Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Erzsébet Dolník. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa, máte slovo.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem pekne. Keďže pána kolegu Čaploviča považujem za veľmi vzdelaného a inteligentného človeka, predpokladám, že sám vie, že to, čo povedal ako argumenty, respektíve uviedol ako argumenty proti založeniu univerzity Jánosa alebo Hansa Selyeho - ako sa mu to páči -, sú minimálne diskutabilné a pre krátkosť času dve minúty nie je možné na ne všetky odpovedať. Je to skutočne demagógia, pokiaľ ako vedec má takýto názor, ja som z toho veľmi smutná.

Dve, tri vety predsa len ako poznámky. Rada by som uviedla len jeden dôležitý argument. Ak Maďarov na Slovensku je približne 10 percent, myslím si, že tých 10 percent má rovnaké právo na vzdelanie vo vlastnom materinskom jazyku ako tých zvyšných 90 percent. To je zásada.

Druhá vec, ktorú by som sa chcela spýtať, prečo sa neozývali vtedy, keď sa jedným šmahom zmenili vysoké školy na univerzity bez Akreditačnej komisie a bez všetkého a z ničoho nič vyrástlo tu množstvo univerzít. Teraz ide o jednu jedinú univerzitu.

Ďalej by som sa ho chcela spýtať, ak maďarská univerzita je neprijateľná pre Európsku úniu, keďže ide o etnický princíp, tak potom čo s národnými štátmi a národnoštátnymi záujmami, ktoré sa tu tak neustále skloňujú?

A posledná poznámka. Ak plnil stranícku úlohu, tak ho chápem. Ak nie, ak je to jeho vlastný názor, tak som z toho minimálne smutná.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktickú poznámku.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem pani kolegyni. Samozrejme, má právo vyjadriť svoje stanovisko, ale moje stanovisko vychádzalo z archívnych dokumentov, čo som tam uvádzal. Konkrétne mám dokumenty z Viedne. Kolegovia historici, pán profesor Flesh a ďalší mi dali dokumenty, o ktorých môžem hovoriť. Ale nebudem k tomu vlastne na vás reagovať. Vy máte právo na svoj názor. Ja ho akceptujem, ja ho rešpektujem, tak ako verím, že rešpektujete aj môj názor.

A čo sa týka tých univerzít. Ja som povedal kritické slovo k univerzitám, ktoré tu vznikali predtým, ale ja som vtedy poslancom nebol a kritizoval som vznik niektorých univerzít na Slovensku takýmto bohapustým spôsobom aj v novinách. A môžete si prečítať množstvo článkov, ako podpredseda Slovenskej akadémie som sa k týmto negatívam vyjadril.

Ďakujem vám. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Sándor Albert..

S. Albert, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci.

Odznelo tu toľko obvinení z úst pána poslanca Čaploviča, že ani nepovažujem za potrebné na ne reagovať. Pretože pán poslanec už hodnotí niečo, čo ešte ani neexistuje.

Vážené pani poslankyne, vážení poslanci. Prerokúvame návrh zákona, ktorým sa má zriadiť vzdelávacia inštitúcia v regióne, kde v prevažnej väčšine žijú obyvatelia maďarskej národnosti. V skutočnosti však ide o oveľa viac. Ide o to, aby sme dokázali, že sme solidárni a tolerantní voči slabším, voči ináč rozmýšľajúcim a iným jazykom hovoriacim. Ide o to, aby sme dokázali, že nielen verbálne, ale aj svojimi činmi patríme do spoločnosti európskych národov.

Európska únia sa vydala cestou budovania spoločnosti založenej na vzdelaní. Vzdelanie sa stáva rozhodujúcim faktorom pre ekonomickú, ale aj kultúrnu prosperitu každého štátu. Do vzdelania, do zvýšenia vzdelanostnej úrovne obyvateľstva sa oplatí investovať. Pozitívnych príkladov je veľa. Spomeniem aspoň ázijských tigrov, prípadne Nórsko, Kanadu a najnovšie Írsko.

V uplynulých rokoch sa rýchlo zvyšoval počet vysokoškolských študentov aj v Slovenskej republike. Napriek tejto skutočnosti naše univerzity najmä z kapacitných dôvodov ešte stále nedokážu uspokojiť všetkých uchádzačov o štúdium. V uplynulom školskom roku napríklad až 45-tisíc maturantov nedostalo ani šancu ďalej študovať. Niektorí z nich už študujú alebo pracujú v zahraničí, ale podstatná časť je evidovaných na úradoch práce a poberá podporu v nezamestnanosti.

Ak vezmeme do úvahy aj to, že iba asi 12 percent obyvateľov Slovenska v produktívnom veku má vysokoškolské vzdelanie, a v priemyselne vyspelých štátoch je toto číslo dokonca niekoľkonásobne vyššie, potom už dnes musíme veľkorysejšie pristupovať k umožneniu dostupnosti vysokoškolského vzdelania mladým ľuďom.

Z hľadiska porovnania vybraných 21 štátov západnej, strednej a východnej Európy v ukazovateli "počet vysokých škôl na 1 milión obyvateľov" sme na 19. mieste. Máme iba štyri vysoké školy na milión obyvateľov. Pred nami sú všetky vyspelé štáty a za nami iba Španielsko a Rumunsko. Rozdiel je iba v tom, že naše vysoké školy sú univerzitného typu, pričom v ostatných štátoch sú aj vysoké školy neuniverzitného typu. Aj tieto údaje hovoria o nedostatku vzdelávacích príležitostí pre intelektuálnu elitu v Slovenskej republike.

Slovenská republika v posledných rokoch zápasí s veľkou mierou nezamestnanosti. V súčasnosti sa to pohybuje okolo 14 až 15 percent. Z ekonomickej teórie, ale aj zo skúseností skôr spomínaných štátov vieme, že najdôležitejším liekom proti nezamestnanosti je dobre fungujúca ekonomika, ktorej základným predpokladom je kvalifikovaná pracovná sila, pričom úroveň vzdelania je hybnou silou rozvoja spoločnosti. A to je ďalší dôvod na zriadenie novej univerzity.

A keď sa pozrieme na mapu nezamestnanosti, tak do očí bije skutočnosť, že najväčšia nezamestnanosť je v  regiónoch, kde koncentrovane žijú národnostné menšiny. A nie je to náhoda. Vzdelanostná úroveň národnostných menšín je totiž podstatne nižšia, ako je celoštátny priemer. Zo štatistických údajov získaných pri sčítaní obyvateľstva roku 1991 a 2001 napríklad vyplýva, že obyvateľstvo maďarskej národnosti v Slovenskej republike má viac ako dvakrát menej vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ako je celoštátny priemer. A situácia sa nezlepšuje. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v uplynulom, ale aj v predchádzajúcom školskom roku študovalo na slovenských vysokých školách okolo 4 400 študentov maďarskej národnosti, čo predstavuje iba 4,5 percenta z celkového počtu vysokoškolákov, pričom podiel maďarského obyvateľstva v Slovenskej republike sa pohybuje okolo 10 percent.

Čo je príčinou menšieho zastúpenia absolventov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským na vysokých školách v Slovenskej republike? V úrovni a kvalite stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským alebo slovenským nie sú merateľné rozdiely. Dokazujú to výsledky žiakov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským z celoštátnych vedomostných testov, ktoré sa každoročne realizujú pod názvom Monitor.

Je výrazné zastúpenie žiakov spomínaných škôl aj v domácich a zahraničných súťažiach a olympiádach. Príčinu vidíme predovšetkým v tom, a potvrdzujú to aj vyjadrenia žiakov, rodičov, ale aj učiteľov stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, že títo žiaci žijú v prostredí, kde sa väčšinou hovorí po maďarsky. Chýba im preto potrebná zručnosť pri komunikácii v jazyku slovenskom. Tento hendikep sa prejaví najmä na prijímacích skúškach na vysoké školy, ktoré musia absolvovať v štátnom jazyku. A, samozrejme, aj v prvých mesiacoch štúdia a na prvých skúškach na vysokej škole. Mnohých to odradí od ďalšieho štúdia.

Odstrániť alebo aspoň zmierniť regionálne rozdiely v životnej úrovni je prioritou tejto vládnej garnitúry. Očakáva to aj Európska únia. Jednou z možností, ako naplniť tento cieľ, je zvýšiť vzdelanostnú úroveň v hospodársky zaostalých regiónoch. Vyzbrojiť mladých ľudí modernými vedomosťami a zručnosťami, aby boli schopní sami sa vymaniť z hospodárskej biedy. Ako čínske príslovie hovorí "Nedávajme im ryby, aby sa najedli, ale naučme ich rybolovu". Nedávajme týmto mladým ľuďom sociálnu podporu, aby prežili. Dávajme im nové príležitosti, nové možnosti. Dajme im perspektívu napríklad aj tak, že zriadime novú univerzitu v regióne, ktorý je postihnutý veľkou nezamestnanosťou a zápasí so sociálnymi problémami. Umožnime mladým ľuďom v tomto regióne, aby sa ďalej vzdelávali, aby mohli zvýšiť svoju hodnotu na trhu práce. A neposielajme ich študovať do susedného Maďarska, pretože väčšina z nich sa domov nevráti. Bola by to veľká škoda a veľký hazard s ľudskými zdrojmi. Dajme im šancu študovať v materinskom jazyku a žiť tam, kde sa narodili. Tu doma na Slovensku.

Preto vás žiadam a prosím, aby ste podporili vládny návrh zákona o zriadení maďarskej univerzity v Komárne.

Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Brestenská faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

B. Brestenská, poslankyňa: Veľmi vítam tieto slová, čo povedal pán kolega pred chvíľou, lebo si myslím, že vzdelanie je najvyššia hodnota, ktorú tento štát má a ktorú, žiaľ, zatiaľ vyváža hlavne von.

Ale takisto by som veľmi uvítala, keby táto maďarská univerzita bola európskeho charakteru a ponúkla naozaj vzdelanie tak, aby tam bola maďarčina, angličtina, nemčina a aby mali šancu všetci študenti na Slovensku študovať na jednej excelentnej maďarskej univerzite. To by som naozaj zatlieskala takejto univerzite, lebo ja si myslím, že žiaden rodič by nedal svoje dieťa na univerzitu, ako tu nazvali niektorí, periférnu, ktorej diplom by nemal európsku akreditáciu. To by som si veľmi rada želala.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Sándor, môžete reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči, pardon, pán poslanec Albert.

