I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Účelom predkladaného návrhu zákona je úplná aproximácia práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Harmonizácia pravidiel verejného obstarávania platných v Slovenskej republike s právom Európskych spoločenstiev je nevyhnutná z hľadiska čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Národné predpisy pre oblasť verejného obstarávania musia spĺňať štyri kritériá, ktorými sú.
Po prvé, spoločné pravidlá zverejňovania, po druhé, spoločné pravidlá pre metódy verejného obstarávania, po tretie, spoločné pravidlá na technické hodnotenie a spoločné pravidlá na účasť a prijatie ponuky a uzavretie zmluvy.
Do návrhu zákona sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké metódy a postupy verejného obstarávania ako v prípade zmlúv na uskutočnenie prác. Súčasne sa navrhuje zrušenie zákona o koncesnom obstarávaní.
Navrhuje sa upraviť systém predkladania ponúk, prijatia ponuky a uzavretia zmluvy. Vychádza sa zo skutočnosti, že obstarávateľ musí vedieť jednoznačne určiť predmet obstarávania a určiť obchodné podmienky jeho dodania. Z tohto pohľadu ponuka predkladaná uchádzačom musí byť reakciou na požiadavky uplatnené obstarávateľom. V prípade technických požiadaviek a technických špecifikácií na predmet obstarávania a jeho obchodných podmienok dodania ide zo strany uchádzača len o ich akceptovanie. Súťaž medzi predloženými ponukami potom bude spočívať buď v hodnotení ceny, alebo v hodnotení ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, t. j. v závislosti od obstarávateľom uplatnených kritérií na vyhodnotenie ponúk. Týmto novým prístupom sa očakáva zvýšenie konkurencie predkladaných ponúk, ale aj vyššia transparentnosť procesu vyhodnotenia ponúk. Ďalej sa navrhuje upraviť aj ustanovenie o súťažných podkladoch. Tieto ustanovenia už vytvárajú priestor pre novú kvalitu odpisu predmetu obstarávania, v prípade nadlimitných metód verejného obstarávania založenú na európskych špecifikáciách.
Postavenie právnických osôb pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa v poslednom období mení. Kým v minulosti medzi týmito obstarávateľmi dominovali tí, ktorí boli riadení alebo kontrolovaní štátom, v súčasnosti sa pomer medzi súkromnými spoločnosťami a štátnymi organizáciami mení. Na túto skutočnosť reaguje aj navrhované ustanovenie zákona tým, že umožňuje tomuto typu obstarávateľov väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania. Umožňuje sa im vzhľadom na ich postavenie viesť vlastné kvalifikačné systémy spôsobilých právnických osôb alebo fyzických osôb, s ktorými efektívnym spôsobom môžu v prípade potreby uzavrieť zmluvu.
Navrhuje sa spôsob kolektívneho rozhodovania v prípade podania námietok uchádzačom alebo záujemcom proti podmienkam verejného obstarávania alebo rozhodnutiam obstarávateľa v procese verejného obstarávania pred uzavretím zmluvy alebo po uzavretí zmluvy. Navrhovaný spôsob riešenia námietok predpokladá zvýšenie objektívnosti rozhodovania o námietkach a posilnenie dôvery účastníkov procesu verejného obstarávania a verejnosti v správnosť rozhodnutí.
Do návrhu zákona sú zapracované ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť po vstupe do Európskej únie, ako napríklad vyhlasovanie verejného obstarávania a oznámenie o výsledku verejného obstarávania v úradnom vestníku Európskej únie a nové povinnosti Úradu pre verejné obstarávanie voči Európskej komisii.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Teraz poprosím pána poslanca Minárika, ktorého poveril výbor, ktorému bol návrh pridelený, aby informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o verejnom obstarávaní.
Pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 162 z 26. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k tomuto vládnemu návrhu zákona.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, vo všeobecnej časti dôvodovej správy je obsiahnutý cieľ predloženia návrhu zákona, zhodnotenie súladu s Ústavou Slovenskej republiky a s ďalšími zákonmi, že zákon nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať negatívne environmentálne dopady ani dopady na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že oblasť verejného obstarávania je uvedená v kapitole č. 2 čl. 68 Európskej dohody o pridružení v Bielej knihe. Kapitola č. 12 - potreba ďalšej aproximácie vyplýva aj z Národného programu na prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup a je úlohou zahrnutou do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Teda bude postupovať podľa písm. c).
