Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon bol písomne prihlásený do rozpravy. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Šulaj. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy.

Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pokiaľ štát Slovenská republika má nedostatok finančných prostriedkov, je potrebné, aby sme kreovali správne daňové zákony, ktoré budú podporovať podnikateľskú sféru. Na druhej strane mali by sme mať zákony, ktoré súvisia s celkovou správou daní, prehľadné a také, ktoré budú v súlade s daňovými zákonmi a s podnikateľskými aktivitami.

Dovoľte mi, aby som povedal zopár pripomienok súvisiacich s novelou zákona č. 511 o správe daní a poplatkov, ktorá by podľa môjho názoru mala riešiť výber daní, správu daní, exekúciu daní, daňové kontroly, rozhodnutia, konkurzy atď. Teda mala by riešiť súbor správy daní, ktorý je nevyhnutný na to, aby sme mali dostatok finančných prostriedkov na riadenie tohto štátu. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k niektorým pragmatickým veciam.

V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k problematike správnych deliktov a sankčných úrokov. Je to § 35 správne delikty a § 35b sankčné úroky. V zmysle § 35 správca dane môže uložiť a uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, ak dôjde ku kladnému rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane. Ide teda asi o daňovú kontrolu, kde daňová kontrola vykonávaná správcom dane môže konštatovať porušenie zákona o určitých daňových zákonoch a môže na základe tohto správca dane vyrubiť správny delikt.

V súvislosti s týmto paragrafom by som chcel upozorniť na § 35b sankčný úrok. Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, bodka. Čiže na jednej strane máme sankciu, kde správca dane konštatuje porušenie daňového zákona vo výške trojnásobku úrokovej sadzby Národnej banky, kde daňový subjekt môže porušiť zákon aj z dôvodu nedbanlivosti alebo zo zámerného dôvodu určitým spôsobom ním ukrátiť štát. Na druhej strane máme preddavky, kde nevieme ešte konečnú daňovú povinnosť a preddavok sa mi nemusí rovnať s daňovou povinnosťou, a tieto preddavky, vlastne pri ich včasnom neplnení priznávame tam sankčný úrok vo výške štvornásobku úrokovej sadzby Národnej banky. Zdá sa mi to neseriózne z hľadiska určitých priestupkov, ktoré môže robiť daňovník, a nespravodlivé z hľadiska sankcií, tak ako je uvedený tento sankčný systém.

Ak hovoríme o celkovom sankčnom systéme, ja sám osobne by som odporučil, aby sankčný systém mal aj určitú hornú hranicu. Z akého dôvodu? Ak príde daňová kontrola na kontrolu daňovníkovi 1. apríla na daňové priznanie, ktoré bolo podávané 31. marca, čo sa teda môže teoreticky stať, tak tento daňovník nedostáva takú vysokú sankciu, pretože v zmysle, predpokladám, platnej novely zákona správny delikt je vypočítaný z daňového nedoplatku a úroku, ktorý v sebe zahrňuje aj časový priestor. Ak príde daňová kontrola v zmysle zákona o správe daní a poplatkov, myslím, že je to do 5 rokov preklúzia, v posledný piaty rok, tak tento sankčný delikt je za obdobie od daňového nedoplatku do piatich rokov. Osobne si myslím, že tu je znevýhodňovaný ten daňovník, ku ktorému príde daňová kontrola neskoršie. A teda môj názor rešpektovať radšej zvýšenia dane je podľa môjho názoru spravodlivý, pretože zvýšenie dane bralo do úvahy dajme tomu 20-percentnú sankciu u každého daňovníka.

Hovorím o tom v podobe určitých svojich vlastných poznatkov alebo možných návrhov, ktoré by mohli spresniť zákon o správe daní a poplatkov možnože v ďalšom budúcom období. Nemám k tomu pozmeňujúci návrh.

Ďalej by som sa chcel dotknúť § 46 ods. 7. V zmysle tohto paragrafu odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najskôr do 15 dní odo dňa jeho podania. Myslím si, že § 46 ods. 7 je vôbec v rozpore s právami daňovníka. Ak totiž daňovník podá odvolanie a toto odvolanie má určité nejasnosti, môže ho správca dane aj po 15 dňoch vyzvať, aby toto svoje odvolanie doplnil alebo zistil určité ďalšie skutočnosti, ktoré sú v prospech alebo v neprospech daňovníka. My na jednej strane daňovníkovi dávame možnosť a šancu, aby sa obhajoval, na druhej strane po 15 dňoch mu zanikne lehota vôbec na to, aby sa bránil normálnym legislatívnym spôsobom v zmysle zákona o správe daní a poplatkov. Myslím si, že tento § 46 ods. 7 bude veľmi problematický a spôsobí legislatívne problémy pri daňových kontrolách a pri odvolaniach.

Ďalej by som chcel upozorniť na § 59 odklad platenia a povolenia splátok. Nebudem sa k tomuto paragrafu vyjadrovať obšírne, predpokladám, že ho všetci poznáte, pretože bol predovšetkým predmetom odbornej diskusie v predchádzajúcom období. Ide v podstate v stručnosti o to, že v zmysle novely zákona môže správca dane povoliť odklad pri nepriamych daniach 1 mesiac, kde sme zvyšovali túto lehotu vo výbore, myslím, že to bolo na 6 a 12 mesiacov. Pri priamych daniach je tam v zákone lehota 6 mesiacov.

Myslím si, že Národná rada Slovenskej republiky by mala vytvárať podmienky na to, aby sa dane platili, aby sa plnili, aby správa daní rozhodovala o tom, akým spôsobom budú tieto dane vymáhané. To znamená, prosím vás, nerobme administratívne zásahy do zákona o správe daní a poplatkov. Väčšina inteligentných štátov má možnosti povolenia odkladov dane na možnosť preklúzie, v našom prípade je to 5 rokov. Národná rada má vytvoriť priestor, ale daňová správa a daňové riaditeľstvo a daňové úrady majú robiť výkon výberu a správy daní. To znamená, že ak daňová správa vidí, že je nedostatočný výkon platenia daní, nech zvolí svoju vlastnú lehotu, ktorá bude dajme tomu do 5 rokov, a nech sama rozhoduje o tom, akým spôsobom sa majú dane vyberať. My im v tomto prípade zväzujeme ruky. Nech daňová správa rozhodne o tom, či tie dane sa majú vyberať dajme tomu regionálnym spôsobom, kde možnože Bratislava je silne postavená a má lepší výber dane alebo kde podporíme regióny, kde sa nachádzajú podnikateľské skupiny alebo podnikateľské aktivity, ktoré podnikajú v regiónoch, kde je nižší výber daní aj z toho dôvodu, že tie regióny sú ekonomicky slabšie. Alebo nech daňová správa podporí určité rezorty. Ak vieme napríklad, že v súčasnosti má poľnohospodárstvo ešte nedoplatky za sucho 1,6 mld. Sk, tak vytvorme možnosť a priestor v zmysle zákona o správe daní a poplatkov, aby daňová správa konštatovala, že v zmysle rezortu poľnohospodárstva povolíme odklady platenia daní, pretože je tam nedostatok finančných prostriedkov aj na dlhšie časové obdobie. Vytvorme podmienky na to, aby daňová správa mala takýto výkon, neberme jej možnosti, aby sme ohraničili odklady platenia 1, 3, 6, 12 mesiacov. Ja to považujem za nesystémové hľadisko a za príliš tvrdé hľadisko z hľadiska správy daní a poplatkov. Veď daňová správa sa nachádza pod ministerstvom financií a je riadená ministerstvom financií. Nevidím teda dôvod, aby tieto nejasnosti ministerstvo financií alebo spoločnú politiku v oblasti odkladov daní neriešilo s daňovou správou.

Na záver mi dovoľte, aby som sa ešte vyjadril k § 65c. Je to veľmi problematický paragraf, ktorý môže spôsobiť problémy vôbec pri existencii prežitia niektorých daňových subjektov. V tomto paragrafe sa konštatuje, "ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako 6 mesiacov odo dňa splatnosti dane, dlžná suma presiahne 100-tis. Sk a sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu, je daňový úrad a colný úrad povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt". Možnože nie som až taký silný v práve a môj názor berte ako názor len odborníka z oblasti daní, ale chcem upozorniť na jednu skutočnosť, ktorá môže nastať. Predstavte si, že máme niektoré daňové subjekty, ktoré nemusia byť ani podnikateľskými subjektami, ktoré môžu mať záporné vlastné imanie. Veď napr. Národná banka Slovenska v tomto roku, predpokladám, bude mať záporné vlastné imanie. Je to teda prvá podmienka a požiadavka v zmysle zákona o konkurze, ak mám dlhy, ktoré sú vyššie ako moje obchodné imanie, aby som išiel do konkurzu. Ak by teoreticky Národná banka alebo mestá, ktoré nemôžu ísť do konkurzu, alebo iné inštitúcie, na ktorých má štát záujem, aby fungovali a existovali, alebo podnikateľské subjekty v niektorých problematických regiónoch Slovenska mali takýto daňový nedoplatok, daňový úrad ich musí dať do konkurzu. Myslím si, že tento paragraf je v rozpore s ostatným právom, je to môj osobný názor, a preto odporúčam, aby sme ho vybrali zo zákona o správe daní a poplatkov. Zase nemám k tomu pozmeňujúci návrh, predpokladám, že diskusia bude aj k ďalšej novele zákona o správe daní a poplatkov.

Ja osobne odporúčam, tak ako to dal môj predrečník pán kolega poslanec Maxon, aby sme sa k tomuto zákonu ešte raz vrátili, doprecizovali ho a aby sme brali do úvahy aj regionálne a ekonomické hľadiská v rámci Slovenska.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Šulaj bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne obidvom pánom poslancom za ich pripomienky. Chcel by som aj oceniť ten vecný tón pripomienok.

Čo sa týka dôvodovej správy, áno, dávam za pravdu pánovi poslancovi Maxonovi, že naozaj dá sa očakávať pozitívny vplyv. Čiže malo by to tam byť uvedené, keď už nie kvantifikované, aspoň naznačené, že istý pozitívny vplyv sa očakáva, aj keď sa asi ťažko vyčísľuje takýto vplyv.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré dal pán poslanec Maxon. K tomu prvému a štvrtému sa potrebujem poradiť a zdá sa mi, že na prvé počutie, že by sme možno najmä ten štvrtý mohli akceptovať, ale ešte sa potrebujem poradiť so svojimi kolegami. Ale k tomu druhému a tretiemu, tam chcem veľmi poprosiť a vyzvať k tomu, aby sme neakceptovali tieto návrhy, aj keď ten druhý nie je taký podstatný, to je vlastne, ten druhý sa týka tých 5 alebo 15 dní. Tam len chcem povedať, že je to už oproti dnešnému stavu vlastne zlepšenie, pretože dnes neexistuje žiadna lehota. Existuje lehota na odvolanie, ale tá lehota na odvolanie ostáva tak či tak zachovaná. A ešte je tam lehota na doplnenie odvolania, to je tých 15 dní, o ktorých hovoril pán poslanec Šulaj. Čiže z tohto hľadiska sa vlastne vytvára priestor, ktorý dnes nie je na vyjadrenie, dnes je priestor len na odvolanie. A v spoločnej správe to predĺženie z 5 na 8 dní považujem za primerané a za dostatočné z tohto hľadiska, aj keď hovorím, nie je to nejaké zásadné.

Ale to, čo považujem za zásadné, je tá otázka lehôt, v ktorých umožňuje zákon poskytnúť odklad platenia dane. No a tam, a o tom hovoril aj pán poslanec Šulaj, aj pán poslanec Maxon vlastne dal konkrétny návrh, tam ja musím povedať, že nesúhlasím nielen s tým, ako to on ešte navrhoval, vlastne pán poslanec to navrhol ešte predĺžiť nad rámec toho, čo je v spoločnej správe, čo je v gesčnom výbore, lebo pôvodný návrh, teda vládny návrh je taký, že pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach by tá lehota bola mesiac, pri ostatných daniach bola 6 mesiacov. To predĺženie na rok, musím povedať, je podľa môjho názoru neakceptovateľné. A tu by som aj nadviazal na to, čo hovoril pán poslanec Šulaj. Pán poslanec, v dobrom, naozaj ja sa trochu hrozím toho, ak by to malo fungovať tak, ako ste spomínali, že by daňová správa alebo ministerstvo financií určovalo, že teda v poľnohospodárstve to bude ja neviem koľko rokov, proste v tých regiónoch to bude viac. No myslím si, že to je presný opak, ako potrebujeme ísť, pretože my potrebujeme pritvrdiť to rozpočtové obmedzenie.

A chcem povedať, že túto novelu sme robili aj na základe analýzy. My sme si urobili veľmi podrobnú analýzu toho, akým spôsobom tento inštitút platenia alebo umožňovania odkladov splátok dane alebo platenia v splátkach, akým spôsobom za posledné roky tento inštitút fungoval, a musím povedať, že fungoval veľmi zle a bol zneužívaný. Bol zneužívaný a niektoré daňové subjekty boli prosto úverované zo strany štátu, ale bolo im umožňované prežívať, vytváralo sa im zvýhodnené prostredie, mäkké rozpočtové obmedzenie a často, dovolím si povedať, tento inštitút poskytoval aj priestor aj na možnú korupciu. Tak ak chceme bojovať s korupciou, ak chceme znížiť korupciu a chceme pritvrdiť rozpočtové obmedzenie a dať naozaj tvrdé kriteriálne podmienky všetkým, tak by sme nemali zmäkčovať. A aj preto ten vládny návrh vychádza z takých lehôt, z akých vychádza, a ja si myslím, že by to malo byť nastavené tvrdo. Pretože dnes už sa naozaj nemožno vyhovárať na to, že je nedostupnosť úverov alebo že sú príliš drahé úvery. Komerčné banky už sú reštrukturalizované, sprivatizované, majú silných vlastníkov, je vyše asi 120 alebo 150 mld. Sk voľných zdrojov, ktoré sterilizuje Národná banka, komerčných bánk. Úrokové sadzby sa blížia k miere inflácie. Takže aj z tohto hľadiska si myslím, že dnes už je vytvorený priestor na to, že to celkové podnikateľské prostredie je zásadne iné, ako bolo v minulosti.

Takže hovorím, k tomu prvému a štvrtému bodu ešte potrebujem prekonzultovať, s druhým a tretím nesúhlasím, aj keď ten druhý nepovažujem za nejaký zásadný.

Pán poslanec Šulaj nedal vlastne konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ja mu ďakujem za tie podnety, čo sa tých sankcií týka, len chcem možno reagovať na tie veci, na ktoré viem zareagovať.

Čo sa týka sankcií, tam treba rozlíšiť. V § 35 je tá pokuta bez ohľadu na dĺžku konania, čiže tam neplatí to, čo ste hovorili, že keď príde neskôr tá daňová kontrola, tak tá pokuta je väčšia. A pri § 35b je ten sankčný úrok. A čo sa týka toho § 46 ods. 7, tam je 15 dní na doplnenie odvolania a tá 15-dňová lehota je tam daná zámerne kvôli tomu, aby sa zabránilo prieťahom v konaní, lebo keby tam tá lehota nebola, tak jednoducho ten daňovník môže cez ten inštitút doplnenia odvolania neúnosne, neúmerne preťahovať to konanie.

Takže dovoľte mi uzavrieť s tým, že ďakujem pekne za všetky pripomienky a oceňujem aj to pozitívne, tie pozitívne konštatovania, aj tú vôľu schváliť, podporiť zákon aj zo strany opozície alebo časti koalície. Ale naozaj sme vychádzali z potreby aj znížiť objem daňových únikov aj daňových nedoplatkov, teda najmä v tejto súvislosti, aj stransparentniť prostredie, preto vlastne tento zákon zavádza aj zvýšenie informačnej povinnosti o jednotlivých daňovníkoch.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegovia a kolegyne, veľmi krátko by som sa chcel vyjadriť k rozprave vlastne takým bodom, na ktorom ešte nie je dohoda a ktorý, ak by sa vyriešil, by bol oveľa prechodnejší tento zákon, je odklad splátok.

Náš výbor sa dosť dlho týmto bodom zaoberal, boli rôzne návrhy, nakoniec v spoločnej správe je odklad tých 12 mesiacov. Tri roky podľa mňa, pán poslanec, asi nebude vôbec priechodné, mám obavu, že aj 12 mesiacov bude dilema pre mnohých poslancov. Ja sa prikláňam k tým 12 mesiacom, pretože si myslím, že slovenské podnikateľské prostredie ešte nie je celkom dobre vyprofilované, a mám obavu, že hrozí tu možno budúci monopol silnejších firiem, ktoré by týmto návrhom zákona a aj následným vyhlasovaním konkurzu atď. mohli získať istú kontrolu nad časťou trhu. A to si myslím, že by neprispelo do budúcnosti k dobrým podmienkam. Takže ja zrejme nechám vybrať tento bod na osobitné hlasovanie a uvidíme, ako to skončí.

Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 413. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 413a.

Prosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona o bankách reaguje predovšetkým na nové zákony, ktoré boli schválené až po prijatí zákona o bankách a ktorými sa zabezpečila aproximácia práva Slovenskej republiky s právom platným v Európskej únii v niektorých oblastiach finančných služieb, napr. kapitalového trhu a poisťovníctva. Zároveň sa navrhuje vykonať viacero čiastkových úprav reagujúcich na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona o bankách v rámci bankového dohľadu v praxi a tiež jeho aproximáciu s právom Európskej únie.

Konkrétne možno uviesť tieto hlavné vecné zmeny:

Navrhuje sa, aby na prejednávanie a rozhodovanie sporov so zmluvným vzťahom medzi bankami a pobočkami zahraničných bánk a ich klientmi bol príslušný stály rozhodcovský súd zriadený podľa zákona o platobnom styku. Ďalej sa navrhuje nové znenie § 53 a § 54 upravujúcich ustanovenia o nútenej správe tak, aby zavedenie nútenej správy nad bankou nebolo povinné, ale aby bolo možné v prípade, ak banka dosiahne stratu z hospodárenia za bežné účtovné obdobie a predchádzajúce účtovné obdobie prevyšujúcu 30 % z jej základného imania. Tým sa dosiahne úplná aproximácia so smernicou Európskych spoločenstiev. Ďalej možno upozorniť na hlavné navrhnuté zmeny v oblasti hypotekárneho bankovníctva tak, aby hypotekárne úvery boli kryté emisiami hypotekárnych záložných listov so zohľadnením úpravy podľa zákona o dlhopisoch. Podľa novej úpravy § 68 bude potrebné hypotekárne úvery najmenej vo výške 90 % týchto úverov financovať prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov. V oblasti hypotekárneho bankovníctva sa tiež navrhuje upraviť § 74 ods. 2 a 3 zákona tak, že sa bude vyžadovať, aby záložné právo slúžiace na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho, úverového alebo komunálneho úveru bolo v zásade vždy na prvom mieste. Navrhuje sa v záujme jednoznačnosti informovania klientov o podmienkach, za ktorých uzatvárajú obchod, ustanoviť záväzné náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o komunálnom úvere. Tiež sa navrhuje upresniť podmienky na poskytovanie štátneho príspevku, resp. zániku nároku naň. Ďalšou významnou zmenou v oblasti identifikácie klienta oproti platnému zákonu o bankách, v ktorom sa navrhuje, aby zisťovanie totožnosti bankového klienta nebolo povinné pri bankových operáciách, ktoré sa vykonávajú po vzniku bankového obchodu, a to v prípade, ak hodnota bankovej operácie nepresahuje 2 500 EUR. Čiže posúva sa z hranice 1 koruny na hranicu zhruba 100-tisíc korún, pri ktorej sa vyžaduje preukazovanie a zisťovanie totožnosti.

Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam o podporu tohto zákona.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán poslanec Farkas, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 528 z 21. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 243 zo dňa 28. novembra 2003, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 312 zo dňa 20. novembra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 220 zo dňa 21. novembra 2003 a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 157 zo dňa 18. novembra 2003.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch, ktoré to prerokúvali, je ich spolu 44.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými paragrafmi nášho rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 249 zo dňa 28. novembra 2003.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, potom po rozprave budem odporúčať hlasovať o jednotlivých návrhoch zo spoločnej správy takto: Budem odporúčať hlasovať za alebo s odporúčaním gestorského výboru hlasovať za body 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 20, 21, 22, 23, 26, 27, 30, 32, 34, 35, 37, 38, 39, 40, 41, 42 a 43. Gestorský výbor odporúča neschváliť body 1, 2, 4, 17, 18, 19, 24, 25, 28, 29, 31, 33 a 44. Potom osobitne budem navrhovať hlasovať o bode 36, lebo sa dotýka tej problematiky, ku ktorej chcem aj ja vystúpiť a predložiť presnejší návrh, než je to v spoločnej správe. A ešte posledná informácia, že keď budú prijaté uvedené body v rámci spoločného hlasovania, tak z ďalšieho spoločného hlasovania sa vylučujú body 17, 28, 29, 31 a 33.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, kto má záujem? Pán poslanec a zároveň spravodajca pán Farkas. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.

Pán poslanec Farkas, nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Tak môžem pokračovať ďalej vo vystúpení s tým, že som už poukázal na to, že bod 36 spoločnej správy obsahuje jedno riešenie pre jednu problematiku, ktorá je veľmi závažná a je aj medzi požiadavkami Asociácie bánk, a tá úprava nie je až taká presná, ako by sme chceli upresniť túto problematiku, tak práve preto by som chcel v mene skupiny poslancov predložiť presnejší a konkrétnejší pozmeňujúci návrh.

K čl. I bodu 120 vládneho návrhu sa na konci navrhovaného § 92 pridávajú odseky 4 a 5, ktoré znejú:

"(4) Informácie klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytla do spoločného bankového registra, sa môžu uchovávať v spoločnom bankovom registri 5 rokov od zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1, ak klient neudelil preukázateľný súhlas na inú lehotu uchovávania týchto informácií v spoločnom bankovom registri. Banka a pobočka zahraničnej banky, ktorá do spoločného bankového registra poskytla údaje o klientovi a jeho obchodoch uvedených v odseku 1, je povinná spoločnému podniku pomocných bankových služieb podľa odseku 2 preukázateľne oznámiť dátum zániku záväzkov klienta z obchodov uvedených v odseku 1.

(5) Klient banky alebo pobočky zahraničnej banky je za podmienok ustanovených osobitným zákonom" (tu je odkaz na ten osobitný zákon) "oprávnený oboznámiť sa s informáciami, ktoré sú o tomto klientovi a o jeho obchodoch vedené v spoločnom bankovom registri."

Veľmi krátke odôvodnenie k tomuto návrhu, že navrhnutým doplnením pôvodne navrhnutého bodu 120 doplníme navrhovaný § 92 o nové odseky 4 a 5, ktoré upravujú lehoty na uchovávanie informácií o bankových klientoch a ich obchodoch v spoločnom bankovom registri a zároveň sa bankovým klientom, o ktorých budú vedené údaje v spoločnom bankovom registri, umožňuje, aby sa s týmito údajmi o svojej osobe oboznámili za podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov. Samozrejme, budú môcť sa oboznámiť iba s údajmi, ktoré sa dotýkajú vlastnej osoby.

Skupina poslancov si myslí, že tento návrh je lepšie a presnejšie sformulovaný, než je to v spoločnej správe pod bodom 36, a žiadame vás o podporu. Tento návrh bol, samozrejme, prediskutovaný aj predkladateľmi, tak ako aj s predstaviteľmi Národnej banky Slovenska.

Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo? Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne. Veľmi stručne chcem podporiť závery spoločnej správy gestorského výboru, teda podporiť schválenie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, vrátane inej formulácie bodu 36, ktorú predniesol pán spravodajca.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 389. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 389a.

Prosím, pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, aby ste vládny návrh zákona uviedli.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom tohto vládneho návrhu novely Devízového zákona je upraviť pravidlá vykonávania zostávajúcich regulovaných podnikateľských činností a upraviť postavenie podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia na finančnom trhu.

V tejto súvislosti sa navrhuje nová definícia obchodov s devízovými hodnotami a nová definícia devízových peňažných služieb, ako aj úprava podmienok na udeľovanie devízových licencií Národnou bankou Slovenska na vykonávanie obchodov s cudzou menou a na poskytovanie peňažných služieb. Zároveň sa vo vládnom návrhu zákona spresňuje okruh povinných subjektov a predmet ohlasovania v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti na účely zostavenia platobnej bilancie. Pritom sa vypúšťa ohlasovacia povinnosť pri dovoze a vývoze peňažných prostriedkov v hotovosti vzhľadom na začlenenie tejto ohlasovacej povinnosti do colného zákona. V návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia zákona, ktoré nemajú charakter obmedzenia pohybu kapitálu, keďže liberalizácia pohybu kapitálu bola ukončená novelou Devízového zákona z roku 2002.

Vládnou novelou sa zároveň zabezpečuje zosúladenie zákona so Zmluvou o pristúpení Slovenska k Európskej únii. Súčasťou návrhu novely zákona sú aj niektoré úpravy zákona o Národnej banke Slovenska a živnostenského zákona, ktoré sú potrebné na zabezpečenie výkonu pôsobnosti Národnej banky v devízovej oblasti a na realizáciu návrhu tejto novely Devízového zákona.

Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 526 z 21. októbra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, niektorým výborom Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne výboru pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu zákona žiadne stanoviská v zmysle príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory NR SR tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť - výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 155 zo dňa 18. novembra 2003. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 234 zo dňa 28. novembra 2003, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 310 zo dňa 18. novembra 2003, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 223 zo dňa 21. novembra 2003, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 128 zo dňa 18. novembra 2003 a napokon výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 148 zo dňa 19. novembra 2003.

Pod bodom IV sú vymenované a uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v týchto výboroch, o ktorých sme hovorili, a spolu je tých návrhov 25. O týchto návrhoch potom po rozprave pri hlasovaní budem odporúčať hlasovať takto: Spoločne, en bloc, a s odporúčaním gestorského výboru schváliť body 1, 3, 4, 8, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 21, 22, 24. Spoločne hlasovať s odporúčaním gestorského výboru neschváliť body 2, 5, 6, 7, 9, 11, 18, 20, 23 a 25. Samozrejme, prijatím niektorých bodov z balíka v rámci prvého hlasovania navzájom sa vylučujú potom body 2, 5, 6, 7, 11, 20 a 23.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 202 Devízový zákon, podľa ich vyjadrených jednotlivých stanovísk v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s príslušnými paragrafmi nášho rokovacieho poriadku odporúča gestorský výbor Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v tejto spoločnej správe a ako som uviedol o nich hlasovať. Mám poverenie potom v rámci druhého čítania predložiť návrh o tom, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu hneď po hlasovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Maxon za klub HZDS. Po jeho vystúpení otvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, škoda, že neviem stanovisko pána ministra k tým ďalším dvom bodom, možnože by som tomu prispôsobil svoje vystúpenie k Devízovému zákonu. Alebo možnože dobre, že neviem, lebo, pán minister, teraz vás nebudem šetriť a naozaj celkom od podlahy začnem.

No považujem to za absurdné, že ste prostredníctvom nového Devízového zákona alebo novelou Devízového zákona išli tak ďaleko a máte ambíciu absolútne liberalizovať trh s pôdou. Neexistujú na to objektívne dôvody, neexistuje na to požiadavka Európskej únie a podľa môjho názoru neexistujú na to ani zásadné ekonomické dôvody. Ide teda o úpravu § 19a ods. 2 písm. a) druhého bodu, podľa ktorej, dámy a páni, sa cudzozemcom, teda fyzickým osobám, umožní nadobúdať poľnohospodársku pôdu ihneď vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

Chcel by som vás upozorniť, že súčasný platný právny stav predpokladá s 3-ročnou lehotou a aj tá 3-ročná lehota, pokiaľ by bola uplatnená, tak aj pri tej 3-ročnej lehote ešte musí spĺňať ďalšie podmienky ten potenciálny nadobúdateľ. Aj tu je, dámy a páni, zásadná disproporcia. Vynegociované bolo 7-ročné prechodné obdobie. Do prístupovej zmluvy sa nakoniec dostali tri roky a do novely Devízového zákona žiadne prechodné obdobie a túto oblasť liberalizujeme. Ak na jednej strane odborníci hovoria, že by sa tým zásadným spôsobom mal aktivizovať trh s pôdou, tak možno dá sa s tým súhlasiť, ale rozhodne sa nebude aktivizovať ten trh s pôdou v prospech občanov Slovenskej republiky a v prospech podnikateľských subjektov podnikajúcich pod hlavičkou Slovenskej republiky. Budú to zahraničné fyzické osoby a za predpokladu, že splnia tie tri roky hospodárenia v Slovenskej republike, tak dňom vstupu môžu nadobúdať pôdu v súvislosti s týmto Devízovým zákonom.

Ja to naozaj nepovažujem za dobré. Z toho pohľadu alebo z toho procesného, pán spravodajca, žiadam, aby sa o bode 11 spoločnej správy hlasovalo osobitne a, samozrejme, mojím návrhom žiadam, aby bod 11 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. A na rozdiel od gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu vás veľmi pekne chcem poprosiť, aby sme ten bod 11, kde sa navrhuje ustanovenie bodu 28 vypustiť, aby sme tento bod 11 schválili.

Možnože by sme si vedeli spraviť aj kalkuláciu súčasných cien poľnohospodárskeho pôdneho fondu, možnože by bolo zaujímavé porovnávať hektár poľnohospodárskej pôdy v Holandsku, cenu hektára poľnohospodárskej pôdy v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku. Mne je absolútne jasné, že naším cieľom v budúcnosti bude, aby sa táto cena postupne približovala. A tá logika liberalizovať tento trh minimálne po tých troch rokoch spočíva v tom, že je aspoň minimálna šanca na to, aby aj slovenskí agropodnikatelia aspoň čiastočne boli na ten otvorený trh s pôdou pripravení. (Reakcie z pléna.) Prosím?

Pokiaľ došlo v tomto smere k nejakej dohode, tak... (Reakcia spravodajcu.) Áno, teraz ma pán spravodajca upozorňuje, že to rieši bod 10 spoločnej správy. V tejto chvíli nie som si teda istý, neviem na to na 100 % zareagovať. Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu hovorí, že to fixuje pôvodný stav, s ktorým sa teda stotožňujem.

Napriek tomu, pán minister, by som vás chcel požiadať, aby ste nám povedali pohnútky, prečo ministerstvo financií k takémuto riešeniu pristúpilo. Viete, nechcem byť nezdvorilý ani vulgárny, ale hovorí sa, že na, ešte raz sa teda ospravedlňujem, že na pokakaného aj hajzel padne, takže tí poľnohospodári sú naozaj v takej situácii, že nemajú reálnu šancu, aby sa kapitálovo pripravili na ten trh s pôdou. A keď je reálna šanca, že aspoň trošku budú pripravení, tak tí zahraniční investori už budú mať ten proces liberalizácie trhu s pôdou na Slovensku zvládnutý a už bude pre slovenských agropodnikateľov neskoro.

Ale ospravedlňujem sa, ak som to nezachytil v tom bode 10 spoločnej správy. A je to riešené, tak prikláňam sa k tomu, aby sme ten bod 10 schválili, myslím, že je v tých hlasovaniach en bloc.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Ešte predtým faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Gabániová.

D. Gabániová, poslankyňa: Ja som si stihla pozrieť ten bod 10, pán Maxon, nerieši to ten bod 10. Bod 10 vynechával len slovo, že o pristúpení Slovenskej republiky vynecháva sa "k Európskym spoločenstvám" a zostáva k Európskej únii. Takže nič sa tým nerieši, takže vaše dôvody a poznámky boli oprávnené. Ďakujem. Teda výhrady boli oprávnené.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon s reakciou, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja teraz už naozaj neviem, na ktorej strane je pravda. Ja teda prosím, trvám na tom mojom návrhu, aby bol 11 bol vyňatý na osobitné hlasovanie s návrhom na schválenie. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne. Chcem odpovedať na otázku pána poslanca Maxona. K tomu bodu 10 predpokladám, že sa vyjadrí pán spravodajca, ako to rieši.

Ale na otázku, prečo sme to navrhli tak, ako sme to navrhli. No, chcem povedať, že ide zrejme o nedorozumenie, pretože to nie je liberalizácia, tak ako to bolo v pôvodnom vládnom návrhu, to nie je liberalizácia nákupu poľnohospodárskej pôdy, to je liberalizácia len pre tých, ktorí tu už pôsobia na pôde. Teda tých cudzincov z krajín Európskej únie. Pretože je tam jasne napísané, že musí byť splnená podmienka 3-ročného obhospodárovania pôdy. Teda inými slovami, je to vlastne poskytnutie výnimky z toho pravidla, že až po troch rokoch len pre tých, ktorí tu už na pôde hospodária. Teda všetci, ktorí hospodária do konca tohto roka, vlastne len oni v priebehu najbližšieho 3-ročného obdobia budú môcť pôdu, na ktorej hospodária, zdôrazňujem však, odkúpiť. U všetkých ostatných, keďže to bude až po 3-ročnom období, tak vlastne bude platiť tá hranica, tá lehota, ktorá bola dohodnutá v prístupovej zmluve. Keďže tých cudzincov, ktorí tu hospodária, nie je také veľké množstvo, ide skôr o výnimky, tak v žiadnom prípade nedochádza k ohrozeniu ani konkurenčného postavenia našich subjektov pri nakupovaní pôdy. Pretože, opakujem, ide o pôdu, na ktorej hospodária.