B. Bugár, podpredseda NR SR: Šiestu otázku položil pán poslanec Blanár ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóovi Miklósovi: "Dodnes sa vláda stavia k riešeniu protipovodňových opatrení laxne a vynakladá zbytočne vysoké čiastky na odstraňovanie dôsledkov povodní. Ako to chcete konečne riešiť? Prečo dodnes nezasadala protipovodňová komisia, aby uzavrela a schválila náhradu škôd po poslednej májovej povodni v tomto roku?"
Pán minister, nech sa páči. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Blanár je tu? Pán poslanec Blanár tu nie je, pán minister, nemusíte odpovedať. Pán poslanec Kolesár je tu.
Takže ďalšiu otázku položil pán poslanec Kolesár ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavlovi Prokopovičovi: "Je pravdou, že výstavba rýchlostnej komunikácie Košice-Miskolc sa nedostala medzi priority vášho rezortu na rok 2004? A prečo?"
Pán minister, prečo, nech sa páči. Pán poslanec Kolesár je tu a čaká na vašu odpoveď.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec.
Podobnú odpoveď už dával v mene pána premiéra pán vicepremiér a minister financií Mikloš. Snáď sa to pokúsim doplniť trošku z iného pohľadu.
Vážený pán poslanec, investorská a projektová príprava rýchlostnej cesty R4 v úseku Košice-Milhosť bola začatá v štandardnom postupe už v roku 2002. Predtým už boli ukončené niektoré študijné práce v súvislosti s definovaním siete TINA v celoeurópskom kontexte. V súčasnosti prebieha posudzovanie vplyvu tejto stavby na životné prostredie a predpokladáme, že pri súhre dobrých náhod bude ukončené v I. polroku 2004. To by sme si veľmi želali. My následne pristúpime k zabezpečeniu ďalších stupňov dokumentácie a rozhodnutí v režime stavebného zákona.
Treba konštatovať, že investorská príprava rýchlostných ciest a diaľnic je veľmi náročným a komplikovaným procesom. Príprava stavby trvá v bežných podmienkach 5 a viac rokov. V lehote prípravy nie je prakticky žiadna časová rezerva. Aj z toho, čo som povedal, vyplýva, že príprava predmetnej stavby pokračuje podľa harmonogramu a výdavky na prípravu sú v štátnom rozpočte na rok 2004 samozrejme zabezpečené.
Chcel by som k tomu dodať, že ešte len prebieha príprava zmluvy medzi Slovenskou správou ciest a Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktorá bude obsahovať priority na budúci rok a je samozrejmé, že aj po dohode s pánom Bauerom šéfom VÚC a pánom primátorom Trebuľom, ktorým som sľúbil, že budú zahrnuté medzi priority v roku 2004.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, máte možnosť na doplňujúcu otázku.
E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážený pán minister, dúfam teda, že slová, ktoré ste povedali, hlavne v závere vášho vystúpenia, budú pravdou, pretože skutočne pri každej návšteve v Košiciach, i vašej, pána predsedu vlády, počúvame slová o tom, že skutočne túto stavbu budete alebo chcete považovať za dôležitú a prioritnú. Ja by som vám len chcel povedať, že iste, chápeme technické podmienky, možnosti a spôsoby pri výstavbe týchto komunikácií, ale možno by bolo dobré, keby ste zašli na maďarský úsek sa pozrieť, ako tam, skutočne akým zásadným a rýchlym spôsobom prebieha výstavba tejto cesty od Miskolca smerom ku Košiciam.
A dovoľte mi položiť doplňujúcu otázku, aby ste boli taký láskavý povedať, ako vidíte, aký časový horizont je na dokončenie tejto rýchlostnej časti na slovenskej strane. Pretože podľa dostupných informácií dokonca tento úsek, ktorý je jednou tretinou maďarského úseku a možno aj menší, ako jedna tretina z dĺžky, ktorú má postaviť maďarská strana, má byť údajne dokončený o dva až tri roky skôr, ako ten skutočne krátky úsek na slovenskej strane. Takže, keby ste boli taký láskavý na toto odpovedať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne.
Pán poslanec, je to trošku širšia otázka, akoby sa na prvý pohľad zdalo. No môžeme teraz diskutovať, polemizovať o tom, či 18 km je krátky úsek, či je dlhý. Z hľadiska novej rýchlostnej komunikácie je to podstatne dlhý úsek. Pokiaľ mám vedomosti aj po rozhovore s pánom ministrom, maďarským ministrom Istvánom Csillagom ohľadom toho, Maďari neukončia túto časť z ich strany skôr ako koncom roku 2007 v dobrom, pri rýchlom posune, ale skôr je u nich alternatíva rok 2008 - 2009.
Spomínal som, že my už budúci rok začíname z nášho pohľadu kompletnú prípravu. Ale je tu faktor, ktorý nemôžeme ovplyvniť, a to je to posudzovanie vplyvu tejto stavby na životné prostredie, ktoré je plne v kompetencii ministerstva životného prostredia, resp. jej orgánov a my môžeme nastúpiť až vtedy, keď toto bude ukončené. Požiadal som pri stretnutí u mňa na ministerstve aj pána Bauera, ako som spomínal, aj pána primátora Trebuľu, aby v tomto smere vynaložili všetko svoje úsilie, aby toto konanie, ktoré môže byť od dvoch do päť rokov, sa maximálne urýchlilo. Hneď nastúpime a budeme presne podľa harmonogramu pokračovať. Som presvedčený, že sme schopní pri dodržaní týchto limitov ukončiť túto časť vtedy, ako aj maďarská strana.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Sabolová, ktorá tu nie je. Pán poslanec Blanár tu nie je. Máme ešte jednu necelú minútu, takže to asi nemá význam.
Končím hodinu otázok.
V rokovaní budeme pokračovať bodom
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácií prihlásili poslanci: pán poslanec Fajnor, pán poslanec Čaplovič, pani poslankyňa Bollová...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ôsmu otázku položila pani poslankyňa Sabolová, ktorá tu nie je. Pán poslanec Blanár tu nie je. Máme ešte jednu necelú minútu, takže to asi nemá význam.
Končím hodinu otázok.
V rokovaní budeme pokračovať bodom
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili poslanci: pán poslanec Fajnor, pán poslanec Čaplovič, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Ondriaš, pán poslanec Kolesár... Ak dobre čítam, tak pán poslanec Zubo? (Súhlasná reakcia poslanca.) Áno, ďakujem pekne.
Takže ako prvý s interpeláciou vystúpi pán poslanec Fajnor. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Čaplovič.
K. Fajnor, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra vnútra Vladimíra Palka.
Od roku 2001 nadväzne na predaj kaštieľa v časti obce Pustý Chotár sa množia sťažnosti na starostku obce Beladice v okrese Nitra. Podľa dostupných informácií je dôvodné podozrenie, že starostka obce pri výkone svojej funkcie nekoná v záujme obce, ale v záujme iných právnických, resp. fyzických osôb. Uvádzam niektoré zo závažných informácií:
- uzatvorenie nevýhodnej kúpno-predajnej zmluvy na predaj kaštieľa v časti Pustý Chotár v niekoľkonásobne podhodnotenej cene,
- nenáležité nakladanie s hnuteľným majetkom kaštieľa,
- opakované porušenie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, teda ešte starého, v dôsledku čoho opakovane vznikla v obci škoda: predaj kaštieľa, čistička odpadových vôd, kanalizácia, prípojka elektriny, vody a na cintoríne,
- dodatočné finančné zvýšenie dohodnutých prác, dodatočné návrhy zmlúv na vykonané práce,
- dodatočná a svojvoľná zmena projektov cenovo nevýhodná pre obec a, naopak, výhodná pre dodávateľa prác,
- odpúšťanie daní, poplatkov, penále atď. pre obec nevýhodné,
- netransparentné nakladanie so získanými prostriedkami z plynofikácie,
- nedostatky vo výkone činností starostky obce,
- svojvoľná zmena obsahu v uzneseniach zo zasadnutí obecného zastupiteľstva,
- nevykonávanie rozhodnutí poslancov obecného zastupiteľstva,
- ignorovanie výsledkov kontroly,
- zadávanie zákaziek bez výberového konania a ďalšie.
Príkladom môže byť zmluva oddielov uzavretá podľa § 536 nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1990 Zb. a § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších prepisov o dodávke stavby medzi účastníkmi - objednávateľom obce Beladice a zhotoviteľom Ing. Jozefom Vyskošom, Ekostaving, inžinierska a dodávateľská činnosť Nitra. Predmetom zmluvy je zhotovenie stavby Beladice, ČOV, kanalizácia z 20. 9. 1999. Podpísaný dodatok k zmluve a pripravovaný návrh, ktorý má byť jej súčasťou, je veľmi nevýhodný pre obec.
Žiadam vás, vážený pán minister, preto o preverenie uvedených informácií zo strany vášho ministerstva a konkrétne stanovisko a opatrenia k zisteným skutočnostiam.
Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej interpelujem pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča.
Vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky minulý týždeň 22. októbra posunula do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách. Zákon ešte nie je schválený a ministerstvo vydalo už 15. augusta t. r. smernicu č. 5/2003 obsahovo v rozpore s platným zákonom, podľa ktorej sa pošta riadi ako sprivatizovaná spoločnosť, aj keď je štátnym podnikom. Ministerstvo porušuje platný zákon a predčasne postupuje podľa návrhu zákona, ktorý ešte nie je schválený. Potvrdzuje to tiež schválená účinnosť smernice v čl. 13 bod 3, podľa ktorej sa ohraničuje jej účinnosť odo dňa schválenia do konca roku 2003.
Smernicou č. 5/2003 sa vydavateľské kompetencie v oblasti poštových známok a poštových cenín presunuli na Slovenskú poštu, š. p., ktorá sa má privatizovať. Podľa platného zákona vydavateľom v oblasti poštových cenín je štátny orgán, t. j. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Návrh špeciálneho zákona o transformácii Slovenskej pošty, š. p., na akciovú spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu je v štádiu medzirezortného pripomienkového konania. Ak sa pošta transformuje na akciovú spoločnosť a budú uzákonené zmeny v navrhovanej novele zákona, ktoré sa týkajú vydávania cenín, bude to svetový unikát. Žiadam o vysvetlenie, z akých dôvodov navrhujete zrušiť štátny dohľad nad ich vydávaním? Tým sa ruší štátna a propagačná funkcia, tak ako je obvyklá v iných štátoch.
Vážený pán minister, s vaším súhlasom Slovenská pošta už v máji t. r. zobrala iniciatívu do svojich rúk v rozpore s platným zákonom a vydala príležitostnú poštovú známku k výsledkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Známku vytlačili v anglickej tlačiarni Walsall Security Printers, Ltd., pričom zákazka nešla priamo, ale cez obchodného zástupcu.
Žiadam, vážený pán minister, o odpoveď, prečo sa tlačila v Anglicku, kto sprostredkoval túto zákazku a koľko toto sprostredkovanie stálo daňových poplatníkov Slovenskej republiky? Ďalej žiadam o vysvetlenie, prečo sa vo vašej pôsobnosti porušuje kompetenčný zákon? Kedy ste podpísali v súlade so svojimi kompetenciami návrh tejto príležitostnej poštovej známky v rozpore s princípmi vydávania poštových známok a poštových cenín? Známku vytlačili ofsetovou technikou, ktorá nepoužíva ochranné prvky, takže stráca svoje opodstatnenie.
Mám dôvodné podozrenie, že svojím konaním ste vážne negatívne zasiahli do slovenskej známkovej tvorby, ktorá má významné postavenie vo svetovej a európskej známkovej tvorbe. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a zavedení jednotnej meny budú poštové známky jedinou platnou ceninou s označením nášho štátu, a vy robíte kroky na jej likvidáciu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave v tomto bode s interpeláciou vystúpi pán poslanec Čaplovič, pripraví sa pani poslankyňa Bollová.
D. Čaplovič, poslanec: Interpelácia je na ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca.
Vážený pán minister, podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci vážnej situácie v tzv. regionálnom školstve, ktorej príčinou sú existujúce dlhy základných a stredných škôl a ktoré vo svojom dôsledku ohrozujú ich funkčnosť v mesiacoch november a december 2003.
Nielen v regióne, ktorý ako poslanec navštevujem, okresy Senica, Skalica, Myjava, hrozí dočasné uzatvorenie škôl v súvislosti s nedostatkom finančných zdrojov na ich prevádzku, ale aj z hygienického hľadiska a z bezpečnosti zdravia. Mnohí starostovia a primátori uvažujú o mimoriadnych zimných prázdninách. Systematické mediálne výstupy štátneho tajomníka Františka Tótha zavádzajú verejnosť, vážený pán minister, predovšetkým vyvolávajú nedôveru k ministerstvu a dokonca nabádajú starostov a primátor, aby porušovali zákony, konkrétne aby z nedostatočných miestnych a obecných rozpočtov dofinancovali dlhoročné štátne dlhy školám a školským zariadeniam. Slovom - zaplatili niekoľkoročné dlhy štátu, predchádzajúcimi vládami a terajšou vládou ekonomicky podceňovaného stavu nášho školstva.
Interpelujem vás, vážený pán minister, vo veci prijatia konkrétnych opatrení, ktoré vyriešia ešte tohto roku v minulosti rozdielne prepočítané a presunuté finančné zdroje cez krajské a okresné úrady na nových zriaďovateľov regionálnych škôl, základné a stredné školy, ale aj predškolské a školské zariadenia. To znamená, akým spôsobom dofinancuje vláda cez ústredný orgán štátnej správy pre školstvo reálny dlh, ktorý školy nadobudli ešte v čase, keď patrili pod okresné, resp. krajské úrady, a ako bude zohľadnený reálny nárast prevádzkových vstupov do školských objektov?
Súčasný stav v našom školstve dáva za pravdu tým, čo systematicky pripomínali a pripomínajú, že prebiehajúca reforma verejnej správy vrátane školstva nie je skutočnou reformou. Som presvedčený o tom, že príčinou daného stavu je to, že decentralizácii školstva nepredchádzalo dôsledné zlikvidovanie ich dlhu zo strany štátu, že s kompetenciami na samosprávne orgány neprešli, resp. neprechádzajú finančné zdroje v dostatočnom rozsahu a že jej nepredchádzala ani zásadná fiskálna daňová reforma, to značí výraznejšieho zvýšenia podielových daní pre obce, mestá a vyššie územné celky. Napokon, vážený pán minister, považujete za správne, že suma 300 mil. Sk pôvodne určená na platy verejných zamestnancov, t. j. najmä na platy učiteľov, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa stala predmetom politického vydierania učiteľov?
