Středa 10. září 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči, pán minister.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Len krátko. Pán poslanec Maxon, v úvode ste povedali, že ide o Slánske lesy. (Reakcia poslanca.) Ale ide o lesné pozemky, nie o poľnohospodársku pôdu. Záverom ste povedali, že ide o poľnohospodársku pôdu. Tak aby bolo jasné, že ide o lesný pôdny fond. A tak, ako ste vystúpili a povedali, aj v tomto konkrétnom prípade sa koná a je to na súdoch, ako rozhodnú, nie na štátnej správe v tomto momente.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. O zákonoch, ktoré ste predkladali, budeme hlasovať neskôr, tak ako sme sa pôvodne dohodli.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 308. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 315.

Poprosím pána ministra vnútra. Pán minister vnútra, ak ma počuje, prosím, aby... (Reakcia z pléna.) Pán minister vnútra dáva rozhovor médiám. (Reakcie z pléna.) Takže sekundičku, ako vám povedal pán poslanec Jarjabek, počkáme. (Hlasy v sále.)

(Pauza pre neprítomnosť ministra vnútra, predkladateľa návrhu zákona.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako inštitúcia, ktorá má kontrolnú funkciu nad exekutívou. Poprosím naozaj pána ministra alebo nejakého pána poslanca, aby ho priviedol do rokovacej sály, takto sa to nedá. (Reakcie z pléna.)

Pán minister, už tu padol návrh na vaše odvolanie, lebo parlament si chce plniť svoju kontrolnú funkciu nad exekutívou. Pán minister vnútra odôvodní pred poslancami vládny návrh zákona o pobyte cudzincov.

V. Palko, minister vnútra SR: Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, veľmi sa ospravedlňuje za svoje meškanie. Na mojej zadychčanosti vidíte, že to neberiem na ľahkú váhu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov, je prevzatie časti acquis communautaire upravujúce voľný pohyb osôb ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Predložený návrh zákona dopĺňa platný zákon o pobyte cudzincov o podmienky vstupu občanov tretích štátov na územie Slovenskej republiky, rozširuje účely prechodného pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a upresňuje ďalšie podmienky ich pobytu na území Slovenskej republiky.

Nosnou časťou návrhu sú ustanovenia o voľnom vstupe a pohybe občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov s účinnosťou od nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Okrem občanov EÚ sa zabezpečí aj voľný pohyb osobám zvýhodnených štátov, a to občanom Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska na základe Dohody o Európskom hospodárskom priestore. V právnej úprave cudzineckého práva tým dôjde k zásadným zmenám v tom, že rozdelí cudzincov do dvoch základných kategórií, a to na štátnych príslušníkov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a na ostatných cudzincov. Cudzinci, ktorí sú príslušníkmi členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, budú mať právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, podobne ako štátni občania Slovenskej republiky, na základe ohlásenia. Ostatní cudzinci budú potrebovať na jednu z foriem pobytu povolenie. Do zákona o pobyte cudzincov sa navrhuje zakotviť nový druh prechodného pobytu z dôvodu plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl. Tým sa reaguje na zmluvu medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier, vzťahujúcu sa na štatút ozbrojených síl.

Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi.

J. Šimko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 108 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. augusta 2003 č. 315 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Poprosím pána ministra, aby uviedol v prvom čítaní

vládny návrh zákona o ochrane štátnej hranice.

Vládny návrh ste dostali ako tlač 309. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 316.

Pán minister Palko, nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne a páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je ustanoviť základný právny rámec ochrany štátnej hranice. Za týmto účelom sa definuje ochrana štátnej hranice ako súbor opatrení vykonávaných na území Slovenskej republiky na základe zákona alebo medzinárodnej zmluvy, ktorých cieľom je zabrániť nedovolenému prekročeniu štátnej hranice.

