P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť k diskusii v rozprave. Nie, ďakujem pekne, pán navrhovateľ aj pán spoločný spravodajca.
Pôjdeme ďalej. Nasleduje prvé... Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, aj o tom predchádzajúcom prerušujem, pretože som ho neprerušil.
A nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej veci a o zmene niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 342. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 337.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby stručne uviedol návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády č. 625 z 12. júna 2002 a vzhľadom na to, že návrh nebolo možné pripraviť tak, aby bol na júlovej schôdzi, tak sme ho predložili na schválenie vláde na poslednej augustovej schôdzi. A tým sa dostáva na septembrovú schôdzu parlamentu. Ja by som chcel upozorniť, že v druhom čítaní je poslanecký návrh zákona pána poslanca Drgonca. My sa snažíme intenzívne komunikovať, aby sme sa dohodli a zosúladili tieto dva návrhy. Myslím, že tam obsahovo veľký problém nebude, a veľmi stručne poviem, čo predložený návrh zákona obsahuje.
Upravuje
1. zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci, teda štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, orgánov záujmovej samosprávy, fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci;
2. zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti orgánu územnej samosprávy a
3. spoločné ustanovenia pre všetky orgány verejnej moci vrátanej spoločnej právnej úpravy v prípadoch, kde je možná a žiaduca, ako je napríklad v prípadoch lehôt, regresu, predbežného prerokovania návrhu.
Návrh zákona upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. A zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.
Navrhovaná právna úprava bude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však bližšie nešpecifikovateľný. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojím rozhodovaním porušujú zákony alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia. Myslím si, že vhodne nastavená zákonná úprava môže mať aj výrazne preventívny účinok, ktorý bude mať za následok znižovanie škody alebo výšky škody, ktorú štátni úradníci a iné osoby pri výkone verejnej moci spôsobia.
Ďakujem veľmi pekne.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.
Poprosím spoločnú spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňu Janu Laššákovú.
J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, páni poslanci, panie poslankyne, ktorí máte trpezlivosť a ste na tejto schôdzi a počúvate jej program, úvodom by som dala do pozornosti tú skutočnosť, čo už aj pán minister uviedol, že na tejto schôdzi pod bodom 79 je prerokúvaný návrh poslanca Jana Drgonca na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci, ktorý je už v druhom čítaní, ale zrejme sa s tým v priebehu schôdze vysporiadame.
Teraz mi dovoľte, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ako tlač 342. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (tlač 342). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dosahu na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z dĺžky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie. Nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 337 z 25. augusta 2003 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Skončila som. Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Drgonec.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, čas je pokročilý, hľadisko určite nie je vypredané, ale napriek mi nezvyšuje nič iné, než sa uchádzať o vašu pozornosť na niekoľko skôr sekúnd ako minút. Keď už nič iné, aby nevznikli pochybnosti v ďalšom rokovaní Národnej rady, aký je môj postoj ako predkladateľa návrhu zákona, ktorý je v druhom čítaní.
Či vo vzťahu k tomuto prekladanému návrhu zákona vidím dva zásadné rozdiely. Prvý spočíva v tom, že vládou predložený návrh zákona vychádza z predstavy o vzťahu medzi zákonom o zodpovednosti za výkon verejnej moci a Občianskym zákonníkom. A druhá záležitosť je otázka ponímania nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ ide o vzťah na Občiansky zákonník, je to o veci praktického dosahu a tým daných v podstate koncepčných rozdielov. Občiansky zákonník ako subsidiárny prameň práva k tomuto zákonu dáva možnosť uplatniť napríklad alebo predovšetkým moderačné právo, ktoré je v Občianskom zákonníku. Praktický dôsledok je ten, že podľa vládneho návrhu zákona by pri rozhodovaní o zodpovednosti o výške odškodného súd mohol prihliadnuť na okolnosti a mohol by znížiť odškodné, ktoré vyplatí či už poškodenej osobe, alebo v regresnom konaní štátu. Je to teda podľa môjho názoru o možnosti značne oslabiť účel celej právnej úpravy, lebo nezvyšuje mi nič iné, než s istou ľútosťou pripomenúť skutkový stav rozhodovania na súdoch a dôveryhodnosti tých rozhodnutí.
Druhá záležitosť je otázka nesprávneho úradného postupu. Vládny návrh nesprávny úradný postup v značnom rozsahu stotožňuje s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prieťahy v konaní, ktoré sa týkajú tak súdov, ako aj orgánov výkonnej moci, alebo teda správy, je obrovským problémom tohto štátu, to vieme všetci. Iba pripomeniem, že Ústavný súd dosiaľ 130-krát rozhodoval, alebo rozhodol o sťažnosti, v ktorej občan namietal porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V 115 prípadoch, teda do konca roku 2002, v 115 prípadoch Ústavný súd rozhodol o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tie rozhodnutia od novelizácie ústavy alebo od roku 2002 majú za následok vyplácanie finančného zadosťučinenia zo štátneho rozpočtu. Okrem toho, že takýmto spôsobom Ústavný súd 115-krát rozhodol o porušení práva na prerokovaní veci bez zbytočných prieťahov, v niekoľkých konaniach rozhodoval Ústavný súd dva-, a dokonca trikrát o tom, či súd, ktorý stále konal o jednej veci, sa dopúšťa alebo nedopúšťa prieťahov.
Ďalší kruh týchto našich pseudoolympijských kruhov, to je konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu, kde už tiež Európsky súd konštatoval prieťahy v takom konaní, kde predtým Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že k prieťahom došlo.
Najneuveriteľnejší prípad podľa môjho názoru, v roku 1995 Ústavný súd rozhodoval o prieťahoch v konaní, to bola vôbec prvá vec týkajúca sa prieťahov v konaní, robil som tam sudcu spravodajcu, boli to prieťahy v trvaní 18,5 roka v čase, keď my sme rozhodovali. Tohto roku v máji Európsky súd pre ľudské práva v tej istej veci zistil, že spor trvá 26 rokov, teda ani napriek rozhodnutiam Ústavného súdu všeobecné súdy nie sú ochotné zjednávať nápravu ani tam, kde sa im povie, že sa dopúšťajú prieťahu v konaní.
Čiže je to problém, ktorý rozhodne treba riešiť. Ale z hľadiska koncepčného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je právo, ktoré podlieha ochrane čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je osobitné ústavné právo chránené čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Je to teda o dvoch nezávislých ústavných právach bez ohľadu na to, s akým nepríjemným dosahom na poškodeného občana. Ale je to právo iné, ktoré by sa podľa môjho názoru malo primerane tomu chrániť v režime zákonov. A najmä a predovšetkým nesprávnym úradný postup v tomto štáte nespočíva len v prieťahoch v konaní bez ohľadu na to, aké sú frekventované a aké sú závažné dôsledky prieťahu v konaní. Nesprávny úradný postup na našich štátnych orgánoch, rovnako ako na orgánoch územnej samosprávy, má rad ďalších podôb a nie všetky z tých podôb v súčasnosti sú postihnuteľné alebo odškodniteľné za predpokladu, že tam vznikne škoda v intenciách vládneho návrhu.
To ako výklad v podstate základných rozdielov. Potvrdzujem to, čím začal svoje vystúpenie pán minister, že sa snažíme dospieť k takému riešeniu alebo k takému vyriešeniu návrhov predložených zákonov, ktoré by zjednotilo náš názor alebo naše návrhy a čo najrýchlejšie by sa premietlo do schváleného zákona Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Končím rozpravu.
Chcem sa opýtať pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nechce. Pani spoločná spravodajkyňa sa nechce. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o súdnych úradníkoch.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 337. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 333.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby stručne uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, zákonná úprava, ktorou bol zavedený inštitút vyššieho súdneho úradníka, neúplne reagovala na inštitút súdneho tajomníka ako kategóriu zamestnanca súdu, ktorého postavenie je upravené v zákone o štátnej službe a je súčasťou projektu súdny manažment. Ústava Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2 považuje zamestnancov všeobecných súd za osoby oprávnené rozhodovať len na základe poverenia sudcu v rozsahu upravenom zákonom.
Navrhovaná úprava reaguje aj na novonavrhovanú právnu úpravu registrácie údajov v obchodnom registri, na základe ktorej vzniká nová kompetencia vyššieho súdneho úradníka. Odlíšenie postavenia vyšších súdnych úradníkov, pre ktorých sa predpokladá do budúcna ako podmienka na vykonávanie funkcie vysokoškolské vzdelanie, od postavenia súdnych tajomníkov dáva možnosť v systéme súdnictva zákonom určiť, kedy môže rozhodovať vyšší súdny úradník a ako sa využijú na súdoch skúsenosti súdnych tajomníkov, ktorí budú vykonávať svoje právomoci na základe zákona v súlade s požiadavkou vyjadrenou v Ústave Slovenskej republiky. Zákon o štátnej službe rešpektoval osobitné postavenie justície a ponechal na osobitnú zákonnú úpravu prípravu a vykonanie kvalifikačnej skúšky u štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnozamestnanecký pomer v justícii.
Návrh zákona o súdnych úradníkoch upravuje aj podmienky a vykonanie tejto skúšky ako predpokladu na vznik a výkon stálej štátnej služby. Navrhovaná právna úprava počíta s tým, že vyšší súdni úradníci budú môcť po niekoľkých rokoch požiadať o vykonanie justičnej skúšky po splnení náročných podmienok, ktoré sú vyjadrené práve plynutím času, teda 6 rokov. Ich praktické skúsenosti s rozhodovacími právomocami, rozbormi vecí a prípravou rozhodnutí pre sudcu by mali dať predpoklad kvalitného výkonu sudcovského povolania. Samozrejme, že režim výberových konaní, ktorý je zakotvený v zákone o sudcoch a prísediacich, zostáva a musí zostať zachovaný, pretože je jednou z podmienok transparentného spôsobu výberu sudcov. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch (tlač 337). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 333 z 25. augusta 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že, žiaľ, sa neprihlásil nikto ani ústne. Končím rozpravu.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem rokovanie tejto schôdze Národnej rady do utorka do 10.00 hodiny.
Ďakujem pekne. Príjemný víkend.
(Prerušenie rokovania o 18.33 hodine.)