Úterý 1. července 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, excelencie, ktoré ste tu ešte vydržali počas celej rozpravy.

Pozorne som si vypočul rozpravu k zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Aj na jej základe, teda na základe tej rozpravy nepochybujem o výsledku hlasovania Národnej rady o tejto kľúčovej zmluve pre ďalší osud nášho štátu. Nepochybujem o tom, že výsledok hlasovania vrcholného zastupiteľského orgánu bude v harmónii s výsledkom májového referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie, ktoré spomedzi všetkých doterajších referend v kandidátskych krajinách potvrdilo najvyššiu aktívnu podporu európskej integrácii, pokiaľ berieme do úvahy počet oprávnených voličov v pomere k počtu kladných hlasov. Samozrejme by sme si priali, aby sa čo najväčší počet vás poslancov vyjadril v prospech zmluvy. Očakávame to aj preto, že v predreferendovej kampani všetky parlamentné strany náš vstup podporili.

Jednoznačné hlasovanie v prospech prístupovej zmluvy by znamenalo aj vyslanie dôležitého signálu jednotlivým členským štátom Európskej únie, ktoré nás v našich snahách podporovali. Bol by to dobrý signál aj ostatným kandidátskym krajinám, s akým odhodlaným a jednoznačným partnerom do EÚ vstupujú. A v neposlednom rade by to bol dobrý signál aj našim občanom, ktorí sa vo veľkej väčšine rozhodli spojiť svoj osud s osudmi Európskej únie, a určite by ich potešilo rozhodné vyjadrenie vôle najvyššieho zákonodarného orgánu. Kritické argumenty ku kvalite prístupovej zmluvy, ktoré aj tu dnes odzneli, sme v rozličných obmenách počuli počas rokovaní, v čase ich finišovania ako aj po uzavretí rokovacieho procesu. Vnímam ich ako legitímnu súčasť agendy opozície. Poznamenám len tak mimochodom, že sa veľmi podobajú aj argumentom iných opozičných subjektov v ostatných pristupujúcich krajinách napriek tomu, že mnohé veci sú v rôznych krajinách vyrokované rôzne.

Ešte raz chcem ubezpečiť všetkých, že prístupové rokovania boli absolútnou prioritou, bojovali sme o každý centimeter pozície Slovenska v momente pristúpenia. Naši vyjednávači vedeli veľmi dobre, čo sú štátne záujmy Slovenskej republiky, aj veľmi konkrétne záujmy jej občanov, jednotlivých vrstiev a profesných a odvetvových skupín. Neboli sme ani na chvíľu naivní a vôbec sme sa nedali uniesť dokonalosťou bruselských kancelárií. Môžem povedať, že okrem prístupových východísk je výsledkom nášho rokovania ešte aj niečo, čo nie je na papieri. Je to skúsenosť, ktorú sme získali, je to vyškolenie a vycibrenie skutočných, kvalitných odborníkov, ktorí už dnes vedia, ako sa pohybovať v tomto veľkom a náročnom spolku.

Na záver, vážené panie poslankyne a páni poslanci, oceňujem, že absolútna väčšina z vás - vrátane opozície - ste nepriamo vyhlásili, že dnes pri hlasovaní o prístupovej zmluve Slovenskej republiky k Európskej únii ste ochotní zabudnúť na vlastné politické tričká. Dokážete tým, že v dnešnom hlasovaní pôjde len a len o Slovensko. Chcem sa vám za to dopredu poďakovať. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Chce sa ešte k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nech sa páči. Pán Figeľ, máte slovo.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, pani predsedajúca, ctení členovia vlády, milí kolegovia, kolegyne. V rozprave vystúpilo 13 diskutujúcich. Boli vlastne zastúpené všetky parlamentné politické frakcie alebo strany. Chcem len na niektoré podnety zareagovať preto, lebo myslím, že by bolo dobré dopovedať naznačené otázky. Možno, že niekde aj kritiku, aj keď nemyslím, že by išlo o vzájomné presviedčanie. No napríklad pri slobodnom pohybe osôb my budeme môcť uplatňovať recipročné opatrenia voči tým, ktorí budú uplatňovať moratórium v prvom období, v prvých rokoch voči našej krajine. To, či sa takto rozhodneme, samozrejme závisí od vlády a od reality na pracovnom trhu, ale Slovensko nie je ani povinné, ani nejde do pozície, že by ono malo garantovať a jemu nebudú garantovať možnosti, o ktorých je reč pri slobodnom pohybe osôb.

To isté platí pri niektorých záležitostiach v oblasti služieb. Čo sa týka služieb pre poskytovanie finančných záležitostí, alebo investorov, členské štáty môžu zabrániť pobočke operovať na jej území iba vtedy ak nebude schopná finančných garancií do takej úrovne, ako predpisuje európska legislatíva. To nie je nič neférové, to je požadovanie zrelosti pre fungovanie za tých istých podmienok na finančnom trhu, aké uplatňujú voči vlastným inštitúciám.

Pri doprave, a kabotáž bola takou často opakovanou témou, chcem povedať, že aj vnútri Európskej únie, ktorá už má dosť dlho histórie za sebou, kabotáž nie je tým hlavným problémom, ale samotná medzinárodná preprava. A pre našich dopravcov a prepravcov otvorenosť od prvého dňa vstupu bez ďalších administratívnych bariér a povolení na medzinárodnú prepravu je obrovskou možnosťou pre rozvoj podnikania. Kabotáž nenapĺňa ani jedno celé percento z celkového objemu prepravy štátov únie a bude sa jednoducho uvoľňovať. Chcem len naznačiť, že prechodné obdobia sú uplatňované a budú uplatňované...

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prepáčte, pán poslanec, dámy a páni, poprosím o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem vám pekne.

J. Figeľ, poslanec: ...preto, aby citlivosti na obidvoch stranách neboli dôvodom pre odmietanie rozšírenia, alebo spoločenstva, ale pre prechod aj v tých citlivých záležitostiach. Predstavte si, že by sa Ukrajina hlásila do 25-člennej Európskej únie v istom časovom horizonte, či Slovensko alebo iné krajiny Poľsko, Maďarsko nebudú diskutovať o istých prechodných opatreniach. Teraz, to je čistá hypotéza, ale snažme sa vzájomne pochopiť situáciu, v ktorej je 15 a 10 štátov. Som presvedčený, že integrácia a za toho scenára, ktorý je už vlastne realizovaný k 1. máju 2004, celý vyšegradský priestor so susedmi je výrazom nielen zmierenia, ale aj zblíženia intenzívnej spolupráce a spolupatričnosti strednej Európy. Hovorím to na margo kolegu Jozefa Banáša, aj keď sú tu citlivosti a téma, ktorú pomenoval, krajanský zákon, je diskutovaná, ale to neznamená nejaký rozchod Slovenska alebo Maďarskej republiky pred vstupom do Európskej únie, skôr naopak, vstup do únie by mal aj túto tému alebo problém v podstate prekonať. Nie automaticky, nie samočinne, ale naším spoločným úsilím.

Rád by som podčiarkol aj to, čo povedal pán kolega Tibor Mikuš: "Zmluvy sú živým dokumentom." Teraz sme mohli rokovať len o tom, za akých podmienok vstúpime do právneho priestoru, ktorý existuje a pôjde aj bez nás ďalej. Ale po vstupe budeme môcť tento právny priestor formovať ďalej a oveľa viac, ako sa zdá teraz, pretože únia je pred zásadnými inštitucionálnymi reformami, pred prijatím ústavnej zmluvy a isteže aj ďalších reforiem, napríklad v poľnohospodárstve. Veľa sa tu hovorilo o poľnohospodárstve, o limitoch na pôdu alebo na produkciu niektorých komodít. Je na nás, ktorým smerom, či štandardným či zjednodušeným, sa pohnú naše priame platby, ale to, čím Európa trpela, bola skôr nadprodukcia alebo nekvalita. To, k čomu nás únia bude vyzývať, je bezpečnosť potravín, primeranosť produkcie a priama podpora farmárom tak, aby neboli len producentmi potravín, ale súčasťou vyspelej ekonomiky, založenej aj na takto cielenej podpore ich existencie alebo rozvoja. Už som naznačil, že úniu očakáva reforma poľnohospodárstva. My k nej musíme a môžeme priniesť svoje pohľady tak, aby sa súčasná a budúca úroveň nášho hospodárenia oveľa rýchlejšie zbližovala aj vďaka reforme.

Tiež by som rád podčiarkol, že po referende, ktoré bolo skôr mobilizačné, teraz nás čaká príprava na vstup a tam sa nedá uspieť bez dostatku informácií, bez konkrétnych informácií, to, čo hovoril pán kolega Maxon. Najväčším nepriateľom identity určite nie je Európa, ktorá je naším väčším priestorom, ale ľahostajnosť, nevedomosť, neúcta k vlastným či k druhým okolo nás. Mnohí spomínali vzťahy s inými kontinentmi, s Amerikou. Euro-atlantický vzťah, už či bezpečnostný, či ekonomický, nepotrebuje menej Ameriky, ale viac Európy. Na druhej strane treba pamätať, že nie všetci v Amerike, ktorí si želajú nerozdelenú Európu, si rovnako želajú aj zjednotenú Európu. Konkurencia a záujmy sú všade a to je výzva pre schopnosť Európy byť aktérom, nielen pozorovateľom. Chcem povedať, že vstup Slovenska do tohto priestoru ho urobí vážnejším aj v takých vzdialených končinách, ako sú nielen Amerika, ale aj Ázia, Austrália, Blízky východ.

Rád by som ešte niekoľko viet na tému kolegov, lebo bolo to skôr také súdružské, čo tu hovorili poslanci za Komunistickú stranu Slovenska. Len podčiarknem, že sú za vstup, proti izolácii, ale sú proti prístupovej zmluve. No ťažko to nejako zladiť. Samozrejme, len konštatujem, čo odznieva, ale to, že Róza Luxemburgová sa snažila o myšlienky zjednotenia a nedarilo sa, zase iným sa darilo. Žiaľ, príkladom na komunistických myšlienkach postaveného zjednotenia bola únia sovietskych socialistických republík. Žiaľ, a tie lekcie o Marxovi mi pripomenuli starú alebo osvedčenú skúsenosť, že komunistom býva ten, kto čítal Marxa, a antikomunistom ten, kto ho pochopil. Rád by som to dodal práve preto, že v Európe ešte stále akoby sme polemizovali, čo komunizmus znamenal. Znamenal tragédie 20. storočia, ktorých sa treba zbaviť, a to sa nedá bez poznania súvislostí a bez nabratia sily pomenovať veci pravými menami aj morálne, a kde sa dá, aj právne.

