Siedmy deň rokovania

20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. decembra 2003 o 9.03 hodine

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážení páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie účasti na dnešnom rokovaní 20. schôdze Národnej rady písomne požiadali poslanci: pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Brhel, Elsner a Novotný a na zahraničnej služobnej ceste je pani poslankyňa Belohorská.

Budeme pokračovať v rozprave k štátnemu rozpočtu. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo, pripraví sa pán poslanec Mikuš Tibor.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

S. Zubo, poslanec: Žiaľ, nemôžem vyhovieť, vážený pán predsedajúci, už to bude tak, bude a ako to bude, to uvidíme o chvíľu. (Smiech v sále.)

Dovoľte mi, aby som pokračoval tam, kde som včera skončil a včera som skončil s konštatovaním v súvislosti s predkladaným materiálom - návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004 s takým konštatovaním, že vo vystúpeniach mojich predrečníkov bolo opakovane konštatované, že štátny rozpočet v každom štáte patrí medzi základné zákony štátu. Od kvality a vyváženosti štátneho rozpočtu by sa mal bezprostredne odvíjať celý ďalší komplex rozvojových programov v danej krajine, príslušnom kalendárnom roku, podmienok na rozvoj životnej úrovne obyvateľstva, starostlivosti o občanov, a to predovšetkým v oblastiach sociálnej, zdravotnej a v oblasti školstva.

Štátny rozpočet musí pre vládu slúžiť ako východisko a určitá vízia komplexného rozvoja spoločnosti v príslušnom kalendárnom roku a musí zakladať, pokiaľ je správne postavený, východiská na ďalšie obdobie.

V neposlednom rade štátny rozpočet má hovoriť aj o tom, že ekonomika a celá krajina nastupuje cestu ekonomického rozvoja v jednotlivých oblastiach výroby alebo sa ekonomika nachádza v pokračujúcej ekonomickej, no a v prípade Slovenska aj v sociálnej a morálnej kríze, ktorej riešenie nezvládla vláda minulá a nezvláda ju ani vláda súčasná.

Aj tento rozpočet hovorí skutočne o tom, že súčasná vláda nemá východiská, konkrétne východiská z tej situácie, v ktorej sa republika nachádza, že jediným zdrojom príjmov na zabezpečenie spoločenskej spotreby predovšetkým v oblasti školstva, zdravotníctva, v oblasti sociálnych vecí je doprivatizácia štátnych podnikov, teda tých podnikov, ktoré boli postavené za to obdobie, ktoré vy nazývate tak škaredo a s takou nenávisťou socializmus a zabúdate na to, že nebyť toho obdobia, nemali by ste čo privatizovať, pretože už dávno by bola táto republika skrachovala.

Aby štátny rozpočet mohol plniť naň oprávnene kladené požiadavky, už pri jeho zakladaní, tvorbe a schvaľovacom procese, jeho tvorcovia musia predvídať dopady navrhovaných opatrení obsiahnutých v samotnom návrhu. Mohol by som prečítať celý rad týchto opatrení, s ktorými sa musí počítať a ktoré neobsahuje tento rozpočet, a preto ho ani nemôžem považovať za štátny rozpočet, len za pokus o vytvorenie niečoho, podľa čoho by sa mala vláda v priebehu kalendárneho roka riadiť. Sú to aspoň niektoré z nich, z toho celého radu, ktoré by som mohol spomínať, tie isté, ktoré som mohol hovoriť v uplynulom roku.

Presne, takmer presne pred rokom pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2003 zo strany poslancov opozície boli tieto pripomienky hovorené a boli hovorené nie preto, že sme chceli kritizovať vládu a predkladateľov návrhu rozpočtu, ale v dobrom duchu v záujme toho, aby boli odstránené tieto nedostatky v rozpočte a nedošlo k tomu, čomu v konečnom dôsledku potom v priebehu kalendárneho roku po uplynutí ani nie šiestich mesiacov došlo, že museli byť robené drastické opatrenia na udržanie štátneho rozpočtu v tom smere, že došlo k zdražovaniu tých tovarov, ktoré bezprostredne ohrozili a znížili životnú úroveň radových občanov len preto, že tvorcovia rozpočtu pre rok 2003 nedôsledne pripravili tento materiál a nevychádzali koncepčne a na základe vedeckého poznania z tých nevyhnutných zákonitostí, ktoré sprevádzali jeho tvorbu a nakoniec i jeho realizáciu v praxi.

Pripomínam teda ešte raz, že vtedy ste sa, páni a dámy z vládnej koalície, usmievali a znevažovali úprimné slová, ktoré sme dávali. No vaše úsmevy netrvali dlho. Trvali len do júna minulého roka a v tomto smere skutočne musím dať za pravdu aj pánovi Hamarčákovi, ktorý včera vo svojom vystúpení konštatoval obrovskú pravdu, s ktorou nič iné sa nedá robiť len súhlasiť. On totiž povedal, že rozdeľovať sa dá len to, čím štát disponuje, čo jeho ekonomika vyprodukuje. No a práve tu je pes zakopaný.

Naša ekonomika v súčasnosti pod vedením tejto vlády nie je schopná vytvoriť dostatočné zdroje nato, aby zabezpečila svoju rozšírenú reprodukciu. Vláda vedie štát od desiatich k piatim. Všetky nedostatky spôsobené nedostatočnou reprodukciou nahrádza výpredajom zvyškov toho, čo tu bolo postavené za socializmu. A, páni, to je jedno, čo to bolo, či sú to elektrárne, alebo je to plynárenský priemysel, ide o podstatu, že skutočne zisky, ktoré prinášajú tieto štátne podniky v súčasnosti, alebo to torzo štátnych podnikov, ktoré ostalo po privatizácii, prinášať už nebudú, to je na jednej strane a na druhej strane ani tie daňové príjmy, ktoré by mali ísť z privatizovaných podnikov, neprídu do štátneho rozpočtu, pretože vláda dala zahraničným investorom daňové prázdniny.

Z čoho teda, kladiem otázku, táto vláda pre budúci rok, ale aj pre tie ďalšie roky chce zabezpečovať spoločenskú spotrebu, ktorá je nevyhnutná v danej krajine...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.

S. Zubo, poslanec: ... ktorá je nevyhnutná v danej krajine a ktorá musí existovať. No ostávajú dve možnosti. Jednou možnosťou je čo? Buď si zoberieme pôžičky, ďalšie pôžičky z medzinárodných inštitúcií, predovšetkým zo Svetovej banky alebo Medzinárodného menového fondu, za čo budeme opäť platiť úroky, a nemalé úroky, a budeme pritom nadávať a vyhovárať sa, že je to vina komunistov, ktorí za roky výstavby socializmu toho málo postavili a mohli toho postaviť viacej, aby sme mali ešte čo privatizovať, alebo čo ešte budeme hľadať, no tak tá voda nám ostáva, lesy a pôda. Siahneme aj na tieto veci? Aj na tieto zlaté vajcia tohto národa, aby sme vedeli zabezpečiť a naplniť štátny rozpočet? Ak niekto iný vidí aj inú možnosť, ja budem rád, keď s ňou predstúpi, pretože v tomto štátnom rozpočte ja nenachádzam žiadne základné kamene ďalšieho rozvoja ekonomiky, žiadne nosné programy a žiadne cesty rozvoja, podľa ktorých by sa naša krajina do budúcnosti mala uberať.

Situácia, ktorá vznikla aj v tomto roku nenaplnením príjmov štátneho rozpočtu, musela byť riešená. No ako ináč mohla vláda túto situáciu riešiť len tak, ako ju riešila. Celú ťarchu problémov spôsobenú zlou metodikou a spupnou aroganciu vládnej moci hodila na plecia daňových poplatníkov, a to bez toho, aby aspoň zo slušnosti povedala občanom tejto krajiny, vážení, prepáčte, dopustili sme sa omylu, je to naša chyba, inú možnosť nemáme, len tento omyl opraviť. Musíme urobiť to a to a sme si vedomí svojej chyby a na základe toho, že tejto chyby sme sa dopustili, z funkcií odstupujeme. No, urobili to radoví pracovníci ministerstva nie z vlastnej chyby, teda nie z vlastnej iniciatívy, ale na základe toho, že zrejme dostali výpoveď, ale skutoční ľudia, ktorí zodpovedali za tento rozpočet, ostali na tých miestach, ktoré zastávali predtým a predkladajú nový rozpočet do Národnej rady.

Postup, ktorý som pred chvíľou povedal, by urobila vláda, ktorá skutočne má cítenie so svojím národom, je civilizovaná, žije v civilizovanej krajine a korešponduje s tým, čo sa deje v samotnej Európe a Európskej únii, do ktorej sa i my ponáhľame.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to všetko, čo som spomínal, je však už minulosťou. Stojí to a má to význam o tom hovoriť, ak máme snahu poučiť sa z týchto chýb a omylov, ktorých sme sa dopustili v snahe dosiahnuť lepšie východiská, aké boli v minulosti dosiahnuté, a zabezpečiť väčšie zdroje na rozvoj spoločnosti, ako v minulosti boli dosiahnuté.

V súčasnosti je potrebné si uvedomiť, či celý tento postup vláda zvládne a či to urobí a poučí sa zo svojich omylov, pretože sa ich dopustila, ale preto, že skutočne chce principiálne riešiť a pripravovať rozvoj spoločnosti a pripravovať dobré materiálne predpoklady na rozvoj budúcich generácií.

No, musím aj tu konštatovať, že predložený návrh štátneho rozpočtu hovorí o tom, že sa vláda nepoučila. V predloženom materiáli opäť chýbajú rozvojové programy, bez ktorých ja osobne si neviem predstaviť kvalitný štátny rozpočet, a to, čo sa tam tvári ako štátne rozvojové programy, je len taká popoluška stratená v piesku a opäť je nevyvážený v jednej strane v tej oblasti, že tie príjmy, s ktorými sa počíta, nie sú reálne a nie sú vyvážené s výdavkami, ktoré osobne si myslím, že sú zas na druhej strane podhodnotené. Nevidím vyváženosť ani medzi jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku i z toho dôvodu, že rozpočet neobsahuje seriózne rozvojové programy, nemôžeme ho považovať za taký, aký by dával predpoklady na rozšírenú reprodukciu nášho národného hospodárstva. A zase len tá bude platiť na mieste, čo, samozrejme, sa prejaví aj v raste alebo poklese životnej úrovne obyvateľstva našej krajiny.

Preto už teraz kladiem otázku, čo bude robiť vláda, keď po výpredaji všetkých zlatých vajec národného hospodárstva, odkiaľ bude brať prostriedky táto vláda, keď nebude vlastniť žiadne strategické podniky, keď nebude disponovať žiadnymi podnikmi, o ktoré budú mať záujem zahraniční investori, z čoho bude kryť spoločenskú spotrebu. Myslím si, že to je tajnička aj pre súčasnú vládu, na ktorú nevie dať odpoveď.

Teraz mi dovoľte, aby som sa venoval aspoň niekoľkými slovami otázkam transformácie štátnej správy a práci a úloh v samosprávnych orgánoch v súvislosti a v prepojení na štátny rozpočet. Na základe informácií získaných od predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska v procese prípravy návrhu štátneho rozpočtu Združenie miest a obcí Slovenska upozorňovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a členov vlády Slovenskej republiky na riziká navrhovaných zmien a finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtu obcí a miest. Zároveň ministerstvo financií na základe týchto informácií, ktoré mám, boli odovzdané viaceré dokumenty obsahujúce návrhy smerujúce k eliminovaniu možných rizík, a to s odporúčaním, aby sa zmeny v systéme financovania obcí uskutočňovali až v rámci pripravovaného procesu druhej etapy fiškálnej decentralizácie, a to k 1. 1. 2005. Žiaľ, tieto pripomienky vláda akceptovala len čiastočne, a to, samozrejme, v tých oblastiach, keď návrhy ZMOS-u nemali priamy dopad na pripravovaný štátny rozpočet pre rok 2004 na jeho výdavkovú oblasť.

Obdobné stanovisko k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu prijala aj Únia miest Slovenska. Prezídium dokonca konštatovalo, že k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý predložila vláda Národnej rade, nebola vo vzťahu k rozpočtu obcí a miest akceptovaná požiadavka na zvýšenie finančných prostriedkov v hodnote 1 055 miliónov Sk, z toho 660 miliónov Sk predstavuje podiel z výnosov dane z príjmu fyzických osôb.

Nedostatočne sú riešené účelové dotácie na miestnu hmotnú hromadnú dopravu pre rok 2004. V podstate môžeme povedať, že dotácie v tejto oblasti nie sú vôbec navýšené, sú na úrovni roku 2003, a pritom veľmi dobre vieme, že je tu aj inflácia, ktorá predstavuje zhruba, plánovaná inflácia, teda zhruba 8,1 percenta, a že dochádza, a zákonite teda si myslím, že dôjde, k navýšeniu cien benzínu, nafty. No a musíme brať do úvahy aj skutočnosť, že od 1. januára nastupuje 19-percentná daň z pridanej hodnoty, čo všetko ovplyvní nákladnosť miestnej hromadnej dopravy, a ak nepríde k ďalším dotáciám zo strany štátneho rozpočtu, zase to ostane všetko na pleciach radového občana, pretože cena cestovných lístkov zákonite sa bude musieť zvyšovať.

Predkladaný materiál neobsahuje ani rozhodné a nemenné stanovisko vo vzťahu k valorizácii platov pracovníkov školstva. Prostriedky na mzdy pre týchto pracovníkov síce obce a mestá majú dostať od orgánov štátnej správy, ale keď vo valorizácii budú absentovať v zákone prípravy, nebudú tieto valorizačné opatrenia v priebehu kalendárneho roku realizované.

Ďalšou nevyjasnenou otázkou súvisiacou s obcami a mestami je skutočnosť, že v tomto vzťahu sa síce formálne zvyšuje podiel miest a obcí na výnose v dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a z dane z príjmov právnických osôb, ale v skutočnosti toto navýšenie zďaleka nepokrýva zvýšenie výdavkov vo vzťahu vo všetkých oblastiach súvisiacich so zvýšením dane z pridanej hodnoty a s uvažovanou valorizáciou, ktorá v priebehu roku má byť okrem pracovníkov školstva. Tá valorizácia by mala byť vo výške 5 percent.

Ďalšou nedoriešenou otázkou je skutočnosť, že so vstupom Slovenska do Európskej únie od 1. mája 2004 zanikne miestny poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov. V štátnom rozpočte sa navrhuje síce kompenzácia vo výške 290 miliónov korún, Únia miest v súlade s názorom miest a obcí navrhuje, aby sa táto suma rozdelila podľa počtu obyvateľov, čo do určitej miery treba vykonzultovať, pretože osobne si myslím, že pri takom prepočte na počet obyvateľov jednotlivých miest a obcí dôjde k určitej skrivodlivosti v tom smere, že na to doplatia predovšetkým turistické mestá a mestá, ktoré vykonávajú kúpeľnú starostlivosť, pretože v týchto mestách, v týchto zariadeniach nebol zabezpečovaný celoročný pobyt dá sa povedať týchto pacientov a nemôžu byť do počtu obcí zahrnuté. Ide o také obce, ako je Kováčová, trebárs Sliač, Donovaly a podobne, kde na základe dane z alkoholu a tabaku doteraz oveľa väčšie príjmy mala obec, ako bude mať v súčasnosti na základe prepočtu cez počet obyvateľov jednotlivých miest a obcí.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Autori návrhu štátneho rozpočtu nepopierajú skutočnosť, že tento v jednotlivých oblastiach je poddimenzovaný. Jeho nevyváženosť a nedofinancovanie rozhodujúcich oblastí ospravedlňujú celkovým nedostatkom finančných zdrojov. Pravdou je, že zásluhou posledných vlád Slovensko prišlo o lukratívne podniky, ako sú Slovnaft, Východoslovenské železiarne, Nafta Gbely, plynárenský priemysel. Kto nám povie, kto povie Národnej rade, o koľko prostriedkov prichádza každoročne Slovensko vďaka tomu, že tieto podniky dostali daňové úľavy. Myslím si, že nebyť toho, nebyť tej skutočnosti, Slovensko by malo dostatok prostriedkov na to, aby zabezpečilo taký nárast ekonomiky svojej krajiny, ktorá zodpovedá potrebám jej občanov.

Na základe toho, čo som povedal i na základe skutočností, že rozpočet neobsahuje základné východiskové programy na ďalší rozvoj ekonomiky Slovenska, ja tento rozpočet nepovažujem za hodnoverný a taký, ktorému by som mohol dať hlas.

V snahe o zmenu a v snahe o nápravu tohto rozpočtu a zníženie jeho dopadov na plecia radových občanov predkladám procedurálny návrh v spoločnej správe o štátnom rozpočte na rok 2004, tlač 426, písm. a) v zmysle § 83 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a žiadam.

Po prvé, v časti 3 § 1 bod 1 vyňať na osobitné hlasovanie.

Po druhé, v časti 4 body 3 a 12 vyňať na osobitné hlasovanie.

Po tretie, v časti 4 ods. c body 15, 16, 17 vyňať na osobitné hlasovanie.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš Tibor. Pripraví sa pán poslanec Číž.

T. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, neprítomný. Dovoľte mi predniesť niekoľko myšlienok k štátnemu rozpočtu na rok 2004 v súvislosti s jeho konkrétnym návrhom, s konkrétnou podobou predloženou na rokovanie a v súvislosti s výhľadom tvorby dobrých a vyrovnaných rozpočtov v budúcnosti.

Nejdem sa zaoberať minulosťou, dotknem sa skôr prítomnosti, ale hlavne budúcnosti. Uvedomujem si, že tvorba štátneho rozpočtu nie je jednoduchou úlohou pre žiadnu vládu. Je totiž potrebné zvážiť obrovské množstvo súvislostí, vzťahov, legislatívnych noriem a, samozrejme, zváženie určitých predpokladov, podľa ktorých by niektoré subjekty sa mali v budúcnosti správať, a teda predpokladať, ako sa ten-ktorý parameter naplní.

Nie je jednoduché dosiahnuť rovnováhu medzi príjmami a výdavkami, udržať stabilné motivujúce a rozvojové trendy podporujúce podnikateľské prostredie a zároveň udržať na potrebnej úrovni všetky funkcie štátu, ktorých plnenie občan od štátu, teda vlády očakáva. A občan vytvárajúci hodnoty alebo občan, ktorý hodnoty vytváral a jeho príbuzní toto plnenie oprávnene požadujú. Oprávnene očakávajú. Nie je jednoduché to, o čom som hovoril, ale to už je povinnosť vlády. Uvedomujem si parlamentné počty a parlamentné skúsenosti, a preto neočakávam zásadné zmeny.

Nebudem sa teda zaoberať jednotlivými kapitolami, predpokladmi a vzťahmi. Zmienim sa iba o niektorých zásadných veciach, o ktorých tu už bolo diskutované, ale ja považujem za potrebné tiež k nim zaujať stanovisko. Napríklad zavedenie rovnej dane a zo zvýšenej sadzby dane z pridanej hodnoty očakávané príjmy sú podľa mnohých odborníkov nadhodnotené a hovoria, že nedostatok prostriedkov vyplývajúcich z tohto experimentu bude okolo 10 miliárd korún. Ja by som bol rád, aby to bolo tak, ako hovorili predkladatelia, čo všetko rovná daň prinesie. Obávam sa, že skôr prídeme k záveru, že to bol iba experiment, ktorý nevyšiel.

Ďalšou významnou príjmovou zložkou majú byť zdroje z európskych fondov. Veľakrát sme o probléme diskutovali. Zaujímali sme stanoviská už vo výboroch. Mnohí z nás si uvedomujú výpadky na úrovni okolo 15 miliárd korún. V tomto prípade sa však neopieram iba o názory slovenských odborníkov, ktorí zaujali kritické stanoviská, ale opieram sa aj o hlasy, ktoré zazneli z Bruselu, ktoré tvrdia, že novo prijaté krajiny nevyčerpajú prostriedky na viac ako 35 až 40 percent.

Rád by som ešte raz zhrnul niektoré riziká, ktoré podľa názoru odborníkov naozaj predstavujú úskalia, ktoré môžu štátny rozpočet rozložiť.

Prvým rizikom z tohto pohľadu je fakt, že štátna pokladnica a agentúra na riadenie dlhu a likvidity, s ktorými štátny rozpočet počíta už ako s plne funkčným vyladeným nástrojom na riadenie verejných financií, ešte neexistuje. Počíta sa s neovereným a neodskúšaným zavedením v priebehu roka 2004.

Ďalej. Chýba nevyhnutná legislatívna základňa prijatých zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky, s ktorými však už rozpočet na budúci rok na pevno počíta.

Ďalej by sme mohli hovoriť o inflácii, s ktorou sa počíta na rok 2004 vo výške 8,1 percenta, v októbri tohto roku už to však bolo takmer 10 percent. Blíži sa to viacej k 10 ako k 9 percentám.

Ďalším predpokladom, o ktorom by sa dalo diskutovať, je úroveň nezamestnanosti. Počíta sa s necelými 15 percentami, avšak je evidentné, že reálna nezamestnanosť je okolo 18 percent. Ako sa to dosiahlo, nebudem rozoberať toto číslo.

Ďalej pokles reálnych miezd. V roku 2004 sa očakáva 0,6 percenta, v tomto roku to boli už takmer 2 percentá.

Ďalším rizikom je to, že návrh rozpočtu vychádza z vývoja cien ropy na budúci rok na úrovni 26 dolárov za barel a už dnes sa cenová hladina pohybuje na úrovni 31 - 32.

Ďalej rast ekonomiky okolitých krajín a rast ekonomiky slovenskej, sú to prepojené nádoby. Aj tam by sa dalo veľmi, veľmi, veľmi diskutovať o tom, či sa predpoklady naplnia.

A potom finančná pozícia, o ktorej som sa už zmienil okrajovo, voči EÚ. Hovorí sa, že by mala byť pozitívna - takmer 17,3 miliardy, ale podľa niektorých hlasov môže skončiť na úrovni -2,5 miliardy a sú k tomu aj priložené, samozrejme, podklady, dôvody, prečo to tak môže byť.

Potom celková pripravenosť Slovenskej republiky na čerpanie fondov z Európskej únie. Rezortné ministerstvá, cez ktorých kapitoly by mali prúdiť európske financie, nie sú pripravené. Neexistuje dostatočná koordinácia, nemajú pripravené personálne, technické a odborné zázemie, často sme sa o tom bavili, boli sme ubezpečovaní, že to bude inak, ale realita ešte nezodpovedá našim požiadavkám a potrebám.

No a najzásadnejším problémom je to, že Slovensko nemá vypracovanú a prijatú konzistentnú hospodársku politiku. Toto všetko sú dôvody, ktoré ma vedú k pochybnostiam o tom, že štátny rozpočet v tejto podobe bude fungovať.

Mohli by sme sa zaoberať aj výdavkovou časťou rozpočtu, ktorá má zabezpečiť funkcie štátu, ktorých plnenie občan oprávnene očakáva. Nie sú pokryté na potrebnej úrovni. Nebudem opakovať jednotlivé položky, pridám svoj hlas iba k tým návrhom, ktoré žiadajú pokrytie oprávnených potrieb poľnohospodárov, predstaviteľov samospráv, požiadavky akademickej obce, požiadavky smerujúce k správnemu plneniu sociálnych a zdravotných funkcií štátu, požiadavky na výstavbu bytov, požiadavky na riešenie problémov nezamestnanosti, požiadavky na prostriedky na ochranu životného prostredia a zachovania biodiverzity, požiadavky na dostatočné financovanie vzdelávania a kultúry, požiadavky na financovanie vedy a techniky, požiadavky na financovanie a posilnenie ekonomickej dimenzie slovenskej diplomacie, požiadavky na zaistenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti Slovenska.

Želal by som občanom Slovenska, aby sa naozaj naplnili tie pozitívne očakávania, ktoré boli prezentované predkladateľmi. Mám však o nich silné pochybnosti. Pochybnosti opierajúce sa o názory odborníkov. Myslím si, že naším spoločným cieľom, ktorý je prinajmenšom taký dôležitý ako správny rozpočet na rok 2004, je vytváranie predpokladov na tvorbu dobrých vyrovnaných rozpočtov v budúcich obdobiach. Položme si otázku, kedy a za akých okolností tento stav dosiahneme, kedy a za akých okolností budeme schopní vytvárať dobré vyrovnané štátne rozpočty. Ja si nerobím nárok, že by som vedel odpovedať na túto otázku v celej jej šírke, ale som presvedčený, že tento stav je možné dosiahnuť iba vtedy, ak naozaj bude spracovaná konzistentná hospodárska politika a jej integrálne súčasti, v ktorých by boli zakotvené priority rozvoja slovenskej ekonomiky a priority rozvoja Slovenska ako celku. Priority, ktoré by mali byť zamerané na rozvoj infraštruktúry štátu a problémy hospodársky najslabších východných regiónov Slovenska. Priority, ktoré by mali prechádzať prinajmenšom dvomi volebnými obdobiami, ktoré by boli všeobecne prijateľné. O dvoch volebných obdobiach hovorím preto, aby sa posilnila stabilita hospodárskeho smerovania, ktorá môže byť ohrozená pri zmenách zloženia vládnej moci. Taký stav máme aj teraz.

Samozrejme, možné zmeny priorít a zmeny smerovania vyplývajúce z objektívnych faktov sú považované za samozrejmé. Pevné stanovenie priorít, ktoré by podporovala rovnako koalícia, ako aj opozícia, a formovanie stabilného nejednoznačného a motivujúceho podnikateľského prostredia by vytváralo možnosti na riešenie vážneho problému našej spoločnosti, ktorým je nezamestnanosť. Zapojenie maximálneho množstva občanov do tvorby hodnôt je tým najzákladnejším predpokladom na tvorbu budúcich dobrých vyrovnaných štátnych rozpočtov, ktoré umožnia plniť štátu tie funkcie, ktoré od neho každý občan očakáva. Avšak ťažko bude možné tento stav dosiahnuť, ak si štát nezachová rozhodovacie právomoci vo významných ekonomických nástrojoch produkujúcich finančné zdroje pre štátny rozpočet a poskytujúcich zamestnanosť a v konečnom dôsledku podmieňujúcich funkčnosť štátu ako celku. Hovorím o strategických podnikoch alebo sieťových odvetviach.

Prikladám poznámku. Ak niekto nemá dosť a potrebuje si požičať, obyčajne sa dá požičať vtedy, ak ten niekto má dobre ekonomicky fungujúci majetok a má dobrých správcov. Myslím si, že ten niekto v tomto prípade je Slovenská republika, ten dobre fungujúci majetok sú naše strategické podniky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže podľa mojej mienky existujú oprávnené pochybnosti o naplnení príjmovej časti štátneho rozpočtu na rok 2004 a oprávnené pochybnosti o úspešnosti reforiem a oprávnené požiadavky na zvýšené financovanie jednotlivých kapitol výdavkovej časti, a keďže neexistuje konzistentná hospodárska politika a jej integrálne súčasti a nie sú stanovené dlhodobé priority rozvoja ekonomiky Slovenska a štátu ako celku aspoň na dve funkčné obdobia spolu so stabilným motivujúcim podnikateľským prostredím, nemôžem dať tomuto návrhu svoj hlas. Preto ho v predkladanej forme nepodporím.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Polka.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda. Dovoľte mi, aby som vystúpil k predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte. Mám relatívne výhodnú pozíciu, pretože je dobre vystupovať na záver rozpravy, pretože rečník môže reagovať na atmosféru diskusie, môže registrovať okruh problémov, ktoré jeho kolegovia považujú za podstatné a v obvyklom a v normálne fungujúcom parlamente môže si všímať aj reakcie svojich oponentov a prípadne viesť aspoň v dvoch, troch stupňoch diskusiu. Opäť je charakteristické pre spôsob slovenského parlamentarizmu to, že na jednej strane vystupujú poslanci opozície, formulujú názory a predkladateľ mlčí a čaká na úplne ideálnu pozíciu, keď na záver diskusie a jednorazovo zhodnotí diskusiu a môže nás ovlažiť tvrdeniami, s ktorými už nie je možné ďalej polemizovať.

Vzhľadom na to, že si pamätám tú diskusiu alebo na situáciu v rokoch 1994 - 1998, keď súčasní kolegovia, ako pán Mikloško, ako aj terajší pán predseda vlády nesmierne intenzívne upozorňovali na to, že sa stráca demokratický charakter parlamentnej diskusie, pokiaľ navrhovateľ priebežne nereaguje aspoň v blokoch na jednotlivé diskusné vystúpenia, aby títo mohli či už formou dostatočného prihlásenia sa do diskusie, alebo aspoň formou faktických poznámok reagovať na tvrdenia, ktoré sa predkladajú. Chcem len tým povedať, že mi je nesmierne ľúto, že demokratická diskusia teda nebola súčasťou prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte a hovorím to aj preto, či by sme vážne, keďže tá politická kultúra, sám ju často zdôrazňujem, ale možno je to len tým, že jej verím a chcel by som stále veriť, že tá budúcnosť je krásna a že v rámci nej teda skôr či neskôr odstránime takéto možno detské chyby parlamentarizmu a budeme viesť skutočnú diskusiu. Som totiž presvedčený, že takúto diskusiu Slovensko jednoznačne potrebuje.

Som nesmierne rád, že v širších súvislostiach s rozpočtom otvoril pán kolega spravodajca aj otázku kresťanskej sociálnej náuky, pretože chceme sa trošku orientovať aj v tom ideovom prostredí, ktoré sprevádza vládu Slovenskej republiky.

Viete, že máme veľmi vážne výhrady k tomu, akým spôsobom sa uplatňuje ústavná úprava, v ktorej sa hovorí o sociálne orientovanom trhovom mechanizme a podobne, a bojíme sa, že súčasná situácia, súčasné kroky vlády sú na hranici, minimálne na hranici ústavnosti, takže pán kolega zareagoval na naše poznámky o kresťanskom sociálnom učení alebo o kresťanskej sociálnej náuke. Prirodzene, že tieto pojmy sú čiastočne diferencované, ale je to diskusia, ktorá konečne môže otvoriť hodnotové prístupy k správe štátu, k základným hodnotovým otázkam, ktoré v každom normálnom štáte patria k primárnym, mám na mysli predovšetkým otázku verejného blaha.

Otázka úlohy štátu v spoločnosti, či je pravdou, keď opäť citujem klasických klasikov konzervativizmu, keďže drvivá väčšina, respektíve dvojtretinová či troj-, štvortretinová väčšina tejto vlády sa hlási ku konzervatívnym hodnotám, kde sa hovorí o tom, že úlohou každej vlády na svete je schopnosť chrániť občanov pred neistotou a zabezpečovať jej aspoň nevyhnutné podmienky pre stabilitu ich bytia.

Som presvedčený, že v štátoch, ktoré sú kompetentné a dômyselne riadené, je možné hľadať a nachádzať spôsoby, ako zmierniť dopad neregulovaných trhov na občanov, a teda globalizácie ako takej, ktorá je objektívne faktom, ktorý sa odráža v sociálnom charaktere všetkých štátov Európy, ktoré, ako určite všetci uznávame, sú sociálnymi štátmi a že naozaj aj veľké ekonomiky, ako je nemecká, ukazujú, že je potrebné aspoň čiastočne zrekonštruovať sociálne trhy, ale na druhej strane nemôže sa to robiť tým absolutistickým spôsobom a vlastne sociálne trhy likvidovať.

Chcel by som len povedať, že podľa môjho názoru cieľom činnosti tejto vlády je nezvratným spôsobom izolovať neoliberálnu politiku od demokratickej zodpovednosti a neustále alebo teda pre mňa je práve otázka zodpovednosti politickej činnosti ako jedna z dominancií.

Napriek tomu, že formálne sa zvyšujú čísla, ktoré majú charakterizovať rozsah verejného sektora, som presvedčený, že tento obsah sa objektívne znižuje. Ak hovoríme aj o nejakých rastových pozitívach, o raste hrubého domáceho produktu, odmietame principiálne analýzy, ktoré máme k dispozícii, ktoré hovoria, že aj keď je rast relatívne väčší, tak na druhej strane výrazne sa znižujú peniaze, ktoré plynú do verejného sektora, a nie v tej pozitívnej, ale v tej negatívnej podobe.

Som presvedčený, že je k dispozícii trpký fakt, že väčšina krajín, ktorá sa snaží pretvoriť svoje ekonomiky podľa vzoru anglosaských voľných trhov, nedosiahne modely týchto krajín, ktoré sú trvalo udržateľné. Je to predovšetkým z toho dôvodu, že sú epigónom zahraničného duchovného vývoja a s tým sú späté aj jeho neduhy, časové oneskorenie pri ich aplikácii, ako aj oneskorenie fázové.

Jeho radikálni hlásatelia nastúpili vtedy, keď sa jeho nositelia, teda pôvodní tvorcovia premenili na umiernených politikov, alebo aj vtedy, keď svoje posty opustili. Je neodškriepiteľným faktom, že spoločenská diskusia na túto tému je neuveriteľne plochá, ale, bohužiaľ, cítiť trochu v tom verejnom prostredí aj politickú manipuláciu, kde ten onen vták liberalizmu a onen vták takzvaného kapitalizmu, ktorého podoby, obávam sa, absolútne necítime, aspoň v tej podobe, ktorá je typická pre Európu, a tá je pre mňa podstatná. Pretože vstupujeme do Európy, ktorej súčasťou je európska sociálna charta, vstupujeme do Európy, ktorej súčasťou je európsky zákonník práce. Stačí sa iba pozrieť na obsah týchto právnych noriem a všetci mi budete rozumieť, o čom hovorím.

Ale nechcem sa venovať týmto všeobecným faktorom, ale chcel by som sa venovať tomu najdôležitejšiemu, čím sa zaoberáme, a to sú otázky rozpočtu. Snažil som sa venovať predovšetkým otázkam rozpočtového hospodárenia v oblasti štátnej správy a prirodzene aj v oblasti samosprávy, pretože prechádzame výraznou transformáciu tohto prostredia. Ako je známe prikročili sme k tomu v roku 2002 prijatím zákona č. 461 a dovŕšili sme tento proces teraz prijatím súboru zákonov, na základe ktorých sme pristúpili k výraznej dekoncentrácii štátnej správy a hlavne sme opustili princíp integrácie štátnej správy a zaviedli v našom štáte princíp odvetvovej špecializovanej štátnej správy.

No snažil som sa trošku pozrieť, akým sa tento proces realizuje, ktorý mimochodom prebieha v neuveriteľných časových lehotách, kde sa nerešpektujú elementárne princípy, elementárne princípy dobre spravovaného štátu, mám na mysli aspoň ultra základné nábehové lehoty. Viete, že sme v situácii, že viaceré zákony, ktoré majú platiť od 1. 1., ešte prezident nepodpísal, a to je 10. decembra, a máme pred sebou Vianoce a novoročné sviatky, takže pravdepodobne prebiehajú veľmi, veľmi intenzívne procesy v oblasti verejnej správy, ale ešte v furt situácii, keď nie sú k dispozícii relevantné a platné, účinné návrhy zákonov.

Tomuto procesu, samozrejme, zodpovedá aj rozpočtovanie. Je pre mňa neuveriteľným výsmechom rozpočtového procesu, keď pozerám po jednotlivých ministerstvách, akým spôsobom sa rozpočtujú prostriedky pre štátnu správu ako takú. Ak si pozriem ministerstvo pôdohospodárstva, je tam jedna krásna veta, bod 7 programu špecializovaná štátna správa 257 miliónov a potom ešte v jednom podprograme v podbode je napísané, že je hlavnou úlohou teda štátnej správy zabezpečiť 100-percentný výkon zverených pôsobností.

No čo v tomto prostredí mám hodnotiť, aká je naša možnosť pre kontrolu takto stanoveného rozpočtového hospodárstva. Je faktom, že situácia, ktorá vznikla, je nesmierne atypická, v sebe má výrazne implantované veľmi závažné problémy pri vlastnej realizácii. Každé ďalšie ministerstvo, dokonca niektoré ani nemajú osobitné body programu pre špecializovanú štátnu správu, hoci ju objektívne majú, časť finančných prostriedkov, ktoré sa majú potom užívať v prostredí verejnej správy, mám na mysli teraz prenesený výkon štátnej správy vyššími územnými celkami a obcami, opäť je nesmierne neprehľadné v kapitole súhrnný finančný vzťah.

Rozpočtovanie je výrazne ovplyvnené alebo podmienené okrem iného aj nevyhnutnosťou objektívne kontrolovať spotrebu verejných financií. Za týchto okolností výbor pre verejnú správu, keď si predstavím, asi aké má nástroje, aby kontroloval plnenie rozpočtu, stáva sa vlastne úplne zbytočným a kontrolovať, či minie 257 miliónov ministerstvo pôdohospodárstva, alebo minie viac, alebo menej, to je čosi, čo má nulovú vypovedajúcu hodnotu o kvalite, o vnútornej štruktúre správy, o kvantitatívnych faktoroch, ktoré sa tu ukazujú, predovšetkým počet pracovníkov.

Viem, že ešte pred týždňom bola situácia taká, že boli dané iba orientačné počty pracovníkov pre jednotlivé odvetvové úrady, ale nebolo spracované ani len odvetvové členenie na jednotlivé obvodné úrady. Táto situácia je neudržateľná a za týchto okolností, keďže sledujeme politickú atmosféru okolo možného schválenia rozpočtu, pravdepodobne sa podarí politicky vyhandlovať nevyhnutnú väčšinu, ale rozpočet ako taký tohto roku je čosi, čo prestalo byť relevantným dokumentom a jednoducho Slovensko ako keby v tomto roku rezignovalo aspoň v oblasti štátnej správy a samosprávy na rozpočtovacie procesy.

Kto by mi náhodou nechcel veriť alebo by si myslel, že vymýšľam, dovoľte mi zacitovať z predloženého návrhu rozpočtu vyššieho územného celku v Bratislave. Aby som len drobno popísal politické súradnice, je to vyšší územný celok, ktorý ako predseda spravuje člen vládnej koalície, takže nebude to pravdepodobne tvrdenie, ktoré by malo politický podtext.

Ak si pozrieme, že akým spôsobom sa v Bratislavskom VÚC, ako príklad uvádzam, ešte raz hovorím, naznačujúc, z akých východísk sa pri zostavovaní rozpočtu vychádzalo. Citujem. "V prípade vzdelávania sa vychádza zo súčasne platnej legislatívy a zo súčasne platného systému financovania. To znamená, že pri rozpise nebol braný do úvahy nový zákon o financovaní školstva na základe normatívov bežné kapitálové výdavky. Vzhľadom na to, že v súčasnej dobe, keď je predmetný zákon predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, použili sa údaje z východísk štátneho rozpočtu na rok 2004, ktoré schválila vláda 3. 6. 2003 a ktoré nám boli následne rozpísané ministerstvom financií."

Ďalší drobný príklad. "V súlade s uznesením vlády č. 370 sa originálne kompetencie samosprávnych krajov financujú prostredníctvom kapitoly Ministerstva financií SR súhrnný finančný vzťah. Prenesené kompetencie sa financujú prostredníctvom kapitoly príslušného ústredného orgánu. Z pohľadu návrhu rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja na rok 2004 by mali byť transfery na vzdelávanie zabezpečované z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. V súčasnom návrhu však uvažujeme s pôvodným systémom financovania." Prosím vás pekne, čo toto má znamenať. Aký rozpočet ?

Po tretie. "Návrh rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja na rok 2004 neobsahuje údaje vyplývajúce z prechodu kompetencií na úseku pozemných komunikácií druhej a tretej triedy ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Rozpočet bude upravený na základe delimitačných protokolov a po ich odsúhlasení." Opäť neuveriteľná neurčitosť.

Ďalší prípad. "V prípade prechodu nových sociálnych zariadení do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja od 1. 1. 2004," hovorím o súčasnom rozpočte, ktorý má byť schválený do konca roka, "sú v návrhu uvedené údaje z ministerstva financií a taktiež budú definitívne upravené až na základe delimitačných protokolov. Na porovnanie výšky predpokladaných príjmov a výdavkov sme použili upravený rozpočet k 30. 6. 2003, tak ako bol odsúhlasený zastupiteľstvom Bratislavského samosprávneho kraja." A len tak na záver nádherná jahôdka na túto neuveriteľne peknú a vytvarovanú tortičku. "Na základe vyššie uvedených predpokladov možno skonštatovať, že v návrhu rozpočtu je viac ako 70 percent údajov, ktorých definitívna výška a štruktúra je závislá od noriem predložených na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky."

Kto a prečo spôsobil tento neuveriteľný a nezmyselný stav, že v rozpočtovom roku Bratislavský samosprávny kraj, teda jeden zo samosprávnych celkov je schopný rozpočtovať svoje prostriedky iba z 30 percent fixných údajov a zvyšok je čosi, čo sa bude upravovať až po roku 2004. To znamená po období platnosti štátneho rozpočtu.

O akej rozpočtovej kultúre možno v tomto štáte hovoriť a aká je potom hodnota takéhoto rozpočtu, ktorý sa schvaľuje a s ktorým sa pracuje. Aká je potom následná kontrola nad dodržiavaním tohto rozpočtu, akým spôsobom sa bude pracovať s jednotlivými prioritami, aká je miera možnosti subjektívnych zásahov do takéhoto rozpočtu a ako v konečnom dôsledku teda spravujeme štát.

Prečo vôbec táto situácia mohla vzniknúť. Je revolúcia alebo máme nejaké životné pohromy, alebo nie je možné spravovať štát tak, aby právne normy, ktoré majú platiť, aby mali primerané legisvakačné lehoty minimálne tri mesiace, v normálnych štátoch býva šesť mesiacov až jeden rok na implementáciu veľkej časti spoločenských vzťahov regulujúcich právnych noriem. V našom prípade je to otázka týždňa, možno dvoch, a to, samozrejme, vo vianočných časoch, keď vznikajú problémy, a hlavne rozpočet ako taký má fixné údaje iba na 30 percent.

No, vážení kolegovia z vládnej koalície, ja sa ďalej týmto veciam nebudem venovať, skúsime na budúci rok venovať týmto otázkam oveľa väčšiu pozornosť, ale potom už pravdepodobne budeme musieť formulovať veci trošku ostrejšie.

Ešte mi dovoľte v súvislosti s prerokovaným rozpočtom niekoľko slov, ktoré ešte viacej charakterizujú práve postavenie vyšších územných celkov, miest a obcí v širšom kontexte údajov, ktoré uvádza tento štátny rozpočet. Chcem pripomenúť, že druhá etapová správa Európskej komisie o ekonomickej a sociálnej kohézii z januára 2003 konštatuje: 48 regiónov súčasnej pätnástky, to znamená 18 percent populácie, to znamená 68 miliónov obyvateľov má hrubý domáci produkt nižší, ako je 75 percent priemerného hrubého domáceho produktu Únie.

Po druhé. V rozšírenej Únii na 25 štátov by iba 30 regiónov súčasnej pätnástky, to znamená 12 percent populácie, asi 47 miliónov zostalo pod úrovňou 75-percentného nového priemeru. Z toho vyplýva, že vzrastie nespokojnosť tých súčasných regiónov pätnástky, ktoré sú začlenením pristupujúcich desiatich krajín, teda budú vyradené z rámca pomoci v rámci takzvaného cieľa jeden.

Po tretie. Z toho vyplynie tlak Európskej komisie na také využívanie kohézneho, ale aj štrukturálnych fondov, ktoré posunie zaostávajúce regióny bližšie k hranici 75 percent HDP Únie ako celku. A rovnako z toho vyplýva aj to, že vlády a parlamenty členských štátov Únie musia svoju rozpočtovú politiku prispôsobiť vyššie uvedeným záverom.

Aká je realita na Slovensku. Problémy. Slovenská vláda v rozpore s programovanou reformou potláča prvky samosprávnosti, a to najmä nezriadením samostatnej kapitoly pre VÚC v rozpočte na rok 2004.

Po b. Zámerným odďaľovaním projektov finančnej decentralizácie podľa programové vyhlásenia, pripomínam, mala už od 1. 1. 2004 byť spustená.

Po c. Neefektívnou koncepciou neopodstatneného dualizmu zasahujúcou do právomoci samosprávy v oblasti školstva, v oblasti zdravotníctva, v oblasti dopravy tak železničnej, ako aj v cestnej.

Ďalej. Centralizáciou právomocí pri rozhodovaní o použití fondov z Európskej únie v rozpore so zámermi Európskej komisie, ale aj v rozpore s elementárnymi prístupmi efektívneho využívania týchto zdrojov. Dôsledky sú zrejmé. Zlá informovanosť regiónov o možnostiach čerpania, to sa rovná priestoru pre korupciu na najvyšších miestach prostredníctvom obchodovania s informáciami. A ďalší prirodzený dôsledok - prehlbovanie sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi.

Rovnako neochotou delegovať všetkých predsedov vyšších územných celkov do monitorovacieho výboru, čo je v hlbokom rozpore s princípmi decentralizácie, ale aj v rozpore so zákonom vo vyšších územných celkoch, teda zákonom č. 302/2001Z. z. a ďalej zámerným ignorovaním spôsobu, ale aj rozsahu financovania kompetencií, to znamená nerešpektovaním zákona o rozpočtových pravidlách.

Čo sa týka ďalších problémov, ktoré sa dotýkajú financovania samosprávy. Jednoznačne absentujú jasné normatívy na jednotku výkonu prenášanej kompetencie. Ďalej v samospráve bolo zákonom prikázané preberať spolu s úlohami aj nedostatky spôsobené zlým hospodárením štátu a jeho neochotu zaplatiť staré dlhy, aj keď zákon to požaduje.

A po tretie. Nezohľadnením nárastu nákladov v rámci preneseného výkonu štátnej správy a rešpektovanie zvyšovania cien energií, úpravy tarifných platov zamestnancov a podobne, ďalej neriešením alebo nedostatočným riešením problému takzvanej účelovosti odovzdaného majetku, a to tak sfére školstva, sociálnych vecí, zdravotníctva, v kultúre, čím vznikajú objektívne problémy s efektívnym nakladaním s ním. No a potom, samozrejme, neriešením vnútorného a mobilizačného dlhu súvisiaceho s delimitovaným majetkom štátu na VÚC.

No a nemožno nespomenúť aj posledný moment z môjho pohľadu, ktorým je necitlivý prístup k riešeniu problémov najviac postihnutých regiónov, mám na mysli predovšetkým Košice, Prešov, ale aj Banskú Bystricu, Nitru s arogantným presunom rozpočtových zdrojov do najviac rozvinutých regiónov, ako je Bratislava, Trnava bez akejkoľvek kompenzácie. (Potlesk.)

Chcem povedať, že z povedaného je zrejmé, že z pohľadu nielen mňa, ale aj nášho klubu nie je možné takýto, a deklarovali to už viacerí rečníci, návrh rozpočtu podporiť.

Napriek tomu na zmiernenie viacerých uvádzaných zásadných problémov v oblasti fungovania miest a obcí si dovolím navrhnúť štyri pozmeňujúce návrhy. Dovoľte mi, aby som ich uviedol s cieľom, že ak by sa náhodou objavil aspoň minimálny pozitívny signál. Objektívne poviem, zaregistroval som včerajšiu Koaličnú radu a zaregistroval som aj to, že politickí predstavitelia koaličných strán zaregistrovali desivú situáciu v oblasti obcí a miest, špeciálne v oblasti školstva, a deklarovali snahu aspoň časť prostriedkov, ktoré súvisia so zadlžením preneseného alebo odovzdaného majetku, že sú ochotní riešiť, takže skúsim apelovať, aby v tejto súvislosti posúdili aj návrhy, ktoré ja predkladám, ktoré nie sú pre stranu Smer, ktoré sú pre obce a mestá a ktoré môžu aspoň čiastočne hroziacu katastrofu v realizácii prenesených kompetencií zmierniť.

Navrhujem preto v § 3 ods. 1 jeho pôvodné znenie "v roku 2004 sa do rozpočtov obcí poskytne časť výnosu dane z príjmov fyzických osôb, príjmov zo závislej činnosti v sume 8 703 miliónov Sk" upraviť nasledovne, ponúkam ešte aj varianty. Alternatíva jeden - sumu 8 miliárd 703 miliónov nahradiť sumou 9 173 300 tisíc Sk, alternatíva dva - sumu 8 miliárd 703 miliónov Sk nahradiť sumou 8 miliárd 953 miliónov Sk.

Dovoľte mi krátke odôvodnenie. Návrhom sa rieši dofinancovanie základných škôl a školských zariadení za roky 2002 až 2003, financovanie originálnych kompetencií obcí na úseku školstva v zmysle nového zákona o financovaní škôl a školských zariadení v roku 2004, zohľadňujú sa dopady cenových opatrení a zvýšení nepriamych daní na rozpočty obcí v roku 2004 a dopady aj v podpísanej v kolektívnej dohode na rok 2004 podľa § 50 zákona o verejnej službe a § 51 zákona o rozpočtových pravidlách.

Ďalší návrh. V § 3 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte zvýšiť podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb z príjmov zo závislej činnosti o sumu 220 miliónov 300 tisíc Sk.

Odôvodnenie. Z poverenia vlády Slovenskej republiky podpísali zástupcovia štátu s odborármi kolektívnu dohodu na rok 2004. V rozpore so znením zákona o verejnej službe bola dohoda podpísaná bez účasti zástupcov obcí. Predpokladaný minimálny dopad tohto rozhodnutia vlády na rozpočty obcí predstavuje sumu 220,3 milióna Sk bez vyčíslenia dopadu nárastu podielu zamestnávateľov na financovaní doplnkového dôchodkového pripoistenia o 1 percento. Dopad podpísanej kolektívnej dohody na rozpočty obcí je v návrhu štátneho rozpočtu riešený len vo vzťahu k presunutým zamestnancom obcí s novými kompetenciami, nie však vo vzťahu k pôvodným, zhruba 25 000 zamestnancov. Týmto návrhom sa odstráni možný nesúlad s § 50 zákona o verejnej službe, ako aj zákona č. 51 o rozpočtových pravidlách, ako som už spočítal.

Tretí pozmeňujúci návrh v § 3 ods. 1 zákona o štátnom rozpočte zvýšiť podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb, z príjmov zo závislej činnosti o sumu 190 miliónov 100 tisíc Sk. Odôvodnenie. Medziročný nárast podielových daní pre obce je v návrhu štátneho rozpočtu navrhovaný v objeme 472 miliónov, čo je 4,58 percenta. Tento nárast má obdobne ako pri kapitolách štátneho rozpočtu zohľadniť medziročný nárast výdavkov na tovary a služby zodpovedajúci inflácii a dopadu Národnou radou schváleného zvýšenia nepriamych daní.

V prípade dodržania parametrov medziročnej inflácie predkladaných v návrhu štátneho rozpočtu vzrastú v roku 2004 výdavky obcí v položke tovary a služby na ich pôvodné kompetencie minimálne o 665 miliónov Sk. Zvýšenie výnosov obcí na daniach z príjmov fyzických osôb o navrhovanú sumu 190 miliónov tak len vytvorí obciam obdobné východisko na zabezpečovanie výkonných povinností, ako je to vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu navrhované pre ostatné kapitoly. Obce aj po tomto zvýšení budú musieť zo svojich ďalších vlastných príjmov riešiť napríklad dofinancovanie opatrovateľskej služby, prevádzky nemocníc, originálnych kompetencií na úseku školstva, havarijné stavy a modernizáciu presunutého majetku zo štátnej správy, nezohľadnený rast výdavkov na mestskú hromadnú dopravu a tak ďalej.

A posledný návrh. V § 3 ods. 5 sa slová "príslušného daňového úradu" nahrádzajú slovami "príslušného daňového riaditeľstva". Odôvodnenie. Zámerom tohto návrhu je dosiahnuť objektívnejšie prerozdeľovanie výnosu cestnej dane. Tento výnos rozdeľovať obciam v rámci územných obvodov daňových riaditeľstiev, a nie podľa obvodov daňových úradov.

Sú viaceré argumenty pre takúto navrhovanú zmenu zákona. Predovšetkým - na návrh ministerstva financií sa realizujú organizačné zmeny v rámci správy daní a odvodov daňových riaditeľstiev, čím už dochádza k zmene podmienok na prerozdeľovanie výnosov cestnej dane.

Ďalej. Na základe rozhodnutí štátnych orgánov o organizačných zmenách v pôsobení a sídlach štátnych monopolov a podnikov sa výrazne zmenila štruktúra základne pre tvorbu a prerozdeľovanie výnosov cestnej dane v rámci daňových úradov. Sú aj niektoré ďalšie, ale tie už uvádzať nebudem.

Vážené kolegyne, na záver môjho vystúpenia mi dovoľte len malú poznámku. Je faktom a chcel by som to uviesť ako takú malú sebakritiku, že sme si nevšimli to neuveriteľné ustanovenie, ktoré sa objavilo v zákone o rozpočtových pravidlách. A to je to nádherné ustanovenie. V prípade, že sa rozpočet v Národnej rade neschváli, tak sa bude postupovať podľa návrhu vlády predloženého do parlamentu. No tak za týchto okolností je to vlastne rozpočtové provizórium alebo nejaké problémy, ktoré by mali vzniknúť neschválením štátneho rozpočtu, sú vlastne také celkom milé, je dobré, keby vznikli. Takže chcem len povedať, že ak to neurobí vláda, tak náš poslanecký klub urobí všetko pre to, aby pripravil návrh novely takto postavených rozpočtových pravidiel, aby sme sa takejto frašky na budúci rok už nedožili.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)