P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikuš bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Šulaj, pani poslankyňa Navrátilová, Ľubica. Končím možnosť ďalších, pardon, pán poslanec Bódy. Pán poslanec Bódy je posledný prihlásený ústne do rozpravy. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Prerokúvame zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci, týkajúci sa správy daní a poplatkov. V súvislosti s týmto návrhom zákona tu kolega Mikuš prezentoval veľmi obšírne stanoviská, predpokladám klubu SDKÚ, ktorými sa menia viaceré zákony. Vzhľadom na to, že zasahujeme do viacerých právnych noriem, ja by som dal procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tomto zákone až následne po tom, ako budú znova tieto veci prerokované vo výbore pre financie, rozpočet a menu, lebo tých zmien je tak veľa, a niektoré sú aj progresívne, ktoré by sa dali podporiť, aby sme vedeli potom následne k nim zaujať stanovisko. Ja osobne sa domnievam, že je naozaj nevyhnutné v dnešnej dobe prerokúvať takú dôležitú normu, ako je medzinárodná spolupráci pri správe daní a poplatkov, koniec koncov, za chvíľu Slovenská republika bude členským štátom Európskej únie. Pozrime sa však trošku aj na tuzemskú správu daní a poplatkov, zákon č. 511/1992 Zb., ktorý takisto nadväzuje na novelu zákona o medzinárodnej spolupráci pri správe daní a poplatkov. Asi sa všetci veľmi dobre pamätáte, že len pred niekoľkými mesiacmi bola tu v Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvaná novela tohto zákona č. 511/1992 Zb., bol to zákon č. 609/2003 Z. z. a myslím si, že týmto zákonom sme spravili určité legislatívne problémy, týkajúce sa predovšetkým odkladov platenia daní a spôsobov konkurzov. Konkrétne by som hovoril o § 59 a § 65c.

Najprv mi však dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu 511/1992 Zb. vrátane zmien a doplnkov. Navrhujem vypustiť v § 59 ods. 10 a ods. 11, ktoré znejú, odsek 10: "Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul najmenej 1 rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach". Odsek 11, ktorý takisto navrhujem vypustiť, znie: "Ak daňový subjekt neplní podmienky určené v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší odklad platenia dane alebo platenia dane v splátkach správca dane môže povoliť, len ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako deň, keď mala byť daň zaplatená."

Následne odporúčam, aby sa v § 59 ods. 12, 13, 14 a 15 prečíslovali ako odseky 10, 11, 12 a 13".

3. Navrhujem, aby sa v § 23 ods. 6 písm. h) slová "§ 59 ods. 14 a 15" nahradili slovami "§ 59 ods. 12 a 13".

4. Navrhujem, aby sa v § 59 ods. 15 sa číslo 14 nahradilo číslom 12. Odôvodnenie: Pri uplatnení zákona 609/2003 Z. z., ktorým sa od 1. 1. 2004 menil stav poskytovania odkladov platenia dane, nebol zapracovaný do zákona prechod platnej legislatívy do 31. 12. 2003 uvedeného zákona s novými legislatívnymi podmienkami platnými v tomto roku. Preto je potrebné uvedenú legislatívnu nejasnosť odstrániť. Čo sa vlastne stalo medzi zákonom platným do 31. 12. 2003 a novelou zákona platnou od 1. 1. 2004? Do roku 2003 mohol správca dane povoliť viacero odkladov platenia daní na základe podmienok, ktoré posudzoval správca dane. Bolo to napríklad predloženie finančnej analýzy, zabezpečenie určitých nehnuteľností alebo majetku daňovníka na to, aby nevznikali určité daňové úniky, ak by daňovník nebol schopný platiť túto daň. To znamená, že do 31. 12. 2003 mohlo byť viacero odkladov platenia daní. Novelou zákona 609/2003 sme tento odklad dali len na možnosť jedného odkladu platenia dane a neboli v zákone stanovené prechodné ustanovenia. To znamená, že daňovník, ktorý mal povolených viacero odkladov platenia daní, sa dostal do takzvaného neriešiteľného problému, keď správca dane nevedel, či postupuje v zmysle platného zákona do 31. 12. 2003 alebo podľa podmienok zákona od 1. 1. 2004. Následne ak aj nový daňovník respektíve daňovník, ktorý žiadal od 1. 1. 2004 o odklad platenia dane, správcovia dane sa nevedeli rozhodnúť alebo určiť, či ide o prvý odklad platenia dane podľa nového zákona platného od 1. 1. 2004, alebo či už mal uplatnené iné odklady platenia dane podľa starého zákona v roku 2003. Ďalej navrhujem, aby sa zrušil takisto odsek 11 a to z toho dôvodu, že ak sa náhodou nezaplatí odklad platenia dane, zdá sa mi príliš tvrdé, aby následne bolo možné dať odklad platenia dane až po uplynutí 5 rokov, pretože tieto ustanovenia sú príliš sankčné voči podnikateľskej sfére. Predstavte si, že by niekto nezaplatil dve alebo tri koruny, následne by musel žiadať o odklady platenia dane, alebo mohol by dostať ďalší odklad platenia dane až po 5 rokoch.

Dovoľte mi takisto, aby som sa vyjadril k § 65c, ktorý je takisto podľa môjho názoru dosť legislatívne ťažkopádny alebo komplikovaný. V tomto paragrafe sa v podstate hovorí, že správca dane musí dať daňový subjekt do konkurzu, ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako 12 mesiacov odo dňa splatnosti dane a dlžná suma presiahne 100 000 korún a sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Tu je odkaz na zákon o konkurze a vyrovnaní. Myslím si, že toto ustanovenie § 65c je tu navyše, aj keď nemám žiadny iný pozmeňujúci návrh a nestihol som spracovať takýto pozmeňujúci návrh, ktorý by rušil tento príliš sankčný paragraf. Osobne sa domnievam, že zákon o konkurze a vyrovnaní je platný tak pre daňové subjekty, ako aj pre správcov dane, a preto nezavádzajme do zákona o správe daní a poplatkov takéto tvrdé opatrenia, ktoré sa umožňujú správcovi dane predsa iným špecifickým zákonom. Na druhej strane napríklad zákon o konkurze a vyrovnaní hovorí, že musia byť minimálne dva subjekty na to, aby sme niekoho mohli dať do konkurzu, to znamená, že správca dane by musel hľadať druhú osobu a ak ju nenájde, asi by to bolo problematické, ako bude postupovať v zmysle zákonov o správe daní a poplatkov. Takisto by bolo asi veľmi komplikované sledovať v priebehu daňového obdobia záporné vlastné imanie, ktoré hovorí o tom, že záväzky daňového subjektu sú vyššie ako aktíva a teda že daňový subjekt nie je schopný si v reálnom čase plniť svoje krátkodobé záväzky. Toto väčšinou vie správca dane až niekedy pri uzávierke, pri účtovnej uzávierke, kedy sa k 31. 3. nasledujúceho roku podávajú daňové priznania za predchádzajúci rok. Uvedomujem si, že v zákone o správe daní a poplatkov je takisto tá skutočnosť, ktorá hovorí, že správca dane je povinný skúmať takéto veci, ale ak ste aj včera sledovali televízne noviny alebo médiá, prišli ste na to, alebo zistili sme to, že len 1 % daňovníkov vie správca dane pri svojich praktických možnostiach odkontrolovať. Takže ja považujem toto ustanovenie § 65c za zbytočné a za príliš ťažkopádne. Preto vás poprosím, aby ste zvažovali aj skutočnosti, ktoré sa týkajú podnikateľskej sféry v roku 2004. Ešte raz upozorňujem, nie sme proti myšlienke novelizovať zákon o medzinárodnej správe daní a poplatkov, avšak máme zásadné výhrady voči súčasne platnému § 59 ako aj odkladu platenia dane, ako aj § 65c, vykonávanie konkurzov. Bez podpory k § 59 asi nebudeme môcť podporiť ani celkový zákon o medzinárodnej spolupráci pri správe daní a poplatkov. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ešte predtým, ako dám slovo pani poslankyni Navrátilovej, súhlasím s návrhom pána poslanca Šulaja, aby sme návrh, ktorý predložil pán poslanec Mikuš, predtým, ako budeme o ňom hlasovať, dali prerokovať gestorskému výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, poprípade aj výboru pre sociálne veci a bývanie, aby sme naozaj sa nedopustili procedurálnej chyby, aby sme neschválili niečo, čo nie je v záujme jednak navrhovateľa, ale možno aj predkladateľa. Takže po prerokovaní tohto bodu programu prerušíme rokovanie o ňom, nebudeme hlasovať o 11.00, ale vytvorím priestor pre rokovanie výborov, minimálne dvoch, ak sa nebudú uchádzať ďalšie, aby do 17.00 hodiny, ak to bude možné, pripravili stanovisko výboru k predloženému pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Mikuša. Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som očakávala, že príde v dohľadnej dobe nejaký návrh do parlamentu, ktorý bude reagovať na súčasnú sociálnu situáciu, ktorá vznikla v ostatných dňoch, ale vôbec ma nenapadlo, že príde návrh, ktorý bude obsahovať 45 zmien v zákone o službách v zamestnanosti, 9 zmien v zákone o hmotnej núdzi a 2 zmeny v zákone o sociálnej pomoci. Nie je, myslím, že vôbec korektné, aby sme hlasovali dnes a podľa mňa ani zajtra o takýchto rozsiahlych zmenách, pretože to treba pozrieť, čo sa vlastne mení. Prejsť zodpovedne tri zákony tak, aby sme zase neodsúhlasili nejakú chybu, podľa môjho názoru sa jednoducho nedá. Ja by som chcela však povedať ešte jednu inú vec. My máme tiež určité poznatky z aplikačnej praxe, ktoré by bolo dobré zakomponovať, keď už robíme takúto veľkú zmenu, do všetkých troch zákonov. Takže môj návrh je odložiť toto hlasovanie nie na dnes, ale odložiť ho do doby, pokiaľ sa zodpovedne k nemu nevyjadrí výbor pre sociálne veci a bývanie. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, ja vytvorím priestor, aký budú výbory chcieť, na rokovanie o tomto návrhu zákona. Ja to nepovažujem za kategorickú požiadavku, aby to prerokovali dnes do 17.00. Môžeme pokojne hlasovať o tom zajtra o 17. hodine, takže záleží len na výboroch, ako rýchlo dokážu pozmeňujúci návrh prerokovať a povedať plénu Národnej rady, že môžeme o tomto pozmeňujúcim návrhu dať aj hlasovať. Pán poslanec Bódy, nech sa páči. Nech sa páči, Peter, môžeš.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, ctená snemovňa, podávam procedurálny návrh podľa § 29 rokovacieho poriadku a navrhujem prerušiť rokovanie v tomto bode programu a vrátiť, respektíve dať tento návrh zákona, respektíve pozmeňujúceho zákona do rokovania predovšetkým výboru pre sociálne veci a bývanie, pretože sa veľmi úzko dotýka pracovného zaradenia a integrácie zdravotne postihnutých v zmysle chránených dielní, chráneného bývania, do života občanov. Oceňujem aj návrh pána Šulaja, aj vaše stanovisko, pán predseda, a verím, že môj procedurálny návrh bude podporený snemovňou. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Kaník chce vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážená Národná rada, ja samozrejme nemám nič proti tomu, aby sa týmto pozmeňujúcim návrhom zaoberal aj sociálny výbor, ale len na vysvetlenie, tento návrh v sebe zahŕňa v zásade tri veci a to je zvýšenie aktivačného príspevku na 1 500 korún, zvýšenie príspevku na absolventskú prax na 1500 korún a takisto rozšírenie okruhu možných poberateľov absolventskej praxe až do 25 rokov veku. A v súvislosti so zdravotne postihnutými občanmi zvýšenie príspevku pre vytvorenie chránených dielní a všetkých súvisiacich opatrení a takisto zvýšenie možnosti poberať príjem popri príspevku na opatrovanie až na dvojnásobok životného minima oproti 0,6-násobku. Je samozrejmé, že takéto zmeny sa nedajú spraviť len jednou zmenou, jedným paragrafom, že to potom následne vyvoláva aj technické riešenia, ktoré zväčšia rozsah tohto, ale vzhľadom na naliehavosť tejto otázky alebo tohto problému sme sa dohodli s pánom poslancom Mikušom, že predloží tento návrh, aby sme stihli predovšetkým zvýšenie aktivačného príspevku od 1. apríla. Lebo to je, myslím, že na tom sa snáď môžeme zhodnúť, všeobecný celospoločenský záujem, aj bez rozdielu politických strán, aby sme tým, ktorí majú záujem o prácu, umožnili zvýšiť príjem takto získaný. Takže to len na vysvetlenie obsahu, globálneho obsahu. Toto je jadro a podstata všetkých zmien, ktoré sú v tomto návrhu uvedené. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, neuzatvorím rozpravu o tomto bode programu aj z dôvodu, že bol podaný rozsiahly pozmeňujúci návrh. Ak výbory, ktoré prerokujú tento pozmeňujúci návrh, dospejú k záveru, že bude treba korigovať tento pozmeňujúci návrh, aby sme mali vytvorený priestor ešte. Súhlasím so stanoviskom pána poslanca Bódyho, aby sme tak, ako navrhol pán poslanec Šulaj, ale - a súhlasí s tým aj navrhovateľ -, prerokovali pozmeňujúci návrh vo výboroch a až potom by sme hlasovali o návrhu zákona. Pán navrhovateľ, podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, súhlasím s tým, že sa tieto, tento rozsiahly pozmeňujúci návrh ešte prerokuje vo výboroch, dôvod jeho predloženia vlastne povedal teraz minister práce a sociálnych vecí. Chcel by som sa vyjadriť však k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Šulaja, k zákonu o správe daní, konkrétne k návrhu vypustiť z § 59 ods. 10 a 11 a chcem povedať, že zásadne nesúhlasím s takýmto návrhom, pretože tento návrh zmäkčuje, výrazne zmäkčuje podmienky odkladov platenia dane a práve odklady alebo využívanie, niekedy aj zneužívanie tohto inštitútu odkladov platenia dane je jedným zo zdrojov veľkých daňových únikov a nie najlepšieho poriadku v daniach. Chcem pripomenúť, že my sme novelizovali zákon o správe daní a oproti vládnemu návrhu sme zmäkčili ustanovenia, ktoré sa týkajú odkladov platenia dane tu pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré navrhoval, ak sa dobre pamätám, pán poslanec Hurban. Musím povedať, že podľa môjho názoru by bolo veľmi zlým riešením, ak by sme pokračovali v ďalšom zmäkčovaní týchto pravidiel, jednoducho preto, že inštitút odkladov platenia dane sa stal pre niektoré podnikateľské subjekty spôsobom, akým vlastne štát ich financuje, čo je nekorektné aj voči iným podnikateľským subjektom, ktoré sa musia financovať sami alebo na základe cudzích zdrojov z bánk, pričom bankový sektor, finančný sektor sa ozdravil tak, že dnes sú k dispozícii voľné zdroje za výhodných, komerčných podmienok. Takže práve preto, že chceme sprísňovať tieto podmienky a práve preto, že chceme zaviesť do toho poriadok, musím povedať, že zásadne s týmto návrhom nesúhlasím a musím povedať, že sa trochu čudujem, pretože pán poslanec Šulaj kritizuje to, že daňové nedoplatky sú vysoké, že štát nesprísňuje tieto podmienky, a zároveň navrhuje pozmeňujúce návrhy, ktoré zásadným spôsobom zmäkčujú sprísnené pravidlá, ktoré sme sprísnili práve preto, aby sa v tejto oblasti urobil poriadok. Ale chcem upozorniť na to, že o tomto návrhu nebude môcť Národná rada, o návrhu pána poslanca Šulaja ani hlasovať, pretože podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú len vtedy, ak s tým navrhovateľ vysloví súhlas najneskôr pred hlasovaním. Takže chcem sa z tohoto pohľadu vyjadriť k tým dvom pozmeňujúcim návrhom, jeden je pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikuša, s ktorým súhlasím ako predkladateľ, aj keď ide nad rámec toho pôvodného návrhu a teda podľa tohto paragrafu sa bude môcť o ňom hlasovať. Zároveň však podľa § 94 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vyjadrujem nesúhlas s tým, aby Národná rada hlasovala o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Šulaja. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pán predseda, ja by som len doplnil výbory, ktoré by sa mali zaoberať tým rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom, aby to bol výbor ústavnoprávny, výbor pre sociálne veci a bývanie a rozpočtový výbor.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhovujem požiadavkám, ktoré boli v rámci rozpravy, na to, aby sme prerušili rokovanie a umožnili rokovať o návrhu zákona s podanými pozmeňujúcimi návrhmi v rámci rozpravy vo výboroch pre financie, rozpočet a menu, sociálnom výbore a pán spoločný spravodajca, v ktorom ste navrhli ešte?

J. Brocka, poslanec: V ústavnoprávnom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: V ústavnoprávnom. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Brockovi a poprosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty. Návrh prerokúvame ako tlač 510. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 510a. Pán podpredseda, prosím, aby ste návrh uviedli a odôvodnili.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona sa predkladá podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Daň z pridanej hodnoty patrí medzi prioritné oblasti aproximácie národného práva s právom Európskej únie od prijatia Európskej dohody o pridružení. Konkrétne ide o čl. 70 uvedenej dohody, ktorý rieši nepriame zdaňovanie. Problematika dane z pridanej hodnoty je prioritná aj z hľadiska Národného programu pre prijatie acquis communautaire a je tiež prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Doterajšie právna úprava dane z pridanej hodnoty platná od 1. januára 1993 bola od 1. januára 1996 nahradená zákonom Národnej rady č. 289/1995 Z. z., ktorý bol doteraz trinásťkrát novelizovaný. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z potreby aproximácie nášho práva s právom Európskej únie, ktorá si vyžiadala novú štruktúru zákona, bolo rozhodnuté pripraviť nový zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorým sa súčasne dosiahla úplná aproximácia nášho práva s právom Európskej únie, k čomu sa Slovenská republika zaviazala v rámci prístupového procesu. Nový zákon o dani z pridanej hodnoty je takzvaný eurozákon, ktorý je svojou štruktúrou porovnateľný so 6. smernicou Rady, ktorá je základnou smernicu upravujúcou uplatnenie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii. Zo súčasne platnej legislatívy boli do návrhu zákona prevzaté všetky ustanovenia, ktoré sú v súlade so 6. smernicou a boli doplnené o oblasti, ktoré sa stanú aktuálne až naším vstupom do Európskej únie. Ide predovšetkým o celý komplex zdanenia tovarov a služieb medzi členskými štátmi v rámci vnútorného trhu, obstarávania a dodávky nových dopravných prostriedkov, zásielkový predaj tovaru, nová registrácia subjektov pre daň, osobitná úprava zdaňovania zberateľských predmetov a starožitností, investičného zlata a podobne. Keďže je nevyhnutné, aby uvedené úpravy boli prijaté tak, aby mohli nadobudnúť účinnosť ku dňu nášho vstupu do Európskej únie, návrh zákona odporúčam Národnej rade schváliť. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Brocku, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán spoločný spravodajca, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Návrh zákona bol pridelený výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, zahraničnému výboru a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež. Uvedené výbory návrh prerokovali v stanovenom termíne, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto návrhu stanoviská poslancov Národnej rady. K návrhu zákona zaujali výbory nasledovné stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť zahraničný výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodárstvo a privatizáciu. Odporúčanie Národnej rade vrátiť návrh zákona na dopracovanie odporučil ústavnoprávny výbor. Pozmeňujúce návrhy z výborov máte priložené k správe, ja ich nebudem čítať, iba jeden komentovať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade schváliť vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Mňa určil ako spoločného spravodajcu, aby som túto správu predniesol a zároveň určil postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Navrhujem preto, aby sme spoločne hlasovali o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 9, 11 až 22 a 24 až 28 hlasovať spoločne a schváliť. A neschváliť spoločne body 10 a 23.

