J. Hurban, poslanec: Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Dajte, prosím, hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 137 poslancov, za 77, proti 44, zdržalo sa 16.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Hurban, poslanec: Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme za návrh prideliť zákon na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie v gestorskom výbore.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 103, proti 18, zdržalo sa 15.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.
Prosím pána poslanca Hamarčáka, aby z poverenia výboru predložil návrh uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Hamarčák, máte slovo.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 76, proti 42, zdržalo sa 17, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
I. Hamarčák, poslanec: Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 312 z 30. júla 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Dajte, prosím, o mojom návrhu hlasovať, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Hamarčák.
(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za 101, proti 15, zdržalo sa 19.
Návrh sme schválili.
Poprosím teraz, pán poslanec, keby ste ako poverený spravodajca predložili návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegovia a kolegyne. Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 77, proti 53, zdržalo sa 6.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
I. Hamarčák, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 313 z 30. júla 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 99, proti 14, zdržalo sa 27.
Návrh sme schválili.
Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal návrhy uznesení k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Maxona, ktorý odporúča nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona a vrátiť návrh vláde na prepracovanie.
J. Hurban, poslanec: Ospravedlňujem sa, pán predseda. Pán poslanec Maxon predniesol procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na prepracovanie predkladateľovi.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Maxona, ktorý navrhuje vrátiť vláde návrh zákona na prepracovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 64, proti 71, zdržalo sa 5.
Návrh sme neschválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o vašom návrhu, ktorým odporúčate na základe stanoviska gestorského výboru prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní. Hlasujeme. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 143 poslancov, za 93, proti 38, zdržalo sa 12.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
J. Hurban, poslanec: Súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory prerokovali uvedený návrh do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Dajte, prosím, hlasovať, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujme o návrhu prideliť návrh výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 105, proti 10, zdržalo sa 24, nehlasoval 1.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Poprosím pána poslanca Hurbana, keďže je spravodajcom aj k vládnemu návrhu zákona o znalcoch a tlmočníkoch, aby uviedol hlasovanie k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona.
Nech sa páči, pán poslanec Hurban.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Panie poslankyne, páni poslanci, ruším výsledok tohto hlasovania, pretože ma upozornil pán poslanec Maxon, ktorý sa prihlásil do rozpravy aj k tomuto návrhu zákona, že predložil návrh, aby nie písomne, ústne... Predniesol návrh, aby Národná rada hlasovala...
J. Hurban, poslanec: K tomuto zákonu nikto nevystúpil v rozprave. (Reakcie z pléna.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, ospravedlňujem sa, ale došlo k istému nedorozumeniu, takže poprosím, aby sme ešte raz hlasovali o návrhu, ktorým pán poslanec Hurban odporúča prerokovať návrh zákon v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 138 poslancov, za 85, proti 38, zdržalo sa 14, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
J. Hurban, poslanec: Pán predseda, súčasne odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh zákona okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť zákon na prerokovanie výborom, stanoviť gestorský výbor, ako aj lehotu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 134 poslancov, za 96, proti 12, zdržalo sa 25, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.
Prosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia gestorského výboru uvádzal návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 350.
Pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, budeme hlasovať o odporúčaní, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Môžeme hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 72, proti 54, zdržalo sa 8, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
J. Mikuš, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 345 z 25. augusta 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pán predseda, môžeme hlasovať o uvedenom návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu, páni poslanci, ktorým odporúča navrhovateľ, aby Národná rada zákon pridelila výborom, stanovila gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 134 poslancov, za 91, proti 27, zdržalo sa 16.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Teraz poprosím pána poslanca Mikuša, aby z poverenia gestorského výboru predniesol návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis registra trestov.
Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 136 poslancov, za 77, proti 52, zdržalo sa 7.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
J. Mikuš, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 346 z 25. augusta 2003 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbor uvedený návrh prerokoval do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Môžeme hlasovať, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Mikuš.
(Hlasovanie.) Prítomných je 134 poslancov, za 83, proti 27, zdržalo sa 23, nehlasoval 1.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Mikušovi.
Prosím pána poslanca Komlósyho, aby uviedol návrhy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o cenách a o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami.
Nech sa páči, pán poslanec Komlósy.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vzhľadom na to, že v rozprave neodzneli žiadne návrhy, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.
Pán predseda, dajte o tomto hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 99, proti 21, zdržalo sa 20.
Návrh sme schválili.
Prosím, ďalší návrh.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďalej odporúčam prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od dnešného dňa.
Pán predseda, môžete dať hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, hlasujeme o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Komlósy.
(Hlasovanie.) Prítomných je 140 poslancov, za 101, proti 15, zdržalo sa 24.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Teraz budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov rozpravou k tomuto návrhu. Do rozpravy sa prihlásili šiesti páni poslanci. Ja mám zapísaných pána poslanca Šulaja, Muňka, Maxona a Buriana. Pýtam sa pána poslanca Husára, či sa nehlási do rozpravy? Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Šulaj, Muňko, Maxon, Burian. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Koncom marca 2003 bola predložená verejnosti na posúdenie koncepcia daňovej reformy v rokoch 2003 až 2006. Podľa vyjadrenia zástupcov ministerstva pracovala na tejto koncepcii skupina odborníkov, ktorá ju predložila na posúdenie odbornej verejnosti. Z časového hľadiska by malo ísť o realizáciu postupných krokov v oblasti daňovníctva od roku 2004 do roku 2006, t. j. do konca volebného obdobia.
V súčasnom období je predložený na posúdenie Národnej rady Slovenskej republiky zákon o daniach z príjmov, ktorý predpokladám vychádzal z uvedenej koncepcie. Tak ako koncepcia mala svoje rôzne časové verzie od naivno-ekonomických predstáv prezentujúcich možnosti uznania investičných výdavkov priamo do nákladov alebo predstavy súvisiace s pripočítateľnou položkou pri stratových obchodných transakciách, tak sa vyvíjal i názor na pripravovanú novelu zákona o daniach z príjmov. Škoda len, že na uvedenej koncepcii nepracovali aj pracovníci alebo odborníci z opozície, pretože predpokladám, že takto sa mohol vytvoriť komplexný názor, ktorý by vyriešil niektoré vecné problémy, a mohli sme sa posunúť s celkovým naším názorom na daňovú problematiku dopredu.
Už v priebehu roku 2003 však boli Národnej rade Slovenskej republiky predkladané daňové zákony, ktoré priamo nevyplývali z uvedenej koncepcie. Tak napríklad zákony o spotrebnej dani z piva, vína, alkoholu mali mať spoločnú myšlienku a princíp v rovnakom zdaňovaní obsahu alkoholu v týchto komoditách.
Našťastie alebo žiaľ bola v prvom polroku 2003 prijatá z týchto zákonov len novela zákona o spotrebnej dani z piva. To znamená, že bola porušená myšlienková zásada alebo princíp daňovej reformy. Myslím si, že poslanci Národnej rady nakoniec so zdravým rozumom posúdili skutočnosti zdaňovania týchto komodít aj s ich špecifikami na našom trhu.
Ďalším, a to veľmi závažným spôsobom porušenia princípov daňovej reformy bol princíp fiškálnej daňovej neutrality. V zmysle uvedeného princípu mali byť dôsledky daňovej reformy súvisiace s daňovým zaťažením neutrálne. To znamenalo, že zvýšenie jednej dane sa malo kompenzovať znižovaním druhej dane. V roku 2002 a v roku 2003 však len dochádza k zvýšeniu daňového zaťaženia na dani z pridanej hodnoty, spotrebnej dani z piva, tabaku a tabakových výrobkov, ako aj spotrebnej dani z minerálnych olejov.
Daňová reforma predpokladala i nižšie sadzby spotrebných daní z minerálnych olejov. V záujme odstránenia veľkých škôd sme však v prvom polroku prijali a odhlasovali novelu zákona o spotrebných daniach, ktorá mala vykryť výpadok príjmov neodborne spracovaného štátneho rozpočtu.
Čuduj sa svete, daňové sadzby však nevychádzali z daňovej koncepcie alebo boli vyššie, pretože si to vyžadovala kritická finančná situácia v našom štátnom rozpočte. Namieste je teda otázka. Má Slovensko spracovanú kompletnú daňovú reformu, podľa ktorej sa môžu kreovať a následne schvaľovať daňové zákony? Alebo len improvizujeme a namiesto systémového prístupu riešime veci len ad hoc. Odpoveď si musia nájsť sami poslanci, ktorí v priebehu niekoľkých dní budú rozhodovať aj o novele zákona o daniach z príjmov.
Vyskúšajme sa teda pozrieť na predkladanú novelu zákona o daniach z príjmov, a to z hľadiska programového vyhlásenia vlády, z hľadiska daňovej reformy a z hľadiska predkladanej novely zákona o daniach z príjmov.
Ak ja sám mám definovať podstatu zákona o daniach z príjmov, myslím si, že z hľadiska štátneho rozpočtu ide o druhý najdôležitejší zákon. Ak sa pozrieme na príjmy štátneho rozpočtu za rok 2003, tak v roku 2003 z celkových daňových príjmov 215 miliárd korún 73 399 milión korún prináležalo dani z príjmu, to znamená 34 percent. Je to teda druhý najdôležitejší daňový príjem tohto štátu, a preto by sme sa k tejto dani mali aj takýmto spôsobom správať. Z uvedenej tabuľky je jasná postupnosť dôležitosti jednotlivých daní. Na prvom mieste je daň z pridanej hodnoty, následne daň z príjmov.
Domnievam sa, že novela zákona o daniach z príjmov by mala vychádzať zo základných téz programového vyhlásenia vlády a následne koncepcie daňovej reformy. Tak sa teda poďme pozrieť na programové vyhlásenie vlády.
Tento dokument bol prijatý 4. 11. 2002 a v časti ekonomická politika mal nasledovné ciele. Sprehľadniť daňové zákony, znížiť priame dane. Ešte raz upozorňujem znížiť priame dane. Nie je to otázka znižovania daňového zaťaženia, ale zníženia priamych daní. Ďalej posilniť vlastné daňové príjmy obcí, stanoviť vlastné daňové príjmy vyšších územných celkov, zaviesť nový systém horizontálneho finančného vyrovnávania, zabezpečiť prísny a priamy spravodlivý a efektívny výber daní a znižovať sadzby, obmedziť daňové úniky. Okrem iného sme sa tiež zaviazali, že presunieme daňové zaťaženie z priamych daní na nepriame dane a prehodnotíme uplatňovanie sadzieb majetkových daní.
Podľa koncepcie daňovej reformy je daňová reforma potrebná z toho dôvodu, že posledná veľká zmena nastala pred desiatimi rokmi. Od tohto obdobia došlo k výraznému skomplikovaniu daní. Do daní sa dostali i politické vplyvy a nesystémové opatrenia. Sú rôzne sadzby daní, ktoré spôsobujú nejasnosti. Napríklad pri daniach z príjmov fyzických osôb, právnických osôb, dividend je potrebné zaviesť priame zdanenie, ktoré bude plniť fiškálnu úlohu. Cieľom malo byť dosiahnutie deficitu verejných financií v roku 2006 do 3 percent HDP a takisto tam bola aj podmienka daňovej reformy, ktorá by mala byť postavená na báze fiškálnej neutrality. Myslím si, že z uvedených dokumentov je možné spraviť prienik základných cieľov pre novelu zákona o daniach z príjmov, a to nasledovne.
Po prvé, znížiť priame dane, po druhé, posilniť daňové príjmy miest a obcí a vyšších územných celkov, po tretie, odstrániť výrazné skomplikovanie daní, po štvrté, zrušenie rôznych daňových sadzieb, ktoré spôsobujú nejasnosti, a po piate, zaviesť nový systém horizontálneho a finančného vyrovnávania.
Tak sa teda pozrime na tieto ciele, ako sa nám ich podarilo zabezpečiť v novele zákona o daniach z príjmov. Veľmi dôležitou myšlienkovou tézou pri predkladaní novely zákona o daniach z príjmov je zníženie priamych daní. Ak si však spravíme prepočet priemerne zarábajúceho občana, za prvý kvartál štatistika slovenského úradu poskytuje údaj, že priemerný zárobok bol 13 082 korún. Upozorňujem na to, že reálny príjem za prvý kvartál roku 2003 bol o 1 percento nižší ako v roku 2002. Ak si spravíme prepočet tohto príjmu na celý rok a porovnáme ho s daňovým zaťažením alebo s výškou dane v roku 2003 a roku 2004, tak prídeme na to, že takto priemerne zarábajúci občan zaplatí v roku 2004 o 12 korún na dani viacej. Ak sa mýlim, môžeme si tieto jednotlivé výpočty alebo prepočty overiť a môžeme v podstate komunikovať aj na túto tému.
To znamená, že pre priemerne zarábajúcich ľudí, ktorých je tu asi gro na Slovensku, bude daňová reforma pri fyzických osobách znamenať len buď daňovú neutralitu, alebo zvýšenie dane z príjmov fyzických osôb. Len pre bohatých ľudí, ktorí so stotisícovým mesačným príjmom, to je ročným príjmom 1 200-tisíc korún budú platiť nižšie dane o 160-tisíc korún, vzniká určitá väčšia daňová úľava alebo prosperita oproti roku 2003.
Pýtam sa, je toto finančné horizontále vyrovnávanie spravodlivé alebo správne oproti roku 2003? Ako to budeme vysvetľovať našim občanom, keď jednému pridáme 12 korún, alebo budeme sa pri stredných vrstvách obyvateľstva držať v neutrálnej hladine rokov 2003 - 2004 a silne zarábajúcim občanom, ktorí zarábajú 100-tisíc korún mesačne, dáme daňové zvýhodnenie o 160-tisíc korún vyššie oproti roku 2004? Je to spravodlivé alebo nie?
Nechcem na túto otázku odpoveď. Prosím vás, zvažujte pri hlasovaní, ako budete postupovať ďalej pri novele zákona o daniach z príjmov. Preto sa pýtam, že hovorím o konkrétnych faktoch, a myslím si, že tieto konkrétne fakty by mali presviedčať poslancov o tom, ako budú hlasovať.
Ak hovoríme o znižovaní daní, dovoľte mi zopár úvah. Je vari znižovaním dane skutočnosťou, keď poľnohospodárskemu podniku zvýšime sadzbu dane z 15 percent na 19 percent? Je vari znižovaním dane, keď právnickej osobe, ktorá zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, zvýšime sadzu dane z 18 percent na 19 percent? Je vari znižovaním dane, keď navrhneme zrušenie paušálnej dane, mimochodom, veď to bol myšlienkový produkt SDKÚ, ktorý sa ujal tu na Slovensku, a ktorým si myslím, že práve táto politická strana zabodovala u niektorých fyzických osôb? Je vari znižovaním dane, keď znížime paušálne náklady u poľnohospodárov zo 60 percent na 25 percent a uznáme tam plus odvody do zdravotných, nemocenských, dôchodkových poisťovní? Sú to všetko hypotetické otázky matematického vyjadrenia, na ktoré si budeme musieť dať znova odpoveď pri hlasovaní o uvedenej dani.
Novelou zákona o daniach z príjmov sa nepodarilo podstatnou mierou zvýšiť daňové príjmy miest, o daňových príjmoch vyšších územných celkov sa v súčasnosti pri tejto novele ani hovoriť nedá.
Ak poslanci Smeru navrhnú prerozdeľovanie príjmov z daní z príjmov právnických osôb pri prirodzených monopoloch nie podľa sídla, ale podľa počtu obyvateľov, tak tento návrh v Národnej rade neprejde, pretože ho nepodporia predovšetkým koaliční poslanci.
Pýtam sa, je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, keď takýmto spôsobom postupujeme? Postupovali sme správne alebo nie?
Programové vyhlásenie vlády, ako aj tvorcovia daňovej reformy mali záujem tiež zjednodušiť daňové zákony. Dokonca pri niektorých variantoch tvorcovia reformy...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.
I. Šulaj, poslanec: Ďakujem. Dokonca pri niektorých variantoch tvorcovia reformy počítali slová v daňovom zákone. V tomto zmysle slova som tiež trošku pesimistický. Nebudem počet slov v daňovom zákone prepočítavať. Je to pod moju úroveň. Ak sa však pozriem na predkladanú novelu, hneď na prvý pohľad vidím, že novela zákona nie je oproti predchádzajúcemu zákonu takmer objemovo rovnaká, ak nie vyššia. Veď do novely zákona sme dostali i zákon o rezervách. Predpokladá, že koaliční poslanci nebudú môcť podporiť všetky paragrafy nového zákona. Veď tento zákon upravuje i spôsob zdaňovania rezerv na opravu investičného majetku v priebehu niekoľkých rokov, ktoré som predkladal už v predchádzajúcej novele zákona o daniach z príjmov pre dvoma či troma mesiacmi.
Ak sa pamätáte, vtedy sme mali novelu zákona o daniach z príjmov, kde sme prijali tú skutočnosť, že rozpustenie rezervy bude daňovým príjmom v roku 2004.
Poslanci Smeru, konkrétne ja som predkladal, že to bude v priebehu piatich rokov. Vtedy ste toto nepodporili. Podporíte to, prosím vás, teraz, keď je to v tejto novele zákona? Ako budete hlasovať? V súlade so svojím vedomím alebo skutočnosťami, o ktorých hovorím? Ak teda nebol návrh podporený pred troma mesiacmi, čo sa stane s touto novelou zákona? Prejde alebo neprejde?
Súčasťou zjednodušenia daňovej legislatívy bola i téza zavedenia jednotnej sadzby dane. V predchádzajúcom období som pracoval ako daňový poradca. Môžem vám povedať, že v sadzbe dane je ten najmenší problém. Najväčší problém je vypočítať základ dane. Sadzbou dane to už vie prepočítať aj druhák v ľudovej škole alebo po slovensky v základnej škole, zle som sa vyjadril. To je už len matematické vyjadrenie.
Ak hovoríme o sadzbách dane a prečítame si prechodné a záverečné ustanovenia, tak prídeme na to, že my síce hovoríme o 19-percentnej sadzbe dane ako o jednej rovnej dani, ale budú tak či tak platiť prechodné a záverečné ustanovenia do roku 2006, kde budeme stále ešte používať rôzne sadzby daní, pretože ešte stále sú prípady pri daniach z príjmov, ktoré sa týkajú a budú týkať i rokov 2006 pri bankových finančných transakciách a tak ďalej.
Podľa môjho názoru by mali daňové zákony riešiť problémy spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť primeraný dostatok finančných prostriedkov na fungovanie štátu a štátnych inštitúcií. Je potrebný komplexný prístup k daňovej decentralizácii. Je potrebná podpora podnikateľských aktivít. Je potrebné riešenie celospoločenských problémov, ako je nezamestnanosť. Riešenie sociálnej politiky štátu alebo politiky v oblasti invalidných občanov. Je potrebné riešenie celospoločenských reformných krokov napríklad v dôchodkovom systéme, v zdravotnom systéme.
Náš návrh bol pred voľbami taký, aby všetky tieto systémy mali rovnaké podmienky pri daniach z príjmov, aby sme nevytvárali iné spôsoby zdaňovania.
Ak sa teraz pozriete na dôchodkové pripoistenie, tak prídete na to, že oproti roku 2003 sa v daňovníctve budú trošku meniť podmienky uznávania niektorých skutočností v dani z príjmov a takisto potreba zavedenia systémového poriadku do daňovej legislatívy.
Nesúhlasím s tézou, že daňové zákony majú len fiškálnu úlohu. Štát sa totiž v predchádzajúcom období zbavil niektorých možností, ktorými ovplyvňoval celospoločenské procesy. Napríklad v privatizácii sa zbavil podstatnej časti majetku. Ja nebudem hovoriť, či je to dobré alebo správne. Je to fakt a s týmto faktom musíme narábať aj pri novele zákona o daniach z príjmov. Ale pokiaľ má štát menšie možnosti ovplyvňovať celospoločenské procesy či už takouto majetkovou účasťou v štátnych podnikoch, alebo v iných akciových spoločnostiach, tak musí intenzívnejšie a efektívnejšie využívať ekonomické nástroje, ktoré má k dispozícii, a k tým patria, samozrejme, aj dane.
Vzhľadom na to, že sa tvorcom zákona nepodarilo naplniť ciele prezentované v programovom vyhlásení vlády a ciele stanovené daňovou reformou, nevystihujú sa všetky celospoločenské potreby tohto zákona, ja sám osobne nebudem môcť tento zákon v prvom čítaní podporiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko. Pripraví sa pán poslanec Maxon.
Nech sa páči, máte slovo.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni. Základnou koncepciou daňovej reformy v oblasti dane z príjmov je zavedenie jednotnej 19-percentnej sadzby. Tento krok však v skutočnosti nebude mať pre slovenskú ekonomiku očakávaný pozitívny efekt z niekoľkých dôvodov.
Jednotná sadzba dane z príjmov postihne predovšetkým strednú triedu a stredné príjmové kategórie. Stredné príjmové skupiny, ktoré sa pohybujú v pásme okolo priemernej mzdy až po úroveň 20-tisíc korún, na dôsledky tejto reformy doplatia. Okrem toho nízke príjmové skupiny bez ohľadu na relatívnu nízku úroveň daní budú musieť získať sociálne kompenzácie. Vysoko príjmové skupiny, či už fyzické osoby alebo podnikateľské subjekty, zavedením jednotnej dane z príjmov síce získajú maximálny efekt, ak však daňová reforma neusmerní usporené finančné prostriedky tak, aby sa využívali napríklad v oblasti investovania a podobne. Z toho hľadiska je návrh jednotnej sadzby dane z príjmu fyzických osôb iba veľmi relatívne systémový a vyrovnaný z hľadiska dopadu na všetky príjmové skupiny.
Oslobodenie od dane napríklad v oblasti predaja nehnuteľností, dedenia a tak ďalej zabezpečuje určitú mieru zníženia daňovej záťaže. Takisto aj daňový bonus viazaný na 12-násobok minimálnej mzdy a 4 800 korún na každé dieťa vytvára zníženie výdavkov. Tu si
však treba uvedomiť, že daňový bonus bol konštruovaný tak, aby sa splnila politická požiadavka pred reformou, aby nikto neplatil viac po daňovej reforme.
Keď sa spočítajú pozitíva zo zníženej priamej dane a negatíva zo zvýšenia spotrebnej dane a DPH, tak najviac na daňovú reformu doplatí stredná príjmová skupina. Príjmy z kapitálového majetku, príjmy z podnikania a ostatné príjmy, ktoré budú zdaňované 19-percentnou sadzbou, dosiahnu pokles oproti súčasnosti. Pozitívom bude skutočnosť, že to bude jedna z najnižších daní nielen v porovnaní s ostatnými kandidátskymi krajinami, ale aj v porovnaní s väčšinou krajín Európskej únie, výnimkou je Írsko, kde je 12-percentná daň.
Z toho dôvodu je možné očakávať zvýšený záujem mnohých firiem o Slovensko, ktoré budú prichádzať na Slovensko nielen preto, aby tu investovali, ale aj preto, aby sa zopakoval scenár v Írsku, v ktorom nízke zdanenie viedlo mnohé firmy k tomu, aby v Írsku priznávali zisk zarobený v iných krajinách, čo pri 10-percentnej a v súčasnosti 12-percentnej daňovej sadzbe znamenalo podstatné zníženie daňovej záťaže. Neskôr boli takto zdanené zisky okamžite realkované, je možné počítať s tým, že podobný vývoj nastane aj na Slovensku.
Vo väzbe na daň z príjmov právnických osôb medzi kľúčové patria aj otázky, či dôjde k stimulácii v oblasti odpisovej politiky, ako sa vytvorí sa daňový základ, čo bude uznané, daňové výdavky, ako sa budú vyvíjať odpisy, ako možno započítavať daňovú stratu. V tomto kontexte možno konštatovať, že 19 percent dane z príjmov právnických osôb bude znamenať zníženie sadzby oproti súčasnosti o 6 percent, najnižšiu sadzbu v strednej Európe, relatívne významný stimulačný efekt. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že takáto nízka sadzba nemusí viesť k oživeniu ekonomiky, pretože aj výpadok rozpočtových príjmov má byť kompenzovaný zvýšením spotrebných daní, dôjde k nevyhnutne iným efektom, ako očakávali tvorcovia od daňovej reformy.
Daňové výdavky napríklad vo väzbe na vzdelávanie, rekvalifikácie zamestnancov a tak ďalej možno hodnotiť pozitívne, ale nie sú krokom vpred, lebo v podstate len rekodifikujú súčasný stav a status quo. Otázkou je, či zostanú naplno zachované daňové výdavky na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnancov, čo by znamenalo zachovanie druhého dobrovoľného piliera dôchodkového pripoistenia v jeho súčasnej podobe.
Výška odpisov hmotného majetku do 30-tisíc Sk a pri nehmotnom majetku do 50-tisíc korún vrátane, rozčlenenie odpisovej skupiny síce povedie k relatívne rýchlejšiemu odpisovaniu, ale v žiadnom prípade nebude nadväzovať na Európsku úniu, ktorá predpokladá urýchlené sadzby odpisovania tak, aby väčšina technológií bola odpísaná do piatich a ôsmich rokov. Preto je možné očakávať radikálne urýchlenie celkového technologického vybavenia jednotlivých firiem. V tomto ohľade slovenská daňová reforma zaostáva za európskym prístupom.
Využívanie daňovej straty po dobu piatich nasledujúcich fiškálnych rokov a jej možné odpočítavanie je síce ústretovým krokom voči právnickým osobám, avšak treba konštatovať, že v návrhu dane z príjmu právnických osôb vôbec nie sú zakotvené regulačné mechanizmy, ktoré by aspoň nepriamo stimulovali podnikateľský sektor na investovanie a nákup technologických celkov kapitálových trhov a tak ďalej. Skôr možno vo väzbe na doterajšie skúsenosti zo slovenských subjektov očakávať zvýšenie spotreby, a nie reálne zväčšenie rozsahu investovania.
Najzávažnejšia výhrada voči dani z príjmu právnických osôb je však v inej oblasti. Týka sa otázky priemernej ziskovosti, ktoré dosahujú slovenské subjekty. V súčasnosti väčšina slovenských podnikateľských subjektov dosahuje maximálne 5 - 6 percent ziskovú mieru. Len málo podnikateľských subjektov dosahuje 8 percent úroveň ziskovej miery. Pri 5 percentách ziskovej miery v podstate úspory, ktoré vyplývajú zo zníženia dane z príjmov právnických osôb, nebudú mať relevantný vplyv na oživenie slovenskej ekonomiky. Logickým dôsledkom takéhoto vývoja potom bude, že firmy síce usporia časť finančných prostriedkov a budú môcť lepšie plniť svoje záväzky voči daňovým orgánom a Sociálnej poisťovni, avšak nebudú im ostávať prostriedky na reálne investovanie do ďalšieho vývoja. Skôr by sa mal takýto vývoj odraziť v znížení rozsahu daňových nedoplatkov a nedoplatkov do Sociálnej poisťovne a vo zvýšení platobnej disciplíny medzi firmami navzájom.
Autori návrhu daňovej reformy pritom vychádzajú zo skutočnosti, ako keby neexistovala rozsiahla druhotná platobná neschopnosť a rozsiahly objem nezaplatených vzájomných záväzkov. Ak zoberieme do úvahy len spodné odhady druhotnej platobnej neschopnosti, ktoré sa pohybujú na úrovni 300 miliárd, je zrejmé, že pokiaľ by sa mali dodržať reálne korektné podmienky v podnikateľskom sektore, ušetrené prostriedky by sa nemali použiť na investovanie, ale skôr na úhradu vzájomných záväzkov a pohľadávok a zníženie celkového rozsahu druhotnej platobnej neschopnosti. To ale nebude mať bezprostredný dopad na oživenie ekonomiky a na sfunkčnenie vzájomných partnerských vzťahov medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.
Ak hovoríme o daňovej reforme, nemôžeme nespomenúť správne poplatky daň z nehnuteľnosti. Pri dani z nehnuteľnosti treba upozorniť na tieto skutočnosti. Daň z nehnuteľnosti by mala byť v prechodnom období do 1. 1. 2005 riešená na základe cenových máp. Na jednej strane treba oceniť rozšírenie právomoci správcu dane na zníženie sadzby dane z pozemku a zastavaných plôch stavebných pozemkov a posilnenie právomoci správcu dane na zníženie určeného koeficientu. I keď je posun na 90 percent úrovne pôvodnej sadzby relatívne malý, aj tak vytvára určitý priestor na manévrovanie samosprávnych orgánov pri vytyčovaní reálnej sadzby dane, ktorá bude odvádzaná z nehnuteľností.
Na druhej strane však treba počítať s tým, že daň z nehnuteľností podľa navrhovaného mechanizmu bude hlavným príjmom samospráv.
Ak vychádzame zo skutočnosti, ktorá je zakotvená v charte samosprávnych orgánov a rozpočtových pravidlách Európskej únie, priebežne financovanie miest a obcí musí byť zo zákona vyrovnané. Ak teda majú samosprávy plniť všetky svoje funkcie, budú musieť mať dostatočný objem finančných prostriedkov. Ak má byť rozpočet vyrovnaný, bude musieť stanoviť v maximálnej možnej výške predovšetkým daň z nehnuteľností, aby ich daňový výnos bol čo najvyšší. Ak tomu pridáme skutočnosť, že v rámci reformy verejnej správy boli presunuté na samosprávy vnútorné modernizačné dlhy v rozsahu zhruba 70 miliárd základné a stredné školy, nemocnice prvého a druhého typy, polikliniky, neudržiavané a nerekonštruované cesty, intravilány miest a obcí, ekologické dlhy a tak ďalej, potom sa budú musieť samosprávy snažiť získať maximum finančných prostriedkov. V tomto prípade daň z nehnuteľností bude musieť byť v podstate vymedzovaná v maximálnych horných pásmach tak, aby sa stala aspoň čiastočným zdrojom príjmov pre samosprávne orgány. To znamená, že síce na jednej strane bude to právomoc správcov dane, aby sa znížili sadzby a znížili koeficienty, avšak na druhej strane reálna finančná rozpočtová situácia samospráv to samosprávam nebude dovoľovať. Štát si pritom umyje ruky, pretože vyhlási, že otázka stanovenia miestnych daní bude výlučne v kompetencii miestnych a regionálnych samospráv so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. S tým súvisí otázka správnych poplatkov.
Pokiaľ sa očakáva, že súčasných jedenásť druhov správnych poplatkov sa zruší, ale zároveň sa predpokladá zvýšenie sadzieb za tie poplatky, ktoré budú musieť byť zrealizované, znamená to síce na jednej strane možnosť zvýšiť príjmy samospráv, na druhej strane však dôjde k vnútornému preskupeniu celkových daňových príjmov. Treba konštatovať, že správne poplatky pôvodne mali byť jedným zo zdrojov samosprávnych orgánov. V skutočnosti sa na návrhu daňovej reformy počíta s tým, že správcami správnych poplatkov budú daňové
orgány.
Na jednej strane síce návrh daňovej reformy nevylúčil, že bude možné riešiť napríklad zvýšenie správnych poplatkov predovšetkým vo väzbe na tzv. rýchlostný príplatok na úrovni samospráv, na druhej strane však postupne dochádza k tomu, že rad agend, ktoré mali byť pôvodne výlučne v kompetencii samospráv, je v súčasnosti znovu prevádzaný na daňové orgány.
V podstatne možno konštatovať, že napríklad správne poplatky za kataster, stavebné konanie, víza, evidencie mimovládnych organizácií, poštové služby, vydávanie cestovných dokladov, vydávanie dokladov o vzdelávaní, matričné agendy, cestovné poplatky, rybárske poplatky, registrácie výrobkov, štátne občianstvo, správa pamiatok, prevádzka na železniciach a tak ďalej budú v kompetencii štátnych orgánov. Je však dnes ťažko odhadnúť, či tieto správne poplatky, ktorých výnosnosť sa odhaduje na 1,6 miliardy, zostanú v plnom rozsahu príjmom štátneho rozpočtu, alebo sa budú sčasti prerozdeľovať medzi samosprávy a štátne orgány, alebo zostanú v plnom rozsahu napriek správe prostredníctvom daňových orgánov vo vlastníctve samospráv. Pritom je zrejmé, že ak sa zvýši celková výnosnosť správnych poplatkov o vyše 600 miliónov korún, nie je možné očakávať, že súbežne s tým dôjde k zníženiu celkového rozsahu nákladov právnických subjektov i fyzických osôb. Pritom treba konštatovať, že zavádzanie rýchlostných príplatkov, ktoré sú v niektorých prípadoch v takmer rovnakej výške ako správne poplatky, zásadným spôsobom zaťažuje podnikateľský sektor. Z toho hľadiska by sa správne poplatky na jednej strane mohli stať nástrojom na urýchlenie zakladania firiem, riešenie problémov medzifiremných vzťahov a tak ďalej a na druhej strane bude to znamenať podstatne vyššiu fyzickú a finančnú záťaž predovšetkým pre malé a stredné podniky a živnostníkov.
Za kľúčový problém návrhu daňovej reformy vo väzbe na túto skutočnosť treba považovať zrušenie paušálnej dane, ktorá zjednodušovala mechanizmus zakladania aj fungovania malých a stredných firiem. Z toho hľadiska treba konštatovať, že správne poplatky, ktoré doteraz boli predovšetkým príjmom štátneho rozpočtu, v budúcnosti by sa mali stať v oblastiach prenesenej štátnej správy aj príjmami samospráv či už v plnom alebo čiastočnom rozsahu. Avšak určitá voľnosť vo výklade môže dovoliť, aby sa v budúcnosti napríklad príjmy získané zo správnych poplatkov opätovne podľa rozpočtovej situácie sťahovali v prospech štátnych orgánov. Treba povedať, že v štátnom rozpočte na rok 2004 sa celkový výnos zo správnych poplatkov odhaduje na úrovni 1,6 miliardy Sk, čo je o 600 miliónov korún viac, ako predstavuje výber doterajších výberov zo správnych poplatkov. Je ale značne problematické, či správne poplatky v takom rozsahu pomôžu malým a stredným podnikom a živnostníkom, tak ako sa očakáva.
Ak teda hodnotíme celkový dopad navrhovanej reformy za oblasť priamych daní a za oblasť dane z nehnuteľností a za oblasť správnych poplatkov, možno konštatovať, že v predloženom návrhu opätovne badáme tendenciu, ktorá je typická pre celú daňovú reformu. Na jednej strane zníženie celkovej daňovej záťaže v priamych daniach a na druhej strane zvýšenie daňovej záťaže v ostatných okruhoch.
Ak pri dani z nehnuteľností zoberieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, v súčasnosti je cena pôdy na Slovensku veľmi nízka, v podstate v priemere na 1 000 korún na štvorcový meter priemerná cena v Európskej únii sa pohybuje na úrovni 8- až 9-tisíc korún na štvorcový meter. Treba v určitom časovom horizonte očakávať postupné vyrovnávanie cien pôdy a nehnuteľností i v Európskej únii i na Slovensku.
Vzhľadom na mechanizmus, ktorý vychádza z cenových máp, ale zároveň stanovuje podstatne vyššie sadzby z nehnuteľností ako doteraz, dôjde z hľadiska platieb dane z nehnuteľností k podstatne vyššiemu zaťaženiu tak fyzických osôb, ako aj podnikateľského sektora. To v konečnom dôsledku, keď sa objektívne porovnajú daňové záťaže, môže vykompenzovať pozitívny efekt zo zníženia fyzickej sadzby dane z príjmu právnických a fyzických osôb. A to sme ešte nehovorili o väzbe na zvyšovanie spotrebných daní predovšetkým zvyšovaním DHP, ktoré povedie k výraznému zvýšeniu celkovej záťaže podnikateľského sektora i obyvateľstva.
To v konečnom dôsledku práve v kumulácii dopadom jednotnej sadzby dane z príjmu na strednú triedu môže zásadným spôsobom ohroziť predovšetkým existenciu malých a stredných podnikov, pre ktoré rozhodujúca časť domáceho kúpyschopného dopytu zanikne. To potom môže dlhodobo znamenať negatívnu tendenciu v celkovom vývoji tak v oblasti právnických a fyzických osôb, ako aj v oblasti kúpyschopnosti dopytu obyvateľstva. (Potlesk).