Návrh zákona ďalej dopĺňa oprávnenia príslušníkov Policajného zboru pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice, ktoré sú ustanovené v osobitných zákonoch, najmä v zákone o Policajnom zbore, zákone o pobyte cudzincov a zákone o cestovných dokladoch. Ide o oprávnenie vstupovať a vchádzať dopravnými prostriedkami na pozemky v blízkosti štátnej hranice a v prihraničnom území a zakázať vstup osôb na určené miesto nachádzajúce sa v blízkosti štátnej hranice. Návrh zákona tiež umožňuje umiestňovanie technických prostriedkov, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekračovanie štátnej hranice alebo tomuto nedovolenému prekračovaniu zabraňujú. V súvislosti s týmito oprávneniami návrh zákona ustanovuje aj povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj sankcie za ich porušenie. Návrh zákona o ochrane štátnej hranice osobitne definuje aj ochranu vonkajšej štátnej hranice a ochranu vnútornej štátnej hranice po pristúpení Slovenskej republiky k Schengenskej dohode.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pani poslankyni Márii Majdovej.

M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, vážený pán minister, prepáčte, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 109 z 28. augusta 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane štátnej hranice (tlač 309). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. augusta 2003 č. 316 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden z poslancov. Nech sa páči, dámy a páni poslanci, môžete sa hlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Polka. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

Slovo má pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hlavne vy trpezliví, ktorí tu poctivo sedíte a počúvate diskusiu. Chcel by som uplatniť niekoľko, ani nie pripomienok, poznámok k predloženému návrhu zákona, o ktorom sa už dlhšie diskutovalo a hlavne o technickej ochrane štátnej hranice sa viedli diskusie, prebiehali už, tuším, aj nejaké tendre, výberové konania, zatiaľ asi neúspešne, a je potrebné sa k tejto problematike s plnou vážnosťou vrátiť. Zároveň však v našej spoločnosti cez niektoré médiá začala prebiehať taká opatrná diskusia na tému vyvlastňovanie. Náš občiansky zákon pozná a niektoré ďalšie predpisy používajú tento pojem a používajú tento inštitút na riešenie niektorých záležitostí majetkovoprávneho charakteru v tzv. verejnom záujme. Domnievam sa, že táto diskusia sa čo najskôr dostane aj do našich lavíc, do tejto snemovne, pretože tento inštitút je ešte, by som povedal, hlboko postihnutý minulým režimom, kde sa verejný záujem vyhlasoval niekedy skutočne voluntaristicky na základe rozhodnutí orgánov Komunistickej strany a niektorých iných, ktoré boli do veci zainteresované.

Chcel by som poukázať na niektoré nebezpečenstvá, ktoré sú v tomto zákone a ktoré v tomto zákone číhajú. Zákon deklaruje dve pásma, jedno 5-kilometrové, tzv. blízko štátnej hranice, a jedno 40-kilometrové prihraničné územie, na ktorom môžu orgány Policajného zboru vykonávať niektoré opatrenia a predovšetkým môžu tam budovať technické prostriedky. Ja sa priznám, keď som sa pozeral na mapu, ak by sme vychádzali zo súčasného stavu, že by to išlo okolo celej hranice, tak to je neuveriteľný 40-kilometrový pás, ktorý postihuje takmer celé Záhorie, Myjavsko, celé Kysuce, celú Oravu, Liptov a ďalej na celé východné Slovensko. Ak by sme to zúžili v budúcom ponímaní našich hraníc, že by to bola len 90-kilometrová hranica s Ukrajinou, kde by sa vytvorilo 3 600 km2 pásma, v ktorom by Policajný zbor mohol budovať nejaké technické zariadenia.

Najmä ma to irituje z toho dôvodu, že v § 4 nie sú špecifikované technické prostriedky. Nerozumiem a nikde nenachádzam vysvetlenie, čo sa tam vlastne bude budovať. Čo sa bude budovať na súkromnom pozemku občanov žijúcich v tomto 40-kilometrovom pásme. Štyridsať kilometrov, to je tak priemerný kaliber delostreleckej paľby. Čo tam vlastne budeme robiť v tom 40-kilometrovom pásme?

Myslím si, že aj niektoré ďalšie ustanovenia, napríklad § 3, kde sa umožňuje Policajnému zboru prenasledovať páchateľa priestupku v tomto 40-kilometrovom pásme, no tak prepáčte, ale ak niekto nemá platný pas alebo si zabudne dopísať dieťa do pasu a tohto človeka majú 40 kilometrov prenasledovať, dámy a páni, to je celá Bratislava až niekde po Senec.

Bol som šokovaný niekoľkokrát, keď ma orgány colnej stráže zastavili v obci Čečejovce, potom niekde v Bátke alebo Figa, v tom priestore, s tým, že by chceli vykonať colnú kontrolu a pozrieť sa do kufra môjho auta. Iste, je tam 15-kilometrové pásmo, ale, preboha, v akom štáte to žijeme, keď orgány colnej stráže - a vrchol je už tu v Bergu, možno ste niektorí zažili - kontrolujú vlastné colné orgány colnej správy na hraniciach, a keď prejdete cez Berg, tak za tým oblúčikom vás skontrolujú, či ich kolegovia vás správne skontrolovali. Absurdistan, ktorý sa môže udiať len na našom území.

No a ďalšie ustanovenie v § 6, ktoré hovorí o tom, že vlastník je povinný strpieť vybudovanie týchto technických zariadení na svojom území a ministerstvo vnútra rozhoduje o primeranej náhrade. Mám zo svojej poslednej štvorročnej praxe bohaté skúseností s "ochotou" ministerstva vnútra riešiť niektoré veci, najmä ktoré ich stoja nejaké peniaze. A je celkom prirodzené, že ministerstvo vnútra - patrí sa to a slúži mu to niekedy ku cti - chráni svojich príslušníkov a príslušníkov Policajného zboru, ktorí vykonávajú opatrenia. Ale chýba mi tam jedno základné ustanovenie, že v prípade, keď nedôjde k zhode a ministerstvo vnútra rozhodne o nejakej primeranej náhrade, bude mať občan právo obrátiť sa na nezávislý súd. Stačilo by to možno riešiť nejakým podčiarnikom s odvolávkou na príslušné predpisy o správnom súdnictve.

Takže chcel by som upozorniť, nechcem ani navrhovať nejaký procedurálny návrh na vrátenie, ale chcel by som upozorniť, aby sa pri prerokúvaní v druhom čítaní, predovšetkým v druhom čítaní, aby sme sa vystríhali týchto ustanovení a veľmi vážne pristupovali k tejto problematike, pretože je tu priestor na porušovanie zákona, resp. na porušovanie ústavou chráneného súkromného vlastníctva.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

V. Palko, minister vnútra SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pánu poslancovi Polkovi ďakujem za vcelku vecný komentár. Niet obavy, že by prijatie tohto zákona mohlo viesť k nejakému vyvlastňovaniu majetku, lebo tým pán poslanec začal tú diskusiu. Ten zákon o tom nehovorí. A myslím si, že ten zákon zároveň hovorí, že rozmiestňovanie tých technických prostriedkov má byť iba v prihraničnom území. To je tých 5 kilometrov, toto 5-kilometrové pásmo. To ostatné, čo pán poslanec povedal, v poriadku, budeme to zvažovať, či ešte k nejakým drobným úpravám zákona nepríde v druhom čítaní. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie, ďakujem.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.

Vládny návrh zákona ste, dámy a páni, dostali ako tlač 322. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 321.

Pán minister vnútra Vladimír Palko, prosím, aby ste návrh zákona v snemovni odôvodnili.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o správnom konaní (správny poriadok) bol prijatý pred 36 rokmi a zatiaľ bol novelizovaný iba raz - minulý rok v súvislosti so zavedením elektronického podpisu. To je aj dôkaz, že ide o rozumný a kvalitný zákon, ale už sa ukazuje potreba úprav niektorých jeho inštitútov, a to z dôvodu jednoznačnosti ich výkladu, doplnenia, prípadne vypustenia zastaraného textu.

Už dávnejšie nastal čas reagovať aj v správnom poriadku na zmeny v organizácii verejnej správy - zánik národných výborov, vytvorenie sústavy územnej samosprávy a vznik novej organizácie miestnej štátnej správy. Takisto je potrebné zosúladiť aj terminológiu správneho poriadku s inými odvetviami práva a doplniť ho v súlade s medzinárodnými záväzkami. Najmä v súvislosti s Arguským dohovorom z roku 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacích procesoch a prístupe spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia sa zákon dopĺňa o nový inštitút zúčastnenej osoby v správnom konaní, ktorej všeobecná úprava správneho konania priznáva právo byť upovedomená o začatí konania a iných podaniach účastníkov konania. Tiež právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia, pričom osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv. Inštitút zúčastnenej osoby je významný pre tie správne konania, v ktorých môžu byť dotknuté verejné alebo skupinové záujmy, ako sú výstavba veľkých priemyselných podnikov či verejnoprospešných stavieb.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní boli nad rámec uvedeného účelu novely navrhnuté aj niektoré ďalšie úpravy súvisiace napríklad s posilnením právnej istoty účastníkov konania a prijímanými antikorupčnými opatreniami vlády, ktoré boli do návrhu novely zapracované. Výrazne takýto charakter má najmä doplnenie § 68 ods. 2 zákona, ktoré znamená, že po začatí preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, t. j. z dôvodu jeho nezákonnosti, správny orgán vždy bude musieť rozhodnúť a nebude môcť zastaviť konanie z dôvodu uplynutia lehoty troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ako sa to stáva dnes a navodzuje to otázky o dôvode, prečo nechal správny orgán lehotu troch rokov uplynúť. V novele boli uplatnené aj ďalšie návrhy na doplnenie alebo zmenu platného textu. Znovu tu nerozširovať už aj tak dosť rozsiahlu novelizáciu nad zamýšľaný účel, ako aj z dôvodu obmedzenej účinnosti platného správneho poriadku, ktorý bude nahradený zhruba v priebehu štyroch rokov. Novou komplexnou právnou úpravu sa týmito návrhmi bude zaoberať rekodifikačná komisia. V návrhu novely sú zohľadnené aj pripomienky a návrhy viacerých občianskych združení, ktorých zástupcovia boli prizývaní spolupracovať na konečnom texte návrhu.

Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto materiálu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Slovo má pán spravodajca, ktorého určil navrhovaný gestorský výbor pre verejnú správu, pán poslanec Miroslav Číž je spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Toho nemôžeme odvolať na rozdiel od pána ministra. Ale poprosím poslancov z klubu Smeru, aby našli pána poslanca Číža, ktorý je spravodajcom k tomuto návrhu zákona, aby predstúpil pred snemovňu a predniesol správu.

Pán poslanec, len vám pripomeniem, že sme pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o správnom konaní. Nie - no tak vidíte. Nie, o správnom konaní. Pri vládnom návrhu zákona o správnom konaní, pri správnom poriadku sme.

(Pauza pre neprítomnosť poslanca Číža, spravodajcu návrhu zákona.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, prosím, aby ste sa ujali slova. Bod programu - vládny návrh zákona o správnom konaní (správny poriadok), tlač 322.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predseda, hlboko sa ospravedlňujem za toto krátke zdržanie a veľmi pekne ďakujem za solidárnu spoluúčasť a za to, že ste mi to takto veľmi korektne odpustili. (Smiech a potlesk v sále.)

Takže dovoľte mi, aby som vám oznámil, že predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. (tlač 322). V súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem predovšetkým, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky nevyhnutné informácie, ktoré predkladajú príslušné predpisy, predovšetkým o súlade návrhu zákona s ústavou, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. A osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Rovnako predložený návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí v uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika vládneho návrhu zákona nie je ani prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. augusta 2003 č. 321 a rovnako aj podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, rovnako - ešte dovoľte dodať - aj Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Rovnako odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec Drgonec, nech sa páči, máte slovo.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem za slovo. Dámy a páni, prichádzam sa vyjadriť k návrhu zákona v tomto prípade trochu širšie a voľnejšie než k samému predloženému návrhu zákona, lebo v najmenšom nechcem spochybňovať text, ktorý predložilo ministerstvo vnútra. Okrem iného sa návrh vysporadúva s mnohými reziduami, formálnymi reziduami minulosti, pretože správny poriadok má také úžasné formulácie, ako zmienky o národnom výbore alebo o národných výboroch, dokonca o československej federácii alebo Československej socialistickej republike. Je to teda o mnohých veciach, ktoré de facto patria do minulosti, napriek tomu sú súčasťou právneho poriadku.

Ale socializmus je v správnom poriadku zakorenený aj inak než iba v slovách. A to je práve tá záležitosť, na ktorú chcem upriamiť pozornosť tak Národnej rady, ako aj predkladateľa návrhu zákona, lebo som presvedčený, že novelizácia správneho poriadku nemôže ustrnúť predloženým návrhom. Problém správneho konania, správneho poriadku, je problém rozhodovania o väčšine práv a povinností v činnosti orgánov výkonnej moci, či už ide o štátnu správu alebo o územnú samosprávu. Správne konanie je organizované takým spôsobom, že podľa platného zákona a podľa úpravy, ktorá zostane zachovaná, sa de facto štyrikrát na tom istom mieste bude môcť rozhodovať o jednej veci. Tá možnosť tu existuje od roku 1967, zdôrazňujem, že správny poriadok je postavený na predstavách socialistickej spoločnosti a tú do dnešného dňa vlastne nepodráža.

Na rozdiel od súdov, kde je možné konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch na inom stupni súdnej moci v správe alebo v konaní správnom, sa štyrikrát môže rozhodovať na tom istom orgáne, dokonca prípadne u tej istej osoby. Myslím si, že toto je dokonalý základ pre tak často zmieňovaný jav, akým je korupcia, pretože ak ten istý úradník má možnosť raz rozhodnúť a potom trikrát zmeniť svoje rozhodnutie, má aj obrovskú príležitosť nechať sa kúpiť za to, aby rozhodol tak a potom opačne. To je prvý moment.

Druhý moment, ktorý má znamenať kvalitatívnu zmenu po novembri 1989, to je súdne preskúmavanie rozhodnutí orgánov správy. U nás trvá v rámci tohto štvorstupňového alebo štvorfázového vracania sa na ten istý orgán, príliš dlho to trvá, kým sa vec dostane alebo kým sa môže dostať na súd a kým súd rozhodnutie správneho orgánu preskúmava. V nadväznosti na to existuje ešte výkon rozhodnutia, ktoré môže robiť orgán správy tri roky. Potom môže vec postúpiť ďalej na súd. Čiže keď sa celá tá procedúra premení na roky a tie roky sa porovnajú s poznatkami, ktoré má ekonómia pre trhovú ekonomiku, kde sa tvrdí, že bežný, drobný alebo stredný podnik môže riadne fungovať 5-6 rokov, tak sa dostávame do situácie, keď väčšina drobných podnikateľov a stredných podnikateľov sa počas svojej faktickej ekonomickej existencie nemôže dostať či už k rozhodnutiu v svoj prospech, ak je účastníkom takého konania, alebo nie je možné ju vlastne v súlade s platným právnym poriadkom donútiť k tomu, aby splnila svoju povinnosť. Jednoducho takéto subjekty zaniknú skôr, než sa dostanú do fázy vymoženého práva.

Toto je vlastne základný problém správneho konania. A chcem teda upozorniť na tú skutočnosť, že okrem tohto návrhu zákona, ktorý je nesporne dobrý a dôležitý, je úplne nevyhnutné, aby ministerstvo vnútra ešte pracovalo ďalej na zjednodušení správneho konania a na skrátení toho času, ktorý sa konzumuje skôr, než sa veci zo správneho konania dostanú na súdy. Je to otázka, na ktorú potom nadväzuje reorganizácia súdnictva, o ktorej sa uvažuje, a je to otázka vytvárania správnych súdov.

Len, pán minister, prosím vás, hovorím o tom predovšetkým preto, že väčšinou úradníci nemajú snahu zásadne meniť veci, ktoré zmeniť môžu alebo nemusia. A preto si myslím, že je dôležité, aby z parlamentu zaznel takýto impulz, lebo mám trochu pochybnosti, či sa úradníci priznajú k tomu, že v správnom konaní sú skryté netušené možnosti na reformu a reorganizáciu.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister Palko, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem pekne.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, odznel jeden diskusný príspevok. Ja sa iba chcem k tomuto diskusnému príspevku prihlásiť a chcem pripomenúť v súvislosti s predloženým návrhom zákona, že o novele správneho poriadku, teda o tzv. malom procese sa hovorí už asi 10 rokov v prostredí nášho štátu aj v odbornom prostredí. A nepochybne hlavne otázky, o ktorých hovoril pán kolega Drgonec, sú nesmierne dôležité.

Tento návrh zákona, ktorý je, samozrejme, potrebný, a preto som k nemu ani nevystupoval a dá sa diskutovať o niektorých otázkach, ale predstavuje minimálny zásah a má čisto účelovú podobu vyriešiť problémy, ktoré nastanú reorganizáciou štátnej správy, a pokúsi sa upraviť rokovací poriadok, ktorý je jednou z najstarších procesných noriem, ktorá u nás je. Je z roku 1967 a dostať ho do aktuálnej podoby, to znamená, jednak vypúšťa ustanovenia, ktoré tam boli výrazne reziduálne, ako sú národné výbory a podobne. Ale nových inštitútov je relatívne málo. Tie inštitúty, ktoré sa navrhujú, tie sú podľa môjho názoru v poriadku a netreba nejakým dramatickým spôsobom ich komentovať.

Problém je trošku to, čo tam nie je, a niektoré tie veci, ktoré tam nie sú, navrhol pán kolega Drgonec. Takže chcem sa len prihlásiť k jeho diskusnému príspevku a chcem vás viacerých vyzvať, aby sme venovali pozornosť správnemu poriadku, pretože výkon štátnej správy, ktorý je dnes v dramatickom rozsahu prenesený do prostredia samosprávy, procesné upravenie procesov, ktoré sú v samospráve, vyžadujú prístup, ktorý nestačí, aby bol čisto technokratický a aby vychádzal z prostredia ústredného orgánu štátnej správy, ktorý musí byť vedecký a musí prekračovať horizonty klasického výkonného expertného správania. Ale je potrebné, aby výskumníci, ktorí sa zaoberajú otázkami, aby naozaj ďalšia úprava a väčšia úprava tohto poriadku vyplývala aj z komparácie správnych poriadkov v európskych krajinách, aby sme ho modernizovali tak, aby to bol správny poriadok, ktorý zodpovedá štandardom Európskej únie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Budeme pokračovať v programe prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona máte ako tlač 339. Návrh na jeho prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí č. 334.

Pán minister vnútra Vladimír Palko, prosím, aby ste návrh odôvodnili.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu je ustanoviť obsah vodičského preukazu v súlade so smernicami Rady Európskych spoločenstiev o vodičských preukazoch. Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovujú nové skupiny a podskupiny vodičských oprávnení pre rôzne druhy vozidiel v súlade so smernicami Rady ES o vodičských preukazoch. Rozlišovanie nových skupín a podskupín vodičských oprávnení bude pozitívne vplývať na bezpečnosť cestnej premávky, keďže sa predpokladá prax v nižšej skupine motorových vozidiel, ako aj dovŕšenie určitého veku. Oproti doterajšej právnej úprave sa obsah vodičského preukazu ustanovuje zákonom s tým, že držiteľ vodičského oprávnenia môže byť držiteľom len jedného vodičského preukazu a len jedného medzinárodného vodičského preukazu. Vodičské oprávnenia vydané podľa doterajších predpisov ostávajú v platnosti. Novo sa upravuje problematika uznávania platnosti vodičského preukazu vydaného v cudzine. Upresnil sa a upravil sa okruh platných vodičských preukazov vydaných v cudzine, postup pri výmene za vodičský preukaz vydávaný na Slovensku a neplatnosť vodičského preukazu.

Návrhom sa tiež ruší evidencia dopravných priestupkov a potrebné údaje z tejto evidencie sa prenášajú do evidencie vodičov. Z dôvodu zosúladenia so zákonom o ochrane osobných údajov sa v § 85 zákona vymedzuje zoznam osobných údajov, ktoré bude možné viesť v evidencii vodičov.

Návrhom zákona sa tiež ruší povinnosť používania pneumatík so zimným druhom dezénu s príslušným označením na idúcom motorovom vozidle. Uvedená povinnosť bola zavedená zákonom č. 247/2003 nedávno a zavedením tejto povinnosti sa, myslím, nezohľadnili niektoré aspekty a atribúty v medzinárodnej cestnej premávke ustanovené medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Diskusia v rámci odbornej, ale i laickej verejnosti o vhodnosti a nevyhnutnosti zavedenia takejto povinnosti poukázala i na niektoré problémy pri aplikácii tejto povinnosti.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o postúpenie návrhu zákona na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pána poslanca Jozefa Šimka.

J. Šimko, poslanec: Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 339).

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. V zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. augusta 2003 č. 334 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. októbra 2003 a v gestorskom výbore do 17. októbra 2003.

Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Nech sa páči, dámy a páni, môžete sa hlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Blanár. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Dávam slovo pánovi poslancovi Blanárovi.

J. Blanár, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, podrobnejšie sledujem vývoj zákona č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách už dlhší čas v tomto parlamente a je to z toho dôvodu, že 20. 12. 2002 sme dostali na stôl tzv. správu o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosné úlohy z hľadiska plnenia negociačných záverov Slovenskej republiky, je to parlamentná tlač 112, všetci si ju môžete nájsť, kde sa v časti motorové vozidlá píše toto, budem citovať: "Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripravuje návrh nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (nie novelu zákona č. 315/1996 Z. z.) a jeho vykonávacej vyhlášky, ktorý bude zohľadňovať aj oblasť poľnohospodárskych a lesných traktorov. Predpokladaná účinnosť predmetného zákona bude od 1. 1. 2004. Aspekty, ktoré sa budú týkať prevádzkových podmienok lesných a poľnohospodárskych traktorov, ktoré nebude možné upraviť legislatívnym rámcom zákona určujúceho podmienky prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, budú riešené vo forme aproximačných nariadení vlády."

Tak toto je citát zo správy, ktorú sme dostali oficiálne predloženú z vlády Slovenskej republiky 20. 12. 2002.

Čo sa medzitým udialo? Medzitým sme tu už mali niekoľko noviel. O ich kvalite môžeme možno trošku pochybovať, pretože jednu novelu sme dokázali odmietnuť hneď v prvom rokovaní, od kolegu pána Patakyho, ktorý to tu predkladal. Potom tu bola ďalšia novela, do ktorej jeden z koaličných partnerov, možno aj s ďalšími, dostal úpravu, pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o používaní zimných pneumatík. To, ako to skončilo, už sám predkladateľ pán minister okomentoval tým, že už v tomto návrhu zákona 315 to vypúšťame. Áno, pretože sme zistili, že to nie je v poriadku.

Mňa na tom zaráža jedno. Keby to boli poslanci z opozície, ktorí by takéto niečo predkladali, azda by som to vedel pochopiť, ale nechápem, že je to všetko z iniciatívy koaličných poslancov, ktorí by predovšetkým mali ctiť plnenie správ, ktoré vláda predkladá, nehovoriac o tom, že v podstate je to jedna zo základných vecí v programovom vyhlásení vlády - naše pristúpenie do Európskej únie a splnenie všetkých úloh, ktoré s tým súvisia. Ale, čuduj sa svete, a to som prekvapený a je to aj moja otázka pre pána predkladateľa, pána ministra, že takéto niečo vôbec nespomenul. Tak aký nový zákon to teda máme dostať do parlamentu, ktorý má od 1. 1. 2004 platiť, keď tento predkladaný zákon bude platiť takisto od 1. 1. 2004 a niektoré ustanovenia, ktoré sú v ňom jasne definované, tak budú platiť až od nášho vstupu do Európskej únie, čiže 1. 5. 2004?

Ale to ešte nie je všetko. Máme ďalší návrh zákona, teda novely tohto zákona, ktorý je z dielne poslancov, poslanecký, ktorý je takisto z koaličnej dielne. Je to parlamentná tlač 299, ktorá zasa rieši nejaký parciálny problém. Tak potom neviem, ako sa tu komunikuje na úrovni koalície a predovšetkým vlády, i keď v tomto prípade si myslím, že vláda môže byť mimo tohto diania. No a o ten ďalší návrh, ktorý je pod označením parlamentnej tlače 335, ktorý takisto hovorí o zrušení toho sporného paragrafu, ktorý sme my odmietli, ale koalícia podporila v júli tohto roka, a to je ten § 31a o používaní zimných pneumatík.

Takže formuloval som svoju otázku pre pána predkladateľa, pána ministra, aby mi vysvetlil, ako sa zlučuje táto predkladaná novela s tým, čo je uvedené v oficiálnej správe, ktorú sme prijali pod parlamentnou tlačou 112 20. decembra? To je moja otázka. A v tom prípade predkladám návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie tejto novely na prerokovanie s tým, že by malo byť dodržané to, čo bolo uvedené v správe, ktorú som pred chvíľou citoval.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP