, pretože prechodné a záverečné ustanovenia tento problém vôbec neriešia.

Následne nie je doriešená v navrhovanej novele zákona otázka, ako sa vyčísli základ dane pre základnú sadzbu DPH a pre zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty v prípade plnení, ktoré majú dva základy dane. Môže napríklad ísť o prijaté platby za služby, napríklad prenájom osobného automobilu formou lízingu alebo prijatie platieb za stavebné práce, ktoré podliehajú aj základnej, aj zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty. Uvedená novela zákona znova tento problém vôbec nerieši.

Predpokladám, že podľa novely zákona bude potrebné vystaviť okrem predfaktúry, zálohovej faktúry aj daňový doklad v zmysle § 15 citovaného zákona. Použitie pojmu v navrhovanej novele zákona, citujem, "primerane sa uplatní § 7", ktorý rieši základ dane, "a § 15 Daňový doklad a jeho obsah" považujem za nevhodné. Je potrebné presne určiť, ktorý odsek § 7 a § 15 sa musí uplatniť, napríklad termín vystavenia daňového dokladu po uskutočnení zdaniteľného plnenia a tak ďalej.

Ďalšou nezodpovedanou otázkou zostáva problematika dvojitého zdanenia. Bude sa totiž v zmysle navrhovanej novely zákona zdaňovať tak platba za zdaniteľné plnenie v zmysle navrhovaného § 13 ods. 8, ako aj všetky ostatné plnenia citované v § 13 ods. 1 až 7. Uvedená novela zákona totiž nerieši problematiku, či môže vzniknúť len jedno zdaniteľné plnenie alebo viacero zdaniteľných plnení za poskytnutie jednej služby predaja tovaru a tak ďalej.

Nezodpovedanou otázkou v novele je i problém, ako sa budú posudzovať následné plnenia, napríklad pri čiastkových a opakovaných plneniach, ak bola prijatá platba len v určitej sume, napríklad 30 %. Bude sa najprv zdaňovať platba a následne služba, ktorá je poskytovaná ihneď od začiatku výkonu poskytovania služby, alebo bude časová pauza vo výške 30 % platby a potom sa bude uskutočňovať ďalšie plnenie?

Ďalšou nezodpovedanou otázkou je otázka spôsobu vystavenia daňových dokladov a ich dobropisov. V praxi to asi bude vyzerať takto: Dodávateľ vystaví zálohovú faktúru na odberateľa, prijme platbu a asi ju bude musieť zdaniť, to znamená, že bude musieť vystaviť daňový doklad. Následne uskutoční zdaniteľné plnenie v zmysle § 13 ods. 1 až 7, to znamená, že by mal vystaviť daňový dobropis v zmysle § 18 a 19 zákona o dani z pridanej hodnoty. V uvedených paragrafoch nie je zmienka o možnosti vystavenia dobropisu z titulu dvojitého zdanenia. Preto vzniká vôbec otázka, či platiteľ DPH bude môcť vystaviť takýto daňový dobropis. Zmysel § 18 ods. 1 písm. a): "je možné opraviť základ dane pri zrušení alebo vrátení celého zdaniteľného plnenia, ak sa zaň odplata neposkytla alebo sa odplata vrátila". To znamená, že dodávateľ prijme zálohu, zdaní ju a potom ju bude musieť vrátiť, aby vystavil daňový dobropis? Nie je to trochu čudné?

Iný titul na opravu základu dane a následne vystavenia daňového dobropisu v prípade vystavenia daňových dobropisov za platby nepoznám. Vzniká tu však nezodpovedaná otázka. Bude musieť platiteľ dane, ak chce vystaviť daňový dobropis, uvedenú platbu v zmysle zákona vrátiť alebo bude postupovať pri vystavovaní daňových dobropisov v rozpore so zákonom? Novelou zákona o dani z pridanej hodnoty sa vnesie chaos do evidencie pohľadávok a záväzkov, ako aj dobropisov k nim vystavených.

Ďalším nezodpovedaným problémom je problematika prijatia platby treťou osobou, ktorá neuskutočnila a vôbec neuskutoční zdaniteľné plnenie. V tejto súvislosti môžu nastať tieto prípady: Platiteľ dane z pridanej hodnoty napríklad podnik Alfa uskutoční zdaniteľné plnenie voči platiteľovi DPH podniku Beta. Podnik Alfa neprijal preddavok, platbu za zdaniteľné plnenie pred uskutočnením zdaniteľného plnenia, ani úhradu platby za daňový doklad, ktorý bol vystavený v zmysle zákona po uskutočnení zdaniteľného plnenia v zmysle § 13 ods. 1 až 7. Ak podnik Alfa postúpi túto pohľadávku na podnik Gama, bude sa táto platba, ktorú zaplatí podnik Beta podniku Gama, považovať za platbu za zdaniteľné plnenie, alebo nie?

Druhý podobný problém vznikne pri realitných kanceláriách. Ak podnik Alfa predá podniku Beta nehnuteľnosť, ktorá sa zdaňuje režimom DPH, a realitná kancelária pred uskutočnením úkonu prijme platbu ako preddavok za uvedenú nehnuteľnosť od podniku Beta, bude sa táto platba pri realitnej kancelárii považovať za platbu za zdaniteľné plnenie a bude podliehať režimu DPH, alebo nie?

Problém zostávajú finančné operácie pri platbách, ktoré môžu uskutočňovať i rôzne bankové a iné finančné inštitúcie. A tu upozorňujem na úplne pragmatickú možnosť alebo skutočnosť, ktorá môže nastať. Má naša republika toľko finančných devízových prostriedkov, aby sa preddavky nerealizovali cez zahraničné firmy?