Dovolím si jednu krátku poznámku k bodu 8, ktorý odporúčam schváliť, aby sa po prijatí tohto návrhu, aby sa následne upravili § 11 ods. 4 písm. a) a ods. 11 písm. b) a c). Ďalej tá zmena alebo úprava v tom bode 8, aby sa tiež premietla i do odsekov § 47, to jest do nových ods. 8 a 12 a tiež do § 56 ods. 2 písm. c) i do § 65 ods. 8. Inými slovami len opakujem, že ak schválime túto zmenu, ona následne znamená úpravy v predchádzajúcich alebo v spomenutých ustanoveniach. Len pre úplnosť. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy s jedným pozmeňujúcim návrhom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu, páni poslanci. Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi poslancovi Brockovi, tak chcem informovať, že písomne som dostal do rozpravy 4 prihlášky za poslanecký klub Slobodné fórum, Jozef Hurban, za poslanecký klub Smer Milan Murgaš a Igor Šulaj, za poslanecký klub Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko Miroslav Maxon. Pán spoločný spravodajca, máte prednosť pred poslancami prihlásenými do rozpravy písomne. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Je to pozmeňujúci návrh, vlastne spoločný návrh poslancov rozpočtového výboru, na ktorom sme sa zhodli po prerokovaní tohto návrhu zákona vo výbore. V § 71 ods. 1 sa medzi tretiu a štvrtú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: "Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím platby a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal platbu, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci". Zdôvodnenie: tento návrh zjednoduší a zjednoznační i v súčasnej praxi administratívne náročný spôsob vykazovania, ale i protirečivého účtovania dane z pridanej hodnoty pri zálohách a platbách v rámci toho istého kalendárneho mesiaca, pričom nebude mať žiaden vplyv alebo nárok na štátny rozpočet. Ďakujem za podporu tohto návrhu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Hurban ako prvý prihlásený písomne do rozpravy.

J. Hurban, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi, aby som vám predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty, k tlači 501.

Bod prvý. § 27 má toto nové znenie: "§ 27 Sadzba dane. Sadzba dane je 17% zo základu dane".

Bod dva. § 85 sa dopĺňa o nový ods. 21 v tomto znení: "Ustanovenie § 27 sa použije na zdaniteľné plnenia, ktoré nastanú od 1. januára 2005". Znížením sadzby dane z pridanej hodnoty sa zníži miera prerozdeľovania zdrojov z úrovne štátu. Predpokladáme, že nižšia sadzba dane bude znamenať zároveň nižšiu cenovú hladinu výrobkov tovarov a služieb a teda isté predpoklady pre rast osobnej spotreby obyvateľov. V súvislosti s tým, v konečnom dôsledku tým vytvoria isté možnosti a predpoklady pre podporu podnikania. K odôvodneniu dovoľte mi trošku viacej povedať. Vrátim sa do blízkej minulosti, do času, keď sme prijímali zákony o spotrebných daniach. Bolo to koncom prvého polroku minulého roku. Vtedy došlo k podstatnému nárastu spotrebných daní. Chcem však pripomenúť, že zďaleka to nebolo z dôvodu plnenia záväzkov voči Európskej únii pri zavádzaní minimálnych sadzieb spotrebných daní. Pravda je aj to, že pri niektorých komoditách bolo dohodnuté niekoľkoročné prechodné obdobie, to sa napríklad týkalo tabaku a tabakových výrobkov. Chcem teda pripomenúť, že hlavným dôvodom podstatného zvýšenia spotrebných daní minulý rok nebol záväzok zaviesť minimálne spotrebné dane, ale zle vypracovaný štátny rozpočet na rok 2003, v dôsledku čoho došlo k značnému, mnohomiliardovému výpadku príjmov. Už vtedy som na rokovaní finančného výboru niekoľkokrát upozorňoval, že toto zvýšenie je enormné a v konečnom dôsledku a v dlhodobejšom horizonte môže to znamenať zníženie konečnej spotreby. V súbehu so zvýšením cien energie od začiatku tohto roka, zhoršením sociálnej situácie najrozličnejších skupín obyvateľov, napríklad dôchodcov, mladých rodín s deťmi, ľudí s telesným postihnutím dochádza v posledných mesiacoch k pomerne dramatickému poklesu spotreby tovarov, ktoré sú zaťažené spotrebnou daňou. Iste, dá sa polemizovať o tom, či tento pokles predstavuje 15 až 20 % alebo 12 % alebo je 18 %. Či je to dôveryhodné, alebo nie. Keď budeme poznať definitívne údaje, môžeme sa k tomu vyjadriť. Ja som však presvedčený o tom, že aj pokles o 10 % je alarmujúci a mal by teda byť dôvodom na zamyslenie sa nad výškou daní a okrem iného podľa mňa svedčí aj o dvoch základných skutočnostiach, že sociálna situácia v značnej časti obyvateľstva v tomto roku sa opäť zhoršila a že spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty sú príliš vysoké a že je teda legitímne a odôvodnené zaoberať sa ich prehodnotením. Toto je hlavný dôvod, prečo predkladám návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty z terajších 19 na 17 % a to s účinnosťou od 1. januára 2005. Som presvedčený, že ak tento náš návrh bude Národnou radou prijatý, vytvorí vám, pán minister financií dostatočný časový priestor pre zodpovednú prípravu štátneho rozpočtu na rok 2005. Nevylučujem však, že v blízkej budúcnosti predložíme aj iné návrhy, ktoré sa zásadným spôsobom dotknú štátneho rozpočtu na rok 2005, napríklad zákon o spotrebných daniach či zákon o dani z príjmu.

Na záver snáď len jednu alebo dve vety. Keďže podľa vyjadrenia pána ministra Ruska vývoj v príjmovej časti štátneho rozpočtu v tomto roku je veľmi priaznivý a že nebude potrebné ani viazanie, predpokladám teda, pán minister, že nebude absolútne žiaden problém nielen s podporou vo forme investičných stimulov pre Hyundai, ale že tento problém nebude ani pri kompenzácii pre dôchodcov, ktoré onedlho príde do legislatívneho procesu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Murgaš. Pripraví sa pán poslanec Šulaj.

M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, nový zákon o dani z pridanej hodnoty v § 3 definuje zdaniteľnú osobu ako každú osobu, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa ods. 2 navrhovaného zákona bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Oproti starej právnej úprave zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov teda rozširuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť daň z pridanej hodnoty po splnení zákonných podmienok aj o osoby, ktoré neboli založené za účelom podnikania, to znamená, neziskové organizácie, občianske združenia, charitatívne organizácie a ďalšie im podobné organizácie. Tieto osoby podľa predchádzajúcej právnej úpravy neboli povinné platiť daň z pridanej hodnoty. Oslobodenie od dane rieši navrhovaný nový zákon v § 28 až 48. V týchto ustanoveniach oslobodzuje od dane okrem iných aj služby sociálnej pomoci, služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou, kultúrne služby a to za podmienky, že tieto služby poskytujú právnické alebo fyzické osoby zriadené podľa osobitných predpisov. Pri sociálnych službách ide o zákon o sociálnej pomoci, alebo zriadené zákonom, respektíve Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky pri kultúrnych službách, ako aj služby poskytnuté inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu alebo viac z týchto podmienok: a) vykonáva činnosť za účelom iným ako je dosahovanie zisku a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb, b) je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti, c) uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny uplatňuje nižšiu cenu ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk. Citoval som § 30 ods. 2 navrhovaného zákona. Problém vidím v tom, že pri výchovných a vzdelávacích službách navrhovaný zákon oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty iba služby poskytované podľa osobitných predpisov. To znamená strednými a vysokými školami a odborný výcvik a rekvalifikáciu poskytované podľa osobitného predpisu, to znamená podľa zákona o zamestnanosti. Neoslobodzuje tak ako pri službách sociálnej pomoci, službách súvisiacich so športom alebo telesnou výchovou a kultúrnych službách aj služby poskytované neziskovými subjektmi za predpokladu dodržania podmienok v § 30 ods. 2. Som toho názoru, že je účelné oslobodiť od dane z pridanej hodnoty aj služby neziskových organizácií a zrovnoprávniť právny režim neziskových organizácií pri poskytovaní výchovných a vzdelávacích služieb správnym režimom neziskových organizácií pri poskytovaní služieb sociálnej pomoci, služieb súvisiacich so športom alebo telesnou výchovou a kultúrnych služieb. V predchádzajúcej právnej úprave zákona o dani z pridanej hodnoty nemali neziskové organizácie pri poskytovaní výchovných a vzdelávacích služieb povinnosť platiť daň z pridanej hodnoty. Navrhovaná zmena zákona by prispela k rozvoju vzdelanosti na Slovensku a výrazne by pomohla aj rozvoju tretieho sektora. Pôsobenie neziskových organizácií v oblasti výchovy a vzdelávania je dôležité hlavne v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie, kde pri vykonávaní osvetovej a východnej činnosti zohrávajú neziskové organizácie rozhodujúcu úlohu. Domnievam sa, že výnimka pre neziskové organizácie zo zákona vypadla len náhodou. Chcem zdôrazniť, že od platenia dane z pridanej hodnoty budú oslobodené len tie právnické a fyzické osoby, ktoré splnia aspoň jednu podmienku podľa § 30 ods. 2 navrhovaného zákona, čo podľa môjho názoru vylúči možnosť zneužívania tejto výnimky. Podávam preto tento pozmeňujúci návrh, aby § 31, výchovné služby a vzdelávacie služby znel takto: ods. 1 oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované podľa a) osobitných predpisov, b) právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2, c) odborný výcvik a rekvalifikáciu poskytované podľa osobitného predpisu. Zároveň vás chcem požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Šulajovi ako tretiemu v poradí prihlásenému písomne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možno, že si ani niektorí neuvedomujeme, ale prerokúvame základný ekonomický zákon, zákon o dani z pridanej hodnoty. Je to taký dôležitý zákon, ktorý živí tento štát, že by sme mu mali venovať naozaj náležitú pozornosť metodickú, sociálno-ekonomickú, ale aj integračnú, pretože vlastne táto novela zákona o dani z pridanej hodnoty nás posúva do ekonomických podmienok Európskej únie. Myslím si teda, že je naozaj na mieste, aby sme prijali v čo najkratšom čase novelu zákona o dani z priadnej hodnoty, avšak okrem integračného hľadiska má táto novela zákona aj jeden veľmi dôležitý aspekt a to je sociálno-ekonomický aspekt, ktorý by sme mali momentálne teraz posúdiť a to vzhľadom na dopad na jednotlivých občanov. Asi nie je tajomstvom, a vlastne prezentovali sme tu už aj v predchádzajúcom období, že naša politická strana Smer má iný názor na zdaňovanie daní z pridanej hodnoty. Hovorili sme o tom, že sme boli zásadne proti jednej sadzbe dane z priadnej hodnoty, pretože tá spôsobuje svojimi synergickými a ekonomickými efektmi aj dopad na tržby, ktoré oproti roku 2002 klesajú, spôsobuje aj dopad na obyvateľstvo, ktorého výdavková časť narastá oproti reálnym príjmom, ktoré obyvateľstvo má a spôsobuje aj problémy pri príjmoch štátneho rozpočtu. Veľmi dobre viete, že za rok 2003 bol výpadok na dani z priadnej hodnoty 15,6 miliardy korún. Teda mali by sme sa trošku pozastaviť nad týmito troma problémami a porozmýšľať nad tým ako ďalej. Súhlasím s integračnou tendenciou, vyskúšajme však rozmýšľať aj o sociálno-ekonomických a podnikateľských aspektoch. Preto si dovolím predložiť doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z priadnej hodnoty a to k § 27, sadzba dane. Pôvodné znenie § 27 sadzba dane je 19 % zo základu dane. Doplňujúci návrh k § 27: Doplniť zákon o dani z pridanej hodnoty k § 27 o nový odsek 2, predpokladám, že to bude dvojka, s nasledovným textom: Pri tovaroch službách uvedených v prílohe číslo, ktorá vychádza z vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky z 21. októbra 2002, ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie publikovaná v Zbierke zákonov 632/2002, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 10%. Sadzba dane pri dodaní stavby zatriedenej podľa osobitného predpisu zase je odvolávka na opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky z 3. apríla roku 20000, ktorým sa vyhlasuje klasifikácia stavieb publikovaná v Zbierke zákonov 128/2000 Z. z. do príslušného odboru a pri poskytovaní stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45-1 až 45-4 klasifikácie produkcie, je 10% vrátane tovarov, ktoré sa pevne zabudúvajú ako súčasť stavby alebo nehnuteľnosti. Následne príloha k zákonu Národnej rady o dani z pridanej hodnoty. Zoznam tovarov podliehajúcich sadzbe dane 10%. Kapitoly alebo položky Colného sadzobníka a následne k tomu budem uvádzať názov tovarov.

Prvá, bez kapitoly - tepelná energia. Kapitola č. 1 živé zvieratá, kapitola č. 2 mäso a jedlé droby, kapitola č. 3 ryby a kôrovce, mäkkýše a ostatné vodné bezstavovce okrem položky 030110 akváriové ryby. Kapitola 4 mlieko a mliečne výrobky, prírodný med, jedlé výrobky živočíšneho pôvodu inde neuvedené ani nezahrnuté. Kapitola 7 zelenina, jedlé rastliny, korenie a hľuzy, kapitola 8 jedlé ovocie a orechy, kapitola 10 obilie, kapitola 11 mlynárske výrobky, slad škroby, inulín, pšeničný lepok okrem položky 1107, slad tiež pražený. Kapitola 17 cukor a cukroviny, kapitola 27160000, elektrická energia, kapitola 30 farmaceutické výrobky, kapitola 4901 knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky tiež v jednotlivých listoch, v hárkoch. Kapitola 4902 noviny, časopisy, periodiká a tiež ilustrované. Následne doplniť § 85 o nový odsek 21. Ustanovenie § 27 ods. 2 sa použije na zdaniteľné plnenia, ktoré nastanú po 31. 12. 2004. Zdôvodnenie: V uvedenom návrhu novely zákona by sa podľa môjho názoru zmenili sociálno-ekonomické dopady na obyvateľstvo súvisiace s novelou zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. 1. 2004 pri základných potravinách, liekoch, knihách, novinách a časopisoch, tepelnej energii, elektrickej energii. Zároveň sa vytvoria nové hospodárske stimuly pre rozvoj stavebníctva. Toto odvetvie na seba viaže značnú časť pracovníkov ako aj vstupov dodávok z rôznych iných odvetví. Z tohto hľadiska sa považuje stavebníctvo za hybnú silu a rozvoj ekonomiky štátu. Nechceme sa teda stavať vyslovene demagogicky k návrhu zákona o štátnom rozpočte, pretože tak, ako som uviedol v navrhovanom zákone, chceme uvedené skutočnosti uplatňovať až od 1. 1. 2005, pretože si uvedomujeme, že tento štát po ekonomickej, sociálno-ekonomickej stránke musí ďalej fungovať, a predpokladám, že v prípade, ak by bol tento návrh zákona prijatý, mohol by tvoriť aj východiská zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa trošku zamyslel nad problematikou zdaňovania jednotlivými sadzbami v Európe. My sme hovorili a ja s tým aj súhlasím, že potrebujeme zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý bude prointegračný a ktorý nám umožní zdaňovať aj intrakomunitárne vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, čo súčasne platný zákon neumožňoval a ani neumožňuje. Zároveň mi však dovoľte, aby som rozvinul jednu myšlienku o sadzbe daní. Väčšina európskych štátov okrem Dánska má zavedené rôzne sadzby dane. Tieto sadzby dane sú: základná sadzba dane nad 15% a znížená sadzba dane. Napríklad naši českí kolegovia alebo český parlament prednedávnom znižoval sadzbu dane z 22% na 19%. Táto diskusia prebieha v Národnej rade Českej republiky, ale ponechal 5-percentnú sadzbu dane na niektoré základné veci, ako sú potraviny. Myslím, že sú tam energie a stavebníctvo. Osobne si myslím, že táto jednotná sadzba dane spôsobí naozaj veľké problémy slovenskému hospodárstvu a v niektorých prípadoch sa bude správať protipodnikateľsky a protisociálne. Ak hovorím o zákone o dani z pridanej hodnoty, budem hovoriť aj o jeho čistote a o niektorých problémoch, ktoré vznikajú takisto, napríklad ako pri zákone o správe daní a poplatkov. Myslím si, že každý z daňových zákonov alebo zo zákonov o správe daní a poplatkov musí byť jasný a presný, musí mať presné pravidlá a kritériá, pretože tieto vyžadujeme od podnikateľskej sféry, od občanov a od iných ľudí. Mojím cieľom napríklad v predchádzajúcom zákone nebolo popierať odklady platenia daní alebo znižovať odklady platenia daní, dostať ich do legislatívne čistého a právneho prostredia, aby sme všetci vedeli povedať, že takéto sú podmienky na odklady platenia daní. Koniec koncov generálna riaditeľka daňového riaditeľstva má právo sama stanoviť podmienky. Dovoľte mi, aby som sa... Poprosím vás, trochu tichšie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj.

I. Šulaj, poslanec: Dovoľte mi, aby som sa v tejto súvislosti dotkol aj § 19, ktorý som už prezentoval v minulom období, vo forme myslím, že § 13, ktorý sa týka zdaňovania platieb. Myslím, že to bolo v júni, keď som pánovi ministrovi financií, ktorý tu, žiaľ, nesedí, odovzdal doklad alebo dokument, ktorý hovorí o tom, že v súčasne platnom § 13 alebo v navrhovanom § 19 existujú veľké metodické a legislatívne problémy. Ide o nasledovné skutočnosti.