P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, vystúpi pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi za poslanecký klub Strany maďarskej koalície.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viac ako 50 rokov sa systematicky realizuje idea Roberta Schumana - postupného vybudovania spoločnej Európy -, širokej a vzájomnej spolupráce všetkých krajín nášho kontinentu. Jeho vízia a predsavzatia sa postupne napĺňajú. Vytvorila sa Európska únia, jej počet členských krajín v roku 1995 sa ustálil na 15. A po páde socialistického systému záujem krajín východnej a strednej Európy urýchlene sa pripojiť k spoločenstvu, ktoré už niekoľko desaťročí existuje s demokratickým a dobrým hospodárskym základom, znamenal doslova hrozbu pre pätnástku. Toto zoskupenie sa vytváralo postupne cez rôzne formy Európskych spoločenstiev. Už pätnástka mala veľké problémy so zosúladením spoločnej činnosti a vzájomných vzťahov. Vnútorná rôznorodosť, používanie rôznych postupov a foriem rozhodovania robí Európsku úniu ťažkopádnou s veľmi zložitou štruktúrou.

Členské štáty Európskej únie prijali výzvu a rozhodli sa rozšíriť spoločenstvo. Súčasne si uvedomili, že treba prebudovať existujúcu štruktúru a pristúpiť k zjednodušeniu a reforme inštitucionálnej stavby a právneho rámca Európskej únie - aby mohli zvládnuť presnejšie riadiť takýto kolos. Rozšíriť Európsku úniu o 10 nových členov, to znamená o 2 tretiny členov, resp. o 67 %, nie je jednoduchý akt, a dokonca treba prijať za nových členov také problematické krajiny, ako sú postkomunistické krajiny, v ktorých demokratické inštitúcie a hospodárstvo boli v ruinách na dne. Pred 50 rokmi začali šiesti, teraz ich je 15 krajín a za rok bude ich 4-násobok - 25. Nedalo sa vyhnúť zodpovednej úlohe, vytvoriť mechanizmus taký, aby spôsob rozhodovania a fungovania pôvodne pre hospodársku integráciu šiestich krajín nestratil na efektívnosti.

Dôležitým medzníkom v tomto vývoji bol summit v Nice, ktorý deklaroval štyri základné postuláty budúcnosti Európskej únie. Ale ešte dôležitejším a v praxi významnejším medzníkom bol summit v Laekene, na základe deklarácie ktorého bol ustanovený Konvent o budúcnosti Európy, ktorý mal za úlohu pripraviť taký zrozumiteľný a pomerne stručný spoločný základný dokument Európskej únie, z ktorého aj priemerný euroobčan pochopí, aká je stavba, ako funguje spoločenstvo, aké právomoci majú inštitúcie, ako sú ohraničené výlučné národné kompetencie a tak ďalej.

Teraz už môžeme konštatovať, že práca Konventu bola úspešná. Za pol druha roka pripravil 105-členný rôznorodý zbor dôkladný, prehľadný a dobrý dokument - návrh ústavnej zmluvy Európskej únie. Samozrejme, každá krajina môže mať a má pripomienky a výhrady a pripravuje sa ich presadiť v priebehu medzivládnej konferencie. Je potrebné ale konštatovať, že výstup z Konventu musel byť konsenzom - je to dobrý materiál pre medzivládnu konferenciu a pre možnosť prijatia spoločných pravidiel, resp. pravidiel budovania spoločnej Európy. Používam radšej termín ústavná zmluva, a nie ústava preto, lebo ústava znamená prísnejší právny rámec pre ešte kompaktnejšie zoskupenie členských krajín, ako je a má byť Európska únia.

Veľmi významným prvkom je, že pripravovaný dokument vlastne ustanovuje Európskej únii právnu subjektivitu, a tak sa odstráni doterajšia nevyváženosť medzi postavením spoločenstiev, ktoré zastrešuje Európska únia, ktorá ale nevlastní právnu subjektivitu. Takým spôsobom ústavná zmluva zjednoduší a sprehľadní primárne práva Európskej únie, a tak aj jej právny a inštitucionálny základ. Týmto spôsobom sa odstráni aj ťažkopádny a zložitý systém doterajšieho fungovania Európskej únie na troch pilieroch, ktorými sú komunitárny pilier, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a pilier policajnej a justičnej spolupráce v trestných otázkach. Vytvára sa jednotný systém mechanizmu rozhodovania pre všetky oblasti pôsobnosti Európskej únie. Únia - v zmysle návrhu dokumentu - bude konať len v medziach, ktoré na ňu prenesú členské krajiny. Aj doteraz platí, že každá zmluva Európskych spoločenstiev zakotvuje princíp, v zmysle ktorého sa koná len v rozsahu a v záujme cieľov, ktoré sú zakotvené v týchto zmluvách. Ústavná zmluva vlastne len komplexne zhrnie a ustanoví to, čo v praxi už dávno funguje, resp. systémy, ktoré sa už potvrdili. Napr. článok 2 a článok 3 vo všeobecnosti ustanovujú kritériá kodanského summitu z roku 1993, na základe ktorých sa prísne kontroloval politický a hospodársky vývoj v jednotlivých kandidátskych krajinách.

Významnou časťou predloženého návrhu je oblasť deľby kompetencií, kde základné princípy sú totožné s terajším stavom, ale dochádza k značnému sprehľadneniu a jasnému vymedzeniu jednotlivých oblastí. Kompetencie, ktoré v zmysle návrhu ústavnej zmluvy neboli prenesené na Európsku úniu, si zachovajú členské štáty.

S uspokojením treba konštatovať, že v návrhu ústavnej zmluvy výrazné miesto dostáva subsidiarita a proporcionalita, ktorými sa má riadiť výkon právomocí. V súvislosti s tým treba kladne hodnotiť aj zvýraznenie úloh národných parlamentov najmä v oblasti kontroly dodržiavania princípu subsidiarity.

Ako značnú zmenu hodnotíme - v kladnom zmysle - rozlíšenie a vyjasnenie vzťahu medzi legislatívou a exekutívou. Dokument upresňuje právomoci inštitucionálneho rámca Európskej únie, Európskeho parlamentu, Európskej rady, Rady ministrov, Európskej komisie a Súdneho dvora. Toto potvrdzuje aj snahu o posilnenie úlohy Európskeho parlamentu, resp. zrovnoprávnenie spolurozhodovania Európskeho parlamentu a Rady. Doteraz nedostatkom demokracie v Európskej únii bolo, že prvoradým rozhodovacím aj legislatívnym normotvorným orgánom bola Rada, kde sú zastúpené vlády členských krajín, čiže je to výkonný orgán. Súčasne sa navrhuje, že právne normy by sa mali prijať zhodou medzi Európskym parlamentom a Radou. Interpretuje sa tak, akoby sa vytváral dvojkomorový systém. Európsky parlament reprezentuje občanov a Rada reprezentuje národný princíp. Preto pre nás toto konštatovanie a tento systém nie je úplne jasný, lebo naďalej sa zmieša pri rozhodovaní a normotvorbe zákonodarstvo s exekutívou.

Kladnou stránkou dokumentu je, že jasne vymedzuje legislatívne triedenie v oblasti sekundárneho práva, kde budú 4 druhy normotvorných možností, európsky zákon, európske rámcové zákony, európske nariadenia a európske rozhodnutia, s jasne vymedzenými účinnosťami. Táto zmena určite sprehľadní výkon právomocí Európskej únie.

Osobitnou a nie jednoduchou oblasťou návrhu ústavnej zmluvy je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, ktorej poslaním je jasne určiť strategické záujmy a ciele Európskej únie, t. j. platné všeobecné pravidlá pre všetky členské štáty. Dôležitým momentom je, že v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky je prijímanie európskych zákonov vylúčené, a to, že právo iniciatívy v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky budú mať aj členské krajiny. Nie je to jednoduchá oblasť, lebo si treba uvedomiť, že zahraničná politika každej krajiny má svoje špecifiká a treba pozorne sledovať rôzne a osobitné medzinárodné vzťahy jednotlivých členských krajín. Okrem predchádzajúceho uvedeného všeobecného konštatovania som presvedčený, že by sa dalo veľa diskutovať o tejto oblasti: o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie, kde bude treba vybudovať veľmi obozretne harmonizáciu a zosúladenie záujmov - určiť presne oblasť, čo to je spoločná zahraničná politika. Členské krajiny by mali mať v tejto oblasti značný stupeň voľnosti.

Nevyjasnenou oblasťou je aj spoločná obrana Európskej únie. K prechodu k spoločnej obrane dôjde až vtedy, ak sa na tom jednomyseľne dohodne Európska rada a následne to ratifikujú aj členské krajiny. Je to otvorená otázka. Nejednotnosť názorov v tejto oblasti potvrdzujú aj závery posledného rokovania V-4, kde sa konštatovalo, že obranu by malo zabezpečiť výhradne NATO, ktoré je osvedčenou a dostatočnou politicko-bezpečnostnou organizáciou.

Vážená Národná rada, veľmi významným faktorom návrhu ústavnej zmluvy je, že sa do dokumentu zabudovala Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v roku 2000 na summite v Nice a súčasne je len politickým dokumentom. Charta ústavnou reformou Európskej únie v rámci ústavnej zmluvy nadobudne právnu silu. Charta sa odvoláva na dávnejší dokument, na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a potvrdzuje práva vyplývajúce z tohto dokumentu. Práva obsiahnuté v charte korešpondujú s právami ustanovenými dohovorom. Charta ale môže ísť nad rámec dohovoru a dáva vyššiu mieru ochrany. Presnejšie, práva obsiahnuté v charte, ich význam a rozsah sa interpretujú rovnako ako v prípade dohovoru. Výnimkou je, že charta môže ísť nad rámec dohovoru. V článku 7 návrhu ústavnej zmluvy sa konštatuje, že základné práva, tak ako sú zaručené dohovorom, predstavujú všeobecné zásady práva Európskej únie, čiže Európska únia sa bude snažiť o pristúpenie k tomuto dokumentu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene poslancov za SMK chcem poukázať na vážny nedostatok predloženého návrhu. Návrh ústavnej zmluvy ani v rámci toho Charta základných práv Európskej únie, žiadna jej kapitola alebo článok nie je venovaný právam, resp. právnej istote národnostných menšín v krajinách Európskej únie. Táto menšinová komunita v Európe nie je malá, je viacmiliónová, viac desaťmiliónová. Národná rada Slovenskej republiky 26. februára prijala uznesenie č. 185, ktorým poveruje predstaviteľov Národnej rady v Konvente, aby presadili zapracovanie princípu ochrany a práva národnostných menšín do návrhu ústavnej zmluvy. Chcem podotknúť, že v súčasnom navrhovanom texte pojem národnostné menšiny sa objavuje len na jednom jedinom mieste a aj to v Charte základných práv únie v odseku 1 článku II-21, a to v súvislosti so zákazom akejkoľvek diskriminácie príslušníkov národnostných menšín. A to je veľmi málo.

V súvislosti s touto problematikou musím vyjadriť prekvapenie a nesúhlas s postojom predstaviteľov Slovenskej republiky na poslednom stretnutí V-4, kde jednoznačne odmietli návrh, aby v návrhu ústavnej zmluvy bola zmienka o právach národnostných menšín v členských krajinách Európskej únie. Pripomínam, že na Slovensku tvoria národnostné menšiny 15 % obyvateľstva.

Preto v mene poslancov za SMK prekladám návrh uznesenia tohto znenia: "Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby na medzivládnej konferencii presadzovala zapracovanie princípu a ochrany práv národnostných menšín do návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie."

Vážená Národná rada, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v januári prijalo dokument pod názvom "Spolupráca Rady Európy v ústavodarnom procese Európskej únie", kde je návrh, aby Európska únia využila a prevzala už existujúce dokumenty ako napr. Európska sociálna charta, Rámcový dohovor o ochrane menšín, Európska charta regionálnych jazykov a iné. Odporúčame preto vláde Slovenskej republiky, aby podporovali a presadzovali túto iniciatívu, tento návrh.

Vážená Národná rada, medzivládna konferencia sa začína 4. októbra. Do tej doby každá krajina vypracuje svoje stanovisko. Poslanci za SMK vo všeobecnosti podporujú stanovisko ministerstva zahraničných vecí a predložené štyri návrhy. Podporujeme vytvorenie silnej komisie spôsobom jedna krajina - jeden komisár alebo aspoň spravodlivú rotáciu. Napriek tomu, že v preambule je odvolanie sa na náboženské dedičstvo Európy, podporujeme iniciatívu, aby bola zdôraznená európska minulosť a vývoj v zmysle kresťanských hodnôt. Súhlasíme s tým, pokiaľ bude na to možnosť, aby sa presadzovala spravodlivá rotácia, čo sa týka predsedu Európskej rady, resp. predsedníctva sektorálnych rád. Z hľadiska zabezpečenia spravodlivého a efektívneho rozhodovania v oblasti daní, sociálnej politiky, obrany, hospodárskej a sociálnej súdržnosti sme za zachovanie jednomyseľného spôsobu hlasovania.

Návrh ústavnej zmluvy je dobrý východiskový materiál na rokovanie medzivládnej konferencie. Každá suverénna krajina má právo vysloviť svoj názor a pokúsiť sa nájsť spojencov na presadenie svojich návrhov. Ale treba k tomu pristupovať triezvo tak, aby sa nepresadzovali také požiadavky a zmeny, ktoré môžu zablokovať tento dôležitý proces. Tu pripomeniem výrok, ktorý vyslovil prezident Konventu Giscard d‘Estaing, keď povedal: "Návrh Európskej ústavy je vyváženým celkom. Ťažko ho vylepšia predstavitelia 25 krajín v priebehu medzivládnej konferencie."

Vítame dohodnutú spoluprácu V-4 zámerom vytvoriť vyšehradskú platformu, ktorá dáva nádej, že spoločná stratégia vedie k väčšej pravdepodobnosti úspechu.

Predložený návrh ústavnej zmluvy je významným krokom Európskej únie na ceste k prehĺbeniu demokratických hodnôt a snahou vytvoriť stabilizáciu mieru, spravodlivosti a solidarity nielen v Európe, ale aj na celom svete. Nové spoločenstvo európskych krajín vrátane Slovenskej republiky je odhodlané budovať svoj osud - vytvoriť silnú väzbu na dosiahnutie cieľov, ktoré sú nám spoločné. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Žiak a pripraví sa pán poslanec Figeľ.

R. Žiak, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, som veľmi rád, že Národná rada Slovenskej republiky pochopila dôležitosť zmien, ktoré prináša so sebou rozšírenie a transformácia Európskej únie, a schválila môj návrh, aby sa na pôde tohto parlamentu otvorila diskusia k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

Klub nezávislých poslancov v zhode so stanoviskom Ľudovej únie jednoznačne podporuje proces európskej integrácie a víta vstup Slovenskej republiky do Európskej únie ako jedinečnú šancu urýchliť náš ďalší hospodársky rozvoj a priblížiť životnú úroveň občanov Slovenska k životnej úrovni vo vyspelých štátoch Európskej únie. Jednoznačne sa taktiež hlásime k hodnotám rovnosti, slobody, demokracie, k úcte ľudskej dôstojnosti, dodržiavaniu ľudských práv a spolupráci, na ktorých je budovaná Európska únia. Plne si uvedomujeme, že nevyhnutným predpokladom ďalšieho efektívneho fungovania Európskej únie po jej rozšírení o krajiny strednej a východnej Európy je prispôsobenie inštitucionálneho rámca novým podmienkam, keď počet členov Európskej únie dosiahne 25 a neskôr sa ešte zvýši. Pozorne sledujeme diskusiu o dokumente Návrh zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorá prebieha tak v rámci politických frakcií, ako aj v rámci národných delegácii v Európskom parlamente. Každý štát v Európe, terajší a budúci člen Európskej únie, dnes stojí pred rozhodnutím, ktoré zásadným spôsobom ovplyvní jeho budúcnosť.

Vážená Národná rada, uvedomujeme si, že vytvorenie novej Európy je najväčším a najzložitejším integračným projektom v dejinách Európy. Nikdy predtým sa nevytvárala tak všestranne previazaná štruktúra z 25 nezávislých štátov. A Slovensko, jeho občania i tento parlament jednoznačne vyjadrili vôľu, byť súčasťou zjednotenej Európy. Aká však bude naša pozícia v novej Európe? Aký bude náš podiel na spoločnej hospodárskej a zahraničnej politike? Aké z toho pre nás vyplynú konkrétne výhody? A aké sú možné riziká? Európskym konventom predložený návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu podľa nášho názoru nespĺňa pôvodné zámery stanovené v Laekenskej deklarácii, a to najmä, čo sa týka lepšieho rozdelenia a definovania právomocí Európskej únie a členských štátov, zavedenia opatrení na posilnenie demokracie, transparentnosti a efektívnosti Európskej únie a zjednodušenia rozhodovacích procesov.

Predložený návrh ústavnej zmluvy podľa nášho názoru nespĺňa predpoklad byť Ústavou pre Európu, ako je označovaný, už svojím značným rozsahom a ani svojím obsahom. Európska integrácia by podľa nášho názoru nemala viesť k nanútenej uniformite a nadmernej regulácii. Musí byť založená najmä na kooperácii medzi štátmi, a nie na spolupráci medzi nekontrolovateľnými, bezduchými nadnárodnými inštitúciami. Sme hlboko presvedčení, že záujmom Slovenska nie je podporovať vytvorenie superštátu, ale Európsku úniu ako nadnárodný útvar, ktorej legitimita je odôvodnená od primárnej legitimity členských štátov. Sme presvedčení, že Európska únia môže fungovať iba ako aliancia suverénnych demokracií.

Nemôžeme tiež dopustiť, aby sa európska identita budovala ako protiklad, resp. protiváha Spojených štátov amerických. Očakávali sme preto, že návrh dokumentu aspoň rámcovo vymedzí euroatlantickú politickú a ekonomickú spoluprácu.

Vážená Národná rada, Klub nezávislých poslancov v zhode s Ľudovou úniou však bude podporovať prehlbovanie integrácie všade tam, kde to prinesie prospech občanom Slovenska a všetkých členských štátov Európskej únie, nielen úzkej technokratickej skupine európskych byrokratov. Vstupom Slovenska a ďalších 9 štátov do Európskej únie sa integračný proces nekončí. Taktiež prijatím dokumentu, ktorý predložil Konvent, nekončí reforma Európskej únie. Preto zastávame názor, že tento dokument by mal byť otvorený voči budúcim dodatkom, resp. novelizáciám. Sme presvedčení, že cieľom reformy Európskej únie je občan, a preto aj navrhovaná zmluva musí byť pre ľudí a mali by ju schváliť ľudia v celej Európe v referende. Pri tejto príležitosti mi dovoľte citovať predsedu Komisie Európskej únie Romana Prodiho: "V procese budovania novej Európy nesmie nikto stáť na okraji alebo byť ponižovaný či dokonca vylúčený."

Vážené poslankyne, vážení poslanci, nebojme sa preto formulovať svoje pripomienky k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu. Nemôžeme si dovoliť falošnú nesmelosť a pasivitu. Musíme nájsť svoje miesto v novom systéme. Naša pozícia musí dostatočne chrániť našu identitu. A myslime pritom na občana. Presadzujme zachovanie princípu rovnosti a práva veta v oblastiach týkajúcich sa našich záujmov. Ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky to ani nemôžeme inak.

Preto, ak dovolíte, za náš klub predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý by znel: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri rokovaniach o navrhovanom texte zmluvy dôsledne presadzovala princíp rovnosti členských štátov a právo na veto v oblastiach týkajúcich sa našich národnoštátnych záujmov. Po druhé, Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby priebežne a pravidelne informovala Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu rokovaní medzivládnej konferencie vrátane stanovísk, ktoré prezentujú jednotlivé rezorty." Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi za klub KDH pán poslanec Figeľ, pripraví sa za klub Smer pani poslankyňa Beňová.

J. Figeľ, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, milí hostia, je veľmi dobré a, samozrejme, dôležité, že sa Národná rada dostáva k rokovaniu o tak vážnom dokumente, aký je predložený v podobe návrhu Európskej ústavy. Naše členstvo je naozaj blízko, počíta sa na mesiace a už dnes sme pýtaní, chvalabohu, aj na budúcnosť Európskej únie, že to už nie je o nejakej vzdialenej méte, ale o veľmi konkrétnych témach, reformách, inštitúciách. Žiaľ, deje sa to v istom časovom tlaku alebo strese a, samozrejme, pred vstupom, ktorý zároveň znamená skúsenosť z pôsobenia krajiny vnútri spoločenstva. Máme reformovať z vnútra nepoznaný systém, keď len nedávno sme vynegociovali podmienky, za akých máme od 1. mája fungovať v tomto systéme. A ratifikovali sme ich politicky aj vo všeľudovom referende.

Kresťanskodemokratické hnutie od svojho vzniku spájalo budúcnosť Slovenska s európskou perspektívou, s dôstojným miestom krajiny v zjednotenej Európe. Silné demokratické a dôveryhodné Slovensko je najlepším príspevkom pre zjednotenú Európu. Toto bolo a zostáva naším cieľom. Zároveň chceme formovať Európsku úniu ako dobre zorganizované zmluvné spoločenstvo, spoločenstvo členských krajín na princípoch slobody, solidarity a subsidiarity s cieľom budovať jednotu postavenú na hodnotách s centralitou dôstojnosti každej ľudskej osoby.

Iniciovali a podporovali sme čo najširšiu spoločenskú diskusiu o európskej budúcnosti Slovenska, osobitne na pôde Národného konventu, ale aj tu v Národnej rade a na medzinárodných fórach. Predložený výstup z Konventu je východiskom pre medzivládnu konferenciu. Žiaľ, preklad, ktorý dostali všetci poslanci, predpokladám, z Bruselu, je veľmi slabý a nekvalitný. Neviem, kto zaň zaplatil, ale ak by takto mali prichádzať v krátkej budúcnosti preklady prijímanej legislatívy, ktorá má byť dennodennou súčasťou nášho práva, tak to nebude dobré. Treba sa nad tým zamyslieť a pozrieť sa, kto a za čo to prekladal. Ideme totiž do rozsiahlych jazykových operácií, a to entrée nie je povzbudivé.

Návrh prináša niektoré povzbudivé črty, vyššiu transparentnosť rozhodovania orgánov Európskej únie, vymedzenie rozdelenia kompetencií, zjednodušenie systému a zníženie počtu legislatívnych mechanizmov. Prináša posilnenie úlohy národných parlamentov pri kontrole dodržiavania princípu subsidiarity. Na druhej strane v samotnom návrhu textu, ale aj pri hlbšej analýze nachádzame duplicity alebo nejasnosti. Treba pripomenúť, že prešli viaceré menšinové návrhy. Osobne som bol členom Konventu od začiatku. Môžem dosvedčiť, že napr. rotujúce predsedníctvo Európskej rady, teda krajinami, nie osobou, resp. princíp jedna členská krajina - jeden komisár mali vysoko väčšinovú podporu v Konvente, už či cez krajiny alebo osoby zastúpené v 105 člennom telese. Napriek tomu návrh z predsedníctva Konventu je iný. Pri politikách, ktoré tvoria najväčšiu, III. Časť, 230 klauzúl alebo článkov, treba povedať, že sa tým prešlo za jeden týždeň pri rozsiahlom počte presunov z oblasti jednomyseľnosti na kvalifikovanú väčšinu.

Chcem povedať, že reformy v Európskej únii sú potrebné. Ak odhliadneme od roku 1979, keď bola realizovaná zmena priamych volieb v Európe, odvtedy existujú poslanci volení priamo, nie delegovaní, nebola realizovaná podstatnejšia inštitucionálna zmena od založenia Európskeho spoločenstva. V Nice boli prijaté iba najnutnejšie úpravy. Ale treba zároveň povedať, že časový faktor nás netlačí do rozhodnutia teraz alebo nikdy, že čas nemôže byť nadradený nad obsah a výsledok reforiem. Dokonca Konvent, tak ako bol naplánovaný, mal mať za sebou 6-mesačnú prestávku pre takéto diskusie, analýzy a formovanie národných pozícií a medzivládna konferencia podľa summitu v Nice mala začať v roku 2004, nie o dva týždne.

Európska únia je na rozšírenie pripravená a nielen na rozšírenie o 10 krajín, ktoré už sú blízko vstupu, ale aj ďalších, osobitne Rumunska, Bulharska, ktoré už uzavreli zhruba polovicu rokovacieho objemu. Je pripravená inštitucionálne aj politicky na vstup ďalších krajín.

Ako hlavný vyjednávač pri rokovaniach o vstupe chcem potvrdiť, že Slovensko v inštitucionálnej rovine, pretože o nej je reč, získalo dobré podmienky pre svoje pôsobenie aj od 1. mája, príp. aj neskôr na základe vstupu do platnosti niektorých ustanovení zmluvy z Nice. Budeme mať 14 poslancov v Európskom parlamente. Ak dôjde k zmene, bude dosiahnutá len jednomyseľne, to znamená aj so súhlasom Slovenska. Budeme mať jedného člena Európskej komisie ako každá iná krajina a 7 hlasov v Rade Európskej únie. Pri Komisii a pri Rade však sa navrhujú zmeny, ktoré treba teraz posúdiť a príp. sa nimi veľmi citlivo zaoberať, lebo som presvedčený, v ďalšom to chcem vysvetliť, že navrhované nie je dobré pre Slovensko.

Chcel by som teraz povedať niekoľko slov na päť okruhov, ktoré považujeme za záležitosti hodné osobitného zreteľa.

Začnem názvom, lebo ten je na obale a ten je v celom návrhu textu a ten určuje aj tak trochu tému. Myslím, že ako Európania si jasne uvedomujeme nebezpečenstvá rozdelenia na kontinente, ktoré tu boli v minulosti, za komunizmu, nedávno na juhovýchode, na Balkáne, ktoré sa už prekonali. No iba hmlisto tušíme, k akej jednote smerujeme. Od rozdelenia je ešte dosť zložitá cesta k jednote. V súvislosti s úsilím nájsť model novej americkej republiky poznamenal jeden zo zakladateľov Benjamin Franklin: "Históriu tvoria iba svetlá majákov vystríhajúcich pred kurzom, ktorého sa treba vyvarovať, neurčujú však, ktorý treba sledovať." Finalitu európskeho projektu nemôžeme určiť, závisí od budúcich generácií, je v rukách každej generácie, ale my dnes môžeme určiť jej charakter a stav v tejto dobe a jej smerovanie a víziu do budúcnosti. Našou víziou je únia nie ako štát štátov alebo superštát, ale ako zmluvné spoločenstvo. Tým franklinovským výstražným majákom, kam lode by nemali ísť, lebo dôjde ku kolízii alebo k problémom, je napr. prijímanie návrhu ústavy, ktorá je atribútom štátu, alebo posun práva na tzv. kompetenciu kompetencií, rozhodovať o vlastných kompetenciách, prideľovať si kompetencie. Je to aj samostatný katalóg základných práv, ktoré charakterizujú štáty vo vzťahu k občanom. Je to však aj revízia zmlúv cez väčšinové rozhodovanie, ktoré sa v Konvente navrhovalo, ale neprešlo, že väčšina už potom rozhoduje, aké budú ďalšie adaptácie zmluvného práva. Takým výstražným majákom sú vlastné dane, vlastná zahraničná politika, príp. vlastná obrana.

Európska únia ako zmluvné spoločenstvo je riešením, ktoré účinne realizuje zmluvné dohodnuté politiky pre spoločné dobro všetkých na úrovni únie. Na základe princípu subsidiarity vykonáva to a len to, čo nedokážu lepšie zabezpečovať nižšie články slobodným občanom počnúc cez obec, región a štát. Pre zmluvné spoločenstvo teda podľa nás postačuje ústavná zmluva, a to v celom texte návrhu, nielen na prvej strane. A stále platí a bude platiť, že dobré zmluvy robia dobrých priateľov. Chceme byť v Európe naozaj dobrými priateľmi. Cieľ Slovenska a, verím, aj iných krajín je silná, efektívna, demokratická Európska únia a Európa. Líšime sa však názormi, ako sa k takej dopracovať.

Jednota v Európe nemôže byť založená iba na ekonomických pohnútkach alebo geografických faktoroch. Pravá jednota spočíva na súlade základných hodnôt. Tento súlad je základom duchovnej jednoty, resp. kultúrnej spolupatričnosti národov. Neznamená ani náboženský klub, ani exkluzivitu. Stotožnenie sa so základnými hodnotami a cieľmi je však predpokladom jednoty spoločenstva. Žiaľ, na jednej strane medzi cieľmi Európskej únie, tak ako sú definované v texte návrhu, vytŕča plná zamestnanosť, čo je utopizmus, a na druhej strane chýba podpora rodiny, čo je zase prirodzená základná jednotka každej spoločnosti, každého národa, pričom od vekov všeobecne platí: "Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť." Malo by to platiť aj v Európskej únii.

Základ európskej jednoty na tento kontinent naozaj prinieslo kresťanstvo. Antická grécka demokracia a antické rímske právo národov sú ďalšie dôležité zdroje nielen inšpirácie, ale praktického riešenia vzťahov medzi ľuďmi a národmi. Ale až postavenie ľudskej osoby do centra politiky a postavenie jej dôstojnosti za kritérium politiky vytvorilo systém, ktorý sa dnes rozvíja od druhej svetovej vojny osobitne práve v slobodnom demokratickom spoločenstve. Priznaním sa ku koreňom sa priznávame nielen k histórii, ale aj k duchovnej a ideovej inšpirácii.

Preto, po druhé, za klub kresťanských demokratov, za klub KDH navrhujeme zmenu preambuly, pretože ona dáva ducha celému ďalšiemu textu návrhu. Osobitne má väčší význam v západoeurópskom práve než u nás doteraz, napriek tomu som presvedčený, že úprava má svoje opodstatnenie. Je témou nielen našich diskusií, ale po celej Európe.

Sme presvedčení, že zmienka o Bohu, tak ako ju formuloval aj náš národný parlament, je priznaním sa k najvyššej autorite, k existencii prirodzených zákonov, ktoré určujú naše osudy a limity bez toho, či s nimi matematicky súhlasíme alebo nie, či hlasujeme v totožnosti s prirodzenými zákonmi alebo inak. Prirodzené zákony nemožno novelizovať, nemožno ich zrušiť. Zmienka o Bohu je prihlásením sa k existencii najvyššieho sudcu, ktorý je spravodlivý na rozdiel od mnohých našich ľudských súdov, sudcov a úsudkov. Národná rada sa k tomuto už prihlásila vo februári tohto roku, čo chcem osobitne a opakovane oceniť. Tolerantná, inkluzívna zmienka o Bohu a kresťanských koreňoch nikoho neopomína, nikoho neuráža, práve naopak, jej vynechanie by bolo urážkou našich otcov, z ktorých mnohí pre túto identitu trpeli, mnohých národov, ktoré to považujú za zásadné a dôležité, ale aj urážkou otcov zakladateľov, ktorí z viery čerpali svoju inšpiráciu pre európske zmierenie, už či francúzsko-nemecké alebo širšie, a pre európsku jednotu. Pripomeniem len Schumana, Monneta, De Gasperiho, Adenauera, de Gaulla, ale aj mnohých iných. Robert Schuman povedal: "Európa je uplatnením demokracie v kresťanskom zmysle slova." Pri snahe o úpravu týmto smerom v preambule textu návrhu nebudeme sami. Podobne sa vyjadrujú vlády Poľska, Holandska, Španielska, Talianska, Írska, Portugalska, Malty, ba dokonca aj Nemecko by nebránilo takejto zmienke, nepriamo citujem kancelára.

Tretím okruhom je rozhodovací mechanizmus. Ten z hľadiska inštitúcií a vnútorného obsahu návrhu ústavného textu považujem za najdôležitejší faktor, pretože stále viac rozhodnutí sa realizuje cez tzv. kvalifikovanú väčšinu. Čo to v európskych podmienkach je? V úvodných desaťročiach integrácie sa rozhodovalo jednomyseľnosťou, tak ako to býva medzi štátmi obyčajom. Ale pri narastaní agendy a rozsahu vnútorných politík dochádzalo k sporom, k pomalosti, ku komplikáciám, k najväčším v osemdesiatych rokoch, keď bol prijatý a bola snaha aplikovať Jednotný akt o vytvorení vnútorného trhu so všetkými slobodami a súvislosťami. Bolo treba prijať asi 300 smerníc a nielen ich prijať, ale aj implementovať. Vtedy sa zadefinovala veľmi špecifická a konkrétna miera politickej solidarity väčších s menšími, aby sa oplatilo prejsť aj tým menším na väčšinové hlasovanie, keď, samozrejme, ich prirodzená váha by bola nižšia. Tento mechanizmus sa lineárne prenáša až do tejto doby a Slovensko bude mať na ňom podiel od 1. mája. V tomto mechanizme najmenšie Luxembursko, ktoré je menšie ako Bratislava, má 2 hlasy, najväčšie Nemecko s vyše 82 mil. ľudí má 10 hlasov. To znamená, luxemburský hlas reprezentuje 200 000 obyvateľov a nemecký 1 hlas reprezentuje 8 mil. obyvateľov.

V tejto oblasti je veľmi dôležitý vyvážený vzťah medzi kvalifikovanou väčšinou, ktorá vytvára rozhodnutie, resp. blokujúcou menšinou, ktorá bráni alebo zastaví takéto rozhodnutie. Ako som povedal, Slovensko bude mať po vstupe 3 hlasy. Od 1. januára na základe zmluvy z Nice sa tento mechanizmus upravuje, zvýhodňuje väčšie štáty, lebo sa vzdali druhého komisára. Takže dnešná 1-tretinová váha Slovenska 3 : 10 voči Nemecku, ktoré je najväčšie, a najlepšie sa to porovnáva, sa zmení na 7 : 29, čo je štvrtinový vplyv pri rozhodovaní v Rade ministrov, ktorý je zásadne dôležitý orgán, ktorý hlasuje vždy, buď väčšinovo, alebo jednomyseľne. K tomu sa pridávajú potom aj rozhodnutia alebo spolurozhodnutia Európskeho parlamentu. Na základe tejto zmeny z Nice sa vplyv veľkých posilní. Ale, opakujem, vzdali sa druhého komisára, prijal sa princíp jedna krajina - jeden komisár. Na väčšinu po roku 2005 bude treba 232 hlasov z 319 hlasov, čo zároveň znamená, že 88 hlasov je blokujúca menšina. Okrem toho "za" sa musí vyjadriť väčšina štátov reprezentujúca 62 % obyvateľov.

Návrh ústavnej zmluvy, tento návrh textu, ktorý posudzujeme, predpokladá zrušenie vážených hlasov a len dvojitú kvalifikovanú väčšinu vo forme polovica štátov plus jeden a 60 % obyvateľov, ktoré tieto krajiny zahŕňajú. Tu už ide o ďalšie a veľmi silné zvýhodnenie silných krajín, veľkých krajín na úkor malých. Tri veľké členské krajiny v tomto mechanizme dokážu zablokovať čokoľvek. Malé 5-miliónové Slovensko z hľadiska hlasovacej váhy nebude tak atraktívne ako podľa predchádzajúceho modelu, pre hľadanie postačujúcej väčšiny. A pritom môže ísť v týchto rozhodnutiach o vážne otázky, napr. charakter štrukturálnej a regionálnej politiky únie, na to upozorňuje aj ministerstvo zahraničných vecí. Len chcem dodať, že toto už bolo dohodnuté na väčšinový princíp v Nice, zmluvu z Nice sotva dokážeme revidovať, čo len pripomínam pre realizmus. Môže ísť o záležitosti azylantov alebo ďalšie. Slovensko by preto malo trvať na zmene navrhovaného mechanizmu väčšinového hlasovania smerom k zachovaniu doterajšej váhy menších štátov, čo podporujú menšie štáty, ale aj Poľsko alebo Španielsko. Východiskom môže byť aj posun navrhovaného mechanizmu na dva krát dve tretiny, 2-tretinovú väčšinu, teda dve tretiny počtu štátov a dve tretiny obyvateľov, ktoré reprezentujú.

Druhou časťou tejto problematiky mechanizmu hlasovania je samotný obsah politík, pretože táto ústavná zmluva navrhuje presunúť 27 záležitostí z oblastí jednomyseľnosti do väčšinového rozhodovania, to znamená, mechanizmus získava ešte väčší priestor v politikách Európskej únie. Chcem povedať, že jednotný akt Európskej únie z roku 1986 presunul 12 oblastí alebo vytvoril nové oblasti z jednomyseľnosti do väčšinovosti. Maastricht v roku 1992 presunul 30 takýchto oblastí, Amsterdam v roku 1997 ich presunul 16, posledná zmluva z Nice ich presunula 31. Teraz k nim pribudlo ďalších 27 oblastí. My považujeme za osobitne citlivé niektoré z nich, a to chcem pomenovať, zahraničnú politiku, obranu, dane, trestné právo, súdnu a policajnú spoluprácu, azyl a migráciu, kultúru, sociálne zabezpečenie. Slovenská republika by mala trvať na ďalšom neoslabovaní rozsahu uplatňovania princípu jednomyseľnosti pri politikách Európskej únie a na jeho zachovaní osobitne v uvedených oblastiach. To nie je o nejakej nekooperatívnosti, o izolacionizme. To je o tom, že ide o citlivé, zásadné otázky národného záujmu. A hľadanie riešenia, ktoré naozaj vyhovuje všetkým, je najlepšou odpoveďou na citlivý záujem všetkých.

Štvrtým okruhom sú inštitúcie v častej komunikácii, často spomínané. Chcem len dodať, že Európska rada, kde sa navrhuje stály predseda na 2,5 roka, doteraz bola vedená od počiatkov rotujúcim predsedníctvom. Samozrejme, periodicita sa naťahuje, pretože pribúda krajín. Ale problém nie je v tom, že to bude v prípade Slovenska raz za 12,5 roka. Veď na to sa ešte treba aj dobre pripravovať. My len Parlamentné zhromaždenie NATO ideme urobiť a nemáme budovu. A to nie je nielen o budovách, to je o mnohých, mnohých schopnostiach a pripravenosti. Ale je to o postavení, rovnosti, o vplyve všetkých na ten vrcholný manažment Európskej únie, ktorý sa realizuje na summitoch, resp. na rokovaniach predsedov vlád a prezidentov alebo hláv štátov. Vytvorenie takéhoto stáleho postu môže znamenať riziko vytvorenia inštitucionálnych sporov hlavne s navrhovaným ministrom zahraničných vecí alebo s predsedom Európskej komisie. Navrhujeme preto zachovať rotujúce predsedníctvo členských krajín, ktoré pre lepšiu koordináciu postupu a vyššiu efektívnosť pri zabezpečovaní cieľov Európskej únie môže byť aj skupinové, napr. tvorené na 2 roky štyrmi krajinami. Na to obdobie sa rozdelí vedenie jednotlivých sektorových rád. Ak by väčšinová vôľa naďalej smerovala k jedinej hlave Európskej rady, prečo by ňou nemohol byť jeden z predstaviteľov takejto skupiny v rotujúcom predsedníctve Európskej únie. Ten princíp rotácie sa nevyčerpal. Predsedníctvo švédske, fínske, za ktorého sme boli pozvaní, alebo nedávno dánske, za ktorého sme dokončili rokovania, boli ukážkou naozaj schopných, pritom nových členských krajín alebo relatívne malých členských krajín porovnateľných so Slovenskom, ktoré pomohli aj Európskej únii a, samozrejme, aj dôveryhodnosti svojho európskeho rozmeru alebo zrelosti.

Druhou inštitúciou, najčastejšie spomínanou, je Európska komisia. Tu je dôležitý princíp rovnosti štátov. Efektívnosť nemôže byť nadradená nad rovnosť štátov, nemôže ísť na úkor spravodlivého zastúpenia. To by znamenalo, že už dnes Európska komisia nie je v poriadku, lebo má 20 členov, čo je viac ako navrhovaných 15 členov. Veď efektívnosť alebo schopnosť Európskej komisie závisí od jej členov, od ich morálnych a odborných schopností, od manažmentu predsedom Komisie a od ďalších a ďalších záležitostí. Mám za to, že sa často zle vníma nominácia alebo osoba člena Komisie. Komisári sú navrhovaní národnými vládami, ale nie sú ich reprezentantmi následne. Musia zložiť úradom predpísaný sľub, že sa vzdávajú obhajoby národných záujmov, stávajú sa obhajcami záujmov spoločenstva. Každá nominácia musí byť prijateľná nielen doma, ale aj u predsedu Európskej komisie, v ostatných vládach zastúpených v Európskej rade, kde sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou o každom návrhu, a, samozrejme, v Európskom parlamente. Ak zostaneme na našich pozíciách, nebudeme v menšine, sme na strane výraznej väčšiny členských, resp. budúcich členských krajín. Zachovanie princípu jedna krajina - jeden komisár je dôležité osobitne pri rozšírení Európskej únie, ktorá bude mať 450 mil. obyvateľov. A to znamená aj podstatne vyššiu potrebu a náročnosť na komunikáciu zo strany Komisie s takýmto veľkým ľudským priestorom.

Piatym okruhom je Charta základných práv únie. Ako som uviedol na úvod katalóg základných práv a slobôd charakterizuje skôr štát než zmluvné spoločenstvo. V I. časti navrhovaného textu sú niektoré základné práva alebo záležitostí, ktoré sa dotýkajú tejto agendy. Táto II. časť je uvedená druhou, ďalšou preambulou, ktorá nie je celkom v línii tej základnej, prvej preambuly. Ale to nie je asi to najdôležitejšie. Dôležité je skôr to, že sa tu postulujú inak niektoré práva, než určujú základné zákony väčšiny členských krajín, myslím, tým ústavy, alebo medzinárodné záväzky, myslím tým európsky právny priestor vďaka jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Inak sa definuje právo na manželstvo a rodinu, sú to dokonca dve práva. Nezakazuje sa ľudské klonovanie na terapeutické účely. Kandidátske krajiny nemohli do tohto návrhu vstúpiť doteraz, pretože to bolo vytvorené pred summitom v Nice a v Nice podpísané ako politický dokument, a ani v Konvente, pretože tam to bola len otázka zaradenia či nezaradenia, ale nezasahovania do súpisu alebo obsahu. Európskemu súdnemu dvoru v Luxemburgu, ktorý je jednou zo základných inštitúcií Európskej únie, sa priznáva kompetencia rozhodovať o právach, o ktorých by inak rozhodoval len veľmi obtiažne. A práve definovanie iného katalógu a jurisdikcie základných práv ako majú všetky členské krajiny môže viesť k dvojkoľajnosti pri ich výklade, ochrane a zabezpečení v rámci Európskej únie. Všetky krajiny Európskej únie pristúpili k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tzv. Rímskemu dohovoru a uznávajú jurisdikciu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Najrozumnejším a zároveň jednoznačným riešením je, aby vďaka nadobudnutiu právnej subjektivity Európska únia ako celok pristúpila k tomuto dohovoru, a tým aj k jednotnej jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Celú II. časť návrhu ústavnej zmluvy ako som spomínal, kde je ďalšia preambula a 54 článkov, navrhujeme vypustiť, čím by sa rozsiahly dokument 465 článkov aj citeľne skrátil.

Dovoľte mi na záver vyjadriť isté také na jednej strane ocenenie, že o tom rokujeme, na druhej strane prekvapenie, že tak rýchlo sa niektoré veci uzavreli aj v ústavnoprávnom výbore. Zahraničný výbor a integračný výbor o návrhu ústavnej zmluvy alebo výsledkoch Konventu rokoval celý rok od januára, v podstate každý mesiac. A to úsilie treba oceniť. My sme pripravili uznesenie, ktoré bolo prijaté v mnohých záležitostiach aj v jednom, aj v druhom výbore, a nejako sa neodrazilo v postoji ústavnoprávneho výboru. Samozrejme, sme si rovní, ale tu ide o obsah, tu ide o veľmi vážne súvislosti. Preto si dovolím to uznesenie znovu navrhnúť, pretože získalo v mnohých záležitostiach výraznú podporu.

Dovoľte mi v mene klubu KDH vyjadriť presvedčenie, že medzivládna konferencia nemá byť slávnosťou, ale vážnym rokovacím priestorom, do ktorého má Slovensko vstúpiť konštruktívne, a pritom principiálne a aktívne. Súhlas a prijateľná dohoda všetkých je želateľným výsledkom. Niektorí tu odkazovali na Valéryho Giscarda d‘Estainga. Ministri zahraničných vecí pred týždňom a niečo sa dohodli, že pána prezidenta Konventu ani nepozvú na medzivládnu konferenciu ako hosťa, pretože to je iné fórum. Nechcem komentovať hlbšie toto rozhodnutie. Rokovať musíme ako rovný s rovným, nie v hierarchii podľa sily ekonomiky, odkazu o peniazoch alebo dĺžky členstva - starý či nový, stará či nová Európa - alebo veľkosti populácie.

Návrh uznesenia, ktorý si dovolím prečítať, ide v línii vystúpenia. "Národná rada Slovenskej republiky A. podporuje úsilie vlády Slovenskej republiky smerujúce, po prvé, k zmene názvu dokumentu na Ústavná zmluva Európskej únie, po druhé, k zahrnutiu zmienky o kresťanstve do preambuly návrhu ústavnej zmluvy, po tretie, k zachovaniu princípu jedna krajina - jeden komisár v Európskej komisii, po štvrté, k ďalším úpravám, ktoré sú v oprávnenom záujme Slovenskej republiky a spoločenstva na nadchádzajúcej medzivládnej konferencii o inštitucionálnych reformách Európskej únie, B. žiada vládu Slovenskej republiky, aby vo svojom stanovisku na medzivládnej konferencii presadzovala, po prvé, obsah uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 185 z februára tohto roku, po druhé, zmenu navrhovaného mechanizmu hlasovania kvalifikovanou väčšinou smerom k zachovaniu doterajšej váhy menších štátov, po tretie, neoslabovanie rozsahu uplatňovania princípu jednomyseľnosti pri politikách Európskej únie a jeho zachovanie osobitne o. i. v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, súdnej a policajnej spolupráce, azylu a migrácie, kultúry, sociálneho zabezpečenia, po štvrté, zachovanie princípu rotujúceho predsedníctva Európskej rady jednotlivými členskými krajinami Európskej únie, po piate, vypustenie II. časti navrhovaného textu, ktorým je Charta základných práv únie, a pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k priamej jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu." O týchto bodoch žiadam hlasovať osobitne, jednotlivo. A záver návrhu tohto uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby po zahájení medzivládnej konferencie pravidelne informovala Národnú radu o priebehu jej rokovaní vrátane prezentovania stanovísk jednotlivých rezortov." Tým chcem len rozšíriť uznesenie, bolo prijaté ako také, v tomto znení vo výbore pre európsku integráciu kvôli tomu, aby sme pamätali aj na obsah politík, kde jednotlivé sektory sú veľmi dôležité pre celkový charakter budúceho spoločenstva, aby sme nehovorili len o inštitúciách, preambule alebo názve, ale aj o obsahu politík.

Pozitívny výsledok medzivládnej konferencie v týchto otázkach považujeme za zásadne dôležitý pre podporu celkového návrhu ústavnej zmluvy.

Uznesenie, ktoré navrhoval pán kolega Boris Zala, som nemohol predniesť zo závažných negociačných dôvodov, pretože formulovalo zbytočne ústupový priestor na naše rokovania v Ríme. To by sme radšej mali ušetriť cesty do Ríma.

Vláda rokuje autonómne, môže a nemusí si odporúčania a požiadavky Národnej rady osvojiť, ale podpora parlamentu a budúci súhlas ústavnej, nie jednoduchej, ale ústavnej, väčšiny tohto parlamentu s výsledkom rokovaní je veľmi vážnou výzvou na seriózne zvažovanie i seriózne rokovania. A ústavná zmluva by priamo či nepriamo mala byť prijateľná a blízka väčšine občanov Slovenska. Medzivládna konferencia je síce rokovaním medzi vládnymi predstaviteľmi, ale na základe našej ústavy, jej čl. 102, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy prezident Slovenskej republiky. Preto som presvedčený, že naše závery sú dôležité nielen pre vyjednávateľov a vládu, ale aj pre hlavu štátu čiže pre celú výkonnú moc Slovenskej republiky.

Ctené dámy, vážení páni, ak chce byť Európa nie superštátom, ale silným, efektívnym, demokratickým spoločenstvom, musí byť spoločný európsky dom postavený na pevných, osvedčených základoch, ekonomické pohnútky nestačia. Výstavba novej Európy, za ktorú už máme priamu a bezprostrednú zodpovednosť, bude vždy predpokladať konsenzus a uznanie základných hodnôt a potrebuje čistú ideovú inšpiráciu. Ak sme toho schopní doma, v stredoeurópskom regióne i na kontinente, budeme dobrými architektmi a staviteľmi spoločného európskeho domu. Milí priatelia, sme toho schopní? Ďakujem pekne. (Potlesk.)