B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Ako jediná pani poslankyňa... Mýliť sa je ľudské. Takže dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa Černá ako prvá. A potom pán poslanec Blanár.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, mali sme možnosť vypočuť si rôzne argumenty k tomuto zákonu o pracovnom čase a odpočinku v doprave. Ja by som sa vrátila ešte k tým riadiacim letovej prevádzky, o ktorých hovoril aj pán minister.
Mala som možnosť niekoľkokrát sa osobne rozprávať s pracovníkmi, teda s riadiacimi letovej prevádzky. Bola som tam niekoľkokrát aj osobne vo vlastnom voľnom čase, aby som sa naozaj presvedčila, v akých podmienkach a za akých okolností títo ľudia pracujú. Ja by som tak trošku spresnila ten problém, o ktorom aj pán minister hovoril, čo sa vlastne stalo v ich práci, s čím nie sú spokojní.
Títo ľudia 17 rokov na týchto prevádzkach pracovali v 12-hodinovom pracovnom čase, na čo si zvykli. A, samozrejme, po odsúhlasení nového Zákonníka práce museli aj oni pristúpiť k 8-hodinovému pracovnému času. A to bol teda aj kameň úrazu a poviem na konci, že nielen tam, kameň úrazu toho, s čím začali mať problémy. Oni v podstate zo dňa na deň, z minúty na minútu sa museli nastaviť na nový pracovný čas 8 hodín, čo v ich prípade znamenalo 6-zmenný pracovný cyklus. Ja som presvedčená, že to je pomerne dosť náročné oproti tomu, ako pracovali, čo považujem naozaj za nadmerné a vyčerpávajúce. A najmä keď hovoríme o tom, aké je to nasadenie duševné a neviem ešte aké, tak som naozaj náchylná veriť tomu, že 6, to sa aj ťažko vysvetľuje, 6-zmenný pracovný cyklus je podľa mňa niečo naozaj veľmi obťažné a osobne si neviem predstaviť, že by som mala takto pracovať a absolútne plnohodnotne sa sústrediť na sledovanie lietadiel a ľudských osudov vo vzduchu.
Riadiaci letovej prevádzky dlhodobo upozorňovali na tie negatívne dosahy, ktoré sa odrazili na ich únave, znížení koncentrácie, zvýšení stresu. Riadiaci letovej prevádzky boli donedávna hrdí na to, že nemali žiadne zmeškané lietadlá alebo zadržiavané lietadlá. A v tom čase, keď prešli na ten 8-hodinový pracovný čas, za 2 mesiace, to bol júl - august 2003, to bolo 64 777 minút, čo bolo takmer 4-tisíc zadržaných lietadiel. Aj pán minister správne povedal, že to bolo práve preto, že prechádzali na tú 8-hodinovú zmennosť. Lenže tie problémy, samozrejme, neodišli.
V samej podstate oni nemajú problém pracovať 8 hodín, oni majú problém pracovať 8 hodín, pretože potrebujú viacej spolupracovníkov, viacej ľudí, ktorí by sa s nimi mohli do tejto prevádzky zapojiť. A vyškolenie takýchto odborníkov, duševne zdatných, zodpovedných, vnímajúcich, trvá 2 aj 3 roky. Čo nie je žiadna maličkosť. Ja som hlboko presvedčená, že títo ľudia vedia najlepšie posúdiť, čoho sú schopní a čo sú schopní ešte utiahnuť v súčasnom stave. Myslím si, že dnes ešte nemajú také podmienky, aby sme mohli povedať, že bezproblémovo môžu riadiť lietadlá v 8-hodinovom pracovnom režime.
A preto som si dovolila spolu s kolegyňou Martinákovou navrhnúť po konzultácii s týmito ľuďmi, ktorí sú zodpovední za osudy mnohých ľudí, ktorí sa prepravujú v lietadlách, návrh, ktorý v sociálnom výbore bol schválený, a ten návrh hovorí, že "dĺžka pracovnej zmeny riadiaceho letovej prevádzky v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín". Takýto návrh im umožní lepšie rozloženie zmien. Nato, aby bol rešpektovaný aj § 34, na ktorý sa tu mnohí odvolávali, je naozaj šéf prevádzky alebo ja neviem nejaký vedúci zmeny, ktorý dokáže tú ich pracovnú dobu rozložiť tak, aby rešpektovali aj § 34, aj rôzne iné nariadenia a neporušovali v zásade nič, ale aby mali príjemnejšie pracovné podmienky.
A na záver. Argumenty boli naozaj rôzne. Ale osobne si myslím, že tí, ktorých sa to dotýka, naozaj najlepšie vedia, čo by im vyhovovalo a čo potrebujú. Ako som hovorila, vo vzduchu sú živí ľudia a na zemi unavení riadiaci letovej prevádzky, medzi tým sa veľmi ťažko vyberá a som presvedčená, že tento problém 8-hodinovej pracovnej činnosti otvoríme pravdepodobne čoskoro aj v iných profesiách. Napr. v zdravotníctve, tí, ktorí sa aspoň trochu vyznáte, už dnes iste viete, že tie služby sa lepia naozaj veľmi neprofesionálne, možno načierno, jednoducho je to problém, s ktorým sa budeme ešte pravdepodobne stretávať. A nie je to len zdravotníctvo, sú to rovnako všetky možné iné služby alebo ústavy sociálnej starostlivosti.
Ja vám teda zatiaľ ďakujem za pozornosť. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Jasovský. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mnohokrát som si pozrel dokumenty, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona, a osobne som sa stretol tiež s predstaviteľmi Združenia riadiacich letovej prevádzky, kde som sa snažil pochopiť tie argumenty, ktoré sú. Mám taký dojem a pocit, že som rozumel, o čo ide týmto pracovníkom, tzv. leteckým dispečerom. A na druhej strane som nepochopil, prečo až do predloženia tohto zákona do parlamentu neskončili, myslím si, s úspechom rokovania, ktoré mali podľa môjho názoru prebehnúť medzi tými, ktorých sa zákon dotýka, a medzi ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vidím obrovské množstvo kópií listov, ktoré mám pred sebou, ktoré kolovali medzi ministerstvom a medzi subjektom, o ktorom hovoríme, a vidím, že k dohode nedošlo, a podľa mojich informácií viem, že v súčasnosti títo pracovníci sú v štrajkovej pohotovosti.
Osobne si nemyslím, že je to dobré. A netvrdím absolútne, že majú pravdu, pretože nie som tak odborne zdatný, aby som vedel jednoznačne posúdiť význam toho ich návrhu, ktorý tam je. Ale myslím si, ak majú títo ľudia 17-ročnú skúsenosť a ak predkladajú také stanoviská ako okolité krajiny, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, a ak sme mali poďakovanie napr. NATO v posledných krízach, keď títo ľudia zabezpečovali prevádzku, nemám celkom čisté svedomie podporiť a rozhodnúť práve zákonom o tom, aká by dĺžka ich pracovného času a pracovnej zmeny mala byť. Mne sa zdá, že malo dôjsť k dohode a že nie je dobrá situácia, že dnes rokujeme v čase, keď - podľa mojich informácií, možno nie sú správne - stále prebieha štrajková pohotovosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, okrem problémov, ktoré sa tu diskutujú dnes, súvisiacich so spoločnou správou a jednotlivými bodmi, sa budem chcieť trošku venovať aj problému, ku ktorému som dospel po štúdiu tohto návrhu zákona. Problém sa týka terminologickej nejednoznačnosti v celom zákone.
O čo vlastne ide? Snažil som sa jednoznačne pochopiť, či jednotlivé ustanovenia zákona budú sa rovnako vzťahovať v prípade, ak budeme hovoriť o mestskej hromadnej doprave, aj na vodičov autobusov a rovnako aj na vodičov trolejbusov, prípadne vodičov električiek, ale musím povedať, že dospel som k názoru, že tá jednotnosť tam, bohužiaľ, nie je a môže nastať situácia, keď jednoducho v tom istom dopravnom podniku sa bude ustanovenie týkať síce vodičov autobusov, ale nebude sa týkať vodičov trolejbusov, ale pritom je to ten istý dopravný podnik, čo si myslím, že je absolútne nelogické.
Snažil som sa nájsť možnosti, akým spôsobom by som to upravil pozmeňujúcim návrhom, ale dospel som k takému názoru, že je to taká komplikovaná záležitosť, že je potrebné v podstate všetky tie ustanovenia, ktoré by sa mali zjednotiť, pomeniť. A poviem konkrétne, o čo ide. Ja som mal predstavu, aby sme mohli navrhnúť, že pod pojmom mestská hromadná doprava sa bude skrývať pojem všetkého, čo sa týka električkovej, trolejbusovej dopravy a autobusovej dopravy, a rovnako zjednotenie pojmu prímestskej a mestskej hromadnej dopravy. Alebo električkové, trolejbusové dráhy, ktoré by mali byť jasne zadefinované v jednom terminologickom názve, tak aj ako je to v zmysle zákona č. 164/1996 Z. z., aby bolo úplne jednoznačne povedané, o čo ide, alebo mestské autobusy a prímestské autobusy v zmysle zákona č. 168/1990 Zb.
Keďže som rezignoval pri tom, aby som urobil pozmeňujúci návrh, ktorý by bol komplikovaný, a bál som sa toho, že by som sa jednoducho možno dopustil chyby, dospel som k jedinému názoru, ktorý tu chcem pred vami predniesť, a ten názor je, že by som chcel odporučiť, aby predkladaný návrh zákona sa z tohto dôvodu opätovne vrátil na dopracovanie.
A preto v zmysle rokovacieho poriadku predkladám procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o vrátení predkladaného návrhu zákona na jeho dopracovanie v zmysle problému, ktorý som uviedol. A myslím si, že tam bude dostatok príležitosti na to, aby boli vyriešené problémy, ktoré sa tu dnes preberajú v súvislosti napr. s leteckou dopravou.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nech sa páči, pán minister, môžete sa vyjadriť k rozprave.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prebehla rozprava, ktorá priniesla celý rad pozmeňujúcich návrhov. Dovoľte mi teda, aby som sa pokúsil veľmi stručne, pretože viem, že o 17.00 hod. máte dôležitý bod programu, budete hlasovať, tak sa pokúsim do toho času povedať stanovisko ministerstva i stanovisko svoje. (Reakcia z pléna.) Nechám aj pre vás chvíľu čas, samozrejme. Veľmi stručne, ospravedlňujem sa, veľmi stručne.
K vystúpeniam pani poslankyne Bauer, pani poslankyne Demeterovej nemám výhrady, sú to návrhy, ktoré smerujú k legislatívnotechnickej čistote, takže tam nemám výhrady, súhlasím s týmito pozmeňujúci návrhmi, alebo lepší výraz je, nemáme výhrady voči týmto návrhom.
Odlišný názor mám k ostatným pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu odzneli. Na úvod musím povedať, že ja osobne som nebol najšťastnejší, keď rozhodnutím vlády bolo poverením vypracovania tohto zákona poverené naše ministerstvo. V žiadnom prípade si nemyslím, že ministerstvo dopravy, aj keď ide o oblasť dopravy, nemôže suplovať sociálny rezort. Svedčí o tom aj fakt, že v Národnej rade je gestorským výborom výbor pre sociálne veci a bývanie. Takže z tohto dôvodu si myslím, že skôr to patrí do rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ale keď sme to uznesením vlády dostali, snažili sa naši legislatívci urobiť zákon, nielen aby vyhovoval tej filozofii, ktorá v tomto smere na našom ministerstve je, ktorý by vyhovoval našej legislatíve, ale ktorý by bol legislatívne čistý a vyhovoval aj legislatíve Európskej únie.
A teraz konkrétne k tým návrhom. Ja úplne chápem vystúpenie pani poslankyne Černej aj faktickú poznámku pána poslanca Jasovského, je to, samozrejme, nielen legitímne právo, ale aj povinnosť poslanca reagovať na občanov, ktorí ho oslovia v súvislosti s istým problémom, zvlášť pani poslankyňa Černá ako členka výboru pre sociálne veci a bývanie. Trochu ma len v tejto súvislosti mrzí, že ako pani poslankyňa, aj pán poslanec Jasovský povedali, že sa stretli so zástupcami riadiacich letovej prevádzky. Veľmi dobre. Ja som sa tiež s nimi stretol. Len na rozdiel od nich som sa stretol aj s vedením š. p. Letové prevádzkové služby a, bohužiaľ, zdá sa mi, že páni poslanci to asi neurobili. Takže informácie, ktoré majú, sú skôr čerpané z jednej strany. Ja mám informácie z jednej aj z druhej strany, a preto moje stanovisko je také, ako je.
Zvlášť nechápem vyjadrenie, ktoré tu odznelo, že ten, kto bude v 12-hodinovej prevádzke, bude určite ostražitejší, bdelejší a čulejší. No, to dovoľte mi, ale to zase nepochopím, keď sa to porovnáva s 8 hodinami, že v 12-hodinovej bude čulejší. Čo potom tých prvých 8 hodín v rámci tých 12 hodín - nebol čulý?
Takže trošku tie argumenty nie sú v prospech toho, že bude čulejší, ale v prospech toho, že pri tých 8-hodinových, 10-hodinových bude menšia prestávka na odpočinok a nebude tak možno tá prestávka taká dlhá ako pri tých 12-hodinových. To nepopieram. A to je, samozrejme, vážny argument. Ale nemôže to byť argumentom preto, aby sme to povyšovali nad bezpečnosť.
Takže z tohto dôvodu ja trvám na tých argumentoch, ktoré som aj vo svojom úvodnom slove uviedol, a žiadam vás, aby ste v zmysle toho aj hlasovali. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
M. Demeterová, poslankyňa: Ja by som ešte dve krátke vety k rozprave. Chcela by som reagovať na rozpravu a vzhľadom na to, že tu boli trochu kontroverzné návrhy ohľadne návrhu gestorského výboru, využívam ako spravodajca svoje právo a žiadala by som ešte vyňať aj body 5 a 6 na osobitné hlasovanie.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani Edit Bauer, samozrejme, potvrdzujem to, že táto polemika prebehla, a navrhujem ho podporiť.
Myslím si, že procedurálny návrh pána poslanca Blanára, práve tento procedurálny návrh by som neodporúčala schváliť, pretože to sme sa práve usilovali riešiť tým mojím pozmeňujúcim návrhom. Keď raz povieme, že pracovníci v mestskej hromadnej doprave, tak to sú práve tí, o ktorých on hovoril. A to sa vzťahuje na električkovú, autobusovú aj trolejbusovú dopravu, ktorí majú osobitný harmonogram, ktorý už aj ráta s prestávkami na odpočinok a jedenie.
To by bolo, myslím, všetko, pretože tie návrhy, teda s tými vystúpeniami, s ktorými vystúpila pani poslankyňa Černá a ešte kto to bol, neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, takže sa k nim nebudem vyjadrovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vzhľadom na tomu, že ešte máme asi 6 minút, tak odporúčam, aby sme pokračovali druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona o letiskových spoločnostiam a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 455. Spoločnú správu ako tlač 455a.
Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácii, nech sa páči, máte slovo.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 130/2003 bol schválený Projekt transformácie príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk. Tento proces sa naplánoval na viacero etáp, pričom sa oddelila etapa transformácie, teda zmena právnej formy organizácie, od etapy privatizácie, teda prevodu akcionárskeho podielu štátu na podnikaní novovzniknutých spoločností. Ako prvý krok sa uložila úloha legislatívnym spôsobom riešiť zachovanie osobitného vzťahu štátu k majetku, infraštruktúru letísk v procese zmeny právnej formy z príspevkovej formy organizácie na samostatné akciové spoločnosti. Predkladaný zákon o letiskových spoločnostiach preto rieši tri hlavné oblasti:
1. Definovanie prioritného infraštruktúrneho majetku ako majetku, ktorý môže byť v súlade s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky iba vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb, myslí sa iba letiskových spoločností.
2. Osobitnú úpravu voči Obchodnému zákonníku na založenie, vznik a právne formy akciovej spoločnosti, ktorú si vyžaduje zmena právnej formy z príspevkovej formy organizácie.
3. Prechod infraštruktúry a súvisiacich pozemkov malých letísk do vlastníctva samosprávneho kraja alebo mesta.
Zakladateľom letiskovej spoločnosti a jej prvotným 100-percentným akcionárom je Slovenská republika, v mene ktorej koná ministerstvo dopravy. Letiskové spoločnosti sa zakladajú majetkom, ktorý sa rozdeľuje na prioritný s osobitnou ochranou a ostatný. V prípade krachu spoločnosti alebo orientácie na iné činnosti, ako prevádzkovanie letiska, zákon umožňuje pri likvidácii spoločnosti návrat prioritného majetku späť do vlastníctva štátu tak, aby bola zachovaná prístupnosť Slovenskej republiky leteckou dopravou v každom okamihu. Pri malých letiskách sa prioritný majetok nedefinuje. Ochrana infraštruktúry týchto letísk sa zabezpečuje jej bezodplatným prechodom do vlastníctva VÚC a dotknutých miest na základe dohody s predstaviteľmi regiónu. Ostatným majetkom sa nezávisle založia letiskové spoločnosti s poslaním prevádzkovať tieto letiská, ako aj vykonávať správu a údržbu zverenej infraštruktúry. Táto kombinácia umožňuje regiónom garantovať verejný záujem vlastníctvom majetku a po prevode práv akcionára aj cez zastúpenia v orgánoch letiskovej spoločnosti. Neskorší termín zakladania ostatných letiskových spoločností bol prijatý, aby sa vytvoril dostatočný priestor na rokovanie so zástupcami regiónu a potenciálnymi investormi.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v tomto úvodnom slove vyjadril aj k viacerým pozmeňujúcim návrhom, ktoré nakoniec v gesčnom výbore po našom zdôvodnení neboli prijaté, ale ktoré boli iniciované zástupcami vyšších územných celkov.
Projekt transformácie nespochybňuje legitímne právo, a to zdôrazňujem, nespochybňuje legitímne právo zástupcov regiónu spolupodieľať sa na prevádzkovaní letísk. Avšak uzhodlo sa, že je potrebné oddeliť oba procesy, proces transformácie od procesu privatizácie. Procesu privatizácie, ktorý umožňuje aj bezodplatný prevod práv akcionára zo štátu na VÚC a dotknuté mestá. Mechanizmus je upravený zákonom č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii, a preto ho nie je potrebné osobitne upravovať. De facto bez problémov s ústavnosťou ani to nie je možné.
To sú dôvody, prečo neodporúčame týmto návrhom zákona o letiskových spoločnostiach vopred stanovovať percentuálny podiel VÚC a miest v novozaložených spoločnostiach. Proces prerozdeľovania akcionárskych práv upravených zákonom č. 92/1991 Zb. je rovnako verejný a nie je možné z neho vynechať či obísť kraje a dotknuté mestá.
Ostatné pozmeňujúce návrhy de facto presadzujú iný variant transformácie. Štát by si mal ponechať vo vlastníctve pozemky a všetok ostatný hnuteľný aj nehnuteľný majetok vrátane vzletových pristávacích dráh vložiť do akciových spoločností bez osobitnej ochrany ústavou, či pri malých letiskách bez prechodu majetku základnej infraštruktúry do vlastníctva VÚC a miest.
V procese prijímania projektu transformácie sa skúmalo viacero alternatív a tento konkrétny model sa charakterizoval ako neprijateľný a nevhodný. V našich podmienkach už bol totiž zrealizovaný, avšak neúspešne. Týmto spôsobom bola založená akciová spoločnosť v Žiline, bez majetku, bez infraštruktúry a bez pozemkov. Táto ostala vo vlastníctve štátu. Spoločnosť jedine spodkapitalizovaná nemá priestor na vlastný rozvoj, výstavba na cudzom pozemku je problematická a tak spoločnosť každoročne vykazuje straty. Región, keďže nie je vlastník infraštruktúry, nemá legitímnu možnosť objednať si jej správu a údržbu. A štát, naopak, podľa zákona o správe majetku štátu, keďže prenechal štátny majetok na podnikanie, je nútený za to žiadať ešte odplatu.
Dovoľte mi záverom ubezpečiť vás, že predložený vládny návrh zákona je výsledkom niekoľkoročných diskusií odborníkov a bol prijatý aj odbornou leteckou verejnosťou. Je relatívne komplikovaný, ale jedine tým dokáže eliminovať všetky doteraz nám známe problémy spojené so založením kvalitných letiskových spoločností, spoločností, ktoré dokážu uspieť v komerčnom prostredí, ale aj v konkurencii s inými európskymi letiskami.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, či je všeobecná vôľa, aby sme aspoň dali slovo spoločnému spravodajcovi a potom by som prerušil rokovanie o tomto bode programu a potom by sme po hlasovaní pokračovali. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán minister, aj vám.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Branislavovi Opaternému, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu. Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 678 z 12. decembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, takto:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 13. januára 2004 a neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a článku 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z celkového počtu 11 poslancov výboru bolo prítomných 10 poslancov, za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto z poslancov, 2 hlasovali proti a 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 15. januára 2004 a uznesením č. 250 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh 14. januára 2004 a uznesením č. 146 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh 14. januára 2004 a uznesením č. 174 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste mohli hlasnejšie, lebo už poslanci vás prekričia.
B. Opaterný, poslanec: Bohužiaľ, je ich tu už veľa. Hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 a 10 spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 6 a 9 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. A vládny návrh zákona o letiskových spoločnostiach ako celok schváliť.
Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k jednotlivým hlasovaniam o tých vládnych návrhoch, ktoré sme prerokovali.
Najprv budeme hlasovať o
vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 466).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Hamarčák, nech sa páči, máte slovo a môžete uviesť jednotlivé hlasovania.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. V rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpili dvaja páni poslanci. Pán poslanec Hurban predložil deväť pozmeňujúcich návrhov a pán poslanec Maxon predložil dva pozmeňujúce návrhy a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Maxon požiadal, aby sa o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovalo osobitne o návrhoch č. 2 a č. 3.
Takže navrhujem, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy 1, 4 až 31 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch zo spoločnej správy okrem bodu 2 a 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 126 poslancov, za návrh 126 poslancov.
Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.
Nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 2 zo spoločnej správy, odporúčanie gestorského výboru je schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 80, proti 14, zdržalo sa 36.
Konštatujem, že aj druhý bod bol schválený zo spoločnej správy.
Nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Posledným bodom zo spoločnej správy je bod č. 3, gestorský výbor odporúča taktiež schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 73, proti 15, zdržalo sa 42.
Konštatujem, že aj bod č. 3 zo spoločnej správy bol schválený.
Nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Budeme hlasovať o návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Pán poslanec Hurban predložil celkom deväť návrhov, o ktorých žiada, aby sa hlasovalo v jednom bloku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Hurbana. Hlasujeme o všetkých bodoch en bloc.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 56, proti 27, zdržalo sa 48.
Konštatujem, že tieto návrhy pána poslanca neboli schválené.
I. Hamarčák, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Maxona.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Hlasujeme spolu?
I. Hamarčák, poslanec: Spolu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch pána poslanca Maxona.
(Hlasovanie.) Prítomných 128 poslancov, za 57, proti 4, zdržalo sa 67.
Konštatujem, že ani pozmeňujúce návrhy pána poslanca Maxona neboli schválené.
I. Hamarčák, poslanec: Posledným hlasovaním bude hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predložil pán poslanec Maxon.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, najprv by sme mali dokončiť zákon a potom hlasovať o uznesení k zákonu.
I. Hamarčák, poslanec: Dobre. Pardon, takže mám splnomocnenie, aby sme postúpili zákon do tretieho čítania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 67, proti 11, zdržalo sa 53.
Konštatujem, že sme v treťom čítaní.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto v rámci tohto čítania do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.
Nech sa páči, môžeme pristúpiť k záverečnému hlasovaniu.
I. Hamarčák, poslanec: Pán podpredseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu zákona ako o celku.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 66, proti 23, zdržalo sa 42.
Konštatujem, že Národná rada schválila vládny návrh zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (tlač 466).
Ešte by sme mali hlasovať o návrhu uznesenia, nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Takže pán poslanec Maxon predložil návrh uznesenia, v ktorom žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadu nelegálneho trhu s tabakom a tabakovými výrobkami a informovať o prijatých opatreniach na zamedzenie nelegálneho trhu s tabakom a tabakovými výrobkami.
Pán podpredseda, dajte, prosím, hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 105, proti 8, zdržalo sa 20.
Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať hlasovaním o
vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. (tlač 467).
Spoločným spravodajcom je pán poslanec Hurban. Nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniam.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Ako prvé hlasovanie: budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 4, 6 až 12, 14, 15, 18, 19, 27, 28, 30 až 41, 46 až 50, 52 až 56, 58 až 61 s tým, že gestorský výbor odporúča schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 129, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch zo spoločnej správy. Body 23 až 26 a body 43 až 45 s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 1, proti 78, zdržalo sa 53.
Tieto body zo spoločnej správy sme neschválili.
Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Pán poslanec Maxon navrhol vyňať na samostatné hlasovanie body zo spoločnej správy 2, 5, 13, 16, 20, 21, 22, 29, 42, 51 a 57. Najprv budeme teda hlasovať o bode 2 s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 65, proti 43, zdržalo sa 25.
Konštatujem, že bod č. 2 zo spoločnej správy sme neschválili.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 5 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o bode č. 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 62, proti 46, zdržalo sa 23.
Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 13 zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 13 s odporúčaním gestorského výboru nechváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 132 poslancov, za 65, proti 44, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.
Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 20 spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o bode č. 20 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za návrh 63, proti 46, zdržalo sa 24 poslancov.
Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 16 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o tomto bode s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 64, proti 43, zdržalo sa 26.
Ani tento bod sme neschválili.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 21 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 64, proti 46, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.
Neschválili sme.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 22 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o bode č. 22 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 131 poslancov, za 65, proti 47, zdržalo sa 19.
Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode 29 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bode č. 29 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 65, proti 46, zdržalo sa 22.
Neschválili sme tento bod.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 42 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 65, proti 48, zdržalo sa 20.
Neschválili sme tento bod.
J. Hurban, poslanec: Ďalej budeme hlasovať o bode č. 51 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133 poslancov, za 66, proti 48, zdržalo sa 19.
Konštatujem, že ani tento bod sme neschválili.
J. Hurban, poslanec: A posledný bod, o ktorom sme nehlasovali zo spoločnej správy, je bod č. 57 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.