B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pani poslankyňa Sárközy.
Nech sa páči, máte slovo.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, návrh zákona, ktorý prerokúvame, sa týka boľavej problematiky nezaopatrených detí, ktoré vďaka zlej legislatíve žijú život plný strádania a nedostatku. V minulom volebnom období tento parlament prijal zákon, ktorý minimálne síce, ale pomáhal týmto deťom, ale, bohužiaľ, vládna koalícia zákon o fonde náhradného výživného zrušila aj s prísľubom pána ministra Kaníka, že v krátkom čase predloží lepšiu právnu normu. Je rok od volieb. Takáto norma nebola v parlamente prijatá a ekonomická situácia detí sa vďaka reštrikciám ešte viac zhoršila. Znamená to teda, že aj naďalej porušuje tento štát chartu práv dieťaťa, a napriek častým deklaráciám politických strán pred voľbami, ako im leží ochrana rodiny na srdci, po voľbách žiaden sľub neplatí.
Ba spomínam si, že pri zrušovaní zákona o náhradnom výživnom sa niektorí politici nechali počuť, že oni nebudú podporovať nezodpovedných rodičov. (Ruch v sále.)
Páni poslanci, týka sa to aj vás.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, keby ste boli ženy, tak veľmi radi by sme sa pozerali takto na vás, ale nehnevajte sa, mohli by ste si sadnúť alebo... (Potlesk.)
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Ešte raz zopakujem, že niektorí páni politici pri zrušovaní tohto zákona o výživnom, o náhradnom výživnom sa vyjadrili, že nebudú podporovať nezodpovedných rodičov a štát nebude živiť ich deti. Tieto výroky svedčia nielen o nedostatku empatie týchto pánov, ale aj úplnej nezrelosti v oblasti otcovstva, manželstva, a dovolím si povedať, aj mužstva.
My poslanci zodpovední za zákony pokojne zrušíme zákon, ktorý síce, ako som povedala, minimálne pomáhal týmto deťom, a tvárime sa hrdo, ako sme zachránili rozpočet tohto štátu. Pritom neprekáža miliardové oddlženie bánk, ktoré si teraz sprivatizované bohatnú, a že naše matere, osamelé matky nejedia, nosia šaty zo second handov, len aby ako tak uživili deti, ktorých otcovia, možno aj podnikatelia, neprispievajú na ich výživu. A my im to umožňujeme zákonom.
Však v parlamente sedí 80 % mužov a vo vláde 100 % mužov, z ktorých niektorí zabudli, že boli deťmi a potrebovali ochranu rodiny. Teraz sokolíci majú plné vrecká peňazí, možno ich deti tiež, a vôbec ich netrápia nejaké druhé deti, cudzie deti, ktoré trpia podvýživou.
Návrh zákona, ktorý prerokúvame, sa týka boľavej problematiky, ako som povedala, ale to, čo bolo vyčítané nášmu zákonu, ktorý ste zrušili, tento návrh zákona rieši. Prosím vás teda v mene detí odkázaných na vašu pomoc, venujte pozornosť, alebo venujme všetci pozornosť tomuto návrhu zákona. Posuňme ho do druhého čítania. A nakoniec verím, že po prerokúvaní vo výboroch ho schválime v druhom čítaní, pretože sa konečne priradíme v tejto oblasti k štátom civilizovaným.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k poslaneckému návrhu zákona, k návrhu pána poslanca Madeja o náhradnom výživnom.
Ja som sedela v tomto parlamente aj v minulom volebnom období. Pamätám sa, ako sme na sklonku volebného obdobia prerokúvali práve tento návrh zákona, ktorý prijal parlament, ktorý bol o niečo iný ako tento. Vtedy tí poslanci, ktorí nehlasovali za ten zákon, dostali od niektorých našich voličov, ale aj zo strany médií "vynadané". Boli takí, ktorí nás pochválili, pretože sme sa pokúšali túto problematiku riešiť komplexne. Ten návrh zákona bol v platnosti asi jeden mesiac. Prijalo sa, ak si dobre pamätám, 555 žiadostí. Potom sa ten zákon po voľbách zrušil a teraz v parlamente máme znova poslaneckú novelu tohto zákona, ktorý je v niečom iný, v niečom zostal pôvodný.
Uvedomujem si, že pán poslanec Madej si dal námahu, pretože dnes som dostala od neho, alebo včera, aj komparáciu pôvodného zákona, ktorý bol v platnosti ten krátky čas, a jeho nového zákona, kde v jednej tabuľke uvádza, čo bolo dobré v tom bývalom zákone a čo je lepšie v tomto, ktorý teraz predkladá. Musím sa vyjadriť k tomuto zákonu v tom zmysle, že teraz, keď prebieha komplexná novelizácia sociálneho systému, predkladajú sa nové zákony, odvtedy, čo ten zákon bol zrušený, ten pôvodný zákon o náhradnom výživnom, sme prijali niektoré novely. Ide o novelu Trestného zákona a ide o novelu zákona o sociálnej pomoci, zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. A ja mám ten názor, že túto problematiku musí vyriešiť vláda. Tá vláda, ktorá nastúpila po voľbách a ktorá nám, musím povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny patrí medzi tie rezorty, ktoré nám pravidelne, takmer v mesačných intervaloch predkladá nové a nové zákony.
Takže si myslím, že sa musím vyjadriť aj k tomu, čo tu odznelo v rozprave, čo povedal pán poslanec Hanzel, že bolo by hanbou tohto parlamentu, keby tento zákon nebol prijatý. A on sa vyjadril, teda vyzýva kresťanské strany, aby tento návrh zákona podporili. No ja som za každý dobrý zákon, ktorý prospieva rodine. Myslím si, že kameňom úrazu okrem toho, že tento návrh je zase poslanecký, a preto ho nebudem môcť podporiť, je to, že ešte stále je v platnosti zákon o rodine, ktorý je v platnosti od roku 1961. Nemýlim sa v dátume, zákon o rodine je v platnosti od roku 1961. Prešiel malými, a musím povedať, že len kozmetickými zmenami. Tá posledná zmena bola v apríli 2001, pretože dovtedy sa hovorilo ešte o Socialistickom zväze mládeže, o Pionierskej organizácii a národných výboroch.
Musí ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny konečne predložiť nový zákon o rodine, zakomponovať do toho všetky práva detí a práva rodiny a musí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, teda prostredníctvom vlády, predložiť komplexné riešenie všetkých tých problémov, ktoré sa doteraz neriešili.
Teraz nie som za to, aby sa vyberali hrozienka, pretože sme tu pred pár týždňami mali, každý vie, čo to vyvolalo v spoločnosti, interrupčný zákon, ktorý bol tiež poslanecký návrh zákona. Teraz tu máme ďalší poslanecký návrh, ktorý sa týka náhradného výživného. Ja by som mohla menovať potom ďalej. Tak poďme riešiť aj štipendiá stredných škôl, pretože v tom novom zákone o prídavku na dieťa už nie sú riešené. A mohla by som toto číslo ešte rozšíriť, vlastne tie zákony, ktoré nám chýbajú. Ale nie som za to, aby teraz - a to už bude posledná veta -, keď sa mení celý sociálny systém, aby sa tieto hrozienka povyberali a riešili len tie návrhy zákonov, ktoré nám niekto predkladá.
Ja viem z dielne koho vyšiel tento zákon, ja nehovorím teraz o strane, ale viem z dielne koho vyšiel z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto mi dovoľte predložiť procedurálny návrh, budem navrhovať, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel pani poslankyni odpovedať asi takýmto spôsobom. Keď hovorí, že v tomto prípade nemáme právo vyberať nejaké hrozienka z pripravovaného zákona, tak by som sa chcel spýtať, prečo sme mali právo napr. v zdravotníctve vybrať nejaké hrozienka, vyberať poplatky za recept, vyberať poplatky za umiestnenie v nemocnici, to tak isto nebola koncepcia zdravotníctva. Vy hovoríte o tom, že pripravujeme nejaký koncepčný zákon. Súhlasím. Pripravme ho. Ale vieme, koľko to bude trvať, než sa takáto celá vec dá dohromady. Toto je záležitosť niekoľkých rodín.
Sama ste hovorili, že minulý rok podalo okolo 500 rodín túto žiadosť. My nie sme ochotní ako parlament odsúhlasiť týmto rodinám to, aby dostali svoje náhradné výživné v tom prípade, keď ich trestá osud, nie keď ich trestá niekto druhý, ale keď ich trestá osud, keď, bohužiaľ, tie rodiny im nevyšli a to manželstvo sa nejakým spôsobom nevydarilo. A netrestáme toho druhého rodiča, my trestáme dieťa.
Znova hovorím, keď rozprávate, že ide len o nejaké drobnosti z celkového zákona, tak potom nerokujme o žiadnych drobnostiach zo žiadnych zákonov. Hovoríme o koncepcii zdravotníctva? Dobre. Prečo hovoríme o poplatkoch za recept? To nie je koncepcia zdravotníctva. Vypracujme najprv celú koncepciu, keď to má byť podľa vás, a až potom začneme hovoriť o tom, že bude naraz recept, naraz poplatky za návštevu lekára, naraz to budú poplatky za nemocnicu atď. Takže, pani poslankyňa, tak rovnakým metrom - rovnakým metrom aj pre deti, aj pre ostatné.
A to by som prosil, aby ste naozaj domysleli, lebo v opačnom prípade ste hlasovali za aj za tie poplatky, čo nebola ucelená koncepcia zdravotníctva. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, slová vášho príspevku sú neadekvátne vzhľadom na vážnosť problému. Hovoríte tu o hrozienkach, opozícii a koalícii, o tom, že vláda musí pripraviť atď., už hovoril pán kolega Hanzel, že koľko to bude trvať. Chcela by som vás upozorniť, že toto je zákonodarný zbor, tu nepredkladá zákony niekto, ale poslanci v mene svojich voličov. Takže tak prosím, aby ste to aj brali. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pani poslankyňa, ja si myslím, že je absolútne jedno, z akej dielne tento zákon vyšiel. Je dobrý a treba ho podporiť, pretože trpia deti. Treba sa ísť pozrieť skutočne do regiónov a zistíte, že je to tak. Ženy sú podvyživené, lebo nejedia, aby svoje deti ako-tak uživili. Je pravda, čo som hovorila predtým.
A hrozienka? Skutočne ťažko porovnávať s hrozienkami, keď tu ide o životy detí. A ak vy teraz predložíte v krátkej budúcnosti návrh zákona, ktorý bude riešiť sociálne štipendiá, ja vám prvá zatlieskam.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Sárközy, môžete, samozrejme, reagovať na faktické poznámky.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za všetky faktické poznámky. Ja len k pánovi poslancovi Hanzelovi. Máte pravdu, že to bolo nekoncepčné, my sme to aj v rozprave povedali. Lenže rozdiel bol ten, že to bol vládny návrh zákona. Vládna koalícia si za to odniesla to svoje a odnesie si to zrejme aj v budúcnosti. Lenže za tým zákonom, aj teraz tu máme práve zákon o zdravotnej starostlivosti a vláda predkladá ostatné zákony. Takže ja som tie hrozienka myslela v tom zmysle, že pokiaľ vláda predloží ten svoj zákon, vládni poslanci, na čele vlády s tým sú uzrozumení a berú za to zodpovednosť, ale za poslanecké návrhy zákonov poslanci vládnej koalície toto nemôžu na seba zobrať. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som sa veľmi pekne poďakovať paniam poslankyniam a pánovi poslancovi za vystúpenie v rozprave.
Pán poslanec Hanzel hovoril o právach dieťaťa na život a na jeho zabezpečenie a na právo na zdravý vývoj. Myslím si, že tento návrh zákona určite uplatňuje toto právo dieťaťa v praxi.
Pani poslankyňa Mušková, vám by som sa chcel v prvom rade poďakovať za to, že ste boli predkladateľkou a autorkou myšlienky zavedenia tohto inštitútu na Slovensku a že som mohol prebrať túto myšlienku a pripraviť nový model tohto zákona, ktorý, si myslím, by mal byť konsenzuálne uplatniteľný v praxi.
Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Sárközy, celkovo ďakujem veľmi pekne aj za váš príspevok, ja si myslím, že bol dôkazom toho, že aj tento návrh zákona je, a to opakujem znova, vecne aj legislatívnotechnicky veľmi dobre pripravený. Ja neviem, Ústava Slovenskej republiky dáva na jednu úroveň legislatívnu iniciatívu poslanca Národnej rady a na druhej strane vlády Slovenskej republiky. Ja neviem, či Národná rada chce byť slúžkou vlády, že poslanci nebudú môcť prichádzať s legislatívnymi iniciatívami. Kiež by mala možno v niektorých prípadoch vláda takých predkladateľov, ako sú naozaj niektorí poslanci v tejto snemovni. (Potlesk.)
Hovoríte o komplexnej novelizácii v rámci sociálnych zákonov, ktoré sú predkladané. Je to inštitút, ktorý v tomto znení je nadstavbou sociálneho systému a systému sociálnej pomoci, skôr ho môžeme zaradiť do systému sociálnej podpory. Hovoríte o novelizácii Trestného zákona, že sa vymedzila presná skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy, kde je definované, že po 3 mesiacoch sa dopúšťa neplatič trestného činu. Je to vyšpecifikované, už nemôže naťahovať na 6 mesiacov neplatenia a viac. A ja hovorím, že tento návrh zákona ide ruka v ruke s novelou Trestného zákona, pretože až po 3 mesiacoch vzniká dieťaťu, resp. matke nárok na získanie tejto podpory náhradného výživného a rovnako po 3 mesiacoch neplatič sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy. V tom návrhu zákona je povinné podanie trestného oznámenia, to znamená, že práve Trestný zákon tomuto návrhu zákona pomáha vo vymožiteľnosti poskytnutého náhradného výživného. To neznamená, že Trestný zákon vylučuje tento zákon, skôr naopak. Poviem ešte, v rámci novely Občianskeho súdneho poriadku sa môže siahnuť aj na tento účel na dávku sociálnej pomoci.
Hovorili ste, že návrh zákona nie je možné podporiť, pretože je poslaneckým návrhom, ja sa tak obávam, nie je možné podporiť, lebo je, citujem: "Návrh je poslaneckým, ktorý nemôžem podporiť", aspoň tak ste to povedali. Máme tu dosť svedkov. Ja sa obávam, že možno, a to môžeme parafrázovať, je opozičným poslaneckým návrhom, ale "budiš", nech je poslaneckým, je to o tom, ako si vážime Ústavu Slovenskej republiky, ako si, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážime samých seba, že vôbec nie sme naozaj ochotní diskutovať o návrhu zákona, s ktorým príde poslanec, lebo vy vlastne ho nemôžete predložiť, lebo o tomto musí rozhodovať vláda. Potom načo je, so všetkou úctou, Národná rada Slovenskej republiky, načo sme tu? Vo voľbách by si občania mali voliť jedného predsedu vlády a nejakých 17 ministrov a potom ušetríme aj na platoch poslancov. (Potlesk.)
Čo sa týka zákona o rodine, je naozaj potrebná, s tým s vami súhlasím, komplexná novelizácia zákona o rodine, ale taktiež si nemyslím a vôbec nie je potrebné, aby sme kvôli novelizácii alebo rekodifikácii zákona o rodine zastavili tento návrh zákona. Ak chceme prijať inštitút náhradného výživného, ja tvrdím a myslím si, že v tomto si bude príklad brať takmer každý, je to potrebné prijať osobitným zákonom. A keď sa rekodifikuje zákon o rodine, myslím si, že je dosť času urobiť zmenu aj v tomto.
A na záver chcem povedať, vážené panie poslankyne, páni poslanci, jednu vec. Pani poslankyňa, z vášho príspevku ma zamrzel najviac procedurálny návrh, ktorý ste dali. Je to, samozrejme, vaše oprávnenie, ktoré ste uplatnili v zmysle rokovacieho poriadku, ale dotklo sa ma a myslím si, že sa dotkne aj mnohých matiek, najčastejšie matiek, ktorým ich partneri neplatia výživné. Pretože každý tu hovorí o tom, že chce diskutovať o pomoci matkám, ktorým ich partneri neplatia. A zmiesť tento návrh zákona procedurálnym návrhom zo stola tak, aby sme nemuseli hlasovať, či sme zaň, alebo sme proti, tak, aby sme nemuseli prejaviť svoju vôľu a zostali dobrí pred našimi voličmi, myslím si, že naozaj toto nebolo korektné voči všetkým občanom a najmä voči tým, ktorých sa tento návrh zákona týka. Ale naozaj, opakujem, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok do diskusie, pretože ho chápem ako pochvalu tohto návrhu zákona.
Len v skratke sa dotknem tých výhrad, ktoré boli voči pôvodnému. Hovorilo sa o tom, že sa zaviedol nový fond, že je nová štruktúra, finančne, personálne veľmi náročná. Tu práve nadväzujeme na vašu reformu sociálneho systému a štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a tu reagujeme, že spravovať a konať v zmysle tohto zákona budú nové úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. Kritizovali sa vysoké finančné nároky na rozpočet vo výške 1,5 mld. korún, ktoré by sa museli kumulovať. Tento návrh zákona predpokladá ročne okolo 16 mil. korún. Povedzme si, aký je to výdavok oproti iným výdavkom, ktoré míňa Slovenská republika podľa niektorých určite oveľa viac neoprávnene. Náhradné výživné by sa, tak ako doteraz, nemalo poskytovať v akejkoľvek sume. Sú tam limity, maximálna výška poskytnutého náhradného výživného a maximálna výška príjmu osobám, ktorým sa to náhradné výživné poskytuje. Myšlienka, že nezodpovední otcovia sa podporujú, je vyvrátená trestným oznámením, pokutou vo výške 50 % a je vyvrátená priamo exekučným titulom, takže sa obchádzajú súdy. A to sú ďalšie a ďalšie, vážené dámy a páni, dôvodné argumenty na to, že tento zákon je napísaný dobre a je aplikovateľný v praxi, čo, poznamenávam, je veľmi dôležité.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, a pokiaľ môžete, nepodporiť hlasovať proti alebo sa zdržať pri hlasovaní o procedurálnom návrhu, ktorý bol podaný v rozprave.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.
K. Sárközy, poslankyňa: Pán poslanec, dovoľte pár viet. Vy ste hovorili o tom, že vás veľmi prekvapilo, že som si dovolila predložiť procedurálny návrh, aj ma to veľmi zarazilo. Nuž, demokracia je o tom, že každý si môže povedať na pôde tohto parlamentu svoj názor. Ja som len využila právo poslanca, právo spravodajcu, ctené auditórium rozhodne o tom, kto sa ako k tomu postaví.
A druhá moja poznámka je na to, keď ste hovorili, však pri voľbách by nebolo treba voliť 150 poslancov, stačila by vláda a zopár pritakávajúcich poslancov. Viete, po prvé, a nechcem vás v žiadnom prípade uraziť, by som chcela doplniť len toľko, že pred voľbami asi v roku 2001 som sa zúčastnila ako poslankyňa jednej služobnej cesty v Dánsku. Tam tá demokracia je trošičku na inom stupni a ten dánsky parlament nefunguje 10 rokov. Pred voľbami v minulom volebnom období tu tiež bolo mnoho poslaneckých návrhov nielen zo strany opozičných poslancov, ale aj poslancov vládnej koalície, dala som tam tú otázku, v dánskom parlamente, že ako to beží v tých zažitých, alebo v tých demokraciách, kde ten parlament má už dlhšiu históriu. Odpoveď na moju otázku bola taká, že poslanecké návrhy zo strany vládnych poslancov sa podávajú ojedinele, pretože poslanci vládnej koalície na to majú svoju vládu. Opoziční poslanci sa síce pokúšajú, no lenže zodpovednosť za všetky návrhy je v rukách vládnych poslancov a vlády. Tak nechceli mi povedať, ako sa stavajú k týmto otázkam.
Takže dajme tieto veci na pravú mieru. Ja som predložila procedurálny návrh, o ktorom snemovňa bude hlasovať, každý bude hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia a prítomní poslanci, ktorí sú tu, zrejme ich bude niečo okolo sto, rozhodnú buď v prospech vás, alebo budú inak hlasovať. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať ďalším bodom, chcem vás však upozorniť, že návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o preukazovaní pôvodu majetku (tlač 334) nemôžeme prerokovať, pretože predkladateľ toho návrhu tu nie je, takže odporúčam, aby sme tento návrh preskočili a pokračovali ďalším bodom. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Takže... (Reakcia z pléna.) To je v poriadku, ale dohoda u nich je, že tento návrh predkladá pán poslanec Fico, ktorý je na služobnej ceste v Edinburghu. Pán poslanec, môžete nesúhlasiť, ale aj tak nemáme s kým to prerokovať, to znamená, že tento bod programu bude prerokovaný ako posledný. To je zaužívaný systém.
Takže budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch (čierne listiny) a ich rodinných príslušníkov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 303. Návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 291.
Dávam teraz slovo poslancovi Gustávovi Krajčimu.
Vyhlasujem päťminútovú prestávku a zároveň pátranie po poslancovi Gustávovi Krajčimu.
(Pauza pre neprítomnosť poslanca Krajčiho, predkladateľa návrhu zákona za skupinu poslancov.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže, pán poslanec Krajči, nech sa páči, za skupinu poslancov môžete návrh zákona uviesť, nech sa páči.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa. Vzhľadom na to, že bol preskočený jeden bod, nepočítal som, že hneď pôjdeme, takže ospravedlňujem sa.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujeme, pán poslanec, nech sa páči.
G. Krajči, poslanec: Ľudská spoločnosť sa skladá z protikladných charakterov a súperiacich záujmov jej rôznorodých skupín. Každé sociálno-politické usporiadanie má svojich tvorcov, aktivistov, ale aj pasívnych stúpencov z jednej strany a rôzneho druhu odporcov zo strany druhej. Aj preto je história ľudstva trvalým a nekonečným zápasom týchto protipólov pokroku a konzervativizmu, v ktorom víťazi počas svojej moci diktujú pravidlá života, vlastné zákonodarstvo, ale aj interpretáciu histórie i prebiehajúcich procesov. Pri každej radikálnejšej zmene mocenských štruktúr zvyčajne nastupujú nové pohľady a prehodnotenia tých istých udalostí, sprevádzané rehabilitáciami a odškodneniami zaslúžilých, ale aj veľmi často aj celkom náhodných pripletencov víťaznej cesty.
Tak v histórii Česko-Slovenska od roku 1918 do roku 2002 vidíme viacero etáp, v ktorých sa jednotlivé režimy snažili nejakým spôsobom zmierniť duchovné i materiálne útrapy svojich zaslúžilých alebo náhodilých hrdinov, či obetí. Ide v podstate o štyri etapy:
1. etapa: česko-slovenský odboj za vznik prvej Česko-slovenskej republiky (1914 - 1918),
2. etapa: protifašistický odboj (1939 - 1945),
3. etapa: protikomunistický odboj (1945 - 1989) a
4. etapa: prechodné obdobie vzniku ČSFR a vytvorenie dvoch samostatných republík, obdobie rehabilitácie účastníkov odboja druhej a tretej etapy.
Oficiálny názor spoločnosti na bojovníkov v jednotlivých etapách sa vyvíja vždy veľmi zložito.
Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, je to návrh zákona spravodlivý a pripravený na základe odborných podkladov. Je to návrh zákona potrebný nielen z morálneho, ale aj spoločenského hľadiska. Predkladám návrh zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch (čierne listiny) a ich rodinných príslušníkov.
Podstatou navrhovanej právnej úpravy je finančné odškodnenie občanov, ktorých komunistický režim v rokoch 1970 - 1989 zaradil na prísne tajnú evidenciu odporcov komunizmu, ktorú nazval "čierna listina". Podľa uznesenia Ústredného výboru KSČ boli títo občania 20 rokov prenasledovaní a perzekvovaní, spôsoby diskriminácie boli rôzne. Prakticky všetci z nich stratili svoje pôvodné zamestnanie do roku 1970. Nemohli cestovať mimo územia republiky, ich deti nemohli študovať na vysokých školách, rodinní príslušníci boli odsúvaní zo spoločenského života. Keďže väčšinou išlo o predstaviteľov vtedajšej slovenskej inteligencie, mnohí z nich mali zakázané intelektuálne sa presadzovať v spoločenskom živote a skončili ako robotníci v baniach, fabrikách, kotolniach, čím sa výrazne znížil ich mesačný príjem a tým aj predpoklady na lepšie dôchodkové zabezpečenie.
Táto komunistická centrálna evidencia predstaviteľov exponentov a nositeľov pravicového oportunizmu, organizátorov protistraníckych a protisocialistických kampaní a akcií bola zriadená najvyšším orgánom KSČ začiatkom 70. rokov a evidovaní boli na nej tzv. prívrženci Dubčekovho socializmu s ľudskou tvárou. Odtajnené stranícke dokumenty KSČ potvrdzujú, že Predsedníctvo ÚV KSČ vo februári 1970 schválilo návrh na vypracovanie a vedenie tajnej evidencie nositeľov oportunizmu a protistraníckych aktivít. V roku 1971 tento najvyšší stranícky orgán prijal k tomu už konkrétne prísne tajnú smernicu a schválil aj prvý základný zoznam predstaviteľov protisocialistických a protisovietskych kampaní a akcií. Smernica predpisovala jednotný izolačný postup voči týmto občanom na celom území štátu s cieľom odstrániť ich z pôvodných funkcií, zamestnaní či profesií. Komunistická strana a na jej pokyn celý štátny aparát aktívne zabezpečovali tento odsun pre nich nebezpečných ľudí na perifériu občianskeho života, čím im, ale aj ich rodinám za celé dve desaťročia spôsobili vážne materiálne i morálne škody.
Systém zaradil do jednotnej evidencie v celej Česko-slovenskej socialistickej republike 10 504 osôb. Neskôr údaj upravil na 6 335, z toho na Slovensku takto evidovali vyše 1 500 osôb. Väčšinou išlo o významných pracovníkov a odborníkov z rôznych oblastí spoločenského, hospodárskeho, vedeckého a kultúrneho života. Dnes je z uvedeného počtu 1 500 odtajnených 1 200 mien. Treba tiež uviesť, že z centrálne evidovaných 6 335 občanov bolo 994 nestraníkov a 149 postihnutých z iných politických strán. To znamená, že na čiernej listine nie sú len bývalí komunisti do roku 1968. Sekretariátu ÚV KSČ príslušné orgány podávali vždy do 31. januára každého roku súhrnnú informáciu o pohybe, zmenách v osobných údajoch a o činnosti osôb zaradených do uvedenej centrálnej evidencie. Dôslednosť postupu česko-slovenský komunistický režim pri izolácii nevhodných občanov sa potvrdila aj v roku 1977, keď najvyššie stranícke vedenie prijalo sprísnenú smernicu pod krycím názvom Norbert. Táto dávala právo ministerstvu vnútra v čase spoločenských nepokojov fyzicky izolovať osoby ohrozujúce vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu. Do tejto skupiny občanov zaradili predovšetkým osoby centrálne evidované ako potenciálnu piatu kolónu nepriateľa na území ČSSR. Izolácia spočívala v násilnom umiestňovaní nebezpečných osôb v nápravno-výchovných ústavoch alebo v iných podobných zariadeniach.
Tieto slová nie sú mojimi slovami. Mnohé vetné spojenia hovoriace o postihoch a izolácii sú priamymi citátmi z dokumentov, ktoré boli odtajnené až v roku 1995. Bývalý námestník ŠtB Lorenc v rozhovore s jedným novinárom potvrdil fakt, že po roku 1968 už neboli nebezpeční nepriatelia komunizmu bývalí exponenti vojnového slovenského štátu alebo kňazi. Tieto kategórie odporcov už boli spacifikované. Vnútorným nepriateľom číslo 1 sa stali zástancovia Dubčekových zmien, a preto ÚV KSČ na začiatku normalizácie vytvoril tzv. čiernu listinu.
Príprava zákona nebola vôbec jednoduchá. Od začiatku našich snáh sme narážali na problémy. Predovšetkým minister spravodlivosti pán Lipšic bol proti. O to viac potešil list ministra vnútra Palka, v ktorom píše: "Vami navrhovaný zákon bol už na medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo vnútra sa k návrhu zákona vyjadrilo podporne v stanovenej lehote." Minister na záver ocenil úsilie občanov z čiernej listiny na prijatí zákona. Napriek tomu vláda však dala odporúčanie, aby tento návrh zákona nebol schválený.
Vážení kolegovia, aj teraz v prvom čítaní viem povedať, že dokážeme zosúladiť naše a vládne predstavy, ktoré nám boli vytýkané v stanovisku vlády. V návrhu zákona vieme urobiť ústupky, aby bol všeobecne prijateľný, aby odzrkadľoval aj predstavy vlády. Výhrady vlády zo dňa 6. augusta možno zlúčiť do troch skupín:
- prvá: terminologické a technické nedostatky návrhu zákona,
- druhá: otázky verifikovanosti a hodnovernosti zoznamu z čiernej listiny a
- tretia: problémy financovania, resp. účinnosť tohto zákona.
Čo sa týka prvej, samozrejme, predložený návrh zákona je predkladateľ povinný aj ochotný prispôsobiť legislatívnotechnickým pokynom. Na tieto opravy postačí rokovanie vo výboroch Národnej rady v rámci druhého čítania, keďže nejde o zásadné, resp. neopraviteľné chyby.
Otázka hodnovernosti zoznamu nie je taktiež problémom. Ako poslanec som získal verifikované dokumenty čiernej listiny. Napokon potvrdil to i minister vnútra vo svojom liste zo dňa 8. 8. 2003. Uvádza sa v ňom, že: "Originály Zoznam osôb z čiernej listiny sú archivované Štátnym ústredným archívom v Prahe, ktorý archivuje materiály ÚV KSČ. Verifikované kópie zoznamu boli na územie Slovenskej republiky odovzdané prostredníctvom Generálnej prokuratúry Českej republiky. Získala ich slovenská generálna prokuratúra. Odtiaľ ich získalo ministerstvo vnútra, ktoré ich odovzdalo Slovenskému národnému archívu. Zoznamy boli odtiaľ poskytnuté ministerstvu spravodlivosti v roku 1999." Takže neobstojí výhrada, že zoznamy sú vypracované len do roku 1974. Práve do tohto roku boli do evidencie zapísaní tí najexponovanejší dubčekovci a reformátori systému, ktorí boli násilne poškodzovaní. Práve títo ľudia zapísaní do roku 1974 si najviac zaslúžia, aby sme ich odškodnili.
Otázka financovania a vyplácania odškodnenia je trochu zložitejšia. V návrhu zákona navrhujeme 80-tisícové jednorazové odškodnenie, mesačný 720-korunový príplatok k starobnému dôchodku a bezplatné cestovanie autobusmi a na železnici. Je zrejmé, že Slovensko nemá dostatok peňazí, preto navrhujeme, alebo navrhovatelia súhlasia s vypustením bezplatného cestovania pre poškodených a mesačným príplatkom k starobnému dôchodku. Týmto sa výrazne znížia náklady na odškodnenie o takmer 9 mil. Sk. Okrem toto je navrhovateľ ochotný aj posunúť hranicu účinnosti zákona podľa toho, ako sa dohodneme v Národnej rade.
Vláda síce tvrdí, že na odškodnenie nie sú peniaze. Po tomto zákone však budeme rokovať aj o novele zákona na finančný príspevok pre politických väzňov. Tam sa pridávajú medzi oprávnených i manželky politického väzňa, ktorý už nežije. Pritom politickí väzni boli už raz odškodnení, a to v roku 1990 nezanedbateľnou položkou. A na ďalší finančný príspevok i Národná rada Slovenskej republiky už schválila vyše pol miliardy korún.
V našej navrhovanej novele náklady predkladateľ tiež nedokáže presne určiť a hovorí o 10 miliónoch. To vláda vyčítala nášmu návrhu zákona napriek skutočnosti, že rozpočet sme spravili presný a maximálny. Uvedené množstvo prostriedkov sa určite nevyčerpá. Občanov z čiernej listiny už žije len okolo 500 a každým dňom vymierajú. Väčšinou v chudobných pomeroch. Ak zákon neprijmeme v krátkom čase, o chvíľu nebude koho odškodniť. Možnože aj to je riešenie.
Vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh z dielne Ľudovej únie navrhuje odškodniť občanov z čiernej listy, lebo títo zatiaľ neboli žiadnym spôsobom odškodnení, i keď formálne, morálne už boli rehabilitovaní. Finančná náročnosť je pritom najnižšia v porovnaní s odškodňovaním iných skupín protikomunistických bojovníkov. Preto vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslancovi Miklósovi Durayovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Duray, poslanec: Vážený pán podpredseda, nado mnou sediaci, vážené kolegyne a kolegovia, výbor nášho parlamentu pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 102 z 2. septembra 2003 ma určil za spravodajcu k poslaneckému návrhu zákona o zmiernení niektorých morálnych a majetkových krívd dlhodobo prenasledovaných občanov vedených na osobitných zoznamoch (čiernych listinách) a ich rodinných príslušníkov, je to parlamentná tlač 303.
Konštatujem, že návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Spĺňa aj základné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Treba však poznamenať, že vláda Slovenskej republiky, ako to spomínal aj pán predkladateľ, vo svojom stanovisku k návrhu konštatovala viaceré nedostatky z hľadiska dodržania legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Pokiaľ ide o vecné hľadisko, je nepochybné, že zmierniť morálne a majetkové krivdy osôb, ktorých sa na nich dopustil komunistický režim, je možné riešiť jedine zákonmi.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní. Napriek tomu, že vláda má proti tomu vážne výhrady.
Chcem podotknúť, že ak Národná rada posunie návrh zákona do druhého čítania, budem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 291 zo 7. júla 2003 navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že funkciu gestorského výboru bude plniť výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu o tomto návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu a konštatujem, že som dostal písomne prihlášky dvoch poslancov. Pani poslankyňa Bollová za klub poslancov za KSS a pán poslanec Ondriaš. Až potom otvorím, samozrejme, možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Takže, pani poslankyňa Bollová, nech sa páči, máte slovo.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, isteže chápete, že sa nie veľmi príjemne cítim v tejto chvíli, pretože viem, že čakáte na každé slovo, ktoré poviem. Ale, ale - aby ste sa ho zachytili. Ale určitým uspokojením pre mňa je to, že takisto ako pán predkladateľ, tak i pán spravodajca nie veľmi presvedčivo vystupovali a spomenula som si na začiatok obdobia normalizácie, keď som bola sedemkrát predvolávaná na previerkovú komisiu, kde mi vytýkali rôzne nezmysly a ja som sa obránila tým, že som oslovila predsedu komisie: "Prosím vás, keď mi chcete niečo vytýkať, pozerajte sa na mňa, nie na zem." Ja som si všimla, že ani jeden z týchto dvoch pánov sa často do auditória nepozeral, takže to ma uspokojuje v domnení, že nie sú celkom presvedčení o slovách, ktoré hovorili. Nie o podstate.
Pripomienky k predkladanému návrhu rozšírenia pôsobnosti zákona č. 87/1991 Zb. (§ 1 a 2), zákona č. 553/2002 Z. z. a zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického režimu klub poslancov Komunistickej strany Slovenska zhrnul do niekoľkých bodov. Dovoľte mi, aby som ich predniesla.
1. Niekoľkokrát sme sa pokúšali upozorniť toto ctené auditórium na to, že komunizmus nikdy a nikde nejestvoval, ani nejestvuje. V našom štáte po roku 1948 bol režim ľudovodemokratický, potom socialistický. Pred novembrom 1989 sme žili v Česko-slovenskej socialistickej republike. Aký režim je dnes v Slovenskej republike? Zdôrazňujete, že sa volá demokracia. Týmto termínom sa však nazýva forma vlády ľudu pre ľud, ktorej sa súčasná veľmi málo podobá.
Pripusťme, že forma uplatňovania moci v minulom režime, a to pripúšťame i my, nerešpektovala vždy zásady morálky. Môžeme s ním porovnať morálku súčasného režimu? Považujete za morálne, ak štátom povolené inštitúcie okradnú tisíce občanov o celoživotné úspory a režim odmieta niesť za to zodpovednosť? Myslíte si, že je morálne, ak za chybu ministra financií pri príprave štátneho rozpočtu pykajú všetci občania znižovaním i tak biednej životnej úrovne? Je morálne, ak tento režim dovolí beztrestne unikať spravodlivosti notorickým neplatičom odvodov do Štátnej pokladnice, do poisťovní, čoho dôsledkom bolo zavedenie poplatkov v zdravotníctve a zúfalo biedny stav mnohých kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní? Snaha navrhovateľov daného zákona sa podobá porekadlu: "Zlodej kričí, chyťte zlodeja!"
2. Odškodnenie krívd, neprávostí a obetí považujeme za spravodlivé a malo by byť ošetrené zákonom. Do akej miery sú odškodnené obete fašizmu a ich pozostalí? Koľko žiadostí bývalých väzňov koncentračných táborov a účastníkov protifašistického odboja čaká na vybavenie? Hovoril o tom môj kolega poslanec Hrdlička. Udalosti v novembri 1989 vyvolali popri zahraničnej "pomoci" najmä tí, ktorí boli nespokojní s dovtedajším režimom a ako sa sami nazvali, jeho obete. Dostali sa na vedúce pozície v štáte a veľmi rýchlo sa vysporiadali s páchateľmi a pôvodcami neprávostí plošne. Všetci členovia Komunistickej strany boli z funkcií odvolaní. Zdôrazňujem - plošne. Obete zaujali miesta svojich dovtedajších trýzniteľov.
A tak sa stalo, že dovtedy neuznaný dramatik sa stal prezidentom, pochybný disident ministrom vnútra, priemerný herec ministrom zahraničných vecí atď. Čo sa dialo pri obsadzovaní stredných a nižších funkcií na závodoch, školách, v mestách a obciach, si pri trocha dobrej vôle mnohí spomeniete. Prepáčte, sama som patrila medzi nich, zvečera do rána som bola odvolaná z funkcie riaditeľky strednej školy, pretože som tlmočila ruským delegáciám, ktoré prichádzali na návštevu do okresu, hoci nikto iný lepšie po rusky nevedel. To bol dôvod na moje odvolanie. Samozrejme, že dôvod bol - nevystúpila si zo strany, neodovzdala si preukaz. Ja hovorím, po prvé, neviem, komu by som ho mala odovzdať a, po druhé, neviem prečo. Tak ma jednoducho vyrazili.
Bolo by načim v záujme spravodlivosti a ľudí, ktorí svoju prácu vykonávali čestne a kvalitne a boli tvorcami novej spoločnosti zmätení, zvážiť prípravu zákona na odškodnenie obetí režimu, ktorý neprávosťami začal a pokračuje v nich dodnes. Myslíme si, že našou spoločnou snahou by malo byť vytvoriť taký štát, taký režim, ktorý bude štítom pred násilím a represiami. Mali by sme vytvoriť právny štát, plne rešpektujúci nárok všetkých občanov na rovnosť pred zákonom, štát so zákonmi, ktoré nedovolia ponižovať, prenasledovať občanov, a ochrániť ich majetok, bezpečnosť, životy. Už príliš dlho naši občania počúvajú nástojčivé ubezpečovanie o rešpektovaní ľudských práv a nastoľovanej demokracii, ktorým vládna moc kamufluje páchanie nezákonných činov zostávajúcich bez postihu.
3. Skupinu poslancov predkladateľov návrhu považujeme za hovorcov volajúcich po spravodlivosti. To hovorím úprimne a čestne. Patria k nim i bývalí členovia Komunistickej strany, ktorí sa po novembri 1989 rozpŕchli do mnohých vznikajúcich strán, možno okrem KDH? Hovoria i za tých, ktorí, všeobecne povedané, neprávosti spôsobovali a páchajú ich dodnes? I v mene tých majiteľov členských preukazov KSČ, ktorí ich okamžite po novembri okázalo i tajne likvidovali a stali sa prvými privatizérmi, prvými ideológmi novej doby, v ktorej sa rozhodli, nehľadiac na svoje bývalé, s odpustením, presvedčenie, zbohatnúť a dokazovať, že väčšina, ktorá sa nestane elitou, má mlčať a držať krok? I v mene bývalých nomenklatúrnych kádrov, ktoré získali za socializmu politické, odborné i diplomatické vzdelanie, a tak ako v minulosti diskreditovali socializmus, i dnes škodia krajine a ubližujú vlastnému ľudu?
Vážení navrhovatelia, bohyňa spravodlivosti nevidí, nesnažte sa jej podobať.
4. Prosím, aby ste neodmietli naše názory, dávajúc im pečiatku dogmatizmus. Vieme, že keby boli zásady socializmu v minulosti uplatňované bezchybne, nemuseli sme dnes sledovať morálny, sociálny a ekonomický chaos v našej krajine. Nemôžeme sa však donekonečna ospravedlňovať, hlavne my, ktorí tu sedíme a na minulých krivdách sme sa nepodieľali. Sme tu preto, aby sme zabránili pokračovaniu zneužívania sily, politickej moci na úkor občanov v záujme nemorálne nadobúdaného majetku jednotlivcov a politických strán, ktoré sa veľakrát nelíšia od totalitného spôsobu vlády, ako nazývate ten minulý.
Nelikvidujú vari vaše politbyrá inak zmýšľajúcich? Viete, koľko občanov sa stalo obeťami súčasného režimu? Evidujete počty mafiánskych vrážd, samovrahov dohnaných k smrti neudržateľnou životnou situáciou, počty bezdomovcov vyhnaných na ulicu, počty narkomanov a ich zúfalých rodičov? A tak ďalej atď. Kto, ako a kedy ich bude odškodňovať a odhaľovať im pamätné tabule? A ako dlho sa potom budú ospravedlňovať predstavitelia dnešnej tzv. demokracie?
Dovoľte mi, aby som vás informovala, vážené kolegyne a kolegovia, že pripravujeme návrh zákona na odškodnenie obetí súčasného režimu. Potom - vôbec to nebude smiešne, pán Mikloško, uvidíte. Potom môžeme oba návrhy zvážiť a porovnať. Dnešné krivdy totiž nie sú o nič menšie.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)