V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je, samozrejme, vždy dobré počúvať odborníka, ale, žiaľ, prináša to aj tie riziká, že niekedy tomu človek nerozumie, lebo až tak hlboko sa veci všetci zrejme nerozumieme. Možno tí, čo sú tu áno, ale ja až tak hlboko nie. Netrúfam si podrobne analyzovať rozpočet našej republiky, i keď si trúfam pokojne analyzovať rozpočet jednej firmy alebo nejakej akciovej spoločnosti, ale toto je predsa trošku viac. Ja by som preto využil tú faktickú poznámku aspoň na to, aby som sa spýtal pána ministra, ktorý určite to bude vedieť a bude určite mi vedieť odpovedať na to, čo mi minule sľúbil, a neodpovedal, kde sú v rozpočte zahrnuté výnosy z dividend SPP, pod akou položkou a koľko. Takisto by ma zaujímalo, keď teda sa môžem ospravedlniť za neznalosť, kde sú zahrnuté dividendy z ostatných sprivatizovaných strategických podnikov a koľko je to peňazí. Tiež ma zaujíma, či, teda - ospravedlňujem sa, že sa pýtam pána ministra, či má kontrolu trošku nad tým, že tieto veľké strategické podniky nevyvážajú peniaze za hranice našej vlasti, povedzme legálne, ale nie celkom oprávnene, a či sa aspoň robia nejaké prísnejšie kontroly - lebo hovoríme o miliardách, nehovoríme o pár korunách -, či sa robia aspoň nejaké prísnejšie kontroly na kontrolu týchto sprivatizovaných strategických podnikov hlavne v tejto súvislosti, či sa nevystavujú také faktúry, však viete, ako sa to, o čom hovorím, a možno že by som aj, keď bude čas, vedel dať aj tip na nejaké, kde si myslím, že sa také faktúry vystavujú. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Tkáč, stráca poradie. Pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, ja budem naozaj veľmi stručný, lebo všetko som už v podstate povedal. Ide len o pozmeňujúce návrhy, ktoré som nepredložil, a predtým, už keď sme tu tak sami, (So smiechom.) pán minister financií, ja by som sa chcel spýtať na jednu vec. Viete, vy ste si zvolili takú taktiku, že vlastne každý poslanec, keď príde s istým pozmeňujúcim návrhom, musí zároveň povedať, odkiaľ chce čerpať peniaze, alebo z čoho chce ubrať, keď chce niekde pridať. Viete, ja som to nikde nenašiel ani v rokovacom poriadku, proste nenašiel som to, aj som sa pýtal kolegov, no a zdá sa mi to v tejto chvíli pre rezorty, ktoré si na seba nezarobia, veľmi nevýhodné. Je tu terciárna sféra a keď chcem napríklad navrhnúť isté prostriedky pre národné divadlo, pre Slovenskú televíziu, pre Slovenský rozhlas, napríklad, čojaviem, alebo pre Košickú filharmóniu, nemôžem povedať, že zoberiem finančné prostriedky, ja neviem, z rezortu ministerstva hospodárstva, financií a tak ďalej a tak ďalej, preto, lebo je to terciárna sféra, ktorá si na seba nezarába, a je problémom ministerstva financií, odkiaľ tie peniaze zoberie, a je to otázkou istých priorít, ktoré to ministerstvo financií má z hľadiska vedenia štátu a tým pádom aj terciárnej sféry. Preto si dovolím vybočiť z týchto pravidiel hry, vedomý si toho, že asi nebudem akceptovaný, ale aj tak si dovolím predložiť isté veci, možno len preto, aby som na ne upozornil. (So smiechom.) No, je to tak zaužívané medzi poslancami a niekde tieto noty tí poslanci, je to dobrý zvyk, niekde tie noty tí poslanci museli dostať, hlavne teda koaliční poslanci, ale už aj opoziční sa potia, kde tie peniaze majú zobrať, aby tam pridali, proste je tu istá hra, ktorú ste veľmi premyslene vymysleli, ale dovolil by som si jej nepodľahnúť.
Takže pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte. Ide, samozrejme, o národné divadlo. Dovolil by som si navýšiť kapitálové výdavky spolu z 296 440 000 Sk na 909 120 000 Sk. v tom je Slovenská filharmónia Bratislava, rekonštrukcia budovy Reduty 22 miliónov, Správa kultúrnych zariadení ministerstva kultúry, dostavba areálu Slovenského národného divadla 560 miliónov, štátna opera Banská Bystrica, dostavba a rekonštrukcia 52 700 000.
Hovoríme o týchto inštitúciách nesmierne dlho. Ich rekonštrukcia respektívne ich dofinancovanie sa stále odkladá a nie je to o ničom inom, je to len o prioritách štátneho rozpočtu, o istej filozofii toho štátneho rozpočtu a vlastne - keďže hovoríme o kultúrnych ustanovizniach -, aj o istej kultúrnosti tejto vlády a keby som chcel byť veľmi presný a adresný, aj o kultúrnosti ministra financií. A okrem toho váš štátny tajomník, pán minister financií, má vrelý vzťah ku kultúre, preto, lebo ako moje informácie siahajú, skončil Vysokú školu múzických umení, takže je to určite človek, ktorý vám dá veľmi presné informácie. (Hlas z pléna.) Bavili sme sa o tom na výbore, jednu zo škôl, ktorú skončil... (Hlas z pléna.) Máte pravdu, máte pravdu, no tak, však máte blízko k pánovi ministrovi Kaníkovi, takže som sa až tak veľmi nepomýlil, ale nie, celkom vážne, ide mi o vzťah ku kultúre, ktorý táto vláda v tejto chvíli podľa mňa nemá. Čiže to je jeden pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh, dámy a páni, hovorí o Slovenskom rozhlase. Slovenský rozhlas, to je zase jedna zvláštna kapitola, jeden zvláštny fenomén v mediálnom priestore, ktorý je dlhodobo nastavený takým spôsobom, že v rámci verejnej služby je tu napríklad orchester, najstarší na Slovensku, s najväčšou tradíciou a dovolím si tvrdiť, jeden z najlepších orchestrov na Slovensku - Symfonický orchester. Je tu herecká skupina, ktorá takisto robí isté penzum národnej kultúry vo verejnoprávnej slovenskej inštitúcii, dokonca jazykovo čisto, preto, lebo tu existujú istí jazykoví experti, ktorí dlhodobo na jazykovú čistotu, na jazykovú kultúru slovenčiny dávajú pozor. A čo sa stalo: Od 1. januára vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov sa ruší herecká skupina v Slovenskom rozhlase. Tento herecký súbor, opäť s dlhodobou tradíciou, súbor, ktorý sa podieľa významným spôsobom na pôvodnej slovenskej tvorbe, opäť, čo sa stane? Opäť utrpí národná kultúra, opäť utrpí verejná služba v rámci verejnoprávneho Slovenského rozhlasu, minimálne finančné prostriedky, ktoré táto inštitúcia potrebuje v rámci dlhodobého nastavenia, zase opäť čosi nebudeme mať. Preto by som si dovolil spraviť takú malú výmenu a podľahnúť tejto vašej teórii v tomto prípade. Bežný transfer pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je vo výške 95 585 000, no a na základe opakovaného verejného prehlásenia ústredného riaditeľa Slovenskej televízie pána Rybníčka, že odmieta nešpecifikovaný transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu, navrhujem upraviť bod 5 takto: Bežný transfer pre Slovenský rozhlas bez Slovenskej televízie, aby bol 97 585 000 Sk. To sú peniaze, ktoré Slovenskému rozhlasu zhruba pomôžu, aby tento produkt svojej činnosti v rámci verejnoprávnej inštitúcie mohol naozaj napĺňať, ide najmä o vydavateľstvo, aj o zahraničné vysielanie, aj o symfonický orchester a aj o hereckú skupinu, ktorá, zdá sa, že je naozaj bezvýznamná, ale tých naozaj niekoľko ľudí, ktorí by tam od 1. januára nemali byť, majú leví podiel na pôvodnej slovenskej tvorbe, ktorú práve Slovenský rozhlas vysiela.
Toľko moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem za pozornosť a verím v ústretovosť a múdrosť tohto cteného parlamentu. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať... Á, s faktickou poznámkou pán Hanzel. Nech sa páči, pán poslanec.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem len povedať, že je škoda, že v tomto parlamente je tak málo ľudí, keď sa hovorí o vážnych veciach. Neviem, či sa to nejakým spôsobom nedá do rokovacieho poriadku zakomponovať, že by tu mal byť povinne aspoň nejaký počet ľudí. Pred chvíľkou som počítal, napočítal som 17 ľudí, tak myslím si, že to je minimálne neúcta k tomu rozpočtu, ktorý prerokúvame. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Možno je neúcta je tomu, kto ho predkladá. A budeme pokračovať, pán poslanec Hamarčák.
I. Hamarčák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Štátny rozpočet je zákon zákonov, podľa neho sú riadené verejné financie, podľa tohto zákona štát hospodári. Od tohoto zákona závisí, či hospodárenie štátu bude v nadchádzajúcom roku efektívne, či verejné prostriedky budú hospodárne a účelne vynaložené na prospech všetkých občanov a na prospech rozvoja Slovenska.
V rozprave k návrhu štátneho rozpočtu tu zaznieva veľa vecnej kritiky, ale aj populizmu. Zaznieva tiež mnoho námetov, ale aj rozumných, konkrétnych návrhov. Samozrejme, že parlament je pôda pre rôzne názory. Každý poslanec má právo hodnotiť štátny rozpočet zo svojho pohľadu, prípadne z pohľadu strany, ktorú reprezentuje. Verím, že všetci poslanci majú aj pocit zodpovednosti, či už pozitívny, alebo negatívny. Isteže, bolo by optimálne, keby v tomto parlamente vládla oveľa väčšia zhoda, ale aj táto rozpravy odráža reálne terajšie rozloženie politických síl v našej spoločnosti. Realita je však taká, že rozdeľovať sa dá iba to, čím tento štát reálne disponuje. A to, čím štát disponuje, bolo a je limitované hospodárskym rozvojom, ale aj politickým vývojom Slovenska v minulých obdobiach.
Nechcem vo svojom príspevku hovoriť o číslach, ktoré sú všeobecne známe, ale dovoľte mi krátky exkurz do histórie a zamyslenie sa nad realitou, ktorá v istých súvislostiach podmieňuje a limituje aj verejné financovanie a teda celý proces tvorby a schvaľovania rozpočtu. Najväčšia kritika návrhu štátneho rozpočtu poznamenaná príznačným populizmom je zo strany kolegov súdruhov z KSS. Vážení priatelia, chcel by som vám iba pripomenúť, že poniektorí si ešte celkom živo pamätáme skvelé výsledky minulých päťročníc budovania rozvinutej socialistickej vlasti. Všetko bolo vždy a včas splnené, na 120, možno 150 %, akurát, že mandarínky, banány, pomaranče, spišské párky, autá, práčky, televízory a iné lukratívne tovary sa dali kúpiť iba pod pultom alebo na poradovník a iba pre vyvolených. Zamestnaný bol síce každý a aj tí, ktorí nikdy nepracovali, pracovať nechcú a ani nebudú a samozrejme, všetci mali skoro rovnaké platy. Možnože tí, ktorí nechceli pracovať, boli na tom lepšie ako poctivci. Ako mám veriť vašim rečiam, keď som vašu reálnu politiku zažil. Ale na druhej strane chápem vaše pohnútky, ktoré vás vedú k tomuto populizmu. Nesporné a zároveň paradoxné na tom je to, že takúto živnú pôdu vám vytvára sociálna a hospodárska situácia, ktorá je dedičstvom aj vašej minulosti, minulosti, v ktorej vedúcu úlohu v štáte a v spoločnosti mala dokonca v ústave zakotvenú vaša komunistická strana.
Domáce väzenie slovenských občanov sa skončilo rokom 1989. Veľa poctivých ľudí sa nádejalo, že nežná revolúcia priniesla zmenu k lepšiemu. Veľa tvorivých ľudí bolo presvedčených, že prišla ich doba, keď budú môcť naširoko rozvinúť svoj talent. Mnohí z nás verili, že na Slovensku bude možné veľmi rýchlo usporiadať vzťahy v politike, zmeniť ekonomiku, hospodárstvo a veci verejné tak, aby účinne slúžili na prospech našich občanov. Demokracia si však nekompromisne vyberá svoju daň. Dokazuje nám, že nie je možné preskočiť žiadne štádium vývoja spoločnosti od totality k demokracii. Pri nesporných pozitívach demokratického vývoja na Slovensku sa však v každom období s permanentnou pravidelnosťou prejavovali aj negatíva asociované naším myslením a konaním, ktoré sa v konečnom dôsledku vždy prejavovali aj v sociálnych a ekonomických parametroch rozvoja.
Spomeniem len niekoľko rozhodnutí, ktoré mali podľa môjho názoru pomerne negatívne dôsledky aj na našu ekonomiku a teda aj na tvorbu štátnych rozpočtov a v konečnom dôsledku aj na rast hrubého domáceho produktu.
Jedným z prvých bolo rozhodnutie o konverzii nášho zbrojárskeho priemyslu. Týmto rozhodnutím Slovensko prišlo o lukratívne trhy a mnoho tisíc pracovných miest. Firmy, ktoré sa na túto špeciálnu výrobu orientovali, sa ani po 13 rokoch nedokázali celkom spamätať z tohto úderu. Nasledovala nedôsledne pripravená malá privatizácia, keď sa na metre kubické rôznych trafík ponúkali miliónové bankové úvery bez ručenia, ktoré neskôr zostali bankám ako nedobytné pohľadávky. Kupónová privatizácia vytvorila živnú pôdu pre rôznych finančných dobrodruhov, ktorí cez privatizačné fondy ponúkali neuveriteľné výhody pre drobných investorov, až nakoniec veľa takýchto fondov zmizlo aj s majetkom drobných akcionárov. A možno dnes sa pomaly očistené vracajú späť do ekonomiky zadným vchodom. Dobre pripravená privatizačná rabovačka v rokoch 1994 až 1998 zavŕšila proces skazy. Mnohí takzvaní podnikatelia, ktorí za zlomky hodnoty nadobudli lukratívne a prosperujúce podniky, ich vzápätí vytunelovali, nechali padnúť s nimi aj tisícky pracovných miest. Aj na túto privatizáciu doplatili banky, ktoré poskytli úvery bez dostatočných záruk. Vtedajšia vláda v tom období v snahe zabezpečiť aký-taký rozvoj zobrala množstvo úverov za značne nevýhodných úrokových a časových podmienok.
Dlhodobé odkladanie riešenia systémov školstva, zdravotníctva, verejnej správy, v smere posilnenia a presunu kompetencií na samosprávne inštitúcie iba vytvárali verejný dlh a prehlbovali krízu vo verejných financiách. Všetky tieto aspekty mali pomerne výrazný negatívny vplyv na vývoj verejných financií. Ani vláda v rokoch 1998 až 2002 nebola v reformách príliš úspešná, pretože vzhľadom na pomerné silné zastúpenie ľavice nedosiahla dostatočnú razanciu reforiem a veľa predsavzatí musela odložiť. Pod tlakom dôsledkov takéhoto hospodárenia s verejnými financiami bolo potrebné a nevyhnutné v prvom rade ozdraviť bankový sektor, čo si vyžiadalo mnohomiliardové prostriedky. Obrovské prostriedky tiež každoročne plynú do systému zdravotníctva, školstva, verejnej dopravy a iných na oddlženie hospodárenia týchto systémov. Okrem toho ďalšie prostriedky idú do dotácií cien plynu, elektrickej energie, tepla a tak ďalej. Ak by sme takto pokračovali ďalej a neboli by v dohľadnej dobe vykonané reformné kroky, v týchto systémoch znamenalo by to s najväčšou pravdepodobnosťou vážne rozkolísanie verejných financií. Preto chcem oceniť odvahu tejto vlády naštartovať nepopulárne reformy. Aj keď pán prezident z tohto miesta kritizoval vládu práve preto, že sa naštartovali reformy v rôznych rezortoch naraz, akoby bez koordinácie. Ja som presvedčený, že už nie je ďalší časový priestor na odkladanie žiadnej reformy. Ubehlo priveľmi mnoho času, keď vlády reformy odkladali, a tento fakt spôsobil kumuláciu mnohých negatívnych dôsledkov. V návrh štátneho rozpočtu oceňujem najmä to, že jeho naplnenie bude mať pozitívny vplyv na stabilizáciu verejných financií a do budúcnosti očakávam, že minimálne vytvorí priestor pre programovanie rozvojových impulzov v budúcoročnom štátnom rozpočte. Súhrn súvisiacich daňových zákonov, ktoré v parlament prijímame ako predpoklad pre na plnenie štátneho rozpočtu, síce dáva veľký podnet na kritiku zo strany opozície, ale rád by som videl tú istú opozíciu, akým spôsobom by tieto problémy riešila. Okrem populizmu v smere zmierňovania dopadov som zo strany opozície počul veľmi málo o tom, čo by chcela urobiť ináč a hlavne lepšie. Uznávam, že dopady týchto zákonov sa na istú dobu negatívne dotknú širokých vrstiev občanov Slovenska, ale odkladanie reforiem by malo za následok oveľa vážnejšie dôsledky, ktoré by mohli na dlhú dobu ovplyvniť hospodársky a sociálny vývoj na Slovensku a to aj v súvislosti s budúcim vstupom Slovenska do Európskej únie. Slovensko za posledných 5 rokov urobilo výrazný pokrok v prístupových procesoch ako v politickej, tak aj v hospodárskej rovine a bolo by neodpustiteľným hazardom, ak by sme neschválením štátneho rozpočtu vytvorili priestor pre rôzne špekulácie, dohady a hypotézy.
Na druhej strane chcem kriticky povedať, že návrh štátneho rozpočtu nie je absolútne optimálny, ale ani nikdy nebude. Vidím v ňom jednak nafúknuté položky, najmä v jednotlivých kapitolách rezortov, ktoré sa s pravidelnou presnosťou opakujú, rok čo rok, a ktoré sú na našom výbore pre financie, rozpočet a menu tvrdo kritizované a upravované. Takéto návrhy pripravujú ministerskí úradníci v rámci svojich záujmov a na úkor ostatných položiek rozpočtu. Tu vidím dosť veľký priestor pre ministrov tejto vlády, aby nároky svojich ministerstiev podrobili dostatočne hlbokej analýze s cieľom ich zreálnenia. A sú tu aj riziká, ktoré môže vyvolať neodskúšané a neoverené pôsobenie daňových zákonov, nových daňových zákonov, a tieto môžu spôsobiť výpadok na strane príjmov. Tieto riziká však nepokladám za také vážne, aby ich v rámci rôznych opatrení v priebehu roka nemohlo ministerstvo financií úspešne zmanažovať. Chcel by som z toho miesta vysloviť jedno prianie, ktoré by sa mohlo a malo zo strany vlády začať intenzívnejšie napĺňať. Chcem vyzvať pána podpredsedu vlády a ministra financií, ale aj vládu ako celok, aby sa čo najskôr začali do rozpočtovania presadzovať prvky fiškálnej decentralizácie. K tomu ma vedie poznanie, že naozaj štát nie je dobrý hospodár. V priebehu nedávnej minulosti sa reálne ukázalo, že miestna a regionálna samospráva dokáže oveľa efektívnejšie a účelnejšie nakladať s verejnými financiami, a takisto na druhej strane aj verejná kontrola nakladania s týmito financiami je oveľa účinnejšia. To sa ukazuje napríklad v systéme miestneho a regionálneho zdravotníctva a školstva, ktoré samospráva za pomerne krátke obdobie spravuje a dosahuje oveľa lepšie výsledky ako v porovnateľných podmienkach dosahoval prednedávnom štát.
Ctené dámy a páni, dovoľte mi v tejto súvislosti položiť, predložiť aj dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa dotýka posilnenia finančného krytia samosprávnej funkcie údržby a opravy miestnych komunikácií. Navrhujem, aby sa v § 3 ods. 3 písm. d) slová "60 %" nahradili slovami "55 %" a slová "40 %" nahradili slovami "45 %". Predložený návrh umožní zlepšiť podmienky riešenia hospodárskeho rozvoja plošne vo všetkých regiónoch Slovenska tým, že zvyšuje objem finančných prostriedkov o 110 miliónov korún v roku 2004 na financovanie cestnej infraštruktúry, ktorej rozvoj sú povinné podľa zákona zabezpečovať obce a mestá. V uplynulých štyroch rokoch aj napriek cenovým a daňovým úpravám sa takmer nezmenila výška podielu obcí na cestnej dani, čo sa negatívne prejavuje na údržbe a rozvoji miestnych komunikácií. Vstupom Slovenska, Slovenskej republiky do Európskej únie sa vytvoria pre štát pomerne lepšie podmienky na získanie zdrojov z fondov Európskej únie na budovanie a údržbu cestnej siete, ako by to bolo pre obce. Nevýhodu obcí zvýrazňuje tiež odkladný proces fiškálnej decentralizácie. Miestne komunikácie sú pritom neoddeliteľnou súčasťou cestnej infraštruktúry a sú jednou zo základných podmienok vstupu podnikateľských subjektov a zahraničného kapitálu do územia, najmä po vstupe Slovenska do Európskej únie.
Môj druhý návrh smeruje k záväznej úlohe ministerstva hospodárstva pre zabezpečenie deputatného plnenia pre baníckych dôchodcov a vdovy po baníkoch, ktoré bolo pravidelné rozpočtované v tejto kapitole od roku 1994. Nárok na deputát dôchodcom, ktorí splnili stanovené podmienky, napriek zrušeniu príslušného výnosu ministerstva uznali za platné svojimi rozhodnutiami aj súdy, vrátane rozhodnutia dovolacieho súdu, pretože pri kvantifikácii celkového limitu výdavkov kapitoly ministerstva hospodárstva bola táto suma zo strany ministerstva financií zohľadnená. Navrhujem ju vyčleniť v rámci rozpočtového limitu, kapitoly ako záväznú úlohu. Táto suma nepredstavuje výdavkový titul, ktorý by ovplyvnil rozpočet kapitoly, a tiež nebude mať dopad na štátny rozpočet ako celok. Ide o sumu 15,5 milióna korún. Navrhujem preto, aby v prílohe č. 7 k zákonu o štátnom rozpočte účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 sa záväzné ukazovatele zmenili takto: V kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky doplniť záväznú úlohu deputatné plnenie pre baníckych dôchodcov a vdovy po baníkoch, záväzný limit v sume 15,5 milióna Sk. A celkové výdavky kapitoly ministerstva hospodárstva sa týmto pozmeňujúcim návrhom nemenia.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uchádzam sa o vašu priazeň a dovoľujem si vás požiadať o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov. Chcem vám tiež oznámiť, že poslanci klubu Aliancie nového občana podporia tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré štátny rozpočet vylepšujú alebo upresňujú. Nepodporíme návrhy, ktoré smerujú k navyšovaniu deficitu, k nestabilite a k odkladaniu reforiem. Aliancia nového občana má záujem na rozpočtovej a ekonomickej stabilite a teda má záujem na schválení štátneho rozpočtu pre rok 2004. Na záver, milé kolegyne, vážení kolegovia, mi dovoľte všetkým vám popriať milostiplné a spokojné prežitie vianočných sviatkov, pretkané láskou, úctou a priateľstvom. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel...
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pánu poslancovi by som chcel len povedať, že opakujú sa niektoré frázy ako: Štát nie je dobrý hospodár, to už sme tu mnohokrát počuli, ale v tom prípade by sme s tým mali teda niečo robiť. Dnes štát spravuje celú našu spoločnosť, štát pripravuje rozpočet, to je štát, čo to robí, štátni úradníci pripravujú rozpočet. Štát rozhoduje o všetkých ministerstvách, o celom živote spoločnosti. Tak v tom prípade obrátiť toto a začať napríklad od daňovej reformy. Daňová reforma, znova poviem z vlastnej skúsenosti, však sa dá, dane sa dajú platiť ináč ako platiť štátu, ktorý - tvrdíme -, že je zlý hospodár, dajú sa platiť decentralizovane, napríklad cez, povedzme na tých "vúckách", alebo niekde na čiastkových, na nižších úradoch štátnej správy do určitej výšky a odtiaľ ide určitá suma, ktorá presahuje stanovený limit, ide až hore do štátu, ktorý potom spravuje len určitú sumu. Tak keď naozaj tvrdíme, že štát je zlý hospodár, tak skúsme s tým, že urobíme daňovú reformu, ja to neviem presne povedať, ale pán minister určite vie, o čom hovorím. Je to takto aj vo Švédsku, že platí sa do komúny, až to, čo presahuje určitú sumu, až to ide potom hore do štátu, ktorý, ako tvrdíme, je zlý hospodár. Ja to netvrdím. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Hamarčák chce reagovať na... Ešte najskôr dáme slovo pánovi Zubovi a potom na záver budete reagovať. Zapnite mikrofón pánovi Zubovi k faktickej poznámke a potom na záver pán Hamarčák bude reagovať.
S. Zubo, poslanec: Ja by som tiež len chcel skromnú pripomienku k pánovi Hamarčákovi vo vzťahu k tomu štátu a zlému hospodárovi. Ja si myslím, že štát nie je hospodár, štát je vlastník. Hospodárom je vláda. Ak je zlá vláda, nech odstúpi a nastúpi vláda, ktorá bude dobrým hospodárom. To je jedna stránka veci. Myslím si, že jeho vystúpenie bolo poznačené značnou demagógiou, okrem iného hovoril veľmi skreslene o tom, aké skvelé výsledky dosiahla táto vláda za toto uplynulé obdobie. No ja neviem, čo mal na mysli. Konkrétne povedal: "Nesporne pozitíva boli dosiahnuté". No ak považuje to, čo bolo sľubované, demokracia, sloboda, vidím tu rast kriminality a neslobody, nevoľnosti, ľudia sa boja chodiť po ulici! Voľnosť, sloboda, vzniká tu nezamestnanosť, likvidácia sociálnych vymožeností, máme rozbité školstvo, rozbité, podfinancované zdravotníctvo. Sú iné možnosti ako dokázať neschopnosť tejto vlády, organizovať tento štát, a činnosť, život v tomto štáte. Obracal sa s kritikou na skvelé výsledky päťročníc. Vážení, veď vďaka tým päťročniciam a výsledkom, ktoré boli dosiahnuté za socializmu, máte čo teraz 14 rokov po 1989. roku ešte privatizovať! Čoby ste boli robili a čo bude robiť vláda, keď sprivatizuje to posledné, tie zvyšky nášho priemyslu. Čo potom, z čoho bude žiť tento štát, z čoho bude financované zdravotníctvo, školstvo! Odkiaľ zoberte potom peniaze, zase sa budeme zadlžovať? A kto to bude platiť, dokedy?
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Hamarčák chce reagovať, prosím.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Oceňujem príspevky obidvoch kolegov. Samozrejme, jedna otázka rezonovala od jedného aj druhého a to je štát hospodár. No iste každý z nás vie, ako štát hospodári, a preto si myslím, že už aj do tohto obdobia sa uplatnili niektoré veci, ktoré štát vyraďujú z toho hospodárenia. Konkrétne som hovoril o presune kompetencií v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva na samosprávy, či už regionálnej alebo miestnej. Ja som primátor a viem, čo to urobilo, keď nemocnica, ktorú spravujeme, od 1. januára oproti minulému roku ušetrila 10 miliónov korún. To znamená, že tá samospráva určite lepšie hospodári a preto som aj vyzval túto vládu, aby sa snažila o čo najrýchlejšiu decentralizáciu fiškálnej politiky, a myslím si, že potom bude priestor na to, aby teda sa prejavili schopnosti iných inštitúcií, ako je štát, v hospodárení.
A čo sa týka, pán kolega Zubo, kritiky, ktorú som povedal, je mi ľúto, ale s tým, kto si nevie pozrieť do očí svojej minulosti a nevie ju zhodnotiť, je dosť ťažké diskutovať o súčasnosti a ešte ťažšie o budúcnosti. Vy sa, žiaľ, vaša strana sa nevie tejto svojej minulosti pozrieť priamo do očí. Neuznala si žiadne chyby a to je váš veľký omyl, pretože ak chcete existovať v tejto spoločnosti a ak chcete, aby vás táto spoločnosť rešpektovala, mali by ste to urobiť. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miklušičák bude pokračovať v rozprave, nech sa páči...
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Nebudem podávať žiaden pozmeňujúci návrh, chcem však reagovať na vystúpenia troch svojich kolegov, ktoré sa týkajú kapitoly ministerstva dopravy a najmä na pána poslanca Vážneho, a to na tú ich časť, ktorou hovorili k plánu výstavby cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná. Chcem len uviesť na pravú mieru veci, ako sa okolo tejto "výstavby", to výstavby by som dal do úvodzoviek, majú. Nechcem spochybňovať potrebu vybudovania ciest okolo miest, ktoré spomínal pán poslanec Vážny. Najviac sa však čudujem vystúpeniu pána poslanca Mikolaja, ktorý je z toho regiónu a mal by poznať súvislosti. Nečudujem sa kolegovi, ktorý navrhoval, pretože nie je z tohto regiónu, prepojenie Oravy a Kysúc cez Poľsko. Ale zásadný omyl tých pánov, tu nejde o prepojenie Oravy a Kysúc. Je to síce cesta na rozhraní, na pomedzí, ale je to cesta, ktorá spája Hornú Oravu s celým západným Slovenskom, s Českom a najmä s Bratislavou.
História tej cesty je pomerne krátka, možno o to zložitejšia. Vybudovaná bola počas prvej Slovenskej republiky v 40. rokoch minulého storočia. O jej osude, alebo o jej dnešnom osude sa nepriamo rozhodlo v polovici 70. rokov, keď sa rozhodlo o výstavbe vodárenskej nádrže Nová Bystrica, ktorá mala plniť - a sčasti aj plní - ten svoj zámer zásobovať pitnou vodou jednak Kysuce, jednak Žilinu, ale v tom čase ešte aj Ostravsko. Od konca 70. rokov sa dal urobiť geologický prieskum pod výstavbu tejto cesty a hovoril o veľkej komplikovanosti a zložitosti. Práve preto, keď sa rozhodlo o výstavbe priehrady, cesta ešte nebola ukončená a v roku 1989, keď sa vodné dielo dávalo do prevádzky, prepojenie Oravy a Kysúc sa skončilo. Čiže prvý omyl, tu nejde o výstavbu novej cesty, tu ide o to, čo si Slovenská republika zo zákona o stavebnom poriadku má splniť. Totiž to bola vyvolaná investícia. Keby sa tak bolo udialo, na túto stavbu by bolo stačilo svojho času 600 miliónov korún, tých, ktoré tu teraz sú navrhované. Žiaľ, nebudem rozoberať príčiny, prečo tomu nebolo až do dnešných dní zadosť učinené. Dnes sa tie náklady na to, aby bola tá cesta v pôvodnom rozsahu, to znamená cesta 2. triedy obnovená, vyžaduje vyše miliardy korún. Tá cesta nie je pre nejakú dedinu, tá cesta je pre 50 000, pre takmer 60-tisícový región. Kto podnikáte, určite viete, čo vám robí 30 až 100 kilometrov nárast obchádzky v nákladoch. A presne o toto ide. Tu nejde o prepojenie Novej Bystrice a Oravskej Lesnej, ale 60-tisícového regiónu s celým zázemím, s celým Slovenskom.
Preto považujem za dobré, že konečne si Slovenská republika ide splniť svoju povinnosť a túto preložku štátnej cesty konečne zrealizovať. Ja nebudem podporovať tie návrhy, ktoré tu zazneli v akomkoľvek obmedzení tých navrhovaných prostriedkov, ktoré sú v kapitole štátneho rozpočtu pre ne vyčlenené. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Vajda. Pán poslanec Brocka, chcete vystúpiť? Nie. Nech sa páči, pán poslanec Vajda. No kde je Vajda? (Hlasy v sále.) Veď Zubo už vystupoval.
M. Vajda, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh. Podľa § 29 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov navrhujem v tabuľkovej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 v tabuľke č. 7 dotácie nefinančným subjektom, podnikateľom, kód 644, presunúť z kapitoly Ministerstva hospodárstva SR zo sumy 993,1 mil. Sk do kapitoly ministerstva zdravotníctva 1 mil. Sk a upraviť ju z terajších 4,5 na 5,5 mil. Sk. Odôvodnenie: Dotácia na výrobu bezlepkových a nízkobielkovinových výrobkov je ponechaná na úrovni roku 2003. Pri problematike výroby bezlepkových a nízkobielkovinovch výrobkov a s tým súvisiacich cenových relácií treba vychádza z nasledujúcich základných faktov. Z bezlepkových potravín musí byť vylúčený lepok, ktorý je pre pacientov zdravotne škodlivý. Tieto výrobky nemôžu obsahovať takmer žiadne bielkoviny, teda ani lepok. Lepok sa nachádza najmä v pšeničnej múke a podľa výšky jeho obsahu sa posudzuje jej kvalita. Obsahuje aj raž, jačmeň a ovos, ktorý je však pre celiatikov a fenylketunurikov zakázaný. Cena múky z týchto obilovín je najvyššia zo všetkých surovinových vstupov v pekárskom a cestovinárskom priemysle.
Z uvedených dôvodov je nutné lepok nahradiť kombináciou mnohých iných zložiek, to znamená vytvoriť takzvanú rekontaminovanú múku, ktorá zďaleka nedosahuje kvalitatívne vlastnosti pšeničnej múky. Samotná cena a výroba bezlepkových a nízkobielkovinových výrobkov je potom ovplyvnená tým, že je nutné použiť iné vstupné suroviny, ktoré sú cenovo tri- až desaťkrát drahšie ako pšeničná múka a u niektorých zložiek presahuje až 300 Sk za kilogram pri súčasných cenových pomeroch. Výroba sa musí zabezpečovať v samostatnej prevádzke, čím sa znižuje využiteľnosť zariadení, lebo sa musí zamedziť možnej kontaminácii pšeničnou, respektíve lepkovou múkou. Technológia je podstatne komplikovanejšia ako u bežných pekárskych a cestovinárskych výrobkov, čas výroby sa až zdvojnásobuje a rovnako aj opotrebovanosť strojov. Výroba je energeticky náročnejšia, u niektorých druhov cestovín časovo až o 50 %. Ceny energetických vstupov sú vysoké a stroje na výrobu sú obyčajne drahšie, pretože väčšinou vyžadujú určité úpravy a špecializovaný výrobca musí zabezpečiť výrobu širšieho sortimentu pre menší počet ľudí, čím klesá produktivita práce a to aj z dôvodu nutnosti väčšieho rozsahu ručnej práce. 50 % surovín, čo sa týka objemu, sa dováža zo zahraničia. Veľmi drahý je aj vývoj nového výrobku, nakoľko vyžaduje mnoho pokusov a testovaní.
Pre budúcnosť vyžaduje EÚ zavedenie a riadenie výroby funkčných systémov správnej, výrobnej a hygienickej praxe, ktorý bude vyžadovať ďalšie investície. V Českej republike bola napríklad zrušená aj výroba bezlepkových múk ako nerentabilná a nakupuje pre svoj dotačný program už štyri roky naše bezlepkové a nízkobielkovinové múky a cestoviny.
Život s bezlepkovou diétou je u nás súčasne vysoko finančne náročný a najmä pre mladé rodiny a dospelých samoživiteľov znamená doslova prepad za hranicu životného minima. Napríklad bezlepkový chlieb a múka pri súčasnej dotácii je tri- až päťkrát drahší ako výrobky z normálnej múky. Z uvedeného vyplýva, že diéta celiatikov je tri- až päťkrát drahšia než diéta ostatných občanov. Nehovoriac o tom, že na celom Slovensku je len päť predajní pre celiatikov. Neupravením uvedenej dotácie dôjde ešte k výraznejšiemu prepadu finančnej náročnosti diéty týchto občanov, ktorých vlastne nie je možné liečiť, len udržiavať dobrý zdravotný stav a pracovnú výkonnosť prísnym dodržiavaním diéty. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz bude pokračovať vystúpením v rozprave pán poslanec Mikuš.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia poslanci. Dnes mi nedá teda, aby som sa aspoň v krátkosti nevyjadril k prerokovaniu o návrhu na schválenie zákona roka, ako je zákon o štátnom rozpočte všeobecne nazývaný. Vediem ma najmä k tomu skutočnosť, že ide o takzvaný historický návrh štátneho rozpočtu z pohľadu jeho príjmovej stránky, keď počítam nemalou sumou príjmov získaním z predaja majetku štátu a majetkovej účasti doteraz takzvaných strategických podnikov. Prečo som ho nazval, tento návrh, historickým? Nuž preto, že tento zdroj príjmov v rozsahu, v akom je predložený, sa v budúcnosti už nemôže vyskytnúť, nakoľko štát už nebude vlastníkom ničoho. V predkladanom návrhu štátneho rozpočtu a jeho jednotlivých kapitolách, či už na strane príjmovej alebo výdavkovej časti, sme si doteraz zo strany mojich predrečníkov vypočuli veľa podnetných návrhov na zmeny. Ich predkladatelia vychádzali z podrobných analýz doterajšej skutočnosti a predpokladov možného ďalšieho vývoja v jednotlivých oblastiach spoločnosti. Jednotlivé pozmeňujúce návrhy pramenia z poznania a praktických skúseností ich predkladateľov. Napriek povedanému jedno je však isté, predkladateľ pripúšťa iba jednu zmenu jednotlivých rozpočtových kapitol. Deficit sa zvyšovať nebude. Vlastne ani nemôže, pretože by sa nesplnil záväzok z Maastrichtu. Čo na tom, že sa tým ohrozí životná úroveň občanov! My splníme trojpercentnú klauzulu o deficite verejných financií aj za cenu porušenia jemnej škrupinky sociálnej únosnosti. Pre iné vyspelé krajiny Európskej únie - a medzi tie môžeme s istotou počítať Nemecko a Francúzsko, je porušenie tejto klauzuly o deficite verejných financií podnetom na rozmýšľanie. Čo je horšie - či jemné porušenie maastrichtského kritéria, alebo ohrozenie životnej úrovne obyvateľstva?
V našich podmienkach sa natíska otázka: Ktorý deficit je pre predkladateľa štátneho rozpočtu prioritný? Deficit v myslení alebo deficit fiškálny? Podľa predloženého návrhu je zrejmé, že fiškálny deficit je v tomto prípade na druhom mieste. Jednoznačne prevláda deficit v myslení, inak by predsa nebolo možné v rozpočtových kapitolách doslova žonglovať ako s loptičkami pri zachovaní výšky deficitu. Ak by neabsentoval deficit v myslení, minister financií by nemusel chodiť na stretnutie do Častej-Papierničky, aby tam s pomocou koaličných partnerov našiel tých 850 miliónov, ktoré mohol nájsť aj sám pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2004. Čo je však horšie, ani tých 850 miliónov nevyrieši to podstatné, sociálny deficit. A práve pre asociálnosť budúcoročného štátneho rozpočtu nemôže opozícia podporiť jeho návrh. Či tak urobí celá koalícia, to ukáže záverečné hlasovanie.
Ešte sa vrátim ku koaličnému stretnutiu v Častej-Papierničke. Zaujímalo by ma, či popri náročných rokovaniach o rozpočte a hľadaní 850 miliónov si poslanci a členovia vlády našli čas na to, aby zistili, že čoraz častejším javom je v podstate hustý dym, ktorý stúpa z našich komínov hlavne v podhorských oblastiach. Nie je to dym, samozrejme, z plynových kúrení, ktoré väčšina obyvateľstva má už nainštalované, ale je to dym z kúrenia drevom, ku ktorému sa opäť vracajú. Nie dobrovoľný, núti ich k tomu zvýšenie cien plynu v priemere o 28 %, pre tých, ktorí ho využívajú na kúrenie, zhruba o 40 %, k tomu 19 % DPH. Mnohí sú vlastníkmi časti lesov a nie je pre nich problém získať povolenie na výrub suchárov, či vyčistenie lesa a tak znova oprášili svoje odložené pece na tuhé palivo a prispôsobujú sa dobe. To nielen z oblasti Karpát, Liptova, Oravy, Kysúc, ale aj v ostatných podhorských oblastiach Slovenska.
Ako člena výboru pre životné prostredie ma síce môže tešiť tá skutočnosť, že teda lesy budú od kalamitných, od dreva a ostatného porastu vyčistené, ale nemyslíte si, že to je nie krok dopredu, ale skôr dva kroky dozadu? Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pán predsedajúci. Ja len k tým lesom by som chcel povedať, že ono to v podstate nie je žiadna škoda, že sa spaľuje, kúri aj drevom. Vo Švédsku má každá lepšia domácnosť kotol na tri druhy paliva, podľa toho, ktoré palivo je kedy ako drahé, tak podľa toho sa kúri. Alebo sa kúri drevom, alebo plynom, alebo elektrikou. Takže nad týmto by som veľmi nenariekal. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Opaterný. Ja som ešte, prosím vás, pre zápis mal poznamenať, že predchádzajúce vystúpenie bolo vystúpenie pána poslanca Mikuša, Jána, pretože ešte neskôr bude hovoriť aj pán poslanec Mikuš, Tibor. Takže pre poriadok v zápise, pán poslanec Opaterný, máte slovo, nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vzhľadom na pokročilú dennú dobu si odpustím nejaké rečnícke cvičenia a prikročím rovno k prečítaniu mojich pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004.
Po prvé, v návrhu výdavkov rozpočtovej kapitoly na rok 2004 realizovaných formou programového rozpočtovania v rozpočtovej kapitole 09 Slovenská informačná služba navrhujem znížiť výdavky celkovo o 200 mil. Sk, z toho v programe 06T01 spravodajská činnosť o 100 mil. korún a v programe 06T0302 podporné činnosti o ďalších 100 mil. korún. Úsporné prostriedky vo výške 100 mil. korún presunúť do rozpočtovej kapitoly 12 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a to na program 06V02 boj s organizovaným zločinom, zvýšiť o 50 mil. korún a program 06V03 ochrana verejného poriadku bezpečnosti osôb a majetku, boj proti kriminalite, zvýšiť o 50 mil. korún. Ďalej usporené prostriedky vo výške 50 mil. korún presunúť do rozpočtovej kapitoly 24 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky program 07J0305 pod názvom Obnovme si svoj dom. A usporené prostriedky vo výške 50 mil. korún presunúť do rozpočtovej kapitoly 20 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky program 02601 šport pre všetkých a záujmová činnosť na školách na výstavbu telocviční v obciach.
Odôvodnenie je nasledovné. Výšku navrhovaného rozpočtu pre Slovenskú informačnú službu považujeme za neprimeranú jednak potrebám Slovenska a to nielen vzhľadom na vstup do Európskej únie a NATO, ale aj na rôzne pochybnosti vyvolávajúce aktivity tejto služby v poslednej dobe. Ušetrené prostriedky navrhujeme presunúť čiastočne do kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky práve preto, že boj s organizovaným zločinom a ochrana verejného poriadku sú skutočne závažné spoločenské problémy, ktoré pociťujú všetci občania Slovenska.
Ďalšie ušetrené sumy na kultúrne pamiatky. Stav kultúrnych pamiatok na Slovensku je v mnohých prípadoch dezolátny. Kto cestuje, vie, ako vyzerajú kaštiele, zámočky, kúrie, ktoré možno s ťažkosťami, ale predsa len vydržali 40 rokov socializmu, ale rozpadávajú sa za posledných 10 rokov. Pokladám to za veľmi dôležité nielen preto, že je to súčasť nášho historického dedičstva, ale že je to aj významná záležitosť, význačný stimul pre rozvoj cestovného ruchu. Ak sa u nás ľudia nebudú mať na čo pozerať, nebudú sem ani chodiť. Je jasné, že tých 50 miliónov tento problém nevyrieši, ale je minimálne možné aspoň zastaviť postupnú deštrukciu týchto pamiatok. Podobná situácia je v oblasti športovísk na vidieku, a to najmä tých, ktoré by mohla využívať mládež. Osobne som veľmi presvedčený, že takáto investícia sa nám raz mnohonásobne vráti.
Druhý pozmeňujúci návrh. Rezervu vlády Slovenskej republiky na rok 2004 znížiť o 200 mil. Sk a usporené prostriedky použiť nasledovne: Sumu 95 mil. presunúť do rozpočtovej kapitoly 24 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, program 07G0106, multifunkčné, kultúrne a knižničné centrum UKB. A sumu 5 mil. Sk presunúť do rozpočtovej kapitoly 24 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, program 04I, starostlivosť o krajanov v zahraničí. Usporené prostriedky vo výške 100 mil. Sk presunúť do rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, časť výstavba diaľnic a rýchlostných ciest, kapitálové výdavky, na výstavbu slovenskej časti rýchlostnej komunikácie Košice - Miškolc.
Odôvodnenie. Čo sa týka zníženia rezervy vlády, o rozdelení peňazí v štátnom rozpočte rozhoduje Národná rada. Pre rezervu vlády by mala byť vyčlenené len minimálna suma slúžiaca na finančné krytie takých nepredvídaných udalostí, ktoré nie je možné kryť z iných zdrojov. Čo sa týka presunu prostriedkov. Už osem mesiacov nefunguje, neslúži obyvateľstvu Univerzitná knižnica. Je to skutočne neúnosná situácia a rozhodne nám neslúži ku cti, že na takú dôležitú kultúrnu ustanovizeň nie sme schopní vyčleniť dostatočné prostriedky. V navrhovanej sume je záruka, že na jeseň 2004 by sa sfunkčnila podstatná časť Univerzitnej knižnice. Navrhovaná suma 5 mil. Sk aspoň čiastočne vyrovnáva náš dlh voči krajanom v zahraničí, ktorých národnú identitu skutočne hriešne zanedbávame a ak sa porovnáme s okolitými krajinami, sme skutočne veľmi pozadu.
A čo sa týka rýchlostnej komunikácie Košice - Miškolc, ide približne o 18 km komunikácie. Jej výstavbou by sa celý východoslovenský región prepojil jednak s európskou diaľničnou sieťou a jednak by a výrazne zlepšilo aj jeho prepojenie s Bratislavou, Viedňou i so západnou Európou. Vzhľadom na blízky vstup Slovenska do Európskej únie a perspektívny vstup aj do schengenského systému si myslím, že je to najrýchlejšia a najlacnejšia možnosť ako podporiť tento región aj z dopravného hľadiska.
Tretí pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 7, účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v časti štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie za zákonom určené skupiny osôb je uvedená suma 5 748 019 000 Sk. Navrhujem znížiť uvedenú sumu o 359 mil. Sk a usporené prostriedky v plnej výške presunúť do rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, časť výstavba diaľnic a rýchlostných ciest kapitálové výdavky, na výstavbu slovenskej časti rýchlostnej komunikácie Košice - Miškolc.
Odôvodnenie. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2004 časť príjmy celkom bod a) poistné, z toho štát, je uvedená suma 5 389 019 000 korún. V prílohe č. 7 účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v časti štátom platené poistné na starobné a invalidné poistenie za zákonom určené skupiny osôb je uvedená suma 5 748 019 000 korún. To predstavuje rozdiel 359 mil. korún. Domnievam sa, že je to skrytá rezerva, a preto ju navrhujem použiť tak, ako som uviedol. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)