To je všetko z môjho pohľadu. Ako spravodajca môžem tlmočiť, že neboli žiadne pozmeňujúce, doplňujúce návrhy alebo návrhy na uznesenie. Takže môžeme prikročiť k záverečnému hlasovaniu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, pred záverečným hlasovaním vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Prosím, predsedov poslaneckých klubov, všetkých poslaneckých klubov, aby odišli dozadu do zasadačky na krátku poradu.

(Prerušenie rokovania o 16.39 hodine.)

(Pokračovanie v rokovaní o 17.01 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Chcem sa ospravedlniť, že prestávka na rokovanie poslaneckého grémia bola trošku dlhšia, ako sme pôvodne predpokladali. Chcem vás informovať o tom, že teraz pristúpime k hlasovaniu. Potom by som si dovolil všetkých prítomných pánov poslancov, excelencie pánov veľvyslancov pozvať, vzhľadom na závažnosť rozhodnutia, historického, ktoré dnes Národná rada urobí, na čašu šampanského, dolu do vestibulu Národnej rady Slovenskej republiky. A všetkých členov vlády, samozrejme, pána ministra zahraničných vecí.

Panie poslankyne, páni poslanci, po čaši vína o 17.45 bude pokračovať rokovanie 15. schôdze Národnej rady prerokúvaním bodov programu, tak ako sme si ich odsúhlasili na začiatku 15. schôdze. Prosím teraz pána predsedu zahraničného výboru, aby ako spoločný spravodajca Národnej rade predniesol návrh uznesenia k prístupovej zmluve Slovenskej republiky k Európskej únii. Pán predseda zahraničného výboru Fígeľ, nech sa páči, máte slovo.

J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, excelencie, dovoľte mi predniesť celý text návrhu uznesenia Národnej rady.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júla 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii, tlač 261.

Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Írskom, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Fínskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska, teda členskými štátmi Európskej únie, a Českou republikou, Estónskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Maďarskou republikou, Maltskou republikou, Poľskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii, ďalej len Zmluva o pristúpení k Európskej únii, a) vyslovuje súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii a b) rozhodla, že Zmluva o pristúpení k Európskej únii je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, počuli ste návrh uznesenia. Chcem vás informovať, že podľa čl. 84 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Prosím, vo vedomí tejto ústavnej zodpovednosti, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 129 za návrh, 10 proti, 1 nehlasoval. (Potlesk.)

Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii a rozhodla, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Ďakujem pánovi ministrovi zahraničných vecí, pánovi predsedovi zahraničného výboru za spoluprácu pri prerokúvaní návrhu zmluvy v pléne Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, pozývam všetkých na čašu šampanského. Budeme pokračovať v rokovaní o 17.45 hod. ďalším bodom programu, ktorým je návrh zákona, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o telekomunikáciách. Prerušujem rokovanie do 17.45 hod.

(Prerušenie rokovania o 17.01 hodine.)

(Pokračovanie v rokovaní o 17.45 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Mali by sme pristúpiť k rokovaniu v druhom a treťom čítaní o vrátenom zákone, ktorý nám vrátil pán prezident, o telekomunikáciách, takže vás vyzývam, aby ste sa vrátili, aby sme mohli začať rokovať a poprípade potom aj hlasovať.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje druhé a tretie čítanie o zákone z 21. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z. vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Materiál ste dostali ako tlač 288. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi. Pán spravodajca, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Informácia o výsledku prerokovania zákona z 21. mája 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 288.

Národná rada schválila 21. mája 2003 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona 308/2000 Z. z. Prezident Slovenskej republiky zákon vrátil Národnej rade. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady rokovali o vrátenom zákone výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor. Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky a vyjadril nesúhlas s pripomienkami prezidenta a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona opätovne schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval zákon vrátený prezidentom a neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

Z rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 11. júna 2003 o vrátení zákona vyplývajú pozmeňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v informácii, tlač 288a. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov o spoločnej správe rokoval dňa 25. júna 2003 a neprijal k spoločnej správe výborov navrhované uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov, a súčasne poveril spoločného spravodajcu výborov predniesť informáciu o výsledku prerokovania vo výboroch na schôdzi Národnej rady. Informáciu v písomnej forme máte ako tlač 288a.

Ako spravodajca gestorského výboru predkladám uvedené pripomienky na hlasovanie v súlade s § 80 rokovacieho poriadku, o ktorých odporúčam hlasovať osobitne v súlade s § 90 rokovacieho poriadku. Po hlasovaní o pripomienkach odporúčam v súlade s § 90 rokovacieho poriadku hlasovať osobitne o zákone ako o celku. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu, konštatujem, že som dostal jedinú písomnú prihlášku pána poslanca Jasovského, ktorý vystúpi za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, na budúce vystúpenie k zákonu o telekomunikáciách prinesiem nejakú ústredňu a urobím Národnej rade praktickú ukážku fungovania v oblasti telekomunikácií, ovládam aj to, ale dnes by som rád nadviazal na prvý bod programu, ktorý sme prerokovávali, keď sme sa svorne prihlásili k Európskej únii. Verím, že vstup do rodiny Európskej únie myslíme všetci vážne a že to teda hneď v ďalšom bode programu svojím hlasovaním aj potvrdíme a nezamietneme.

Mám právo toto povedať aj vzhľadom na to, že Európska únia už v roku 2000 viedla s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií diskusie o zladení telekomunikačnej legislatívy s acquis. Veľvyslanec Európskej komisie na Slovensku v liste predsedovi Národnej rady 3. júna 2003, dámy a páni, - pred necelým mesiacom - píše, že po otvorení telekomunikačného trhu od 1. 1. 2003 je novela telekomunikačného zákona ešte oveľa potrebnejšia ako predtým. Podčiarkujem, veľvyslanec Európskej únie potvrdzuje, že novela je potrebnejšia ešte oveľa viac ako predtým. V závere listu vyjadruje potešenie a gratuluje Národnej rade Slovenskej republiky k prijatej novele s tým, že tieto zmeny boli očakávané, aby sa zlepšil slovenský regulačný rámec, čo bude so zavedením neviazaného uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu prínosom pre telekomunikačný trh. Nakoniec tieto stanoviská, dámy a páni, máte vo svojich laviciach písomne, nehovorím žiadne "báchorky".

Bol by som nerád, keby sme sa po gratulácii poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za prijatie tejto potrebnej novely dočkali v hodnotiacej správe negatívneho hodnotenia kapitoly 19, pretože podmienky acquis nebudeme spĺňať.

Je mi ľúto a musím opätovne prejaviť ľútosť, začínam byť nejaký ľútostivý v tomto parlamente, že prezident Slovenskej republiky sa už po druhýkrát vrátením novely zákona o telekomunikáciách pričinil o pribrzdenie liberalizácie telekomunikačného sektora, čo má za následok obchádzanie investovania do slovenského telekomunikačného trhu, utlmovanie činnosti alternatívnych operátorov a teda aj nevytváranie nových pracovných príležitostí, kde by sa mohli uplatniť odborníci, ktorých v rámci personálnej politiky systematicky hromadne prepúšťa dominantný operátor, ktorým sú stále Slovenské telekomunikácie, napriek tomu, že som už poznamenal, že od 1. 1. 2003 platí na Slovensku voľný, liberalizovaný telekomunikačný trh, žiaľ, len na papieri, nie v praxi.

Čo tentoraz teda asi viedlo pána prezidenta k vráteniu tejto novely. Skúsim sa vžiť do jeho myslenia. Treba pripomenúť, že obidve vrátené novely, to jest tá takmer spred roka a tá súčasná mali takmer identické znenie. Je pozoruhodné, že prezident použil pre vrátenie novely vždy úplne iné dôvody aj napriek tomu, že body namietané vo vlaňajšej novele tohto roku nepripomienkoval a naopak, namietal body, ktoré sa vyskytli v rovnakom znení i vo vlaňajšej novele, ale prekážajú až tohto roku. Je to zaujímavé. Nechcem sa vžiť do myslenia prezidenta, nepredpokladám, že by som túto pozíciu niekedy chcel zastávať.

Je mi ľúto, že dokonca akýsi expert v Pravde v časti inzercia vypisuje články, ktorými hodnotí novoprijatý zákon, respektíve novelu zákona o telekomunikáciách, a dokáže tam vypisovať asi také veci, že "poslanecká novela zákona" v roku 2002, dámy a páni, v roku 2002 predošlý parlament schvaľoval vládnu novelu zákona, až tento rok je to poslanecká novela zákona. Vlani sme schválili vládnu novelu zákona, takže odporúčam pánu expertovi, ktorý platí ťažké peniaze - asi nie zo svojho - v Pravde inzercii, aby si poopravil svoje myslenie, keď si už hovorí, že je expert.

V tohoročnej novele sa však vyskytol aj jeden nový moment, ktorý čiastočne zasahuje do problematiky, ktorá ešte nedávno otriasala škandálmi na našej politickej scéne, a tou témou je, dámy a páni, odpočúvanie. Ide o kontroverzný § 9, ktorý sa do novely dostal ako pozmeňujúci návrh, ktorý by mal zmieriť obmedzenie práva prevádzkovateľov verejných telekomunikačných sieti, poskytovateľov verejných telekomunikačných služieb ako aj prevádzkovateľov ostatných telekomunikačných služieb pokojne užívať svoj majetok tak, aby sa zvýšila ich právna istota ohľadne rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva.

Napriek tomu, že súčasné znenie stavia štát do úlohy tvrdého výpalníka, dámy a páni, a hovorím to úplne zodpovedne, ktorý núti operátorov zabezpečovať nekontrolované odpočúvanie na ich náklady v tomto štáte, prezident v návrhu vo svojom rozhodnutí o vrátení novely je zástancom ponechania § 9 v doterajšom znení, to jest ponechať finančnú záťaž na doterajších operátorov a ušetriť tak štátu finančné prostriedky, ktoré by si príslušné orgány mohli na zabezpečenie tejto činnosti nárokovať zo štátneho rozpočtu.

Položme si v tomto momente teda otázku, čo vlastne v skutočnosti schvaľujeme, dámy a páni, a čomu teda dáme prednosť? Dáme prednosť voľnému, liberalizovanému prostrediu, alebo dáme prednosť nekontrolovanému odpočúvaniu, hovorím to s plnou vážnosťou, o ktorého rozsahu aj vďaka súčasnému zneniu zákona o telekomunikáciách telekomunikační operátori ani nemajú prehľad, alebo si budeme ctiť, dámy a páni, ústavu. Budeme sa, dámy a páni, spoliehať na vlastné myslenie, alebo budeme schvaľovať to, čo jeden z predsedov strany dohodol s pánom prezidentom v tomto štáte? Zvažujte, prosím, či máte svoj mozog, alebo nie.

Na záver by som chcel poznamenať, dámy a páni, že výbory tohto parlamentu nezamietli znovu schválenie tejto novely v dnešnej rozprave a pri dnešnom hlasovaní, že výbory Národnej rady dokonca podporili túto novelu zákona s výnimkou hospodárskeho výboru, kde hlasovanie skončilo v pomere, myslím 5:5. To znamená, že príslušný výbor zásadné stanovisko neprijal. Chcel by som povedať možno toho ešte viac, dámy a páni, ale obávam sa, že už sa to ani nepatrí, hovoriť toľkokrát k jednému a tomu istému návrhu zákona, ktorý parlament prijme a vzápätí ho prerokúvame vyššie.

Ale napriek tomu mi dovoľte ešte pár slov k príslušným paragrafom k zneniu k častiam, ku ktorým sa vyjadril pán prezident. K § 9 som teda povedal, je to otázka odpočúvania, je to otázka škandálu, je to otázka toho, s čím sa borí aj vládna koalícia. Druhá pripomienka pána prezidenta, majú sa vypustiť slová "technické podmienky prenositeľnosti čísla". Táto povinnosť prenositeľnosti čísla, veď má platiť až 1. 1. 2005, ale aby bolo možné od tohto dátum poskytovať túto prenositeľnosť, je potrebné, aby už pred týmto dátumom boli pripravené podmienky vrátane technických špecifikácií pre poskytovanie tejto služby. Presvedčili sme, dámy a páni, niekoľkokrát v tomto parlamente, že ani úplná liberalizácia základnej hlasovej služby, ktorá podľa zákona je k 1. 1. a je platná k 1. 1. 2003 a dnes je zhodou okolností, dámy a páni, 1. 7. 2003, dodnes nie je zavŕšená, pretože legislatíva nepočítala s určitým obdobím pred týmto dátumom, aby boli všetky náležitosti pripravené. Dnes sa hráme o to teda, či áno alebo nie, či pol roka, či bude zákon o elektronických komunikáciách, alebo nebude. Dámy a páni, kto zaručí, že 1. 1. 2004 tá novela zákona prijatá bude, a kto zaručí, že bude platná, ak dnes je síce platný nový telekomunikačný zákon, ale de jure, de facto platný teda nie je. A bod č. 3 v zmysle § 39 ods. 3, všeobecné podmienky pre takzvanú univerzálnu službu zverejňuje úrad vo vestníku ministerstva. To je podnikateľ alebo právnická osoba, má povinnosť predložiť ich úradu na schválenie a zverejnenie. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované pokutou v zmysle § 51 ods. 2 písm. l) preto, aby sa predišlo duplicite, a preto je potrebné a vhodné ponechať § 1 ods. 3 písm. d) v pôvodnom znení. Neviem, dámy a páni, či hovoriť ešte viacej, či urobiť prednášku o telekomunikáciách ako takých, ale pokiaľ si zoberiete tú skutočnosť, že tie miliardy eúr, ktoré mali pritiecť do Slovenských telekomunikácií, tam nie sú, dajte si odpoveď, prečo tam nie sú. Dajte si odpoveď na otázku, prečo došlo k hromadnému prepúšťaniu dobrých odborníkov v oblasti telekomunikácií, prečo nie je možné otvoriť na Slovensku trh, prečo sú ceny za telekomunikačné služby, interné a ďalšie, také vysoké, aké sú. Dámy a páni, viem, že máte pokyn, hovorili mi to koaliční poslanci, pre dnešné hlasovanie, ale buďte si vedomí toho, že blokujete rozvoj tohto Slovenska a pred pár minútami ste hlasovali úplne opačne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami... No tak potom zatiaľ sa vymažte, pán poslanec, pán poslanec Husár ako jediný s faktickou poznámkou? Nech sa páči, uzatváram možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

S. Husár, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sa nedá vo faktickej poznámke hovoriť ku všetkému, čo povedal pán kolega Jasovský, ale aspoň k § 9 niekoľko slov. Mňa vždy vie upútať predovšetkým v materiáloch, ktoré dostávame, tá pasáž, ktorú považujem za doslova nezmyselnú, pokiaľ sa objaví v odôvodnení návrhu. A v tomto návrhu, v týchto výhradách pána prezidenta je tiež takáto pasáž. V bode 2 pán prezident uvádza: "V dôsledku tejto zmeny budú uvedené orgány, teda Policajný zbor, Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo požadovať niekoľko desiatok miliónov korún na plnenie svojich úloh." Nuž ono, žiaľ, je to tak v tomto štáte, že štátne orgány, ústavné orgány a všetky iné orgány na plnenie svojich úloh dostávajú peniaze od štátu, zo štátneho rozpočtu. A pokiaľ by pán prezident chcel vyčítať, že záťaž na nákup časti technického systému na odpočúvanie a zaznamenanie telekomunikačnej prevádzky z poskytovateľov telekomunikačných služieb na Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo touto novelou bude existovať, potom by z toho logicky vyplývalo, že by sme mali rozmýšľať o ďalších právnych úpravách, ktorým by odevným podnikom bola uložená povinnosť vyrábať pre Policajný zbor a prípadne iných, ktorí to potrebujú, zadarmo uniformy, pre obuvnícky priemysel topánky a dokonca ešte aj ceruzky. Naozaj, tento argument, ktorý použil pán prezident, nie je možné prijať... (Zaznel zvuk časomiery.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, už váš čas bol naplnený, takže už nepočuť, čo hovoríte. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Dvaja páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Baška a pripraví sa pán poslanec Janiš.

J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Pred malou chvíľou sme schválili prístupovú zmluvu k Európskej únii a hneď máme možnosť ukázať ako mienime naše záväzky voči Európskej únii v praxi plniť. Máme prerokovať zákon Dzurindovej vlády, ktorým chcela plniť acquis communautaire v oblasti telekomunikácií. To, že ho dnes predkladáme spoločne, koalícia a opozícia, je prejavom toho, že problematika Európskej únie zjednocuje opozíciu a koalíciu, ako sa to stalo aj v prvom bode tejto schôdze. Som pevne presvedčený, že zodpovedný prístup k problematike integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie pretrvá aj naďalej pri prijímaní zákonov, ktorými sa naše členstvo v únii napĺňa.

Dovoľte mi môj príspevok začať citáciou z listu od Erika van der Lindena, veľvyslanca Európskej únie na Slovensku, ktorý poslal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Hrušovskému. Som presvedčený, že väčšina z vás ho pozná, keďže nás chváli za dobrú prácu pri plnení acquis. Citujem. "Vážený pán predseda, píšem Vám ohľadom implementácie acquis v Európskej únii v oblasti telekomunikácií. Sledujúc záväzok zo samitu v Kodani o zabezpečení rozšírenia Európskej únie, medzi iným aj bez prekážok v telekomunikačnom sektore, vítame tieto dôležité rozhodnutia, ktoré nedávno prijala Národná rada Slovenskej republiky." A ďalej pokračuje: "Vzhľadom na to, že termín otvorenia telekomunikačného trhu 1. januára 2003 je už minulosťou, potreba dodatkov je dnes naliehavejšia ako predtým a je potešujúce vidieť, že Národná rada si uvedomila túto skutočnosť prijatím v zásade tých istých zmien ako predtým. Prosím, prijmite naše srdečné blahoželanie." Toľko z citátu.

Vážené dámy, vážení páni, nebudem zbytočne opakovať celú genézu vzniku tohto zákona, hovoril som o nej už minule, všetci ju dobre poznáte. Po neschválení vráteného zákona z dielne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sa aj viacerí z poslancov, ktorí nehlasovali za návrh, vyjadrili, že jeho neschválenie je chybou. Za všetkých spomeniem len terajšieho ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča. Po nástupe novej vlády Slovenskej republiky sa napriek počiatočným deklaráciám zo strany MDPT nedostala predmetná novela do legislatívneho plánu vlády. Museli ju znova po 6 mesiacoch predložiť sami poslanci ako poslanecký návrh. Európska únia sa snažila komunikovať so Slovenskom problematiku telekomunikácií a tohto dodatku v minulosti radom listov adresovaných tak ministrovi Prokopovičovi ako aj štátnemu tajomníkovi Opaternému, predsedovi hospodárskeho výboru pánovi Rusnákovi a ďalším s cieľom dosiahnuť, aby Slovensko plnilo podmienky vstupu do EÚ aj v tejto oblasti. Žiaľ, všetci menovaní sa nevyjadrovali dosť presvedčivo o potrebe takejto novely.

Čo sa týka pripomienok prezidenta, prvé dve pripomienky sú legislatívnotechnického charakteru. Prvá hovorí o nevydaní, verzus nezverejnení všeobecných podmienok na poskytovanie univerzálnej služby. Čiže dominantný operátor vydáva a Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky zverejňuje všeobecné podmienky na poskytovanie univerzálnej služby. Druhá hovorí o technických podmienkach prenositeľnosti čísla v referenčnej ponuke, ktoré majú platiť až od 1. januára 2005. Podmienky prenositeľnosti čísla by mohla ponuka obsahovať, ale samotná prenositeľnosť čísla by sa uplatňovala až od 1. januára 2005. Tretia pripomienka, týkajúca sa nákladov na zakúpenie odpočúvacích zariadení, nebola vôbec v nami predloženej predmetnej novele. Dostala sa tam až v legislatívnom procese ako doplňujúci návrh jedného z koaličných poslancov a prešla hlasovaním v parlamente, pretože sa hlasovalo o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch en block. Pokuty neboli zo strany prezidenta žiadnym spôsobom namietané v tomto prípade. Súhlasím so všetkými pripomienkami prezidenta, tieto pripomienky vôbec neovplyvnia zmeny telekomunikačného zákona, ktoré sa sledujú navrhnutou novelou, to je známy inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu a posilnenie právomocí Telekomunikačného úradu. Pýtam sa, načo nám je taká telekomunikačná autorita na Slovensku, ktorá nemá dostatočné kompetencie na vykonávanie úloh, na ktoré bola ustanovená aj rozpočtovaná zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Od 1. januára 2003 mala byť úplná liberalizácia telekomunikačného prostredia, čiže už 6 mesiacov. Chceme, aby bol Telekomunikačný úrad nečinný ďalšieho pol roka, ďalších 6 mesiacov? Akú odpoveď si vymyslíme a dáme daňovým poplatníkom v tomto prípade? Ten, kto nehlasuje za túto novelu, je proti liberalizácii telekomunikačného prostredia na Slovensku a proti verejnému záujmu a záväzkom slovenského štátu voči Európskej únii, je za predĺženie monopolu súčasného dominantného operátora. Čo sa týka krátkosti platnosti novely telekomunikačného zákona, len na 6 mesiacov, pán Likanen, komisár pre hospodárstvo a informačnú spoločnosť povedal, že v živote človeka je to krátka doba, ale v sektore telekomunikácií a informačných technológií, kde sa všetko dynamicky mení, je to veľmi dlhá doba. Ako príklad uvádzam, že v Českej republike bola prednedávnom predložená novela telekomunikačného zákona týkajúca sa len uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu schválená a prijatá ešte na kratšiu dobu. Prečo na Slovensku takýto záujem nie je?

Dovoľte mi tiež v krátkosti reagovať na článok týkajúci sa budúcnosti telekomunikácií na Slovensku, ktorý vyšiel v niektorých slovenských printových médiách v pondelok 30. júna, kde sú niektoré zavádzajúce informácie. Komu na Slovensku záleží na tom, aby aj naďalej pretrvával súčasný stav a súčasné platné znenie telekomunikačného zákona? Už samotná skutočnosť, že článok sa objavil v denníkoch ako platená inzercia, hovorí o tom, že tento záujem tu je. Inak sa nedá ani vysvetliť takáto masívna mediálna kampaň voči tejto novele, ktorá obsiahnutými zmenami podporuje konkurencieschopnosť a prínos zahraničných investícií, takých potrebných pre tento štát, a ktorá napĺňa požiadavky na kandidátske krajiny EÚ, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. Prečo si občania už od 1. januára 2003 nemôžu vybrať iného, lacnejšieho, možno aj kvalitnejšieho operátora. Je to problém deravej legislatívy v znení súčasne platného zákona o telekomunikáciách, ktorý odstraňuje práve diskutovaná novela. Nie je pravdou, že táto novela je narýchlo pripravená, nesystémová, čiastková, bez vyjadrení a stanoviska odborníkov. Táto novela okrem doplnenej časti týkajúcej sa upresnenia prevoľby a voľby operátora a jej zosúladení s legislatívou EÚ sa pripravovala od začiatku minulého roka za účasti a pod gesciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, kde sa podarilo dosiahnuť široký prienik všetkých zúčastnených subjektov na telekomunikačnom trhu, a to tak MDPT, Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky ako aj telekomunikačných operátorov. Podkladom pre tento návrh novely zákona o telekomunikáciách boli stanoviská, pripomienky a konzultácie s nasledovnými organizáciami: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Slovenské telekomunikácie, Eurotel, Orange, Asociácia telekomunikačných operátorov združujúca prevažnú väčšina alternatívnych operátorov telekomunikačných sietí v SR. Podkladom boli aj závery riešenia výskumného projektu vo Výskumnom ústave spojov Banská Bystrica v roku 2001 s názvom Podpora štátnej telekomunikačnej politiky pri prechode do liberalizovaného prostredia s výhľadom do roku 2005. Špecialisti Výskumného ústavu spojov Banská Bystrica sa na spracovaní návrhu novely podieľali aj v roku 2002 v rámci pokračovania spomenutého výskumného projektu. Čo sa týka prezidentových pripomienok, minulý rok sa týkali pokút dominantnému operátorovi, ktoré sa zdali byť prezidentovi vysoké. Autor článku má mylné informácie, keď hovorí, že pokuta v novele je podstatne menšia ako v novom, pripravovanom zákone o elektronických komunikáciách. Pri pripomienkovaní nového zákona o elektronických komunikáciách sa navrhla cena 20 miliónov Sk. Či v zákone bude pokuta taká alebo onaká, po vstupe do EÚ to môže byť pokuta za zneužívanie postavenia dominantného operátora automaticky až do výšky 10 % z obratu za minulé účtovné obdobie, čo by v prípade súčasného dominantného operátora znamenalo asi 1,8 miliardy korún. Vyplýva to z nariadenia Európskej únie, ktoré má prednosť pred zákonom tej-ktorej krajiny. Z tohto pohľadu diskusia o tom či pokuta bude 20 alebo 50 mil. Sk, je nezmyselná.

Čo sa týka cien. Ten, kto do toho vidí, lepšie zistí, že cena za prenajatú poslednú míľu nemôže byť vyššia ako cena za súčasne poskytovanú službu ADSL, kde pri takejto cene sa dajú na obyčajnom dvojdrôte poskytovať aj iné služby s pridanou hodnotou alebo ich kombinácie. Ceny musia ísť zákonite dole. Je pravda, že inštitút uvoľneného prístupu k miestnemu vedeniu je len jedným zo spôsobov ako znížiť ceny pre koncových užívateľov, ale ak tento inštitút nebude obsiahnutý v zákone, ťažko si viem predstaviť ponuku iných, cenovo dostupnejších služieb od dominantného operátora. Neviem, ktoré časti sú podľa autora článku časovo kritické, ale ak myslel ponuku, referenčnú ponuku na uvoľnenie miestnych vedení, tak monopolný operátor mal predsa dostatok času na to, aby takúto ponuku začal pripravovať. Jednak vedel, že to vláda prisľúbila do konca roka 2002 a jednak bol na to upozornený Protimonopolným úradom Slovenskej republiky už v auguste v roku 2002, čo je takmer jeden rok. Dokonca v novele bol schválený jeden pozmeňujúci návrh, ktorý posúva termín na vypracovanie takejto ponuky o ďalší mesiac. Dokedy ešte chceme čakať? Neviem, ktoré časti novely telekomunikačného zákona myslel autor, že sa budú meniť so schválením nového zákona o elektronických komunikáciách, keď novela je plne v súlade so starým aj s novým regulačným rámcom legislatívy Európskej únie. Tieto časti sa môžu len dopĺňať o konvergenciu sektorov telekomunikácií, médií a informačných technológií. Tiež neviem, čím je novela telekomunikačného zákona nevyvážená.

Príspevok som začal listom a listom aj skončím, respektíve telegramom v reči otvorenej, ktorý bol poslaný 23. júna 2003 z misie Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli na ministerstvo zahraničných vecí, na ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a štyrom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa okrem iného píše, citujem: "Komisár je znepokojený skutočnosťou, že v Slovenskej republike znovu neprešla novela telekomunikačného zákona, v ktorom malo byť transponované telekomunikačné acquis prijaté v Európskej únii v roku 1998 a nariadenie o prístupe k miestnemu vedeniu. Paul Verhoef uviedol, že komisár rozumie, že zákon nebol schválený kvôli finančným následkom voči štátnemu rozpočtu v otázke odpočúvania, ale keďže táto problematika nie je riešená v acquis, pre komisiu nie je podstatná. Podstatné sú otázky kompetencie regulátora a liberalizácie miestnych vedení. Paul Verhoef uviedol, že komisia má skúsenosti z iných krajín, kde hlavný akcionár Deutsche Telekom v Slovenských telekomunikáciách vyvíja politický tlak na odďaľovanie prijímania zákonov, ktoré obmedzujú ich postavenie na trhu. Paul Verhoef zdôrazňuje, že po vstupe do EÚ bude komisia nekompromisná a v prípade nesplnenia negociačných záväzkov začne právne konanie za nedodržanie legislatívy EÚ, takzvané "Infranchment procedures." Paul Verhoef ďalej uviedol, že je v záujme Slovenska, aby prijalo danú legislatívu, v opačnom prípade neprídu na Slovensku do sektora telekomunikácií potrebné investície. Paul Verhoef zdôraznil, že v súčasnosti, keď krajiny súťažia o získanie zahraničných investícií, ak investor má pocit, že jeho investície nebudú dostatočne chránené, jednoducho do danej krajiny nepríde a v tomto ohľade nie je pozícia Slovenska priaznivá. V ďalšom Richard Harris poukázal na typický príklad zaostávania Slovenskej republiky s odvolávaním sa na najnovšiu štúdiu spracovanú komisiou, kde v grafe o cenách ukončovaných hovorov v pevnej sieti je v prípade Slovenskej republiky prázdna kolónka. Teda v praxi neexistuje. V prípade cien ukončovaných hovorov medzi pevnou linkou a mobilnou je uvedené: Dôverné. Richard Harris zdôraznil, že týmto sa Slovenská republika zaraďuje na úroveň krajín ako napríklad Turecko. Hoci je teoreticky začatá liberalizácia Slovenskej republiky od 1. januára 2003, uvedené príklady ukazujú, že samotná implementácia podstatne mešká. Oba príklady podľa Richarda Harrisa dokazujú, že Slovenská republika nemá implementovanú dostatočnú legislatívu EÚ platnú od roku 1998, čoho dôsledkom je, že regulačný úrad nemá dostatočné právomoci. Richard Harris zdôraznil, že implementácia novej legislatívy z roku 2002 môže byť úspešná iba vtedy, ak je predtým náležite uvedená do praxe legislatíva z roku 1998. Podľa Richarda Harrisa sa nemožno spoliehať, že Slovenská republika transponuje aj implementuje súčasnú legislatívu, ktorá v Európskej únii bola prijímaná v dvoch fázach. Záver z tohto telegramu: Z iniciatívy komisára Erki Likannena sa uskutočnilo stretnutie zástupcov komisie a misie. Komisár Likannen prostredníctvom vyslaných zástupcov vyjadril znepokojenie, že Slovenská republika stále neimplementovala legislatívu, ku ktorej sa zaviazala počas negociácií, ktoré boli predbežne ukončené v máji 2001. Komisia je toho názoru, že prijatie novely telekomunikačného zákona aj pol roka pred prijatím nového zákona má veľký význam z hľadiska uvedenia do praxe legislatívy z roku 1998, keďže podľa jeho názoru nemožno implementovať novú legislatívu, pokiaľ pôvodná nie je úplne zavedená v praxi.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás v mene Slovenska, a nie v mene majoritného vlastníka dominantného operátora Deutsche Telekom, aby ste podporili tento dôležitý krok smerom k naplneniu acquis. Dnes nejde o pripomienky pána prezidenta, ktoré navrhujem akceptovať v plnom rozsahu, ide o to, či chceme plniť acquis Európskej únie alebo acquis Deutsche Telekomu. Ak túto novelu neschválime, potom bude všetkým jasné, že tento parlament nezastupuje záujmy Slovenska, ani nepodporuje vstup do únie so všetkými dôsledkami, ale je len servilným prisluhovačom jedného monopolu.

Vážení kolegovia, svojím hlasovaním sa jasne vyjadríte k tejto otázke. Som presvedčený, že vaša osobná integrita, zodpovednosť voči voličovi ako aj plnenie požiadaviek Európskej únie rozhodnú jednoznačne v prospech prijatia tejto novely prvýkrát predloženej vládou Mikuláša Dzurindu. Ďakujem vám všetkým za pozornosť a dúfam, že som presvedčil aspoň 76 poslancov potrebných na schválenie tejto novely. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP