M. Číž, poslanec: Vážený pán podpredseda, toto, čo sa tu začalo teraz diať, tak to je niečo neuveriteľné a toto je ako historicky skutočne veľmi významný prínos do slovenského parlamentarizmu, kde sa verejné odohrala diskusia medzi skupinou poslancov, ktorá "zadeklarovala" istý problém so schvaľovaním návrhu zákona, kde teda zástoj tu ako sa dostal do veľmi zvláštnej polohy. Pán podpredseda vlády, ja som vás v predchádzajúcom zákone prosil, aby ste zareagovali na vystúpenie pána kolegu Šulaja. Nestalo sa tak, teraz ste si urobili dialóg, ktorým ste jasne "zadeklarovali", ako chápete úlohu parlamentu vo vzťahu k zásadným politickým otázkam. No, berme to na vedomie a chcel som, túto skutočnosť zvýrazniť vo faktickej poznámke, možno bude čas sa k nej viac vyjadriť slovom v riadnom vystúpení. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len pokračujem už v tom, čo hovoril kolega Číž, pretože skutočne sa dostávame do veľmi zvláštnej situácie v tomto parlamente a mám taký dojem, že stále sa budem musieť veľmi veľa učiť, pretože verejný prísľub už v tomto parlamente pred 40 poslancami, ktorí momentálne tu sú na tomto večernom rokovaní, je asi viac, ako zákonné ustanovenie a prísľub po tom, že vláda, alebo že "budem sa pokúšať", aby som to presne parafrázoval, ako to pán podpredseda vlády povedal, "aby vo vláde nebol tento paragraf použitý", že bude sa pokúšať a dáva verejný prísľub, že nebude uplatnený, je také niečo, ako keď váš pán podpredseda, stranícky šéf dával tiež verejný prísľub o dvojnásobných platoch. Tiež sa potom nepokúšal, aby sa to uplatnilo a tiež to bol verejný prísľub.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šulaj je ďalší prihlásený do rozpravy...

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, je pokročilý čas, ja som už pri prvom čítaní, teda druhom a treťom čítaní tohto zákona vystupoval so svojimi pragmatickými pripomienkami k zákonu o prevode strategických podnikov na iné subjekty. V zásade stále nesúhlasím s tým, aby sa strategické podniky privatizovali, pretože nie je jasný účel použitia týchto finančných prostriedkov na reformné ciele v oblasti zdravotníctva, školstva alebo iné reformy, ktoré by posunuli Slovensko dopredu. Dovoľte mi však sa trošku pozastaviť nad metodikou a spôsobom predaja strategických podnikov aj z hľadiska štátu, aj z hľadiska ekonomiky. Vláda Slovenskej republiky nám predloží návrh zákona o štátnom rozpočte, kde máme príjmy zo strategických podnikov a štátnych aktív v objeme 18,4 miliardy korún. Následne sa dozvieme zo správy NKÚ, že v kapitole Fond národného majetku takéto príjmy nie sú, a teda pýtam sa, ako bol spracovávaný návrh zákona o štátnom rozpočte i napriek tomu, že dnes na tejto schôdzi sa nebavíme o štátnom rozpočte. Včera sme sa dozvedeli, že tieto príjmy boli vytiahnuté z návrhu zákona o štátnom rozpočte a že sa zvyšuje schodok štátneho rozpočtu zo 60 na 78 miliárd korún. Spravili sme to jednorazovo kvôli metodike, alebo spravili sme to z ďalšieho politického hľadiska, kde vieme asi, že možno nebude tento zákon prijatý? My z jedného dňa na druhý vieme ekonomiku tohto štátu postaviť úplne na nohy. Pýtam sa, je to normálne? Môže sa správny ekonóm, hospodár k tomu takto postaviť? Následne, ak nie sú tieto príjmy v štátnom rozpočet, ja sa pýtam, kde sú a kde budú? Asi v okruhu verejných financií. My sme už predtým návrh zákona o štátnom rozpočte kritizovali a hovorili sme: Je tu jeden základný problém. Ak mám 10-miliardové aktíva v podobe obchodných účastí a predám ich za 10 miliárd peňazí, nemám žiaden príjem majetku. Môžem hovoriť len o zisku z predaja tohto majetku alebo o strate z predaja tohto majetku. Ak teda nebudeme prerokúvať v zákone o štátnom rozpočte z príjmami vyplývajúcimi z privatizácie, pýtam sa, kde sú tie hodnoty v objeme 18,4 miliardy korún, o ktorým by parlament mal tu diskutovať, mal ich prerokúvať a mal zaujať určité stanovisko aj súvisiace s použitím týchto finančných prostriedkov. Záhadne zmizli a je mi vôbec záhadné, ako môžeme takýmto komplikovaným spôsobom pristupovať k hodnotám štátu, ktoré tvorilo niekoľko generácií. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Už pri čítaní, teda v druhom a treťom čítaní som vystupoval k tomuto zákonu a musím sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, akým spôsobom, by som povedal, vláda pristupuje k poslancom a akým spôsobom prezentuje tento materiál. Tou prezentáciou si myslím, že je dôvodová správa, ktorá, žiaľ, je dôvodovou správou pre ľudí, ktorí možno nemajú záujem, alebo vôbec nemajú ekonomické základné vedomosti. Žiaľ, dôvodová správa používa slovník, ekonomický slovník, ktorý, neviem ako, skadiaľ alebo kto ho nazval, alebo akým spôsobom bol popísaný, keď vychádzam zo základných poznatkov. Napríklad používajú sa ekonomické pojmy ako "dôchodková reforma si vyžaduje nemálo peňazí", "z prípadu na prípad vláda určí, čo bude privatizovať". Doslova si z privatizácie urobí samoobsluhu. A potom, že: "časť peňazí bude použité na krytie dlhu, verejného dlhu". Myslím, že tieto pojmy nie sú dobrým obrazom a nevystihujú to, akým spôsobom, na aký účel a za akých podmienok bude sa táto privatizácia diať. Ak tu už niekto hovorí o tom, že privatizácia, alebo časť peňazí, alebo podstatná časť bude použitá na dôchodkovú reformu, musím upozorniť, že na účte Národnej banky Slovenska sa nachádza 65 miliárd korún. Národná banka sterilizuje denne 120 miliárd a viac korún. Jednoducho je prebytok zdrojov na trhu a my ideme rozprávať o tom, že dnes musíme veľmi rýchlo schváliť zákon o privatizácii strategických podnikov za nejasných podmienok, za nejasných systémových podmienok, ako a načo budú využité tieto zdroje! My dnes keď hovoríme o tom, že na dôchodkovú reformu treba približne 15-17 miliárd ročne, čiže tu nie je potom otázka toho, že na túto reformu je nutné použitie týchto peňazí. A stotožňujem sa s pánom Opaterným, ktorý povedal, že ten návrh, to doplnenie zákona, ktorý teda dal pán poslanec Malchárek, by som povedal, ešte viac zvýrazňuje takú nejasnosť a nekoncepčnosť tohto systému. Čiže ak sa vrátime k podstate tohto zákona, zistíme, že vláda si urobila doslova trhací blok z týchto poslancov a urobila to spôsobom nanajvýš, ako by som povedal, možným, keď dala iba jedno číslo v celom zákone, iba jedno číslo, a to je 82 miliárd.

Ja sa fakt pýtam, skadiaľ alebo odkadiaľ sa zobrali tieto čísla alebo toto číslo? Je to číslo, ktoré si niekto vymyslel, ktoré, pozrel sa von oknom a uvidel štátnu poznávaciu značku s číslom 82 alebo neviem, akým spôsobom sa dopracoval k tomuto číslu, keď v tomto celom zákone vlastne abstrahuje od toho, akým spôsobom bol ten výpočet daný, akým spôsobom sa dopracovalo k týmto cenám, teraz nehovoriac o tom, aká bude výnosovosť tohto predaja, ak hovoríme o tom, že to je približne 70 % celkových príjmov, príjmov teda do štátneho rozpočtu z týchto podnikov alebo príjmov, ktoré má tento štátny rozpočet. Pýtam sa ďalej, ak tieto strategické podniky predáme, pýtam sa, akým spôsobom budeme dostávať príjmy do štátneho rozpočtu, čo sa týka napríklad plynárenského priemyslu, ktorý tvorí gro ziskovosti týchto strategických podnikov, a bojím sa, že po strate aj "doprivatizácii" tohto plynárenského priemyslu, kde ziskovosť sa bude zvyšovať, a po avizovaných 20 miliardách zisku to bude ešte viac, tak si myslím, že štát príde o ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu a minimálne otázkou zostáva, kde tieto príjmy v budúcnosti bude získavať.

Ak reformné kroky vlády, ktoré sú pripravované, a vyžadujú si enormne vysoký objem peňazí a štátny rozpočet sa borí s tým, aby zabezpečil schodok verejných financií na úrovni 3,9 % v tomto roku a s ambíciou 3 % maastrichtských kritérií, pýtam sa, akým spôsobom alebo akou víziou chce zabezpečiť tieto kritériá, a či teda, by som povedal, do akej dĺžky alebo do akej doby chce vláda fungovať s deficitom, keď už v tomto, už pri týchto príjmoch je zakódované, že jednoducho vláda nebude mať príjmy z takýchto podnikov.

Chcem na záver povedať, že vízia budúcnosti Slovenska je určitým spôsobom aj víziou toho, akým spôsobom budeme hospodáriť a nakladať s podnikom alebo teda nakladať s majetkom, ktorý je zverený do majetku štátu. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Murgaš, nech sa páči.

M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, v doterajšom procese privatizácie štátneho majetku boli občania tejto krajiny mystifikovaní rôznymi pseudoekonomickými teóriami a kvázivznešenými cieľmi. Naša privatizačná skutočnosť je však veľmi realistická, hrubá a drsná. Aj dnes však zo strany vládnej koalície pokračuje mystifikácia, zavádzanie, dezinterpretácia, cieľom ktorých je presvedčiť parlament a občanov o doprivatizovaní strategických podnikov. Dovoľte mi preto uviesť stručne niekoľko argumentov proti.

Vláda je rozhodnutá privatizovať za každú cenu, lebo inú koncepciu nakladania so štátnym majetkom nemá a ani sa ju nepokúša nájsť. Jediným jej zdôvodnením je, že štát je zlý vlastník. Ak potom chce vláda pokračovať takto, pýtam sa, ako chce zdôvodniť, že štátne podniky, ktoré boli majetkom Slovenskej republiky, boli predané korporáciám, v ktorých má iný štát rozhodujúci vlastnícky podiel. Tak sa to stalo napríklad v prípade SPP a Gaz de France, či Slovenských telekomunikácií a Deutsche Telekom. V tejto súvislosti chcem podotknúť, že by bolo korektné tézu o štáte ako o zlom vlastníkovi spresniť takto: Štáty krajín Európskej únie sú dobrými vlastníkmi a štát Slovenská republika je zlý vlastník. Dodávam, že zlý pravdepodobne preto, lebo ľudí sediacich v jeho vrcholových politických exekutívnych orgánoch nemožno z hľadiska kvality ľudských zdrojov označiť ako dobrých. Predchádzajúcej, súčasnej vláde chýba premyslená a cieľavedomá energetická koncepcia. Vláda ignoruje strategickú dôležitosť prirodzených monopolov, pričom koná v rozpore s verejným záujmom. Akceptuje len účelové, v úvodzovkách "odborné" stanoviská, ktoré boli vypracované s cieľom podporiť jediné riešenie, ktoré vláda pozná, a tým je predaj štátneho majetku. Treba otvorene povedať, že vláda Mikuláša Dzurindu v procese privatizácie úplne zlyhala a je totálne nedôveryhodná.

Dámy a páni, energetické zdroje plyn, ropa, elektrická energia nie sú takým istým tovarom ako iné tovary. Miera ich substitúcie je totiž veľmi nízka a svojou povahou je i produkcia, respektíve distribúcia kľúčovou otázkou aj národnej bezpečnosti. Ak sledujeme svetovú ekonomiku, vidíme, že energetické zdroje a ich cena bývajú často príčinou ozbrojených konfliktov a rozsiahlych ekonomických kríz. Vláda sa teda predajom majetkovej účasti v týchto podnikoch zbaví nielen zodpovednosti, ale aj možnosti ovplyvňovať negatívne dopady na ekonomiku v dôsledku nerovnomerného a turbulentného vývoja cien týchto komodít na svetových trhoch.

V takom malom štáte, ako je Slovenská republika, kde podniky tohto druhu majú monopolné postavenie, sa po ich úplnom predaji vláda stáva vazalom zahraničných vlastníkov. Suverenita štátu bez majetku je len fiktívna suverenita. A práve takto suverénne bude Slovenská republika po privatizácii majoritnej účasti strategických podnikov vystupovať na medzinárodnom fóre. Po rokoch tunelovania a nekoncepčného riadenia sú Slovenské elektrárne v zlej finančnej pozícii a preto dôjde k ich predaju pod cenu. Jednorazový výnos z predaja bude nižší ako dlhodobý príjem z trvalej majetkovej účasti štátu. Ide o lukratívnu oblasť podnikania, ktorej ekonomický význam v globalizujúcej sa ekonomike prudko rastie. Vláda sa pokúša privatizáciou týchto podnikov zaretušovať ekonomické parazitovanie špičiek politických strán v podnikoch a tým zahladiť jej vlastné korupčné správanie sa. Vláda nakladá s majetkom nezodpovedne, čoho dôkazom sú nielen verejné súťaže a privatizácia, ale neustále sa opakovane porušovania rozpočtových pravidiel všetkých orgánov štátnej správy. Vláda na jednej strane nevedela dokončiť Mochovce pre nedostatok zdrojov, ktorý sama spôsobila, na druhej strane rozšafne poskytovala garancie štátnym podnikom, ktoré nedokázala reštrukturalizovať a zefektívniť. Typickým príkladom, odstrašujúcim príkladom sú Železnice Slovenskej republiky. Dámy a páni, v roku 1999 začínali vlády transformáciu s veľkým majetkom štátu a minimálnym štátnym dlhom. Dnes má štát astronomický dlh a temer žiadny majetok. Aj to málo je vláda rozhodnutá za každú cenu predať. Táto vláda je pre mňa v oblasti privatizácie totálne nedôveryhodná a preto nemôžem zákon vrátený prezidentom republiky opätovne podporiť, respektíve zaň hlasovať. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný do rozpravy je prihlásený k pánom prezidentom vrátenému zákonu pán poslanec Číž. Pán poslanec Čiž, nech sa páči, máte slovo.

M. Číž, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som povedal niekoľko slov k situácii, ktorá vznikla pri prerokúvaní prezidentom vráteného návrhu zákona o veľkej privatizácii, respektíve doprivatizácii. Chcem predovšetkým z tejto tribúny poďakovať prezidentovi Slovenskej republiky, že vrátil tento návrh zákona do parlamentu, čím vlastne nepriamo naznačil spoločnosti, že ide o čosi, čo sa odohráva v spoločnostiach raz za stáročia, a pokúsil sa ešte umožniť, aby sme sa aspoň trošku v dôstojnej atmosfére pokúsili zaoberať takým drobným problémom, ako je predaj 80-miliardového štátneho majetku, ktorý úplne náhodou prerokúvame večer o siedmej za nesmiernej pozornosti kolegov. Úplne náhodou tak, aby tu nesedel už možno ani jeden novinár, pretože už je po uzávierkach a podobne, za nesmierne demonštrovaného záujmu našich vážených koaličných kolegov, osobitne pána poslanca Horta. (Smiech.)

Ja som sa už trošku upokojil, lebo po vystúpení pána ministra financií a podpredsedu vlády som hodlal nechať priechod svojim emóciám aspoň raz a nedokázal som sa ani trošku kontrolovať, teraz sa mi to predsa len trošku podarilo. Chcem len povedať vám všetkým, alebo možno sám pre seba, že tento okamih považujem za nesmierne nešťastný a reakcie, vnímanie tohto problému a postoje hlavne našich koaličných kolegov za nesmierne cynické. Za nesmierne cynické to, čo tu predviedol pán minister financií, ktorý vzápätí odišiel, aby sa ani náhodou nepokúšal reagovať na naše vystúpenia. Obvykle bývalo, pán predseda, zvykom, že keď člen vlády demonštratívne pohŕdal opozičným názorom, že sa demonštratívne vyhne odpovedi na demonštrované, veľmi zásadné výhrady k predloženému návrhu zákona, tak predsedajúci, ktorý má vzťah k politickej kultúre, k parlamentu a k jeho dôstojnosti, ale neberte to, prosím, osobne, v tomto smere... alebo aspoň politický reprezentant niektorých politických strán, ktoré to myslia s parlamentarizmom vážne, že urobí či už viditeľné, alebo neviditeľné opatrenia, aby tá situácia aspoň trošku zodpovedala nesmiernej vážnosti problému, ktorým sa zaoberáme.

Ideme definitívne zlikvidovať všetko to, čo má národný štát k dispozícii na to, aby aspoň čiastočným spôsobom mohol - a to možno nepriamo - možno už iba s minimálnym inštrumentáriom, ale predsa len použiť na to, aby aspoň čiastočne sanoval potreby ekonomiky, ktorá sa nachádza v takom štádiu svojej existencie, v akom sa nachádza. Ideme do Európskej únie. Ideme tam v situácii totálneho sociálneho, teda predovšetkým ekonomického kolapsu. Ideme, keď analyzujeme sociálnu situáciu v tomto štáte. Ideme v situácii, keď je na hranici elementárna sociálna súdržnosť, v situácii, keď sme totálne rozvrátili trh pracovných síl, v situácii, keď sa nachádzame v 20-percentnej nezamestnanosti a postupne budeme očakávať ďalší nárast samovrážd z dôvodu zlej alebo nesmierne ťaživej sociálnej situácie. V čase, keď je totálne rozvrátené zdravotníctvo, v čase, keď je rozvrátené školstvo, a ani táto situácia u vážených kolegov ani u mojich priateľov z KDH, ktorí rovnako ako ja študujú kresťanskú sociálnu náuku, a vedia, čo hovorí táto náuka o kapitalizme, o nevyhnutnosti korigovať niektoré inštrumenty kapitalizmu, o elementárnej ľudskej solidarite, o nevyhnutnej úlohe štátu a o slušnom a korektnom uplatňovaní princípu subsidiarity. Samozrejme, môžeme skončiť v nádhernom pravicovom ignorantstve. Veď nie je nič krajšieho, ako pán kolega Opaterný hovorí, aby sme vyhodili z akejkoľvek spoločenskej kontroly akékoľvek zdroje, ktoré sa nachádzajú v tomto území. Veď ten súkromný záujem to bude spravovať lepšie. Ja to, samozrejme, pripúšťam, len sa pýtam, v záujme koho to bude lepšie spravovať? Pán predseda, my môžeme spolu s vašou stranou alebo s niektorými inými stranami trošku sa zaoberať elementárnou analýzou dopadov súčasnej privatizácie a tými nesmierne výhodnými výsledkami hospodárenia tak v bankách, kde sa nesmierne zlepšilo prostredie pre poskytovanie úverov. V ktorejkoľvek ďalšej oblasti, keď si pozrieme, ako vyzerá teraz príjmová základňa nášho štátu, našich občanov vo väzbe na Slovenský plynárenský priemysel, kde tie prínosy pre verejný sektor sú nebotyčné. Keď táto vláda sa honosí, že ako má, neviem koľko, trojpercentný či koľkopercentný ročný rast, je evidentné, že prínos do verejného sektoru je dramaticky nižší, ako bol v čase, keď boli niektoré, keď boli možné ukazovatele hodnotového rastu relatívne nižšie. V tejto situácii môžem povedať iba to, že je nesmiernym nešťastím pre Slovensko, že si našlo rôznych politikov s rôznym typom videnia, ale nenašlo štátnikov. Nenašlo štátnikov, ktorí sú schopní aspoň v takejto dramatickej situácii povedať, že kdesi predsa nezmyselný egoizmus, povedzme, že stranícky, treba mať aspoň elementárne hranice. Tou elementárnou hranicou mohlo byť len to, aby sme udržali ten formálne 51-percentný, ale v skutočnosti 49- a nižšie percentný štátny majetok, ktorého výnosy môžu ísť reálne do štátneho rozpočtu. Táto vláda, ktorá vstupovala do prostredia, kde hovorila o spálenej krajine, a citujem teraz z prejavu prezidenta tejto republiky Michala Kováča z marca 1997, ktorý rozprával, že skutočne je veľmi nehorázne, keďže Mečiar zaviedol krajinu až do 12-percentnej nezamestnanosti, že je nehorázne, aby ten dolár vyskočil až na 33 korún za dolár, kde síce ten ekonomický rast 5-percentný je dosť vysoký, ale napriek tomu hrozí prehratie z ekonomiky, keď sa treba na to veľmi serióznejšie pozrieť. Za 5 rokov tejto vlády neexistuje jedno jediné odvetvie, okrem tej nezmyselnej predstavy, že ako sme len zlepšili náš vstup do Európskej únie, neexistuje jeden jediný kvalitatívne viditeľný zvrat, elementárny posun, to nezmyselné a neuveriteľné táranie o reformách, ktoré budú pokračovať a ktoré neviem čo v tomto štáte spravia, kde sa nedá zadefinovať ani jeden jediný vecný poklad týchto reforiem okrem toho, že decimujú verejný priestor, (Potlesk.) decimujú verejné peniaze a totálne zbedačujú ľudí v tejto krajine. Ja nie som hlásateľom žiadnych nezmyselných superľavicových alebo nejakých iných predstáv, rovnako ako vy, vážení páni, chcem však trh, chcem ten trh, o ktorom hovorí Ústava Slovenskej republiky, že to je sociálny trh, že to je trh, ktorý jednoducho pracuje s elementárnymi princípmi ľudskej solidarity, a preto cynizmus pána podpredsedu vlády a ministra financií, ktorý tu niečo dokonca si odváži hovoriť o nejakej protiústavnosti toho, že prezident vrátil tento návrh sem, tento princíp, ktorý je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky svojou nesmierne pozitívnou "činnosťou" totálne zničil. Ja ďakujem pánovi kolegovi Kozlíkovi, ktorý nám predniesol prejav o tom, ako umiera sociálny štát a ten sociálny štát tu skutočne prestáva existovať.

Táto vláda, ktorá získala za minulý rok len z privatizácie viac ako 300 miliárd Sk, ukončila fiškálny rok so 60-miliardovým deficitom. Rovnaký 60-miliardový deficit znovu pripravuje teraz, ale už upozorňujem, že keď si miniete tých posledných 80 miliárd, stratíme elementárnu kontrolu nad strategickými podnikmi, už tu neostane nič, už môžete privatizovať len vodu, vzduch a lesy! Pravdepodobne aj o to sa pokúsite a vážení páni ekonómovia sem dôjdu s planúcimi očami, že skutočne to nevie ten verejný sektor spravovať a treba to dať súkromným vlastníckom. Kde sú tie deklarované zisky z toho, čo Slovensko bude užívať po sprivatizovaní podnikov, kde príde nový moderný manažment a ten manažment výrazne zdynamizuje elementárne zisky. Prečo nepociťujeme nikto potrebu aspoň to, aby sme si dali predložiť, aby sme tie čísla videli, nech budú trochu nižšie, ako sme predpokladali, kde boli tie slávnostné reči, ale to nehorázne nič, kde Nafta Gbely už nezdaňuje výstupy Slovenskej republiky, keď v novinách prebehla správa, že plynárenský priemysel zaplatí štátu 4 miliardy korún, čo bola presne suma 40 %, o ktorú sa zvýšila cena tohto plynu. To je to nesmierne dobré užívanie, to dokonalé spravovanie verejného majetku? To je to, čo malo priniesť piatim miliónom ľuďom, dvestotisíc učiteľom, možno dvadsaťtisíc lekárom, ja neviem, dvadsaťtisíc policajtom, ktorý má zlepšovať sociálny status? Táto spoločnosť nie je schopná sanovať elementárne svoj kultúrny rozvoj, nedokáže nájsť tri nešťastné miliardy na to, aby sa udržalo Národné divadlo, ktoré je v každom normálnom štátne absolútne samozrejmou súčasťou vôbec bytia národného spoločenstva, ktoré sa organizuje v štáte. Tento štát podvyživil a zničil akékoľvek národné výskumné kapacity, choďte sa pozrieť ako vyzerá akadémie vied s tým nesmierne dokonalým zabezpečením finančným tej národnej inteligencie. Jedine, kde už získame ten spoločenský rozum, ktorým sa máme viesť, to sú z cudzích peňazí platené inštitúty, inštitúty verejnej mienky a neviem čoho všetkého, proti ktorým nič nemám, a teším sa na to prekríženie európskeho a môjho národného záujmu. Lenže žiadne také nič neexistuje, existujú účelové inštitúcie, ktoré tvoria akože čosi, čím nás potom oblažujú naše masmédiá, ale nemám nič, čo by som mohol budovať svoju vlastnú kapacitu na to, aby som mohol identifikovať svoje potreby a porovnávať tieto potreby, prípadne išiel do konfrontácie s požiadavkami a ideovými premisami, ktoré sem prichádzajú povedzme aj z Európy. Ja, ktorý sa teším do Európy, do Európy o ktorej Klokočka hovorí, že v podstatne každý európsky štát je sociálnym štátom, pretože aj tie štáty, ktoré v ústavách implicitne neoznamujú, respektíve neudávajú sociálne práva, osobitne to robia severské štáty, tak tieto štáty fungujú v serióznej sociálnej klíme. Ako je možné, že tri kresťanské strany, aspoň tak majú definované svoje názvy, nevedia, čo je to elementárna ľudská solidarita, hlavne nevedia, čo je to verejné blaho. V mene koho ideme a v mene čoho, "zadeklarujte" aspoň trochu, čo prinesie našim ľuďom to, že predáte posledných 80 miliárd korún, ktoré sú vo verejnom sektore na Slovensku!

Toto sa, samozrejme, nedeje, nemá význam, možno by pri elementárnej schopnosti vnímať, vážení páni kolegovia, aspoň hry na demokraciu a na parlamentarizmus by možno malo význam ešte pokúsiť sa spoločne hľadať nejaké seriózne východiská, pokúšať sa prípadne zmierňovať navrhované dopady, možno nie ste úplne neprístupní k racionalite ako takej a k elementárnej schopnosti vymieňať si názory, počúvať a hlavne rešpektovať elementárnu esenciu demokracie a to je to, že nezvratné kroky spoločnosti, ktoré sa neopakujú, ktoré sú jednoducho jednorazové a ak ich niekto schvaľuje zo 76-hlasovou pozliepanou väčšinou v parlamente, ak toto chcete považovať za historickú legitimitu, je to váš problém. Ja osobne chcem povedať iba jedno, že pre mňa je toto jeden z najčernejších dní môjho politického života. Som veľmi smutný, že v tomto parlamente sme nenašli elementárnu schopnosť posúdiť spoločne takú zásadnú otázku, ako je definitívne zrušiť elementárne atribúty hospodárskeho sebaurčenia národného štátu, takže nič mi iné neostáva, len "pogratulovať vám" v úvodzovkách k tomuto nesmierne nádhernému kroku, povedať však aj to, že mi je ľúto, že buď z nevedomosti alebo z iných dôvodov ste nás vystavili takémuto nesmiernemu cynizmu a takýmto krokom no a vyhrážať nie, len poviem vám narovinu, je mi ľúto, akým spôsobom bude tieto vaše kroky a takéto vnímanie v skutočnosti vnímať história.

Úplne na záver by som vám prečítal len, ako sa k tomuto problému stavajú napríklad Francúzi, kde zrejme pán kolega Opaterný študoval len ekonomickú literatúru a tú politickú ekonomickú dal dočasne bokom. Francúzska preambula ústavy uvádza nasledovné: Celý majetok a všetky podniky, ktorých prevádzkovanie má povahu verejnej národnej služby, alebo faktického monopolu, alebo ho nadobudne, má sa stať vlastníctvom štátu ako celku. To je francúzska ústava. Pre všetkých, ktorí by snáď následne pre pobavenie chceli poznať, ako vyzerajú iné ústavy, ako vyzerá úloha štátu a úloha, ktorá je definovaná v ústave ako v základnej listine ako to spoločenstvo, ktoré je organizované v štáte, vníma ochranu hospodárskeho prostredia, ako si na jednej strane váži súkromnú iniciatívu, ako si na jednej strane váži vlastníctvo, ale na druhej strane ako dokáže formulovať aj otázku verejného blaha a elementárnych verejných záujmov a hlavne základnú úlohu štátu, vytvoriť predpoklady, aby aspoň drvivá väčšina spoločnosti bola schopná žiť aspoň v elementárne akceptovateľnej sociálnej klíme. Komu to je jedno a koho to nezaujíma, nech sa páči, ale potom už iba posledný citát na záver, chcem povedať vám, ako vyzerá článok 16 v dánskej ústave. Tam je napísané: Ministri môžu byť obžalovaní kráľom alebo volkentingom za zlé riadenie úradu. Obžaloby ministrov zo zlého riadenia úradu prerokúva vysoký súd kráľovstva. Veľmi ma mrzí, že tento inštitút v našom právnom poriadku nemáme. Ďakujem za pozornosť. (Mohutný potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Přídal, Zubo, Muňko s faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Číža. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Přídal.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán kolega, keby som vás nepoznal po hlase, tak som myslel, že hovorí pán poslanec Ondriaš, už mi tam chýbalo len to Mor ho! Chcel by som vám povedať, že uchyľovať sa k takej demagógii ako o samovraždách, to doteraz "previedla" len komunistická strana. (Hlasy v rokovacej sále. Piskot.) Nezamestnanosť nie je 20 %...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslaned Hopta, čo si to dovoľujete!

A. Přidal, poslanec: ...ale 13,7 % a Národné divadlo stojí na Hviezdoslavovom námestí už 80 rokov. (Hlasy v rokovacej sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Ja by som len toľko chcel povedať pre všetkých tu prítomných a neprítomných pánov poslancov, že skutočne i na tom, čo môj predrečník povedal, je vidieť, že zdravé myšlienky hýbu svetom. Aj v tomto parlamente sa tie myšlienky rozrastajú. A k pánovi predrečníkovi, chcel by som potvrdiť tú skutočnosť...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec!

S. Zubo, poslanec: ...ja hovorím na pána Číža, chcel by som potvrdiť tú skutočnosť, keď hovoril, že ak táto vláda sa považuje za zlú vládu, za neschopnú vládu riadiť ekonomiku štátu, nech odstúpi.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Muňko. (Hlasy v rokovacej sále.)

D. Muňko, poslanec: Všetci predrečníci tu z našej politickej strany už povedal dosť k tomu. Ja by som sa chcel však vrátiť ku Kjotskému protokolu, ktorý Európska únia prijala a povedala jasne, aká bude situácia s energetickými zdrojmi v roku 2006. Ja by som vás chcel len, páni poslanci z koalície, poprosiť, keby ste si ten Kjotský protokol pozreli, čo bude v roku 2006, aký bude nedostatok energetických zdrojov v Európskej únii. Potom asi budete ináč pristupovať k týmto strategickým podnikom.

A chcel by som sa vrátiť ešte k jednej veci na záver. Páni z vládnej koalície. Nastúpila Dzurindova vláda, začala písať čierne knihy, možno že príde ďalšia vláda, ktorá už nebude mať žiadne východisko, nebude písať čierne knihy, ale bude zatvárať. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čiž.

M. Číž, poslanec: Iste, môj prejav bol emotívny a ospravedlňujem sa všetkým, len emócie pravdepodobne patria k životu a hrozne ma mrzí, že tie emócie nepoužívame viacerí, lebo ako tak sledujem, ratio v tejto sále priestor nemá. Pán Přidal, ste nepochybne inteligentný človek, však máme dobré vzťahy, len o ústavnom prostredí a o kresťanskej sociálnej náuke nemáte ani páru. Ja mám iba taký malý citát, ktorý stihnem odcitovať za tú jeden a pol minúty, je to citát a hodnotenie Klokočku, ktorý napísal knihu, ktorá sa volá Ústavné systémy západných krajín a on takto hodnotí situáciu po 2. svetovej vojne: "Všeobecná daň krvi, utrpenia a pracovného vzopätia vyjadrila všeobecnú identifikačnú hodnotu, ktorou nemôže byť negatívny sociálny egoizmus ohraničujúci štát. Po vojnách prichádza k sociálnym a politickým reformám, k nástupu socializujúcich vlád, znárodňovaniu niektorých odvetví, ale nie na Slovensku, ani v Česko-Slovensku, ale vo Francúzsku, v Nemecku, ale aj v Anglicku. Socializačná iniciatíva upozorňuje vôbec nie iba monopol socialistických síl v kódexe sociálnych práv vrátane práva, je súčasťou celého súboru základných ľudských práv." Vy ste v živote nečítali Európsku sociálnu chartu, nemáte o nej ani páru. Neprekáža mi to, veď každý vieme svoje, len trošičku pokory do tých vyjadrení a som pripravený na čo len priateľský, súkromný dialóg o týchto otázkach, ale najprv si treba aspoň čosi prečítať. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec.

S. Janiš, poslanec: Zaznel tu jeden výrok, že suverenita štátu bez majetku je len fiktívna suverenita. Ja len z teórie štátu, že či to ten rečník myslí úplne vážne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie... Pán poslanec Číž, už ste hovorili dosť. (Smiech.) Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k rokovaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch,

ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky.

Poprosím teraz pána poslanca Hurbana, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore a o odporúčaní a o stanovisku výboru, ktorému som na prerokovanie tento návrh zákona pridelil. Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania zákona zo 6. novembra 2003 o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z. vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Každý poslanec má tento dokument k dispozícii ako tlač 485. Predseda Národnej rady pridelil uvedený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru, ktoré predmetný zákon v stanovenom termíne prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto zákone stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. K uvedenému zákonu výbory zaujali nasledovné stanoviská: výbor pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade schváliť v pôvodnom znení, ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia, nakoľko nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady nevyplynula žiadna zmena. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča teda Národnej rade zákon schváliť v pôvodnom znení. Táto správa výborov k zákonu zo 6. novembra o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorú vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, bola schválená uznesením gestorského výboru 3. decembra 2003. Výboru určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o zmene, ktorá vyplynula z rozhodnutia prezidenta, a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Pán predseda, skončil som, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu, páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prepáčte, pán poslanec Šulaj. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Skôr ako vystúpi pán poslanec Šulaj, chcem upozorniť pánov poslancov, že jedna z našich kolegýň, pani poslankyňa Angyalová pozýva pánov poslancov na 20.30 hodinu na koncert Pre dušu. Kto bude mať záujem, môže sa tohto koncertu v reštaurácii známej pod Hlavou XXII zúčastniť. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Ja nebudem zdržiavať, len jednu vetu. Básnickú otázku. A vy si myslíte, že keď sme zrušili daň z darovania, že tú daň z prevodu a prechodu nehnuteľností bude niekto platiť? Nechcem odpoveď. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie. Ďakujem pánovi poslancovi Hurbanovi.

Pristúpime teraz k rokovaniu o posledných dvoch návrhoch zákonov, ktoré pán prezident vrátil. Prvý je

zákon z 28. októbra 2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Prosím pána poslanca Drgonca, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona v jeho gestorskom, v ústavnoprávnom výbore. Nech sa páči, pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem. Dámy a páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 25. novembra 2003 č. 472 pridelil zákon z 28. októbra 2003 o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorskému výboru. Výbor o tomto zákone rokoval na svojej 45. schôdzi dňa 27. novembra 2003. Výbor v súlade so zákonom o rokovacom poriadku najskôr rozhodoval o jednotlivých pripomienkach prezidenta, išlo o 14 pripomienok, s tým, že s pripomienkami uvedenými pod bodom 3 až 11, 13 a 14 súhlasil. Pripomienky uvedené pod bodom 1, 2 a 12 výbor neodsúhlasil, neprijal. Ide o tie pripomienky, ktoré zasahujú do štruktúry Rady Justičnej akadémie a zo skladania skúšobných komisií, pôvodný mechanizmus vytvárania týchto štruktúr Justičnej akadémie, založený na rovnováhe medzi Súdnou radou a výkonnou mocou reprezentovanou ministrom spravodlivosti. Prezidentom navrhnuté pripomienky znamenajú narušenie rovnováhy medzi týmito dvomi zložkami. Z tohto dôvodu ústavnoprávny výbor tieto pripomienky neschválil. Po hlasovaní o jednotlivých pripomienkach ústavnoprávny výbor hlasoval o návrhu uznesenia, ktorý znel: zákon schváliť v znení prijatých pripomienok. Z celkového počtu 11 členov ústavnoprávneho výboru bolo prítomných 8 poslancov. Za návrh uznesenia hlasovali 4 poslanci a 4 poslanci hlasovali proti návrhu. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky teda neprijal uznesenie, lebo návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, členov výboru. Následne výbor uznesením č. 349a rozhodol, že poveruje Jána Drgonca, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku plnil úlohy spravodajcu. V súlade s týmto poverením využívam právo spravodajcu a odporúčam hlasovanie súčasne o bode 1 a 2 pripomienok prezidenta, nakoľko ide o pripomienky, ktoré sú navzájom prepojené, a potom ďalej o každom bode pripomienok prezidenta Slovenskej republiky hlasovať osobitne.

Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov, páni poslanci, pýtam sa vás... Pán poslanec Číž! Či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi poslancovi Drgoncovi. Prerušujem rokovanie.

Pristúpime k prerokúvaniu posledného pánom prezidentom vráteného

zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

Poprosím pána poslanca Abelovského, aby z poverenia výboru predniesol stanovisko gestorského, ústavnoprávneho výboru, k vrátenému zákonu. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 1. decembra 2003 pridelil zákon o advokácii ústavnoprávnemu výboru ako výboru gestorskému. Výbor o predmetnom zákone rokoval na 46. schôdzi 3. novembra a uznesením č. 354 odporučil schváliť v znení pripomienok uvedených v rozhodnutí prezidenta republiky z 28. novembra 2003 v časti nasledovne: keďže tento materiál ste nedostali do poslaneckých lavíc, musím ho celý prečítať. V § 3 ods. 4, ktorý znie: bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Druhý bod, v § 14 ods. 5 za slová "a na dediča poručiteľa, ktorý bol komanditistom komanditnej spoločnosti, sa primerane použijú ustanovenia § 15 ods. 5", sa vypúšťajú. Po tretie, v § 15 sa vypúšťa ods. 5, doterajšie ods. 6 až 8 sa označujú ako ods. 5 až 7. Po štvrté, v § 69 ods. 1 písm. a) sa slová "a určuje ich počty" vypúšťajú. Po piate, alternatíva I: § 84 sa vypúšťa. Alternatíva II: v § 84 v prvej vete sa slová "alebo zoznamu koncipientov" nahrádzajú slovami "alebo zo zoznamu advokátskych koncipientov podľa § 77 ods. 1 alebo ods. 2" a v druhej vete za slová "advokátskych koncipientov" vkladajú slová "podľa § 77 ods. 1 alebo ods. 2". Ústavnoprávny výbor ako gestorský odporúča zákon z 28. októbra 2003 o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní schváliť v znení schválených pripomienok a doplnkov. Pán predseda, otvorte rozpravu.