Pátek 23. ledna 2004

Štvrtý deň rokovania

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

23. januára 2004 o 9.05 hodine

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci Anton Danko, Vladimír Mečiar, Vojtech Tkáč a Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

Budeme pokračovať v prerušenej všeobecnej rozprave o

vládnom návrhu zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 478).

Prosím aj pána ministra vnútra, aj pána spravodajcu poslanca Gála, aby zaujali miesto určené pre spravodajcov. Do rozpravy je ústne ešte prihlásený pán poslanec Ivan Šimko, ktorému odovzdávam slovo.

Pán poslanec, nech sa páči.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni. Volebné pravidlá sú kľúčovo dôležité na fungovanie zastupiteľskej demokracie a náš ústavný systém, ktorý je parlamentnou demokraciou, je založený na zvrchovanosti práve parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu pravidlá pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, do nášho parlamentu sú na fungovanie nášho ústavného systému ako demokratického štátu so zastupiteľskou formou demokracie mimoriadne dôležité.

Vieme, že niekedy aj technické veci v týchto volebných pravidlách sú mimoriadne významné a môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať samotný priebeh rozhodovania a slobody rozhodovania občanov. Ak si spomenieme napríklad na takú drobnú vec, ako boli pravidlá ešte za komunistického obdobia, keď nebola povinnosť chodiť do priestoru, kde človek upravoval volebné lístky, tak vlastne takým spôsobom sa vytvoril akýsi psychický tlak na ľudí, že nechodili upravovať svoje volebné lístky a volili pripravenú kandidátku Národného frontu. Je to technický detail, ktorý bol mimoriadne významný a ktorý pôsobil na psychiku ľudí pri slobode ich rozhodovania, a bolo veľmi dôležité, že v roku 1990 sa tento technický detail vypustil.

V roku 1990 sme sa vrátili prakticky k pravidlám, ktoré vznikli ešte za prvej Československej republiky. Treba povedať, že tie pravidlá boli demokratické a sú dodnes demokratické, ale mali aj svoje chyby. Mali svoje chyby predovšetkým v tom, že vytvorili medzi štátom a občanom akýsi medzistupeň politické strany, ktoré dosť zásadným spôsobom ovplyvňovali a ovplyvňujú komunikáciu medzi občanom a jeho štátnou reprezentáciou. Samozrejme, do istej miery to v zastupiteľskej demokracii bez toho možné ani nie je, ale tá miera, ktorá sa ustanovila za prvej Československej republiky, bola naozaj dosť vysoká.

Malo to svoje logické pravidlá, pretože v roku 1918 neboli voľby, ale strany vtedy do parlamentu nominovali svojich zástupcov a volebné pravidlá sa vytvorili až v roku 1920, a je celkom logické a prirodzené, že tie strany si vytvorili také pravidlá, ktoré boli pre ich fungovanie mimoriadne výhodné. Mimochodom, aj celý priebeh toho uchopenia moci potom jednou politickou stranou v roku 1948 využil túto slabinu, ak chcete, našich volebných predpisov.

Ako som povedal, po roku 1989, teda v roku 1990 sme v zásade ten volebný mechanizmus prebrali, aj keď s drobnými, ale nie nevýznamnými zmenami. Napríklad jedna zo zásadných zmien je, že ústava po roku 1990, ale aj po roku 1992, Ústava Slovenskej republiky, veľmi jasne hovorí o slobodnom mandáte, teda držiteľ takéhoto slobodného mandátu nie je oprávnený prijímať príkazy od kohokoľvek, čo napríklad za prvej Československej republiky také jasné nebolo a hlavne judikatúrou volebného súdu sa vytvorila prax, že mandát sa stal vlastne vlastníctvom politickej strany.

Okrem toho sa zaviedol systém preferenčných hlasov, ktorý umožňuje do istej miery zasahovať do rozhodovania politických strán, pokiaľ ide o zvoliteľné miesta na kandidačných listinách. Problém nastal podľa môjho názoru práve pri uplatňovaní tohto systému preferenčných hlasov tým, že sa z pôvodného väčšieho počtu volebných krajov stal jeden volebný obvod. Predtým sa to nazývalo volebné kraje, teda preto používam tento termín, a my sme to ešte ako opozícia kritizovali ešte pred voľbami v roku 1998 a sľubovali sme, že zvýšime počet volebných krajov alebo už obvodov, ako to nazveme, ale v období v rokov 1998 - 2002 sme to neurobili. A do volieb v roku 2002 sme išli zase s tým, že priblížime volebnú reprezentáciu občanovi, a robili sme tak rozličnými spôsobmi. Konkrétne ja som išiel na kandidátke politickej strany, ktorá sľubovala zmenu volebného systému tak, že bude priama voľba poslanca, t. j., že budú občania priamo v jednomandátových volebných obvodoch voliť svojich zástupcov, čo by bola, samozrejme, zásadná zmena a do značnej miery by to zmenilo politickú mapu Slovenska ani nie tak, pokiaľ ide o tom, žeby sa iné politické strany dostali do parlamentu. Nemyslím si, že by to malo ten dôsledok, ale bol by iný vzťah medzi poslancom a politickou stranou, pretože každý poslanec, ktorý by bol v tomto parlamente, by musel niekde vyhrať. A podľa toho by sa musela k nemu správať aj politická strana.

Ja osobne som priateľom takejto zmeny a veľmi by sa mi pozdávala, ale beriem do úvahy aj reality, aké bývajú, a keď sa zostavovala pred jeden a pol rokom súčasná vláda a pripravoval sa vládny program, tak sa dosiahol kompromis medzi stranami vládnej koalície, ktorý je uvedený aj priamo v programe vlády, zacitujem. Je to hneď na prvej strane v kapitole Demokratický štát a uvádza sa tu, že "vláda navrhne zmenu volebných zákonov so zámerom zvýšiť počet volebných obvodov", a potom sú tam niektoré ďalšie zámery, ktoré sú premietnuté do predloženého návrhu zákona, ale tento prvý zámer, ktorý považujem politicky alebo spoločensky za mimoriadne významný, bohužiaľ, do tohto návrhu zapracovaný nie je. Aj keď viem, že pôvodne ministerstvo vnútra takýto návrh pripravilo, ale napokon dohoda koalície viedla k tomu, že sa vlastne tento pôvodný zámer vypustil a takýmto spôsobom predložený návrh zákona vo významnej veci nenapĺňa programové vyhlásenie vlády.

Z toho dôvodu mi dovoľte, vážené panie poslankyne a páni poslanci, navrhnúť, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a) zákona o rokovacom poriadku vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie s jednoduchým odporúčaním, aby vláda predložila taký návrh, ktorý bude napĺňať program vlády.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šimko bol posledný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave a zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa najprv k diskusnému príspevku pána poslanca Šimka. Len veľmi krátko chcem poznamenať, že rozumiem argumentom, ktoré predkladá, aj keď sa nestotožňujem s jeho návrhom na vrátenie zákona na prepracovanie.

Podotýkam, že pôvodný návrh, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra a predložilo do vlády, rátal s tým, čo požaduje aj pán poslanec Šimko, t. j. so zavedením viacerých, konkrétne štyroch volebných obvodov spolu s ďalšími zmenami presne tak, ako to bolo zakotvené v programovom vyhlásení vlády. Pripomínam len, že tento zákon teraz obhajujem trošku v inej forme s jedným volebným obvodom z jediného dôvodu. Je tu potreba pri predkladaní zákonov, aby bol konsenzus, aby bola dohoda vo vládnej koalícii. Nič viac, nič menej.

Včera vo svojom diskusnom príspevku predniesol zaujímavý návrh pán poslanec Heriban. Sme síce v prvom čítaní, to znamená, o nejakých pozmeňujúcich návrhoch sa môžeme baviť o niekoľko týždňov v druhom čítaní, ale predsa len by som si dovolil to trošku skomentovať. Pán poslanec Heriban navrhol zavedenie kvóty pre pohlavia, čo sa týka umiestnenia na kandidačných listinách kandidujúcich strán.

Zavádzanie kvót, či už rasových, alebo týkajúcich sa pohlavia, alebo iných kvót, je súčasťou istých módnych a moderných trendov, ktoré sa tu objavujú. Keď hovorím moderných, tak z mojej strany to nie je, prosím pekne, pochvala a nie som si istý, či tie trendy sú najvhodnejšie. Hovorím to ako predstaviteľ strany, ktorá má v poslaneckom klube, teraz som si to prepočítal, 27 percent žien a už iba jedna žena nám chýba do splnenia kvóty, ktorú navrhuje pán poslanec Heriban, a toto percentuálne zastúpenie je najvyššie zo všetkých poslaneckých klubov. Proste my kádeháci sme priatelia žien.

Pán poslanec Heriban argumentoval štatistikou. Čo sa štatistiky týka, tak štatistika je nebezpečná vec, lebo vždy hrozí isté nebezpečenstvo, že tú štatistiku nebudeme vedieť správne prečítať, nebudeme vedieť presne povedať, čo ona hovorí. Pán poslanec uvádza, že štatistiky hovoria, že ženy zarábajú aj na rovnako významných miestach menej ako muži, no ale obávam sa, že z tohto nemožno vyčítať, že na Slovensku alebo aj inde na svete muži sa snažia potláčať ženy. Ja si myslím, že všade na svete aj na Slovensku muži majú ženy radi a pomáhajú im, trpia kvôli nim, aj sa s nimi radujú a tak ďalej.

Jednoducho treba to čítať tak, že ženy majú aj niektoré iné poslania, ktoré plnia úplne dobrovoľne, úplne dobrovoľne, nikto ich k tomu nenúti, napríklad materstvo, ktoré spôsobuje to, že vychovávajú doma deti, robia to rady, obetavo a dobrovoľne, a tým pádom nastupujú potom do inej kariéry, ktorá je tiež významná a tiež ju potrebujú a tiež im to musíme dopriať, ale s istým niekoľkoročným oneskorením, ktoré spočíva v tom, že povedzme istú funkciu alebo isté platové ohodnotenie dosiahnu o niečo neskôr. Ale to je jednoducho prirodzená vec a vyplýva to aj z ich dobrovoľného výberu a dobrovoľnej voľby. Čiže takto treba čítať tú štatistiku.

Čiže zo štatistiky, ktorú uvádzal pán poslanec Heriban, nevyplýva, že tu je nejaký útlak žien, rovnako ako zo štatistiky, že 99 celé niečo percent ľudí zomiera v posteli, nevyplýva, že posteľ je nejaké nebezpečné miesto, ktorému sa treba teda vyhýbať. (Ruch v sále.) A ja si myslím, že ľudia sú zrodení k slobode a zákony by mali chrániť ľudí, ale iba jedných ľudí pred inými, ktorí sa snažia ich slobodu obmedziť. Ale zákony by asi nemali chrániť ľudí pred nimi samými, pred ich nesprávnymi rozhodnutiami.

Chcete, pán poslanec, zabrániť zákonom vašej vlastnej strany, aby sa nesprávne rozhodovala, ako sa doteraz podľa vášho názoru zrejme nesprávne rozhodla, keď sa zostavovala kandidátka v minulých voľbách. Ja si myslím, že také niečo nie je potrebné. Toľko v tejto chvíli. Odpustite, ale mal som potrebu toto vyjadriť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, nechcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 496 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 510.

Prosím teraz pána ministra vnútra Vladimíra Palka, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Cieľom vládneho návrhu zákona je v súlade s doterajšími skúsenosťami aplikácie zákona upraviť niektoré jeho ustanovenia a súčasne pritom zohľadniť aj zmeny, ktoré nastali v právnom poriadku od jeho ostatnej novelizácie.

Návrh zákona predlžuje maximálnu hranicu skúšobnej doby policajta z doterajších 12 na 18 mesiacov, pričom jej minimálna doba sa ustanovuje na tri mesiace. V nadväznosti na zákon o ochrane osobných údajov sa ustanovuje rozsah osobných údajov, ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať.

K zmene doterajšej filozofie dochádza pri vymenovaní a povyšovaní do hodností, a to tak, že sa prioritným stáva kvalifikačný predpoklad vzdelania určený pre funkciu, do ktorej sa policajt pri prijatí ustanovuje alebo vymenúva. Dochádza tiež k úprave základného času služby v týždni, čím sa umožňuje nadriadeným lepšie organizovať výkon služby podriadených policajtov.

Návrh zákona dopĺňa ustanovenia o dočasnom pozbavení policajta výkonu štátnej služby, predovšetkým určuje postavenie policajta a jeho povinnosti počas trvania dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby a tiež počas ďalších dôb, keď policajt štátnu službu nevykonáva, ale je zaradený do neplatenej zálohy. Dochádza k vypusteniu podporného použitia ustanovení správneho poriadku na konanie podľa tohto zákona a v tejto súvislosti k úprave súvisiacich ustanovení.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona, na jeho postúpenie do ďalšieho čítania.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Ladislavovi Polkovi.

Pán poslanec, nech sa páči.

L. Polka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 184 zo 14. 1. 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe a tak ďalej, parlamentná tlač 496.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 citovaného zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. decembra 2003 č. 510 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby tento návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem, pán spravodajca.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 497, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 511.

Prosím znovu pána ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby návrh uviedol.

V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Novelu zákona o súkromných bezpečnostných službách, ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. júla 2003, vrátil prezident Slovenskej republiky parlamentu na opätovné prerokovanie. Dôvodom bola skutočnosť, že osoby trestne stíhané za vymedzené trestné činy by boli zo zákona nespoľahlivé na prevádzkovanie súkromnej bezpečnostnej služby, čo by malo za následok odňatie licencie.

Pripomienky prezidenta však nezohľadňovali plynutie lehôt v prechodných ustanoveniach počas vrátenia zákona a tieto by sa po opätovnom schválení zákona stali nevykonateľnými. Predseda Národnej rady preto požiadal predsedu vlády o opätovné predloženie návrhu zákona s tým, že sa upravia lehoty v prechodných ustanoveniach.

Predložený návrh zákona zohľadňuje túto požiadavku predsedu Národnej rady, ako aj zásadnú pripomienku prezidenta Slovenskej republiky, a to tak, že nespoľahlivosť z dôvodu trestného stíhania bude dôvodom na pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby, nie dôvodom na odňatie licencie ako v ostatných prípadoch nespoľahlivosti prevádzkovateľa.

V ostatnom je vecný obsah návrhu zhodný s už schválenou novelou zákona o súkromných bezpečnostných službách, ktorej hlavným cieľom bolo sprísnenie podmienok na prevádzkovanie súkromných bezpečnostných služieb ustanovením nových dôvodov, ktoré sú prekážkou ich prevádzkovania z hľadiska inštitútu spoľahlivosti.

Predložený návrh zákona takisto ako spomínaná novela ustanovuje povinnosť osobám, ktoré sa podieľajú na prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb, predkladať raz za dva roky odpis registra trestov.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu a jeho postúpenie do ďalšieho legislatívneho procesu.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Ivanovi Šimkovi, ktorý práve teraz vypochodoval z rokovacej sály, ale musíme počkať, asi si musel niekde odskočiť. (Hlasy v sále.)

Pán poslanec Šimko, ste spravodajca, čakáme na vás. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 185 zo 14. januára tohto roku ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o tomto návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z tohto istého zákona, navrhujem, aby sa po rozprave Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady z 31. decembra minulého roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do všeobecnej rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Ďakujem, pán spravodajca.

Budeme pokračovať prvým čítaní o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 498, návrh na pridelenie máme pod č. 512.

Prosím pána ministra vnútra, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Cieľom prekladanej novely zákona je ďalšia transpozícia acquis communautaire v oblasti azylu. Konkrétne potreba harmonizovať našu právnu úpravu so smernicou rady o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov.

Novela zákona tiež vytvára predpoklady na priamu aplikáciu nariadenia Rady Európskej únie, ktoré ustanovuje kritériá a mechanizmy na určení členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov.

V súlade s uvedeným cieľom návrh zákona ustanovuje minimálny fyzický vek žiadateľa o udelenie azylu, ktorému je policajný útvar oprávnený odňať daktyloskopické odtlačky, rozširuje okruh osôb, ktorým sa udeľuje azyl na účel zlúčenia rodiny, určuje sa povinnosť ministerstva vnútra informovať žiadateľa o skutočnosti, že sa na základe dublinského nariadenia posudzuje, ktorý štát je príslušný na preskúmanie jeho žiadosti o udelenie azylu.

Návrh zákona tiež umožňuje zlučovanie rodiny aj v prípade osôb, ktorým sa na území Slovenskej republiky poskytlo dočasné útočisko.

Okrem novely zákona o azyle predložený návrh obsahuje aj krátku novelu školského zákona, ktorou sa zabezpečí jeho harmonizácia s citovanou smernicou, a to tým, že za deti cudzincov sa budú považovať aj deti osôb bez štátnej príslušnosti. Prijatie novely zákona o azyle s účinnosťou od 1. mája 2004 je posledným krokom v rámci implementácie acquis communautaire v oblasti azylu do nášho právneho poriadku ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať vás o prerokovanie tohto zákona a postúpenie do druhého čítania.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jozefovi Bučekovi.

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Buček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 186 zo 14. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. decembra 2003 článok 512 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, zahraničný výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport, mládeže, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, lebo som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 507, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 535.

Pán minister vnútra, nech sa páči, môžete návrh zákona uviesť.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru, sa predkladá na základe uznesenia vlády č. 444 z roku 2003 k návrhu východísk štátneho rozpočtu na rok 2004. V súlade s uvedeným uznesením vlády sa navrhuje presun pôsobnosti na úsekoch občianskych preukazov, cestovných dokladov a vodičských preukazov až na 1. júl 2006, a to najmä z finančných dôvodov a vzhľadom na zásadné zmeny v organizácii miestnej štátnej správy, ktoré nastali od nového roku v súvislosti so zrušením okresných úradov. Posun účinnosti doposiaľ len platného zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov na 1. október 2004 je odôvodnený zmenou v technologickom riešení registra obyvateľov a tiež pripravovanými vecnými úpravami spomenutého zákona.

Predložený vládny návrh zákona okrem uvedených organizačných zmien obsahuje aj niektoré riešenia, ktoré je žiaduce prijať najneskôr vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Konkrétne ide o vydávanie občianskych preukazov občanom, ktorí sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ďalej o povinnosť osoby podrobiť sa snímaniu svojej podoby pri vyhotovovaní vodičského preukazu a napokon sa má umožniť občanom vycestovať do členských štátov Európskej únie i na občiansky preukaz.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam rozhodnúť o prerokovaní navrhovanej zákonnej úpravy v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, poslancovi Karolovi Mitríkovi. Nech sa páči.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Predseda výboru pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony súvisiace s presunom niektorých pôsobností z Policajného zboru, tlač 507.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy i všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie. Návrh zákona tiež obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a tiež návrh zákona sa nedotýka prioritných oblastí určených v článku 70 Európskej dohody o pridružení.

Vychádzajúc z  oprávnení, ktoré mi vyplývajú z oprávnenia ako spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 535 v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť a na požiadanie predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien navrhujem tiež, aby aj tento výbor prerokoval tento zákon. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre verejnú správu.

Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní v Národnej rady.

Môžete otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že žiadnu písomnú prihlášku som nedostal do rozpravy. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spravodajcovi.

Teraz nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 481).

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod č. 493. Prosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Simona Zsolta, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Vládny návrh zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstvo na základe programového vyhlásenia vlády a plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.

Predložený návrh zákona sa realizuje Programovým vyhlásení vyhlásením vlády Slovenskej republiky v časti využívanie a vlastníctvo pôdy, v ktorej sa vláda zaväzuje zrušiť odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy z Poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Predloženým návrhom zákona sa vykonávajú podmienky na trvalo udržateľné obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy najmä pred vplyvom nekoordinovaného umiestňovania výrob, stavieb a ťažobných činností na najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôde.

Prioritou zákona je ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy, ako aj ochrana významného pôdneho zdroja a stabilizácie výmery a objemu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd Slovenska.

Výkon ochrany poľnohospodárskej pôdy budú zabezpečovať obvodné pozemkové úrady, krajské pozemkové úrady a ministerstvo v rámci špecializovanej štátnej správy rezortu ministerstva pôdohospodárstva zriadené osobitným zákonom.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vzhľadom na to, že ide o návrh zákona, ktorý Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo na základe programového vyhlásenia a podľa ktorého sa vytvárajú podmienky na obhospodarovanie a ochranu poľnohospodárskej pôdy, dovolím si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním.

Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi Richárdovi Hamerlikovi.

Pán poslanec, nech sa páči.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 144 z 13. januára 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako aj o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. decembra 2003 č. 493 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, ďalej výbor pre verejnú správu, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.

Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom bude prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 492).

Rozhodnutie máte pod číslom 518. Prosím znovu pána ministra pôdohospodárstva, aby návrh zákona uviedol.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Vládny návrh zákona vypracoval Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a predkladá sa podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 z dôvodu harmonizácie zákona s legislatívou Európskej únie.

Cieľom navrhovanej novely zákona je legislatívne upraviť ochranu osobných údajov v katastri nehnuteľností, ako aj v štátnom informačnom systéme v nadväznosti na právne normy Európskej únie a tiež ju zosúladiť s právnymi predpismi, najmä so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.

V obsahu navrhovanej novely je spresnenie právnej úpravy katastra nehnuteľností v nadväznosti na súvisiace právne predpisy najmä v oblasti zriadenia vyšších územných celkov v oblasti evidovania bytov a nebytových priestorov, zisťovania vlastníckych práv pozemkov, ako aj presunu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu. Zákonom sa ustanovia aj ďalšie zmeny, ktoré vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila dňa 10. decembra 2003.

Dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem. Skončil som.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP