P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec Mitrík, nevidel som, že sa hlásite s doplňujúcou otázkou.

Ale teraz, pán premiér, odpovedajte na otázku, ktorú vám položil pán poslanec Horváth, ktorý sa pýta: "V štátnom rozpočte na rok 2004 vláda navrhuje, aby sa farmárom doplatili priame platby do výšky 50 % úrovne štátov Európskej únie. Môžem tento návrh vlády považovať za konečný?"

M. Dzurinda, predseda NR SR: Vážený pán poslanec, v návrhu východísk štátneho rozpočtu sa priame platby poľnohospodárom navrhovali rozpočtovo zabezpečiť do výšky 40 %, t. j. do výšky 5 mld. 424 mil. korún, z toho doplatok zo štátneho rozpočtu predstavoval objem 4 mld. 169 mil. korún. Po zohľadnení priorít kapitoly ministerstva pôdohospodárstva boli tieto platby nad rámec návrhu štátneho rozpočtu zvýšené na úroveň 45 %, teda sa vyčlenilo ďalších 678 miliónov. No a na záver, tento týždeň sme prijímali taký celkový koncert ministra financií, kde sa navrhuje to zvýšiť až na 50 %.

To predstavuje doplnenie priamych platieb o ďalšie prostriedky vo výške 678 mil. korún. Celkovo sa teda navýšil objem o 1 mld. 356 mil. korún. No, chcem ale povedať, samozrejme, konečné bude až to, čo schváli Národná rada. Definitívne bude vláda schvaľovať štátny rozpočet ako celok v prvom októbrovom týždni. Ale z diskusie, ktorá prebehla na rokovaní vlády, z tých priorít, ktoré sledujeme v jednotlivých rezortoch, mne sa zdá, že to zvýšenie na 50 % už ideme naozaj na hranicu možného.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcete položiť doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: "Na očistenie bánk od nezdravých a nedobytných úverov sme zaplatili viac ako 100 mld. Sk. Otázka: Prečo nie je možné určiť trestnoprávnu zodpovednosť za vzniknuté zlé úvery a potrestať ľudí, ktorí v čase vzniku týchto pohľadávok sedeli vo vedúcich funkciách v bankovej sfére?"

Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, je možné určiť trestnoprávnu zodpovednosť za vniknuté zlé úvery, pokiaľ pri ich poskytnutí došlo k vedomému podvodnému konaniu. Takúto trestnoprávnu zodpovednosť môžu vyvodiť orgány činné v trestnom konaní, a tie tak aj konajú. Podľa zdrojov zo Slovenskej konsolidačnej a. s., boli ešte do momentu postúpenia nedobytných pohľadávok zreštrukturalizovaných bánk podané trestné oznámenia na celkovo 741 úverových prípadov pri celkovej nominálnej hodnote týchto úverov vyše 19 mld. Sk.

Samotná Slovenská konsolidačná a. s., podala v období od januára 2002 do marca 2003 spolu 12 nových trestných oznámení v súvislosti s prevzatými nedobytnými pohľadávkami, a tieto prípady sa aj prešetrujú. Mám tu ďalej v informácii popísané, čo všetko je predpokladom vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, ale nemienim čítať ani zákony, ani vás poučovať, len som chcel vám teda odpovedať, že sa v tejto oblasti koná a koná sa tak, ako o tom hovoria naše zákony.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Áno, ďakujem za odpoveď. Chcem sa spýtať, položiť doplňujúcu otázku, koľko ľudí bolo odsúdených.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Na toto nie som pripravený. Keby som bol vedel, že sa ma to opýtate, tak iste by som požiadal ministra spravodlivosti, aby som vám takúto informáciu poskytol. Len podotýkam, alebo pripomínam to, čo iste, pán poslanec, viete, že súdy sú v našom štáte nezávislé. Aj orgány činné v trestnom konaní sú od vlády Slovenskej republiky celkom nezávislé. A využívam možno vašu doplňujúcu otázku aj na to, aby som vám povedal, že tých 100 mld., ktoré sme museli, žiaľ, riešiť tak ako ste koniec koncov aj pravdivo v otázke pomenovali, to nie je len dielom takéhoto trestnoprávnu zodpovednosť zakladajúceho konania. Spomeňte si, pán poslanec, že sme stavali družstevné byty, pričom pôžičky boli 1 %, ale, povedzme, základná sadzba v banke bola mnohonásobne vyššia.

Štát sa zaviazal dotovať tento úrokový diferenciál, no a nekompenzoval. Štát si neplatil svoju povinnosť. Pán poslanec, pripomínam vám, ja tie čísla teraz celkom v hlave nemám, ale veľmi dobre viem, že napríklad Jadrová elektráreň Mochovce sa tiež takto stavala za pôžičky, ktoré boli garantované štátom, kde úroková sadzba bola nižšia ako základná úroková sadzba v štáte. A niekto musel alebo mal tento úrokový diferenciál medzi komerčnou úrokovou sadzbou a takouto umelou dotovať. Štát, neplnil si tieto povinnosti. Čiže nebolo by spravodlivé a pravdivé, keby sme na verejnosť navodzovali dojem, že 100 mld. je suma, ktorá vyplýva z toho, že sa tam len kradlo a robilo tak, že to zakladá trestnoprávnu zodpovednosť.

My sme to vyčíslili zatiaľ na 19 mld. z tých 100. Ale nepochybne tie veľké projekty, hlavne a zásadne zaťažili a dnes zaťažujú náš verejný rozpočet.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšia otázka, pán premiér, od pána poslanca Ondriaša, ktorý sa vás pýta: "Počet návštev na vyšetrenie na psychiatrii bol v roku 1996 0,7 milióna, 1998 1,1 milióna a v roku 2001 už 1,3 milióna. Otázka: Myslíte si, že počet vyšetrení na psychiatrii súvisí s výsledkami vašej vlády?" (Smiech v sále.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Aj ja som sa zasmial, keď som si ju prečítal. Prvé, čo ma napadlo, že keby ste vládli vy, tak by to bolo nie 1,3 ale 2,6. (Smiech v sále a potlesk.)

Ale tie reakcie sú veľmi ľudské a veľmi prirodzené. Ale dovoľte, pán poslanec, aby aj tak trošku vážnejšie som sa nad vašou otázkou zamyslel. Najprv by som vám chcel láskavo pripomenúť, že uvádzate údaje od roku 1996, vtedy som ešte premiérom nebol. To je, povedal by som, historická poznámka. Potom by som mohol povedať, že nárast za roky 1998 až 2001 je polovičný ako za roky 1996 až 1998. To sú vaše čísla, pán Ondriaš. Medzi 1996 a 1998 bolo 0,7. Potom v roku 1998 1,1. Čiže nárast je 400 tisíc, ale v období, keď som už bol premiérom, je iba 200 tisíc. To je taká, povedal by som, štatistická poznámka.

Potom by som vám mohol pripomenúť, ako komunistický režim robil psychiatrické prípady z ľudí, ktorí mu boli nepohodlní. Áno, taká je pravda, aj to je časť smutnej histórie našej krajiny. Ako nedokázal tento režim, komunistický režim, ponúknuť pomoc ľuďom, ktorí takúto liečbu naozaj aj vecne skutočne potrebovali. Aj toto je podľa mňa pravda a skutočnosť. A ako sa z celej tejto disciplíny robilo na Slovensku alebo vo vtedajšom Česko-Slovensku také tabu, že návštevu tohto špecialistu mnohí ľudia považovali za akýsi biľag, za niečo nepatričné alebo za niečo, za čo sa treba hanbiť. Myslím si, že s týmto sme sa ešte celkom dodnes ani nevyrovnali. Ale azda si obaja chceme dať pozor, aby sa táto parlamentná príležitosť a naša diskusia nedotkla ani jedného pacienta a žiadneho človeka. Na to by sme mali dávať pozor. A preto verím, že moju odpoveď pochopíte tak, ako ju myslím. Áno, želal by som si, aby ľudia, ktorí cítia potrebu poradiť sa aj s odborníkom tejto špecializácie, mali ho možnosť navštíviť a aby tak aj urobili, aby takého špecialistu, takého odborníka nakoniec aj navštívili. A myslím si, že nárast počtu týchto návštev vyjadruje aj fakt, že ľudia tohto špecialistu vyhľadávajú čoraz slobodnejšie a čoraz prirodzenejšie.

A že aj to, čomu sa kedysi nevenovala napríklad v osvete žiadna pozornosť, stáva sa celkom prirodzenou súčasťou starostlivosti o zdravie. Takže si myslím, že by sme mali byť vďační všetkým, ktorí k tomu prispievajú, odborníkom, lekárom, štátnym aj neštátnym mimovládnym organizáciám a aj médiám.

Na záver tejto otázky by som možno povedal celkom úprimne, že pripúšťam, povedzme, slobodná ekonomika prináša istý tlak na to, aby človek si viac ako inokedy uvedomoval, že zodpovednosť za svoj osud nesie predovšetkým on sám. Možno aj týmto smerom viedla vaša otázka. Ale skúsenosti v demokracii z celého sveta ukazujú, aj keď Churchil povedal, že to nie je nejaké ideálne, absolútne ideálne riešenie, ale lepšie ako demokracia jednoducho neexistuje. (Ozval sa zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér, práve ste sa zmestili do času, ktorý bol určený na vaše odpovede na otázky vám položené poslancami Národnej rady.

Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky členom vlády. Ako prvú prosím, aby zodpovedal otázku pána poslanca Jozefa Šimka pán minister vnútra Vladimír Palko.

Pán poslanec Šimko sa pýta: "Dňa 16. 9. 2003 bola na troch miestach okresu Svidník blokovaná medzinárodná cesta E 371. Keďže termín akcie bol vopred verejne známy, ako si plnil úlohy Okresný úrad Svidník v zmysle zákona 227/2002 Z. z. čl. 10 ods. 2, bezpečnostná rada okresu má prijímať opatrenia na predchádzanie krízovej situácie. Ako si plnili úlohy orgány polície? Aké opatrenia uplatnia orgány štátnej správy voči organizátorom akcie?"

Pán minister, môžete odpovedať.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec, túto protestnú akciu organizovalo 16. septembra 2003 v čase od 10.00 do 12.00 hodiny Občianske združenie Chránime kraj pod Duklou. Táto akcia spočívala v čiastočnej blokácii prejazdu motorových vozidiel na štátnej ceste I/73 v okrese Svidník na križovatkách Giraltovce, Fiaš, Matovce, Stročín, Rakovčík, Duplín a Krajná Poľana, Podružal, Nižný Komárnik. Okresný úrad vo Svidníku v spolupráci s okresným riaditeľstvom Policajného zboru zabezpečil presmerovanie dopravy náhradnou trasou, pričom prejazd vozidiel s právom prednostnej jazdy, ako sú hasiči, Policajný zbor, sanitky, vozidiel hromadnej dopravy, zásobovacích vozidiel a všetkých vozidiel so svidníckou evidenčnou poznávacou značkou nebol blokáciou dotknutý.

Okresný úrad vo Svidníku uvedenú protestnú akciu posudzoval aj podľa vami citovaného článku 10 ods. 2 zákona č. 227/2002, teda ústavný zákon o bezpečnosti štátu. V zmysle citovaného ustanovenia túto nevyhodnotil ako krízovú situáciu, pretože touto akciou na danom teritóriu k narušeniu ani k ohrozeniu bezpečnosti štátu nedošlo. Táto protestná akcia bola konaná v rozpore so zákonom č. 135/1961 o pozemných komunikáciách, pretože organizátori protestnej akcie nepožiadali cestný správny orgán o povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií a ani o stanovisko Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Svidníku.

Pokiaľ sa v tejto súvislosti zaujímate o plnenie úloh orgánmi polície, tak na túto protestnú akciu bolo vyčlenených spolu 8 príslušníkov Policajného zboru, ktorí dohliadali na verejný poriadok a riadili cestnú premávku v miestach konania protestu a upozornili organizátorov a účastníkov protestnej akcie na porušovanie cestného zákona. Títo na upozornenia, ani výzvu na ukončenie akcie nereagovali. Situácia v miestach konania protestu bola dokumentovaná záznamovými prostriedkami Policajného zboru a vec bude postúpená na ďalšie konanie príslušným správnym orgánom, konkrétne odboru dopravy Okresného úradu vo Svidníku ako prvostupňovému orgánu.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za zodpovedanie otázky.

Teraz poprosím pána ministra Zajaca, aby odpovedal na otázku pána poslanca Hoptu. Pán minister Zajac. Pán minister, prosím, aby ste odpovedali na otázku pána poslanca Hoptu, ale chcem vás dopredu poprosiť, aby ste sa zdržali akýchkoľvek invektív na adresu nášho cteného parlamentného politického subjektu, pretože máme s tým skúsenosti. (Ruch a smiech v sále.)

Ale chcem vám ešte prečítať otázku, ktorú vám položil pán poslanec Hopta: "Akým spôsobom, za akých finančných podmienok a pod čiou gesciou bude v budúcom roku realizovaná kúpeľná liečba?"

Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda, vážení poslanci, dostal som za ten výrok sitko, či ako sa to volá, zrnko, druhý som dostal za tie žaby a tretí teraz nedostanem, sľubujem.

Kúpeľná starostlivosť bola doteraz financovaná cestou sociálneho poistenia a ten objem, ktorý sme boli schopní použiť, bol rádovo 800 mil. pri spotrebe 1 mld. 800. Vzhľadom na zmenu filozofie samotného pojmu kúpeľná starostlivosť ako súčasť zdravotnej starostlivosti prechádza systém poskytovania kúpeľnej starostlivosti do systému zdravotného poistenia. Dnes disponujeme v zdravotnom poistení tou istou čiastkou, ako sme disponovali pre sociálne poistenie možno v diferenciácii 100 - 120 mil., to znamená, dnes máme v rámci štátneho rozpočtu garantovaných predbežne okolo 600 mil. korún s tým, že nebude ani problém s pacientmi, ale problém bude so samotnými kúpeľmi, ktoré potrebujú na to, aby mohli prejsť na systém Európskej únie, približne obdobie 2 až 3 rokov. Vláda rozhodla, že ešte sa urobí posledný prepočet, a to je prepočet istých nepriamych daní, aby sa ten fond mohol doplniť na tú istú čiastku, aká bola v minulosti. Chcem ale povedať, keďže pôjde systémom zdravotného poistenia v rámci poskytovania verejnej solidárnej zdravotnej starostlivosti, sprísnime indikácie poskytovanej kúpeľnej starostlivosti a zvýšime spoluúčasť pacienta v tých prípadoch, kde kúpeľná starostlivosť nie je plne zdravotne indikovaná. Naším záujmom je, aby sme občanov Slovenskej republiky, pacientov a klientov zdravotných poisťovní dokázali odlíšiť v kúpeľoch spôsobom, ktorý bude prinajmenšom rovnaký, ako bol za posledné 4 roky. Skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta vám ešte chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Hopta, poslanec: Predovšetkým sa chcem poďakovať predsedovi parlamentu za jeho úprimné slová. Je vidieť, že nová kultúra v parlamente zapustila hlboké korene.

Chcem by som, pán minister, vám predsa len dať doplňujúcu otázku.

Po prvé, chcem sa spýtať, tých finančných prostriedkov bude predsa asi o 200 mil. korún menej ako v tomto kalendárnom roku, keď sa kúpilo približne 53 - 54 000 kúpeľných poukazov.

Po druhé, chcem sa spýtať, ako zabezpečíte, keď tých kúpeľných poukazov bude menej, aby ich dostali tí, čo ich majú dostať, resp. keď bude určitá spoluúčasť pacienta, ako zabezpečíte pre tých, ktorí budú zo sociálne slabších rodín alebo komunít, aby si dokázali zabezpečiť tú kúpeľnú starostlivosť, resp. ak by ste vo vláde nehlasovali za vyslanie našich jednotiek, nemohli sa tie peniaze použiť účelnejšie?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister. Ťažká otázka, nech sa páči, odpovedať.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Budem úprimný, pán poslanec, väčšinou sa mi neopláca, ale považujem za naprosto ekvilibristický výkon od kúpeľov sa dostať do Iraku, ledaže by ste tam mali nejaké kúpele vy. Povedal som a znova opakujem, že čiastka, ktorou budeme disponovať na kúpele, bude totožná a rozdiel, ktorý je zatiaľ rozporovaný, na úrovni vlády bude vyriešený do 3. októbra, teda disponujeme tou istou čiastkou. Včera som hovoril, i keď len telefonicky so šéfom Sociálnej poisťovne, a dohodli sme aj mechanizmus, pretože sú rozbehnuté kúpele po starom a tie kúpele musia dobehnúť a niektoré poukazy budú vydávané ešte aj polroka budúceho roku. To znamená, rok 2004 bude prechodným obdobím. Po tretie sprísnime indikačný zoznam. Po štvrté poviem príklad, ktorý vám ukáže, že bude viacej kúpeľov. Napríklad po operácii endoprotézy krčku femoru, teda po výmene kĺbu, dnes vieme v 6. - 7. dni akútnej liečby pacienta disponovať napríklad do kúpeľov Číž, kde je kvalifikovaný ortopéd, kde je dobrá rehabilitácia. A v cene tej liečby, to je približne 1 200 korún na deň, Číž potrebuje 650 korún na deň, dokážeme lacnejšie odliečiť viacej ľudí. Bol som v Kováčovej. Zvýšili sme cenový výmer, aby Kováčovú sme vedeli vyťažiť prakticky na 100 %. To znamená, my máme záujem kúpeľné kapacity, ktoré máme k dispozícii, zapojiť do doliečovania akútnych stavov. To doteraz nikdy nebolo.

A na vašu otázku, ako sa sociálne slabší dostanú ku kúpeľom - tak ako doteraz. Nič sa nezmenilo. Ak spĺňajú indikačné kritériá, do kúpeľov pôjdu, ak kritériá nespĺňajú, nepôjdu, leda ako samoplatcovia. Nikto nebráni našim občanom navštevovať kúpele. Otázka je, ktoré kúpele budú financované, ktoré indikácie, ktoré diagnózy a v akých termínoch budú financované z verejného zdravotného poistenia. A možno by sme mohli postaviť otázku, pán poslanec, či by neboli všetky kúpele zadarmo, aj všetko zadarmo, keby sme sa dožili tých čias, že otočíme toky riek, ale tých sa zatiaľ dožiť nevieme. To znamená, pokiaľ rieky potečú tým smerom, ako tečú tisícročia, tak aj kúpeľná starostlivosť bude taká, aká bola doteraz. A keď sa vám podarí otočiť toky riek, tak potom veľmi rád sa dôjdem pozrieť na "ten zemský ráj to napohled" zadarmo.

Ďakujem pekne. (Smiech v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Máte ďalšie zrnko, pán minister.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v odpovedi na otázku, ktorú položila pani poslankyňa Sabolová pánovi ministrovi Kaníkovi, ktorá sa vás pýta: "Ako ste doriešili problém financovania opatrovateľskej služby, ktorú poskytuje obec prostredníctvom tretieho subjektu, napríklad charita alebo iný neštátny subjekt vykonávajúci túto službu?"

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, v súvislosti s poskytovaním opatrovateľskej služby boli zo strany obcí ako samosprávnych poskytovateľov danej služby vznesené otázky ohľadom možnosti obce v prípade jej záujmu zabezpečovať výkon opatrovateľskej služby aj prostredníctvom neverejného poskytovateľa. Zároveň sa na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny obrátili aj zástupcovia krajských úradov a okresných úradov so žiadosťou o usmernenie v oblasti možného postúpenia decentralizačnej dotácie na úhradu výdavkov na poskytovanie opatrovateľskej služby z obce na neverejného poskytovateľa.

Opatrovateľskú službu ako špecializovanú činnosť sociálnych služieb taxatívne vymedzuje § 15 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Výkon pôsobnosti obce v oblasti poskytovania opatrovateľskej služby je právne kvalifikovaný ako výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Touto samosprávnou pôsobnosťou ustanovenou v § 71 predmetného zákona sú obce viazané plniť úlohy v sociálnej pomoci prostredníctvom svojich orgánov. Obce a samosprávne kraje majú pri poskytovaní opatrovateľskej služby rozhodovaciu pôsobnosť podľa správneho konania a túto nemožno odovzdať, resp. postúpiť neštátnemu subjektu dohodou. Neštátny subjekt poskytuje sociálnu pomoc podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci nie na základe rozhodnutí, ale na základe dohody s občanom. Vstup tretieho subjektu do vzťahu obec a žiadateľ o poskytnutí opatrovateľskej služby môže riešiť len zmena zákona o sociálnej pomoci.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti uvedená možnosť obce nie je v súlade s platnou legislatívou a to zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Nakoľko ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má snahu zákonne upraviť uvedenú možnosť obce, vypracovalo návrh novely zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v potrebnom rozsahu zmeny. V súčasnosti je tento návrh v legislatívnom procese. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné metodicky usmerniť aj možnosť postúpenia finančných prostriedkov účelovo viazaných na úhradu nákladov pri poskytovaní opatrovateľskej služby, decentralizačnej dotácie z obce na neverejného poskytovateľa.

Ministerstvo vypracovalo v súlade so stanoviskom ministerstva financií návrh dodatku k metodickému pokynu č. 1091/2002 I/70 z 9. 12. 2002 pre krajské a okresné úrady na postup prechodu pôsobnosti na úseku sociálnej pomoci na obce a samosprávne kraje v roku 2003, ktorý znie nasledovne: V čl. 4 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "Obec poskytuje alebo môže zabezpečiť poskytovanie opatrovateľskej služby prostredníctvom subjektov, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa zákona č. 195/1998 Z. z. alebo prostredníctvom iných právnických osôb, ktoré majú oprávnenie poskytovať sociálne služby a ošetrovateľskú starostlivosť podľa osobitných predpisov na základe písomnej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Obec poskytne finančné prostriedky získané podľa osobitného predpisu uvedeným subjektom na základe písomnej zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka."

Ďalej v čl. 6 sa nový ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: "V zmluve o poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu obec musí zabezpečiť, aby uvedené subjekty dodržali ustanovenie § 6 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ustanovenia metodického pokynu ministerstva financií č. 3159/1997 k uplatňovaniu § 6 ods. 3 zákona č. 303/1998 Z. z. o rozpočtových pravidlách uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 3 z roku 1997."

Nakoľko uvedeným dodatkom k metodickému pokynu upravujeme vzťahy, ktoré sú v súčasnosti v legislatívnom procese, predmetný dodatok nadobudne účinnosť následne po prijatí novely zákona o sociálnej pomoci.

Ďakujem, skončil. som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, položte doplňujúcu otázku.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán minister, musím konštatovať, že táto odpoveď ma vôbec neuspokojila, pretože od 1. januára vieme, že takáto situácia je a bol vydaný aj metodický pokyn, ktorý vyšiel z rezortu, kde sa hovorilo, že obec bude môcť poskytovať tieto služby prostredníctvom tretieho subjektu. Potom začali veľké rokovania, komunikácia s vašimi poradcami, s vašimi pracovníkmi a nie je možné, aby v 9. mesiaci tohto roka sa hovorilo, že treba urobiť úpravu zákona. Podľa všetkých dostupných informácií stačí, aby rezort ministerstva sociálnych vecí a ministerstva financií, pretože nikde nie je špecifikované, že tieto prostriedky nemôžu byť, sú účelovo viazané, čiže nemôžu byť použité na nič iné, stačí len, aby ministerstvo financií dalo súhlas na to, že môžu byť poskytnuté obciam. A tie môžu poskytnúť tretiemu subjektu. Nepotrebujem tu, aby ste mi predkladali... (Poslankyňa bola automaticky odpojená.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, pani poslankyňa, pokračujte ďalej. Poprosím technikov, aby nastavili čas na dve minúty, pretože podľa rokovacieho poriadku...

M. Sabolová, poslankyňa: Nemôžem súhlasiť, aby sa dnes pripravovalo len paragrafové znenie, pretože všetci veľmi dobre vedia, že od 1. apríla obce prostredníctvom tretích subjektov v mnohých okresoch poskytujú túto službu, pretože táto služba je potrebná. Tým, že ju poskytujú inštitúcie a organizácie, ktoré túto činnosť robia, šetria režijné náklady, ktoré by musela obec vynakladať na to, aby celú administratívu spracovala. Na druhej strane je veľká disproporcia v jednotlivých okresoch, kde niekde okresy platia túto službu, niekde okresy platili, teraz povedali, že ju nebudú platiť, pretože dostávajú všelijaké závažné, nechcem povedať, až výhražné telefonáty, že teda to nie je možné.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Začnem možno od toho záveru. Ten zákon sa nepripravuje teraz, on je už v procese a čoskoro je možné, že ho bude Národná rada schvaľovať. Ten proces už beží, už je podaný do procesu, aby bol schválený, už je pripravený a dúfajme, že čím skôr bude na svete. Aj mne sa zdá, že preklenúť túto situáciu by sme mohli aj prechodným riešením a budem sa snažiť, aby sme to tak aj urobili, aj keď tu zohráva svoju úlohu aj ministerstvo financií. Ale každopádne prijatím tohto zákona myslím, že sa odstránia všetky dvojznačné výklady zákona, či je to, alebo nie je možné, a bude to úplne jasné, že to možné je a budú dané jasné pravidlá, ako to možné je. Budeme sa snažiť, aby sme do času prijatia a účinnosti tohto zákona ešte túto situáciu preklenuli listom alebo iným spôsobom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Pála Csákyho, aby odpovedal na otázku pána poslanca Farkasa, ktorý sa vás pýta: "Ako bude fungovať informačný systém eurofondov?"

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, milé dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ďakujem pekne za vašu otázku a dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že vláda prijala pred mesiacom materiál o informačných aktivitách vlády Slovenskej republiky, v ktorom sme sa dohodli, že tieto aktivity budeme realizovať aj na budúci rok, aj po našom vstupe do Európskej únie a tieto aktivity budeme zabezpečovať na dvoch úrovniach.

Po prvé, plošne pre každého občana Slovenskej republiky, kde vláda je povinná dať všetky informácie, ktorými disponuje, každému občanovi, ktorý o to bude mať záujem a tieto informácie musia byť presné, cielené a musia byť dostupné každému, kto sa o ne zaujíma. Z toho dôvodu tieto aktivity budú prebiehať jednak v médiách, v písaných a elektronických médiách. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že prvý taký veľký okruh listov bude dnes večer od 21.00 do 22.00 hodiny na STV 2 a bude potom pokračovať v médiách pravidelne s tým, že aj v písaných médiách v tomto roku budú tri prílohy vo všetkých médiách vo viac ako 2,5-miliónových výtlačkoch, kde každého občana a každého čitateľa týchto písaných médií budeme informovať o všetkých detailoch tohto celého balíka.

Po druhé, druhá rovina bude cielená pre jednotlivé cieľové skupiny, a to bude prebiehať podľa jednotlivých operačných programov. Tieto informačné aktivity budú zabezpečovať 4 ministerstvá, pre malých a stredných podnikateľov ministerstvo hospodárstva, pre regionálnu politiku a pre životné prostredie a infraštruktúru ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, pre sociálnu oblasť vrátane vzdelávania a tieto aktivity budú financované z Európskeho sociálneho fondu, bude zabezpečovať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a pre pôdohospodárov, predovšetkým ide o podporu z Pôdohospodárskeho fondu Európskej únie, bude zabezpečovať tieto aktivity ministerstvo pôdohospodárstva. Platí dohoda, že v regiónoch Slovenskej republiky vytvoríme viac ako 100 takýchto informačných bodov, ktoré budú používať náš symbol a v týchto informačných bodoch občania a záujemcovia dostanú nielen informácie, ale budú tam k dispozícii aj vzorové manuály, aj vzorové projekty, aby mohli vyplniť tie formuláre, ktoré sú potrebné na jednotlivé účely. Tie informačné aktivity interne už bežia, už školíme ľudí aj pre jednotlivé regióny. 25. septembra na budúci týždeň budeme mať, dúfam, posledné rokovanie v Bruseli, kde dorokujeme aj posledné detaily rámca finančnej podpory a od októbra, dúfam, že sa nám podarí zverejniť už prvé výzvy na predkladanie projektov a tento informačný systém, o ktorom som hovoril, už bude plne funkčný. Samozrejme, milé dámy, vážení páni, som vám pripravený dať aj písomne podrobné informácie v tejto veci. Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky by mala mať dohľad nad celým týmto procesom a, samozrejme, budete môcť sledovať tieto aktivity aj cez médiá, aj cez elektronické médiá, aj cez písomné médiá.

Úvodom toľko, ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Chcem sa pýtať pána poslanca, či chce položiť doplňujúcu otázku. Pán poslanec? Áno. Poprosím a chcem upozorniť zároveň pánov poslancov, ktorí sa chcú hlásiť s doplňujúcou otázkou, že režim na hlasovacom zariadení je nastavený tak, že ak sa hlásite s doplňujúcou otázkou, tak stlačte tlačidlo "zdržiavam sa", tlačidlo číslo 3, pod trojkou, vtedy bude signalizovať dvojminútový limit na položenie doplňujúcej otázky.

Nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pekne, odpoveď pána podpredsedu vlády ma uspokojila.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.

Teraz poprosím pána ministra Chmela, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Bollovej, ktorá sa vás pýta: "Vážený pán minister, uvažujete o iniciatíve vášho ministerstva predložiť novelu zákona o znížení, resp. zrušení DPH na literatúru, noviny a časopisy, najmä však učebnice, aby ste podporili rast vzdelanostnej a kultúrnej úrovne občanov? Ak áno, povedzte, prosím, kedy. Ak nie, uveďte, prosím, prečo."

Pán minister, odpovedajte.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Vážená pani poslankyňa, ja som už včera na tomto mieste hovoril o takomto čase približne čosi o tom, akým spôsobom by sme chceli zachrániť knihu a knižnú kultúru, ktorá môže pri ekonomických mechanizmoch, ktoré sa spúšťajú, predsa len utrpieť a tým utrpieť aj kultúra našej spoločnosti.

Ministerstvo kultúry stále, permanentne vyvíja iniciatívu smerom k zníženiu dane z pridanej hodnoty na vydávanie literatúry, novín a časopisov na úroveň, ktorú pripúšťa príslušná legislatívna úprava platná v Európskej únii, to je 5 %. Pri svojej argumentácii sa opierame predovšetkým o vami spomínanú potrebu zachovania vzdelanostnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva Slovenskej republiky. Zároveň si však ako súčasť vlády uvedomujeme záväzok vyplývajúci z jej programového vyhlásenia, a to zavedenie jednotnej sadzby dane, resp. celú reformu daňového systému, ktorej nesystémové prvky, akými výnimky akéhokoľvek druhu dozaista sú, implementácii nepomôžu, práve naopak.

Na základe rokovaní na úrovni vlády sme však dospeli k riešeniu, ktoré umožní aspoň do istej miery eliminovať negatívne následky zvýšenia DPH v danom segmente. Ide o samostatnú, selektívnu podporu vydávania literatúry a periodických publikácií vo forme autonómneho programu ministerstva kultúry, podobne ako na podporu záchrany historických pamiatok, kde vytvárame program Obnovme si svoj dom, alebo pokúšame sa tiež vytvoriť aj osobitný program pre tvorbu kinematografie.

V súčasnosti vláda navrhuje finančnú podporu tohto knižného projektu z prostriedkov určených na prioritné rozvojové projekty vlády. Predbežne ide o projekt vo výške 60 mil. Sk. Ministerstvo kultúry v tomto čase rozpracúva metodológiu celého podporného systému a v ňom podporu tvorby, distribúcie, vydávania i knižničných akvizícií tak, aby sme eliminovali aj zníženie počtu povinných výtlačkov, o čom som tu včera hovoril. Osobne verím, že pri prerokúvaní zákona o štátnom rozpočte sa i vy, vážená pani poslankyňa, ako aj vaši ctení kolegovia v Národnej rade, prikloníte na stranu zachovania vzdelanostnej a kultúrnej úrovne nášho obyvateľstva a podporíte ambície ministerstva kultúry v tejto oblasti v navrhovanej, prípadne i zvýšenej miere.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Pretože my vieme, že kultúra je o hodnotách a politika je o záujmoch, môžete s našou podporou pri schvaľovaní štátneho rozpočtu určite počítať. My totiž vidíme, že tento režim za 14 rokov viditeľné hodnoty nevytvoril pre slovenskú spoločnosť a s 19-percentnou DPH nebude ani slovenskej knihy. Využite, prosím, svoju autoritu, aby ste vy, esejista a literárny kritik neboli hrobárom slovenskej knihy. My vaše úsilie budeme podporovať. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Chmel, minister kultúry SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa, ďakujem vám za vašu podporu, verím, že sa odrazí aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a verte, že ak by som ja mal byť tým hrobárom slovenskej kultúry a ešte viac literatúry, tak by som pravdepodobne už v tejto chvíli tu nestál. Takže vďaka ešte raz. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, ďakujem. Sadnite si na svoje miesto, ešte budete odpovedať na niekoľko otázok.

Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Sabolovej. (Už ste sa dohodli aj s pánom ministrom Miklósom?)

Pán minister, odpovedajte na otázku pani poslankyne Sabolovej: "V akom štádiu je riešenie delimitácie v TANAP-e?"

L. Miklós, minister životného prostredia: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, nezvyknem vtipkovať, teraz sa pokúsim o trápne vtipkovanie. Keď som si prečítal vašu otázku, tak ma napadlo, že spýtajte sa pána ministra Simona. Potom som sa pozrel ďalej do otázok a je tam naozaj otázka aj pre pána ministra Simona, on mi povedal, že by odpovedal takisto, že spýtajte sa pána ministra Miklósa. Teda tento celý spor sa už vlečie naozaj tak dávno, že už je možné na to aj vtipkovať. Ako viete, už sa to ťahá 8 rokov a ešte pikantéria toho je, že tie prvé roky aj pán minister Baco, aj pán minister Zlocha boli z jednej strany, z jedného klubu, potom chvíľku nie, keď som bol ja ministrom a pán minister Koncoš bol z iného klubu a teraz sme zase z jedného klubu. To, myslím si, že ukazuje, že tento problém nie je straníckeho charakteru, ale iného charakteru.