Po druhé. V súvislosti s prípravou rozpočtu obecných a mestských zastupiteľstiev na rok 2004, to znamená aj v konkrétnych okresoch, ktoré navštevujem, konkrétne vo vzťahu k školstvu starostovia a primátori obcí a miest dodnes nevedia, v akej výške budú rozpísané normatívy na žiaka v školách a v školských zariadeniach zo strany Ministerstva školstva Slovenskej republiky. V súčasnosti zasadajú obecné a mestské zastupiteľstvá, ktoré nielen pripravujú, ale aj chcú zodpovedne schváliť rozpočet obce. Samozrejme, medzi ich prioritami je aj pomoc školstvu, to značí dofinancovanie škôl a školských zariadení, ktoré sú v ich originálnych, resp. aj v prenesených v kompetenciách.
Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci urýchleného pripravenia, ihneď po prijatí zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v Národnej rade Slovenskej republiky, spresnených normatívov, veľkosti finančných prostriedkov na žiaka a študenta pre jednotlivé typy škôl a školských zariadení. Ide predovšetkým o to, aby aj samosprávy v obciach, mestách a vyšších územných celkoch mohli pripraviť a schváliť reálny rozpočet, ktorý pomôže uplatniť a zabezpečiť požadované viaczdrojové financovanie tzv. regionálneho školstva a zodpovedného riešenia a združovania škôl a následne kvalitnej výchovno-vzdelávacej činnosti.
Po tretie. V pripravovaných vzdelávacích poukazoch, pre ktoré nie sú v štátnom rozpočte dostatočné finančné zdroje a sú tvrdohlavo presadzované len straníckou agendou neoliberálneho zamerania, považujete, pán minister, zavedenie vzdelávacích poukazov na mimoškolské vzdelávanie za zmysluplné a realizovateľné, najmä pri napätom štátnom rozpočte na rok 2004 pre školy? Rád by som poznal, odkiaľ získa ministerstvo dostatočné zdroje na realizáciu tohto experimentu, či to bude na úkor normatívov na žiaka a študentov škôl a školských zariadení alebo z iných zdrojov rozpočtu ministerstva.
Interpelujem vás, vážený pán minister, aj vo veci neustálych pokusov štátneho tajomníka ministerstva Františka Tótha zaviesť tieto poukazy na podporu mládežníckych aktivít, čím sa zásadne a veľmi negatívne a deštrukčne vstúpi do dobre prepracovaného financovania na konkrétne projekty a granty, ktorý teraz mládež v týchto projektoch pripravuje.
Po štvrté. V súvislosti so systematickou dezinterpretáciou budúceho postavenia základných umeleckých škôl, najmä zo strany štátneho tajomníka Františka Tótha a často aj pána Dr. Korintuša z vášho ministerstva. Mám hodnoverné informácie, že medzi pedagógmi umeleckého školstva a starostami, resp. primátormi miest a obcí, sa šíria správy o tom, že štát nebude garantovať platy učiteľov a prevádzku základných umeleckých škôl a že ich rozpočty budú súčasťou rozpočtu obcí a miest a bude na nich, teda na konkrétnych obciach, kde konkrétne financie použijú. Je to v zásadnom rozpore so závermi, ktoré sme konsenzuálne prijali spolu s poslancami gesčného výboru pre školstvo za prítomnosti oboch štátnych tajomníkov a vedúceho služobného úradu ministerstva.
Súčasne vás interpelujem aj vo veci získanej informácie, že štátny tajomník František Tóth preveruje na konzervatóriách, či vyžadujú pri prijímaní žiakov vysvedčenia zo základných umeleckých škôl, najmä či to vyplýva z jeho kompetencií?
Po ďalšie. Riešenia zložitej situácie v príspevkových organizáciách v školstve, medzi ktoré patria stredné odborné učilištia a združené stredné školy, pretože tieto organizácie boli vylúčené z použitia finančných prostriedkov schválených vládou vo výške 756 mil. Sk na dofinancovanie vzniknutých strát tohto roku. Som presvedčený o tom, že tieto školy majú nezastupiteľné postavenie v systéme nielen odborného vzdelávania v Slovenskej republike a nesporne sú rovnocenným partnerom rozpočtových aj súkromných a cirkevných škôl, plnia si svoje poslanie v povinnej školskej dochádzke a výchove odborníkov vo vzdelávacích profesiách.
Vážený pán minister, interpelujem vás v tejto konkrétnej veci a prosím vás o odpoveď v tom, ako vyriešite túto istú diskrimináciu - znevýhodnenie odborného školstva v Slovenskej republike. Už dnes pri takomto prístupe hrozí, že bude vo viacerých týchto školách prerušený, resp. úplne zrušený výchovno-vzdelávací proces.
Vážený pán minister, vo veci kúpy objektov pre Univerzitu Jánosa Selyeho v Komárne. Počas rozpravy pri schvaľovaní tejto univerzity som vám položil konkrétnu otázku v spojitosti s jej financovaním v tomto a budúcich rokoch. Nebolo mi odpovedané, najmä či máte v rozpočte školstva finančné zdroje vo výške 100 mil. Sk na tento rok, z ktorých sa má vo výške 40 mil. Sk financovať nákup a rekonštrukcia priestorov zákonom zriadenej univerzity. Podobne je to vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu rezortu školstva.
Interpelujem vás aj vo veci prefinancovania štátnych zdrojov na nákup priestorov pre budúcu univerzitu, ktoré zakúpilo mestské zastupiteľstvo v Komárne od Ministerstva obrany Slovenskej republiky, t. j. priestorov protitureckej pevnosti a bývalých vojenských kasární vo výške 40 mil. Sk cez pôžičku v banke. Predovšetkým či tieto prostriedky z verejných zdrojov ministerstva školstva budú opäť použité na zakúpenie objektu od samosprávy, mestského zastupiteľstva v Komárne, ktoré tieto objekty v súčasnosti vlastní.
Napokon obraciam sa a interpelujem vás v otázke riešenia vzájomných vzťahov Ministerstva školstva Slovenskej republiky a občianskych združení v športe, najmä po mojej účasti na Valnom zhromaždení SZTK v sobotu 25. októbra 2003 v Bratislave a následnej návšteve na sekcii štátnej starostlivosti o šport Ministerstva školstva Slovenskej republiky v pondelok 27. októbra 2003, kde som uskutočnil poslanecký prieskum. Predovšetkým, či naozaj úplne stratilo Slovenské združenie telesnej kultúry dôveru vášho ministerstva a prečo sa pristupuje až na prelome rokov k navrhovaným - nepopieram, že k potrebným - krokom nového adresného financovania nášho športu. Prečo sa neuskutočnil a tak aj neodskúšal v jednom regióne modelový projekt na podporu regionálneho športu a až na základe týchto skúseností, vážený pán minister, by sa pristúpilo k navrhovaným opatreniam.
Súčasne vás, vážený pán minister, interpelujem v ďalšej veci, a to vo veci budúceho využívania Národného tenisového centra v Bratislave v súvislosti s jeho uvažovanou transformáciou na akciovú spoločnosť, resp. spoločnosť s ručením obmedzeným. Predovšetkým vás žiadam o stanovisko, aký bude mať podiel štát, zastúpený ministerstvom školstva, v tomto projekte Národného tenisového centra a ako sa budú realizovať zmluvy štátu pri využívaní tohto pekného športového stánku najmä v prospech mladých ľudí, mládeže na Slovensku. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Bollová, pripraví sa pán poslanec Ondriaš.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložila interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku.
Vážený pán minister obrany, nedávna havária vrtuľníka MI-17 pri Prešove vzbudila v odborných kruhoch vojenských pilotov pochybnosti o profesionalite riadenia rezortu letectva v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Upozornili ma na tieto skutočnosti:
1. Uvoľňovanie pridelených financií zo štátneho rozpočtu pre letectvo na generálne opravy sa vykonáva oneskorene - v druhej polovici roka, t. j. do augusta až septembra letectvo žije z provizória. Uzatváranie zmlúv s opravárenskými podnikmi, ktorým je potrebné zložiť 60 % finančných nákladov na opravy vopred, je potom veľmi zložité.
2. Pre nedostatok náhradných súčiastok sa pri opravách často porušujú zákonné normy, zamieňajú sa opotrebované súčiastky menej opotrebovanými z jedného stroja do druhého.
3. Pri opravách a modernizácii sa vo vrtuľníkoch MI-17 narušilo ťažisko. Odborníci sa domnievajú, že licencia na opravu a modernizáciu bola udelená neodborne a netransparentne. Uvedené vrtuľníky MI-17 prešli modernizáciou v rámci navigačného systému IKAO.
4. Pridelené finančné zdroje vedením vzdušných síl sa s podporou Generálneho štábu odčerpávajú na odstupné či predčasné dôchodky nepohodlných profesionálov a na vytváranie štatútu tzv. špičkových odborníkov.
5. Jedným z relevantných dôvodov spomenutej havárie MI-17 je podľa bývalých vojenských pilotov i skutočnosť, že vrcholné funkcie vo vzdušných silách ozbrojených síl Slovenskej republiky vykonávajú osoby kvalifikačne nepripravené.
Interpelujem vás, pán minister, aby ste reagovali na pochybnosti o profesionalite riadenia vzdušných síl Slovenskej republiky i na ostatné skutočnosti. Žiadam tiež, aby Národná rada Slovenskej republiky bola informovaná o výsledku šetrenia príčin havárie vrtuľníka MI-17 dňa 10. októbra 2003 pri Prešove.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Ondriaš, pripraví sa pán poslanec Kolesár.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Mikuláša Dzurindu.
IUVENTA Bratislava je organizáciou Ministerstva školstva Slovenskej republiky pre oblasť mládeže. Jedným zo zariadení, ktoré na tento účel využíva, je areál na Búdkovej ceste v Bratislave. Napája sa bezprostredne na areál pamätníka Slavín a celková výmera areálu je okolo 52 800 m2. Cena pozemku za 1 m2 v tejto lokalite sa pohybuje okolo 10- až 20-tisíc korún za 1 m2. Areál slúži nielen deťom, ale je aj rekreačným miestom Bratislavčanov, ako aj turistov zo Slovenska a zo zahraničia. Zabezpečuje vzdelávacie, informačné a poradenské činnosti na medzinárodnej úrovni. Je to areál s udržiavanou vegetáciou, s krásnym výhľadom na mesto, hrad a Dunaj.
Na významnú časť výmery tohto areálu, okolo 17 800 m2, si v decembri 1992 v rámci reštitučného procesu podľa zákona o pôde uplatnila reštitučný nárok Eugénia Aranyossová, rodená Jabloniczká, a po jej smrti jej dcéra Eugénia Rijáková, rodená Aranyossová, Skerličova 5, Bratislava. Pozemkový úrad Bratislava-mesto po podaní uplatneného nároku v reštitučnom konaní nepokračoval, pretože oprávnené osoby nepredložili potrebné doklady. Až Okresný úrad Bratislava I, odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov, v októbri 1998 vydal rozhodnutie, ktorým priznal reštituentke Eugénii Rijákovej vlastníctvo a náhradu za pozemky, ktoré boli zastavané. Rozhodnutie okresného úradu podpísal Stanislav Kaline a vypracoval ho JUDr. Ladislav Truben. Uvedené rozhodnutie okresného úradu bolo vydané nad rozsah uplatneného reštitučného nároku na základe geometrického plánu, ktorý vypracovala Ing. Zuzana Poncová pod č. 199/98.
Z geometrického plánu sa nedá zistiť vlastníctvo právnych predchodcov reštituentky, ako aj právna postupnosť prevodu vlastníctva, ani z akých častí pozemkov iných vlastníkov reštitúciou vznikli priznané pozemky. Okrem toho reštitučné konanie vykazuje aj ďalšie vážne právne nedostatky. Rozhodnutie nedostatočne uvádza ustanovenie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodlo. Okresný úrad rozhodol v prospech reštituentky priznaním vlastníctva vo veľkom rozsahu aj k takým nehnuteľnostiam, na ktoré si jej právna predchodkyňa uplatnila nárok na ich vydanie, ale ktoré neboli vo vlastníctve pôvodného vlastníka Dr. Jána Jabloniczkého. Pozemky prešli na štát prevažne pred rokom 1948 a tie, ktoré prešli po tomto stanovenom období, sú mimo reštitučného procesu. V čase konfiškácie alebo iného prevodu dotknutých pozemkov na štát bol Dr. Ján Jabloniczký už mŕtvy.
Reštituentka Eugénia Aranyossová, ktorá reštitučný nárok pôvodne uplatnila, preukazuje vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam potvrdením štátneho notárstva, v ktorom sa uvádza, že je aj jedinou dedičkou. Jej dcéra Eugénia Rijáková, ktorej bola reštitúcia priznaná, preukazuje svoje vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vyhlásením okresného súdu, že je jedna z dvoch dedičov po poručiteľke, ale že pre nedostatok majetku bolo dedičské konanie po jej matke zastavené. Pôvodná reštituentka si uplatnila reštitučný nárok v zákonnej lehote len podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde. Okresný úrad priznal nárok žijúcej reštituentke podľa § 6 ods. 1 písm. p) a len vo väzbe na § 6 ods. 2 citovaného zákona. Okresný úrad svojvoľne rozšíril, resp. prekvalifikoval právny titul uplatneného nároku, aby mal väčšiu možnosť manévrovania pri rozhodovaní vo veci. Okresný úrad priznal reštituentke vlastnícke právo, resp. náhradu i k nehnuteľnostiam, ktoré si reštituentka v nároku neuplatnila.
Eugénia Rijáková, zastúpená JUDr. Elenou Ľalikovou, si uplatňuje reštitučný nárok i k ďalším nehnuteľnostiam IUVENTY Bratislava, ktoré reštituentka nevlastnila a nevlastnili ich ani jej právni predchodcovia. Nárok Eugénia Rijáková uplatňuje až po zaniknutom termíne uplatňovania reštitučného nároku a súdy vo veci konajú. Nedostatočne bolo vykonané aj dokazovanie vo veci posúdenia uplatneného reštitučného titulu z pohľadu konfiškácie reštituovaného majetku a preukázania zákonnej bezúhonnosti Dr. Jána Jabloniczkého ako pôvodnej oprávnenej osoby.
Proti rozhodnutiu okresného úradu sa odvolala povinná osoba IUVENTA Bratislava. Ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond, ktorý reštituentke vyplácal náhradu za zastavané pozemky, sa proti rozhodnutiu neodvolal. Právna zástupkyňa IUVENTY Bratislava JUDr. Dagmar Farkašová nenapadla v odvolaní z decembra 1998 reštitučný titul uvedený v reštitučnom rozhodnutí, ale poukázala len na právne nepodstatné dôvody reštitučného procesu.
V zmysle zákona o pôde a dovolaní povinnej osoby rozhodol Krajský súd v Bratislave. Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ladislav Palenčár v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že napadnuté rozhodnutie preskúmal len v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, ale vo veci rozhodol aj z pohľadu existencie reštitučného titulu. Rozsudkom potvrdil rozhodnutie okresného úradu a odvolanie povinnej osoby zamietol. Na pojednávaní krajský súd sa nezaoberal ďalšími dôkazmi a ich vecnými a právnymi vyhodnoteniami. Tým IUVENTE Bratislava neumožnil predkladať ďalšie dôkazy, ktoré mohli zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Z toho dôvodu je možné výrokovú časť rozsudku chápať len v rozsahu konania súdu na pojednávaní a v rozsahu odôvodnenia rozsudku. IUVENTA Bratislava sa pokúsila rozsudok krajského súdu zmeniť obnovou konania, ale súd je zamietol. Obrátila sa na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, aby zabezpečila vec riešiť v súlade s dobrými mravmi a zákonnosťou, ale opäť neuspela.
Po odvolaní generálneho riaditeľa IUVENTY Bratislava Rané Bábelu v auguste 2000 IUVENTA Bratislava dala na Krajský súd v Bratislave podnet na preskúmanie napadnutého rozhodnutia okresného úradu v konaní jeho preskúmania mimo odvolacieho konania. Podľa zákona o správnom konaní krajský úrad svojimi troma rozhodnutiami napadnuté reštitučné rozhodnutie okresného úradu zrušil ako nezákonné. Nárok reštituentky na vydanie nehnuteľností v celom rozsahu zamietol. Aj Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky označilo reštitučné rozhodnutie okresného úradu za nezákonné.
V januári 2001 Krajský úrad v Bratislave nariadil predbežné opatrenie, aby reštituentka nenakladala s právami reštituovaných nehnuteľností a Okresný úrad Bratislava I, odbor katastra, aby nezapísal akékoľvek ich scudzenie treťou osobou. Predbežné opatrenia reštituentka ani katastrálny úrad neakceptovali. Reštituentka značnú časť pozemkov okamžite predala Veľvyslanectvu Poľskej republiky. Je podozrenie, že sa tak stalo v záujme zabezpečenia financií pre potreby nezákonného konania pri podaní reštitučného procesu. Reštituentka sa proti každému rozhodnutiu krajského úradu odvolala. Vo svojich odvolaniach neuviedla žiadne právne dôvody na obhajobu svojho nároku. V odvolaniach namieta, že napadnuté rozhodnutie okresného úradu bolo v odvolávacom konaní potvrdené rozsudkom krajského súdu, a preto rozsudok krajského súdu je konečný.
IUVENTA Bratislava dala podnet Krajskej prokuratúre v Bratislave na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia okresného úradu a na podanie protestu prokurátora. Krajská prokurátorka, námestníčka krajského prokurátora JUDr. Viera Datinská vyhovela podnetu IUVENTY Bratislava a v júli 2002 podala protest prokurátora. Okresný úrad Bratislava I, odbor financií, v auguste 2002 vydal rozhodnutie, ktorým protestu vyhovel. Reštituentka sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala. O odvolaní rozhodol Krajský úrad v Bratislave, odvolanie reštituentky zamietol a napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo reštitučné rozhodnutie zrušené, potvrdil.
Opäť sa všetci zhodli na tom, že reštitučné rozhodnutie vydané okresným úradom je nezákonné a že ho treba nahradiť novým rozhodnutím, ktoré bude vydané v súlade so zákonom. Nové rozhodnutie okresný úrad zatiaľ nevydal. Eugénia Rijáková reštituované pozemky až na jednu parcelu okamžite predala, už sa na nich realizujú stavby, napriek nedoriešeniu zákonnosti tohto reštitučného procesu a protestov IUVENTY Bratislava. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu, ktorým bolo reštitučné rozhodnutie zrušené, zamietnutý v mimoriadnych opravných prostriedkoch reštituentky proti rozhodnutiu krajskému úradu, IUVENTA Bratislava požiadala Katastrálny úrad v Bratislave 101, správu katastra Bratislava I, o zmenu vkladu reštituovaných nehnuteľností v zmysle rozhodnutia okresného úradu. Tým by bol vrátený právny stav do obdobia pred uplatnením reštitučného nároku. Katastrálny úrad v Bratislave 101, správa katastra Bratislava I, vklad do katastra nerealizoval s odôvodnením, že tieto pozemky reštituentka už predala alebo darovala, a preto sa má IUVENTA Bratislava s uplatnením zápisu obrátiť na súd.
Tak sa aj stalo. Ale Okresný súd Bratislava I oznámil IUVENTE Bratislava, že jeden z nových vlastníkov Radislav Riják podal návrh na krajský súd na preskúmanie rozhodnutia krajského úradu, preto nie je možné vo veci zmeny vkladu do katastra pokračovať. Aby sa nemohlo vydať nové zákonné reštitučné rozhodnutie, krajský súd prostredníctvom krajského úradu si spis vyžiadal. V prieťahoch v konaní sa opäť pokračuje. Činnosť IUVENTY Bratislava je touto reštitúciou hrubo narušená. Eugénia Rijáková získala vlastníctvo k nehnuteľnostiam alebo jej bola vyplatená náhrada za nehnuteľnosti, ktoré podľa zákona o pôde nemožno vydať ako nezákonné, bezdôvodné obohatenie v neoprávnený majetkový prospech.
Rozsudok krajského súdu tým, že nemá zosúladenú výrokovú časť s odôvodnením, umožňuje dvojitý výklad. Geometrický plán z 2. 9. 1998, ktorý vypracovala Ing. Zuzana Poncová, je účelový, vyhotovený v rozpore so zákonom. Reštitučný nárok nebol uplatnený v súlade so zákonom. Rozhodnutie okresného úradu je v celom rozsahu nezákonné. Rozsudok krajského súdu je vydaný v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom. Pri preskúmavaní rozhodnutia okresného úradu mimo odvolávacieho konania sa robili vedomé prieťahy v konaní s cieľom, aby právo povinnej osoby uplynutím lehoty zo zákona zaniklo.
Mám podozrenie, že neznámi páchatelia v uvedenom reštitučnom konaní naplnili skutkové podstaty viacerých trestných činov, a to podvodu, prijímania úplatku, podplácania, nepriameho úplatkárstva, prekročenia právomoci verejného činiteľa, nehospodárneho narábania s cudzou vecou a nadržiavania.
Aj IUVENTA Bratislava a krajský úrad podali na reštituentku a neznámych páchateľov trestné oznámenie s návrhom, aby orgány činné v trestnom konaní vec preverili, vypočuli všetky osoby, ktoré sa celého reštitučného konania akýmkoľvek spôsobom zúčastnili. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I na Sasinkovej ulici začatie trestného konania vždy zastavilo bez bližšieho odôvodnenia, len so stručným konštatovaním, že sa nepreukázalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu. Pomocnú ruku reštituentke, vedome či nevedome, podal i prvý námestník generálneho prokurátora JUDr. Martin Lauko. Podľa jeho protestu z februára 2002 krajský úrad nemal právomoc rozhodovať o tejto veci v konaní pri preskúmaní reštitučného rozhodnutia okresného úradu mimo odvolávacieho konania. V proteste nie je uvedené, ako budú riešené prípady, keď krajský úrad v konaní pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemal potrebnú rozhodovaciu právomoc, ale iné nároky priznal, čím vzniklo bezdôvodné obohatenie reštituenta, alebo ho nepriznal a spôsobil reštituentovi škodu.
Takýchto prípadov je veľmi veľa. Reštituentka obhajuje priznanie reštitučného nároku i na základe tohto právneho názoru. Na základe protestu prokurátora ministerstvo pôdohospodárstva všetky rozhodnutia vydané v tejto právnej veci krajským úradom i ministerstvom zrušilo.
Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás o predloženie skutkového a právneho stavu k predmetnej právnej veci a o vyjadrenie k faktom, ktoré som vo svojom vystúpení uviedol.
Zároveň vás interpelujem o stanovisko, aké opatrenia prijme vláda Slovenskej republiky, aby bola odstránená nezákonnosť uvedeného reštitučného procesu. Preto žiadam, ako a kedy bude vykonaný zápis vlastníctva nezákonne reštituovaných nehnuteľností opäť na IUVENTU Bratislava? Ako bude zabezpečené vydanie a správoplatnenie nového reštitučného rozhodnutia, ktoré bude v súlade so zákonom? Ako bude riešené navrátenie veci do právneho stavu pred začatím reštitučného procesu do vydania nového právoplatného reštitučného rozhodnutia vrátane zastavenia stavieb realizovaných na reštituovaných pozemkoch? Ako budú riešené právne vzťahy, najmä vlastnícke, ktoré vznikli na základe nezákonného reštitučného rozhodnutia? Ako budú riešené konania, ktoré na základe tohto nezákonného rozhodnutia vznikli a realizujú sa v praxi? Aké opatrenia budú prijaté, aby v budúcnosti nedochádzalo k vedomým prieťahom v tejto veci v správnych konaniach, súdnych konaniach a v trestnoprávnom konaní? Ako bude posúdený a vyhodnotený doterajší reštitučný proces a všetky konania s tým súvisiace? Ako budú vybavené trestné oznámenia, ktoré v tejto právnej veci boli podané? Aké dôsledky budú vyvodené voči zodpovedným osobám, ktoré v súvislosti s uvedeným reštitučným procesom konali v rozpore so zákonom, a menovite ktoré osoby to budú? Záverom sa pýtam, uprednostníme v danom prípade právo a spravodlivosť alebo procesné špekulácie a bezdôvodné obohacovanie sa?
Týmto končím moju interpeláciu a ospravedlňujem sa, že bola taká dlhá, ale bolo nám poradené, že tu budem musieť všetko prečítať, aby som tie odpovede dostal. Prepáčte mi ešte raz.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)