P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, poprosím teraz pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie k návrhu dohovoru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán minister, vážený pán predseda, ctená snemovňa, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení, tlač č. 491, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. decembra 2003 č. 497 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Gestorský výbor nedostal do 15. januára 2004 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. Vysloviť súhlas s návrhom odporučili Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 13. januára 2004 pod č. 373 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 15. januára 2004 pod č. 183. S uznesením výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Quebecu o sociálnom zabezpečení vyjadrených a v ich uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 87 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor určil spoločnú spravodajkyňu výborov poslankyňu Kláru Sárközy informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 15. januára 2004 č. 186. Pán predseda, to bola spoločná správa. Skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi Kaníkovi. Prosím, aby uvoľnil miesto pre ďalšieho navrhovateľa. Pristúpime k rokovaniu o bode programu

Vláda Slovenskej republiky predložila na základe doplnenia programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky informáciu o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Informáciu som pridelil na prerokovanie gestorskému výboru pre zdravotníctvo. Prosím teraz pani predsedníčku výboru, aby informovala Národnú radu o prerokúvaní informácie v gestorskom výbore pre zdravotníctvo. Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Záborská, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda, vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som predložila informáciu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo o prerokovaní informácie o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím pridelil informáciu o koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti na prerokovanie Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo s termínom do 3. februára s tým, že výbor bude informovať Národnú radu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo rokovalo o predloženej informácii 3. februára 2004. Informáciu o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti odôvodnil minister zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolf Zajac. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky po ukončení rozpravy prijal uznesenie, v ktorom informáciu o Koncepcii poskytovania zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, tlač 545, zobral na vedomie. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 8 poslancov, za návrh hlasovalo 8 poslancov. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo ma poveril, aby som túto informáciu predniesla na pléne Národnej rady. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne pani poslankyni za stanovisko výboru k predloženej informácii vlády Slovenskej republiky. Procedurálny návrh má pán kolega poslanec Chovanec. Nech sa páči, pán poslanec. Prosím, aby ste zapli pána poslanca Chovanca. Nech sa páči. Počkajte, pán poslanec, kým začne svietiť červené svetielko. Nestláčajte nič, len počkajte. Teraz.

M. Chovanec, poslanec: Pán predseda, nemám procedurálny návrh. Pýtam sa, či môžem mať k tomu, čo predniesla pani predsedníčka výboru, faktickú pripomienku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Výnimočne vo dvoch minútach, áno. Nie však v súlade s rokovacím poriadkom, ale rozpravu o tomto bode programu otvoriť nemôžem, nakoľko je to iba informácia vlády, nie správa vlády. Nech sa páči, pán poslanec. Zapnite ešte raz pána poslanca Chovanca. Nech sa páči.

M. Chovanec, poslanec: Ďakujem vám, pán predseda. Preto som sa pýtal, či môžem mať tú faktickú pripomienku. Ďakujem vám, že môžem vo dvoch minútach k tomu povedať niekoľko viet. Chcem vysloviť poľutovanie nad tým, že podaním informácie bola znemožnená možnosť práve otvorenia rozpravy k tejto závažnej celospoločenskej problematike. Návrh pána poslanca Pašku smeroval práve k tomu, aby sa vytvorila príležitosť pre poslancov parlamentu diskutovať k pripravovaným zákonom, ktoré majú zaviesť istú novú koncepciu v zdravotníctve. Časť zákonov sa len chystá do medzirezortného pripomienkovania, takže priestoru na to je dosť a dosť. Mali sme a máme záujem predísť úbohostiam, odborným, legislatívnym i organizačným, ktoré sprevádzali prijímanie zákona 277. Domnievam sa, že práve pôda parlamentu je tá pravá na odbornú diskusiu a to zďaleka nielen pre opozíciu, ale práve pre koalíciu, ktorá rozhodujúcou mierou zodpovedá za odbornosť zákonov a reforiem. Presviedčame sa však, žiaľ, že viaceré reformy sa prijímajú len pre samotné reformy. Akoby poslanecký zbor ani nezaujímali dopady na obyvateľov, ako keby niektorí nechceli zobrať na vedomie, že pre časť populácie majú absolútne neprijateľné dopady.

A to čo sa chystá v zdravotníctve okruh ľudí, pre ktorých sa stane život ako-tak akceptovateľný, sa opäť len zúži. Preto sme chceli, pán predseda, požiadať - a skúsime to znovu -, aby sa otvorila rozprava k tomuto bodu, pretože máme skúsenosti, že reforma, ktorá mala byť na kľúč odovzdaná krátko po voľbách, po viac ako takmer roku a pol stále nie je ani len pripravená. Preto sme pokladali za povinnosť, aby sa o tejto problematike diskutovalo.

Veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste mi umožnili povedať tieto slová i mimo poriadku. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Je to aj poučenie pre nás pre všetkých poslancov, aby sme formulovali naše návrhy na zaradenie jednotlivých bodov programu tak, aby boli v súlade s rokovacím poriadkom. Ak by bola znela žiadosť na podanie správy vlády, v tom prípade je povinnosťou Národnej rady diskutovať. Táto príležitosť bude daná, ak takýto procedurálny návrh z pléna vzíde.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

Pán minister Simon, prosím, aby ste koncepciu politiky pôdohospodárstva na uvedené roky v Národnej rade Slovenskej republiky uviedli z poverenia vlády. Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán predseda, ďakujem. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006. Môže sa zdať, že táto koncepcia nie je úplne strednodobá, nie je koncipovaná na 5 rokov, je na kratšie obdobie. Rozhodli sme sa túto koncepciu rozpracovať na roky 2004 až 2006 z dôvodu rozpočtového obdobia Európskej únie, ktoré sa končí práve rokom 2006. Ďalšia koncepcia, ktorú, predpokladám, že bude predložená v priebehu roku 2005 - 2006, sa bude dotýkať rozpočtového obdobia 2007 až 2013. To znamená, že tá už v plnej miere bude strednodobou koncepciou. Materiál pozostáva z dvoch častí: Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu a strednodobej koncepcii politiky lesného hospodárstva. V prvej časti Strednodobej koncepcie politiky pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu máme zámer vytvoriť produkčne výkonné multifunkčné poľnohospodárstvo schopné plnohodnotne sa začleniť do zväzku krajín Európskej únie. V koncepcii sa konkretizujú uplatnenia agrárnej politiky v podmienkach Slovenska a po vstupe do Európskej únie. V úvode sú formulované strategické ciele a zámery. V tretej časti sú formulované úlohy na obdobie roku 2004 až 2006 zamerané na vytvorenie administratívneho rámca pre implementovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky štrukturálnych podpôr na ochranu zdravia, ľudí a zvierat, predpisov vnútorného trhu na úlohy poľnohospodárstva v rozvoji vidieka, zamestnanosti na vidieku ako aj úlohy vedy, výskumu, vzdelania, poradenstva a informácie rezortu. V časti 4 a 5 koncepcie komplexne uvedené základné faktory, ktoré po vstupe do Európskej únie budú ovplyvňovať ekonomické prostredie podnikateľskej sféry poľnohospodárstva v rokoch 2004 až 2006. V jednotlivých častiach sa zaoberá... trhových poriadkov, predpokladané príjmy Slovenskej republiky z fondov Európskej únie a usmerňovacej sekcie a finančných nástrojov na usmernenie rybolovu, ako aj predpokladané dosahy implementácie spoločnej agrárnej politiky v nadväznosti na závery spoločnej revízie z poľnohospodárskej politiky. V časti 6 sú uvedené finančné rámce pre zabezpečenie agrárnej koncepcie po vstupe do Európskej únie rokov 2004 až 2006.

Druhá časť sa zaoberá strednodobou koncepciou politiky lesného hospodárstva, kde vychádzame z dlhodobého strategického a z koncepčných zámerov lesníctva a z úlohy lesného hospodárstva pri zabezpečení obhospodárenia prírodných zdrojov Slovenskej republiky. Priority sú orientované v období roku 2004 až 2006 predovšetkým na usporenie vlastníctva užívania lesov, zabezpečenie obhospodarovania lesov podľa zásad trvalo udržateľného hospodárenia a zvýšenie ekonomickej efektívnosti lesného hospodárstva so zámerom intenzifikácie produkcie a komplexného využitia dreva, sprehľadnenie obchodu s drevom na domácom a zahraničnom trhu, prehĺbenie technologických väzieb medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom a zabezpečiť aplikácie európskych integračných nástrojov. V koncepcii zabezpečujeme transformáciu aj štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Dôvodom transformácie štátneho podniku lesného hospodárstva v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva je zabezpečenie väčšej ekonomickej a finančnej efektívnosti, lepšieho prepojenia výroby a obchodu s uplatňovaním moderných foriem riadenia. Úlohy lesníckej politiky po vstupe do Európskej únie zameriavame v koncepcii na definovanie špecifických záujmov a priorít Slovenska v lesníctve tak, aby zabezpečila produkciu dreva a ostatných funkcií lesov. Rozpracovanie koncepčných zámerov v lesníctve, aby sa v období globalizácie zabezpečila ekologizácia a ekonomizácia lesných činností a komplexne spracovanie dreva, ďalej na sociálny a ekonomický rozvoj vidieka a zavedenie jednotných pravidiel v obchode s drevom, platných pre domácich i zahraničných odberateľov.

Záverom zdôrazňujem, že v obidvoch týchto sektorov hospodárstva je okrem zabezpečenia ponuky kvalitných, výživou hodnotných potravín a produkcie drevnej hmoty významným faktorom produkcia aj verejných statkov.

Strednodobú koncepciu 19. novembra 2003 prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky a prijala k nej uznesenie č. 1090/2003. Na základe bodu C2 tohto uznesenia počítame s tým, že do 3 mesiacov po prerokovaní a schválení strednodobej koncepcie v pléne Národnej rady budú náhrady vyplývajúce z koncepcie rozpracované do konkrétnych úloh a opatrení na roky 2004 až 2006 predložené na schválenie vo vláde Slovenskej republiky. Chcel by som záverom dodať, že tento dokument je historickým aj z toho dôvodu, že prvýkrát sa v tejto koncepcii hovorí nielen o tom, čo by sme mali robiť a ako by sme mali podporovať, ale má aj dosahy finančného rámca na roky 2004 a 2006. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto materiálu. Ďakujem vám za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Poprosím pána poslanca a predsedu výboru Maxona, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006. Pán poslanec a predseda, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva na roky 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím výborom, ktoré predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady, určil predseda Národnej rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu so správou uznesením č. 279 z 8. januára 2004 súhlasil a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s tým, že sa do časti 2.3.3. zapracuje aj oblasť cenovej politiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody so správou uznesením č. 83 z 15. januára 2004 súhlasil a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu uznesením č. 143 z 13. januára 2004 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie. Gestorský výbor uznesením č. 149 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k strednodobej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal za poslanecké kluby dve prihlášky, KSS - pani poslankyňa Bollová, HZDS - pán poslanec Maxon a ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som úvodom povedala takú poznámku, ktorá možno do rozpravy nepatrí. Náš poslanecký klub nemá totiž člena vo výbore pre pôdohospodárstvo a preto sa spoliehame na vyjadrenia odborníkov, ktorí nám pomáhajú pripraviť sa a reagovať na niektoré z tu prijímaných zákonov alebo uznesení. Takže dovoľte mi vyjadriť sa i k tejto otázke.

