Čtvrtek 11. prosince 2003

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená vláda. Dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pána ministra školstva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, v obci Červenica v okrese Prešov pôsobí unikátna základná škola, jediná svojho druhu na území Slovenska. Je to škola, ktorá sa venuje vzdelávaniu hlucho-slepých detí, ktorých postihnutie je poväčšine kombinované s ďalším závažným postihnutím väčšinou pohybového aparátu.

Činnosť evanjelickej špeciálnej základnej školy internátnej pre hlucho-slepé deti sa výrazne pozitívne odzrkadlila na mimoriadnom zvýšení kvality života nielen postihnutých detí, ale aj ich blízkych a rodinných priateľov. Náklady na prevádzku školy sú plne hradené z fondu, ktorý je tvorený z milodarov evanjelických cirkevných zborov, zo sponzorských darov, príspevkov nadácií a spoločenských organizácií a z príspevkov rodičov postihnutých detí. Peniaze štátu sa využívajú len na krytie nákladov na mzdy, odvody do fondov, elektrinu a telefón. Napriek nízkym rozpočtovým potrebám zo strany štátu neexistuje schopnosť zabezpečiť tieto potreby a škola sa dostala do stavu, keď nie je schopná vykryť mzdy a elektrickú energiu do konca roka 2003. Pracovníčka Krajského úradu z Prešova počas návštevy tejto školy konštatovala prezamestnanosť v zariadení a odporúčala na zvyšok roka poslať deti domov, aby sa znížili finančné potreby školy na minimum.

V tejto súvislosti a v tomto mimoriadnom prípade si dovoľujem upozorniť pána ministra, že zavedený princíp jeden klient, jeden pedagogický pracovník tu nie je možné splniť, pretože ku každému dieťaťu je počas dňa nutný jeden pedagóg a nie je možné od takéhoto dieťaťa odskočiť k inému. Každé takéto dieťa má súbor svojich špecifických postihnutí, ku ktorým je nutné robiť individuálny režim, individuálny prístup pre každé jedno dieťa.

Vzhľadom na to, že ide o školu internátnu s nepretržitou činnosťou aj počas víkendov, nie je možné, aby pri jednom dieťati bol 24 hodín jeden pedagogický pracovník. A aj keď v nočných hodinách počas spánku nad deťmi bdie dozor, služba v počte dvoch vychovávateliek je tu už značné riziko v prípade mimoriadnej udalosti.

Vzhľadom na to, že ide o slovenský unikát, ktorý úspešne reprezentuje našu špeciálnu pedagogiku v zahraničí, je potrebné zaujať zo strany štátu individuálny a zodpovedný prístup.

V závere chcem požiadať pána ministra o odpoveď, ako je možné zabezpečiť dofinancovanie školy pre tento rok a zmeniť v tomto konkrétnom prípade pravidlá financovania tak, aby škola do budúcnosti nemala permanentné finančné problémy, problémy so zabezpečením svojho chodu, so zabezpečením aj tak veľmi nízkeho rozpočtu.

Chcem zdvorilo požiadať pána ministra, aby sa tomuto problému venoval osobne a zároveň aj v mene vedenia školy a evanjelickej cirkvi ho chcem požiadať o návštevu tejto špeciálnej školy, kde práca s takto postihnutými deťmi nemôže byť nikdy len povolaním, ale jedine poslaním.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší je prihlásený pán poslanec, pani poslankyňa Bollová, pardon. Nech sa páči, pani poslankyňa.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som v tomto napätom čase, keď hovoríme o zákone zákonov, teda o štátnom rozpočte, predniesla jednu takpovediac obyčajnú sťažnosť obyčajných ľudí, aby som interpelovala pána premiéra Mikuláša Dzurindu v takejto veci.

Vážený pán predseda vlády. Západoslovenské nábytkárske závody v Galante patrili kedysi k známym podnikom vyrábajúcim drevený a čalúnený nábytok, ktorý sa veľmi dobre predával i do zahraničia.

Na stretnutí s občanmi v Galante som sa dozvedela nasledovné. Koncom januára 1996 bol podnik zlikvidovaný, robotníci prepustení. Závod kúpil, ako mi povedali, nejaký Talian. Takmer 400 pracovníkov zostalo na ulici, nedostali žiadne odstupné, mnohí nedostali ani mzdu za december 1995 a január 1996. Prisľúbili im, že keď sa závod predá, všetky podlžnosti voči nim budú vyrovnané. Hovorili mi, že vedia o tom, že vedúci pracovníci Západoslovenských nábytkárskych závodov odstupné dostali. Od tých čias už ubehlo veľa rokov a doposiaľ nikto z prepustených robotníkov nebol vyplatený. Dnes už je vlastníkom podniku juhokórejský Samsung.

Počas trhov, jarmoku ste zavítali, pán premiér, spolu s podpredsedom vlády Slovenskej republiky pánom Csákym do Galanty. Na stretnutí s občanmi sa vám bývalí robotníci západonábytku posťažovali, že väčšina ich zostala bez zamestnania a nik im nevyplatil bývalé dlhy na mzdách. Spomenuli i to, že poslúchli odporúčania, aby talianske vedenie firmy žalovali. Vyplnili tlačivá, zaplatili 200 korún za kolok. Doteraz nedostali zo súdu ani odpoveď.

Vy, pán premiér, spolu s pánom vicepremiérom ste sľúbili robotníkom pomoc. Samozrejme, nič také sa nestalo. Pýtam sa vás, pán premiér, ešte raz a nie po prvýkrát tiež, komu slúži vláda Slovenskej republiky? Kde sa podeli peniaze z predaja Západoslovenských nábytkárskych závodov v Galante, ako i mnohých ďalších. Poradíte bývalým robotníkom z Galanty, čo majú podniknúť, aby dostali, čo im patrí? Čo urobíte, aby noví majitelia podnikov, a tých prípadov je nespočetne veľa, vyplatili prepusteným zamestnancom, čo im dlhujú.

Vopred vám za múdru a reálnu radu ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší je prihlásený pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

Občan Českej republiky narodený 11. 8. 1944, trvale bytom Husova 164/3 v Českej republike...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková.

K. Ondriaš, poslanec: ... prechodne býva B. Němcovej 11, Veľký Krtíš sa na mňa ako na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková.

K. Ondriaš, poslanec: ... prostredníctvom poslancov Českej republiky obrátil sa s prosbou, aby som pomohol zistiť, čo sa uskutočnilo v prípade porušovania jeho základných ľudských práv a slobôd a poskytnutia pomoci pri právnom riešení veci štátnymi orgánmi a súdmi Slovenskej republiky.

Z jeho popisu udalostí a priložených dokumentov uvádzam: "Dňa 11. 11. 2002 si Jozef...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, prosím, prestaňte telefonovať.

K. Ondriaš, poslanec: ... Švienty, ďalej len poškodený, nedopatrením (hlas z pléna)...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

K. Ondriaš, poslanec: ... nedopatrením v hernom klube vo Veľkom Krtíši vylial nedopité pivo. Následne si objednal nové. Objednané pivo mu čašníčka odmietla predať, preto menovaný na ňu mierne zvýšil hlas. V tom k nemu pristúpil neznámy páchateľ a udrel ho päsťou do tváre, rozťal mu tým peru a uvoľnil dva zuby. Po incidente sa poškodený išiel dať ošetriť. Na pohotovosti ho odmietli ošetriť s ironickými poznámkami. Nato odišiel vec ohlásiť na políciu. Po zvonení vyšli von policajti a obvinili ho, že robí hluk. Neskôr v priestupkovom konaní ho obvinili, že poškodil aj dvere. Pri legitimovaní poškodený nemal občiansky preukaz. Policajtom oznámil, že je český občan. Policajti reagovali tak, že mu nadávali do českých č... a českých svíň. Na jeho vyjadrenie, že prišiel oznámiť uvedené skutočnosti, ktoré sa uskutočnili v malom hernom klube a na pohotovosti, policajti nereagovali, ale nasilu ho vtiahli do priestoru polície, opreli o stenu, zobrali mu peňaženku, kľúče, vreckový nožík, opasok, šnúrky z topánok, vyzliekli mu sako, strhli mu z ruky hodinky. Zostal v košeli v studenej miestnosti, kde ho policajti fyzicky bili a potom zavreli do cely pre zadržaných. Odmietli ho pustiť na WC a odmietli mu podať i stravu a vodu. Ráno ho jeden z policajtov budil opakovaným kopaním do mreží a urážlivými rasistickými slovami. Aj vymenení policajti mu odmietli poskytnúť ošetrenie. Po odmietnutí podpísania dokladu o obsahu, o ktorom nebol poškodený podrobne informovaný, a proteste, čo s ním urobili a ako sa k nemu správajú, ho vyhodili von s urážlivými slovami. Po odchode z polície sa išiel dať ošetriť na chirurgiu. MUDr. Czseri ho ošetriť odmietal. Na naliehanie poškodeného a ukázaní modrín, krvných podliatin ho hospitalizoval na internom oddelení, neskôr ho odviezli znovu na chirurgické oddelenie. Menovaný bol dlhodobo PN, absolvoval dlhodobú liečbu, má zákaz dvíhať ťažké bremená, má pretrvávajúce bolesti v oblasti fraktúry, má problémy s koordinovaním pohybu a tak ďalej.

Poškodený podal na Okresnú prokuratúru vo Veľkom Krtíši na uvedené osoby trestné oznámenie. Prokurátor JUDr. Gabriel Greško celú udalosť posúdil ako narušovanie verejného poriadku poškodeným a vec odstúpil odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu vo Veľkom Krtíši. Vedúca odboru Katarína Holubová vydala vo veci rozhodnutie, v ktorom poškodeného uznala vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku, neuposlúchnutia výzvy verejného činiteľa, poškodzovania vecí, porušovania občianskeho spolunažívania, úmyselného uvedenia nesprávnych údajov, za čo mu uložila pokuty vo výške 500 korún. Poškodený sa proti rozhodnutiu odvolal.

Vážený pán premiér, údaje, ktoré som uviedol, som získal od poškodené. Môžu byť pravdivé, alebo nemusia byť pravdivé. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to zbytočné sa vecou zaoberať, ale môže ísť i o alarmujúce udalosti. Ak sa uvedené stalo, je to hanba pre celú Slovenskú republiku, za čo by sa mala ospravedlniť nielen poškodenému Jozefovi Švientovi, ale aj Českej republike. Ak sú údaje pravdivé, je tu dôvodné podozrenie, že boli spáchané viaceré trestné činy.

Vážený pán premiér, žiadam vás o zistenie skutočného stavu veci a vyjadrenie sa k tomu, čo som vo svojom vystúpení uviedol. Žiadam vás o posúdenie konania dotknutých policajtov Okresného PZ Veľký Krtíš a zamestnankyne okresného úradu a v prípade zistenia, že porušili príslušný zákon a disciplinárny poriadok o vyvodenie dôsledkov voči páchateľom.

Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Ondriaš bol posledný prihlásený písomne do interpelácií. Pýtam sa, pán poslanec Zubo ústne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Juščík a pán poslanec Zubo. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Juščík.

M. Juščík, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Touto cestou interpelujem ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Kaníka.

Vážený pán minister. V priebehu druhého a tretieho štvrťroka tohto roku ste skutočne dosiahli významné úspechy pri riešení nezamestnanosti a v polovici októbra ste vykázali menej ako 14-percentnú nezamestnanosť. Z evidencie nezamestnaných bolo vyradených viac ako 200-tisíc evidovaných. Podľa Štatistického úradu úrady práce za spomenuté obdobie z titulu nespolupráce vyradili viac ako 63-tisíc nezamestnaných.

Preto sa vás, pán minister, pýtam, kde sa stratilo tých 200-tisíc evidovaných na úrade práce, keď vieme dobre, že v tomto roku nevzniklo 200-tisíc pracovných miest. A oficiálne správy, ktoré sme počúvali či v televízii, alebo v rádiu, neustále podotýkali, že podniky v našej vlasti neustále prepúšťajú a zvlášť podniky, ktoré boli privatizované zahraničnými investormi. Aké to boli vlastne kritériá na vyraďovanie z evidencie? Za každú cenu administratívne na papieri? Zamyslite sa, pán minister, nad tým, kde títo ľudia išli, čo robia, z čoho žijú.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý.

M. Juščík, poslanec: A vôbec, či majú z čoho žiť. (Hlasy v sále.) Spočítame? Nevytvorili ste nám viacej kriminálnikov, príživníkov a rôznych delikventov? Hlad je veľký pán a stáva sa najväčším pánom. Pán kolega Galbavý.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, prosím, správajte sa slušne v rokovacej sále.

M. Juščík, poslanec: A stáva sa najväčším pánom, keď rodičia zistia, že nemajú vlastným deťom dať čo jesť, a keď títo rodičia sú nahnaní z tohto titulu aj k možno absolútnym kriminálnym činom.

Nemyslite si, pán minister, že spôsob, akým pokračovali rómski obyvatelia na východnom Slovensku v obci Kluknava, nie je dôsledok toho, že títo ľudia nevedia nájsť východisko, že nemajú prácu? Nemajú možnosť základných podmienok slušného žitia?

Vážený pán minister, pýtam sa vás, aj naďalej budete takýmito reštriktívnymi opatreniami znižovať nezamestnanosť? A my ostaneme skutočne svedkami neustáleho nárastu samovrážd ľudí, kriminality, ktorí skutočne nebudú vedieť aj naďalej hľadať tieto východiská. Nebolo by, pán minister, lepšie, keby ste odstúpili?

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni podpredsedovia, páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Mám dve interpelácie na pána ministra Kaníka.

Prvá interpelácia. Vážený pán minister, ktoré práce na Slovensku vzhľadom na rozdielne možnosti získať zamestnanie sú do veľkej miery diferencované. Diferencovanosť trhu práce sa prejavuje, a to dlhodobo, tak medzi jednotlivými krajmi Slovenska, ako aj vo vnútri jednotlivých krajov. Existujú oblasti i celé doliny, kde nezamestnanosť trvalo dosahuje 30 i viac percent. Štatistiky nás presviedčajú, že nezamestnanosť práceschopného obyvateľstva rastie od západu na východ Slovenska. Pritom najväčšia nezamestnanosť je trvalo dosahovaná na juhu stredného a východného Slovenska. K menovanému stavu pristupuje ďalšia skutočnosť, a to dlhodobo nízka minimálna mzda občanov týchto oblastí. Výška minimálnej mzdy je taká nízka, že absolútne nemotivuje nezamestnaných hľadať si zamestnanie vo väčšej vzdialenosti od bydliska, ako je 10 kilometrov. Tento stave existuje vďaka skutočnosti, že náklady spojené s dopravou do zamestnania prevyšujú často rozdiel medzi minimálnou mzdou a príspevkom v nezamestnanosti. K týmto nákladom musíme pripočítať náklady spojené so zabezpečením stravy pre pracovníka, ošatenia pre občana zamestnaného i v rámci verejnoprospešných prác mimo sídla jeho trvalého bydliska.

Predpokladám, že práve uvedené dôvody viedli Národnú radu Slovenskej republiky v uplynulom období k prijatiu zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti. Tento zákon v § 85 v odseku 1 hovorí o tom, že náhrada cestovných výdavkov je na účely tohto zákona náhrada preukázaných cestovných výdavkov zamestnanca z miesta jeho trvalého bydliska alebo z miesta jeho prechodného bydliska do miesta výkonu práce a späť. V menovanom zákone v odseku 2b sa ďalej hovorí: "Okresný úrad práce do 30 dní od vzniku pracovného pomeru uzatvorí so zamestnancom, ktorý bol evidovaný ako nezamestnaný najmenej 12 mesiacov, alebo so zamestnancom, ktorý po absolvovaní školy bol evidovaný ako nezamestnaný najmenej 6 mesiacov dohodu o náhrade cestovných výdavkov.

Takéto znenie citovaného zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti podľa môjho názoru zakladá právo pracovníka verejnoprospešných prác na úhradu cestovných nákladov. Napriek tejto skutočnosti v poslednom období dochádza k situácii, že okresné úrady práce z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nepreplácajú pracovníkom verejnoprospešných prác cestovné náklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa vás, pán minister, pýtam.

Po prvé. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti zakladá právo pracovníka na preplatenie nákladov vyplývajúcich z dochádzky pracovníka verejnoprospešných prác, ale aj iného pracovníka do zamestnania?

Po druhé. Postupujú správne okresné úrady práce, keď z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nepreplácajú cestovné?

Po tretie. Čo majú robiť pracovníci verejnoprospešných prác v tom prípade, ak došlo zo strany okresného úradu práce k porušeniu zákona č. 387/1996 Z. z. a nebolo im cestovné preplatené? To je prvá interpelácia.

Druhá interpelácia tiež na pána ministra Kaníka. Vážený pán minister, jedným zo zámerov vlády v oblasti sociálnej politiky je snaha od 1. januára 2004 zrušiť Národný úrad práce a jeho nižšie články riadenia. Takáto zložitá úloha predpokladá celý rad obťažných opatrení a postupov sprevádzajúcich jej realizáciu. Samotná realizácia plánovanej úlohy je o to závažnejšia, že na účte Národného úradu práce podľa mojich informácií je 11 miliárd Sk a Národný úrad práce, ako aj jeho okresné pobočky vlastnia inventár za stovky miliónov korún.

Tento majetok musí byť v krátkom čase delimitovaný, čo je úloha náročná tak na personálnu zložku, ale hlavne na oblasť kontroly, a to s cieľom, aby nedochádzalo k znehodnoteniu, prípade odcudzeniu tohto majetku.

V súvislosti z horeuvedeným sa vás pýtam, pán minister.

Po prvé. Bola už daná výpoveď na tieto prostriedky patriace úradu práce z účtu Národnej banky na zmenu účtu?

Po druhé. Je poverený orgán, ktorý vykonával účtovnú uzávierku v Národnom úrade práce?

Po tretie. Je určený audit na vykonanie týchto úloh?

Po štvrté. Sú pripravené delimitačné protokoly na delimitáciu majetku Národného úradu práce?

Po piate. Stihne sa všetko, na čo sa pýtam, ku dňu zániku Národného úradu práce realizovať? Ak nie, aký postup bude volený zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny?

Po šieste. Kto bude zodpovedný za vzniknutú situáciu, ak úlohy v určenom čase nebudú splnené?

Po siedme. Aká bude vaša osobná zodpovednosť, ak sa úloha v plánovanom rozsahu a v určenom časovom limite nesplní?

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Zubo bol posledný prihlásený k tomuto bodu programu.

Páni poslanci, ďalšie prihlášky nemám. Chcem vás informovať, že písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktoré boli podané predsedovi Národnej rady a ktoré vám boli doručené do 10. novembra, sú k dispozícii každému pánovi poslancovi spôsobom, ktorý upravuje rokovací poriadok. Chcem sa spýtať pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť, respektíve zaujať stanovisko k odpovediam členom vlády na otázky a odpovede, ktoré vám boli písomne doručené.

Páni poslanci, konštatujem, že nie je tomu tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a chcem konštatovať, že týmto sme prerokovali písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlasujem tento bod programu rokovania 20. schôdze Národnej rady za skončený.

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz desaťminútovú prestávku, po ktorej by som poprosil, aby sme sa dohodli o tom, ako budeme pokračovať v ďalšom rokovaní 20. schôdze Národnej rady, pretože po súhlase predsedov všetkých parlamentných klubov je súhlas s tým, aby sme od 17.00 hodiny vytvorili priestor na rokovanie poslaneckých klubov o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré páni poslanci predložili v rámci rozpravy.

Vyhlasujem teraz desaťminútovú prestávku a prosím predsedov parlamentných poslaneckých klubov nielen strán vládnej koalície, ale všetkých, aby sa dostavili na krátke stretnutie do rokovacej miestnosti za rokovacou miestnosťou Národnej rady.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, Cagala, zaujmite svoje miesta, páni exministri. Páni poslanci, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, ktoré sa práve skončilo a ktoré odporúča, aby ďalší priebeh 20. schôdze Národnej rady bol taký, že teraz budeme pokračovať až do 17.00 hodiny prerokúvaním ďalších vládnych návrhov zákonov, ktoré sú ako návrhy vlády, ale aj poslanecké na prvé čítania. O 17.00 hodine by sme prerušili rokovanie na čas, ktorý budú mať k dispozícii poslanecké kluby, aby sa mohli poradiť pred záverečným hlasovaním o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktoré by sme urobili zajtra o 10.00 hodine a po hlasovaní o štátnom rozpočte, tak ako som informoval už skôr na základe schváleného programu, by sme hlasovali o druhom pilieri dôchodkovej reformy, o personálnych návrhoch, ktoré sú celkom tri, ktoré budeme musieť rozhodnúť tajným hlasovaním, a podľa toho, ako bude prebiehať ďalšie rokovanie zajtra od 9.00 hodiny, ďalej by sme podľa dohody poslaneckého grémia rozhodli o tom, ako budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu 20. schôdze Národnej rady.

Pán poslanec Mikloško, súhlasíte? (Hlas zo sály.) Ďakujem pekne.

Páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o

vládnom návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 452.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky, pán poslanec, kto je to, kto je to (hlasy v sále), pán poslanec Cabaj, vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko.

Nech sa páči, pán minister.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Národný bezpečnostný úrad podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 vypracoval návrh nového zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa reaguje na problémy existujúcej právnej úpravy ochrany utajovaných skutočností vyplývajúce z doterajšej praxe, ako aj na opatrenia a podmienky súvisiace s prístupovým procesom Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie.

Predloženým návrhom sa upúšťa od taxatívneho vymedzenia utajovaných skutočností v zoznamoch pre jednotlivé stupne utajenia a navrhuje sa, aby utajované skutočnosti boli vymedzené v okruhoch, ktoré ustanoví vláda svojím nariadením, čo vláda považuje za operatívnejšie a pružnejšie na realizáciu ustanovení tohto zákona.

Ďalej sa zakazuje zneužívanie možnosti utajovať informácie, ktoré sú predmetom legitímneho záujmu spoločnosti. Dopĺňajú sa povinnosti štatutárnych zástupcov, vedúcich štátnych orgánov, ale aj všetkých ostatných právnických osôb, u ktorých sa bude pracovať s utajovanými skutočnosťami s cieľom zabezpečiť lepší prehľad o počte a pohybe utajovaných skutočností.

Ďalej sa návrhom upresňujú a dopĺňajú ustanovenia, ktoré upravujú posúdenie osoby z hľadiska bezúhonnosti, spoľahlivosti a bezpečnostných rizík pre vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Ďalej sa upravuje konanie v Národnom bezpečnostnom úrade pri bezpečnostných previerkach a za účelom jeho transparentnosti sa zavádza mechanizmus rozhodovania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu NBÚ osobitnou komisiou vymenovanou vládou Slovenskej republiky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím skupinku poslancov, aby prestala rokovať pri vchode do rokovacej sály.

Pán minister, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďalej sa znižuje počet oprávnených osôb na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami zo zákona, konkretizujú a upravujú sa podmienky získania potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti organizácií a v prílohách sa konkretizujú osoby, u ktorých sa vylučuje možnosť získania oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Po prerokovaní návrhu zákona o ochrane utajovaných skutočností legislatívnou radou vlády dňa 27. mája 2003 a vládou dňa 29. októbra 2003 predkladám znenie, tak ako bolo na predmetných zasadnutiach schválené.

Prijatím tohto návrhu zákona sa nepredpokladá nárast požiadaviek na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí. K návrhu zákona je priložený návrh nariadenia vlády obsahujúci návrh oblastí, v ktorých sa predpokladá výskyt utajovaných skutočností a návrhy vykonávacích predpisov nadväzujúce na splnomocňovacie ustanovenia zákona.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že pri prerokúvaní tohto návrhu bude Národná rada prihliadať na aktuálnu potrebu tohto zákona a že tento návrh v konečnom dôsledku schváli.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Poprosím teraz pána poslanca Vavríka, aby Národnú radu informoval o odporúčaní výboru, ktorému bol návrh pridelený na prerokovanie v prvom čítaní.

Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť stručný. Výbor pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som vás poinformoval o predloženom vládnom návrhu uvedenom pod tlačou č. 452.

Dovolím si konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré predpisuje zákon o rokovacom poriadku a taktiež legislatívne pravidlá.

Ďalej mi dovoľte, a to použitím § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, aby som po rozprave odporučil, aby uvedený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, podnikanie a privatizáciu, ďalej výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, ďalej osobitný kontrolný orgán na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, taktiež Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a napokon výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň odporúčam, aby bol výborom gestorským.

Ďalej mi dovoľte, aby som navrhol, aby výbory, ktoré som spomenul, prerokovali tento vládny návrh zákona do 30 dní od dnešného dňa a gestorský výbor aby ho prerokoval do 31 dní.

Na záver mi dovoľte povedať, že keď prídeme k hlasovaniu, odporučím, aby sme postupovali podľa § 71, aby plénum schválilo postúpenie tohto návrhu do druhého čítania.

Pán predseda, toľko zo spravodajskej informácie, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Pán poslanec Jasovský, prestaňte telefonovať a prestaňte rokovať.

Otváram rozpravu. Pýtam sa..., pán poslanec Jasovský, choďte telefonovať von, alebo prestaňte telefonovať.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem pánovi ministrovi vnútra, pánovi poslancovi Vavríkovi.

Poprosím teraz o krátku prestávku, aby sme počkali na navrhovateľa, člena vlády, pána ministra financií, ktorý by mal za vládu Slovenskej republiky odôvodniť

vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva.

Páni poslanci, vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

Je tu návrh, aby sme odhlasovali štátny rozpočet. Páni poslanci, je všeobecný súhlas? (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa Tóthová.(Hlas z pléna.) Ja chcem, ako vy chcete, nie ako ja chcem. Zatiaľ podľa počtu prítomných poslancov si netrúfam, aby sme všeobecným súhlasom mohli odhlasovať zákon o štátnom rozpočte.

Pán poslanec Husár by s tým súhlasil, aj Cagala, aj Jarjabek. Ale počkáme na pána ministra financií, aké bude mať k tomu stanovisko.

(Prestávka.) (Hlasy v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cagala a Jasovský, neodchádzajte.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, nevyrušujte koalíciu, už sa rozprava skončila. (Smiech a hlasy v sále.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aby sme rokovali dve minúty predtým, ako sme si stanovili termín, a ak je všeobecný súhlas s prerokúvaním návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Všetky jeho predkladané návrhy sa týkajú jednej a tej istej vecnej problematiky, a to daňovej, preto odporúčam, keby pán minister uviedol všetky návrhy zákonov ako predkladateľ, potom odporúčam, aby vystúpili jednotliví spravodajcovia poverení výbormi, ktorým bol návrh zákona pridelený, a otvorili by sme rozpravu, kde by sa páni poslanci mohli prihlásiť individuálne k jednotlivým návrhom vlády, ktoré pán minister uvedie ako predkladateľ za vládu Slovenskej republiky.

Prvý v poradí je vládny návrh zákona o spotrebnej dani z piva.

Nech sa páči, pán minister financií, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrhy zákonov o spotrebných daniach - spotrebnej dani z piva, spotrebnej dani z minerálneho oleja, spotrebnej dani z tabakových výrobkov, spotrebnej dani z liehu a spotrebnej dani z vína.

Obsahovo sú vlastne materiály totožné s jednou výnimkou, ktorú vlastne spomeniem a ktorá zatiaľ aj tak ešte premietnutá vlastne do týchto návrhov nie je.

Takže tieto návrhy zákonov predkladám v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2003 a v súlade s procesom prispôsobovania národného právneho poriadku k právu Európskej únie.

Z hľadiska národného programu na prijatie acquis communautaire a Partnerstva pre vstup patria tieto zákony medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Zavedie nových mechanizmov má kľúčový význam pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, pretože už nebudú existovať kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi.

Voľný pohyb tovarov, ktorý je jednou zo základných podmienok spoločného trhu, zabezpečí realizáciu mechanizmov daňových skladov, pozastavenie dane, zábezpek na daň, prevádzkovateľov daňových skladov, oprávnených príjemcov, sprievodných dokumentov a podobne.

Zároveň je nevyhnutné zavedenie kontroly pohybu predmetu spotrebnej dane prostredníctvom kolobehu sprievodných dokumentov a dôsledného vedenia evidencií umožňujúcich kontrolu výroby, dovozu, pohybu a spotreby tovarov, na ktoré sa vzťahujú spotrebné dane so zámerom minimalizácie možných daňových únikov.

Vzhľadom na skutočnosť, že sadzby spotrebných daní sú už s jednou výnimkou na úrovni minimálnych sadzieb, nenavrhujú sa úpravy sadzieb. Tou jednou výnimkou, kde ešte vlastne na hranici minimálnej sadzby Európskej únie nie sme, je tabak. Ten vládny návrh nenavrhuje úpravy spotrebnej dane z tabaku, ale pri príprave štátneho rozpočtu došlo k dohode na tom, že priority, ktoré sa vygenerovali, v diskusii bude možné zabezpečiť tým, že k 1. máju by došlo k miernemu minimálneho zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku o jednu korunu na škatuľku, čiže o päť halierov na cigaretu, čo ale bude podané, predpokladám, v rozprave ako poslanecký pozmeňujúci návrh.

Za kľúčovú zmenu v predkladaných návrhoch zákonov je potrebné považovať presun správy spotrebných daní z daňových úradov na colné úrady. Ministerstvo financií k uvedenej problematike pripravuje komplexný materiál s analýzou súčasného stavu a spôsobu riešenia a  s novými podmienkami presunov kompetencií medzi daňovou správou a colnou správou tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového počtu pracovníkov daňovej a colnej správy.

Účinnosť týchto zákonov o spotrebných daniach sa navrhuje od 1. marca 2004 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť až k 1. máju 2004. Uvedené je potrebné na vytvorenie dostatočného časového priestoru pre administratívu spojenú s registráciami, vydávaním povolení, zložením zábezpek na daň, odberných poukazov a podobne, ktoré sú nevyhnutné na uplatňovanie týchto zákonov odo dňa vstupu.

Úspešnosť zavedenia nových daní do praxe bude závisieť od vytvorenia dostatočného časového priestoru pre daňové subjekty a správcov dane na osvojenie si mechanizmu fungovania zákona, na schvaľovanie daňových skladov, vydávaní povolení a tak ďalej.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, prosím vás týmto o schválenie vládnych návrhov zákonov o spotrebných daniach.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím vás, keby ste teraz uviedli, respektíve budeme pokračovať tak, že najskôr vystúpia páni poslanci, ktorých poveril výbor, aby informovali o výsledku a odporúčaní výboru k predloženému návrhu zákona. Ako prvý pán poslanec Mikuš a potom budeme pokračovať ďalej v rokovaní tak, že rozpravu budeme sústreďovať do jedného bloku.

Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z piva, ktorú máme pod tlačou 464, ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie. Pán poslanec, na základe dohody budeme, áno, rozprava bude spoločná.

Teraz poprosím pána ministra, aby uviedol návrh zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov.

Pardon, nech sa páči, pán poslanec Komlósy.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 20. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako je to v návrhu uvedené.

Po rozprave alebo teraz už pred rozpravou budem odporúčať, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania a zároveň, aby tento návrh zákona prerokoval okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo.

Ďakujem, toľko, môžete.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Komlósy, za informáciu o výsledku rokovania vo výbore.

Teraz poprosím pána poslanca Hamarčáka, aby informoval Národnú radu o rokovaní výboru o výsledku rokovania o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP