P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková ako ďalšia prihlásená do rozpravy.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri. Predložený návrh zákona dáva návod na pokračovanie už začatého nie šťastného procesu decentralizácie a odovzdávania kompetencií v školstve na orgány miestnej samosprávy. Všetci dobre vieme, prečo nie šťastného. Práve preto, že celý tento proces nie je dostatočne krytý finančnými prostriedkami. Dovoľte mi však, aby som sa zmienila o tej časti návrhu zákona, ktorý predložený materiál neobsahuje napriek konštatovaniu alebo zmieneniu sa o tejto problematike v dôvodovej správe. V každej vyspelej krajine je úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu výsostnou vecou a záujmom štátu. Je veľkou chybou, ak štát neplní túto úlohu a zbavuje sa jej. Napriek tomu, že sa v dôvodovej správe, ako som spomínala, hovorí, že štátu zostáva nenahraditeľná zodpovednosť za úroveň vzdelania občanov, v celom materiáli som nenašla spôsob, ako to chce štát realizovať. Doteraz túto funkciu plnili metodické centrá a metodici na okresných úradoch. V súčasnej dobe odborný a metodický rast v oblasti ďalšieho vzdelávania zamestnancov školstva riadi štát prostredníctvom štyroch metodicko-pedagogických centier a Štátneho pedagogického ústavu. Metodicko-pedagogické centrá sú štyri, ako som povedala, dve z nich sa nachádzajú v Bratislave, jedno je v Banskej Bystrici a jedno je v Prešove. Odborné usmernenia ministerstva školstva, koordináciu medzi školami a týmito metodickými centrami doteraz zabezpečovali okresní metodici. Môžem uviesť príklad, napríklad v Dolných Kysuciach všetci riaditelia škôl a školských zariadení absolvujú prípravu riadiacich zamestnancov práve vďaka dobrej spolupráci medzi metodickými centrami a týmito metodikmi z okresných úradov. Podobná spolupráca prebieha takisto v iných regiónoch a najdôležitejšia činnosť centrálnych metodických pedagogických centier je v spolupráci s regiónmi, s ktorou sa po prijatí predloženého zákona neuvažuje. Nie je v silách krajského školského úradu, ktorý materiál predpokladá zriadiť, aby dokázali zabezpečiť stretnutie učiteľov kraja podľa odbornosti, pretože to nebudú umožňovať ani priestorové, ani finančné, ani ďalšie podmienky.

Terajší metodici odborov školstva by mali prejsť podľa návrhu zákona do 30. 6. 2004 na krajské školské úrady. Po tomto termíne iba časť zo 712, iba 184, má vykonávať činnosť aj v ďalšom období. Ako vidieť, štát neráta s týmito ľuďmi a v podstate sa zbavuje prvoradej priority pri zabezpečovaní úrovne kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. 518 odborne a kvalifikačne vzdelaných výchovných a pedagogických pracovníkov podľa variantu uznesenia vlády č. 691/2003 je plánovaných na uvoľnenie, prípadne na delimitáciu pod obce. Je otázne, či v druhom polroku 2004 obce vytvoria podmienky - i finančné - pre tento počet presunutých zamestnancov zo štátnej správy v školstve do verejnej správy obce. Akú má však logiku, aby obce zamestnávali metodikov, ktorí - teda ak dôvodová správa neklame -, by mali plniť úlohu ministerstva školstva. V prípade, že sa naplní táto vízia pripraveného zákona, naše školstvo príde o mozgový potenciál v oblasti výchovno-vzdelávacích činností, do ktorých štát investoval nemalé finančné prostriedky. Chcem zdôrazniť, že predložený návrh zákona nezohľadňuje v dostatočnej miere prepojenosť a vzájomnú spoluprácu orgánov štátnej správy v školstve a v školskej samospráve.

Zákon obsahuje ďalšie problémy. Musím povedať, že spolu so zákonom o financovaní základných a stredných škôl sa pripravuje likvidácia, nezmyselná likvidácia menších škôl, ktoré spĺňajú ináč všetky kritériá, a sťaží sa dochádzka detí z týchto malých škôl do iných škôl. Pripravuje sa takisto likvidácia základných umeleckých škôl a tak ďalej. Z tohto dôvodu a na základe uvedených skutočností odporúčam, aby sme tento návrh zákona navrhli na dopracovanie na ministerstvo školstva, teda navrhnem ho stiahnuť z rokovania. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za vystúpenie. Teraz prosím pána poslanca Hoptu, ktorý je ďalším ústne prihláseným do rozpravy o predloženom návrhu zákona o štátnej správe v školstve. Pán poslanec Hopta, máte slovo.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi povedať skôr niekoľko poznámok k predloženému zákonu. Chcem v úvode povedať, že zrejme tento zákon nadväzuje na návrh zákona o krajských úradoch a obvodných úradoch, ktorý nám predložil pán minister vnútra Slovenskej republiky. Veľmi veľa sa v poslednom období hovorí o tom, že štátna správa by mala byť lacnejšia a efektívnejšia a mala by byť viac priblížená občanom Slovenska. Uvediem príklad. Ak v roku 1990 na bývalom ONV alebo okresnom terajšom úrade v Humennom pracovalo zhruba 200 zamestnancov a tento okres sa dnes rozdelil na tri okresy - Medzilaborce, Snina, Humenné, tak dnes ich pracuje 450 na týchto troch okresoch a podotýkam, že ešte vykonávajú, terajší okresný úrad vykonával funkcie, ktoré dnes vykonávajú daňové úrady, sociálne poisťovne, úrady práce, tak zhruba tá administratíva alebo štátni úradníci narástli na pomerne veľké číslo tisíc. Čiže naozaj stojí zato, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zefektívniť túto štátnu správu. Žiaľ, musím povedať, že som značne sklamaný z toho, že keďže sa okresy nerušia a funkcie okresných úradov budú vykonávať takzvané obvodné úrady, pod ktoré budú patriť viaceré okresy, ktoré majú zrejme záujem vytvoriť detašované pracoviská, namiesto terajších okresných úradov vzniknú detašované pracoviská obvodných úradov, čiže sme v podstate tam, kde sme boli doteraz. Ďalším zaujímavým faktom je skutočnosť, že obvodné úrady štátnej špecializovanej správy nemusia byť zahrnuté do tohto územia, ako budú zahrnuté obvodné úrady, nazvem to všeobecnej správy. Čiže nastáva paradoxná situácia, ak okres Medzilaborce bude patriť, čo sa týka nejakej verejnej alebo všeobecnej správy, pod okres Humenné, tak v sociálnej správe, alebo pod obvod Humenné, tak v sociálnej správe bude zahrnutý pod obvod Stropkov, čiže občania de facto budú mať dva obvodné úrady. Jednu všeobecnú niekde inde a jednu verejnú tiež niekde inde.

Čo sa týka samotného zákona o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve, ja si plne uvedomujem, že tu existujú nejaké dve koncepcie. Jednu podľa môjho názoru predstavuje pán minister školstva, ktorý je za to, aby predsa len štát mal určitú garanciu nad ďalším vzdelávaním, nad základnými a strednými školami, a druhú možnosť, nadštátny tajomník strany ANO pán Tóth, ktorý by najradšej hovoril to alebo robil to, že ten vyrieši aj v školstve všetko. Je to paradoxné, ale komunisti sa skôr prikláňajú ku koncepcii kresťanských demokratov, lebo naozaj si myslíme, že štát by mal predsa mať určitú zodpovednosť za vývoj na našich základných, na našich stredných školstvách, že mali by sme byť zodpovední za to, čo sa bude na týchto školách vyučovať, kto bude vyučovať, kto ich bude riadiť, aké učebné osnovy budú prijímať. Myslíme si, že naozaj škola je nielen vzdelávacou inštitúciou, ale aj určitou kultúrnou ustanovizňou a nebolo by dobré, keby sme teraz podľa koncepcie, ktorú aj vo výbore Národnej rady vždy svojho času obhajoval štátny tajomník pán Tóth, že by sme mali rušiť školy po malých obciach a že mali by im obce, mestá zakupovať autobusy a dovážať potom do strediskových obcí žiakov. Čiže k tomu zásadne máme výhrady a naozaj sa prikláňame k tomu, čo som už povedal, že štát by mal mať určité garancie, alebo mal by garantovať po odbornej stránke výchovu. K čomu však máme určitým spôsobom výhrady? Predovšetkým si myslím, že nie všetky samosprávne orgány, čiže nie všetky obce a mestá sú pripravené zobrať zodpovednosť do svojich rúk a realizovať úlohu vzdelávania vo svojej kompetencii. Čo mám na mysli. Ak vo väčších mestách existujú odborne pripravení ľudia na to, aby mohli vykonávať tieto funkcie, tak najmä na obciach, nie vo všetkých obciach sú naši starostovia, bez urážky, nechcem nikoho urážať, pripravení na to, aby mohli túto úlohu zabezpečiť. Po druhé si myslíme, že ak štát dáva niekoľko miliárd korún do nášho výchovno-vzdelávacieho procesu, mal by mať určité garancie, že tieto finančné prostriedky budú vynaložené účelne, to znamená, že mala by byť nejaká spätná väzba kontroly, a prikláňam sa aj za to, že by to samospráve neuškodilo, ak by aj Najvyšší kontrolný úrad mal možnosť do týchto záležitostí hovoriť. Po ďalšie si myslím, že v tejto oblasti, možno sa mýlim, ale prebiehala diskusia, alebo neprebehla nejaká odborná diskusia, diskusia v odbornej verejnosti a nejako tú spätnú väzbu, ak aj bola, neviem, či ministerstvo zachytilo všetky tieto návrhy, ktoré vzišli z týchto diskusií. Po ďalšie, som si pozrel tento zákon, tak zákon posilňuje právomoci zriaďovateľa, čiže našich miest, obcí a samosprávnych krajov, len sa mi trošku nepozdáva, že ich posilňuje smerom k starostom, primátorom obcí a predsedom samosprávnych krajov. Čiže akoby sme chceli vypustiť funkciu obecných, mestských zastupiteľstiev a krajských samospráv a preniesť tie kompetencie priamo na tých starostov, primátorov a predsedov samosprávnych rád.

Tiež sa mi nie príliš šťastne zdá formulovaná úloha rád škôl, pretože ak som si ich prešiel podrobne, tak napríklad tam, kde je jedenásť, ak sa nemýlim, pracovníkov, tak môže byť až desaťčlenná, alebo jedenásťčlenná rada školy, čiže posilnili sme funkciu rodičov, dávame po štyroch rodičoch, iba dvaja zamestnanci môžu byť, jeden odborár. Nie všade, podotýkam, majú odborové organizácie, čiže ak vyčleníme, že má tam byť člen odborovej organizácie, na niektorých školách už neexistujú odborové organizácie, čiže kým ich potom máme nahradiť? Jeden tam má byť za nepedagogických zamestnancov a dvaja alebo jeden zástupca delegovaný tým, ktorý sa podieľa na výchove mládeže. Zaujímavá situácia nastane v predškolských zariadeniach, alebo, čiže kto sa podieľa na výchove okrem tohto predškolského zariadenia. Čiže vznikne otázka, koho tam mám delegovať.

Po ďalšie, nepáči sa mi, že dostávame sa do situácie, že štát sa svojím spôsobom zbavuje zodpovednosti za existenciu niektorých zariadení. Mám na mysli predovšetkým materských škôl, základných umeleckých škôl, školských klubov, školských stredísk záujmovej činnosti, centier voľného času, jazykových škôl a stredísk služieb v škole. Zbavuje sa preto, že už v plnej výške nebude hradiť financie alebo finančné záležitosti existencie týchto školských zariadení a ak má štát prispievať len určitou sumou, určitou sumou má prispievať obec a určitou sumou rodič, môžeme sa dostať do paradoxnej situácie, že prvé budú rušené práve naše predškolské zariadenia. Ja si myslím, že ak na jednej strane ministerstvo chcelo prísť so zákonom, kde by všetky deti, ktoré predtým, než nastúpia do základnej školy, absolvovali materskú školu, tak na druhej strane v rámci financovania sa môžeme dostať do paradoxnej situácie, že obce pokryjú len svoje základné školy a na ostatné im nezvýšia finančné prostriedky.

Hovorila tu predo mnou aj kolegyňa Mušková o tom, že krajské školské úrady nemusia postihnúť svojím počtom a svojou, by som povedal kapacitou, všetky problémy školstva v tejto záležitosti, čiže naozaj sa vynára otázka, či by sme okrem týchto krajských školských úradov nemali vytvoriť špecializovanú školskú správu. Už nehovorím na úrovni okresov, ako bola na úrovni trebárs tých nových obvodov.

Čiže toľko, ak môžem povedať, niekoľko pripomienok k tomuto zákonu, ktorý predkladal pán minister, ja si myslím, že tento zákon má určité rezervy a že ak prídu pozmeňujúce návrhy, ktoré budú tento zákon vylepšovať, tak členovia nášho poslaneckého klubu podporia všetky rozumné návrhy bez ohľadu na to, kto ich bude predkladať. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou sa nehlási nikto na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pán minister Prokopovič sa ma pýtal, aké dlhé bude moje vystúpenie, povedal som do devätnástej a teraz som zapríčinil, že odišiel. Takže nebude potom už ďalší predkladateľ, ale myslím, že sú tam pôdohospodárske zákony.

Ja by som možno túto moju rozpravu obmedzil na niekoľko úvah a otázok. Neviem, do akej miery ste mali možnosť oboznámiť sa so stanoviskom ľudí, ktorí pracujú v základnom umeleckom školstve a z toho pohľadu, pán minister, moja priama otázka, prečo základné umelecké školstvo už nebude definované ako základné školstvo, i keď, som presvedčený, že spĺňa všetky podmienky pre základné školstvo z hľadiska prípravy na ďalšie možné štúdium. Ak by ste našli na túto otázku správnu alebo akceptovateľnú odpoveď, no tak potom vzniká ďalšia otázka, prečo základné školstvo, mám na mysli základné umelecké školstvo, nie je postavené na roveň športovo nadaných detí alebo detí s nadpriemerným intelektom. Som presvedčený, že minimálne v týchto dvoch kritériách a hraniciach by malo byť absolútne znamienko rovnosti. Tento návrh zákona jednoznačne to základné umelecké školstvo posúva niekde do sféry akéhokoľvek zbavovania sa zodpovednosti mladých ľudí za výchovu v tomto umeleckom vyžití, alebo ako by som to nazval. No a ak sme si trúfali hodnotiť naše základné školstvo veľmi pozitívne, tak súčasne jedným dychom treba povedať, že základné umelecké školstvo špeciálne nám celá vyspelá Európa závidela. Bol by som naozaj veľmi rád, keby výsledkom tohto zákona bolo také znenie, aby nám to základné umelecké školstvo mohla aj v budúcnosti vyspelá Európa závidieť. Ešte raz zdôrazňujeme minimálne, minimálne musíme trvať na tom, aby bolo znamienko rovnosti medzi športovo a umelecky nadanými deťmi, ktoré sa v tejto oblasti chcú vzdelávať. Žiaľ, tá predloha, ktorú máme, tieto predpoklady nenapĺňa a je to podľa môjho názoru veľmi zlé riešenie. Napriek tomu, pán minister, že zrejme budete mať ochotu a snahu na moju otázku odpovedať, predsa predkladám procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol predkladateľom dopracovaný v takom zmysle, aby základné umelecké školstvo bolo postavené na roveň základného školstva na Slovensku, tak ako to bolo v istom smere aj doposiaľ. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Nech sa páči, ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, ctené dámy, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. K predmetnému návrhu zákona som sa už vyjadril v štrnástich rozdelených bodoch, pretože som už niektoré veci povedal v predchádzajúcom vystúpení minulý týždeň vo vzťahu k financovaniu školstva. Napriek tomu dovoľte povedať tieto moje pripomienky, respektíve položiť pánu ministrovi tieto otázky súčasne v rámci prerokúvania prvého čítania tohto zákona.

V tretej časti zákona, návrhu zákona, posunu z orgánov územnej samosprávy sa zrušilo ustanovenie, ktorým sa navrhovalo na úrovni obcí zriadiť "odborný útvar", v úvodzovkách, s podmienkou tridsiatich škôl a školských zariadení, to bolo v pôvodnom návrhu, ktorý išiel do vlády. Napriek tomu, že uvedený model nemohol v celosti pokryť odborné usmerňovanie škôl, a máme k tomu, samozrejme, aj z našej strany výrazné pripomienky, a, samozrejme, ani pokryť školské zariadenia, predstavoval, dovolím si povedať, isté východisko pre riešenie problémov v prechodnom, transformačnom období. Ja to stále chápem ako prechodné obdobie, pretože dovŕšenie zmeny, teda prechodu kompetencií za zavŕši až fiškálnou reformou k 1. januáru 2005 vo vzťahu k samosprávnym orgánom na úrovni obcí, miest a vyšších územných celkov.