Vážený pán minister. Vláda Slovenskej republiky dlhodobo nereaguje na kritiku odbornej verejnosti z radov národohospodárov na absenciu dlhodobej i krátkodobej koncepcie rozvoja Slovenska. Predkladaný materiál je neúspešným pokusom prekryť jestvujúci fatálny nedostatok koncepčného myslenia ekonomických ministrov, ktorí prešli od extrému stopercentného plánovitého hospodárstva na 5 a viac rokov k inému, charakterizovanému anarchiou, chaosom a náhodnosťou riešenia problémov, nie iba spoločensko-politického, ale i sociálneho a hospodárskeho života spoločnosti. Nik ešte totiž nepredložil ucelenú predstavu o tom, ako by malo vyzerať Slovensko o 5, o 10, respektíve o 20 rokov. Myslenie na budúcnosť sa hodnotí ako socialistický prežitok. Problémy sa riešia zo dňa na deň, alebo sa neriešia vôbec, hoci vyspelé štáty sveta nepodľahli otrocky myšlienke samospasiteľnosti voľného trhu, ale majú presne definované trendy rozvoja krajiny, majú jasne stanovené ciele a snažia sa nachádzať prostriedky ako ich aj dosiahnuť. Návrh strednodobej koncepcie politiky poľnohospodárstva sa nemá o čo oprieť, nemá z čoho vychádzať, pretože úspešné a vysoko produktívne poľnohospodárstvo spred roka 1989 je pre súčasný režim, teda i pre vládu, neprijateľný ako príklad. Rozhodujúcou motiváciou je vstup Slovenska do Európskej únie a prijatie pravidiel spoločnej agrárnej politiky. Teda dominantnými nie sú vôbec záujmy a potreby Slovenska, ale Európskej únie a spoločného trhového priestoru z hľadiska výhodnosti pre rozvinuté krajiny. Slovenské poľnohospodárstvo v súčasnom stave nie je schopné konkurovať. Nemôže sa stať rovnocenným partnerom pre vyspelé štáty Európskej únie, pretože je už 14 rokov zámerne deštruované. Predkladateľ sa tvári, že sa prebudil, a pokúša sa odstrániť deficit koncepčnosti v poľnohospodárskej politike. Pritom však nepovažoval za potrebné predložiť ho na pripomienkové konanie medzirezortné, nepožiadal o vyjadrenie zainteresované organizácie. Akoby vláda Slovenskej republiky nemala odvahu požiadať ich o stanoviská, ani záujem o mienku odborníkov, o ktorých sa pripravuje na budúce dva - tri roky rozhodnúť. Podobne ako v iných oblastiach, i v pôdohospodárstve sa vláda zbavuje zodpovednosti a všetky rozhodujúce riešenia v danej oblasti prenecháva výrobcom, teda prvovýrobe a spracovateľom v očakávaní, že sa zapoja do národných a nadnárodných výrobno-obchodných vertikál a prispôsobia sa požiadavkám integrátorov. Vláda neprichádza so žiadnymi impulzmi, ktorých realizácia by mala a mohla uľahčiť cestu slovenským poľnohospodárom menej bolestne sa včleniť do nových podmienok po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Vážené kolegyne, kolegovia, Slovensko, ako ho všetci poznáme, je krajina, kde väzby k pôde a pôdohospodárstvo napriek spriemyselňovaniu zostali veľmi silné. Väčšina občanov žije na vidieku a v malých mestách, preto i postup vlády pri rozhodovaní o bytí či nebytí výrobcov potravín je posudzovaný veľmi nepriaznivo už i z toho dôvodu, že pred rokom 1989 sme vo výrobe potravín boli sebestační. Je pravda, že sortiment bol menší, obalová technika menej kvalitná a lákavá, ale slovenskí poľnohospodári živili čiastočne i dnešné Česko. Nechcem, aby boli považované tieto slová za nostalgiu alebo reminiscencie, nebodaj za dogmatizmus, ako sa niektorí kolegovia často vyjadrujú. Dovolím si uviesť iba niektoré názory na navrhovanú koncepciu vyslovené odborníkmi, ktorí celý život pracovali v poľnohospodárstve a pracujú v ňom dodnes.

Strednodobá koncepcia má síce kapitolu s názvom strategické východiská a ciele, ale o východiskách neobsahuje ani slovo. Ak chcete hovoriť o cieľoch, musíte vychádzať z daného stavu, ktorý v materiáli vôbec nie je špecifikovaný. Dotknem sa blízkeho okolia môjho bydliska. Dostupné údaje hovoria, že pokým v roku 1987 bolo v okrese Senica 88 403 ha poľnohospodárskej pôdy, v roku 2002 je to iba 68 368 ha, teda o 20 000 menej.

Zaujímavé sú čísla o súkromne hospodáriacich roľníkoch. V roku 1987 obhospodarovali v okrese súkromne hospodáriaci roľníci 2 206 ha a v roku 2002 iba 1 623 ha. Stav hovädzieho dobytka sa znížil o približne 55 000 kusov, ošípaných o 70 000 kusov, oviec sa chovalo 9 400 kusov a v roku 2002 ich zostalo 162. V okrese napriek tomu i v roku 2002 hospodárilo 54 subjektov. Z toho 20 poľnohospodárskych družstiev, 3 akciové spoločnosti, 9 spoločností s ručením obmedzeným a iba 21 súkromne hospodáriacich roľníkov či farmárov. Ale ak najmenšia výmera súkromne hospodárskeho roľníka je 6 hektárov, teda v našej oblasti, ťažko hovoriť o farmárovi. Slovenskí občania patria teda viditeľne i po 14 rokoch privatizácie ku kolektívnej civilizácii a veľmi ťažko túto skutočnosť ovplyvní akákoľvek deštrukčná politika. Preto spomenutí odborníci, ktorí mi vypracovali tento prehľad, vychádzajúc z tohto faktu navrhujú podporovať kolektívne hospodárstva, napríklad týmito spôsobmi: Po prvé, ak chce vláda pretransformovať družstvá na povedzme akciové spoločnosti s menším počtom vlastníkov, musí zabezpečiť financie či úvery s nízkym úrokom do 2 % alebo bezúročné úvery so splatnosťou 10 až 15 rokov. Po druhé...

Pán minister, hovorím pripomienky odborníkov, ktoré navrhujú uplatniť v strednodobej koncepcii rozvoja pôdohospodárstva. Štát môže - po druhé - štát môže vykúpiť všetku pôdu, ako je to napríklad v Izraeli a prenajímať ju so záujmom čo najväčšej obrábanej výmery, aby mal zabezpečený primeraný zisk, a) za prenájom a b) z vykúpenej produkcie. Po tretie, vláda nemôže súhlasiť s dotačnou politikou, ktorú navrhuje Európska únia. Nepomerné zvýhodnené by boli oblasti južného a čiastočne západného Slovenska s úrodnou pôdou a prevahou ornej pôdy. Stred a východ a sever by podľa nich, ktorí mi to pripravili, dostali približne o 25 % menej ročných dotácií ako doteraz. Po štvrté. Vláda, presnejšie ministerstvo financií by malo poskytnúť poľnohospodárskym podnikom takzvané preklenovacie úvery na prefinancovanie prechodného obdobia, ktoré by boli splácané postupne po dotáciách z Európskej únie. Po piate. Aby bolo možné zvýšiť mzdy v poľnohospodárstve, je nevyhnutné zreálniť ceny jeho produkcie. Chrániť domáci trh pred dumpingovými cenami. Napríklad už pred časom tu spomínaný dovoz lacnej hydiny alebo vlaňajší dovoz bravčového mäsa z Nemecka a Španielska, ale i z Česka, ktorý prinútil našich chovateľov predávať mäso so stratou 6 až 10 korún na kilogram. Po šieste, zásadne je potrebné prepracovať bod 3.2 kapitoly č. 3 úloha poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorého nariadenia či návrhy sú rizikom, že výmera ornej pôdy a tým i produkcia potravín sa bude zmenšovať. Tieto nariadenia umožňujú finančné špekulácie s pôdou. Ďalším rizikom je i nárast nezamestnanosti, násilným vytlačením poľnohospodárskych pracovníkov na takzvanej pôde neidentifikovaných vlastníkov. V bode 3.2.3 sa hovorí, že právnickým a fyzickým osobám, ktoré hospodária na pôde a budú ju aj naďalej poľnohospodársky využívať, ponúkne obec, do ktorej vlastníctva tieto pozemky prejdú, časť pôdy neidentifikovaných vlastníkov. Iba časť. Po siedme. Do seriózneho dokumentu, akým by mal predkladaný dokument byť, nemôže navrhovateľ uvádzať fixné idey. Tvrdenia, že po rozpade poľnohospodárskych družstiev a rozvoji vidieckej turistiky sa rozšíria pracovné príležitosti na vidieku. To je, prosím, nereálne. Príďte sa pozrieť do nášho okresu, kde veľa seba je veľa dedín, ktoré majú úrodné polia, ale žiadne turistické atrakcie. Akú by asi rozvíjali turistiku a rozširovali pracovné príležitosti, keby ste rozohnali aspoň tých pár družstiev, ktoré sa dodnes udržali.