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. augusta 2003 č. 317 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej výbor pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu a pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporučím, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a gestorský výbor do 17. októbra 2003.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chcem sa opýtať ctenej Národnej rady, či by bol všeobecný súhlas s tým, aby sme prerokovali všetky návrhy zákonov v prvom čítaní, ktorých predkladateľom je pán minister financií a podpredseda vlády, ktorý predkladá celkom 12 návrhov zákonov, a po ich prerokovaní by sme o tomto bloku zákonov hlasovali, čo predpokladám, že by mohlo byť o 16.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto ďalším postupom rokovania schôdze? O 16.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch pána podpredsedu vlády. Chcem však poprosiť, aby sme skôr ako do 16.00 hodiny prerokovali tieto návrhy, aby sme pokračovali v rokovaní ďalej, ale o 16.00 hodine by sme pristúpili k hlasovaniu o dovtedy prerokovaných bodoch programu. Súhlas? (Hlasy z pléna.) Ďakujem pekne.
Na základe takéhoto návrhu teraz pristúpime k predloženiu ďalšieho vládneho návrhu zákona č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 296.
Opäť prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády návrh zákona uviedol a odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Cieľom predkladaného návrhu zákona je precizovať platnú právnu úpravu a dosiahnuť ďalšiu harmonizáciu niektorých ustanovení Colného zákona s Colným kódexom Európskych spoločenstiev a vykonávacími predpismi k nemu vzhľadom na ich ďalšie novely v uplynulom období. Súčasne sa podrobnejšie upravujú inštitúty colného záložného práva, zabezpečenie colného dlhu a upravuje sa ohlasovacia povinnosť pri vývoze alebo dovoze bankoviek a mincí.
S cieľom zvýšiť úspešnosť vymáhania colných nedoplatkov a zabezpečiť pružnejšie nakladanie s pohľadávkami štátu, zvážiac všetky možnosť, ktoré súčasná prax ponúka, sa zavádza nový inštitút započítania pohľadávky a postúpenia pohľadávky.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa konkretizuje zoznam osobných údajov, ktorých poskytnutie je colný orgán oprávnený vyžadovať, účel ich spracovania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb. Predkladaný návrh zákona zároveň zjednocuje zavedené pojmy vo všetkých jeho ustanoveniach.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím teraz pána poslanca Lišku, aby z poverenia výboru, ktorý prerokúval návrh zákona, informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec Liška.
J. Liška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, tlač 296.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie.
Ďakujem pánovi poslancovi Liškovi a prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov.
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom predkladanej novely zákona o majetku vyšších územných celkov je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov v nadväznosti na prenesenie úlohy štátnej správy na samosprávu v súlade so schváleným projektom decentralizácie verejnej správy. Podľa predloženého návrhu zákona prejdú do majetku VÚC z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb v oblasti školstva, sociálnej pomoci a zdravotníctva. Spolu s vecami prejdú do majetku VÚC aj súvisiace majetkové práva a záväzky okrem záväzkov na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva vyšších územných celkov.
V navrhovanej právnej úprave sa výrazne uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa skončí povinnosť vyššieho územného celku zachovať účelové určenie majetku, ktorý slúži pre potreby školstva, sociálnej pomoci, zdravotníctva a kultúry. Podľa predloženého návrhu o skončení povinnosti zachovať účelové určenie majetku už nebude rozhodovať ústredný orgán štátnej správy, ale o skončení tejto povinnosti rozhodne zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Súčasne novela umožňuje vyšším územným celkom vložiť tento majetok ako vklad do majetku obchodnej spoločnosti alebo z neho založiť neziskovú organizáciu. V rámci boja proti korupcii do návrhu zákona bolo zapracované aj ustanovenie vymedzujúce okruh osôb, ktoré nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok vyššieho územného celku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s procesom decentralizácie verejnej správy.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Prosím pána poslanca Hurbana, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vlády v gestorskom výbore.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Hurban, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Pani poslankyňa Antošová sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Dovoľte mi, aby som aj ja predložila stanovisko k vládnemu návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov.
V 106. čísle Parlamentného kuriéra uverejnili aj nasledovné slová prezidenta Rudolfa Schustera. Citujem: "Pri prevode právomocí zo štátnej správy na samosprávy sa stále zdôrazňovalo, že reformu robíme v prospech občanov. Politici sa však radšej sporili o to, koľko bude krajov, aby nedajbože nestratili politickú moc a vplyv aj dolu na miestnej úrovni." Koniec citátu.
Hlava štátu pripomína zrejme vyše dvojročné prešľapovanie na mieste v procese, ktorého úlohou bolo a je zásadným spôsobom zmeniť systém vzťahov medzi občanmi a inštitúciami verejnej správy. Neprofesionalita, diletantstvo a ľudské zlyhania vyvrcholili vzdaním sa vládnych poverení Dzurindových nominantov na lídrovských pozíciách pokračovania reformy verejnej správy.
Pán Ivan Mikloš sa vzdal zodpovednosti za túto oblasť vo funkcii podpredsedu vlády a pán Viktor Nižňanský ušiel z postu splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy. Znalcov súčasných pomerov na Slovensku však už ani neprekvapuje, že dnes pán Mikloš zodpovedá za financovanie týchto údajných reforiem a pán Nižňanský je opäť štátnym splnomocnencom pre decentralizáciu verejnej správy.
Pri posudzovaní tohto návrhu vládneho zákona platia tie isté výhrady, ktoré sme formulovali aj pri návrhu vládneho zákona o majetku obcí. Ide predovšetkým o nesystémovosť celého tohto procesu z hľadiska legislatívy. Tento postup totiž zakladá do budúcnosti zložité, až neriešiteľné situácie pre samosprávy a zvyšuje už aj tak veľký právny chaos. Opakujú sa však aj triviálne legislatívne chyby, ako je pojmová nejednotnosť. Napríklad, aby som bola konkrétna. V § 4 písm. b) je text, citujem: "A to do výšky nadobudnutého majetku." Zatiaľ čo v predloženom návrhu zákona je text, citujem: "A to do hodnoty nadobudnutého majetku" a pridáva sa pojem "majetkových práv".
Podľa názoru odborníkov právneho oddelenia Bratislavského samosprávneho kraja tento nový pojem nie je bezo zvyšku zapracovaný do ustanovení návrhu zákona a ani do pôvodného textu. A podľa nich bude zdrojom nestability, lebo ho nebude možno jednoznačne vysvetliť v tej ktorej konkrétnej situácii.
Ďalej v ods. 2 písm. b) tohto istého paragrafu tí istí odborníci spochybňujú pojem "povinných peňažných plnení" a sú presvedčení, že by sa malo narábať s pojmom "peňažných plnení" bez prívlastku povinných.
Zaznamenali sme tiež názory, že zriaďovanie orgánov špecializovanej štátnej správy je návratom pred rok 1996, čo mnohí odborníci považujú za krok späť. Tiež pripomínam, že opäť zaznela požiadavka návratu historických budov radníc a župných domov všade tam, kde sa tieto nachádzajú v majetku štátu. Najväčším nedostatkom však zostáva podľa mňa pretrvávajúca neistota o spôsobe získavania financií na udržiavanie odovzdaného majetku v prevádzke.
Nekomplexnosť a neprofesionálny prístup k tejto problematike spolu s už prednesenými pripomienkami a výhradami ma presviedča o správnosti nehlasovať pozitívne o vládnom návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o majetku vyšších územných celkov.
Pristúpime teraz k rokovaniu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 320.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Účelom predkladanej novely zákona o majetku obcí je upraviť prechod majetku štátu do vlastníctva obcí v nadväznosti na prenesenie úloh štátnej správy na samosprávu v súlade so schváleným projektom decentralizácie verejnej správy. Podľa predloženého návrhu novely zákona prejdú do majetku obcí z vlastníctva Slovenskej republiky hnuteľné a nehnuteľné veci v správe právnických osôb v oblasti zdravotníctva, ku ktorým prejde zriaďovateľská funkcia na obce podľa osobitného predpisu. Spolu s vecami prejdú do majetku obcí aj súvisiace majetkové práva a záväzky okrem záväzkov na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, ktoré sú po lehote splatnosti a ktoré správca majetku prevzal a neuhradil ku dňu prechodu majetku štátu do vlastníctva obce.
Navrhovaná právna úprava má umožniť obciam aj racionálnejšie a efektívnejšie hospodárenie s majetkom, ktorý obci slúži pre potreby školstva, sociálnej pomoci a zdravotníctva. Výrazne sa preto uvoľňujú podmienky, na základe ktorých sa skončí povinnosť obce zachovať účelové určenie tohto majetku. Podľa predloženého návrhu o skončení povinnosti zachovať toto účelové určenie už nebude rozhodovať ústredný orgán štátnej správy, ale rozhodne kolektívny orgán obce - obecné zastupiteľstvo.
Súčasne novela umožňuje obciam vložiť tento majetok ako vklad do majetkovoobchodnej spoločnosti alebo z neho založiť neziskovú organizáciu. Do zákona obdobne ako pri zákone o majetku VÚC bolo zapracované aj ustanovenie vymedzujúce okruh osôb, ktoré nemôžu nadobudnúť do svojho vlastníctva majetok obce.
Návrh zákona upravuje aj prechod stavieb rozostavaných v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby do vlastníctva obcí.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona je jedným zo zákonov bezprostredne súvisiacich s procesom decentralizácie verejnej správy a posilnenia právomoci obcí, a preto vás žiadam o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia gestorského výboru informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.
Pán poslanec Hamarčák.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia.
Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, tlač 320, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 17. schôdze, teda dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné takto právne upraviť. Svedčí o tom aj uznesenie vlády č. 370 zo dňa 14. 5. 2003 k projektu decentralizácie verejnej správy.
Ďakujem a odporúčam otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pani poslankyňa Antošová, hlásili ste sa, áno? Pani poslankyňa Antošová a pán poslanec Číž. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som sa vám opäť prihovorila v rozprave k vládnemu návrhu zákona o majetku obcí. Nedá mi totižto nepripomenúť týždenník číslo 36 a jeho článok s názvom Čo bolo s takýmito vetami. "Dvanásť slovenských nemocníc ostalo bez telefonického spojenia so svetom. Podľa slov hovorcu Slovenských telekomunikácií odpojenie nebolo namierené proti nemocniciam či pacientom, ale bol to tlak na štát, aby zaplatil svoje účty."
Prvou nehoráznosťou obsiahnutou v týchto dvoch vetách je konštatovanie, že operácia nebola namierená proti nemocniciam a pacientom. Veď kto bol v prvom rade ohrozený v takejto situácii, ak nie občan - pacient. Každému je tiež jasné, že osnovatelia nátlaku to tiež dobre vedeli. Nehoráznejšie ale je, že si títo topmanažéri drzo dovolili verejne urobiť z občanov obete vydierania. Občanov, ktorí za vzniknutý stav absolútne nemohli a navyše boli v núdzi. Prepáčte za výraz, ale takýto hyenizmus sa, žiaľ, stáva bežnou súčasťou života našich už ťažko skúšaných občanov.
Na inom mieste spomínaného stĺpčeka si možno prečítať: "Predseda ZMOS pán Sýkora kritizoval ministerstvo školstva za to, že na poslednú chvíľu odovzdalo rezortu financií rozpis nákladov na fungovanie základných a materských škôl, ktoré už možno v novembri budú mať prázdniny." Hovorkyňa ministerstva školstva však uviedla, že peniaze sú na ceste a do 15. septembra by mali byť na účtoch obcí. Potom sa vynára otázka, kde sa berie bohorovnosť predstaviteľov našich inštitúcií, ktoré majú slúžiť občanovi a ony ich namiesto toho svojou činnosťou nielenže znepokojujú, ale priam ohrozujú.
Jedným z možných vysvetlení, kto je hrdinným vzorom pre takýchto služobníkov ľudu, nevedomky poskytol predstaviteľ vláde naklonenej Únie miest Slovenska, ktorý sa v podobnej situácii rozhorčoval nad arogantnou reakciou pána Viktora Nižňanského. Ten zvyšky svojho úradu splnomocnenca vlády pre decentralizáciu verejnej správy odkázal tým, na ktorých plecia tvrdo dopadajú dôsledky zbabraného pokračovania verejnej správy, aby sa svojich práv domáhali súdnou cestou. Ale v tom prípade si pán Nižňanský pomýlil poslanie splnomocnenca vlády v oblasti výrazne zasahujúcej do chodu, ba až stability štátu za dohadzovača kšeftov pre advokátske kancelárie.
Základným nedostatkom predloženého zákona je nielen podľa názoru odborníkov na legislatívu, ale hlavne podľa ľudí z praxe nesystémové napojenie na sústavu súvisiacich právnych noriem. Tento nedostatok podľa pána Minaroviča z Únie miest Slovenska vyplýva aj z toho, že tieto zákony sú prijímané v časovej tiesni.
Už samotné konštatovanie obsiahnuté v zákone, že vláda oddlži majetok odovzdávaný samospráve, je nesystémový a spôsobuje právny chaos, pretože právnou premisou je, že bremeno sa viaže na majetok. Okrem toho si je potrebné uvedomiť, že tento majetok dostáva samospráva bez dostatočného finančného zabezpečenia a riešenie následne vzniknutých záväzkov nie je definované. Inými slovami, je to naozaj postavené na hlavu, ak vláda nemá jasno o daňovej reforme v čase, keď odovzdáva majetok samospráve.
Minarovič okrem iného upozorňuje aj na duplicitu či prelínanie zodpovednosti medzi samosprávnymi krajmi, obcami a mestami, špecializovanou štátnou správou či gestorskými rezortmi.
Zástupcovia z Únie miest Slovenska sa tiež obávajú napríklad pri odovzdávaní nemocníc prvého typu neúmernému zadlženiu týchto zariadení z dôvodu odkladu možnosti narábania s nimi predstaviteľmi samospráv. To by podľa nich mohlo v krátkej budúcnosti viesť k ich likvidácii.
Združenie miest a obcí Slovenska má k predloženému návrhu zákona takéto pripomienky.
K bodu 6. ZMOS odporúča uplatniť alternatívu dva s odôvodnením, že navrhnuté riešenie vytvára dostatočný priestor na samostatné a efektívne nakladanie s majetkom obce. Zároveň v súlade s inými zákonmi, napríklad zákon o rozpočtových pravidlách, vytvára stabilné podmienky a garancie v prípade využívania obecného majetku na výkon verejnoprospešných služieb občanom garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
K bodu 10. ZMOS v zhode s Asociáciou primátorov a starostov odporúča zvážiť opodstatnenosť a ústavnosť navrhovaného § 9 ods. 4, respektívne s ním nesúhlasí. Odôvodňujú to tým, že navrhnuté obmedzenie prevodu vlastníctva majetku obce fyzickým osobám nepomôže zamýšľanému boju proti korupcii. Považujú preto tento návrh za nesystémový a nedostatočný, ktorý má určitý diskriminačný charakter. Podľa názoru ZMOS-u aj Asociácie starostov a primátorov je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pričom na úrovni obcí stanovuje taký rozsah obmedzení, ktoré nie sú pri nakladaní s verejným majetkom uplatňované voči štátnym funkcionárom a v ústavnom zákone č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov navrhované ani voči ústavným činiteľom v návrhu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných činiteľov.
Navrhnuté opatrenie nerieši ani napríklad možnosť korupcie v prípade odkupovania majetku obcou od uvádzaných fyzických osôb. ZMOS preto žiada uviesť v dôvodovej správe zoznam zákonov, ktoré rovnakým spôsobom upravujú protikorupčné opatrenia voči funkcionárom a zamestnancom a uviesť okruh verejných činiteľov volených, respektívne vymenovaných predstaviteľov verejných a verejnoprospešných inštitúcií, členov orgánov spoločnosti so 100-percentným vlastníctvom štátu a ich zamestnancom, voči ktorým sú v týchto zákonoch uplatnené rovnaké protikorupčné opatrenia, ako sa navrhujú voči miestnej samospráve.
Ak teraz skončím, tak len preto, že nechcem naozaj zdržovať, ale nie preto, že by som nemala ďalšie argumenty, ktoré usvedčujú vládu zo zbabraného pokračovania reformy verejnej správy. Bohužiaľ, týchto argumentov je veľmi veľa, ale už sú aj notoricky známe.
Zamýšľam sa však, prečo sa to takto robí. Je to hádam preto, aby sme vedome vyvolali chaos, zamútili vodu, odpútali pozornosť, a aby sa vláda mohla venovať tomu, čo ich napriek vzájomnej nenávisti nerozlučne spája? A to na profitovaní a ožobračovaní národa a lacného výpredaja ešte zvyšku strategických podnikov?
Totižto môj názor, a nielen názor môj, ale väčšiny občanov, je, že reformy nie je možné robiť s úspechom bez tých, ktorým sú práve určené.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja by som v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa, chcela dať do pozornosti pánu podpredsedovi a zároveň pánu ministrovi financií, aby raz za čas zliezol z výšin svojho vládnutia a zašiel si do regiónov, do obcí a pozrel si, v akom stave sú školy a školstvo.
Váš rezort sa skutočne veľmi macošsky správal a správa k školstvu. Aj v minulom volebnom období, aj v tomto bolo školstvo prioritou vlády, ale, bohužiaľ, opak bol pravdou. Toto vám hovorím nie preto, aby som vás nahnevala, pán podpredseda, ale preto, aby som vás upozornila na potrebu skutočne nájsť peniaze pre školstvo, pretože čo už tým občanom alebo deťom môžete dať. Skutočne len to vzdelanie, tak im ho, prosím, vás dajte. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ešte sa chce k rozprave vyjadriť predkladateľ pán minister financií.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Len chcem pani poslankyni Muškovej povedať, že súhlasím s tým, že finančné krytie potrieb školstva nie je dostatočné. V tomto roku sme rozpočtovali menej prostriedkov, ako bolo nevyhnutných, preto sme dodatočne teraz schvaľovali 700 miliónov, ale chcem povedať, že pre budúci rok vytvárame lepšie podmienky, pre budúci rok už teraz v návrhu štátneho rozpočtu predpokladaný nárast prostriedkov na regionálne školstvo je 10,8-percentný oproti tomuto roku aj po navýšení, ku ktorému došlo, pričom každý rok dochádza k poklesu počtu žiakov o 3,3 percenta. Čiže myslím si, že už pre budúci rok je priestor výrazne vyšší pri 3,3-percentnom poklese počtu žiakov 10,8-percentný nárast celkových zdrojov, čo nakoniec aj dnes na rokovaní s predstaviteľmi ZMOS-u a vyšších územných celkov aj oni akceptovali, že naozaj ide o nárast, a keď využijú svoje kompetencie, ktoré majú aj z hľadiska reštruktrualizácie a zužovania dnešného nadmerného počtu škôl a učiteľov, tak si myslím, že je tam dostatočný celkový balík peňazí, aby sa zlepšovalo financovanie školstva, aj keď iste potreby by boli omnoho výraznejšie.
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil ďalší návrh, ktorého je predkladateľ, vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 321.
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom predloženého návrhu zákona sú niektoré úpravy platného právneho stavu v oblasti správy majetku štátu, uplatňovanie reštitučných nárokov podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách a v oblasti evidencie spoločenstiev bytov a nebytových priestorov podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v súvislosti so zrušením okresných úradov s predpokladaným zrušením okresných úradov k 1. 1. 2004.
Navrhovanou právnou úpravou prejdú uvedené pôsobnosti, ako aj majetok štátu v správe okresných úradov na krajské úrady ako orgány všeobecnej štátnej správy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prijatím návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, bude možné zavŕšiť ďalšiu etapu decentralizácie verejnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 321, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 71 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. návrh bol doručený 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 až § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že sa do rozpravy nehlási nikto ústne, písomné prihlášky som nedostal, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 347.
Nech sa páči, pán podpredseda.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Koncepcia daňovej reformy na roky 2004 až 2006 predpokladá vypracovanie nového modelu zdaňovania nehnuteľností založeného na hodnotovom princípe. Ide o zložitú a časovo náročnú úlohu, ktorej uplatňovanie v praxi je reálne až od januára 2005. Niektoré aplikačné problémy spojené s uplatňovaním nových právnych predpisov súvisiacich napríklad so vznikom vyšších územných celkov vlastniacich majetok podliehajúcich tejto dani s novelizáciou stavebného zákona, ako aj požiadavka zvýšenia právomocí obcí pri uplatňovaní zákona a racionalizácie výberu dane boli dôvodom potreby novelizácie zákona už skôr, a to na zdaňovacie obdobie roku 2004.
V predloženom návrhu novely zákona sa spresňuje základ dane pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch a ich hodnota je uvedená v prílohe zákona.
V rámci racionalizácie správy tejto dane sa má odstrániť každoročné vypracúvanie všeobecne záväzného nariadenia obce a ruší sa aj povinnosť pre daňovníkov, ktorí nebudú uplatňovať nárok na oslobodenie nehnuteľností v daňovom priznaní každoročne.
Prijatím novely zákona sa neočakáva výraznejší vplyv na rozpočtové príjmy obcí, tie by mali zostať na doterajšej úrovni.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru, ktorý návrh vlády prerokoval, informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.
J. Hurban, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady tento návrh zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom tak, ako obsahuje predmetný návrh.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.