Aj nočnou, vynútenou zmenou sa dostáva naše školstvo do istých, by som povedal, paradoxov v tejto oblasti. Prečo? Nuž, nebude možné zabezpečiť odborné usmerňovanie, myslím si stále, lebo nepostačujú, hovorilo sa o štyroch krajských metodických centrách a ja si myslím, že naše školstvo skutočne potrebuje predovšetkým nie riadiť, ale by som to nazval tak citlivo - usmerňovať výchovno-vzdelávací proces a vôbec celý proces na základných školách a predovšetkým v predškolských zariadeniach, o ktorých tu hovorili moji predrečníci kolegovia a kolegyňa poslankyňa, ako aj získavania istej komunikácie, ktorá je veľmi dôležitá, a najmä informácie zo škôl vo vzťahu k navrhovaným krajským školským úradom, ale aj vo väzbe, samozrejme, na ústredný orgán štátnej správy - ministerstvo - a, prirodzene, aj na ním priamo riadené organizácie, či je to Štátny pedagogický ústav alebo Štátny inštitút vzdelávania a tak ďalej a tak ďalej. Nezabúdajme, že v dnešnom personálnom zložení môže prísť štátna školská inšpekcia na školu najskôr raz za 5 rokov, keď počítame tie školy, aj keď sa niektoré zlúčia a tak ďalej, ale ja som sa rozprával s pánom docentom Rosom a on mi sám priznal, že pri tomto, aj personálnom stave, nie je možné, aby mohla školská inšpekcia obsiahnuť raz za 4 - 5 rokov jednu školu. A ak budeme hovoriť o tom, že to nebude len odborný postreh na školu, na vzdelávanie uplatňované na danej škole, ale bude mať istým spôsobom aj ekonomický rozmer a sledovaný istý pohyb finančných prostriedkov, pretože vždy pôjde z veľkej časti o prostriedky daňových poplatníkov.

Po druhé. Podstatné časti ustanovení o pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, si myslím, z veľkej časti, keď som to porovnával, či už existujú tieto zákony, sú niekde poodpisované, oni si to možno úradníci na ministerstve zľahčili, aj s chybami, aj s nedostatkami zo súčasného zákona. Zdá sa, že ministerstvo nemá - a to sa mi zdá tak trošku, možnože to poviem pritvrdo -, ale rád vyvolávam istú diskusiu a o veciach treba rázne a niekedy otvorene diskutovať, teda istú predstavu o momentálnom riadení a o správe školstva na úrovni samosprávnych orgánov. Najlepším dokladom toho je skutočnosť, že v jednotlivých verziách návrhu zákona sa v každej z nich, ktoré som mal k dispozícii za posledné dva mesiace, objavilo iné riešenie postavenia orgánov a najmä ich výkonných činností, najmä na úrovni obce, a to od samostatného útvaru za daných podmienok až po súčasné obmedzené podmienky, obmedzené celým radom obmedzení, ktoré sa objavujú v zákone. Samozrejme, považujem to istým spôsobom, že ten návrh, ktorý išiel pôvodne do vlády a ktorý bol vydiskutovaný na úrovni ministerského grémia, bol, myslím, v tejto oblasti prijateľnejší, ako nakoniec vyšlo z vlády, ten návrh zákona, ktorý prerokúvame, najmä vo vzťahu tých väzieb na krajské školské úrady, keď som k tomu vyslovil významné pripomienky v predchádzajúcom rokovaní pri predchádzajúcom zákone o financovaní školstva. Aj tak si myslím, isté väzby tu mali byť a vzájomné informačné toky by tu mali existovať, pretože bez komunikácie medzi samosprávou, medzi štátnou správou a medzi metodickými orgánmi a tak ďalej, až k najvyššiemu, teda ústrednému orgánu štátnej správy - ministerstvu školstva, naše školstvo môže zahynúť.

Po tretie. Výkon štátnej správy sa presunul na riaditeľa školy, nie však na riaditeľa školského zariadenia. Tu si kladiem samozrejme otázku, môžeme o tom diskutovať, možnože v druhom čítaní vo výbore, v našom gestorskom výbore, konkrétne v § 6, druhá časť, "riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia.". Teda nie je to to isté postavenie a predovšetkým ide o také prípady, pretože za školské zariadenia, pokiaľ nemajú právnu subjektivitu, pokladám aj materské školy, ktoré sú na úrovni obcí, keď dieťa nebude prijaté do materskej školy, a to odvolacie konanie mi tam nie je jasné a nie je mi zrejmé z litery tohto zákona. Čiže bude o tomto rozhodovať zriaďovateľ, t. j. obecný alebo miestny úrad, alebo akým spôsobom vlastne tieto väzby budú, keď ich poznáme, že jasne sú postavené prvé a druhé odvolacie konanie, ktoré môže byť vo vzťahu ku krajskému školskému úradu, akým spôsobom bude u takýchto subjektov bez právnej subjektivity, ako sú materské školy, prípadne základné umelecké školy, centrá voľného času, akým spôsobom sa bude rozhodovať, či dieťa bolo prijaté alebo malo byť prijaté alebo nemalo byť prijaté?

Po štvrté, postavenie riaditeľa školy a školského zariadenia a rady školy. To je konkrétne § 3. Pozornosť si zaslúžia hlasy pedagógov, či by sa riaditeľ nemal uchádzať o funkciu maximálne vo dvoch po sebe funkčných obdobiach. Tieto hlasy zaznievali, vy ste ich, pán minister, veľmi často počuli hlavne od mladých učiteľov, čo je celkom prirodzené, či by sa ten systém nemal zaviesť aj na základných a stredných školách, podobný, ako poznáme na vysokých školách pri voľbe rektora, dekana, či vedúcich katedier. Sú hlasy pre a proti. Samozrejme, nechám to na zváženie, na diskusiu, ale zaznievajú aj takéto hlasy a vážené plénum by malo o nich počuť. Ale čo je oveľa závažnejšie - a myslím si, že vo vzťahu ku skvalitňovaniu vzdelávacieho procesu aj dôležitejšie -, je kreovanie rady školy a jej niektoré definované právomoci. Pri kreovaní sa odráža predovšetkým postupná strata oproti terajším radám školy sa mi zdá strata tej profesionality a odbornosti a zraziť z tej laickosti, bez urážky, najmä na úrovni obce, kde väčšinu rady budú tvoriť členovia z prostredia mimo vzdelávacieho procesu. Čiže na jednej strane tam budú prizývaní zástupcovia štátnej správy a odborníci z oblasti metodiky, ale budú mať len poradný hlas, ale treba jasne povedať, čo budú vlastne vo vzťahu k riaditeľovi, keď sa tam budú schvaľovať rôzne koncepcie, koncepcie dvojročné, o ktorých sa tam hovorí, hovorí sa tam o dlhodobých koncepciách, ako sa budú môcť vyjadrovať práve rodičia - často z iných oblastí - k vývoju odborného pedagogického procesu. Nehovorím, samozrejme, o organizačných štruktúrach školy.

Vzniká tu taký pocit hlavne vo vzťahu k obciam a mestám, teda čo sa týka materských škôl a základných škôl, že často sa dostáva a dostane riaditeľ školy týmto na milosť či nemilosť konkrétnej rade. Ak je nenáročný - my to poznáme v slovenských špeciálnych pomeroch, ako to funguje aj v iných oblastiach -, má možnosť zotrvať niekoľko funkčných období. Ak je náročný, tvorivý a iniciatívny, ťažko v našich slovenských, nazvem to rodinkárskych pomeroch, v obci prežije. A takto z titulu zákona kreovaná v istom slova zmysle väčšina rady školy má posúdiť predložené koncepčné zámery kandidáta na riaditeľa pre ďalšie funkčné obdobie, ako hovorí § 5 ods. 2, ďalej sa má vyjadriť ku koncepčnému zámeru rozvoja školy alebo školského zariadenia rozpracovaného najmenej na dva roky, ako som spomínal, a jeho každoročnému vyhodnoteniu v zmysle § 6 ods. 6 h). Podľa mňa je nespravodlivé, že na jednej strane v oblasti financovania - a to si dovolím na tomto váženom fóre znovu povedať -, sa cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného rámca, čo považujem v zmysle ústavy za správne, takýto prístup by mal byť. Európa takýto model - a povedal som to aj na tom predchádzajúcom rokovaní zákona o financovaní školstva - nepozná, okrem Holandska. Na strane druhej majú mať cirkevné školy - a tu by som chcel podčiarknuť osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní riaditeľa, teda mi ide o to postavenie, čo sa týka cirkevných škôl alebo cirkevných školských zariadení. To znamená, že konkrétne na týchto školách by nemala fungovať rada školy. A myslím si, že, samozrejme, mali by sme nájsť nejaký model, aby tie rady školy fungovali na všetkých úrovniach, nielen na verejných, čiže štátnych školách, takzvaných štátnych školách, už to nie sú štátne školy, ale, samozrejme, aj na cirkevných a súkromných školách. Pretože si myslím, že rovnosť finančná i ekonomická, prirodzená, v zmysle ústavy, litery zákona je v tomto prípade v kontradikcii s nerovnosťou vo výberovom konaní, kde u cirkevných škôl o riaditeľovi a teda aj o škole rozhoduje predovšetkým zriaďovateľ, cirkevná vrchnosť, či je to už evanjelická cirkev, či je to katolícka alebo kalvínska a tak ďalej a tak ďalej, a predovšetkým v rámci toho konkurzného pokračovania. A vieme, ako sa robia konkurzné pokračovania, a iste ani cirkevnú vrchnosť z tohto nemôžem vyňať.

Po piate, pri hodnotení deviatej časti navrhovaného zákona, to sa týka konkrétne pôsobnosti orgánov školskej samosprávy, je potrebné toto vážené fórum upozorniť, že celá časť o orgánoch školskej samosprávy je prakticky - pán minister mi odpustí -, prevzatá, keď som tak pozeral, zo súčasného zákona bez zásadnej inovácie. Pri tejto koncepcii školskej samosprávy nie je možné očakávať, že sa činnosť týchto orgánov na školách a školských zariadeniach oživí a že sa tieto orgány sfunkčnia. Teda ide predovšetkým o tú spomínanú radu školy. Obsahovo a svojimi kompetenciami sa orgány školskej samosprávy, nazvem to, v úvodzovkách, veľmi citlivo, "potácajú" medzi iniciatívnymi a poradnými kompetenciami na strane jednej a "akousi", nazvem to, tiež v úvodzovkách "správnou radou" na strane druhej. Výber, odvolávanie, potvrdzovanie riaditeľa. Je to príklad toho, ako sa pripravuje tento návrh zákona vo vzťahu k školskej samospráve, ako sa predkladá legislatívna úprava na rokovanie Národnej rady, ktorá v istom slova zmysle konzervuje stav nefunkčnosti, dovoľte mi povedať, tohto zväčša bezcenného orgánu, tejto rady školy. Veľmi často sa na tejto rade školy neriešia zásadné otázky, ktoré by sa mali týkať aj ich školy. Pretože bol som aj dvakrát na takýchto orgánoch na takéto zasadnutia prizvaný.

Tento návrh zákona, podobne ako už v prvom čítaní schválený návrh zákona o financovaní škôl vytvára predpoklad na postupné zrušenie materských škôl, o čom tu hovorili moji predrečníci. Plne sa k nim pripájam. Pridelením takzvaných originálnych kompetencií obciam na zriaďovanie a zrušovanie materských škôl štát sa chce, či nechce, musíme to tu na tomto fóre tiež povedať, alebo môže takýmto spôsobom zbaviť ich financovania. Aj keď sa hovorí o trojročnom prechodnom období. Obce nemajú finančné prostriedky a mnohé, žiaľ, ani pochopenie pre zachovanie, niektoré - samozrejme, česť výnimkám -, mnohé sú, ktoré sa snažia veci riešiť, či pre zriadenie materskej školy, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie zdravých, zdravotne postihnutých, nadaných i talentovaných detí. Tým, že zákon nedáva obciam takzvané prenesené kompetencie vo vzťahu k materským školám, ako je to v prípade základných škôl, štát sa postupne, znovu to podčiarkujem, zbaví aj financovania materských škôl a možnosti ovplyvniť ich zriadenie tam, kde je ich málo, respektíve kde ešte nie sú zriadené, a pritom sú vyžadované zo strany občanov. V dôsledku tohto postupu sa prehĺbia rozdiely medzi deťmi z rôzneho sociálneho prostredia, následne sa zníži ich pripravenosť na školu, zvýši sa neúspešnosť v základnej škole, zabráni sa cieľavedomému osobnostnému rozvoju detí, vrátane nadaných a talentovaných detí. Rušením materských škôl pre nedostatok finančných prostriedkov obcí vznikne nedostatok miest pre deti v materských školách, zabráni sa zamestnanosti matkám, prehĺbia sa existenčné problémy neúplných alebo i mladých rodín. Viete, ja si pamätám, v roku 1990 sa vrátil pán profesor Michal Novák, náš významný imunológ, z Cambridgea, bol tam na dlhšom študijnom pobyte a vtedy sa už uvažovalo u nás, že v podstate treba všetko zrušiť, jasle, materské škôlky a podobne. Nuž a práve vtedy konzervatívna predsedníčka vlády ministerská predsedníčka Thatcherová nahodila diskusiu do médií, aj v zmysle programu konzervatívnej strany, naopak, veľmi tvrdo podporovať rozvoj predškolských zariadení aj vo Veľkej Británii. Napokon jedno z posledných zasadnutí, ktoré sa dotýkalo aj oblasti školstva, barcelonský samit odporučil 15 štátom, súčasným 15 štátom Európskej únie, aby do roku 2006 zabezpečili v jednotlivých štátoch Európskej únie, to znamená v tých 15, ja viem, že keď tam vstúpime k 1. máju, bude sa to týkať aj ďalších 10, zabezpečili predškolskú výchovu. Teda v súlade s trendmi štátov Európskej únie a ostatných štátov v zahraničí, ktoré chápu materské školy ako prvý článok, to sa vo všetkých dokumentoch uvádza, pán minister mi to nezaprie, celoživotného vzdelávania, usilujú sa o kvalitnú predškolskú výchovu v materských školách. Konkrétne v súlade s prijatým dokumentom 19. decembra 2001 na zasadnutí vlády - miléniom - bude potrebné a myslím si, navrhujem zapracovať do návrhu zákona nasledovné závažné pripomienky. Zmeniť originálne - možnože - môžeme o tom diskutovať, kompetencie obcí k zriaďovaniu a rušeniu materských škôl na prenesené kompetencie, ako je to v prípade základných škôl. Po druhé, umožniť i teraz, to znamená, ja si stále myslím, že ten krajský školský úrad je na prechodné obdobie, zriaďovať materské školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky. I keď musím povedať, že v zákone sa takéto veci objavujú na obhajobu predkladateľa. Novelou, respektíve novým školským zákonom, ktorý sa pripravuje, začleniť materské školy do sústavy základných a stredných škôl, i keď často štátny tajomník ministerstva školstva pán Tóth hovorí, že na to finančné prostriedky nie sú a práve preto takýmto spôsobom zdôvodňuje, prečo nemôžeme zabezpečiť plné rozpočtové krytie materských škôl v obciach a mestách. V súvislosti so zmenou originálnych kompetencií obcí na prenesené kompetencie zriaďovania a rušenia materských škôl upraviť aj financovanie materských škôl, podobne ako financovanie ostatných škôl v návrhu zákona o financovaní základných škôl. Ešte je čas, samozrejme, v druhom čítaní, tieto veci bude možné rozdiskutovať, myslím si, že nájdu sa odborné argumenty pre aj proti, to je vec diskusie, aby sme si veci vyjasnili.

Ešte raz by som zvýraznil, že okrem prospešného pedagogického vplyvu materskej školy na dieťa, ktorý vyplýva z početných našich i zahraničných výskumov a skúseností z praxe, nie je zanedbateľná ani sociálna funkcia materských škôl, spojená s potrebou postarať sa o dieťa v čase zamestnania rodičov. Je to otázka, aká bude zamestnanosť rodičov v našich regiónoch, v našich obciach v najbližších rokoch.

Zrušenie ďalších materských škôl zamedzí prístup ostatným deťom, ako som povedal, ktorých rodičia budú mať záujem o umiestnenie dieťaťa do týchto zariadení, a viete, čítal som v jedných novinách, myslím, že v Sme minulý týždeň alebo predminulý týždeň, že nebolo - z veľkej časti napríklad v samotnej Bratislave - vyhovené všetkým žiadostiam rodičov o prijatie do predškolských zariadení.

V súlade s právami dieťaťa je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky deti, t. j. zdravé, zdravotne postihnuté, nadané, talentované, rôznej národnosti, rôzneho sociálneho postavenia. Materská škola v skutočnosti predstavuje prvý článok výchovno-vzdelávacej sústavy, na ktoré bezprostredne nadväzuje základná škola. Ak nebudeme mať kvalitnú materskú školu, tak v základnej škole, hlavne v prvých ročníkoch, budeme mnohé deti musieť učiť istým návykovým schopnostiach a tak ďalej a tak ďalej a vieme, že učitelia, hlavne v prvej triede, často, nehovorím teraz v Bratislave, ale hovorím o východnom Slovensku, ale aj v iných oblastiach, sa musia deťom venovať koľkokrát tak ako v špeciálnej škole.

Už z názvu materskej školy vyplýva, že by mala tvoriť sústavu škôl materských, základných a stredných škôl. Okrem už spomínaných oblastí zameraných na osobnostný rozvoj detí, materská škola má aj významné poslanie vo výchovno-vzdelávacom procese, pripravuje deti na vstup do prvého ročníka základnej školy, o ktorom som hovoril. Pre deti je materská škola školou, aj keď sa v nej učia hrou. Hravým spôsobom si deti osvojujú základné vedomosti. Z dôvodu podobného zamerania a charakteru s ohľadom na vekové osobitosti detí to je zabezpečovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a lepšej nadväznosti základnej školy na materskú školu, by som požadoval presunúť zo zákona o školských zariadeniach predškolské zariadenia, t. j. materskú školu a špeciálnu materskú školu a začleniť ich do sústavy, znovu to opakujem, škôl. Presunom materskej školy do školskej sústavy sa zabezpečí aj jej financovanie ako u škôl v súlade s návrhom zákona o financovaní.

Podobnú obavu mám o základné umelecké školy. O tom sa tu už hovorilo, veľmi v krátkosti, skutočne, chvála našej doterajšej vzdelávacej úrovni. Som prekvapený z toho, že na jednej strane, a to si nesmierne vážim, pán minister školstva sa v zahraničí skutočne chváli výsledkami našich umeleckých škôl, umelecky nadaných detí spolu s talentami v oblasti, napríklad prírodných vied, výsledkami matematických, fyzikálnych olympiád, stále naše deti bodujú v zahraničí. V konkrétnej podobe a aj týmto návrhom zákona, vedno so zákonom o financovaní škôl ich tlačíme, teda tieto základné umelecké školy, do útlmu, až do konečnej likvidácie. Nuž, a tu vidím trošku rozpor medzi pohľadom pána ministra a pána štátneho tajomníka, pretože, keď som bol na jednom stretnutí so starostami a primátormi z oblasti Záhoria a Myjavy, tak mi pripomínali, že vo vystúpení práve pána štátneho tajomníka na nejakom aktíve, ktorý tam bol, jednoznačne povedal, že štát nemá finančné prostriedky a nemá záujem, viac-menej takto to vyznelo, záujem o podporu základných umeleckých škôl, ale aj centier voľného času, materských škôl a tak ďalej a tak ďalej.

Veľmi zlá situácia nastane, myslím si, aj pre stredné odborné učilištia, aj keď podporujem tendenciu vytvárania združených škôl na úrovni vyšších územných celkov. Práve tieto školy prešli doslovne divokou - a tu by som chcel upozorniť na to, lebo si nikto nevšíma tie naše učilištia - doslovne divokou predchádzajúcou transformáciou. Najprv z podnikov na ministerstvo hospodárstvo a potom do rezortu ministerstva školstva v tom predchádzajúcom volebnom období.

Sú to naďalej príspevkové organizácie, aj pri združovaní s nimi najmä stredné odborné školy nejasajú, keď sa o tom hovorí a keď s nimi majú vytvoriť ten spoločný program výchovy a vzdelávania v tom-ktorom regióne. Myslím si, že kedysi, keď boli pod ministerstvom hospodárstva alebo pod podnikmi, ako v tom minulom režime, tak boli dostatočne a nadmerne financované, čiže im stačilo postavenie príspevkových organizácií. Dnes situácia v súvislosti s tým, že ten príspevok - a na to by som chcel upozorniť - môže byť od nula do sto percent, ak môžem tak povedať, nie sú si istí, aká ich bude budúcnosť aj vo väzbe na vytváranie združených škôl, ktoré sa vytvárajú v našich regiónoch a ktoré treba privítať. Úlohy štátnej školskej inšpekcie by mali v tomto období narastať, ja som o tom hovoril aj v predchádzajúcom vystúpení k financovaniu škôl, najmä čo sa týka tej piatej časti, školská inšpekcia, je kvalitne spracovaná v § 13 a § 14. Dnes by som myslel, že po uskutočnení transformácie a delimitácie v oblasti školstva potrebujeme mať istým spôsobom skutočne kvalitnú štátnu školskú inšpekciu, ja som to nazval minule dozor, čo tu vzbudilo istý nesúhlas, prirodzene, rešpektujem názory iných poslancov, ale na druhej strane si myslím, že pri dnešnom personálnom stave, ktoré štátna školská inšpekcia má, či už je to v krajoch, alebo či je to na ústredí, nie je možné zabezpečiť všetky školy a predovšetkým nie je možné urobiť to, čo sa dialo za prvej Česko-slovenskej republiky, v tom medzivojnovom období, že sa chodilo predovšetkým na náčuvy, chodilo sa aktívnejšie, v podstate ten inšpektor často navštevoval jednotlivé školy od malotriedok až po stredné školy a samotné, či už klasické alebo reálne gymnáziá. Hovorím o období rokov 1918 až 1938.

Čiže jednoznačne hovorím o tom, že treba hodnotiť cez štátnu školskú inšpekciu a bude si to musieť aj krajský školský úrad nejako definovať, akým spôsobom možno, povedzme, urobiť tú kontrolu komplexnú a systémovú. A pod komplexnou myslím predovšetkým to, že sa nebude len, nazvem to kontrola, nebudú sa robiť len tie náčuvy alebo tá odborno-vzdelávacia činnosť, ako sa zabezpečujú isté štandardy, to znamená tých 60 % štandardov, ktoré povedzme vo vzťahu k stredným školám vypracúva Štátny pedagogický ústav, ale akým spôsobom bude zabezpečené a ako sú zabezpečené aj finančné prostriedky, s ktorými nakladá škola, konkrétne na vzdelávacie aktivity.

Špecializovaná štátna správa a krajské školské úrady, k tomu som sa už vyjadril minule. Teraz nebudem hovoriť, že tam boli presne určené čísla, tých 184 odborných pracovníkov, ktorí by mali byť na krajských školských úradoch, to vychádza tak priemerne 23 na jeden krajský školský úrad, viem, že v Trenčíne majú limit nejakých 18 alebo 19, to už je rôzne, podľa veľkosti a počtu žiakov. Napriek tomu si myslím, naozaj, týmto krajským školským úradom treba - ak majú vzniknúť -, by sa mala nájsť iná činnosť ako na to, aby mohli byť len transferom, nazvem to len transferom, transferom finančných prostriedkov. Ja každý provajder, ktorý existuje pri prechádzaní finančných prostriedkov, považujem za istý uzol, kde sa môžu peniaze - a nemusia, samozrejme -, stratiť. To znamená, pre mňa je najideálnejšie aj vo vzťahu ku školám, aby tá väzba bola ministerstvo - konkrétna škola. To by bol najideálnejší model. Samozrejme, vyžaduje to informačnú sústavu, takú akú povedzme poznám vo Švédsku, kde to veľmi dobre funguje.

Napokon by som sa chcel ešte vyjadriť k siedmej časti navrhovaného zákona, to sa týka siete školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky. Túto siedmu časť odporúčam prepracovať a precizovať. Z toho dôvodu budú aj vychádzať moje odporúčania pánovi predkladateľovi a pani spravodajkyni. Obsahuje mnoho koncepčných a terminologických lapsusov, nie sú jasné najmä otázky zaraďovania súčasti škôl, ktoré majú charakter školy respektíve školského zariadenia do sietí, respektíve v úvodzovkách, do takzvaných subsietí. Na jednej strane sa prezentuje operatívnosť zaraďovania a vyraďovania zo siete, na druhej strane táto tendencia vedie k značnej anarchii posudzovania návrhov a rozhodovaní. Ak mám kamaráta na krajskom školskom úrade, a tak ďalej, tak tam sa môžu vytvoriť isté protekčné uzly.

Považujem za chvályhodné, že štát na jednej strane nerezignoval na deti mentálne postihnuté prostredníctvom špeciálneho školstva, v duchu, je to veľmi pozitívne, v duchu európskych trendov, naopak, treba však venovať veľkú pozornosť aj školám, ktoré sa zaoberajú práve problematikou detí, ktoré vychovávajú deti, ktoré sú skutočne, nazvem to obrazne, postihnuté talentom, a o tom sme tu už hovorili, či je to v oblasti prírodných vied, či je to v oblasti umenia, kultúry a tak ďalej a tak ďalej.

Myslím si, že štát by sa mal zaoberať, alebo mali by sme sa týmto zaoberať aj pri prerokúvaní tohto zákona, ako budeme riešiť školy, ktoré majú nadregionálny význam, predovšetkým stredné školy. Viem, že za bývalej vlády bol pripravený taký návrh na vyčlenenie takýchto škôl, to bol taký zoznam škôl a bola pripravená samostatná vyhláška, je tu istý problém. Tieto školy, ktoré majú nadregionálny význam, patria pod jeden vyšší územný celok, no a chodia tam predovšetkým, chodia tam deti z celého Slovenska a nie vždy zo strany vyššieho územného celku sa k týmto školám stavajú ústretovo. Ja môžem napríklad uviesť prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej, o ktorom sa vedie veľmi často diskusia v súvislosti s Gymnáziom Martina Kukučína, či sa má zlúčiť, alebo nemá zlúčiť, je to vyslovene gymnázium, ktoré je orientované na slovenskú literatúru a na pestovanie, skutočne, toho duchovna, ktoré nám tak chýba v poslednom období, alebo napríklad učilište a škola stredná, sklárske, v Lednickom Rovnom, či napríklad škola sadovnícka, ja ju môžem tak nazvať, stredná škola v Piešťanoch, ktorá má dobré výsledky. Samozrejme, týmto sa treba zaoberať a to sa týka aj športových gymnázií, najmä v hlavnom meste, krajských mestách Slovenskej republiky.

A napokon, uviedol som len niektoré konkrétne nedostatky navrhovaného zákona, položil som niekoľko otázok. Verím, že mi bude od pána ministra odpovedané, a verím, že aj mnohé tie postrehy, ktoré som tu uviedol, nehovorím, že boli správne, ale že sa o nich bude diskutovať a že o mnohých veciach by sme mohli v druhom čítaní ešte veľmi aktívne hovoriť. Očakávam, že pán minister školstva v podstate pri predkladaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní, či už vo výbore, v gestorskom výbore, alebo v samotnom pléne Národnej rady niektoré návrhy, ktoré tu odzneli z mojej strany, môžu byť akceptované, pretože si myslím, že v schopnej a skvelej Národnej rade nie je dôležité, kto hovorí, ale o čom sa hovorí. Nuž a napriek tomu, pretože som tu uviedol niektoré pripomienky, nechcem hovoriť, aby sa v podstate v zákone vôbec nepokračovalo, ale v zmysle toho rokovacieho poriadku Národnej rady, § 83, ods. 3 navrhujem, aby Národná rada prijala nasledovné uznesenie: Národná rada vracia návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Tento návrh dávam pani spravodajkyni. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)