S. Albert, poslanec: Vážená pani poslankyňa, sme si vedomí toho, že komárňanská univerzita už bude pôsobiť v podmienkach Európskej únie. Globalizácia pracovného trhu a predpokladaná mobilita študentov, ale aj učiteľov bude vyžadovať dôkladnú jazykovú prípravu.

Je to obrovská výzva pre nás, ale aj pre ostatné už existujúce slovenské univerzity.

Počítame preto s tým, že okrem maďarského jazyka budeme vo vyučovacom procese používať aj ďalšie jazyky. Predovšetkým jazyk slovenský a, samozrejme, anglický aj nemecký. Je to aj v návrhu zákona a je to aj v súlade s požiadavkami Európskej únie, pretože Biela kniha Európskej komisie napríklad v tejto súvislosti hovorí o tom, že absolvent vysokoškolského štúdia v Európe by mal ovládať tri jazyky. Okrem materinského jazyka aspoň jeden svetový jazyk a jeden ďalší jazyk.

Plne si uvedomujeme, že mnohojazyčnosť je súčasťou európskej identity, občianstva a učiacej sa spoločnosti. A jazyky sú zároveň kľúčom k poznaniu iných ľudí. A preto považujeme za dôležité, aby jazykové vedomosti boli podporené aj schopnosťou prispôsobiť sa pracovnému a životnému prostrediu rôznych kultúr.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pani poslankyňa Mušková, vy ste sa chceli ústne prihlásiť. Prepáčte, ja som neotvárala rozpravu, takže ústne prihlášky predpokladám, že neboli. Nech sa páči, páni poslanci, môžete sa hlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Na prerokovanie sme dostali návrh zákona, ktorý sa dá bez najmenších pochybností pomenovať ako politický. A mne je veľmi ľúto, že práve návrh zákona z oblasti školstva má takýto nelichotivý prívlastok. Politickým ho nazýva celá slovenská spoločnosť, pretože všetci vopred vieme, že založenie takejto univerzity je dnes rok pred vstupom do Európskej únie zbytočnosťou, ktorá bude stáť daňových poplatníkov Slovenska stovky miliónov slovenských korún.

Môj názor na predložený zákon je jednoznačne za neodporúčanie do druhého čítania. Dôvody, ktoré ma k tomuto presvedčeniu vedú sú nasledovné.

Po prvé. Podrobne som monitorovala väčšinu médií v slovenskom jazyku hlásiacich sa k nezávislosti alebo propagujúcich vládnu politiku či opozičný názor. Nenašla som, žiaľ, žiaden článok alebo aspoň prezentovaný názor, ktorý by vznik tejto univerzity považoval za správny, žiaduci alebo nebodaj za potrebný. Výnimkou bola len relácia v STV na 2. programe, kde v relácii pre maďarských spoluobčanov so slovenskými titulkami univerzitu v Komárne obhajoval pán poslanec Sándor Albert. Dnes po prečítaní dôvodovej správy navrhovaného zákona už viem dôvod prečo. Garantom Pedagogickej fakulty UJS v Komárne je uvedený Sándor Albert, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Po druhé. Spomínam si na televíznu reláciu SITO, kde univerzitu dosť nepresvedčivo alebo veľmi nepresvedčivo obhajoval minister školstva pán Martin Fronc. Kolega pán poslanec Dušan Čaplovič pánu ministrovi dvakrát položil otázku v zmysle, či on sám je toho názoru, že založenie univerzity je potrebné. Pán minister nešťastne dvakrát odpovedal, parafrázujem, že jeho úlohou je spraviť všetko, aby univerzita bola zriadená podľa platných zákonných noriem umožňujúcich vznik nových vysokých škôl. Pán minister, v relácii s vysokou sledovanosťou pred veľkou časťou slovenských občanov ste nepriamo priznali, že vznik tejto univerzity je aj proti vašej vôli, len plníte priania vašich koaličných partnerov.

Po tretie. Vláda Slovenskej republiky nevie za päť rokov svojho vládnutia dostatočne zabezpečiť financovanie školstva a vedy. Sme predposlední v tabuľke krajín s najnižším výdavkom percent HDP na školstvo. Sme poslední vo výdavkoch na vedu a výskum. Vysoké školy netrpezlivo čakajú na medziročný nárast navýšenia rozpočtu 0,1 percenta HDP, aby mohli znížiť dlh vzniknutý za vlády predsedu vlády pána Dzurindu.

Zastaraná laboratórna technika, zdevastované študentské internáty, zanedbané budovy škôl asi vládu nezaujímajú, dáva prednosť radšej vzniku slabej univerzity za stovky miliónov slovenských korún, ktorá má byť lepidlom rozpadajúcej sa koalície.

Po ďalšie mi dovoľte, aby som povedala pár slov k vlastnému návrhu zákona. Predkadateľ sa poučil z kritických pripomienok, ktoré som na tomto mieste vzniesla pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády. Tvrdila som, že založenie univerzity len pre študentov maďarskej národnosti je krokom protiústavným. Text zákona je písaný štandardným spôsobom, ktorý predpisuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pod zámienkou neporušenia právneho systému Slovenskej republiky, ktorý umožňuje každému uchádzačovi o vysokoškolské štúdium študovať na vysokej škole za rovnakých zákonom stanovených podmienok bez rozdielu národnosti, viery, zmýšľania, iného postavenia, ďalej pozri čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bol do § 2 zákona vsunutý aj vyučovací jazyk jazyk slovenský a aj iné jazyky, ktoré chce univerzita vyučovať. V osobitnej časti strana 8 návrhu zákona už predkladateľ zákona priznáva možnosť prijímať študentov aj iných než maďarskej národnosti na rozdiel od predchádzajúceho návrhu, o ktorom sa v programovom vyhlásení hovorilo. V celom materiáli sa však neuvádza, či podmienkou prijatia na štúdium je znalosť maďarského jazyka.

Po podrobnom preštudovaní zákona a jeho dôvodovej časti jednoznačne vyplýva, že vysokoškolské stupne bakalársky aj magisterský sa nepredpokladá vyučovať na všetkých fakultách v inom jazyku než v jazyku maďarskom. V slovenskom jazyku budú prezentované len niektoré predmety za účelom oboznámenia študentov hovoriacich po maďarsky s terminológiou v štátnom jazyku.

Tento môj názor jednoznačne potvrdzuje aj časť návrhu základné údaje o univerzite, kde personálne zabezpečenie hovorí, že na ekonomickej fakulte budú prevažnú výučbu zabezpečovať dlhé obdobie vysokoškolskí učitelia z Univerzity ekonómie a štátnej správy z Budapešti.

Podobná situácia je aj na pedagogickej fakulte, kde sú garanti profesori z univerzít Maďarskej republiky. Teologická akadémia, ktorá sa chystá transformovať na reformovanú teologickú fakultu, má v pedagogickom zložení 80 percent učiteľov maďarskej národnosti. Je všeobecné známe, že Teologická akadémia sa už deväť rokov snaží získať akreditáciu, lebo je veľmi slabá bez finančného zabezpečenia a vedeckých výsledkov. Teologickú fakultu v Komárne už niekoľkokrát odmietla prijať do zväzku Univerzita Komenského v Bratislave.

Pán minister, vyrušujete ma.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister zdravotníctva, predpokladám... Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, môžete pokračovať.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Na posúdenie transformácie chýba v parlamente vyjadrenie cirkevnej vrchnosti reformovanej cirkvi, čo je tiež absolútne neštandardný postup a hovorí o tom, že by návrh zákona nemal byť aj z tohto dôvodu prerokúvaný.

Ďalej argumentom proti zriadeniu univerzity súčasnou koalíciou, vtedy opozíciou, je aj argument počtu verejných univerzít na Slovensku. Tento názor je veľmi blízky mnohým fnešným koaličným poslancom. Neviem však, či nájdu dosť odvahy, aby ho prezentovali. Dovolím si však upozorniť hlavne koaličných poslancov na známu pravdu, že u nás na Slovensku sa univerzity ľahko zriaďujú, ťažko financujú a absolútne sa nedajú zrušiť.

Vážený pán minister, na základe uvedeného predkladám nasledovný návrh. Navrhujem vám stiahnuť z rokovania z uvedených dôvodov, ako som spomínala, tento návrh zákona. Chcem vám tiež poradiť, ak SMK chce naďalej univerzitu, môže sa v Komárne zriadiť takáto univerzita, môže sa realizovať ako neuniverzitná a súkromná bez dotácie zo štátneho rozpočtu. V zmysle zákona o vysokých školách je o tom kompetentná rozhodnúť vláda Slovenskej republiky. V prípade, že nestiahnete, pán minister, z rokovania tento návrh, ja odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby o tomto návrhu zákona nerokovala v druhom čítaní. Ak neprejde tento návrh zákona, chcem poprosiť Národnú radu, aby hlasovala opäť druhýkrát o tom, aby sa prerušilo rokovanie o tomto návrhu zákona toho času, kým nebude vyjadrenie Akreditačnej komisie, pretože je nemysliteľné, aby sa nevyjadrila Akreditačná komisia ku vzniku univerzity. Vy ste veľakrát spomínali, že je to nemožné, aby sa takýmto spôsobom univerzita stanovila.

Ďalej chcem upozorniť, že ak bude schválený zákon v tomto znení, v akom je predložený, tento zákon dáme na Ústavný súd, či nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 2, pretože študent, občan Slovenskej republiky neovládajúci maďarský jazyk nemá šancu študovať na univerzite, ktorá je financovaná zo štátneho rozpočtu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka pani poslankyňa Erzsébet Dolník. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem pekne. Skutočne som sa už nechcela prihlásiť, ale posledné vety pani poslankyne ma predsa len vyprovokovali.

Dve kratučké poznámočky, skutočne len faktické. Keď navrhla, že by sa mala vytvoriť univerzita bez štátnej dotácie, len jednu poznámku. Tí ľudia, tí občania, ktorých deti by tam mali chodiť, sú občanmi tejto republiky a platia tu dane. (Potlesk.)

Druhá vec, ktorú...

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Mušková, chcete reagovať?

E. Dolník, poslankyňa: Ešte som neskončila, ak dovolíte, len mi do toho skákali.

Druhá vec, čo som chcela pripomenúť, že pani kolegyňa sa považuje sa celú slovenskú spoločnosť. Myslím si, že tam patrí aj tých 10 percent.

A posledná vec, ktorá, ja si myslím, je skutočne racionálna: neustále tu hovoríme o sociálnych aspektoch. Pán kolega Albert už povedal, predsa na južnom Slovensku, kde žije táto národná menšina, nie je univerzita. Najbližšie je v Bratislave, Nitre, Košiciach, no keď už majú dochádzať, prečo by sme napríklad nepomohli aj tým, že by sa tam vytvorila univerzita skutočne európska. A keď už hovoríme o Európskej únii, predsa hranice nebudú nič znamenať. Môžu tam chodiť pokojne aj žiaci z Maďarska, napríklad zo severného územia.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, ja neuberám práva menšín, hociktorej menšiny, na štúdium, na vzdelávanie, ale nikto predsa nebráni nikomu na Slovensku študovať na hociktorej vysokej škole. Sami ste vyčítali, keď vznikali univerzity, že je zbytočne veľa škôl. Teraz si spomeňte na svoje vlastné slová. Ja prajem, aby boli deti z maďarskej menšiny veľmi vzdelané a bola by som veľmi rada, keby mohli študovať na všetkých slovenských školách. Myslím si, že táto univerzita práve urobí opak. Vaše deti sa dostanú do jazykového geta a budú sa môcť uplatniť len na tom úzkom priestore Slovenska, kde žijú.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi len v krátkosti reagovať na predložený návrh zákona o zriadení Univerzity Hansa Selyeho v Komárne. Vzhľadom na to, že predo mnou kolegovia v podstate analyzovali situáciu a povedali veci, s ktorými sa stotožňujem, nechcel by som opakovať tieto skutočnosti, obmedzím sa preto len na isté reakcie týkajúce sa dôvodovej správy.

Pán minister sa opieral predovšetkým o to, že takáto úloha vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Treba si dať teda otázku, čo je to programové vyhlásenie vlády, a všetci si odpovieme, že je to istý politický dokument, ktorý vznikol po voľbách a je dočasný, pretože táto vláda má mandát na štyri roky a potom čo? Bude nová politická situácia, prídu nové politické strany, možno, že tu bude politická strana Rusínov, Rómov a znovu budeme prerokúvať návrh zákona o zriadení univerzity Rómov, Rusínov, Poliakov, karpatských Nemcov a neviem iných národností, ktoré na Slovensku žijú.

Druhý dokument, o ktorý sa opiera dôvodová správa, hovorí, že na vyrovnanie vzdelanostnej štruktúry občanov slovenskej národnosti a maďarskej národnosti podľa súčasného stavu je potrebné, aby vysokoškolské vzdelanie získalo približne 20-tisíc príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Keby som tú otázku alebo túto vetu preformuloval, opýtam sa, koľko by bolo potrebné na vyrovnanie, aby sa vyrovnali slovenským občanom Rómovia. Dvestotisíc. Potom čo je prioritné? Riešiť otázku 20-tisíc alebo 200-tisíc.

A tu aj odpoviem na otázku, ktorú dal pán Albert, keď hovoril, aby sme boli tolerantní k slabým a k hovoriacim iným jazykom. Ja som za a v tom prípade musím povedať, že občania maďarskej národnosti žijúci na Slovensku nie sú slabí. Sú veľmi silne a dobre zastúpení v Národnej rade Slovenskej republiky, majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a teda z hľadiska národnosti sú najsilnejší, čiže buďme tolerantní aj k slabším, a to sú iné národnosti, a preto hľadajme možnosť, ako riešiť aj ich. Keď chceme riešiť sociálnu otázku zriadením univerzity, tak zriaďme na východnom Slovensku rómsku univerzitu a vyriešime si tiež nezamestnanosť.

Čo sa týka otázky protiústavnosti, naozaj treba zvážiť, či tento zákon neumožňuje alebo neberie práva občanom hovoriacim po slovensky študovať na tejto vysokej škole, pretože žiadny Slovák nemá šancu prijímacie pohovory na tejto škole urobiť, pretože neovláda maďarský jazyk. Tým v podstate dochádza naozaj k diskriminácii slovenských občanov, ktorí žijú na území, o ktorom hovoríme, to znamená v Komárňanskom okrese alebo na juhu Slovenska.

Nechcem tu spomínať opäť otázku akreditácie, o tom hovoril už pán Čaplovič. Jednoducho Akreditačná komisia neschválila uznesenie k zriadeniu tejto univerzity, a preto by som vás chcel poprosiť, aby sme politický akt programového vyhlásenia nenadradili nad systém školskej výchovy a vzdelávania nad školskú politiku Slovenskej republiky. Je to nesystémový krok, ktorým otvárame nedozerné možnosti, ktoré potom vznikajú, a nabúrame si samotný systém prípravy a výchovy vzdelávania v Slovenskej republike.

Chcem vás preto poprosiť, aby sme naozaj zvážili, či pokračovať v rokovaní o tomto zákone a na upokojenie celej situácie navrhujem, aby sme podľa § 73 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku ods. 3 písm. b) nepokračovali v rokovaní o návrhu tohto zákona.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť s faktickými poznámkami.

Pán podpredseda Bugár.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo.

Pán poslanec Krajči, chcem vás upozorniť na jednu vec. Nemali by sme zabúdať, čo sme prijali pred dvoma rokmi. Vy hovoríte o tom, že prečo sa nestaráme o menšie, početne menšie menšiny, prečo neotvárame pre Rómov univerzitu povedzme na východe. Tak si prečítajte Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, kde pre každú menšinu, a za to ste hlasovali aj vy, pre každú menšinu je tam vytvorený určitý rámec. Ten rámec nevznikal preto, lebo si niekto takto buchol na brucho a povedal, že takto to bude, ale preto, lebo sa skúmali početné možnosti, to znamená, či daná menšina by početne zvládla povedzme univerzitu alebo hocijakú školu a, samozrejme, aj odborné možnosti.

Takže bolo by dobré, keby sme nezabúdali na také veci, ktoré sme nedávno prijali práve my tu v Národnej rade Slovenskej republiky.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikolaj faktická poznámka.

J. Mikolaj, poslanec: Ja by som sa chcel vyjadriť ešte k serióznosti tohto návrhu, pretože Akreditačná komisia predsa rokovala a zamietla vznik tejto univerzity. Áno, ja si to tu pozerám práve na počítači. Neprijala návrh a prerušila rozpravu. To ale znamená, že nie sú splnené podmienky na to, aby univerzita bola z kvalitatívneho hľadiska univerzitou. Prečo by to ináč Akreditačná komisia zamietla. To nemá logiku. Veď tam je predsa určitý pracovný poriadok a tam všetky fakulty na Slovensku, a teda všetky univerzity musia predložiť akreditačný spis na to, aby mohli byť akreditované. To po prvé.

Po druhé. Pokiaľ ide o financovanie, hovorí sa, že len vtedy je to možné, pokiaľ 0,1 percenta sa navýši rozpočet, potom peniaze bude možné poslať na túto univerzitu. No ale to opäť znamená, že finančné prostriedky, ktoré slúžia na zvýšenie kvality univerzít, pôjdu na zvýšenie kvantity. Ale čo je najdôležitejšie podľa mňa, je to, že predsa smernice jasne hovoria, že finančné prostriedky môžu ísť iba tam, kde sú akreditované fakulty, veď je to akreditácia A, B, C. Čiže ako môžete poslať, pán minister, finančné prostriedky na túto univerzitu, keď nie je akreditovaná. Však sa porušujú základné smernice.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Bódy faktická poznámka.

P. Bódy, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážená snemovňa, začnem krátkym príbehom. Dúfam, že mi to vyjde do tých dvoch minút. Môj otec študoval medicínu za čias multikulturálnej Bratislavy, kde sa hovorilo tromi jazykmi. Študoval v maďarčine, žiaľ, nedoštudoval práve preto, že po štyridsiatom ôsmom roku neovládal slovenčinu, takže odišiel z tejto univerzity, a som presvedčený o tom, že by bol doštudoval túto univerzitu a ako lekár by bol liečil i napriek tomu, že študoval v maďarčine všetkých občanov Slovenska. Tak Slovákov, tak Maďarov, tak Rusínov ako kohokoľvek iného, ktorý v tomto štáte žije. Čiže nie je to o tom, či je to v slovenčine, v maďarčine, alebo v inom jazyku, ale je to o objeme informácií o štúdiu.

Druhá poznámka k pánu Krajčimu, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že na tejto fakulte nebudú môcť študovať Slováci. Budú môcť bez problémov, pretože každý z nás, kto sa naučí iný jazyk, je schopný študovať na akejkoľvek univerzite. Ak je u nás stredná škola vo francúzštine, úplne bez problémov na nej študujú naše slovenské deti.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Čaplovič faktická poznámka.

D. Čaplovič, poslanec: Jedna krátka poznámka. Vlastne takáto fakulta, respektíve, ja som už spomenul, pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa, sú tam jednotlivé katedry a vznikne z toho fakulta. Bol som informovaný pánom profesorom Bélom Lászlóm, ktorý predložil akreditačný spis za túto fakultu, je to vynikajúci matematik a má dlhoročné skúsenosti v oblasti pedagogickej výchovy. Tam sa, samozrejme, budú učiť aj študenti iných národností, aj Rómovia, lebo tradícia tam existuje, aj Chorváti, aj Nemci, aj ďalšie národnosti, ktoré tak majú možnosť na tejto fakulte stredoeurópskych štúdií alebo európskych štúdií študovať. Dokonca návrh tohto projektu pán profesor Kluvanec, keď ho prezentoval v Paríži, tak bol pochválený v rámci UNESCA, že je to príkladný projekt, my by sme boli prví v Európe, že by sme mali takúto fakultu na území Slovenskej republiky.