Dámy a páni, naše informácie hovoria, že proti predloženému návrhu má zásadné výhrady i Poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorej ste sa, vážení predkladatelia, na mienku ani nespýtali. Z uvedených a mnohých ďalších dôvodov, napríklad i v časti, v tu neposudzovanej časti o lesoch, predložený návrh strednodobej koncepcie poľnohospodárstva na roky 2004 - 2006 poslanci nášho klubu nemôžu podporiť. A hlavný dôvod, prečo tak neurobia, tkvie v tom, že materiál sa neodvážil ani len v názve spomenúť slovo ROZVOJ poľnohospodárstva. O žiaden rozvoj pôdohospodárstva im totiž ani nejde. Preto si dovolím predložiť ctenej Národnej rade návrh na zmenu uznesenia v nasledovnom znení: "1. Národná rada Slovenskej republiky neschvaľuje predloženú Strednodobú koncepciu politiky pôdohospodárstva. 2., Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby po konzultáciách a berúc do úvahy stanovisko Poľnohospodárskej a potravinárskej komory i ďalších odborníkov pôdohospodárov prepracovala koncepciu a opätovne ju predložila do parlamentu na schválenie do konca mesiaca marca. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi voľne nadviazať na to, čo povedala moja predrečníčka pani poslankyňa Bollová, ale ak dovolíte, celkom v úvode by som sa venoval trošku formálnej stránke tohto dokumentu, ktorý sa nazýva Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 - 2006. Celkom úvodom by som chcel zdôrazniť - a nakoniec pán minister to aj naznačil -, že podľa metodiky plánovania to nie je ani strednodobá a bolo to hendikepované tým rokom 2006, keď sa končí jedna fáza rozpočtovania v Európskej únii. Dovolím si teda zdôrazniť, že ani podľa platnej definície slovíčka koncepcia v slovníku cudzích slov tento dokument tieto kritériá nespĺňa. Čo však, dámy a páni, považujem za kľúčové, je, že v predkladacej správe k tomuto dokumentu je uvedené, že tento materiál sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273. Dámy a páni, v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v bode 6 Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky a agrárnej politiky štátu so zameraním na podporu a zvýšenie konkurencieschopnosti a obnovu prosperity poľnohospodárstva a potravinárstva.

Dámy a páni, v kontexte s týmto uznesením Národnej rady naozaj veľmi jednoznačne musím konštatovať, že tento materiál takúto úlohu neplní a takéto riešenia, ktoré my sme požadovali v uznesení Národnej rady, v žiadnom prípade ani neobsahuje. Nechcem rozoberať tie jednotlivé časti, ktoré sú obsiahnuté v tomto dokumente, ale chcel by som zdôrazniť, že tento dokument skôr interpretuje princípy spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, hľadá disponibilné prostriedky na to, ako podporovať spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie v podmienkach slovenského poľnohospodárstva. Dámy a páni, koncepčný materiál musí obsahovať dva alebo tri základné východiskové body. A v koncepcii agrárnej politiky to musí byť predovšetkým kvantifikácia prírodných zdrojov. To znamená zdroje, ktoré my z hľadiska exploatácie pre využitie pre intenzívnu alebo extenzívnu poľnohospodársku výrobu na Slovensku máme, táto kvantifikácia v dokumente nie je. Prirodzene, že vo vzťahu na sociálne dopady v oblasti rozvoja vidieka musí koncepčný dokument obsahovať aj kvantifikáciu popísania ľudských zdrojov, ktoré v tomto odvetví pracujú. Opäť, tento dokument to v žiadnom prípade neobsahuje. No a v konečnom dôsledku musí obsahovať takýto dokument aj kvantifikáciu technického a technologického vybavenia, ktoré je pre to príslušné odvetvie k dispozícii.

Dámy a páni, z toho pohľadu potom naozaj tie základné požiadavky koncepčného dokumentu tento materiál neobsahuje a vo väzbe na to by som chcel povedať, zdôrazniť jednu skutočnosť. Dámy a páni, prvá koncepcia zásady pôdohospodárskej politiky bola spracovaná v júli v roku 1993. Druhá koncepcia agrárnej politiky bola spracovaná v roku 2000. Nejdem diskutovať o obsahovej stránke týchto dokumentov, každý tento dokument vznikal v inom období. V roku 1993 tá koncepcia vznikala predovšetkým preto, aby sa podarilo ešte zachrániť v tom poľnohospodárstve, čo sa zachrániť dalo. Ale, dámy a páni, čo bolo absolútne kľúčové a rozhodujúce v tej koncepcii v roku 1993 a čo spracovateľovi a predkladateľovi vytkla aj pani poslankyňa Bollová, bola skutočnosť, že všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom mali niečo spoločné s poľnohospodárstvom alebo boli priamo účastní tohto procesu, tak sa zúčastnili pripomienkového konania. Boli to všetky záujmové zväzy, boli to združenia, bola to vtedy vznikajúca komora. Dámy a páni, ak by sa aj pri tomto dokumente uplatnil tento systém, že by sa všetci zainteresovaní mohli k tomuto dokumentu vyjadriť, tak som presvedčený, že by sme mali na stole kvalitnejší materiál. Dámy a páni, to, čo tu hovorím, nehovorím preto, že by som chcel vstúpiť do konfrontácie s ministrom pôdohospodárstva. Hovorím to jednoducho preto, že spracovatelia nepochopili tú požiadavku, ktorú Národná rada na vládu Slovenskej republiky v tejto oblasti uložila, a musíme skonštatovať, že potom tento dokument ani nemôže splniť tú ambíciu, ktorú sme mali. Celý problém spočíva však aj v tom, že pokiaľ by tento dokument splnil tie kritériá, o ktorých hovorím, tak v tom procese integrácie do Európskej únie musím skonštatovať, že, žiaľ, je to neskoro. Lebo my, čo sme mali prvé mať spracované, to mala byť vízia a v konečnom dôsledku koncepcia agrárneho sektora, ako ho chceme my v našej krajine mať a ako by to poľnohospodárstvo malo vyzerať. A podľa tejto definície slovenského poľnohospodárstva sme mali vstúpiť do toho negociačného procesu s Európskou úniou. Nie, my sme boli pre rôzne príčiny dotlačení do štádia, že teraz len hľadáme implementáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky v slovenských agrárnych podmienkach, čo považujem za vážnu chybu.

Dámy a páni, ak by som sa mal vyjadriť k niektorým konkrétnym častiam tejto správy, tak takú zásadnú výhradu mám voči celej časti III tejto strednodobej koncepcie poľnohospodárskej alebo agrárnej politiky. V časti III sa hovorí: Úlohy poľnohospodárstva a potravinárstva v rokoch 2004 - 2006 a prvou úlohou poľnohospodárstva podľa predkladateľa, úlohou poľnohospodárstva a potravinárstva v týchto rokoch je vytvorenie administratívneho rámca pre implementáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky štrukturálnych podpôr a legislatívy na ochranu zdravia ľudí a zvierat a predpisov vnútorného trhu. Nuž, vážené dámy a páni, toto je exemplárny prípad toho, že predkladateľ nepochopil, čo chceme. Predsa úlohou slovenského poľnohospodárstva v žiadnom prípade nie je vytvoriť administratívny rámec pre implementáciu spoločnej poľnohospodárskej politiky. To je úlohou štátu, to je úlohu ústredného orgánu štátnej politiky, to znamená pôdohospodárskej politiky z úrovne ústredného orgánu štátnej správy. Úlohou poľnohospodárstva je predsa niečo celkom iné. Úlohou poľnohospodárstva je to, čo som hovoril, využívať prírodné zdroje, využívať ľudské zdroje a využívať technologické zdroje a existujúcu vybavenosť.

Ak sme hovorili, že niekoľkokrát tu na pôde Národnej rady - a všetkým poslancom sa chcem poďakovať, že mali porozumenie k tej diskusii - a potom boli prijaté následné uznesenia, tak absolútne kľúčovým problémom slovenských poľnohospodárov je stabilizácia dôchodkov v poľnohospodárstve. To znamená v tom širšom slova zmysle ekonomika ľudí, ktorí podnikajú na pôde, alebo v oblasti potravinárstva, alebo v oblasti lesníctva. Nuž, tu musím konštatovať, že v stabilizácii dôchodkov v poľnohospodárstve sa tento materiál venuje na štyroch riadkoch dvoma formálnymi vetami. Žiadna kvantifikácia, žiadna diskusia, žiadne zhodnotenie toho, ako by tá dôchodková situácia - aj za predpokladu, že budeme čo nepochybne súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie -, ako tá dôchodková situácia na Slovensku sa môže vyvíjať.

Niekoľkokrát v tom dokumente, dámy a páni, je spomenuté, že táto koncepcia, strednodobá koncepcia je spracovaná v súlade s Programovým vyhlásením vlády. Nuž, dovoľte mi, aby som vás upozornil na jednu časť, ktorá podľa môjho názoru je v príkrom rozpore s Programovým vyhlásením vlády, pretože na strane 5 v časti 3.2.3 sa píše: Prijatie rozhodnutia o privatizácii štátnej pôdy a pôdy, ktorej právneho vlastníka sa nepodarí identifikovať. V textovej časti sa potom rozvíja trošku tento zámer. Podľa môjho názoru tiež stroho, ale, dámy a páni, ja som si niekoľkokrát prečítal Programové vyhlásenie vlády v časti poľnohospodárstvo a pôdohospodárstvo a nikde som nenašiel zámer vlády Slovenskej republiky privatizovať štátnu pôdu. Upozorňujem na túto skutočnosť predovšetkým preto, ak sa tento dokument niekoľkokrát odvoláva na Programové vyhlásenie vlády, tak žiadam teda predkladateľov, aby korigovali buď to Programové vyhlásenie vlády, v tom prípade s takouto korekciou sa musia obrátiť na Národnú radu Slovenskej republiky, či s takouto korekciou súhlasí, alebo ak takéto rozhodnutie nechce spraviť, tak prosím, v dokumentoch nižšieho významu takúto terminológiu ako privatizácia štátnej pôdy nepoužívajte. Vzbudzuje to, samozrejme - a oprávnene - vzbudzuje to podozrenie, čo na Slovensku zamýšľame so štátnou pôdou. Niekoľkokrát tu v tejto snemovni bolo povedané a opäť sa teda vrátim k vystúpeniu pani poslankyne Bollovej, ktorá na izraelskom príklade, ktorý teda nie je celkom typický, chcela poukázať na to, že viac ako 80 % pôdy je v štátnych rukách. My, samozrejme, nechceme a nemôžeme ísť cestou kibucov a metódy riadenia poľnohospodárstva tak ako v Izraeli, lebo by sme rádovo potrebovali päťkrát viac štátnych zdrojov na podporu, ako na Slovensku máme, ale už som tu niekoľkokrát zdôraznil, že rozhodujúca časť výmery v Holandsku je v rukách štátu a štát nikdy neuvažoval nad tým, že by túto pôdu mal privatizovať, alebo že by sa takéhoto vlastníctva k pôde mal zriecť.

Dámy a páni, z toho, čo som povedal, jednoznačne teda vyplýva, že tento materiál vo svojej štruktúre, vo svojom obsahu nemohol naplniť to uznesenie, ktoré sme prijali, a myslím si, že Slovenská republika nepotrebuje koncepciu pôdohospodárskej politiky alebo koncepciu poľnohospodárstva len preto, aby sme mohli o nej rozprávať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ale potrebuje ju predovšetkým preto, aby sme mali jasne definované, aké to poľnohospodárstvo chceme mať, aký ten vidiek má na Slovensku byť a aké nástroje a metódy všeobecne používané v Európskej únii na to využijeme.

Dámy a páni, v tom kontexte predkladám návrh na uznesenie, ktorý je len čiastočnou modifikáciou toho návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Bollová, aby strednodobá koncepcia pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006 bola predkladateľovi vrátená na prepracovanie. Ešte raz opakujem, nie preto, že by sme chceli vyvolávať konflikt tu na pôde Národnej rady, ale z toho dôvodu, že tá koncepcia bola spracovaná na základe presne definovaného uznesenia Národnej rady a tento dokument nie je splnením úlohy, o ktorú požiadala Národná rada Slovenskej republiky.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som túto príležitosť však využil ešte na jednu dôležitú vec. Náš výbor pre pôdohospodárstvo sa veľmi intenzívne venuje aj aktuálnej situácii v poľnohospodárstve. Dnes sme veľmi dôsledne prerokovali aktuálnu situáciu pri implementácii zákona o pôdohospodárskej platobnej agentúre. Chcel by som tu na pôde Národnej rady skonštatovať, že istým spôsobom sme vyjadrili spokojnosť s prácou ministerstva pôdohospodárstva vo vzťahu k negociačným rokovaniam do Bruselu. Skonštatovali sme, že je tam významný kvalitatívny posun, že tie veci, ktoré Európska únia vo väzbe na tú podporu, ktorú z Európskej únie máme dostať, že ministerstvo pôdohospodárstva si plní svoje úlohy, že je reálna šanca, že pôdohospodárska platobná agentúra bude riadne akreditovaná. Isté kritické slová sme však vyjadrili k tomu, ako pôdohospodárska platobná agentúra pôsobí na regióny a v rámci regiónov ako pôsobí konkrétne na podnikateľov, na pôdu a na potravinársky priemysel. Skonštatovali sme, že inštitucionálne mnohé veci nie sú v poriadku. Súčasne sme sa dohodli, podotýkam, dohodli s pánom ministrom pôdohospodárstva, že vzájomne budeme celý ten proces naďalej sledovať. Tam, kde výbor pre pôdohospodárstvo môže pomôcť, v každom prípade bude nápomocný. Tam, kde budeme cítiť, že je potrebné pritlačiť aj kriticky, vždy to spravíme, pretože v konečnom dôsledku nám ide o to, aby platobná agentúra nebola pozitívne hodnotená len z Bruselu, ale aby platobná agentúra bola aj reálne funkčná v tom poľnohospodárskom prostredí. Prečo, dámy a páni, túto záležitosť v tejto chvíli zdôrazňujem. Zdôrazňujem ju predovšetkým preto, že čaká nás mimoriadne zložité obdobie vo vzťahu k rozpočtovému obdobiu roku 2004. Určite ste všetci informovaní, že slovenské poľnohospodárstvo išlo predovšetkým systémom zálohových platieb. Po zmene metodiky a predovšetkým od 1. mája by mali byť poľnohospodárom poskytnuté platby prostredníctvom priamej podpory z Európskej únie až ex post. To znamená, že k zúčtovaniu by malo dôjsť až v decembri, prípadne v januári, februári alebo v marci. Pri súčasnom podkapitalizovaní slovenského poľnohospodárstva tieto podnikateľské subjekty jednoducho nemajú reálnu šancu, aby toto obdobie bez straty desiatky prežili. Uskutočnili sme vzájomné rokovania aj na ministerstve financií. Dnes sme tento problém rozobrali aj na pôdohospodárskom výbore.

Veľmi telegraficky zhrniem to, čo mne sa podarilo vyrokovať na ministerstve financií. Ministerstvo financií v rozpočtovom roku 2004 počíta aj s krajnou alternatívou, že z Európskej únie nedôjde ani koruna. To znamená, že celý ten objem prostriedkov bude vykazovať ako pohľadávku voči Európskej únie, ale reálne je možné, že tie zdroje vyplatí z národného rozpočtu Slovenskej republiky. V zásade ministerstvu financií sa komplikuje situácia len v tej oblasti, že sa zvyšuje priebežný schodok štátneho rozpočtu a samozrejme náklady súvisiace s prefinancovaním priebežného schodku štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že mám informácie - a už sa pripravuje emisia štátnych dlhopisov emitovaných v zahraničnej mene -, dá sa predpokladať, že sa ministerstvu financií aj vzhľadom na ratingové hodnotenie súčasnej Slovenskej republiky podarí získať pomerne lacné zdroje na prefinancovanie priebežného schodku. Chcel by som zdôrazniť, že to nie je len oblasť pôdohospodárstva alebo poľnohospodárstva, ale že napríklad zmenou metodiky nepriamych daní, to znamená dane z pridanej hodnoty vznikne pravdepodobne v júni deficit rozpočtový alebo aktuálny schodok na výbere tejto dane presahujúci 20 miliárd slovenských korún. Takže aj tento problém poľnohospodárstva by mohol byť riešený v takomto balíku. Suma sumárum chcem povedať, že zo strany ministerstva financií je dobrá vôľa participovať na tom, aby slovenskí poľnohospodári mohli dostať preddavky na tú podporu, ktorú z Európskej únie si potom môžu zúčtovať. Ja to považujem za veľmi dôležité a v tomto období za mimoriadne kľúčové, pretože sa to týka predovšetkým tých, ktorý hospodária v horších výrobných podmienkach. Vo väzbe na tieto skutočnosti dostal náš výbor aj niekoľko analýz. Obrátila sa na nás Liptovská poľnohospodárska a potravinárska komora, máme k dispozícii komunikácie z rokovania rady predsedov podnikateľskej samosprávy. To je Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostnícka komora, Slovenská poľnohospodárska potravinárska komora, je to komuniké z 13. januára tohto roku, všetci zúčastnení sa zhodli na tom, že podporujú metodiku, aby sa hľadalo riešenie časového preklenutia vyplácania priamych platieb pre poľnohospodársku prvovýrobu, najmä z nevýhodných oblastí, formou preddavkov. V tejto chvíli by som chcel skonštatovať, že hľadáme spoločné priesečníky, a mám taký pocit, že nájdeme aj spoločnú reč s ministerstvom pôdohospodárstva, pretože je to podľa môjho názoru záujem ministra, aby dokázal vytvoriť také ekonomické prostredia, aby tie subjekty mohli prežiť. Prichádza do úvahy aj tá alternatíva, že podľa článku 28 zásad spoločnej poľnohospodárskej politiky môžeme požiadať Brusel o udelenie výnimky. Ak by táto výnimka Slovenskej republike bola udelená, tak je možné od 1. mája realizovať viac-menej tie preddavkové platby. Pán minister nás dnes informoval, že technicky je to možné, ale že je to komplikované potom aj metodikou, aj administratívnymi kapacitami, aj kontrolnými kapacitami a že reálne by mohlo dôjsť k vyplateniu tých preddavkov až niekedy v auguste alebo v septembri, čo my považujeme za nie celkom optimálny problém.

Dámy a páni, aby som vás dlho nezdržiaval, rád by som vám predniesol návrh na uznesenie, ktoré navrhuje pôdohospodársky výbor v súvislosti s problematikou, o ktorej som v tejto chvíli hovoril. Prepáčte, ja som si ho zabudol. Idem si ho zobrať.

Národná rada Slovenskej republiky k strednodobej koncepcii, uznesenie k Strednodobej koncepcii politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vyčleniť finančné prostriedky určené v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 na podporu poľnohospodárstva, na vyplatenie preddavkov, osobitne podnikateľským subjektom hospodáriacich v horších výrobných podmienkach ako zálohu zo zdrojov Európskej únie. Po druhé, spracovať metodiku na vyplatenie preddavkov v súlade s pravidlami Európskej únie pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve v rámci princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie. A po tretie, o predloženie informácie o rozhodnutí vlády Slovenskej republiky pri plnení požiadaviek uvedenými pod bodom 1 a 2 tohto uznesenia. Informáciu žiadame predložiť na 22. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky."

Dámy a páni, pri tomto uznesení by som chcel ešte zdôrazniť to absolútne prioritné a kľúčové, aby nevyvolávalo pochybnosti. Týmto uznesením nezakladáme žiadne ďalšie nároky na štátny rozpočet, pretože si uvedomujeme, že to nie je v tejto chvíli možné. Len by sa disponovalo s tými prostriedkami, ktoré sú pre rozpočtovú kapitolu ministerstva pôdohospodárstva uvažované na rok 2004, jediný význam, pozitívny, to má ten, že by tieto prostriedky boli využité skôr, ako je to možné podľa existujúceho stavu. Korektne treba priznať, že jediné, čo to spôsobí štátnemu rozpočtu, to sú náklady na prefinancovanie priebežného schodku štátneho rozpočtu. Ešte raz opakujem, mám to teda prediskutované na úrovni štátneho tajomníka ministerstva financií, že ministerstvo financií - pokiaľ všetci zainteresovaní budú schopní túto metodiku, ktorú požadujeme, predložiť -, sú na takýto spôsob prefinancovania pripravení.

Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne za trpezlivosť. Ešte celkom záverom by som chcel povedať jednu vec. Včera bolo množstvo zákonov, ktoré sa týkali problematiky nepriamych daní. Musím vám povedať, že každý z nás má vždy v parlamente aj úspešné dni, aj menej úspešné dni, aj celkom zlé. Ja ten včerajší deň považujem z môjho pohľadu za naozaj celkom zlý. Považujem to jednoducho preto, že niektoré veci, ktoré naozaj reálna prax zistí, že sme mali akceptovať, ktoré neboli len mojimi návrhmi, ale boli to návrhy kompromisné z pôdohospodárskeho výboru, sme mali akceptovať. O to povzbudzujúcejšie sa dnes obraciam na vás s týmto uznesením, pretože, po prvé, Národná rada vždy mala doposiaľ v tomto období pochopenie pre poľnohospodárov, a po druhé preto, že ma viacerí kolegovia predovšetkým zo strany vládnej koalície dnes oslovili, že predsa len sme spravili včera chybu, mali sme niektoré vaše alebo tvoje návrhy podporiť a bola by tá situácia v niektorých parametroch nepriamych daní lepšia. Dámy a páni, to je jedna vec, čo som chcel povedať. A druhá vec, prosím, snažme sa v oblasti agrárnej politiky pracovať tak, aby naozaj neplatilo to večné pravidlo, ktoré na poľnohospodárov platí. Skúsme robiť takú agrárnu politiku, aby neplatilo: "Od kráľa až po žobráka, každý žije zo sedliaka". Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)