P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, návrh zákona o letiskových spoločnostiach, o ktorom je dnes teraz predložená rozprava, alebo o ktorom rokujeme v rozprave, "má riešiť prechod verejných letísk medzinárodných z Bratislavy, Košíc, Sliač, Poprad, Piešťany a Žilina na obchodné spoločnosti za účasti štátu, miest a vyšších územných celkov". Toľko aspoň citácia z uznesenia vlády č. 130 z 13. 2. 2003, ktorým bol prijatý Projekt transformácie Slovenskej správy letísk. Rieši taktiež letiská, ktoré majú majetok v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní zákona vám dávam do pozornosti zhodnotenie skutočnosti, či je zabezpečené primerané postavenie vyšších územných celkov a miest medzi budúcimi vlastníkmi, či je reálna stabilita obchodných spoločností aspoň na 5 rokov činnosti, či východisková pozícia všetkých letísk je úmerná ich postaveniu v sieti letísk a dôležitosti pre štát a región a či majetok vkladaný do letiskových spoločností je riadne zabezpečený, aby nemohlo dôjsť k nenáležitému nakladaniu s ním.

Po analýze návrhu zákona v rámci prvého čítania som vo svojom vystúpení podrobne vysvetlil pripomienky, ktoré majú podľa mňa zásadný charakter. Závažnosť pripomienok sa potvrdila aj na rokovaní Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pri Národnej rade Slovenskej republiky. Chcem však zdôrazniť, že máme záujem na tom, aby došlo k transformácii letísk, lebo v súčasných podmienkach sú nástroje na riadenie pri poskytovaní leteckých, ale aj neleteckých služieb štátnej príspevkovej organizácie obmedzené a bránia racionálnejšiemu nakladaniu s týmto infraštruktúrnym majetkom. To však neznamená, že je vhodné urobiť to akýmkoľvek spôsobom. Zvolené princípy v predošlom návrhu tohto zákona sú mimoriadne komplikované a len veľmi ťažko u nich možno nájsť odpovede na základné otázky, ako vlastne budú zakladané letiskové spoločnosti. Pritom z dikcie zákona vyplýva, že jediným subjektom, ktorý má prakticky voľnú ruku pri nakladaní s týmto majetkom, je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, a to bez ohľadu na záujmy štátu, regionálnych subjektov, akými sú predovšetkým vyššie územné celky a mestá, pre ktoré je letisko jedným z rozhodujúcich prvkov budúceho rozvoja dopravy a zdrojom negatívnych dosahov na životné prostredie.

Za mimoriadne komplikovanú a nie celkom domyslenú považujem dikciu infraštruktúrneho majetku letísk, najmä tzv. prioritný infraštruktúrny majetok. Tento pojem je umelo vytvorený na účely tohto zákona a pritom je úplne zbytočný. Veď najlepšia ochrana tzv. prioritného infraštruktúrneho majetku je jeho ponechanie vo vlastníctve štátu. Letisko má dosť iného majetku, s ktorým môže budúca akciová spoločnosť nakladať. Pomer medzi prioritným infraštruktúrnym majetkom a ostatným majetkom je napríklad pri letisku Bratislava cca 1: 1 a pri celkovej hodnote majetku cca 7 mld. môže byť základné imanie 3,5 mld. dostatočné na to, aby takáto spoločnosť mala svoju váhu na trhu. Je evidentné, že takáto konštrukcia prioritného infraštruktúrneho majetku, ktorá má byť súčasťou majetku akciovej spoločnosti, aj keď sú zavedené zákonnné obmedzenia s jeho nakladaním, slúži ako možný nástroj manipulácie voči budúcim akcionárom a podľa príslušného uznesenia vlády budúcim strategickým partnerom. Z doterajších ekonomických výpočtov však vyplýva, že na budúce rozvojové investície, najmä do dráhových systémov, si takéto spoločnosti nezarobia bez toho, aby extrémne nezdraželi poplatky za služby na letiskách s následným negatívnym dosahom na ich konkurencieschopnosť na trhu. Preto vo väčšine štátov si výstavbu základných objektov letísk ponecháva pod svojou kontrolou štát. Najvhodnejším nástrojom politiky štátu je potom prenájom tejto časti letiska, čo je aj z legislatívneho, aj ekonomického hľadiska najčistejšie riešenie.

Chcem poukázať aj na to, že takáto konštrukcia zákona sa mi javí ako účelová. Ako účelová formulácia prioritného infraštruktúrneho majetku a ako priestor na predaj letiska Vajnory, ktorý je účasťou letiska Bratislava. Je to tak, ako sa to šepká, alebo to nie je tak? Ukáže skutočnosť, ak sa nám nepodarí tento zákon vrátiť na dopracovanie, resp. ak sa nám doň nepodaria zapracovať pozmeňujúce návrhy. Aj ja si viem predstaviť predaj 90 ha letiska Vajnory, štátnych pozemkov pripravených na výstavbu rodinných domov. Je to super biznis pre vládnuce strany - ale za akú cenu? Pritom ostatné letiská v zákone, nazvané ako tzv. malé, majú problém prežiť. A zákon v nich navrhuje práve majetok charakteru PIM previesť na vyššie územné celky a mestá. Prečo vôbec takýto dvojaký meter? Ostatné, resp. malé letiská sú rovnako dôležité, veď aj ony garantujú obranu a bezpečnosť štátu a sú dôležité na plnenie strategických hospodárskych záujmov štátu.

Len tak mimochodom, označené malé letiská ako pojem nemajú s leteckým zákonom nič spoločné a v leteckej praxi je takáto terminológia nepoužiteľná.

Prístup transformácie Slovenskej správy letísk je potrebné zjednotiť na rovnakú východiskovú platformu a podľa možnosti urobiť akt transformácie k jednému termínu a Slovenskú správu letísk ako organizáciu zrušiť alebo jej dať inú presne vymedzenú náplň. Je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k letiskám vzhľadom na to, že každé je dôležité v situácii, keď ostatná dopravná infraštruktúra - myslím tým vysokorýchlostné železničné trate či diaľnica, alebo rýchlostné cesty - nie je dobudovaná.

Zásadné výhrady mám aj k tomu, že nie sú principiálne doriešené otázky ochrany letísk, ako sú kompetencie, legislatíva, financovanie, čo bolo aj v masmédiách prezentované pred niekoľkými dňami. Presunúť tieto veci nie je možné na obchodné spoločnosti bez doriešenia takýchto súvisiacich problémov, lebo ich medzinárodným garantom je štát. Napriek tomu, že ministerstvo nedoriešilo spôsob ekonomicky opravných nákladov, osobuje si právo obmedzovať samosprávy, či už VÚC, alebo mestá, v narábaní s ich majetkom. Tu jasne v praxi predkladateľ ukazuje, ako súčasná vláda chápe prenos moci na regióny. Ja štát ti dám majetok, ale nemôžeš si s ním nič robiť bez môjho súhlasu. Myslím si, že je to scestné! Buď veríme prenosu moci na regióny a dajme im aj kompetencie, alebo neveríme a netransformujme letiská podľa takto zadefinovaných pravidiel vôbec.

Transformácia tzv. vojenských letísk, resp. letísk, kde je infraštruktúrny majetok v správe ministerstva obrany, je v zákone navrhnutá nenáležite. Lebo nevymedzuje, že ide o ich využitie na verejnú, civilnú a leteckú prevádzku. Ministerstvo dopravy sa nemôže zbaviť svojej úlohy byť spoluvlastníkom majetku budúcich letiskových spoločností, aby tak garantovalo udržanie civilnej leteckej prevádzky. Zákon ani dôvodová správa neanalyzuje, ktorých letísk sa to týka. Čo urobilo ministerstvo obrany s majetkom tzv. zväzarmovských letísk, ktoré sú potenciálnymi letiskami pre menšie regióny? Toto ustanovenie je v zákone nedôsledne vymedzené. Z hospodárskych výsledkov jednotlivých letísk vyplýva, že si môžu zarobiť ledva na krytie svojich prevádzkových nákladov, avšak bez podpory štátu najmä v oblasti ochrany letísk ani to nie. Na väčšie investície si nezarobia. Môžu sa snažiť len o tzv. dlhé peniaze alebo zdroje z fondov Európskej únie. Ich situácia, najmä prvé roky činnosti po transformácii, bude ťažká.

Žiadam, aby sme tento zákon neprijali ako celok a vrátili ho predkladateľovi aj s tým vedomím, že sa transformácia letísk oddiali o niekoľko mesiacov. Ale pripravme novú verziu, v ktorej všetky spomínané nedostatky odstránime. Trvám na tom, aby boli princípy nového návrhu dôsledne prerokované v našom parlamentnom výbore, resp. v komisii, ktorá je ako poradný orgán parlamentného výboru, ale tiež s dotknutými samosprávnymi orgánmi a odbornou verejnosťou.

Vytvorenie pojmu PIM sa odvoláva na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v odseku 2 pripúšťa, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. Ale v prvej časti tohto odseku je definovaný majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Dikcia návrhu zákona nie je síce v rozpore so znením čl. 20 ústavy, ale majetok, ktorý zostane vo vlastníctve štátu, je lepšie uchránený od rôznych podnikateľských aktivít, ak ich môžem nazvať, špekulatívnych, ako aj majetkom určitej právnickej osoby, i keď má sídlo v Slovenskej republike. Výsledkom je potom zložitá konštrukcia zákona s neistým výsledkom. Vymedzenie PIM definujú pracovníci ministerstva dopravy podľa svojich predstáv, ktoré v zákone nie sú však presne definované, je to len na ich ľubovôli. Je tu odôvodnené riziko, že nedostatočnou definíciou alebo vymedzením PIM môže dôjsť k obmedzeniu alebo zastaveniu, či ochromeniu leteckej prevádzky.

Vláda pri schvaľovaní projektu transformácie prijala uznesenie, ktoré hovorí, že sa má uskutočniť prevod ostatného neupotrebeného majetku správy zo Slovenskej správy letísk odplatným prevodom na iné osoby alebo bezodplatne na dotknuté vyššie územné celky a mestá. Už toto uznesenie znehodnotilo účasť VÚC a miest na podnikaní letiskových spoločností, ktoré by mali tvoriť dôležitú úlohu pri rozvoji regiónov. Následne navrhnutý zákon hovorí o účasti VÚC alebo miest v tzv. malých letiskách, o Bratislave a Košiciach zákon mlčí. Ďalšou nezrovnalosťou medzi zákonom a prijatým uznesením vlády je vylučovacia spojka "alebo", ktorá zákonom stanovuje účasť jedného alebo druhého, myslím tým mestá alebo VÚC, a pritom sa spoločne majú starať o rozvoj regiónu. Aj účasť vyšších územných celkov a miest v letiskových spoločnostiach zákon jednoznačne nerieši. Riešiť takéto zásadné otázky iba dohodou bez nutnosti sa dohodnúť znamená, že samospráva už vopred ťahá za kratší koniec. Zoberme si príklad aspoň zo susedného Rakúska, kde túto transformáciu po ťažkých rokovaniach úspešne zakončili v 60. rokoch minulého storočia známou kombináciou vlastníckych práv v pomere dva diely štát a po jednom diele spolková republika a mesto. Iba v spolupráci týchto troch partnerov to môže fungovať.

Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť a optimalizovať prevádzkovanie leteckej infraštruktúry na Slovensku a decentralizovať správu letísk pri zachovaní verejného charakteru. Aj vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky a neriešené súvisiace problémy môžem konštatovať, že vytýčený cieľ nie je ani sčasti naplnený a podľa môjho názoru sa nedá zákon zlepšiť drobnými pozmeňujúcimi návrhmi. Taktiež sa mi nezdá vhodné, aby sme vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky alebo v pléne suplovali nedostatočnú prácu predkladateľa pri spracúvaní toho návrhu zákona.

Z uvedených dôvodov predkladám, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v zmysle § 83 ods. 1 procedurálny návrh vrátiť návrh zákona o letiskových spoločnostiach predkladateľovi na dopracovanie. Tento návrh som odovzdal v písomnej forme spravodajcovi.

Zároveň, ak takýto procedurálny návrh nebude schválený, predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré aspoň sčasti zlepšujú daný stav. Takisto všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkom 20, ste dostali do svojich lavíc. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, zrejme ich budem musieť teraz predniesť, lebo iná forma neexistuje. Takže veľmi stručne sa pokúsim rýchlo to prebehnúť.

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení zákonov v znení zákona č. 37/2002. Zároveň žiadam pána spravodajcu, aby dal o nich hlasovať osobitne.

Pozmeňujúci návrh pod č. 1. V § 1 sa slová "Slovenskej správy letísk alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami tými istými, ale vkladá za ne "a iných orgánov štátnej správy".

Odôvodnenie: Rozširuje sa pôsobnosť zákona aj na tzv. zväzarmovské a športové letiská, ktoré sú z väčšej časti vlastnené okresnými, resp. teraz už obvodnými úradmi a krajskými úradmi, tak, aby sa dalo aj s týmito letiskami, ktorých je ešte vyše 50, narábať v rámci tohto zákona. Aby sa teda zákon dotýkal aj týchto letísk.

2. V § 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "najmä so svetelnými navigačnými prostriedkami". Ide o vhodnejšiu definíciu, pretože príslušenstvo pohybovej plochy ako celku nie sú len svetelné navigačné prostriedky, ale aj rôzne iné náležitosti.

3. V § 2 písm. c) znie: "c) prioritným infraštruktúrnym majetkom je časť letiskovej infraštruktúry, ktorý je nutná na zabezpečenie dostupnosti Slovenskej republiky leteckou dopravou, na zabezpečenie strategických hospodárskych záujmov Slovenskej republiky, na obranu a bezpečnosť štátu, a to spevnené vzletové a pristávacie dráhy a napojené rolovacie dráhy vrátane nimi zastavaných pozemkov a súvisiace pozemky areálov letísk s odbavovacou plochou potrebné na vybavenie cestujúcich od ich nastúpenia do lietadla pred vzletom po ich vystúpenie po pristátí."

Ide o vhodnejšie a širšie definovanie pojmu, ktorý tvorí strategický majetok letiska, ako taký by mal vždy ostať v majetku štátu.

4. V § 3 ods. 1 znie: "Prioritný infraštruktúrny majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu. Na prioritný infraštruktúrny majetok nie je možné zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov letiskovej spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu. Prioritný infraštruktúrny majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty podľa osobitných predpisov."

Zmyslom tohto pozmeňujúceho návrhu je zadefinovať prioritný infraštruktúrny majetok tak, ako to hovorí Ústava Slovenskej republiky. A zároveň si kladiem otázku, ako môže byť PIM podľa čl. 20 ods. 2 ústavy vo vlastníctve štátu a zároveň vo vlastníctve letiskových spoločností? Navrhované riešenie je z hľadiska súvisiacich právnych predpisov čistejšie a jednoznačné.

5. V § 3 sa vypúšťa odsek 2, doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 6.

Tento odsek v tomto paragrafe hovorí o delení letiskových spoločností z dôvodu, keby prioritný infraštruktúrny majetok bol majetkom letiskových spoločností. Náš návrh je, aby nebol majetkom, ale aby bol iba prenajímaný, to znamená, tento odsek stráca opodstatnenie.

6. V § 3 ods. 5 sa v druhej vete slová "letisková spoločnosť" nahrádzajú slovom "ministerstvo" a vypúšťa sa slovo "len". V tretej vete sa slovo "ministerstva" nahrádza slovami "vlády Slovenskej republiky".

Zavádza sa základný mechanizmus uzatvárania odsúhlasovania nájomných vzťahov k prioritnému infraštruktúrnemu majetku. To znamená, že ministerstvo navrhne a vláda schváli nájomnú zmluvu na tento majetok, na prenájom tohto majetku letiskovým spoločnostiam v prípade potreby.

7. V § 3 ods. 7 v prvej vete sa slová "rozhodnutím zmeniť špecifikáciu" nahrádzajú slovami "navrhnúť a vláda schváli zmenu špecifikácie".

Zase sa zavádza nejaká prísnejšia zmena procesu špecifikácie a prerozdeľovania prioritného infraštruktúrneho majetku. To znamená, že ministerstvo navrhne a vláda schváli prípadné zníženie prioritného infraštruktúrneho majetku, ak to bude nevyhnutné.

8. V § 5 ods. 2 sa vypúšťajú slová "ustanovenia § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté". Keďže v bode 17 sa navrhuje uvedený paragraf zrušiť, je takáto dikcia bezpredmetná.

9. V § 5 sa za odsek 2 dopĺňajú nové odseky 3, 4 a 5, ktoré znejú:

"(3) Letiskové spoločnosti musia byť založené v rovnakom termíne a za podmienky, že na novovzniknuté letiskové spoločnosti budú dňom ich založenia prevedené všetky aktíva, pasíva, práva a povinnosti, ako aj záväzky Slovenskej správy letísk.

(4) Slovenská správa letísk dňom založenia letiskových spoločností zanikne.

(5) Ministerstvo je povinné vykonať všetky úkony potrebné na naplnenie ustanovení odseku 3 a 4."

Odôvodnenie: Nie je možné, aby na novovzniknuté letiskové spoločnosti boli prevedené len niektoré organizačné jednotky Slovenskej správy letísk a v zostávajúcej časti Slovenskej správy letísk ostanú len nelukratívne a problematické časti. Čo takáto dikcia rieši k určitému danému termínu, musí byť k jednému termínu uskutočnená transformácia všetkých novovznikajúcich letiskových spoločností a, samozrejme, Slovenská správa letísk nebude potom potrebná.

10. V § 6 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

Odôvodnenie: Keďže sa navrhuje, aby prioritný infraštruktúrny majetok nemohol byť vložený do akciovej spoločnosti ako nepeňažný vklad, nie je potrebné jeho hodnotu určovať znaleckým posudkom.

11. V § 9 nadpis znie: "Základné imanie, rezervný fond, akcie a stanovy", dopĺňa sa slovo "stanovy".

12. V § 9 sa za odsek 3 dopĺňa nový odsek 4, ktorý znie: "(4) Ministerstvo je povinné prerokovať návrh stanov letiskových spoločností pred ich založením s budúcimi akcionármi určenými týmto zákonom."

Odôvodnenie: Rozširuje sa o stanovy a zavádza sa povinnosť ich prerokovať so samosprávou, či už krajskou, alebo mestskou.

13. § 10 ods. 2 znie: "(2) Ministerstvo do 60 dní od vzniku letiskových spoločností vykoná bezodplatný prevod majetkovej účasti štátu do vlastníctva samosprávneho kraja, do vlastníctva obce so štatútom mesta, alebo do ich spoločného pomerného vlastníctva, ak s nimi ministerstvo pred založením letiskovej spoločnosti uzavrie písomnú dohodu o veľkosti podielu, rozsahu predmetu, podmienkach a dni tohto prechodu. V prípade, že do 30 dní od vzniku letiskovej spoločnosti nedôjde k dohode medzi samosprávnym krajom, mestom alebo mestami, rozhodne o výške ich podielov na návrh ministerstva vláda. Ministerstvo je povinné na základe takejto dohody previesť na samosprávu minimálne 30 % akcií letiskovej spoločnosti. Ministerstvo a samospráva musia v každej letiskovej spoločnosti vlastniť po celú dobu jej existencie nadpolovičnú majetkovú účasť."

Odôvodnenie: Upravuje sa postup ministerstva pri prevode majetkovej účasti štátu na samosprávu a určuje sa minimálna výška účasti samosprávy a štátu v letiskových spoločnostiach tak, aby bol zachovaný trvalý vplyv štátu vo verejných letiskách. Samozrejme, zadefinováva sa aj minimálna výška účasti VÚC alebo mesta.

14. V § 11 ods. 2 písm. a) znie: "a) zrušenia povolenia na prevádzkovanie letiska, v takom prípade sa použijú ustanovenia odseku 3,".

Odôvodnenie: Spresňuje sa, akým spôsobom bude naložené s prioritným infraštruktúrnym majetkom v prípade, keď nájomná zmluva bude ukončená.

15. V § 11 ods. 2 sa vypúšťajú písmená b), c) a d). Vzhľadom na upravený spôsob nakladania prioritného infraštruktúrneho majetku strácajú tieto ustanovenia význam.

16. V § 11 ods. 3 znie: "(3) Dňom zrušenia letiskovej spoločnosti likvidáciou stráca v prípade nájmu nájomná zmluva na prioritný infraštruktúrny majetok platnosť a účinnosť. Ministerstvo spravuje tento majetok podľa osobitných predpisov."

Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, v ktorom je uvedené, že do vlastníctva štátu prechádza prioritný infraštruktúrny majetok za náhradu a štát je jeho vlastníkom, preto nie je možné, aby opätovne zaň platil pri spätnom prevode. Zdôrazňuje sa automatické ukončenie nájomnej zmluvy, platnosti prípadnej nájomnej zmluvy v prípade likvidácie letiskovej spoločnosti.

17. Vypúšťa sa nadpis nad § 12 a vypúšťa sa celý § 12.

18. V § 13 ods. 1 a 2 znejú:

"(1) Letisková spoločnosť dbá, aby nedošlo k poškodeniu, strate alebo zneužitiu majetku, ktorý prešiel do jeho vlastníctva podľa tohto zákona, alebo k zmenšeniu jeho hodnoty a v prípade, že letisko neprevádzkuje letisková spoločnosť, zabezpečí ministerstvo jeho správu a udržiavanie v riadnom stave.

(2) Letisková spoločnosť je povinná zachovať účelové určenie letiskovej infraštruktúry na prevádzkovanie verejného letiska, ktorú nadobudla do vlastníctva podľa tohto zákona. Tento majetok je možné uložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo s ním založiť inú právnickú osobu podľa osobitného predpisu len so súhlasom ministerstva."

Zároveň sa vypúšťa odsek 3.

Odôvodnenie: Ruší sa definícia malých letísk a prevod majetkovej účasti štátu na samosprávu je riešený v predchádzajúcich ustanoveniach a nevyžaduje sa samostatná časť v zákone.

19. V § 14 sa doterajší text nahrádza odsekmi 1, 2 a 3, ktoré znejú:

"(1) Týmto zákonom sa rovnako spravuje spôsob založenia a právne pomery letiskových spoločností založených s použitím majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky a iných orgánov štátnej správy. V takomto prípade vykonáva pôsobnosť ministerstvo podľa tohto zákona v spolupráci s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a inými orgánmi štátnej správy.

(2) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je povinné na letisku Sliač vytvoriť primerané podmienky na zachovanie civilnej dopravy.

(3) V prípade, že letisková spoločnosť prevádzkuje verejné letisko, zabezpečuje štát od účinnosti zákona za rovnakých podmienok podľa intenzity a charakteru prevádzky verejného letiska výkon služieb colných, pasových, riadenia letov, metrologických, zdravotnej ochrany hraníc a služieb ochrany letísk. Výkon služieb bude upravený všeobecným záväzným predpisom, ktorý vydá ministerstvo."

Odôvodnenie: Rozširuje sa aj o letiská, ktoré sú v správe krajských a obvodných úradov, čo sme už hovorili. Zavádza sa povinnosť zachovať na letisku Sliač civilnú dopravu a nevyhnutnosť vydať jednoznačný predpis, ktorý upravuje výkon služieb, ktoré sa zaviazal štát v medzinárodných zmluvách vykonávať.

20. V čl. II sa vypúšťa bod 1. To je tá charakterizácia malých letísk. Doterajšie body 2 až 9 sa označujú ako body 1 až 8.

Odôvodnenie: Nie je žiaduce zavádzať nový pojem "malé letiská".

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prepáčte, že som to tak siahodlho, len rokovací poriadok nepozná nejakú zjednodušenú formu. A toto sú tie veci, ktoré si myslíme, že by bolo treba do tohto zákona zapracovať, aby letecká dopravná infraštruktúra zostala stále funkčná a nebola predmetom nejakých ďalších nevhodných postupov v narábaní s majetkom.

Ďakujem vám za pozornosť a príjemný večer.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujeme za príjemný večer, pán poslanec. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť ešte k prerokúvanému návrhu zákona ústne, keďže som už nemal ďalšie žiadne prihlášky.

Pán poslanec Béreš, nech sa páči.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi len pár slov k predmetnému zákonu.

Chcel by som povedať, že prakticky ten proces transformácie prebieha v Európe, ako aj v Latinskej Amerike už od začiatku 80. rokov a práve tento proces podobne, ako bol spustený na ministerstve dopravy, je absolútne normálny. A vrátim sa, samozrejme, aj k niektorým podnetom, ktoré išli od poslancov, ktorí vystúpili predo mnou. V každom prípade dá sa garantovať, že aj predmetný zákon v prípade, ak bude prijatý, tak musí dodržiavať Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve. To znamená, že práve tento medzinárodný dohovor chráni svojím spôsobom štandard služieb, ktorý musí byť v každom prípade zachovaný.

Dostal som dosť veľa pripomienok práve od predsedov VÚC, ktorí pripomienkovali práve vo vzťahu k pozemkom, to znamená, či by mali byť súčasťou infraštruktúrneho prioritného majetku alebo letiskovej infraštruktúry. Po mnohých diskusiách sme dospeli k záveru, že práve hodnota týchto leteckých spoločností spočíva hlavne v tom, ak práve tieto pozemky tam vlastne budú zachované. Preto sa vlastne prikláňam práve k vládnemu zákonu.

Čo sa týka diskusie, že 25 % akcií previesť na VÚC, 25 % napríklad na mestá, je toho času dosť komplikovaný, pretože nie je možné vopred vlastne stanoviť podiely, resp. práve Fond národného majetku bude zodpovedný za výber investorov, ktorí vstúpili v tej druhej fáze privatizácie. To znamená, že nie je možné zo zákona vopred stanoviť jednotlivé podiely. Samozrejme, že garantom verejného záujmu ostávajú územné celky, ako napríklad aj mestá. To znamená, že vlastne tá obava regionálnej samosprávy môže byť vyvážená práve tým, že budú komunikovaní práve aj zástupcovia VÚC v prípade, ak teda Fond národného majetku zverejní možnosť vstúpiť investorsky v procese privatizácie.

Veľmi zaujímavou myšlienkou je napríklad zlatá akcia vo výške 34 %, ktorá by mohla byť akousi garanciou štátu, ktorý by vykonával kontrolu. A práve tých 33 % by bolo prevedených na VÚC a 33 % na mestá. Takže je to jeden z variantov, ktorý je celkom možný. Na západe celkom osvedčený prostredníctvom trvania tejto zlatej akcie.

Chcel by som povedať, že práve výška rezervného fondu bola jedným z dôvodov, prečo som aj komunikoval s ministerstvom dopravy. Myslím si, že 1 %, ako bolo na začiatku navrhnuté, je dosť malé percento na to, aby v prípade, ak nastanú nejaké závažné problémy, prípadne nešťastia atď. na tých letiskách, aby bolo možné nejako zabezpečiť tú štátnu kontrolu a štátnu garanciu v konečnom dôsledku, preto aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem, bude smerovať k zvýšeniu 1 % na 5 %.

Čo sa týka preferovania veľkých letísk, ako bolo povedané aj poslancom Jasovským, samozrejme, dá sa v tom vidieť pravda, na druhej strane zasa treba povedať, že práve malé letiská majetkovo budú prevedené na mestá, to znamená, že je tam zase akási garancia, že práve tá miestna samospráva bude v tomto ohľade zverejnená.

Čo sa týka samotného letiska v Bratislave, tak predpokladá sa výška základného imania vo výške 5 mld. a samozrejme, že je namieste aj otázka, že kam by mala stratégia daného letiska z hľadiska privatizácie smerovať. Či budeme konkurovať viedenskému letisku, alebo sa skôr zameriame na akési, dá sa povedať, vytvorenie dvojčaťa, pretože boli tu už náznaky hlavne zo strany Rakúska, že mali záujem odkúpiť práve bratislavské letisko. V tomto ohľade sa, samozrejme, pripájam skôr k prvej alternatíve. To znamená, že si myslím, že práve bratislavské letisko je schopné konkurovať, a preto si myslím, že ten vstup hlavne toho kapitálu zo strany Schwechatu by nebol celkom najšťastnejší.

Dovoľte mi teda predniesť pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002.

K § 9 ods. 2: Slovo "1 % " sa nahrádza slovom "5 %".

Zdôvodnením je hlavne návrh, ktorý zvyšuje objem rezervného fondu. Zvýšenie objemu fondu sa navrhuje s cieľom, aby letiskové spoločnosti mali dostatočný priestor na využitie fondu najmä v začiatočnej činnosti, keď v nich bude iba nepeňažný vklad. Zvýšenie objemu je odôvodnené aj porovnaním so železničnou spoločnosťou s obdobným predmetom činnosti, ktorá tvorí rezervný fond vo výške 5 % základného imania.

2. K § 14. Doterajší text sa označuje ako odsek 1, za ktorý sa vkladá nový odsek, ktorý znie: "(2) Tento zákon sa nevzťahuje na majetok štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky na vojenskom letisku Sliač, Prešov a Kuchyňa."

Zdôvodnenie: Nie je účelné umožniť komerčné podnikanie so základnými vojenskými letiskami Sliač, Prešov a Kuchyňa. Návrh preto smeruje k obmedzeniu možnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky zakladať týmto majetkom letiskové spoločnosti alebo ho prevádzať na samosprávne kraje. To sa však netýka prevádzkovania civilnej časti vojenského letiska. Keďže pri letisku Sliač je časť majetku štátu aj v správe Slovenskej správy letísk, tento návrh neobmedzuje možnosť založiť akciovú spoločnosť spravujúcu túto časť majetku a tým umožňuje využitie letiska Sliač aj podľa predpisov platných pre civilné letectvo.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister sa chce krátko, prosím, vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôst a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, skutočne len veľmi krátko, pretože bol som požiadaný vzhľadom na časovú tieseň, aby som bol stručný. Nemôžem nereagovať na niektoré vystúpenia, pretože niektoré vystúpenia a hlavne podané pozmeňujúce návrhy, ak by boli prijaté, tak menia úplne charakter predloženého zákona a doslovne znemožňujú vstup strategického investora. Ešte raz opakujem, znemožňujú vstup strategického investora.

Dali by sa rozoberať všetky pozmeňujúce návrhy pána poslanca Vážneho, mám to tu, ak má záujem, po bode, bod po bode, vysvetlenie každého jedného, ale myslím si, že to jeho vystúpenie bolo, poviem, taký povinný rituálny opozičný tanec, pretože s tým istým vystúpil vo výbore a bol prehlasovaný, takže takisto predniesol tu. Ja jednoznačne odmietam tieto pozmeňujúce návrhy. Niektoré mi, pán poslanec, pripadali, že ste dobre nepočúvali ani moje úvodné vystúpenie, pretože mnoho vecí z toho, čo vy ako otázky kladiete, a prečo a ako to bude, ja som práve vo svojom úvodnom slove vysvetlil.

Ďalší blok pozmeňujúcich návrhov úplne mení charakter tohto zákona. Napríklad navrhujete tam 30 % už teraz, aj keď som jasne povedal, že to je len zákon o premene charakteru tejto spoločnosti z príspevkovej organizácie na obchodné spoločnosti, až potom bude ďalší následný krok, bude zmena majetkových pomerov. Vy tu už navrhujete 30 % samospráve, ďalej chcete mestám, predpokladám, že tiež 30 %, kde navrhujete aj, aby si štát ponechal strategický podiel. Tak mne z toho vychádza, že ten investor by mohol získať maximálne 6 až 10 %. No ja chcem vidieť toho investora, ktorý by investoval do letiska pri 6 až 10 %! Tak to ťažko by sme asi našli. A pritom aj to letisko Bratislava i Košice nevyhnutne potrebuje vstup strategického investora, lebo je veľký záujem o tie letiská, ale je záujem ako o moderné letiská, nie ako letiská, aby tam len niekto prišiel a bol tam len na parádu. Na to.

Takže z tohto dôvodu jednoznačne odmietam tieto pozmeňujúce návrhy a vyzývam aj poslancov, aby hlasovali proti týmto pozmeňujúcim návrhom, aby podporili návrh, ktorý som predložil a ktorý je výsledkom, ak nie niekoľkoročnej, minimálne mnohomesačnej práce odborníkov jednak z ministerstva dopravy, jednak z ministerstva obrany a z ministerstva vnútra.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Páni poslanci, chcem sa opýtať, pán minister Prokopovič je predkladateľom z poverenia vlády jednej medzinárodnej zmluvy, o ktorej nepredpokladám, že bude diskusia. Chcem vás požiadať o váš súhlas, či by mohol pán minister odôvodniť návrh, aby... (Súhlasná reakcia pléna.)

Pán minister, poslanci čakajú vašu...

[Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS), tlač 484.]

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, veľmi pekne ďakujem za vašu ústretovosť a možnosť prezentovať aj posledný bod mnou predkladaný v tomto bloku. Dovoľte mi teda niekoľko slov veľmi stručne k Dohode o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS).

Predmetom dohody je medzinárodná cestná preprava osôb akejkoľvek štátnej príslušnosti v príležitostnej doprave. Účelom dohody je podporiť rozvoj medzinárodnej dopravy v Európe a najmä uľahčiť jej organizáciu a prevádzku, uľahčiť cestovný ruch a kultúrnu výmenu medzi zmluvnými stranami. Dohoda INTERBUS už nadobudla platnosť, pretože ju ratifikovali tieto zmluvné strany: Európska únia, Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovinsko, Chorvátsko a Poľsko. V zmysle zmien a doplnení Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky, prijatých uznesením vlády č. 1130 z 28. 11. 2001, má byť súčasťou materiálu predkladaného na schválenie Národnej rade aj doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky doložku prednosti schválila na svojom zasadnutí dňa 19. novembra 2003.

Zároveň vás, vážená Národná rada, prosím o podporu na vyslovenie súhlasu s predmetnou zmluvou a tiež o rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vážny, nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, prednesiem vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS), ktorú ste dostali ako tlač 484.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo v zmysle § 88 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podáva Národnej rade ako gestorský výbor spoločnú správu výborov. Túto spoločnú správu ste všetci dostali. Skladá sa z časti 1, 2 a 3, myslím, že ju nemusím teraz celú čítať. Prednesiem len záver. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS) a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a že táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Zároveň vám prednesiem návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi (INTERBUS). Takisto Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou o medzinárodnej príležitostnej preprave a rozhodla, že ide o zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a že táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Nemám žiadne písomné prihlášky. Ústne, pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie nielen o bode programu, ale aj rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým príjemnú dobrú noc.

Stretneme sa ráno o 9.00 hodine pri prerokúvaní ďalšieho bodu programu, ktorým je návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Ďakujem, pán minister aj pán poslanec Vážny. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)