Jednou z posledných pripomienok je súlad s ostatnými zákonmi, napríklad so zákonom o daniach z príjmov. V zmysle zákona o daniach z príjmov (§ 24 ods. 3) sa považuje lízing za daňový náklad len po jeho zaplatení. Nedôjde novelou zákona o dani z pridanej hodnoty k rôznorodosti podmienok uznávania preddavkov na účely DPH a zároveň na účely dani z príjmu? Ktorý zákon bude prvší a prednostnejší pri posudzovaní daňových povinností? Zákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákon o daniach z príjmov?

Toto všetko sú otázky, na ktoré nedala odpoveď súčasne platná navrhovaná novela zákona. Uznávam, že niektoré krajiny majú zavedený spôsob zdaňovania preddavkov a platieb. Je však potrebné, aby sa tento spôsob riadne metodicky zapracoval do zákona, ak je už politická vôľa vôbec uvedené platby zdaňovať.

Z uvedených dôvodov nesúhlasím s predkladanou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty. Keď som vystupoval pragmaticky k zákonu o dani z príjmov, keď sme riešili problematiku rezerv a opravných položiek, vtedy som upozorňoval na výšku rezerv a opravných položiek asi vo výške 30 mld. korún. Myslím si, že je to dosť značná suma na to, aby sme sa bavili o takýchto metodických problémoch, ktoré majú takýto charakter.

Keď sme predkladali návrh zákona o rezervách na obdobie 5 rokov a jeho úmerovanie, tak bolo to asi pred 2 mesiacmi, asi sa veľmi dobre pamätáte, táto novela neprešla, pretože asi nebola politická vôľa. Viete, prekvapila ma jedna skutočnosť, keď následne v návrhu zákona o daniach z príjmov potom vidím, že celý tento myšlienkový postup Smeru je zapracovaný do novely zákona o daniach z príjmov. Pýtam sa, ako budeme hlasovať pri zákone o daniach z príjmov?

Pretože som pragmatický, ja by som chcel poprosiť pána ministra možnože len pre jeho vlastnú potrebu, spravil som aj stanovisko k dani z pridanej hodnoty, pretože viem, že tieto veci sú veľmi problematické a bude potrebné asi ich analyzovať možnože aj na ministerstve financií - a bodaj by som sa vo veľa prípadoch mýlil.

Spravil som to možnože - nech sa páči - aj z toho dôvodu, že už 28. 2. o 10.16 hodine som posielal na vaše ministerstvo, pán minister, v dobrej vôli niektoré moje vlastné pripomienky k návrhu zákona o daniach z príjmov. Doteraz som nedostal odpoveď a možnože ju ani už neočakávam, pretože tento zákon sme prijali a viete veľmi dobre, že sme prijali tú skutočnosť, že tie rezervy budeme daniť v roku 2004 jednorazovo v základe dane. I napriek tomu, že tá navrhovaná novela to zase rozdeľuje na 4 alebo 5 rokov.

Takže toto boli pragmatické pripomienky, dovolím si predložiť ešte jeden doplňujúci návrh. Navrhujem ja a skupina poslancov, ktorí sú podpísaní pod týmto návrhom:

1. Doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty v § 10 o nový odsek s týmto textom: "Pri tovare a službách uvedených v prílohe číslo ..., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 10 %. Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu", odvolávka na č. 22, "do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 a 45.4 klasifikácie produkcie je 10 % vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby [§ 2 ods. 5 písm. c)] alebo nehnuteľností s výnimkou technologického zariadenia stavby", odvolávka na 15a, "alebo nehnuteľností a s výnimkou tovarov uvedených v prílohe č. 2."

Následne je potrebné definovať zoznam tovarov podliehajúcich sadzbe 10-percentnej dane z pridanej hodnoty. Ide o kapitolu alebo položky colného sadzobníka:

1 - Živé zvieratá,

2 - Mäso a jedlé droby,

3 - Ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce,

4 - Mlieko a mliečne výrobky, prírodný med, jedlé výrobky živočíšneho pôvodu inde neuvedené ani nezahrnuté,

7 - Zelenina, jedlé rastliny, korenie a hľuzy,

8 - Jedlé ovocie a orechy,

10 - Obilie,

11 - Mlynárenské výrobky, slad, škroby, inulín, pšeničný lepok okrem položky 1107 - Slad, tiež pražený,

17 - Cukor a cukrovinky,

30 - Farmaceutické výrobky,

4902 - Noviny, časopisy a periodiká, tiež ilustrované, prípadne obsahujúce inzerciu alebo reklamy okrem novín, časopisov a periodík tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku, okrem novín a časopisov a periodík, tiež ilustrovaných, prípadne obsahujúcich inzerciu alebo reklamy, v ktorých erotický obsah predstavuje jednotlivo alebo spolu viac ako 10 % celkového obsahu výrobku."

2. Doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty o nový odsek v § 57 s týmto textom: "Zákon č. ..." - ako ho teoreticky môžeme prijať - "§ 10 odsek ... navrhovaný nadobudol účinnosť od 1. januára 2004."

Uvedenou novelou by sme sa vrátili vlastne k východiskovému stavu z roku 2002, keď sa základné potraviny, stavby, farmaceutiká, periodická tlač zdaňovali 10-percentnou daňou z pridanej hodnoty. Predpokladám, že takto definovaný zákon by umožnil na jednej strane dopracovať sa k informáciám, na druhej strane by riešil určitú sociálnu politiku alebo politiku životnej úrovne aj sociálne slabších vrstiev obyvateľstva a na ďalšej strane by riešil aj podporné ekonomické rozvojové programy, predovšetkým cez stavebnú výrobu a cez stavebníctvo.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)