B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, preto otváram druhý rokovací deň 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. (Ruch v sále.) Prosím pokoj v rokovacej sále.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní 17. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne nepožiadal žiaden poslanec. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ferdinand Devínsky.

Podľa schváleného programu pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

zákone z 2. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z., vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Materiál ste dostali ako tlač 328.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pri prerokovaní zákona z 2. júla 2003, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z., vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vrátený zákon svojím rozhodnutím č. 300 z 23. júla 2003 na opätovné prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu.

K vrátenému zákonu určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky zaujali tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo privatizáciu a podnikanie uznesením č. 158 z 26. augusta 2003 súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vrátený zákon v znení pripomienok uvedených v časti III alternatíva č. 1 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo 17. júla 2003 č. 621/2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 75 z 2. septembra 2003 súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v znení pripomienok uvedených v časti III alternatíva č. 2 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo 17. júla 2003 č. 621/2003. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 96 z 28. augusta 2003 súhlasil so zákonom z 2. júla 2003 v pôvodnom znení a odporúča Národnej rade nevyhovieť navrhovaným zmenám uvedených v časti III ako alternatíva č. 1 a 2 rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo 17. júla 2003 č. 621/2003 s tým, že tento zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia.

Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia máte v spoločnej správe.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať takto: spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy alternatíva 1 s návrhom neschváliť; spoločne o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy alternatíva 2 s návrhom neschváliť.

Gestorský výbor na základe svojho stanoviska k zákonu z 2. júla 2003 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení s tým, že čl. III upravujúci deň účinnosti zákona, t. j. 1. august 2003, ktorý je v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, nahradiť novým článkom III, ktorý znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia."

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania zákona z 2. júla 2003 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 114 z 9. septembra 2003.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu, a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Šimko. Pýtam sa ďalších pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne prihlášky. Konštatujem, že nie.

Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, za skupinu 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám pozmeňujúci návrh, ktorého znenie a odôvodnenie ste dostali včera do lavíc.

K čl. III navrhujem: "Tento zákon nadobudne účinnosť dňom vyhlásenia." Deň účinnosti zákona 1. august 2003 schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 2. júla 2003 je v súčasnosti v zjavnom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, preto je nutné nahradiť ho novým dňom účinnosti. Účinnosť zákona 1. novembra 2003, ktorú navrhol prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 621/2003 v III. časti, neumožňuje adresátom zákona splniť si svoju povinnosť ustanovenú v § 87b. V tomto ustanovení sa totiž ukladá predložiť odpis z registra trestov do 31. októbra 2003, teda skôr, ako by nadobudol zákon účinnosť, ktorú navrhuje prezident Slovenskej republiky, čo je v zjavnom nesúlade s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako navrhovaný deň účinnosti nezohľadňuje úpravy obsiahnuté v čl. 2 schváleného zákona.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby si zoradil návrhy na hlasovanie, pánov poslancov o účasť na rokovaní.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme tak ako včera hlasovali o viacerých prerokovaných návrhoch zákonov ešte z bloku predkladaných návrhov zákonov navrhovateľom za vládu, ktorých je pán minister školstva, aby sme prerokovali tieto zákony a potom spoločne hlasovali o tzv. školských zákonoch a o zákone vrátenom pánom prezidentom Slovenskej republiky.

Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem, pán poslanec Šimko. Prerušujem rozpravu.

A poprosím pána ministra školstva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky zaujal miesto pre navrhovateľov zákona o financovaní základných a stredných škôl. Prerušili sme rokovanie včera pred vystúpením pána poslanca Čaploviča, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Budeme pokračovať v rozprave.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, tlač 362.)

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, ctené dámy, vážení páni, je čas jesenný, blíži sa jeseň a takýto súmrak jesenný je aj v zmysle týchto niektorých zákonov - dvoch školských, jeden budeme prerokúvať v utorok a druhý dnes. V tom prvom čítaní hovorím o jesennom čase aj nášho základného, stredného školstva a predškolských zariadení.

V súvislosti s návrhom tohto zákona sledujem zo strany samospráv veľmi kritický postoj voči formujúcemu sa novému štátnemu orgánu krajského školského úradu. Ja musím hovoriť aj o tomto zákone, pretože pôvodne mal zákon o štátnej školskej správe predchádzať zákonu o financovaní, a tieto dva zákony, iste aj pán minister mi dá za pravdu, vzájomne sú prepojené a vzájomne veľmi vážne spolu súvisia. A práve tento krajský školský úrad dostáva nebývalé právomoci vo vzťahu práve vo financovaní školstva.

Jedna názorová skupina, najmä z prostredia samosprávnych orgánov, tvrdí, že je to rok po tom, čo sa preverili schopnosti samosprávy istým spôsobom organizovať alebo riešiť problematiku školstva samostatne. Druhá skupina polemizujúcich prezentuje názor opačný a vymenúva príklady, keď starosta či obecné zastupiteľstvo dosť negatívne vstúpili do organizácie chodu školy alebo školského zariadenia. K tomuto druhému názoru sa pripájajú aj učitelia a časť kriticky naladených rodičov.

Nebudem v tomto svojom vystúpení robiť arbitra jedným alebo druhým, napokon sám som v priebehu jedného roka dostal dosť pripomienok, sťažností na niektoré nekompetentné rozhodovania starostov, týkalo sa to najmä materských a základných škôl. Popravde aj z druhej strany od starostov poznám mnoho výhrad voči pedagógom. Rád by som pri tejto príležitosti poukázal aj na niektoré opakujúce sa, doslovne direktívne postupy obecného zastupiteľstva najmä do chodu škôl a školských zariadení. Avšak poznám veľa príkladov, a to by som tu chcel zvýrazniť, skutočnej starostlivosti starostu a obecného úradu o chod školy a prípadne školského zariadenia.

Z mnohých uvediem vzorovú starostlivosť starostu obce Trenčianska Turňa pána Ježíka pri údržbe školy, ale aj pri prestavbe budovy na učiteľské byty ešte v časoch pred terajšou decentralizáciou, pána Ďurkoviča, primátora, a zastupiteľstvo z Brezovej pod Bradlom, starostky pani Maxiánovej z obecného zastupiteľstva v obci Sekule na Záhorí. A napokon zaujímavý prístup, skutočne bojovný prístup starostky pani Abramovičovej, novej starostky, o málotriedku v Košariskách na Myjavsku. Hovorím tieto príklady práve z toho obvodu, kde vlastne viac-menej pôsobím, pretože som dlhé roky vyrastal a dokonca aj maturoval v Senici nad Myjavou.

Rád by som upozornil ešte na jeden veľmi dôležitý a priaznivý fakt, na základe ktorého je dnes možné principiálne a verím, že aj transparentne riešiť financovanie našich škôl a školských zariadení definovaným normatívom na jedného žiaka s bonifikáciou vo väzbe na klimatické podmienky, špecifiká regiónu a školy. Je chvályhodné vyčlenenie finančných zdrojov z predchádzajúcej "pofidérnej" trojčlenky Ministerstva financií SR, Ministerstva vnútra SR a Ministerstva školstva SR jednoznačným tokom cez rezort školstva, zrejme, pevné verím, že dočasne cez krajské školské úrady tak, ako sa to navrhuje vo vládnom návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý mal pôvodne v programe tejto schôdze predchádzať zákonu o financovaní škôl. Nuž, a keďže sa tak nestalo, a už som to povedal vo svojom úvode, rád by som, ctené plénum, ctené kolegyne, vážení kolegovia, upozornil, že oba tieto zákony je potrebné vnímať v duchu ďalších zákonov druhej etapy reformy verejnej správy nielen v školstve, ale aj tzv. veľkej novely rozpočtových pravidiel, ďalej s väzbou na pripravovaný zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý je v legislatívnych zámeroch pripravený a v odbornej obci pripomienkovaný, a napokon aj vo vzťahu k zásadnej reforme pracovného práva.

Preto mi dovoľte v istom vzájomnom predporozumení a zákonnej súvzťažnosti dotknúť sa aj nedostatkov zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, keďže v utorok, keď sa bude prerokúvať tento zákon, tu nebudem, pretože máme inauguračné konanie na Univerzite Konštantína Filozofa. V zákone, bez ktorého nie je možné pochopiť, v čom tkvie nebezpečenstvo takto pripraveného a do Národnej rady Slovenskej republiky predloženého, prerokúvaného tohto zákona o financovaní školstva. Verím, že nebudete chápať moje vystúpenie ako dajaké etatistické, ale ako vystúpenie, ktoré chce pomôcť riešiť súčasný chaotický stav v našom školstve. Taktiež verím, že pochopíte mnohé úskalia obsiahnuté v zákone, ktorých nebezpečenstvo vzrastá práve v čase nebývalého transformačného chaosu riadeného pod vedením pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Procesu, ktorý sa uskutočňuje v dobe postupnej zmeny spôsobu myslenia občanov, t. j. starostov, učiteľov, rodičov, ale aj úradníkov a nevynímajúc aj nás poslancov, ktorí máme o týchto otázkach teraz rozhodnúť. Som presvedčený o tom, že tieto zmeny nie je možné uskutočňovať revolučnou zmenou s deštruktívnym dosahom, zvlášť v takej citlivej oblasti, ako je oblasť školstva a s väzbou na oblasť kultúry, predovšetkým v obciach, kde táto väzba nesporne existuje. Chirurg by povedal, že v tomto prípade nepôjde o operáciu slepého čreva, ale mozgu a srdca našej spoločnosti.

Mám negatívne skúsenosti, žiaľ, z 50. rokov minulého storočia, keď práve revolučné kroky, ktoré vstúpili do učiteľského prostredia, boli nielen necitlivé, ale doslovne deštrukčné. Konkrétne v 2. ročníku základnej školy ma učil robotnícky učiteľ, povolaním traktorista, s dôsledkami vo vyučovacom dobiehaní v ďalších ročníkoch. Aj dnes vieme o počte nekvalifikovaných pedagógov, najmä na materských a základných školách. Nuž musíme sa aj s touto problematikou vo vzťahu k financovaniu školstva zaoberať. Popritom pôsobia na našom slovenskom vidieku niektorí starostovia a poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorí nemajú pozitívny vzťah k školstvu, nemajú manažérske schopnosti a postrádajú akúkoľvek empatiu k mladej generácii, k fenoménu vzdelanosti, kultúrnosti a predovšetkým komunikatívnosti.

Uvediem niekoľko celkom čerstvých konkrétnych príkladov. Jeden starosta rómskeho pôvodu z východného Slovenska odvolal riaditeľku aj učiteľov a dosadil do školy rómskych zamestnancov. A nebudem menovať ďalšie, lebo nechcel by som zdržiavať, ale môžem spomenúť pánu ministrovi starostu z obce Kurimany na Spiši, ktorý spísal petíciu a oslovil spoluobčanov s cieľom transformácie verejnej materskej školy na cirkevnú, a to napriek nesúhlasu rady školy, rodičov, ktorí majú deti v tomto predškolskom zariadení. A mohol by som vymenovať zase štátne školy, aké urobili chyby. Ja by som skutočne v každom druhu týchto škôl videl isté nedostatky v tomto transformačnom procese.

Po preštudovaní navrhovaného zákona o štátnej správe, ktorý mal predchádzať a má väzbu k tomuto zákonu v školstve a školskej samospráve s nesporným previazaním na tento zákon, sa opäť preukázalo, ako to myslí vláda so vzdelaním tentoraz vo väzbe na organizáciu, štruktúru a financovanie škôl a školských zariadení. Kým našich poľnohospodárov každoročne trápia výrazne sa meniace klimatické podmienky, naše školstvo každoročne prenasledujú nesystémové, často nekoncepčné rozhodnutia. To sa týka predovšetkým zákona o štátnej školskej správe, neustále meniace sa pravidlá hry, ako aj doslovne tornáda nezrelosti niektorých politikov, ktorí sú najčastejšou príčinou upadajúceho stavu školstva. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že sú to často aj zámerne vyvolávané aktivity v prospech chaosu nekompetentných ľudí, ktorí likvidujú našu vzdelanostnú základňu a štruktúru školstva. Teraz nehovorím o pracovníkoch ministerstva školstva, ale z niektorých iných rezortov.

Takýmto posledným dôkazom nekompetentného, vážené dámy, vážení páni, vo svojich dôsledkoch deštrukčného rozhodnutia, a to sa týka v podstate aj financovania školstva v tom druhom chode, bolo stanovisko triumvirátu odchovancov M.E.S.A. 10 pánov Mikloša, Nižňanského a Piláta na augustovom zasadnutí vlády pri prerokúvaní zákona, ktorý mal predchádzať tomuto zákonu. Doslovne cez noc musel pod týmto ultimatívnym nátlakom minister školstva prerábať zákon, čo ešte viac oslabilo koncepčnú, koordinačnú, metodickú, odbornú a kontrolnú činnosť vo vzťahu nielen k súkromným a cirkevným školám, ale aj verejným školám, predovšetkým materským školám a základným školám v našich obciach.

Potvrdzuje sa mi už spomínaný úmysel decimovať vzdelanostnú úroveň u niektorých predstaviteľov vlády už v priebehu nekvalitne pripraveného transformačného procesu aj v školstve. A v tejto súvislosti mi napadajú myšlienky alebo aforizmus Jána Majerníka, ktorý veľmi výstižne vystihol túto situáciu, keď napísal: "Slovenská vláda bojuje proti úniku mozgov takými školskými reformami, že o chvíľu nebude mať čo zo Slovenska unikať."

Neustále upozorňujem na nesystémové kroky v oblasti školstva, najmä základného a stredného školstva a školských zariadení. To sa týkalo predchádzajúceho volebného obdobia pod vedením pána ministra Ftáčnika a ďalších predchádzajúcich ministrov, ktorí zasiali tento problém, ktorý je teraz potrebné niekedy, samozrejme, aj radikálnejšie riešiť. Celý čas sme sa zaoberali problematikou len vysokého školstva a nehovorili sme o základnom školstve, o strednom školstve, nechápali sme vzdelanostný systém ako pyramídu. Bez tej základne, bez toho základného školstva, bez tých predškolských zariadení, bez tých stredných škôl nebude dobré ani vysoké školstvo a na vrchole tejto pyramídy aj kvalitní doktorandi z vysokých škôl.

Prechodu, resp. vytváraniu podmienok na prechod čo najväčšieho množstva majetkov do súkromných rúk sledujeme istú skrytú liberalizáciu a privatizáciu v procese školstva, a preto som tu trochu taký etatistický v nepravom zmysle slova, aby tá kontrola týchto majetkov atď. aj vo väzbe na financovanie škôl bola zo strany štátu zabezpečená.

Významný český filozof, pôsobiaci dlhé roky v emigrácii, ktorému teraz nevedia mnohí aj českí politici prísť na meno, prof. Václav Bělohradský tento stav charakterizoval týmito slovami: "Privatizovaný trh núti konať čo najefektívnejšie a to, čo je nadbytočné, len zbytočne zvyšuje náklady. Dôsledkom privatizácie vzdelania je rýchla redukcia vzdelania len na kvalifikáciu, na prípravu na zamestnanie." On to vlastne prirovnal v niektorých prípadoch, i keď to nemá, by som povedal, tú istú úroveň, ako boli kedysi v 50. rokoch robotnícke prípravky. Dnes vo veku poznatkovej spoločnosti, spoločnosti založenej najmä na vedomostiach by sme však mali rozlišovať medzi kvalifikáciou a vzdelaním - a to je podstatné aj vo vzťahu k financovaniu školstva. Kým kvalifikácia je špecializovanou prípravou na povolanie, naopak, cieľom vzdelania je, aby sa ľudia naučili samostatne a slobodne myslieť, analyzovať nadobudnuté informácie a to je súčasťou predovšetkým projektu, ktorý schválila aj vláda Slovenskej republiky, Národného projektu vzdelávania Milénia. Žiaľ, kroky, ktoré sa dejú, nie sú v duchu tohto Milénia a nedržíme sa tohto projektu.

Práve preto vzdelanie nesmie byť len prípravou na povolanie a jeho výsledky len akýmsi tovarom. Toto by sme mali mať na zreteli pri prerokúvaní tohto, ale aj ďalších zákonov nielen z rezortu školstva, aby sme v oblasti vzdelávania, nie kvalifikácie, nedopadli ako napr. v Spojených štátoch amerických, ako upozornil pán prof. Birmbaum z massatchusettskej univerzity, že toto školstvo je v troskách, učitelia sú podceňovaní v americkej spoločnosti, predovšetkým ide o základné a stredné školy, učitelia sú prenasledovaní a zlé platení. "Výsledkom je mnoho", ako citujem teraz pána profesora, "miliónov negramotných ľudí, ročne milión graduantov amerických highschool, teda absolventov stredných škôl, nie je schopných prečítať svoj diplom, sú však špičkovými basketbalistami, futbalistami amerického futbalu, hokejistami a atlétmi." Čísla neklamú, analfabetizmus je v Spojených štátoch amerických najväčší zo všetkých hospodársky rozvinutých štátov vo svete. Nesmieme kráčať touto cestou v našom školstve tak, ako často sa v niektorých prvkoch objavuje aj v zákonoch, ktoré prerokúvame, ale najmä v zákonoch, ktoré sa dotýkajú, a nie sú priamo z rezortu školstva, ale sú namierené často proti školstvu z iných rezortov, najmä z rezortu ministerstva financií. Lebo inak, ak zvíťazí trh nad zdravým rozumom aj v školstve, stane sa aj naša spoločnosť, slovami už spomínaného pána prof. Václava Bělohradského, "spoločnosťou kvalifikovaných idiotov".

Vážená Národná rada Slovenskej republiky, je pre mňa prekvapením, že napriek tomu, že sa v oblasti financovania cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného rámca, nemám ani také výhrady voči cirkevným školám, ale pri súkromných školách to považujem niekedy za nadštandardné, lebo Európa taký model viac-menej nepozná okrem Holandska, kde takýto model funguje. Toto preferovanie najmä súkromných škôl v kontexte s literou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a v nadväznosti aj na tento zákon je napr. s väzbou, že napr. pri cirkevných školách (tu by som chcel upozorniť, lebo nebudem mať možnosť na to upozorniť v utorok) rada školy sa nezriaďuje a na vymenovanie riaditeľa, o tom rozhoduje v podstate zriaďovateľ. Čiže tam by som videl isté možnosti zrovnoprávniť tieto práva, tam kdesi ide o rovnaké financovanie, nuž tak by mali byť aj rovnaké práva a povinnosti aj zo strany zriaďovateľov, či už ide o obecné úrady, vyššie územné celky, alebo či už ide o cirkev alebo o súkromné osoby.

Musím konštatovať, že rovnosť finančná, ekonomická je v tomto prípade v kontradikcii s nerovnosťou o výberovom konaní, ktoré som spomínal. V tomto prípade aj v spojitosti s financovaním škôl a školských zariadení by mala úloha štátnej školskej inšpekcie práve v tomto období predovšetkým narastať. Dnes, po uskutočnení transformácie a delimitácie v oblasti školstva s väzbou na prerokúvané ich financovanie, ešte viac pre nás vystáva úloha definovania a postavenia, možnože to nazvem trochu tvrdo, ale postavenia štátneho školského dozoru, ktorý bude úplne nezávislý, tak ako to poznáme v iných štátoch, od Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Táto kontrola musí byť, samozrejme, v kontakte s ministrom školstva a vedením ministerstva školstva. Táto kontrola musí byť komplexná nielen vo vzťahu k obsahu vzdelávania, ale aj k nakladaniu s pridelenými financiami. Naďalej tieto financie budú prideľované, teda jednak sú prerozdeľované zo strany štátu, aj keď pôjde o podielové dane, tak pôjde o peniaze, ktoré sú našich daňových poplatníkov. Aj keď pôjdu zo strany obcí, treba túto kontrolu v tejto oblasti zabezpečiť. A mala by byť zabezpečená aj rovnosť zodpovednosti vo všetkých predmetoch vyučovania pre školskú inšpekciu na všetkých druhoch škôl bez rozdielu zriaďovateľa. Hovorím to preto, že pre mňa je podstatná rovnosť financovania, áno, ale si vyžaduje na strane druhej rovnosť pred zákonom, vyváženosť práv a vyváženosť povinností.

Je pravda, že do litery tohto zákona vstúpili aj skúsenosti ľudí praxe, to si nesmierne cením, pedagógov, pracovníkov v oblasti ústredného orgánu školstva v Slovenskej republike. Tak sa navonok javí tento predkladaný legislatívny materiál ako veľmi prospešný a, samozrejme, ja ho považujem za veľmi potrebný, a to aj napriek tomu, že trochu cudzorodo v ňom budú fungovať malé prerozdeľovacie finančné uzly, zase ďalší provider - krajské školské úrady. Ak mám v tomto prípade vysloviť svoj osobný postoj, verím, že je to len dočasné riešenie tohto stavu, keď budú vytvorené na Slovensku skutočne kvalitné legislatívne a vedno s nimi aj spoločenské podmienky na to, že financie na žiaka, ako aj na mzdy a odvody učiteľov a výchovných pracovníkov budú predisponované priamo na právnickú osobu, na konkrétnu školu. Teda nie cez školský úrad a dokonca nie v budúcnosti ani cez zriaďovateľa. To sa týka všetkých druhov škôl, verejných, tzv. štátnych, to je otázka diskusie, ako to budeme nazývať, cirkevných, ale aj súkromných. Len vtedy budú môcť vyniknúť manažérske schopnosti riaditeľa školy a jeho tímu s väzbou na viaczdrojové financovanie, efektívne využívanie objektu a získaných zdrojov v celom horizonte jedného fiskálneho roku v prospech kvality výchovy a vzdelávania. Samozrejme, musí tu byť kvalitný štátny dozor, aby tieto veci sledoval.

V zákone sa na jednej strane zrovnoprávňuje financovanie verejných, tzv. štátnych, cirkevných a súkromných škôl, na strane druhej súkromné školy budú mať vytvorené podmienky na podnikanie v oblasti vzdelávania oveľa väčšie a lepšie aj pre nadštandardné viaczdrojové financovanie. Toto musím tu povedať a niekto si tu môže hovoriť o socializme, takýto model je aj vo Švédsku, takéto modely existujú aj inde... (Reakcie z pléna.)

No, prosím vás, nechajte ma dohovoriť, pán poslanec Kubovič.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Vás trápi jedna vec, žeby ste to neprerozdeľovali, vy by ste chceli prerozdeľovať, keď to pôjde konkrétne na školu, bolo by to najideálnejšie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, nediskutujte s poslancami, nedajte sa vyviesť z miery. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Prepáčte, pán predseda. Ubezpečujem vás, že ak aj naďalej zostanú učitelia, študenti a žiaci pre tento parlament na poslednom mieste, o čom svedčí aj konkrétne predchádzajúci zákon, ktorý bude prerokúvaný v utorok, tak v budúcom parlamente by sa to stať už nemalo.

Za veľmi citlivé považujem formu prispievania štátu na činnosť základných umeleckých škôl a školských zariadení a pán minister mi dovolí trošku hlbšie sa touto problematikou zaoberať, lebo je to závažná vec vo vzťahu, by som povedal, ku kultúrnemu horizontu obce, mestečka, mesta v Slovenskej republike. Bez školy dnes v mnohých obciach, či už sú to málotriedky, bez školy zanikne akýkoľvek viac-menej život v tej-ktorej obci, v tej-ktorej dedinke. Teda predovšetkým myslím život kultúrny, život, ktorý bude vplývať na morálny profil našich mladých občanov.

Budem preto o tom hovoriť najmä z toho dôvodu, lebo obce, a ja som prešiel svoj región dostatočne, teda Záhorie vrátane Myjavska, nebudú mať dostatok finančných zdrojov práve takýmto prístupom vytvárania istého príspevku, ako tam je uvedené, na tieto zariadenia, či už ide o materské školy alebo základné umelecké školy, alebo centrá voľného času, nebudú mať dostatok financií. Nuž a príde iste, samozrejme, pokiaľ to je pozitívne, by som povedal, k pozitívnemu združovaniu, to treba privítať, ale na druhej strane môže prísť aj k ich úplnému zániku, ako sa to stalo vo väčšine detských jaslí. Nuž a potom sme trošku v rozpore aj so závermi barcelonského samitu, ktorý uložil 15 členom Európskej únie v roku 2001 zabezpečiť predškolskú výchovu v týchto štátoch do roku 2006, a to znamená, že od 1. 5. 2004 sa to bude týkať aj našej Slovenskej republiky. Netreba zavádzať našu spoločnosť, že nie je záujem o tento druh predškolských zariadení. Fakty z terénu a dokonca analýza, ktorá bola publikovaná v Sme, ale mne to potvrdili fakty z terénu, záujem o predškolské zariadenia je v Slovenskej republike veľký.

Podobný negatívny vývoj sa dá očakávať aj pri základných umeleckých školách, ale aj pri centrách voľného času. Osobitnú pozornosť si zaslúži financovanie málotriedok, tak ako aj v iných štátoch, nielen Európskej únie, najmä v tých oblastiach, kde je vyučovanie nevyhnutné a nedá sa sústrediť do jednej centrálnej, tzv. strediskovej plnoorganizovanej školy. Ja by som na to skutočne upozornil, i keď viem, že pán minister vo svojich vystúpeniach práve tento fenomén chápe a veľmi často poukazuje, že sa bude snažiť tieto problémy vo financovaní riešiť.

S poľutovaním konštatujem, že oba zákony, ja ich beriem ako blížencov so spoločnou väzbou, aj zákon o financovaní školstva, boli stvorené alebo boli pripravované v čase dovoleniek a školských prázdnin odbornej verejnosti, takže ťažko bolo možné ovplyvniť ich tvorbu v rámci pripomienkového konania, teda všetkých, myslím odbornej verejnosti, toho polis, tej demokracie, ktorú by sme mali v Slovenskej republike nejakým spôsobom už využívať a, samozrejme, predovšetkým v takom citlivom fenoméne, ako je vzdelanie a kultúra, aj realizovať. Svedčí to o tom, že sa chce štát podľa týchto návrhov postupne zbaviť ich financovania. Obce nemajú finančné prostriedky, teda ide mi predovšetkým o tie školské zariadenia, to znamená zase materské školy a základné umelecké školy, centrá voľného času, pre ktoré obce nemajú finančné prostriedky a mnohé, žiaľ, ani pochopenie pre zachovanie či zriadenie materskej školy, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie zdravých, zdravotne postihnutých, nadaných a talentovaných detí. Tým, že zákon nedáva obciam tzv. prenesené kompetencie vo vzťahu k materským školám, ako je to v prípade základných škôl, špeciálne materské školy z návrhu citovaného zákona zriaďuje krajský školský úrad, štát sa postupne zbaví aj financovania materských škôl a možnosti ovplyvniť ich zriadenie tam, kde ich je málo, resp. kde ešte nie sú zriadené, pritom sú veľmi potrebné.

Nuž bolo by sa potrebné s týmto veľmi akútne zaoberať aj v súvislosti s týmto zákonom, lebo viem, že s väzbou na zákon, tzv. zákon o výchove a vzdelávaní, bude aj tieto problémy musieť riešiť, čiže bolo by potrebné nájsť nejaké vzájomné východisko na riešenie postavenia a zabezpečenia financovania materských škôl a základných umeleckých škôl. Ak máme hovoriť, že sa nebude tento štát starať len o ľudí postihnutých mentálne, ale verím, že sa tento štát bude starať aj o ľudí postihnutých tvorivosťou, schopnosťou a takýmito atribútmi, ktoré sú dôležité pre spoločnosť 21. storočia, to znamená aj pre Slovenskú republiku.

Tieto pripomienky v prvom čítaní som uviedol v tom zmysle, že sa obávam, že ak sa štát zbaví financovania materských škôl a odborného riadenia, delimitáciou originálnych kompetencií na obce sa zrušia ďalšie materské školy, či už pre nedostatok finančných prostriedkov obcí, alebo pre nedocenenie významu materských škôl. Slovenská republika sa tak dostane do rozporu s tendenciami štátov Európskej únie v oblasti predškolskej výchovy a vzdelávania, ako aj s niektorými prijatými záväzkami s ostatnými štátmi. V nich sa totiž kladie dôraz na kvalitnú predškolskú výchovu v materských školách ako prvého článku celoživotného vzdelávania a na vytváranie dostatku miest pre všetky deti v materských školách.

Rád by som uviedol jeden konkrétny príklad predovšetkým vo vzťahu, ako sa to snažia povedzme niektoré obce a mestá riešiť. Samozrejme, v Brezovej pod Bradlom sa vytvoria z 3 materských škôlok 2 materské škôlky, čo je veľmi pozitívny príklad primátora. Jedna základná škola má dve budovy - I. stupeň a II. stupeň vzdelávania. Áno, veľmi pozitívne. Ale v tomto meste na rozhraní Záhoria a Myjavska je 580 detí a z týchto 580 detí 387 žiakov navštevuje základnú umeleckú školu po vyučovaní, slovom 387 žiakov. Nuž to je centrum, dovolím si povedať, kultúry, to je skutočne umelecký stánok, kto to navštívi, odporúčam túto základnú umeleckú školu navštíviť našim poslancom, bude vidieť, aké má aktivity, okrem toho, že sa tam venujú týmto deťom, sa tam realizujú v prospech mesta, v prospech občanov, v prospech detí, v prospech mládeže. A to isté sa týka aj športových aktivít vo vzťahu k združenej strednej škole, ktorá tam funguje, ktorá má samostatnú športovú triedu, v ktorej pôsobí veľa študentov aj vo vzťahu k základným školám, žiackej príprave v športe a tak ďalej atď. Nuž a práve v tomto meste sa znižuje kriminalita napriek tomu, že sa tam nachádza utečenecký tábor. A ministerstvo vnútra, to len na dôvažok chcem povedať, keďže sa tam znižuje kriminalita, uvažovalo o tom, samozrejme, mesto sa proti tomu postavilo, zrušiť obvodné oddelenie polície v tomto meste. Nuž práve tu je dokázané, že škola, kultúra, šport vytvárajú v obciach, mestách podmienky, by som povedal, veľmi dôležitej preventívnej činnosti proti akémukoľvek narastaniu kriminality, proti drogám a tak ďalej atď.

Kladiem pánovi navrhovateľovi otázku: Vážený pán minister, prečo sú zvýhodnené tak výrazne súkromné školy v tomto procese oproti tzv. štátnym, dnes už, ťažko mi povedať, voči verejným školám na úrovni obcí, miest a krajov vyšších územných celkov? Páni poslanci, ja sa pýtam pána ministra, verím, že mi odpovie, a môžem uviesť, samozrejme, potom pri diskusii aj niektoré príklady, ale nechcem vás teraz zaťažovať príkladmi, ako to vyzerá skutočne v praxi, čo sa týka súkromných škôl, aké výhody dostávajú súkromné školy pri tomto rovnakom financovaní okrem, samozrejme, kapitálových výdavkov, ktoré idú na budovy, prípadne na ďalšie zabezpečenie, aké majú výhody súkromné školy oproti štátnym, resp. verejným školám.

Opakujem, že na základe litery terajšieho znenia navrhovaného zákona nie je žiaden rozdiel medzi financovaním štátnych verejných škôl a predovšetkým, samozrejme, aj cirkevných škôl a súkromných škôl, i keď sa objavujú aj problémy. Samozrejme, z jednej strany štátna, z druhej strany cirkevná, sú takéto problémy, spory, existujú na Slovensku, dejú sa na obidvoch stranách isté skrivodlivosti, pretože ľudia si nevedia nájsť k sebe blízkosť v tom, by som povedal, politickom alebo spoločenskom ekumenizme. Hľadať tie východiská na zblíženie tých problémov, pretože nám ide o školu ako takú, slovenskú či maďarskú školu, či školy našich národností, ktoré pôsobia na Slovensku.

Ale najlepšie výsledky, a tie výsledky sú jasné, vážení, najlepšie výsledky momentálne dosahujú štátne školy. Výsledky výskumu neklamú, tie výsledky výskumu sú tu a tie o tom hovoria. Štátne školy sa takýmto spôsobom viac-menej tlačia do útlmu na úkor predovšetkým súkromných škôl. Tento stav neodráža európske trendy vo vzdelávacom procese. Pri tzv. neštátnych školách je záujem predovšetkým o gymnáziá a obchodné akadémie, stredné odborné školstvo a učilištia sú pre súkromné školy z veľkej časti nezaujímavé. S rastom súkromných škôl, a to sa potom bude týkať aj tohto financovania, prirodzene, klesá úroveň vzdelanosti v Slovenskej republike. Takýmto spôsobom zlou legislatívou a vedno aj s finančnou školskou politikou bude naďalej na Slovensku klesať kvalifikovaná, najmä stredná odborná profesia. Zrejme sa u nás zopakuje príklad Talianska - a nechcem vám o tom hovoriť, na internete, na webovej stránke si tento materiál môžete nájsť, kde sa hovorí o tom, ako sa vlastne riešia tieto problémy v Taliansku, ktoré veľmi výrazne prenikli práve do toho stredného odborného vzdelávania, na ktoré sa orientuje predovšetkým teraz Európska únia, aj čo sa týka financovania.

Napríklad v Bratislavskom kraji klesá počet odborných a učňovských škôl, nehovorím o chýbajúcich firemných školách, pre ktoré sa tu nevytvárajú kvalitné podmienky. Môžete sa opýtať napr. takej firemnej školy, aké má podmienky škola v Šali u pána Kollára, ktorá ešte funguje ako jedna z mála firemných škôl. Dnes Volkswagen priváža až 60 % zamestnancov zo vzdialenosti nad 100 km. Ide predovšetkým o vysokokvalifikované stredné a predovšetkým nástrojárske profesie, ktoré chýbajú v tomto regióne.

V návrhu zákona chýba predovšetkým vykonávací predpis, v ktorom by boli transparentne dokumentované fixné náklady financovania školy a školských zariadení s väzbou, ako sa tu často hovorilo a hovorí, na klimatické podmienky, ku ktorým patria náklady na prevádzku školy, platy pedagógov a nepedagogických pracovníkov. Čo sa zaraďuje medzi negarantované náklady, je to laboratórne zariadenie, prístrojová technika, učebnice a ďalšie pomôcky. Tu si treba položiť takú otázku, akým spôsobom budeme tieto aktivity vo vzťahu k školám zabezpečovať. Jasne by bolo potrebné definovať na žiaka počet pedagógov a zosúladiť všetky dotknuté vyhlášky pre materské školy, základné školy, stredné školy, školské zariadenia aj vo vzťahu k školským internátom a školským jedálňam. A žiadalo by sa definovať financovanie na žiaka s väzbou aj na pedagogickú dokumentáciu, čo mi tu chýbalo, materiálne laboratórne vybavenie a zohľadnenosť predovšetkým tak žiaducej a tak potrebnej didaktickej techniky, aby sme zo škôl, z kabinetov nemali dnes už len technické školské múzeá.

Z uvedeného dôvodu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala toto uznesenie, že Národná rada vracia návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie v tých dimenziách, predovšetkým vykonávacej vyhlášky, a potom by sme mohli o tomto rokovať aj v Národnej rade.

Zdôvodnenie: Prerokúvaný vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení vytvára praktickú nerovnosť medzi štátnymi či verejnými školami na strane jednej a súkromnými školami na strane druhej nadštandardným zvýhodňovaním niektorých aj cirkevných a súkromných škôl s možnosťami lepších možností viaczdrojového financovania, najmä pri súkromných školách, zo strany zriaďovateľov. Ohrozuje budúcu existenciu predškolských zariadení, o čom som tu hovoril, predovšetkým materských škôl, ale aj základných umeleckých škôl a centier voľného času, t. j. verejných školských zariadení, pričom ďalším vážnym nedostatkom predkladaného zákona je skutočnosť, že k zákonu nie sú priložené spomínané vykonávacie predpisy ministerstva.

Ďakujem vám za pozornosť a tento návrh uznesenia, neviem, komu mám odovzdať, lebo spravodajca tu nie je.