No ale teraz už naozaj vážne. Už sa zdalo, že tento problém je vyriešený a dokonca bývalý riaditeľ TANAP-u, štátnych lesov TANAP-u 1. januára alebo 2. januára vyhlásil svojim zamestnancom, že už sú zamestnancami iného rezortu, ale nestalo sa tak a v súčasnosti je situácia taká, že je medzi nami dohoda, že sa urobí nová zonácia lesov v národných parkoch, nielen v TANAP-e, ale v národných parkoch, ale ako prvé sme si zobrali TANAP ako najjednoduchší prípad. A dohoda znie v tom, že lesy, ktoré sú v zóne A a v zóne B, čiže najprísnejšie chránené zóny by mali prejsť pod správu ministerstva životného prostredia aj s prislúchajúcim majetkom, hmotným, nehmotným, pracovníkmi a duševným majetkom a v zóne C by hospodáril naďalej, resp. by to zostalo naďalej v správe ministerstva pôdohospodárstva, presnejšie pod správou lesov - Lesy, š. p. Slovensko. No problém je samozrejme v tom, ako sa vyčlenia tie zóny. V súčasnosti je situácia taká, a to nebudeme zakrývať, že je to na úrovni expertov teraz a experti sa sporia o to, kde má byť zóna B. Pretože zóna A je relatívne jasná. No my zastávame názor, že všetky lesy, ktoré siahajú, keď poznáte Vysoké Tatry, tak na morénach je celkom iste zóna B a nevieme si predstaviť, že by sa tam hospodárilo proste hospodárskymi lesmi, že by tam boli hospodárske lesy a práve v tomto sú spory. Takže súčasný stav je takýto.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Jednu otázku ešte doplňujúcu, pán minister. Nemyslíte si vy ako minister životného prostredia, že by bolo najlepšie, aby TANAP ostal ako jeden celok. Ja túto vec sledujem 8 rokov, keď som bola vo výbore pre životné prostredie a, bohužiaľ, no možno ten vtip je na začiatku vtipný, ale myslím si, že ak sa nestane správcom jeden subjekt, ktorý bude vedieť nájsť primeranú mieru medzi ochranou životného prostredia a medzi tou nutnou ťažbou alebo tým hospodárením v lesoch, myslím si, že si môžeme celý TANAP, dá sa povedať, možno aj veľmi zničiť. Poznám situáciu aj zo štátnych lesov TANAP-u a poznám situáciu zo životného prostredia. Je najväčším problémom, že ľudia, ktorí pracovali predtým spolu v TANAP-e, po rozdelení pod dva rezorty sa rozišli.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, stlačili ste zlé tlačidlo, preto ste mali len minútu. Nech sa páči, ak chcete pokračovať, máte ešte minútu.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. No naučím sa tlačiť iné tlačidlo. Ale vlastne všetci ľudia, ktorí pracujú v TANAP-e, či pod jedným alebo pod druhým rezortom, myslím si, že by boli najradšej, ak by patrili spoločne do jedného rezortu. A prečo rezort životného prostredia? Lebo si myslím, že veľmi citlivo bude strážiť aj hospodárenie, nakladanie s majetkom, poľovníctvo, majetkové vzťahy a vieme veľmi dobre, tak ako ste na začiatku povedali, nie je to ani o politike, ale je to o majetku. Je to o istých vlastníckych vzťahoch, o istých podnikateľských záujmoch a bola by som veľmi nerada, keby to skončilo tým, že sú v tom aj isté verejné...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Áno, celkom úprimne poviem, že v prípade národného parku, teda Tatranského národného parku, celkom iste som presvedčený o tom, že tá jedna organizácia je absolútne jednoznačne najlepšia a to z toho dôvodu, že všetky lesy v TANAP-e, až na celkom maličké výnimky, sú lesy osobitného určenia a lesy ochranné. Čiže tam v žiadnom prípade nemôže dochádzať k iným problémom, ako sú problémy ochrany prírody, kvôli čomu vlastne bol TANAP vyhlásený. Takže v prípade TANAP-u je to celkom iste tak. V prípade ostatných národných parkov to môže byť trošku diferencovanejšie, ale v prípade Tatranského národného parku súhlasím s týmto názorom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne Sabolovej.

Teraz poprosím povereného ministra, aby odpovedal za pána ministra Fronca na otázku Eduarda Kolesára, ktorý sa pýta: "Ako chcete riešiť situáciu vo financovaní škôl v Košickom samosprávnom kraji?"

Prosím pána ministra, ktorého určil pán premiér, a to Ľudovíta Kaníka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Kolesára, ktorý sa pýta pána ministra školstva, ako chce riešiť situáciu vo financovaní škôl v Košickom samosprávnom kraji.

Pán minister, máte slovo.