Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť. V rozprave vystúpili štyria a nevznikol žiaden procedurálny návrh. Rada by som pripomenula iba niekoľko skutočností.
Pán minister, v tejto sále pochybujem, že by bola väčšina takých ľudí, ktorí nie sú presvedčení o tom, že riziká dôchodkového systému je potrebné rozložiť. Táto sála sa v zásade stotožnila s koncepciou. V tomto momente je správne aj to upozornenie, že v niektorých bodoch predložený zákon sa nestotožňuje s koncepciou. Sú záležitosti, ktoré zrejme vám sú jasné, s ktorými ste vy vyrovnaný, vy ste na tom pracovali vo vašom ministerstve rok, ako hovoríte. Dožičte nám, prosím, tejto snemovni, niekoľko dní navyše, aby sme aj my boli presvedčení, že to riešenie, ktoré navrhujete, je absolútne najsprávnejšie. Ak to tak nie je (potlesk), aby sme prijali svoje pozmeňujúce, formulovali a prijali svoje pozmeňujúce návrhy. Dovoľujem si vám pripomínať, že k predchádzajúcemu pilieru bolo naformulovaných vyše 120 pozmeňujúcich návrhov. Ja som presvedčená, že aj na tomto návrhu zákona je ešte čo opraviť a zlepšiť, a myslím si, že to, aby ten zákon bol čo najlepší a aby sme zodpovedne mohli vyslať pozitívny signál ľuďom, že treba vstupovať do tohto piliera, je potrebné mať na to určitý čas. A dovoľujem si vám pripomenúť, že budúci mesiac je venovaný predovšetkým rokovaniu o rozpočtoch a nebude naša kapacita podľa môjho názoru dostatočná na to vzhľadom na to, že máme aj iné povinnosti, ako napríklad účasť na zasadnutí výborov v Európskom parlamente a tak ďalej atď., aby sme mohli našu stopercentnú kapacitu venovať iba tomuto zákonu.
Pokiaľ ide o novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá súvisí so štátnym rozpočtom, pán minister, dovoľujem si vám pripomenúť, i keď si vysoko vážim vašu snahu o právnu čistotu, a keď by ste boli v tejto snahe dôsledný, tak by ste museli súhlasiť už len preto, aby sme nenovelizovali neúčinný zákon, aby sa lehota na prerokovanie posunula s tým, že včera sme prerokovali zákon o životnom minime, kde vaše ministerstvo žiadalo novelizovať zákon o rodičovskom príspevku. Dneska, najneskôr zajtra budeme rokovať o štátnej službe, kde je vsunutá novela zákona o doplnkovom poistení ešte ďalšieho zákona. Pani poslankyňa Navrátilová dneska predložila návrh zákona o priestupkoch, nenamietali ste.
Prosím vás, aby ste nemerali dvoma metrami. Ja som vám dala slovo, že ten pozmeňujúci návrh predložím tak, ako je to obvyklé pri rokovaní o zákonoch. Som presvedčená, že nikto nepochybuje o tom, že tento návrh zákona prejde do druhého čítania. Dožičte nám, aby sme prijali zodpovedne dobrý zákon. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 364. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 364a.
Prosím, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, aby ste odôvodnili tento vládny návrh zákona pred poslancami.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, dovoľujem si vám predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Potreba novelizovať zákon o štátnej službe vyplynula aj zo skúseností z jeho uplatňovania, keď bolo potrebné vyriešiť vyššiu flexibilitu a menšiu finančnú náročnosť v štátnej službe. Rozsiahle zmeny sa navrhujú v jednotlivých druhoch štátnej služby, kde v doterajšej prípravnej štátnej službe, stálej štátnej službe a dočasnej štátnej službe sa dopĺňa nominovaná štátna služba. Do nominovanej štátnej služby sa bude môcť prihlásiť každý štátny zamestnanec v stálej štátnej službe a v prechodnom období aj iná fyzická osoba.
Doterajší inštitút zaradenia mimo činnú štátnu službu v stálej štátnej službe, ktorému sa v dôsledku zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest zrušilo miesto, sa ruší. V nadväznosti na to sa novým spôsobom upravuje aj význam prípravnej štátnej služby. Navrhuje sa skrátiť na šesť mesiacov, maximálne na jeden rok. Úplne novým spôsobom sa upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov. Odmeňovanie sa navrhuje riešiť nie na základe dosiahnutia odbornej praxe, ale na základe dosahovania výsledkov pri služobnom hodnotení. Navrhuje sa tiež zmena v postupe pri schvaľovaní systemizácie, najmä sa navrhuje, aby systemizáciu schvaľovala vláda a nie Národná rada Slovenskej republiky. Presnejšie sa vymedzujú kompetencie jednotlivých služobných úradov v konaní podľa tohto zákona.
Návrh zákona legislatívnotechnicky upravuje aj niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 312. Všetky navrhované zmeny majú viesť k skvalitneniu v štátnej službe, k jej zlacneniu a k väčšej flexibilite. Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 772 zo dňa 21. augusta 2003.
Ďakujem za pozornosť. To je všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby predložila návrh a stanovisko gestorského výboru.
E. Bauer, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, z poverenia výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 363), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 461 zo 17. septembra pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákonov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 258, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 191, Výbor Národnej rady pre verejnú správu uznesením č. 105 a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory Národnej rady, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyplývajúcich v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 75 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade tento návrh zákona schváliť. Gestorský odporúča hlasovať takto - vzhľadom na to, že predpokladám, že niektoré body budú vyňaté zo spoločného hlasovania, dovoľte, aby som vás oboznámila s tým, že gestorský výbor navrhuje schváliť a hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 7, 8, 9 až 16, 17 až 25, 26, 28, 29 až 36, 38, 39, 41 až 52, 54, 55, 57 až 70, uvedených v časti IV spoločnej správy, hlasovať spoločne. O bodoch 6, 18, 27, 37, 40, 53, 56, uvedených v IV. časti tejto správy, hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Chcem vás požiadať o opravu v bode spoločnej správy 17. Omylom sa tam dostalo slovo "jazyk". Toto slovo je v tomto bode nadbytočné.
Ďakujem. Toľko som chcela uviesť zo spoločnej správy. Môžete otvoriť rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram rozpravu k zákonu o štátnej službe. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Predpokladám, dámy a páni, že tí, ktorí sa prihlásili na svetelnej tabuli, že sa prihlásili do rozpravy, pretože je tam iné označenie. Tak nemá nikto procedurálny návrh? Pani poslankyňa Navrátilová má procedurálny návrh? Tak, pani poslankyňa Navrátilová, prosím, s procedurálnym návrhom. Nie? (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Pani poslankyňa Navrátilová tiež vystúpi v rozprave. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.
Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, predkladám pozmeňujúce návrhy skupiny poslancov, ktoré sa týkajú týchto paragrafov.
V § 10 ods. 11 písm. a) sa slovo "požadované" nahrádza slovom "uspokojivé".
V § 24b ods. 2 písm. d) znie: "d) v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol veľmi dobré výsledky pri vykonávaní štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak".
Po tretie. V § 31 ods. 1 písm. b) sa slovo "požadované" nahrádza slovom "uspokojivé".
V § 40 ods. 2 písm. a) sa slovo "požadované" nahrádza slovom "uspokojivé".
V § 40 ods. 3 sa v prvej vete a druhej vete slová "požadované" nahrádzajú slovom "uspokojivé".
Po šieste. V § 48 odsek 5 znie: "(5) Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia
a) "vykazuje veľmi dobré výsledky pri vykonávaní štátnej služby",
b) "vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby" alebo
c) "nevykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby"."
Po siedme. V § 48 ods. 6 sa slovo "požadované" nahrádza slovom "uspokojivé".
V § 78 ods. 4 sa slovo "mimoriadne" nahrádza slovom "veľmi dobré".
Po deviate. V § 82 ods. 3 znie: "Platová tarifa podľa odseku 2 na základe záverov služobného hodnotenia podľa § 48 ods. 5 písm. a) a b) sa zvýši o 1 %."
Po desiate. V § 82 ods. 5 sa v prvej a druhej vete slová "až o 3 %" nahrádzajú slovami "o 1 %".
Po jedenáste. V § 85a odsek 3 znie: "(3) Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak v služobnom hodnotení vykázal uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby. Ak v služobnom hodnotení nevykázal uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby, osobitný príplatok sa mu odníme až do ďalšieho služobného hodnotenia."
Odôvodnenie tohto návrhu: Navrhuje sa úprava záverov služobného hodnotenia a v nadväznosti na to aj zvyšovanie tarifného platu. Zodpovedajúco k úprave zvyšovania platovej tarify u štátnych zamestnancov nadväzujúcej na služobné hodnotenia sa upravuje aj výška percentuálneho zvýšenia platovej tarify u predstavených v politickej funkcii a odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády.
Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám:
Po prvé. § 26 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "(6) Uchádzač, ktorý vykonával činnosti podľa osobitného predpisu, môže požiadať o vymenovanie do dočasnej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne z miesta podľa osobitného predpisu, ak takýto uchádzač
a) bezprostredne predtým vykonával činnosť podľa osobitného predpisu na tomto mieste,
b) spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1,
c) zložil sľub."
Poznámka pod čiarou k odkazu 10b) znie:
"10b) § 25 až 27 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
§ 23 ods. 1 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšia poznámka pod čiarou k odkazu "10b)" sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu "10c)".
Po druhé. § 154 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie: "(11) Na štátneho zamestnanca vymenovaného do dočasnej štátnej služby podľa § 26 ods. 6 sa primerane vzťahujú odseky 1 až 3, 5 až 7 a 10."
Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje prechod zamestnancov v pracovnoprávnych alebo iných právnych vzťahoch na verejnoprávne vzťahy podľa tohto zákona v súvislosti s prechodom činností uvedených v § 25 až 27 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov na Štátnu pokladnicu.
A za tretie. Chcem požiadať o vyňatie bodov 35 až 38 na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Číž je ďalším prihláseným do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec. To bude dlhé s tou vodou.
M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, predložený návrh zákona opäť v kontextoch, v ktorých pôsobí, a v spôsobe, ako sa hľadajú vedúce a základné idey, ktoré majú slúžiť k predpokladanej úprave, a rovnako aj vo vzťahu k tomu, že predložený návrh zákona vstupuje, a to veľmi zásadne, do pomerov zákona o štátnej službe a čiastočne aj o verejnej službe, aj keď tam iba v istých súvislostiach, a keďže diskusia a zvládnutie prostredia, to znamená vzťah ministerstva a vzťah ľudí, ktorí pôsobia v štátnej službe, a aj vzhľadom na to, že ide o nesmierne dôležitú vec, ktorá súvisí so správou štátu, sa musíme, bohužiaľ, tejto problematike venovať obšírnejšie, a preto pravdepodobne už sa ďalší rečník do 19.00 hodiny nedostane k reči, tak som to len v rámci kolegiality chcel všetkým oznámiť.
Dovoľte mi, aby som na úvod, a to sa teda budem - ešte chcem sľúbiť - snažiť byť maximálne stručný, takže skôr bodovo a nie v súvislom prejave.
Najprv k východiskám toho, čo chcem povedať.
Zákon o štátnej službe upravuje vzťahy medzi štátnym zamestnancom a štátom pri vykonávaní činností, ktoré sú definované ako výkon štátnej služby, to znamená plnenie úloh v štátnej správe alebo vykonávanie štátnych záležitostí.
Ďalej. Štátnozamestnanecký vzťah je vzťahom verejnoprávnym na rozdiel od pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi Zákonníkom práce a ktorý je súkromným zmluvným vzťahom.
Po tretie. Popri zákone o štátnej službe upravujú verejnoprávne služobné vzťahy aj osobitné predpisy, ktoré upravujú napríklad špecifiká služobných pomerov prokurátorov, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, colníkov, profesionálnych vojakov a sudcov.
Dovoľte mi, aby som uviedol elementárne a základné znaky verejnoprávnych pracovných pomerov, teda služobných pomerov.
Po prvé. Absencia zmluvnej voľnosti pri určovaní podmienok zamestnávania a práce vrátane odmeňovania.
Po druhé. Vysoká miera právnej reglementácie a podmienok zamestnávania a práce vrátane odmeňovania na rozdiel od súkromnoprávnych vzťahov založených pracovnou zmluvou, kde majú prednosť zmluvné dojednania a právna reglementácia, Zákonník práce, sa sústreďuje len na určovanie základných rámcových pravidiel, určovanie miním alebo maxím práv a povinností.
Ďalej. Vysoká miera zákonných povinností a obmedzení štátneho zamestnanca, ktoré je nevyhnutné pre nestranný a objektívny výkon štátnej služby a ktorý je potrebné stanoviť.
Ďalej. Sprísnený režim povinností a obmedzení, ktoré kompenzujú zákony o služobných pomeroch kompenzačnými opatreniami, medzi ktoré vždy patrila stabilita služobného pomeru, zákonom určený plat garantujúci zamestnancovi dôstojnú životnú úroveň, pretože plat nemôže doplniť príjmom z inej zárobkovej činnosti. Ďalej odmena za vernosť službe vo forme príslušného odchodného pri odchode do dôchodku, príplatky k starobnému dôchodku a ďalšie. Tieto kompenzačné mechanizmy uvádzajú povinnosti a obmedzenia do rovnováhy a sú zakomponované vo všetkých zákonoch upravujúcich služobné pomery, a to tak v právnom poriadku Slovenskej republiky, ako aj v právnych poriadkoch európskych štátov. Vyplývajúc z takýchto princípov, takže doterajšia štátna služba bola budovaná tak na Slovensku, prirodzene, aj v európskych štátoch, pretože tam sme videli, samozrejme, vzory na princípoch jednak profesionality, politickej nezávislosti, efektivity, pružnosti, nestrannosti, etiky, ako to uvádza napríklad § 1 ods. 2 zákona o štátnej službe.
Ďalej. Výdavky na zamestnancov v služobných pomeroch sú hradené z prostriedkov štátneho rozpočtu, preto všetky nároky na výdavky musia byť v zákone jednoznačne upravené.
Po ďalšie. Štátnozamestnanecký vzťah, ako aj všetky služobné pomery, je založený na nominačnom princípe, to znamená, zakladá sa jednostranným aktom príslušného štátneho orgánu, v danom prípade vymenovaním. Ďalej z tohto vzťahu sú vylúčené zmluvné dojednania o podmienkach práce a odmeňovania.
Ďalší moment tých takzvaných východísk. Systém odmeňovania v štátnej službe, rovnako ako v ostatných služobných pomeroch, je charakteristický jednak jednoznačnou a transparentnou zákonnou úpravou tarifných platov, ďalej závislosťou od náročnosti vykonávanej činnosti, to sú platové triedy s opisom práce, dosiahnutého vzdelania, dosiahnutej odbornej praxe, čo uvádzajú platové stupne. Ďalej jednoznačne určenými podmienkami na priznanie osobitného príplatku v závislosti jednak od služobného hodnotenia, proti ktorému je možné podať opravný prostriedok, ďalej jednoznačne určeným nárokom na 13. a 14. plat, rámcovými určenými podmienkami priznania odmeny, ďalej pomerne voľne stanovenými podmienkami na priznanie osobitného príplatku, ďalej jednoznačne stanovenými podmienkami na priznanie osobného platu či príplatku za riadenie, príplatku za prípravu čakateľa, príplatku za zmennosť, príplatku za nadčas.
Toto boli princípy, ktoré boli určujúcimi pri prijímaní zákona o štátnej službe, v ktorom režime, pravda, už relatívne dlhý čas funguje celý súbor pracovníkov v štátnych orgánoch, povykonávali dramatické skúšky, mnohí poodchádzali, mnohí podostávali odchodné a podobne.
Teraz v rámci tých nesmierne premyslene koncipovaných reforiem dochádzam k návrhu, ktorý máme pred sebou, ktorý ale zásadným spôsobom mení doterajšiu filozofiu zákonníka, doterajšiu filozofiu právnej úpravy štátnej služby, a to ako v podstate takou nebadanou novelou bez toho, že by sme sa povedzme, že keď už chceme ísť k takémuto zásadnému a dramatickému obratu, aby sme sa pokúsili korektne predložiť novú právnu úpravu, ktorá upravuje pomery v tejto sfére. Pretože toto je čosi, čo nemá význam už ďalej charakterizovať, ako čosi, čo je nesmierne nekorektné, azda iba takto.
K tomuto návrhu zákona o štátnej službe, teda k novele zákona o štátnej službe ešte si dovolím uviesť niekoľko ďalších poznámok. Najprv všeobecne. Najprv takzvané systémové hľadisko.
Novela zákona je nesystémovým zásahom do právnej úpravy služobných pomerov, ale aj do systému pracovného práva ako takého, pretože nerešpektuje základné princípy, na ktorých sú služobné pomery prevažne v celej Európe vybudované.
Po ďalšie. Táto novela zákona teda hrubo popiera pôvodnú filozofiu zákona, ktorou bolo vybudovanie profesionálnej, nestrannej a od politickej moci nezávislej štátnej služby založenej na kariérnom princípe, tzv. celoživotná profesia.
Ďalej. Novela zákona nerešpektuje systémové väzby na služobné vzťahy upravené osobitnými predpismi, ako sme už naznačili, napríklad zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon o príslušníkoch Hasičského a záchranného zboru, nesmierne dôležitý moment. Najmä v oblasti kompenzačných opatrení za sprísnený režim povinností a obmedzení sa ani len primerane nepribližuje k uvedeným osobitným úpravám a zamestnancov štátnej služby z tohto hľadiska priamo a bezprostredne diskriminuje.
Novela zákona nerešpektuje systémové väzby ani vo vzťahu k právnemu postaveniu zamestnancov súkromného sektora, ktorého pracovnoprávny pomer sa riadi Zákonníkom práce a kolektívnymi zmluvami a individuálnymi pracovnými zmluvami alebo vnútornými predpismi firmy. Aby som to upresnil, uvediem toto: Ide predovšetkým o to, že ak v súkromnom sektore upravuje Zákonník práce iba minimálne alebo maximálne práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru, tak ide o minimum, ktoré je bezpodmienečne potrebné dodržiavať. Ostatné nadštandardné práva sa dojednávajú v kolektívnych zmluvách a v individuálnych zmluvách a v dobrých firmách vysoko prekračujú rámec daných zákonov. Napríklad desaťnásobok odstupného alebo odchodného, plat presahujúci priemernú mzdu, predĺžená dovolenka, príspevok na dovolenku a ďalšie bonusy, ktoré firmy poskytujú zamestnancom v rámci podnikovej sociálnej politiky.
Takéto dojednania sú v štátnozamestnaneckom vzťahu, teda verejnoprávnom služobnom pomere, vylúčené a nie je ani možné, aby výkonné orgány štátu, ktoré však nie sú zamestnávateľmi, napríklad Služobný úrad alebo Úrad pre štátnu službu, na základe svojej vôle mohol zamestnancom poskytnúť významnejšie bonusy nad rámec právnej úpravy, pretože ide o nároky financované verejnými zdrojmi. Pretože štátnozamestnanecký vzťah je založený na nominačnom princípe, to znamená, vylúčené sú tu zmluvné dojednania, je nevyhnutné, aby práva, obmedzovania, odmeňovanie, bonusy a kompenzačné opatrenia, ako aj ďalšie podmienky práce boli upravené zákonom. V záujme odstránenia diskriminačného zaobchádzania v zamestnaní by mala miera práv štátneho zamestnanca upravená zákonom zodpovedať úrovni dosahovanej v kolektívnom vyjednávaní, ktoré prebieha v súkromnom sektore. Tieto princípy návrh zákona ignoruje a štátnych zamestnancov diskriminuje ako aj proti zamestnancom súkromného sektora.
Návrh zákona nesystémovo zasahuje aj do oblasti kolektívneho vyjednávania, pretože zavádza kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, hoci v štátnom sektore sú možnosti úspešného kolektívneho vyjednávania značne limitované. Novela zákona spôsobuje vnútornú nevyváženosť zákona z hľadiska pomeru medzi systémom sprísnených povinností a obmedzení štátneho zamestnanca a mierou kompenzačných opatrení, ktorým sa systém jednak vyvažuje a zjemňuje a ktorým sa dosahuje zachovanie princípu rovnakého zaobchádzania v zamestnaní, ale aj zachovávajúc základné ľudské práva a slobody.
Ďalej. Novela zákona nesystémovo zavádza do nominovaného služobného pomeru individuálne zmluvné dojednania vo veciach, kde sú tieto v služobných pomeroch vylúčené. Aby som to ilustroval, ide napríklad o možnosť uzatvoriť medzi predstaveným a štátnym zamestnancom dohodu o hlavných služobných úlohách, od plnenia ktorých je potom závislé poskytnutie osobného príplatku. Odhliadnuc od toho, že predstavený nemá v zákone vo všeobecnosti právo uzatvárať vo veciach štátneho zamestnaneckého pomeru právne úkony, sú takéto dojednania v služobnom pomere závažným nesystémovým prvkom.
Ďalej chcem zdôrazniť, že novela zákona posilňuje politickú závislosť štátnej služby. Aby som to opäť ilustroval, ide napríklad o posilnenie vplyvu ministra na výber vedúceho služobného úradu na úkor odbornosti, zmäkčenie podmienok prijatia "vybratých" kategórií osôb do štátnej služby na úkor profesionality, ďalej možnosť určiť v organizačnom poriadku služobného úradu v zákone bližšie nešpecifikovaný okruh predstavených, ktorých priamo riadi minister a podobne. Toľkoto k systémovému.
Ďalej mi dovoľte uviesť niekoľko poznámok k legislatívnemu hľadisku.
Po prvé. Novela zákona predstavuje neobvykle rozsiahlu novelizáciu. Ak zoberieme do úvahy, že platný zákon obsahuje 166 paragrafov, je 210 bodov novely neprípustný rozsah novelizácie. Pritom novelizáciou sa zásadne mení doterajšia filozofia zákona, čo je z hľadiska legislatívnych pravidiel rovnako zásadne neprípustné.
Ďalej. Viaceré ustanovenia zakladajú neprípustnú retroaktivitu. Ide napríklad o zmeny, ktorými sa odnímajú zamestnancom stálej štátnej služby ich doterajšie práva, to sú ochranno-stabilizačné mechanizmy a kompenzačné mechanizmy, radikálne zníženie úrovne odmeňovania. Napríklad u zamestnancov s dlhšou odbornou praxou je to zníženie rádovo o 5-tisíc Sk. Jednou z požiadaviek na tvorbu práva v právnom štáte je zachovanie ochrany nadobudnutých práv, ktoré neskoršie prijatý zákon nesmie rušiť, zhoršiť, a ak, iba zlepšiť, napríklad účinnejšími garanciami alebo zvýšeným rozsahom práv. Vzhľadom na to, že viacerí štátni zamestnanci už boli do stálej štátnej služby vymenovaní za právneho stavu, keď obsahovou zložkou tohto druhu štátnej služby boli aj ochranno-stabilizačné mechanizmy a určité platové garancie, je otázka retroaktivity o to naliehavejšia.
Ďalej v rámci legislatívnych hľadísk. Viaceré ustanovenia zakladajú destabilizáciu zákona. Popri retroaktivite ide o zmeny, ktoré prelamujú princíp profesionality a politickej nezávislosti. To sú práve ustanovenia o zrušení ochranno-stabilizačných a kompenzačných nástrojov, ktoré vyvažujú štátnozamestnanecký vzťah, o nových podmienkach prechodu z prípravnej služby do stálej štátnej služby, ustanovenia o zmene systému odmeňovania, napríklad zrušenie platových stupňov, nastavenie ďalších dvoch platových tried v stupnici platových taríf a súčasné zníženie výšky základných platov v doterajších platových triedach rádovo o 5-tisíc Sk. Ďalej ustanovenia o zmenách kritérií na priznanie osobitného príplatku, zavedenie nového druhu štátnej služby, tzv. nominovanej štátnej služby, do ktorého sa "vyťahujú" všetky ochranno-stabilizačné mechanizmy inštitútu stálej štátnej služby, pričom tento inštitút od pôvodnej filozofie zákona predstavoval tzv. definitívu v štátnej službe.
Na záver tejto časti. Viaceré ustanovenia zakladajú diskriminačné zaobchádzanie so štátnymi zamestnancami popri zamestnancoch ostatných služobných pomerov, všetko v prostrední štátnej služby. (Potlesk.)
Po tretie. Dovoľte mi, aby som sa venoval ústavnému hľadisku.
Viaceré ustanovenia zakladajú nesúlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Dovoľte mi konkrétne uviesť, ide napríklad o obmedzenie práva štátneho zamestnanca na sťažnosť, dovolím si upozorniť na čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky, diskriminačné ustanovenia, čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej ustanovenia, ktoré svojím retroaktívnym a destabilizačným charakterom prelamujú princíp právneho štátu, tam si dovoľujem odvolať sa na čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Dovoľte mi ďalej uviesť niekoľko príkladov ďalších problémov, ktoré sa objavujú v predkladanom návrhu na novelu zákona o štátnej službe.
Jeden z najdôležitejších, ktorému sa chcem venovať, je popretie princípu profesionality. Argumenty, po prvé, zníženie doby prípravnej štátnej služby, teda z doterajších najmenej pol roka a najviac na dva roky sa znižuje čakateľská príprava absolventa školy na tri mesiace až pol roka. Dôsledok: Do stálej štátnej služby budú vymenovaní nepripravení ľudia bez potrebného odborného zázemia podloženého cielenou prípravou na výkon štátnozamestnaneckých záležitostí.
Ďalej. Ak berieme do úvahy, že prostredníctvom štátneho aparátu vykonáva štát funkcie štátneho riadenia spoločenských procesov, môžu byť následky upustenia od nároku na profesionálnu prípravu nedozerné.
Ďalší moment. Zrušenie systému odmeňovania v závislosti od počtu rokov odbornej praxe. Dôsledok? Zníženie kvality výkonu štátnej služby, pretože mladí štátni zamestnanci nebudú brať štátnu službu ako celoživotnú profesiu, v ktorej po rokoch nadobudnú cenné skúsenosti, ale budú fluktuovať medzi súkromným a verejným sektorom v závislosti od dosiahnutia možných aktuálnych výhod.
Ďalší moment. Zavedenie limitu počtu bodov, ktoré môže služobný úrad použiť pri hodnotení štátnych zamestnancov. Dôsledky? Pri každoročnom služobnom hodnotení už nebude možné hodnotiť štátneho zamestnanca podľa skutočného výkonu a kvality odvedenej práce, pretože počet bodov, ktoré môže služobný úrad použiť na hodnotenie, sa navrhuje stanoviť na dva a pol násobok počtu obsadených štátnozamestnaneckých miest, ktoré podliehajú služobnému hodnoteniu. Ak teda bude v služobnom úrade "priveľa vynikajúcich zamestnancov", bude potrebné výsledky individuálnych služobných hodnotení prispôsobiť zákonnému limitu a znížiť jednotlivým výborným zamestnancom počet dosiahnutých bodov v rozpore so skutočnými výsledkami práce. Ďalej ešte, limitovanie celkového počtu bodov v služobnom úrade vopred zakladá predpoklad priemerného štandardu výkonnosti štátnej služby, čo vedie k jej neprofesionalizácii.
Ďalší moment. Možnosť byť vymenovaný do stálej štátnej služby na základe výberového konania bez akejkoľvek prípravnej služby. A ďalej, možnosť byť vymenovaný do nominovanej štátnej služby aj bez výberového konania a bez prípravnej štátnej služby. To znamená, zároveň aj takzvaná pozitívna diskriminácia takzvaných vyvolených v jednotlivých úradoch. (Potlesk.)
Ďalej mi dovoľte niekoľko slov k nesmierne premyslenému postupu a novému inštitútu, ktorý sa volá "nominovaná štátna služba". Týmto inštitútom sa zavádza nový druh štátnej služby, takzvaná nominovaná štátna služba, ktorý preberá všetky doterajšie ochranno-stabilizačné mechanizmy inštitútu stálej štátnej služby. Ide teda o účelové "anulovanie" inštitútu stálej štátnej služby, ktorý podľa platného znenia zákona predstavuje v štátnej službe definitívu. Takéto anulovanie už zavedeného inštitútu je prostredníctvom novelizácie zákona neprípustné, pretože zjavne spôsobuje destabilizáciu zákona.
Ďalej. Vzhľadom na to, že od účinnosti zákona už bol doteraz do stálej štátnej služby vymenovaný značný počet štátnych zamestnancov, je zmena charakteru inštitútu stálej štátnej služby neprípustnou retroaktivitou.
Ďalej. O účelovosti novonavrhovaného inštitútu napovedá už aj jeho samotný názov "nominovaná štátna služba". Zatiaľ čo z gramatického výkladu z doteraz zavedených druhov štátnej služby jednoznačne vyplýva aj ich obsahový charakter, to znamená prípravná, dočasná, stála štátna služba, z gramatického výkladu pojem nominovaná štátna služba je problematické vyvodiť obsah tohto inštitútu, pretože nominovanou štátnou službou sú všetky druhy štátnej služby, lebo do každého druhu štátnej služby je štátny zamestnanec vymenovaný. Nominovať znamená vymenovať.
Ďalší moment. Inštitút stálej štátnej služby, ktorý jednoznačne napovedá, že ide o štátnozamestnanecký vzťah, to znamená nastálo, by pri vypustení ochranno-stabilizačných mechanizmov, ktoré preberá inštitút nominovanej štátnej služby, sa úplne stratil nielen pôvodný obsahový charakter, ale aj zmysel. Obsahovo by sa dostal na úroveň inštitútu dočasnej štátnej služby, ktorý bol podľa pôvodnej koncepcie zakomponovaný do návrhu zákona výlučne pre skupinu osôb úzko spojených s politickými predstaviteľmi štátnej moci, napríklad štátni tajomníci, sekretariát ministra a podobne. Preto je nevyhnutné, aby sa pre tento druh štátnej služby zachovali doterajšie ochranno-stabilizačné mechanizmy, ktoré sú súčasťou jeho obsahovej náplne.
Ďalší moment. Zrušenie doterajších kompenzačných opatrení. Zrušuje sa príplatok za štátnu službu k dôchodku. Ide o jedno z kompenzačných opatrení za sprísnený režim povinností a obmedzení štátneho zamestnanca oproti zamestnancom súkromného sektora. Ďalej ide o istú odmenu za vernosť, teda zotrvanie v štátnej službe, napriek nižšej úrovni odmeňovania v porovnaní so súkromným sektorom. A ďalej je to, pôvodný zmysel stál na tom, že tu bolo vlastne vylúčenie možnosti kolektívne vyjednávať o doplnkovom dôchodkovom poistení.
Ďalej. Zavádza sa tak diskriminácia proti zamestnancom ostatných služobných pomerov, ktorým uvedený príplatok k dôchodku prislúcha. Nemožno nájsť zdôvodnenie na takýto postup.
Ďalej. Zrušuje sa príplatok k nemocenskému. Ide jednoznačne o jedno z kompenzačných opatrení za jednak sprísnený režim povinností a obmedzení štátneho zamestnanca oproti zamestnancom súkromného sektora, za nižšiu úroveň odmeňovania oproti súkromnému sektoru, nemožnosť kolektívne vyjednávať o takomto príplatku. Teda zavádza sa diskriminácia oproti zamestnancom ostatných služobných pomerov, ktorým uvedený príplatok k dôchodku prislúcha.
Ďalej. Znižuje sa, a to radikálne, suma odchodného. To znamená, z doterajšieho najvyššieho odchodného v závislosti od počtu odslúžených rokov, ktoré predstavovalo desaťnásobok platu, sa redukuje na jeden, na násobok platu.
Ďalej. Zavádza sa diskriminácia proti zamestnancom ostatných služobných pomerov, ktorým uvedený príplatok k dôchodku prislúcha, ale i proti súkromnému sektoru, kde je odchodné predmetom kolektívnych zmlúv.
Ďalší moment. Zrušuje sa ďalší plat, to znamená, zrušuje sa trinásty a štrnásty plat.
Dovoľte ešte niektoré ďalšie momenty, ktoré sprevádzajú predložený návrh. Opäť sa len stručne budem dotýkať zásadných zmien spôsobu odmeňovania. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o bežné zmeny, ale o zmeny systému odmeňovania, ktoré sú prostredníctvom novelizácie zákona podľa môjho názoru však úplne neprípustné.
Zrušujú sa platové stupne, čím sa upúšťa od odmeňovania v závislosti od počtu rokov odbornej praxe.
Ďalej. Mení sa stupnica platových taríf, ktorá - a to je negatívny dosah - nadstavuje ďalšie dve triedy. Pýtam sa: Budú pre "vyvolených"?
Ďalej. Rapídne znižuje tarifné platy v doterajších triedach od 1 do 9.
Ďalej. Mení sa systém priznávania osobného príplatku, ktorý má byť závislý od plnenia takzvaných dohodnutých úloh. Dôsledky: Doteraz bol osobný príplatok závislý od výsledku služobného hodnotenia, proti ktorému môže zamestnanec v prípade neobjektívnosti podať opravný prostriedok v správnom konaní a ktorý je preskúmateľný súdom.
Ďalej. Naproti tomu je tzv. výsledok hodnotenia, ten "dohodnutých úloh", nie je napadnuteľný a nie sú proti nemu opravné prostriedky.
Ďalej. Pri priznávaní, resp. nepriznávaní osobných príplatkov bude dochádzať jednoznačne k subjektívnym, neobjektívnym prístupom, a teda môže dôjsť k diskriminačnému zaobchádzaniu v odmeňovaní.
A ďalej. Už bolo vyššie spomenuté, že uzatváranie akýchkoľvek individuálnych dohôd je v štátnozamestnaneckom pomere vylúčené.
Ďalej. Radikálne sa znižujú tarifné platy zamestnancom s väčším počtom rokov odbornej praxe. U niektorých zamestnancov ide rádovo až o 5-tisíc Sk. Je nepochybné, že znevýhodnením skúsených zamestnancov s odbornou praxou štát dáva najavo, že nemá záujem na odbornom výkone štátnej služby, a teda ani na kvalitnom štátnom riadení spoločenských procesov. Alebo sa zavádza generačná výmena v prospech nových politických garnitúr? Aj keď zamestnancom, ktorí budú ku dňu účinnosti novely zákona v štátnej službe a bude im prislúchať mzdové vyrovnanie do výšky terajšieho platu, toto však bude platiť, iba ak budú na tom istom štátnozamestnaneckom mieste. Ak sa im teda zmení, a aj vynútene, služobný úrad alebo odbor štátnej služby, napríklad v dôsledku organizačných alebo systemizačných zmien, mzdové vyrovnanie im nebude prislúchať.
Ďalej. Aj ten zamestnanec, ktorý zotrvá na pôvodnom štátnozamestnaneckom mieste a bude mu prislúchať nárok na mzdové vyrovnanie, bude ukrátený, pretože zrušením platových stupňov mu už nebude môcť byť zvýšený tarifný plat z titulu dosiahnutia odbornej praxe, znamená to, že môže zostať až do dôchodku na terajšej platovej úrovni, hoci s pribúdajúcimi rokmi sa objektívne znásobuje jeho odbornosť.
Teda niekoľko záverov.
Predovšetkým, platný zákon o štátnej službe už v terajšej jeho podobe je zmätočný, kontroverzný a obsahuje aj niektoré diskriminačné prvky. S ohľadom na rozsah a význam nedostatkov platného zákona nie je predpoklad, že by sa mohli jeho nedostatky odstrániť ďalšími novelizáciami.
Ďalej. Predložená novela zákona vnáša do platného zákona ešte väčší zmätok a chaos, retroaktivitu, diskriminačné zaobchádzanie a spôsobuje nestabilitu v právnom poriadku Slovenskej republiky.
Ďalej. Schválenie novely zákona v jeho predloženej podobe môže mať za následok zníženie profesionality a posilnenie politickej závislosti štátnej služby, ale zároveň aj úplnú destabilizáciu štátneho aparátu, a to v čase, keď štát uskutočňuje rozhodujúce reformy.
Ďalej. Treba podotknúť, že štát bez kvalitného výkonného aparátu oslabuje svoju akcieschopnosť. V dôsledku narušenia stability a kvality štátneho aparátu môžu byť teda ohrozené aj samotné základy štátu.
Situácia, v ktorej sa politicky ocitáme, naznačuje, že pravdepodobne vládna koalícia nepotrebuje viesť s takto konštruovanými výhradami žiadne dialógy. Opäť nastúpi tá známa floskula, že to je výborný názor, ktorý si prezentoval, ale, vieš, my máme iný a budeme pokračovať presne tým spôsobom, ako sme pokračovali doteraz. Ja by som si veľmi vážil, keby si pán minister, ale pravdepodobne aj páni kolegovia z vládnej koalície, keby sa pokúsili vyvrátiť mnou uvádzané argumenty a naznačili by, že v čom sú moje základné pochybenia vo videní reality, aby sme mohli povedzmeže na túto tému poviesť aspoň taký menší a zmysluplný dialóg. Pokiaľ nie a skončí toto známou floskulou, možno by ani nemalo význam ďalej sa k tomuto návrhu zákona vyjadrovať.
Napriek tomu však, keďže zase nemôžem poprieť, že aj v radoch vládnej koalície sú nepochybne korektní a pravdu, aj tú zložitejšiu, ctiaci ľudia, dovoľte mi predložiť predsa len súbor pozmeňujúcich návrhov, ktorými by sme sa pokúsili aspoň tie najväčšie nedostatky, o ktorých som hovoril, v zákone upraviť. Tie pozmeňujúce návrhy máte v laviciach, ale, bohužiaľ, podľa platného rokovacieho poriadku, aj keby som vás už nechcel otravovať, ale ja ich musím, hoci sú relatívne veľmi rozsiahle, tie pozmeňujúce návrhy, musím ich tu predniesť, aby bolo možné o nich hlasovať. Tak mi odpustite, pokúsim sa to v tej zrýchlenej forme ten súbor pozmeňujúcich návrhov, ktorých je celkovo, aby som vám presne povedal, 32, tak sa ich pokúsim nejakým spôsobom predniesť.
Nestihnem. Takže skúsime do tej siedmej a potom prípadne zvyšok prednesieme zajtra.
V čl. I v 11. bode v § 6a sa vypúšťa odsek 4.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, na základe ktorého register štátnych zamestnancov vedený Úradom pre štátnu službu obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanoví služobný predpis vydaný Úradom pre štátnu službu. Ustanovenie je v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, podľa ktorého rozsah osobných údajov musí byť stanovený zákonom.
V 35. bode v § 15 sa vypúšťa odsek 11. Odseky 12 až 19 sa označujú ako odseky 11 až 18.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie o overovaní schopností a osobnostných vlastností uchádzača o štátnozamestnanecký pomer formou písomného psychodiagnostického testu. Podľa vyjadrení odborníkov z oblasti psychológie nie je prípustné takéto testy vykonávať výlučne písomnou formou. Takýto spôsob overovania schopností a osobnostných vlastností je spôsobilý vyvolať zakázaný diskriminačný prístup k zamestnaniu. Povinné podrobenie sa psychodiagnostickému testu by zároveň mohlo viesť k rizikovému a aj neoprávnenému zhromažďovaniu osobných údajov, čo by bolo v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Vykonávanie psychodiagnostických testov a ich vyhodnocovanie zároveň vyžaduje zvýšené nároky na štátny rozpočet.
V bode 35 v § 15 v novooznačených odsekoch 15 až 16 sa číslovka "13" nahrádza číslovkou "12".
Odôvodnenie: V nadväznosti na vypustenie odseku 11 § 15 je potrebné vykonať aj úpravy v novooznačených odsekoch.
V bode 40 sa vypúšťa § 16 ods. 4.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády o priemere platových tried, ktorý musí služobný úrad dodržať pri tvorbe systemizácie. Vypustené ustanovenie je v zjavnom rozpore s § 16 ods. 3, pretože štátnemu zamestnancovi patrí platová trieda v závislosti od najnáročnejšej činnosti, ktorú podľa opisu činnosti vykonáva.
Nariadenie vlády, ktoré je nižšej právnej sily ako zákon, nemôže stanoviť priemer platových tried, v dôsledku ktorého by zamestnanec musel byť zaradený do nižšej platovej triedy, než by mu prislúchala podľa § 16 ods. 3 v závislosti od vykonávanej činnosti. Ustanovenie zároveň zakladá zakázané diskriminačné zaobchádzanie v odmeňovaní.
V 51. bode v § 24 sa vypúšťa písmeno c).
Odôvodnenie: Ide o vypustenie požiadavky ovládania cudzích jazykov taxatívne vymedzených v tomto ustanovení. Táto požiadavka je diskriminačná a je v zjavnom rozpore s § 14 ods. 1 písm. a), podľa ktorého požiadavka ovládania cudzieho jazyka na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste závisí od predpisu služobného úradu. Nie každý odbor štátnej služby vyžaduje ovládanie cudzieho jazyka.
V 51. bode v § 24b sa vypúšťa písmeno e).
Ide o vypustenie ustanovenia, podľa ktorého štátny zamestnanec, uchádzajúci sa o nominovanú štátnu službu, musí spĺňať mimoriadne osobnostné predpoklady, ako uvádza návrh, ktoré sa v nadväznosti na § 15 ods. 11 a § 24c majú overiť na základe písomného psychodiagnostického testu. Povinnosť podrobiť sa takému testu by mohla viesť k neoprávnenému zhromažďovaniu osobných údajov značného počtu zamestnancov, čo je v rozpore so zákonom č. 428/2002 o ochrane osobných údajov. Okrem toho na základe písomného psychodiagnostického testu nemožno bezpečne určiť osobnostné schopnosti a zároveň sa zakladajú zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ustanovenie vedie k zakázanému diskriminačnému zaobchádzaniu v zamestnaní.
Ďalší pozmeňujúci návrh. V bode 51 v § 24c ods. 1 sa vypúšťajú slová "mimoriadne osobnostné predpoklady" a vypúšťajú sa odseky 2 až 6.
Odôvodnenie: V nadväznosti na vypustenie písmena f) v § 24b je potrebné vypustiť aj ustanovenia navrhované v tomto bode.
Ôsmy pozmeňujúci návrh. V bode 60 v § 27 písmeno a) znie: "a) zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe".
Odôvodnenie: Navrhuje sa aj naďalej ponechať ochranno-stabilizačné mechanizmy pre zamestnancov stálej štátnej služby. Presunutím týchto mechanizmov z inštitútu stálej štátnej služby do inštitútu nominovanej štátnej služby by došlo k neodôvodnenej retroaktivite zákona najmä v prípadoch štátnych zamestnancov, ktorí už boli ku dňu účinnosti zákona do štátnej služby vymenovaní.
Deviaty pozmeňujúci návrh. V § 29 ods. 1 sa na konci vypúšťajú slová za bodkočiarkou, teda "štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvalo preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu".
Odôvodnenie: V nadväznosti na absenciu potrebných kompenzačných opatrení spojených napríklad s možným znížením funkčného platu v prípade preloženia do iného služobného úradu, je napríklad § 29 ods. 2, alebo nákladov na zaobstaranie bytu, alebo zvýšených nárokov na dopravu do zamestnania z miesta bydliska v prípade preloženia do iného miesta výkonu štátnej služby je ustanovenie o nútenom trvalom preložení neprimerané a aj neetické. Ak je štátny zamestnanec preložený do vzdialeného miesta od miesta bydliska, mohlo by dôjsť preložením aj k narušeniu rodinných väzieb. Ustanovenie by zároveň umožnilo účelové šikanovanie alebo šikanózne zneužitie právnej normy, ak sa pri zmenách politických garnitúr chce vykonať výmena štátneho aparátu.
Desiaty pozmeňujúci návrh. V 74. bode v § 31 ods. 4 v druhej vete sa na konci za bodkočiarkou vypúšťajú slová "ak odvolaný predstavený v nominovanej štátnej službe postupuje podľa § 33".
Navrhuje sa vypustiť z odseku 4 odlišný postup pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe a tento presunúť do nového odseku 5.
Jedenásty pozmeňujúci návrh. V § 31 sa za odsek 4 pripája nový odsek 5, ktorý znie: "(5) Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33."
Odôvodnenie: Navrhuje sa tak doplniť nový odsek 5 v § 31 z dôvodu odlišného postupu pri odvolaní predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe. Týmto sa ponechávajú doterajšie ochranné stabilizačné mechanizmy pre zamestnancov stálej štátnej služby, ktorých vypustenie by založilo nedovolenú retroaktivitu zákona najmä vo vzťahu k tým zamestnancom, ktorí už boli ku dňu účinnosti zákona do štátnej služby vymenovaní.
Dvanásty pozmeňujúci návrh. V 75. bode v § 33 odsek 1 znie: "(1) Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe sa neskončí. Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších 6 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí tomuto štátnemu zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným zákonom, odkaz na poznámku 11, patrí tomuto štátnemu zamestnancovi suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby."
Dovoľte odôvodniť tento návrh. V nadväznosti na úpravu § 31 ods. 5 sa navrhuje zachovať ochranno-stabilizačné opatrenia pre zamestnancov stálej štátnej služby, čím by sa predchádzalo možnému retroaktívnemu pôsobeniu zákona najmä v prípadoch, keď ku dňu účinnosti zákona sú štátni zamestnanci do stálej štátnej služby už vymenovaní.
Trinásty pozmeňujúci návrh. V bode 88 v § 40 ods. 2 sa vypúšťajú slová "v stálej štátnej službe".
Dovoľte odôvodniť. V nadväznosti na úpravu § 35 ods. 5 je potrebné zachovať aj naďalej ochranno-stabilizačné mechanizmy inštitútu stálej štátnej služby, čím sa predchádza rôznej retroaktivite zákona, ktorá je zjavná najmä vo vzťahu k štátnym zamestnancom, ktorí boli ku dňu účinnosti zákona do stálej štátnej služby už vymenovaní.
Dovoľte štrnásty pozmeňujúci návrh. V 95. bode v § 46 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová "stálej štátnej služby".
Odôvodnenie: V nadväznosti na úpravu § 35 ods. 5 a § 40 ods. 2 je potrebné upraviť aj § 46 ods. 2 písm. d).
Dovoľte pätnásty pozmeňujúci návrh. V 98. bode v § 50 ods. 1 sa za slovom "porušené" vypúšťajú slová "to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť".
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o zákaze podať sťažnosť vo veciach vykonávania štátnej služby a proti rozhodnutiu, ktorým boli porušené práva štátneho zamestnanca, je možné podať opravný prostriedok. Inštitút sťažnosti a inštitút opravného prostriedku proti rozhodnutiu vydanému v správnom konaní upravujú rôzne právne režimy, a preto nie je možno ich stotožňovať. Vypustením tohto ustanovenia sa predchádza možnému nesúladu s článkom 27 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý poskytuje všeobecné garancie každému na podanie sťažnosti.
Šestnásty pozmeňujúci návrh. V 138. bode v § 85 odsek 2, navrhujeme toto znenie: "(2) Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe výsledkov služobného hodnotenia štátneho zamestnanca podľa § 48 alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l)."
Dovoľte odôvodniť. Navrhuje sa ponechať doterajšiu hmotnoprávnu podmienku úpravy odobratia osobného príplatku, ktorou sú výsledky služobného hodnotenia vykonaného podľa záväzných kritérií určených v služobnom predpise Úradu pre štátnu službu tak, ako je to podľa platného znenia zákona. Úpravou ustanovenia sa predíde možným subjektívnym prístupom k určovaniu osobného príplatku. Navrhovaná úprava zároveň korešponduje s podmienkami zmien osobitného predpisu podľa § 85a ods. 3.
Dovoľte sedemnásty pozmeňujúci návrh. V bode 199 v § 165c sa vypúšťa odsek 2.
Dovoľte odôvodniť. Navrhuje sa vypustiť ustanovenie o možnosti vymenovať do nominovanej štátnej služby uchádzača, ktorý nie je štátnym zamestnancom, bez výberového konania, pričom štátnozamestnanecké miesto, na ktoré možno takto vymenovať, by mal určiť Úrad pre štátnu službu nešpecifikovaným aktom. Ustanovenie zakladá možnosť obchádzania zákona, ale aj možnosť diskriminačného zaobchádzania, tzv. pozitívna diskriminácia, ktorá je zakázaná.
Osemnásty návrh. V § 154 sa vypúšťajú odseky 8 a 9.
Navrhujú sa teda vypustiť nezmyselné ustanovenia zakladajúce "dočasnosť" stáleho štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý už bol vymenovaný do stálej štátnej služby k 1. septembru 2002 na základe § 154 ods. 4. Dodatočné podmienenie a určenie časovej hranice trvania stáleho štátnozamestnaneckého pomeru po jeho vymenovaní, ku ktorému došlo následnou novelizáciou zákona, zakladá neprípustnú retroaktivitu týchto ustanovení zákona. Zároveň úplne popiera podstatný zmysel a charakter inštitútu stálej štátnej služby, teda tej služby "nastálo".
Dovoľte 19. pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 5 sa vypúšťajú písmená e) až k) a s) až u).
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť zo zoznamu osobných údajov v registri štátnych zamestnancov, vedený Úradom pre štátnu službu, údaje, ktoré presahujú rámec nevyhnutných a odôvodnených údajov. So zreteľom na skutočnosť, že Úrad pre štátnu službu bude disponovať osobnými údajmi všetkých zamestnancov, chcem upozorniť, že rádovo pôjde minimálne o 40-tisíc osôb, je zhromažďovanie osobných údajov potrebné zredukovať na odôvodnený a nevyhnutný rozsah, pretože kumulácia osobných údajov o celom aparáte štátnej služby na jednom mieste, ak tomu skutočne chceme rozumieť, je značne riziková.