V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Písomne sa ďalej za Klub HZDS-ĽS prihlásila poslankyňa Dana Podracká. Oni majú prednosť všetci, čo sú písomne za kluby prihlásení. Vy máte pozmeňujúci procedurálny návrh? Procedurálny návrh.

Nech sa páči, pani poslankyňa Brestenská.

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla procedurálny návrh na vyňatie na samostatné hlasovanie bodov č. 24 a 34 s návrhom neschváliť ich.

V. Veteška, podpredseda NR SR: No, o procedurálnom návrhu by sme mali hlasovať hneď. (Hlasy v sále.) V poriadku, ale o procedurálnom, preto som nechcel ešte hovoriť. O procedurálnom návrhu sa musí hlasovať ihneď. Ponechajte to už teraz tak. Pokračujeme v rokovaní a zapíšte si to zajtra, prednesiete to pred hlasovaním a teraz bude v rozprave pokračovať pani poslankyňa Podracká. (Reakcie z pléna.) Poprosím dve minúty. Dodržali sme rokovací poriadok, v rozprave bude pokračovať poslankyňa Ľudovej strany HZDS za klub týchto poslancov pani Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci. V programovom vyhlásení vlády sa vláda zaviazala, "že bude vytvárať podmienky na dôslednú ochranu duševného vlastníctva a práv z toho vyplývajúcich". Koniec citátu z programového vyhlásenia vlády.

Jedným zo zákonov, ktorý by mal byť garantom týchto práv, je predkladaný vládny návrh autorského zákona. Doteraz platný autorský zákon č. 383/1997 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1998, na dnešné pomery nárastu počítačových programov a ich tvorby má zaiste v tejto oblasti veľké medzery, čo bolo pravdepodobne aj jedným z hlavných dôvodov nie novelizácie už platného zákona, ale vytvorenia vládneho návrhu zákona o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tlač č. 397.

Tento počin by sa dal vysvetliť aj tak, že starý zákon treba nahradiť novým aj preto, aby sa plnil Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 a s patričnou dávkou irónie by sa dalo povedať aj to, že je tu politická vôľa šiť horúcou ihlou zákon za zákonom, hlava-nehlava, autor-neautor.

Zákon je obsiahly a popretkávaný množstvom nejasných a podľa môjho názoru aj nezáväzných právnych slučiek, ktoré umožňujú vykladať ho rôznymi spôsobmi. Pri jeho študovaní som sa ako autorka snažila dopátrať, kto je vlastne autor z legislatívneho pohľadu vo vnútri tohto zákona a aké sú jeho skutočné autorské práva. Zjednodušene povedané, z labyrintu autorského zákona nevychádza ako prvý autor, ale skôr nadobúdateľ, objednávateľ alebo kupec, neraz s väčšími výhodami ako sám autor. Autor je v zmysle tohto zákona len prostredníkom trhového vzťahu, pričom v okamihu podpisu zmluvy a následne aj licenčnej zmluvy stráca svoje prioritné postavenie a stáva sa nie subjektom, ale objektom právneho vzťahu, ktorý je nie vždy transparentný.

Ako príklad uvediem niekoľko paradoxov, na ktoré som narazila v súvislosti s čítaním predkladaného návrhu zákona. Paradox prvý. V § 20 pod označením vzťah autorského práva k vecným právam sa v ods. 3 uvádza: "Vlastník alebo iný užívateľ vecí, prostredníctvom ktorého je dielo vyjadrené, nie je povinný udržiavať a chrániť vec pred zničením, ak nie je dohodnuté inak alebo z osobitného predpisu, alebo z tohto zákona nevyplýva inak." Koniec citátu.

Vysvetlenie paradoxu. Zákon v podstate neochraňuje autora a dielo, ale vlastníka alebo iného užívateľa vecí, ktorý dielo môže aj zničiť a nič sa nestane. Prípadné zničenie diela, mám na mysli originálu diela, nepodlieha nijakej trestnoprávnej zodpovednosti. Rovnako nepodlieha sankcii ani zničenie diela so zámerom znevážiť ideu diela alebo, nebodaj, poškodiť povesť autora. V tom istom § 20 v ods. 4 sa ďalej uvádza. Citujem: "Autorské právo k dielu nezaniká zničením vecí, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené." Koniec citátu. Vidím v tom ďalší, nazvime ho druhý paradox, pretože ak už bol originál diela zničený, autorské právo naň je len smiešnym formálnym torzom, a nie právom na duchovné vlastníctvo, ktoré už de facto neexistuje.

Z literárnej histórie sme sa mohli poučiť, ako napríklad zničil Gogoľ druhý diel Mŕtvych duší alebo ako Janko Kráľ zničil niekoľko originálov svojich básní, začo ho prezývali Divný Janko. Boli to neodpustiteľné hriechy, ale vykonali ich sami autori v depresii a náhlom rozrušení zmyslov. Ale ak originálne dielo zničí nový vlastník, je to ešte neodpustiteľnejšie, pretože ničí to, čo sám nevytvoril, je iba vlastníkom alebo užívateľom cudzieho duchovného vlastníctva, ktoré takpovediac nie je len jeho vlastníctvom, ktoré nadobudol na základe kúpno-predajnej zmluvy.

Paradox tretí. V § 39 pod názvom Zmluva o vytvorení diela v ods. 1 je zákon stanovený nasledovne. Citujem: "Zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo." Koniec citátu. Kto je ale objednávateľom, nie je presne definované na rozdiel od toho, ako je definované, kto je autorom. Hovorím o tom preto, že okrem toho, že v praxi naozaj existuje vzťah autor - objednávateľ, ale najmenej polovica autorov netvorí dielo na objednávku, ale z vnútorných pohnútok a po dokončení diela ho jednoducho ponúkne na vydanie, zverejnenie či odkúpenie, pretože možností, ako ho niekomu ponúknuť, je naozaj viac. V takýchto prípadoch teda nevzniká zmluva medzi autorom a objednávateľom, ale medzi autorom a napríklad vydavateľom, ktorý dielo prijme alebo neprijme bez toho, aby si ho vôbec vopred objednával. Čiže tento vzťah autor a objednávateľ tu de facto nejestvuje. Ak je vzťah právne určený ako vzťah medzi autorom a objednávateľom diela, ustanovenia vyplývajúce z ods. 1 by sa dali do istej miery akceptovať, pretože objednávateľ skutočne má nárok aj na upozornenie nedostatkov diela, rovnako ako má právo na odstúpenie od zmluvy, pretože sám objednávateľ má záujem o kvalitu po vzťahu k svojmu novo nadobudnutému vlastníckemu právu ako objednávateľ diela.

Ale ako som už spomínala, vo veľkej skupine tvorcov je práve tento vzťah opačný. Práve v takýchto prípadoch nie je dostatočne chránený autor a jednoznačne je znevýhodnený, ak nie je dohodnuté inak. Treba povedať aj to, že väčšina tvorcov je nepraktických, nemá žiadnu skúsenosť s právom ani so zmluvami, nieto ešte licenčnými, a preto sa ľahko stávajú a budú stávať obeťami vlastného znevýhodnenia.

Paradox štvrtý. V tom istom § 39 v bode 6 je zákon stanovený takto. Citujem: "Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaní veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, nenadobudne objednávateľ právo použiť toto dielo, ak nie je uvedené inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú zmluvu." Koniec citátu.

Licenčná zmluva medzi autorom a objednávateľom je z hľadiska trhového vzťahu v poriadku, ale licenčná zmluva medzi autorom, ktorý dielo ponúkal, a vydavateľ alebo iný subjekt práva ho rešpektoval a prijal, nie je celkom chránená autorským právom, pretože po jej podpise sa môže stať predmetom obchodovania s licenciou, pri ktorom môžu byť autor a jeho práva obídené, využité alebo dokonca zneužité.

Napríklad na základe získaných vlastníckych práv na dielo a licenčnej zmluvy sa otvára možnosť slobodného podnikania s dielom, ktoré sa po modifikácii môže premeniť obsahom i formou na celkom iné dielo, než aké vzišlo z ideového zámeru tvorcu. Z obsahovo hlbokého románu sa môže stať erotický pamflet, alebo z pôvodného národne orientovaného diela sa môže stať terč nacionalistického výsmechu. Autor má potom právo autorsky sa vykričať do bútľavej vŕby alebo podať sťažnosť na lampárni.

Paradox priaty. V § 19 pod označením právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia je ods. 4 stanovený nasledovne. Citujem: "Predávajúci, ktorý je povinný uhradiť autorovi odmenu podľa ods. 1, oznámi predaj príslušnej organizácii kolektívnej správy do konca januára nasledujúceho roka po roku, v ktorom sa predaj uskutočnil. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na špecifikáciu predaných originálov a na informáciu o skutočnej predajnej cene. Zahŕňa aj povinnosť umožniť príslušnej organizácii kolektívnej správy nahliadnuť v nevyhnutnom rozsahu do účtovných a iných dokladov predávajúceho." Sú však aj tvorcovia, ktorí nepatria k žiadnej organizácii kolektívnej správy, pretože jednoducho nie sú ich členmi. Nepriamo tak vzniká tlak na tvorcov, aby boli evidovaní v nejakej organizácii, pretože inak budú ich práva na autorskú odmenu dotknuté. Paradoxné je aj to, že ak sa majiteľom originálu stane osoba, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, oznamovacia povinnosť zaniká.

Nechcem zdržiavať ďalším a ďalším vypočítavaním paradoxov tohto zákona, pretože je ich omnoho viac. Napriek tomu, že v zákone sú osobnostné a majetkové práva autora pomerne slušne rozpracované, chýba etické autorské právo, ktoré by v plnom zmysle slova ochraňovalo duchovné vlastníctvo autora v celej šírke jeho vlastníckych vzťahov. Autor sa v etickom zmysle stáva spolu so svojím dielom trhovým artiklom. Stáva sa zajatcom a rukojemníkom objednávateľa. Po zavedení 19-percentnej DPH autor sa stane ešte nežiaducejším ako doteraz.

Nie je to dobrý zákon, aj keď dobre viem, že nakladanie s duchovným vlastníctvom je ťažké a v legislatívnej podobe veľmi problémové.

Ako sme si vypočuli pani spravodajkyňu Brestenskú, v spoločnej správe je doteraz 34 pozmeňujúcich návrhov, z toho 5 z nich gestorský výbor navrhuje neschváliť.

K dlhému radu pozmeňujúcich návrhov pripájam ešte jeden pozmeňujúci návrh, o ktorom si nerobím veľké ilúzie, že by mohol prejsť, ale napriek tomu ho prednesiem. Ide o pozmeňujúci návrh nasledovného znenia: V § 39 sa v ods. 2 vkladajú slová písmeno a): "Ak Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podporí knižné dielo formou štátneho príspevku, berie na seba bremeno vyplatenia celých tlačiarenských nákladov a honoráru pre autora. Ziskom vydavateľa je zisk z predaja."

Odôvodnenie: Štátna dotácia je len príspevkom na vydanie diela a nepokrýva náklady na vydanie v plnej výške. V praxi dochádza k tomu, že honorár autora je minimálny alebo žiadny a často býva vyplatený formou kníh. Takéto rozdeľovanie štátnej podpory by nezaťažilo rozpočet štátu, pretože pridelené prostriedky by sa rozdelili v súlade s týmto ustanovením. A písmeno b): "Ak bremeno vydania knižného diela na seba vydavateľ bez štátnej podpory berie, podpory Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, garantuje autorovi 13-percentný podiel na zisku z predaja diela, ak to v zmluve nie je dohodnuté inak. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na autorov učebníc."

Odôvodnenie: Garantovaná 13-percentná odmena ako podiel z odpredaja kníh by umožňovala autorom uplatniť autorské právo na honorár, ak to v zmluve nie je stanovené inak.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká bola posledná, ktorá sa prihlásila písomne za klub do rozpravy. Teraz otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy, predtým však ešte pani Brestenská má právo vystúpiť. Nech sa páči. Do rozpravy prihláška?

B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Áno, ja sa prihlasujem ako prvá do rozpravy, som si dovolila prihlásiť sa. Mám len dva pozmeňujúce návrhy v súvislosti s tým, ktoré sme vlastne vyňali na samostatné hlasovanie k tým bodom, takže podávam pozmeňujúci návrh k § 33, § 35, § 36 a § 37, máte, pardon, tieto návrhy sú vlastne, teraz sa rozmnožujú, lebo to bolo posunuté skôr toto rokovanie, takže ešte ich nemáte na stoloch, len si ich stručne poviem. Ide o slová "tam alebo iný nositeľ práv vo všetkých tvaroch" sa vypúšťa.

Odôvodnenie: V zmysle odporúčania zo spoločnej správy sa predmetné slová z uvedeného ustanovenia vypúšťajú ako nadbytočné, odstráni sa tým terminologická nepresnosť spôsobená zavedením legislatívnych skratiek v § 78 ods. 2. V § 78 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová v zátvorkách a v § 68 písm. e) povinná kolektívna správa práva udeľovať súhlas na káblovú retransmisiu sa nevzťahuje na vysielateľa a jeho vysielanie. Medzi práva spravované zmluvne patria aj práva vysielateľa, v tom prípade sa uplatní režim takzvanej dobrovoľnej kolektívnej správy, ktorej predmetom môže byť akékoľvek právo, pri ktorom je iný ako kolektívny výklad práva neurčený.

