Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Madej má faktickú poznámku. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

R. Madej, poslanec: Pán poslanec, len krátka reakcia na vás. Ďakujem veľmi pekne, že táto problematika tohto regiónu nás spojila. A chcem len poznamenať, áno, vedel som, že ste dávali aj vy pozmeňujúci návrh. V čase, keď som si od vás pýtal podpis, myslím, od niekoho z Komunistickej strany, mi bolo povedané, že je prednesený. Dokonca mi aj jeden z vašich poslancov môj pozmeňujúci návrh podpísal. Myslím, že je to dosť viditeľné na tomto návrhu.

A ďalšia vec je, pán poslanec, zdá sa mi legislatívnotechnicky môj pozmeňujúci návrh vypracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami, takže Národná rada si môže naozaj vybrať, ja môžem stiahnuť svoj návrh, ak na tom veľmi trváte. Ale ja nemyslím si, že by bolo dobré, aby sme sa tu naozaj predbiehali, že kto dal skôr návrh. Ďakujem pekne, to je toľko z mojej strany.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S reakciou sa hlási pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Nedá mi, aby som nepovedal len to, že skutočne nemá to význam, ak mieni to, čo teraz povedal pán poslanec úprimne, tak nemalo zmysel robiť to, čo robil. A osobne si myslím, že chlap by sa mal správať tak v živote, aby sa nemusel ospravedlňovať.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne sa ako posledný do rozpravy prihlásil pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dámy a páni, ako poslanec pochádzajúci z Košického kraja vedený úprimnou snahou pomôcť riešeniu problémov nezamestnanosti v mojom regióne dovoľujem si predniesť niekoľko mojich postrehov a názorov k predloženému vládnemu návrhu zákona.

Neoddeliteľnou súčasťou transformačného procesu ekonomiky a spoločnosti je realizácia politiky zamestnanosti ako súčasť hospodárskej politiky štátu. Jej samotná realizácia musí reagovať na meniace sa podmienky trhu práce jednotlivých regiónov Slovenska. Musí mať jasnú stratégiu na znižovanie rozdielov v oblasti zamestnanosti jednotlivých regiónov, no najmä identifikáciu kľúčových priorít rozvoja hospodárskych, sociálnych a najmä regionálnych politík, ktoré majú zásadný vplyv na riešenie problémov nezamestnanosti.

Je viac ako isté, že súčasný stav v oblasti sociálnej sféry a služieb zamestnanosti nie je prispôsobený potrebám súčasného ani očakávaného trhu práce. Dnešný systém je nepružný, nákladný a málo výkonný ako z územnosprávneho hľadiska, taktiež z hľadiska vnútornej výstavby. Má nedostatočne flexibilnú organizačnú štruktúru. Zásadným nedostatkom tu je, že napriek viacerým novelizáciám zákona o zamestnanosti sa nepodarilo odstrániť dôsledky počiatočného extenzívneho budovania Národného úradu práce, ktoré nelogicky kopíruje organizáciu územnosprávneho členenia štátu a nerešpektuje špecifikáciu trhu práce. Trojstupňové riadenie je úplne zbytočné, nelogické a neriadi sa princípom, že úrad práce má byť tam, kde je trh práce. Dnešný systém charakterizuje vysoký stupeň centralizácie, kompetenčná disparita medzi správnymi a výkonnými orgánmi, absencia komplexného systému kvality, nedostatočné využívanie zahraničných zdrojov. Musíme vychádzať z princípu, že všetci zodpovedáme za politiku zamestnanosti. Zneužívanie dnešného sociálneho systému je častým javom, pričom neexistujú účinné prostriedky na identifikáciu zneužívateľov a odstránenie nedostatkov, ktoré majú vplyv na celkové hospodárenie štátu. To sa musí zmeniť a to sa dá jedine reformou celého sociálneho systému, výkonných a samosprávnych orgánov služieb zamestnanosti.

Návrh zákona, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky, je práve prvým krokom, prostredníctvom ktorého by sa malo dosiahnuť zjednodušenie poskytovania služieb v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, vytvorenie právneho rámca orgánu špecializovanej štátnej správy v oblasti služieb zamestnanosti a optimalizácia organizačných štruktúr s akcentom na decentralizáciu, zefektívnenie a zároveň sprehľadnenie využitia verejných prostriedkov a zavedenie komplexného systému finančného manažmentu a kontrolovania, zainteresovanie poslancov VÚC jednotlivých regiónov tým, že budú mať právo voliť zástupcov samospráv, zamestnávateľov a zamestnancov do poradných, resp. konzultačných komisií územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, adaptabilita v rámci predvstupových stratégií do Európskej únie a na záver priblíženie priameho výkonu na regióny tam, kde je trh práce, spružnenie celého systému s akcentom na podporu občanov zamestnať sa.

Ako poslancovi z Košického kraja mi prirodzene vyvstáva otázka, ako pomôže nový systém riešeniu problémov nezamestnanosti vo východoslovenskom regióne. Práve tento problém som v ostatných dňoch pri rozhovoroch so zástupcami ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s mnohými poslancami Národnej rady z východoslovenského regiónu opätovne otváral. Uvažoval som, ako riešiť tento problém umiestnením sídla Ústredia sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v Košiciach. Moje argumenty vychádzali z nasledovných skutočností. Takmer polovica evidovaných nezamestnaných, 45 % z celkového počtu v rámci Slovenskej republiky je vo východoslovenskom regióne. A problémy sa majú riešiť tam, kde sú, a nie opačne. Toto sídlo v Košiciach by mohlo výrazne prispieť ku diferenciácie regionálnych daností problematiky. Problematický trh práce vyžaduje osobitné špeciálne prístupy k riešeniu problémov. V Košiciach a vo východoslovenskom regióne je dostatok kvalifikovaných odborníkov s dostatočnými praktickými skúsenosťami v oblasti riešenia problematiky zamestnanosti. Ak sa vyrieši iba sčasti nezamestnanosť východoslovenského regiónu, tak miera nezamestnanosti môže poklesnúť v rámci Slovenskej republiky vo výraznejšej miere, čo by sa dalo považovať z celospoločenského pohľadu za vynikajúci výsledok. V meste sa ďalej nachádzajú vhodné a pripravené budovy na prípadné zriadenie sídla, či už je to budova vedľa Okresného úradu práce v Košiciach, poznáte ju tí, ktorí poznáte Košice, alebo tzv. biely dom v Košiciach. A príkladom na excentricky uložené ústredie je napr. Nemecko, kde Spolkový úrad práce sídli v Norimbergu. Na druhej strane som však ako realista musel uznať silnejšie argumenty ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, či už je to predraženie celého systému pri excentricky uloženom ústredí alebo problém integrity a previazanosti medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a Ústredím sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, po tretie, akcent na prípravu a realizáciu projektov spolu financovaných z Európskeho sociálneho fondu a úlohy z toho vyplývajúce pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a nové ústredie. A po štvrté, presvedčivé boli pre mňa aj argumenty ministerstva, že vládny návrh zákona v dostatočnej miere rieši diferenciáciu regionálnych daností problematiky aj možnosti použitia osobitných a špeciálnych prístupov k riešeniu týchto problémov v rámci navrhovanej štruktúry.

Zvážiac všetko pre a proti som sa rozhodol nepodať teda pozmeňujúci návrh na umiestnenie sídla Ústredia sociálnych vecí a služieb zamestnanosti v Košiciach. Myslím, že v mojom vystúpení som dostatočne vysvetlil moje dôvody na tento krok. Ďakujem však všetkým východniarom v Národnej rade, ktorí ma v mojom úsilí podporovali.

Na záver mi dovoľte, aby som vyjadril nádej, že nový systém poskytovania služieb v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti výraznou mierou prispeje k riešeniu obrovských problémov nezamestnanosti v Prešovskom a Košickom kraji. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktickú poznámku má pán poslanec Paška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

P. Paška, poslanec: Kolegyne, kolegovia, najmä Vilo, ty, nedá mi, aby som nevyjadril trošku ľútosť nad tým, že sme, tak ako si povedal, všetci východniari nenašli tú odvahu. Tá logika veci totižto je zjavná a počúvame ju v každom odôvodnení. Preto nemôžeme mať sídlo ústredia, a preto možno nemáme tenisový štadión, preto možno nemáme hokejový štadión, preto možno nemáme futbalový štadión. Tie dôvody, ktoré sú racionálne, ekonomické, sa vždy nájdu. A my vždy akosi stiahneme chvost a tvárime sa, ako sme subordinovaní, ako sme vďační našim priateľom z bonitných a rozvíjajúcich sa regiónov za to, že nám vôbec umožnili prístup k informáciám, ktoré nás presvedčia o tom, aby sme ten chvost stiahli, v danom prípade napr. aj návrh, ktorý si chcel podať. Jeden môj priateľ, predstaviteľ komunálnej politiky už niekoľko rokov sa snaží presvedčiť aj predstaviteľov exekutívy, ale nielen tejto, že by bolo dobré, keby to Slovensko stálo na dvoch nohách, a že by bolo dobré, aby ten východ, ktorý možno nie je až tak ďaleko, hovorí sa, že je ďalej z Bratislavy do Košíc ako z Košíc do Bratislavy, sme rozvíjali rovnako. Beriem všetky tieto argumenty. Napriek tomu som presvedčený, že raz zvíťazí zdravý rozum a niekedy aj ten moment iracionálnosti, ktorý bude viesť tých múdrych, ktorí vedú túto krajinu k tomu, aby rozhodovali možno nielen na základe suchých čísiel, ale aj akýchsi vízií, ktoré by túto krajinu mohli niekde doviesť. Ešte raz aj ja ďakujem všetkým tým, ktorí boli pripravení nás podporiť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť v tejto chvíli hlásiť sa ďalej do rozpravy ústne. Nech sa páči, dámy a páni, kto má záujem, prihláste sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Ja by som navrhovala, aby sme v tejto chvíli prerušili schôdzu, ak pán poslanec Burian nemá veľmi krátky návrh. (Hlasy v sále.) Ja by som v tejto chvíli radšej prerušila rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny a začneme ráno o 9.00 hodine pokračovaním v rozprave a potom ďalej prerokúvaním tohto návrhu zákona, aby som vás nemusela zastaviť v polovici, keď budete podávať návrh.

Dámy a páni, dovidenia do zajtra o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 18.53 hodine.)