A napokon by som chcel uviesť ešte jednu poznámku a bolo by dobré o nej informovať. Neviem, či pán minister zabudol na to v tomto materiáli, ale stanovisko rektorskej konferencie až na dvoch rektorov jednoznačne zamietlo vznik tejto univerzity na svojom zasadnutí, myslím si, že v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Krajči s reakciou. Nech sa páči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval na vystúpenia a poďakoval kolegom, ktorí vystúpili, a poďakoval im hlavne za to, že vzájomne na seba neútočíme, ale snažíme sa nájsť spôsob, ako situáciu riešiť.

Čo sa týka reakcie pána Bugára, chcem mu povedať, že veľmi pozorne sledujem, aké odporúčania Rady Európy Slovenská republika prijíma a aj Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov je jedna z nich. Viem, čo obsahuje, a viem, že ju ratifikovala aj Maďarská republika. Keďže je to iná krajina, nebudem sa k tomu vyjadrovať, ale z hľadiska tejto regionálnej charty menšinových jazykov si myslím, že nemáme žiadne záväzky, aby sme takúto univerzitu na Slovensku schválili alebo zriadili.

A po druhé. Chcem povedať, že, pán Bugár, Rómovia nie sú početne menšia skupina. Čo sa týka počtu Rómov, neviem, či už vás aj nepredbehli, ale teraz nechcem štatistické údaje zverejňovať, ale v najbližšom období iste.

Čo sa týka pána Bódyho, chcem mu povedať, že skutočne je paradoxom, keby sme sa na Slovensku a hlavne v jednej časti Slovenska museli začať učiť po maďarsky, aby sme mohli navštevovať nejakú vysokú školu, ale prosím, tí ľudia, ktorí sa namiesto francúzštiny, nemčiny, angličtiny začnú učiť maďarský jazyk, je to ich slobodné rozhodnutie, a isteže dobré susedské vzťahy aj s Maďarskou republikou je potrebné udržiavať. Ale netreba to robiť takýmto spôsobom.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážení páni poslanci, dovoľte mi len niekoľko faktických poznámok.

Po prvé. Pán profesor Mikolaj, zákon jasne hovorí o tom, že Akreditačná komisia musí vydať stanovisko do 150 dní a presne je to uvedené - nechcel som nič vynechať - v predkladacej správe, momentálny stav, čo sa týka stanoviska Akreditačnej komisie.

Po druhé. K tomu, keďže to tu viackrát zaznelo, k citovanému § 82 chcem povedať toľko, že vyjadrenie Akreditačnej komisie je vyžadované k aktu zriadenia, ktoré nastáva prijatím zákona. To znamená, že vláda, zatiaľ som presvedčený, konala v súlade so zákonom a neporušila zákon v tejto veci.

Po tretie by som chcel povedať jednu poznámku k programovému vyhláseniu. Domnievam sa, že tu ide naozaj o plnenie programového vyhlásenia, pretože je tam explicitne napísané v programovom vyhlásení zriadenie tejto univerzity, a to v prvom roku pôsobenia súčasnej vládnej koalície. Je to spoločné vyjadrenie vôle celej vládnej koalície, ale súčasne sa domnievam, že je povinnosťou potom vlády, ak Národná rada prijala programové vyhlásenie vlády plniť programové vyhlásenie. Pokiaľ by sme to chceli zmeniť, treba zmeniť aj programové vyhlásenie vlády.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k všeobecnej rozprave. Nie. Ďakujem. Hlasovať o tomto bode budeme až po prerokovaní ďalších dvoch bodov tak, ako bol s tým vyslovený všeobecný súhlas v parlamente.

Pokračujeme teda prvým čítaním o vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 362, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 356.

Prosím teraz pána ministra školstva Martina Fronca, aby návrh pred poslancami uviedol.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci. Návrh zákona o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení je vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa poukazuje na potrebu zavedenia transparentného, normatívneho a motivačného systému viaczdrojového financovania na všetkých úrovniach regionálneho školstva. Podľa môjho názoru ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý bude začiatkom veľmi potrebnej reformy financovania regionálneho školstva.

V súčasnosti je financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení administratívne veľmi náročné a využívanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu nedostatočne efektívne. Štátne školy a verejné školské zariadenia v pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov dostávajú finančné prostriedky na prevádzku od svojich zriaďovateľov, ktorým ich prostredníctvom decentralizačnej dotácie poskytuje ministerstvo financií z kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Finančné prostriedky na mzdy a platy vrátane odvodov do poisťovní a fondov pre zamestnancov všetkých štátnych škôl a verejných školských zariadení dostávajú obce a samosprávne kraje ako zriaďovatelia pre štátne školy a školské zariadenia vo svojej pôsobnosti z kapitol krajských úradov prostredníctvom okresných a krajských úradov. Štátne školy a školské zariadenia v pôsobnosti okresných úradov a krajských úradov dostávajú všetky finančné prostriedky na bežné výdavky z rozpočtu týchto úradov. Neštátne školy a neštátne školské zariadenia dostávajú finančné prostriedky na základe priemerných výdavkov na žiakov príslušného druhu a typu štátnej školy a verejného školského zariadenia prostredníctvom rozpočtu obcí, samosprávnych krajov, krajských úradov a okresných úradov. Z toho, čo som povedal, akým spôsobom idú tieto finančné toky, je zrejmé, že spôsob financovania v súčasnosti je mimoriadne komplikovaný a neefektívny.

Návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení prináša viacero podstatných zmien v oblasti organizácie a poskytovania finančných prostriedkov školám a školským zariadeniam, teda v oblasti finančných tokov, ako aj v spôsobe určovania objemu finančných prostriedkov jednotlivým subjektom.

V prvom rade dôsledne oddeľuje financovanie prenesených kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov školám od financovania originálnych kompetencií predstavovaných zriaďovateľskou pôsobnosťou obcí a vyšších územných celkov k verejným školským zariadeniam a starostlivosťou o objekty školy. V rámci tohto oddelenia sa finančné prostriedky určené na financovanie prenesených kompetencií rozpočtujú v kapitole ministerstva školstva a poskytujú zriaďovateľom účelovo a finančné prostriedky určené na financovanie originálnych kompetencií v rozpočtu kapitole Súhrnný finančný vzťah a poskytujú sa neúčelovo. V kapitole ministerstva sa rozpočtujú aj finančné prostriedky na financovanie štátnych školských zariadení a neštátnych škôl a neštátnych školských zariadení.

Objem finančných prostriedkov poskytnutý zriaďovateľom škôl vychádza z normatívne určených finančných príspevkov pre jednotlivé školy. Pri ich určovaní sa vychádza z počtu žiakov a normatívov na žiaka pre jednotlivé druhy a typy škôl. Normatívy zohľadňujú rozdielnu personálnu a ekonomickú náročnosť jednotlivých druhov a typov škôl, teplotné podmienky v mieste školy a do istej miery aj veľkosť školy. Normatív určuje ročný objem finančného príspevku na jedného žiaka a pozostáva zo mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Uvedené finančné prostriedky poskytnuté obciam a samosprávnym krajom ako zriaďovateľom štátnych škôl sa chápu ako prostriedky na výkon prenesených kompetencií, a preto sú účelovo určené.

Objem finančných prostriedkov poskytnutých zriaďovateľom školských zariadení sa pri zariadeniach, pri ktorých ide o pravidelnú dochádzku žiakov podobného charakteru ako pri školách, napríklad pri materských školách, určuje analogicky ako pri školách. Pri ostatných školských zariadeniach, pri ktorých sa normatívny prístup nedá jednoducho aplikovať, sa vychádza z počtu detí, žiakov alebo chovancov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia, pričom konkrétny spôsob určenia objemu pridelených finančných prostriedkov sa realizuje v úzkej väzbe na charakter zariadenia. Podrobnosti upraví nariadenie vlády.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov pridelených zriaďovateľom bude závisieť od počtu žiakov, zriaďovateľ bude motivovaný k efektívnejšiemu využívaniu pridelených finančných prostriedkov a racionalizácie siete škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Rovnako aj školy budú motivované na poskytovanie kvalitného vzdelania, lebo pri zvýšenom záujme o školu a vyššom počte žiakov budú mať viac finančných prostriedkov. Kompetencie zriaďovateľa prerozdeľovať časť prostriedkov mu dáva možnosť v súlade s princípmi subsidiarity a zodpovednosti za miestny a regionálny rozvoj uplatňovať svoju regionálnu školskú politiku.

Z kapitoly Súhrnný finančný vzťah sa budú financovať originálne kompetencie, teda verejné školské zariadenia, a normatívnym spôsobom aj kapitálové prostriedky na rekonštrukciu školských objektov a modernizáciu vybavenia škôl. Tieto finančné prostriedky sú poskytované priamo zriaďovateľom, a to neúčelovo. Podklady pre rozpis zabezpečuje pre ministerstvo financií ministerstvo školstva.

Ako nový prvok pri realizácii systémov financovania školských zariadení poskytujúcich záujmové vzdelávanie vystupuje v návrhu zákona i využitie vzdelávacích poukazov. Návrh zákona predpokladá používanie rovnakých normatívov pre rovnaké typy škôl a školských zariadení bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo neštátne subjekty. Aj keď je predkladateľovi zrejmé, že na túto otázku budú viaceré názory, návrh zákona vychádza v tomto smere z princípu rovnoprávneho postavenia všetkých zriaďovateľských subjektov z hľadiska nároku na finančný prostriedok zo štátneho rozpočtu a zároveň z princípu nediskriminovať tých občanov, ktorí sú ochotní prispievať na vzdelávanie svojich detí. Štát však garantuje občanom právo na bezplatné vzdelávanie v štátnych školách. Zákon nebude mať ďalší dopad na štátny rozpočet v roku 2004. Dopad na rozpočet obcí a vyšších územných celkov bude v diferencovanej závislosti od toho, či priemerný normatív pripadajúci na žiaka v obci, respektíve vo vyššom územnom celku určený v súlade s novým zákonom bude vyšší alebo nižší, ako boli doteraz poskytované finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pripadajúce na jedného žiaka.

Vzhľadom na to, že objem finančných prostriedkov na regionálne školstvo v roku 2004 vzrastie, vo všeobecnosti bude dopad zákona na rozpočty obcí a územných celkov pozitívny.

Ďakujem.