Zároveň predkladám druhý návrh k § 78, pozmeňujúci návrh, v ods. 3 sa vkladá nový ods. 4, ktorý znie: "Povinne kolektívne spravované práva autorov, výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov podľa ods. 3 písm. b), c) a d) sú pre tieto kategórie nositeľov práv rovnocenné. Doterajšie ods. 4 a 5 sa označujú ako ods. 5 a 6."

Odôvodnenie: Ustanovenie je spresňujúce, výrobcovia zvukovo-obrazových záznamov sú nepatrične zaradení medzi nositeľov práv, ktorých práva sú povinne kolektívne spravované. Doplnením písm. c) sa spresňuje výpočet povinne kolektívnych správnych práv vzťahujúcich sa na uvedených nositeľov práv.

Ďakujem, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zároveň uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy, ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Hanzel.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia. Moje vystúpenie vzhľadom na to, že som si moju sadu pozmeňujúcich návrhov prediskutoval s pani Brestenskou pred chvíľou, sa výrazne skrátilo, takže sa obmedzím na jeden krátky pozmeňujúci návrh.

Navrhujem, aby v § 20 ods. 1 sa za text "nie je dotknuté autorské právo" doplnilo "najmä osobnostné právo podľa § 17 ods. 1 písm. d) na nedotknuteľnosť diela". Toto je v podstate všetko, čo som chcel povedať.

Ďakujem za podporu tohto návrhu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, pán minister, chcete vystúpiť k rozprave? Dovoľte mi, aby som vás prerušil, pán Figeľ a pán minister. Pán minister poďakoval, nebude vystupovať. Pani spoločná spravodajkyňa? Nech sa páči.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážené dámy a páni, počuli sme v rozprave názory, skutočne myslím si, že koalície aj opozície. Chcem len vyjadriť svoj osobný názor pri práci na tomto zákone ako spravodajkyne, že zákon, ktorý sa predkladá, autorský, je, pán minister to povedal v úvode, ale ja to chcem zdôrazniť na záver, pánu Čaplovičovi ako taká, by som povedala, odpoveď možno.

Aj odborníci, ktorí robili na tom zákone, určite vedeli a chceli mať jeho medzinárodnú dimenziu. Tento zákon naozaj už smeruje, ja nehovorím, že je úplne spracovaný podľa európskeho videnia, ale smeruje k európskemu videniu a myslím si, že je veľmi dôležitý pre nás. A zvlášť chcem podčiarknuť, sú tam nové momenty v rámci vývoja týchto autorských práv, ktoré sa v týchto medzinárodných aspektoch spresňujú, a sú tam takisto aj tie technologické aspekty, ktoré dnes hovoríme o elektronických médiách, hovoríme o materiáloch v elektronickej podobe, tento zákon už prináša nový pohľad.

A chcem zdôrazniť nakoniec, a zvážte, poprosím vás, aby ste zvážili, naozaj je to ostrý tón pána Čaploviča, ktorý nastavil, ako vrátiť ho. Ja môžem vyjadriť svoj návrh, aby sme nevrátili, aby sme sa ho naozaj snažili ešte, ak sa bude dať, skutočne v tej našej rozprave, ktorá tu naniesla niektoré veci, vylepšiť, ale hlavne je to nová výzva pre nás a nová dimenzia táto európska. Tento zákon, ak nebude schválený, tí autori aj tie práva, ktoré teraz momentálne sa, poviem, dovolím si tvrdiť v úvodzovkách, majú, ich reálne nemajú. Tento zákon naozaj umožňuje zrovnoprávniť práva autorov, zrovnoprávniť naozaj autorov aj výrobcov a tak ďalej a myslím si, že je korektný a snaží sa nadobudnúť rovnaké práva pre všetkých.

A takisto, čo sa týka Európskej únie, bude mať nový pohľad, ktorý sa postupne bude vyvíjať k tým elektronickým médiám, nosičom rôznych informácií, v tomto naznačuje určité trendy, ale nehovorí o tom, ako to absolútne riešiť. To bude ešte vec vývoja v Európskej únii v priebehu štyroch - piatich rokov.

Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme. Ďakujem, pán minister, za navrhovateľa, ďakujem spoločnej spravodajkyni.

Pokračovať budeme druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999.

Návrh vlády ste dostali ako tlač č. 415. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 415a.

Návrh vlády odôvodní pán minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan. Prosím, máte slovo, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál Návrh na vyslovenie súhlasu s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999.

Slovenská republika sukcedovala alebo stala sa zmluvnou stranou zmieneného Haagskeho dohovoru a do jeho prvého protokolu vstúpila 1. 1. 1993. Druhý protokol spolu s Dohovorom a jeho prvým protokolom tvoria základné zmluvné dokumenty upravujúce spôsob a metódy vedenia vojny s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu ochranu kultúrnych hodnôt počas ozbrojeného konfliktu. Doteraz podpísalo Druhý protokol 39 štátov a 16 krajín uložilo svoje listiny o ratifikácii alebo o prístupe. Ako príklad môžem uviesť také štáty, ako je Španielsko, Rakúsko, Argentína, Litva a podobne. Dohovor platnosť nadobudne tri mesiace po uložení dvadsiatich ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo prístupe u generálneho tajomníka, teda riaditeľa UNESCO.

Druhým protokolom sa rozširuje existujúci systém ochrany kultúrnych hodnôt o takzvanú zvýšenú ochranu. Podliehajú v nej hodnoty, ktoré sú kultúrnym dedičstvom mimoriadneho významu pre celé ľudstvo. V Druhom protokole sa osobitne upravuje zakotvenie individuálnej trestnej zodpovednosti za konkrétne vážne porušenia protokolu alebo dohovoru.

Zavádza sa princíp univerzálnej jurisdikcie v prípade najzávažnejších trestných činov. Tieto ustanovenia dopĺňa procesná úprava stíhania na princípe aut dedere aut judicare, čiže po slovensky vydať alebo stíhať.

Posunom v oblasti ochrany kultúrnych hodnôt je skutočnosť, že ustanovenia Druhého protokolu sa vzťahujú nielen na prípady medzinárodného ozbrojeného konfliktu, ale aj na ozbrojené konflikty, ktoré nemajú medzinárodný charakter a ktoré sa vyskytnú na území jednej zo zmluvných strán Druhého protokolu. Keďže je predkladaná dohoda medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon podľa článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnou radou a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky.

Dňa 17. júna tohto roku bol materiál bez pripomienok schválený legislatívnou radou vlády a dňa 16. 9. 2003 vo vláde Slovenskej republiky uznesením číslo 869/2003. Následne bol prerokovaný v zahraničnom výbore, vo Výbore Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a vo Výbore Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

V tejto súvislosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, si vás dovoľujem požiadať, aby ste s predloženým materiálom vyslovili súhlas.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pána poslanca Čaploviča, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni. Dovoľte mi predložiť správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999, tlač 415.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Druhým protokolom Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 20. októbra 2003 č. 428 na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá.

Výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Druhým protokolom k Haagskemu dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999, tlač 415. Uznesením ho zhodne podporili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas.

Gestorský výbor na základe stanovísk poslancov výborov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Druhým protokolom Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954, Haag 26. marec 1999.

Správu o výsledku rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky schválil gestorský výbor svojím uznesením z 25. novembra č. 157 a súčasne ma poveril, aby som zastupoval výbory ako spravodajca na 20. zasadnutí našej Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som a prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Žiadne. Končím možnosť ústnych prihlášok k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenou článku 1 Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.

Návrh vlády ste dostali ako tlač č. 436, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 436a.

Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Eduard Kukan.

Prosím, pán minister, ujmite sa slova.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci. Slovenská republika patrí od svojho vzniku k popredným priekopníkom rozvoja medzinárodného práva humanitného. S jeho vývojom dochádza v ostatných rokoch aj k progresívnym zmenám dohovoru pri určitých konvenčných zbraniach, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky. Až do roku 1996 sa tento dohovor týkal výlučne ozbrojených konfliktov medzinárodného charakteru. Jeho zmluvné strany sa pod vplyvom násilných vnútroštátnych konfliktov v poslednej dekáde minulého storočia dohodli na tom, že jeden z jeho štyroch protokolov bude pozmenený tak, aby sa vzťahoval aj na vnútroštátne ozbrojené konflikty. Táto mimoriadne významná zmena sa v súčasnosti materializuje do novej kvality predmetného dohovoru. Pomocou zmeny jeho článku 1 budú minimálne z právneho hľadiska podliehať zákazom či obmedzeniam použitia určitých konvenčných zbraní podrobne špecifikovaných v piatich k dohovoru pripojených protokoloch aj vnútroštátne ozbrojené konflikty štátov, ktoré ich prijmú.

Vzhľadom na to, že 18. novembra tohto roku bola uložená 20. ratifikačná listina, začalo plynúť šesťmesačné obdobie do nadobudnutia platnosti predmetnej zmeny. Stane sa tak 18. mája roku 2004.

Slovenská republika sa v plnej miere stotožnila so záväzkami obsiahnutými v dohovore vo vzťahu k ozbrojeným konfliktom medzinárodného charakteru. Nie kvôli sebe, ale kvôli iným, ktorí môžu byť postihnutí ozbrojenými konfliktmi.

Ratifikácia zmeny článku 1 bude predstavovať jej ďalší príspevok k celkovému rozvoju medzinárodného humanitárneho práva a zároveň sa priradí k tým krajinám, ktoré sledujú cieľ limitovať dôsledky vnútroštátnych ozbrojených konfliktov na čo najmenšiu možnú mieru, ak im už nebolo možné predísť. Urýchlenou ratifikáciou zmeny článku 1 Slovenská republika jednak dá príklad ďalším krajinám, aby ju akceptovali v záujme všetkých svojich občanov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam, panie poslankyne a páni poslanci, s návrhom na zmenu článku 1 Dohovoru o určitých konvenčných zbraniach vysloviť súhlas.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím určeného spoločného spravodajcu za výbor pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Romana Vavríka, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

Pán poslanec, máte slovo.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Predseda Národnej rady pán Hrušovský pridelil tlač 436 dvom výborom, a to zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň určil za výbor gestorský. Oba výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenou článku 1 Dohovoru o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky a prerokovali to tak, že vyslovili súhlas oba výbory a takisto odporúčajú plénu Národnej rady vysloviť súhlas so zmenou článku, ktorý som uviedol pred pár sekundami.

Pán predsedajúci, toľko zo spoločnej správy dvoch výborov. Poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Je tu možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto. Zároveň končím možnosť prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pred ďalším pokračovaním programu žiadam, aby sme pohľadali pána kolegu Muránskeho, ktorý je spoločný spravodajca k zákonu, ktorý bude predkladať pán minister. (Ruch v sále.) Ja sa ospravedlňujem, ale k čomu chcete, pán Hanzel, vystúpiť? Procedurálny návrh? Malý moment, dokončím to, čo som hovoril, a hotovo. Pretože nemohli by sme ďalej pokračovať v rokovaní v prípade, že by pán Muránsky neprišiel so spoločnou správou ako spoločný spravodajca k návrhu zákona, ktorý má predkladať pán minister Miklós.

Tak vrátim sa k vám, pán Hanzel, nech sa páči, dávam vám slovo.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si len dovolím povedať, že vzhľadom na to, že je už neskorá hodina, je tu strašne málo poslancov. Ja som pred chvíľočkou počítal len 26 poslancov. Ja by som si dovolil dať procedurálny návrh, aby sme prerušili dnešné zasadanie, aby sme pokračovali zajtra. (Reakcie z pléna.) Nie je tu ani jeden predseda klubu, ani jeden predseda výboru, nikto tu nie je.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Hanzel, táto skutočnosť nám nebráni pokračovať v rokovaní. Budeme pokračovať rokovaním. Pán Muránsky je prítomný.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 390, spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 390a. Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona odôvodnil.

Pán minister, prosím.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, napriek tejto neskorej hodine si vás dovoľujem trošku pootravovať, ale budem veľmi stručný. Tento návrh zákona som niekoľkokrát odôvodňoval a poviem len hlavné body.

Novela má niekoľko častí. V jej hlavnej časti sú prebraté smernice Európskej únie, ktoré sme ešte doteraz netransformovali, s tými nemáme žiadne problémy. Potom sú tam obsiahnuté zmeny, ktoré vyplývajú z našich praktických skúseností a zo skúseností obcí a miest, ktoré sa týkajú zákona o odpadoch, a chceme týmito úpravami len zaviesť do zákona praktické skúsenosti obcí a miest. No a osobitne by som chcel upozorniť na článok 3, kde novelizujeme miestne poplatky, teda zákon o miestnych poplatkoch, kde zase na základe skúseností obcí a miest upravujeme niektoré paragrafy, ktoré upresňujú možnosť výpočtu poplatkov za odpady a riešenie takých špecifických otázok, ako je poplatok za odpady pre tie osoby, ktoré sa nezdržujú celý rok vo svojom bydlisku, napríklad vojaci, študenti. Potom tam zavádzame na základe skúseností poplatky za odpady od právnických osôb, ktorí nie sú podnikatelia.

Vážený pán predseda, toto v stručnosti. Dostali sme množstvo pripomienok, ktoré všetky vylepšujú tento návrh zákona a s väčšinou tých pripomienok súhlasíme a boli prerokované riadnym spôsobom vo výboroch, takže týmto by som si dovolil požiadať, aby ste podporili tento zákon.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Petrovi Muránskemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia výboru pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením číslo 543 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre financie, rozpočet, menu, pre hospodárstvo, privatizáciu, podnikanie, pre pôdohospodárstvo, verejnú správu, obranu a bezpečnosť a pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

Uvedený vládny návrh zákona odporúčali s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť všetky výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený okrem jedného výboru, a to je výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý neprijal platné uznesenie. Z uznesení výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v tlači 390a spoločnej správy 1 až 69 a o pozmeňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: body 18, 68 a 69 neschváliť spoločne a o bodoch 1 až 17 a 19 až 67 hlasovať taktiež spoločne s odporučením schváliť ich s tým, že chcem upozorniť, že v bode 67 nedopatrením vypadla veta, ktorú by som tam rád včlenil, a to je, že zmenu účinnosti treba premietnuť aj do prechodných ustanovení.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy..., pán Hanzel sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Hanzel. Do rozpravy sa hlási pani Demeterová, pán Jaduš. Končím ďalšiu možnosť prihlášok. (Hlas z pléna.) Prosím? Aj pán Hanzel, prosím vás, upravte stav tak, aby mohol byť pán Hanzel zaradený do rozpravy, dobre? Takže pani Demeterová, pán Jaduš, pán poslanec Hanzel. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

Slovo má pani poslankyňa Demeterová, nech sa páči.

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Obmedzím sa krátko len na predloženie dvoch pozmeňujúcich návrhov, pretože už v gestorskom výbore som podala sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré si osvojili poslanci tohto výboru, pretože mám dlhoročnú skúsenosť v tejto oblasti a myslím si, že vylepšili tento návrh. To znamená, že k § 39 ods. 11 na konci písm. b) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripája sa text: "Ak ide o pôvodcov komunálnych odpadov, ktorí sú spoluvlastníkmi nehnuteľností, alebo ak ide o bytový dom, výber veľkosti zbernej nádoby je možný len po dohode všetkých pôvodcov. Ak sa títo nedohodnú, rozhodne obec." Tento návrh predkladáme preto, aby bol vykonateľný proste v praxi tento zákon.

Ďalší môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka čl. 3 § 10 ods. 1 sa za slová "obec určí poplatok ako súčin" vkladajú slová "frekvencie odvozov", pretože ak táto frekvencia odvozov nebola v tomto paragrafe, nie je možné tento výpočet poplatku premietnuť, teda nie je objektívny. Týmto mojím návrhom sa zobjektivizuje tento poplatok.

Ďakujem v skratke.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej bude v rozprave hovoriť pán poslanec Jaduš.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som chcel byť vtipný, ale radšej nebudem. Drahí pozostalí (reakcie z pléna), takže žart sa vytratil z parlamentu, myslím si, že naposledy pri istom hlasovaní, ale napriek tomu vrátim sa k tomu, pre čo sme tu dnes.

Takže ešte raz, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol svoju reč, ktorá sa dotýka zákona o odpadoch. Ako už poznamenal pán minister, ešte je aj po mne niekto, takže budeme skracovať aj jeho vystúpenie... (Smiech v sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, dovoľte mi, aby som vás požiadal, ujmite sa témy.

J. Jaduš, poslanec: Takže ujímam sa témy. Takže ako už povedal pán minister, ako povedal pán spravodajca, zákon o odpadoch sa tešil veľkej popularite, čo svedčí aj 69 pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe výboru pre životné prostredie. Ja si dovolím upozorniť vás a upriamiť vašu pozornosť na jeden z bodov tejto spoločnej správy, konkrétne bod č. 63 spoločnej správy, kde sa v čl. III v bode 3 v § 10da ods. 1 písm. a) podarilo presadiť zvýšenie poplatku ministerstvom životného prostredia navrhovanej sadzby, hornej sadzby 5 korún na 10 korún za 1 kilogram uloženého, to je odvozu uložené odpadu.

V spoločnej správe sa uvádza zdôvodnenie, že sa v rozmedzí 0,2 Sk až 10 Sk pohybujú reálne náklady na odvoz komunálneho odpadu. Dovoľte mi vysloviť pochybnosť o tomto zdôvodnení, pretože prax, reálna prax ukazuje, a ja som si to mal možnosť overiť v mnohých obciach, ale aj v mestách našej krajiny, že práve tam, kde by tá sadzba mala byť podstatne vyššia, práve tam sa uplatňuje sadzba najnižšia, t. j. v obciach, a práve tam, kde by zber komunálneho odpadu mal byť efektívny, to znamená veľké aglomerácie, veľké mestá Bratislava, Prešov, Košice, Banská Bystrica, tam sú poplatky za odvoz odpadu vysoké. Zamýšľal som sa nad tým, prečo je tomu tak a pravdepodobne tomu tak bude práve preto, že rozhodnutie obecných zastupiteľstiev malých obcí a starostov sú pod veľkým tlakom a drobnohľadom verejnosti a obyvateľov tej-ktorej obce, takže si starosta nedovolí a zastupiteľstvo nedovolí zvýšiť cenu za odvoz odpadu neúmerne, neúmerne si nedovolí zvyšovať tlak a požiadavky na občanov. Naopak, ako sami dobre vieme, rozhodnutia zastupiteľstiev veľkých miest sú také, že sa vymykajú kontrole, veď musím povedať, čo chcem, a musím to povedať nejakým spôsobom, takže, páni, vydržte, už keď ste vydržali, tak do tej siedmej snáď vydržíte.

Čiže práve rozhodnutia zastupiteľstiev veľkých miest sú do istej miery anonymné, a preto sa veľké mestá uchyľujú k tomu, že zvyšujú neúmerným spôsobom na maximálnu možnú hranicu poplatky za odvoz komunálneho odpadu.

Obávam sa, že prijatím práve tohto znenia a zvýšením sadzby na 10 Sk za 1 kilogram dôjde k presne tomu istému efektu. Obce si potrebujú riešiť svoje problémy v iných oblastiach, v školstve, v zdravotníctve, v sociálne sfére, a budú si ich riešiť všetkými možnými dostupnými prostriedkami, budú si ich riešiť aj na úkor poplatkov na odvoz komunálnych odpadov.

Už, pán poslanec Köteles, keď vy vystupujete, ja sa snažím stále vás počúvať až do konca, takže budem veľmi rád, keď mi umožníte tento dôvetok, lebo ja vás chcem presvedčiť, aby ste so mnou súhlasili, a po prvýkrát, aby koalícia aj opoziční poslanci návrh schválili. (Ruch v sále) Vy ma zdržiavate, aby som to naťahoval, dokedy sa len dá. Takže dokončím.

Takže tá anonymita rozhodnutí určite tu existuje a už dnes sa nám nepáči, že my ako tí, ktorí platíme za odvoz komunálnych odpadov, si nemôžeme vybrať firmu, ktorá ponúka najnižšie ceny. Dnes sa to deje prostredníctvom výberového konania obecných zastupiteľstiev a tam vieme, že niekde troj-, niekde päťčlenná komisia rozhodne o tom, čo budú platiť občania 100-, 200- alebo 500-tisícového mesta. Toto je práve pre Bratislavčanov zaujímavá vec, pani kolegyňa, takže nemali by sme sa smiať.

A preto vás prosím, aby ste zvážili tieto moje poznámky a aby sme nezvyšovali aj tak zbytočne vysoký sociálny tlak na občanov, pretože, bohužiaľ, postarali sme sa im o to, že od nového roka budeme platiť viac za energie, za kúrenie, budeme platiť viac z titulu zvýšenia ceny DPH, čiže tie základné životné potreby porastú a nie je dôvod, aby rástli aj v tomto smere, ak sme presvedčení o tom, a všetci sme určite, že nakladanie s komunálnym odpadom je dobrý biznis.

Ďalej chcem povedať, že recyklačný fond od nového roka vychádza v ústrety samosprávam a podstatným spôsobom bude stimulovať recykláciu komunálneho odpadu, to znamená, že môžu sa obce postarať o to, ak budú zavádzať recyklovaný zber, ak budú dôslední, vyťažiť obrovské prostriedky budú môcť z tohto recyklačného fondu.

Takže môj návrh znie. Navrhujem vyňať zo spoločnej správy bod 63 na samostatné hlasovanie a prosím vás, aby ste tento bod 63 neschválili.

Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)