M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dovoľte mi celkom úvodom poďakovať sa pracovníkom ministerstva financií aj pánovi ministrovi za také promptné vysvetlenie toho režimu v súvislosti s novým zákonom o DPH, čo sa týka pôdy, pretože tak ako sme si my vysvetľovali to znenie, ktoré v zákone je, tak sme mali taký interný výklad, že sa vzťahuje na pozemky en block. Ja to pripomínam preto, že bola o tom dosť veľká diskusia, predpokladám teda, že možno aj pán minister sa k tomu vyjadrí, ale ten stav, ktorý ten zákon upravuje, je uspokojivý v tom, že - veľmi zjednodušene povedané - malo by sa to týkať len stavebných pozemkov, kde by v zásade nemali byť výhrady voči takémuto režimu a prirodzene, že sa týka len tých, ktorí sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty. Tie naše pochybnosti vznikli na základe toho, že sme si vysvetlili, že sa to týka pozemkov ako takých a ak stále vyhlasujeme, že na Slovensku je nedostatočne rozvinutý trh s pôdou, tak zavedenie nepriamej dane na pozemky ako také by túto situáciu ešte viac skomplikovalo a, samozrejme, že aj pokiaľ by sa to týkalo pozemkov, ktoré sú uvažované na veľké investičné celky alebo priemyselné parky, tak by to situáciu čiastočne skomplikovalo, ale dnes už teda podľa toho výkladu je nám jasne, že by to malo byť v poriadku, takže ešte raz ďakujem pekne.

Ešte v úvode by som rád zdôraznil, že sa pripájam k tým pozmeňujúcim návrhom k dani z pridanej hodnoty, ktoré prezentoval kolega poslanec pán Šulaj. Pripájam sa k nim preto, že som presvedčený, že niektoré tie pozmeňujúce návrhy súčasnú dikciu zlepšujú, niektoré vytvárajú optimálnejšie podmienky pre rast podnikateľského prostredia a som presvedčený, že v žiadnom prípade nemenia duch zákona. Prirodzene, s výnimkou toho návrhu, ktorý by mal, podľa jeho návrhu, vstúpiť do platnosti od 1. 1. 2005, kde by sa teda opätovne zaviedli dve daňové pásma, respektíve základná sadzba a znížená sadzba. Ja v súvislosti s tým predkladám tiež jeden pozmeňujúci návrh, takže sa vyjadrím k tomu dôvodu, ktorý viedol pána poslanca Šulaja aj v súvislosti s mojím pozmeňujúcim návrhom. Takže dovoľte mi, aby som vám predložil prvý pozmeňujúci návrh. Navrhujem, § 27 sadzba dane znie: "Sadzba dane je 18% zo základu dane". Chcel by som teda zdôrazniť, že ten môj návrh sa principiálne líši od pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Urbana a od pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Šulaja v tom, že ja tú 18-percentnú sadzbu navrhujem dňom účinnosti zákona, kým oni navrhujú dňom 1. 1. 2005.

Dámy a páni, prečo som si dovolil prísť s takýmto návrhom, jednoznačne chcem zdôrazniť, že som presvedčený, že na základe našich interných analýz a aj na základe prognóz niektorých ekonomických ústavov, som presvedčený, že pokiaľ by bola sadzba dane z pridanej hodnoty znížená o jeden percentuálny bod, som presvedčený, že takéto zníženie by bolo rozpočtovo neutrálne. Možno, že pán minister financií nám bude kvantifikovať, čo by jedno percento zníženia sadzby dane znamenalo z hľadiska predpokladaného príjmu, ale, dámy a páni, chcel by som zdôrazniť a oprieť sa o štatistické údaje, ktoré sú známe za január, aj keď tým nechcem povedať, že ten vývoj počas celého roku bude podobný, rozhodne február už nebude mať taký dramatický vývoj ako január, ale chcel by som zdôrazniť, že rast spotrebiteľských cien, predovšetkým v oblasti potravín, predstavoval za január, myslím približne okolo 4,7%. Rovnako teda sa chcem oprieť o tie štatistické údaje, ktoré máme a sú známe za posledných 6 mesiacov roku 2003 a z tých štatistických údajov jednoznačne vyplýva, že absolútne najvyšší podiel na miere inflácie má rast spotrebiteľských cien. Prečo si však dovolím tak odvážne tvrdiť, že tento návrh by nemal dopad na štátny rozpočet, pretože ten január nie je taký dramatický z hľadiska rastu spotrebiteľských cien. Už som povedal, že je to zhruba 4,7% a dá sa očakávať istý pokles v ďalších mesiacoch, ale čo je mimoriadne alarmujúce v súvislosti s rastom spotrebiteľských cien, je iná väzba, je to väzba predovšetkým na radikálny pokles spotreby. Prirodzene, že v oblasti potravín a v oblasti základných potravín, január, február, marec bývajú vždy v degrese. Chcel by som však poznamenať, že ten medziročný pokles, ktorý ja kvantifikujem od 10 do 20% podľa jednotlivých druhov potravín alebo jednotlivých poľnohospodárskych komodít, je kvantifikovaný na báze január 2003 a január 2004. Túto skutočnosť zdôrazňujem preto, že nie je toto porovnanie medzimesačné, to znamená december - január, ale január 2003 a január 2004. Z toho pohľadu by sa asi zdalo, že by bolo naozaj podstatne optimálnejšie, keby sa k tomu návrhu, ktorý podáva pán poslanec Šulaj, pristúpilo už dňom účinnosti zákona, to znamená, že by boli dve sadzby, tak ako on navrhuje, 10-percentnú sadzbu na základné potraviny a iné, ktoré citoval z nomenklatúry colného sadzobníka. Ten môj návrh, jednoducho nedovolil som si taký odvážny návrh predložiť predovšetkým preto, že, pán minister, jednoducho z hľadiska optimálneho vývoja rozpočtového hospodárenia, aj keď som opozičný poslanec, tak nemali by sme mať ambíciu, aby sme vám rozpočtové hospodárenie za rok 2004 zásadným spôsobom nabúrali. Preto ešte raz opakujem, som presvedčený, že pokiaľ by teda môj pozmeňujúci návrh na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty o jeden percentuálny bod prešiel, tak som presvedčený, že bude neutrálny z hľadiska rozpočtu, neutrálny z hľadiska výnosu tejto dane, neutrálny predovšetkým preto, že aj to jedno percento, dovolím si tvrdiť, by mohlo mať aktivačné faktory na to, aby aspoň čiastočne rástla spotreba, alebo sa spotreba predovšetkým v oblasti potravín udržala na prijateľnej úrovni. Z toho pohľadu by som chcel ešte zdôrazniť a teraz teda sa opieram o ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Šulaj, aby boli zavedené dve sadzby dane z pridanej hodnoty.

Dámy a páni, zásadným spôsobom sa jedna skupina odborníkov rozchádza s druhou skupinou odborníkov z hľadiska budúceho možného vývoja spotrebiteľských cien potravín. Všeobecne sa teda vyhlasuje, že rast spotrebiteľských cien potravín by sa mal pohybovať niekde okolo 6 až 8%. Chcel by som teda zdôrazniť, že Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva má na ten cenový vývoj celkom iný názor. Výskumný ústav potravinárstva sa vo svojich odhadoch pohybuje, samozrejme, opäť podľa jednotlivých agrokomodít alebo jednotlivých potravinárskych tovarov od 10-percentného až po 30-percentné zvýšenie. Ja v tejto chvíli, samozrejme, nechcem tvrdiť, že toto zvýšenie je spôsobené výhradne jednotnou sadzbou dane z pridanej hodnoty vo výške 19, alebo teda úprava dane z pridanej hodnoty zo 14 na 19%. Je tam niekoľko vážnych faktorov, ale to 5-percentné zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty nepochybne má na tento vývoj podľa môjho názoru nie zanedbateľný vplyv.

V súvislosti s tým by som ešte chcel poznamenať a možno doplniť pána poslanca Šulaja v tom, že všeobecne sa vyhlasovalo, a v tejto snemovni sme už o tom hovorili, že princíp daňovej reformy má smerovať k spravodlivosti, ale predovšetkým ku znižovaniu daňového zaťaženia. Dámy a páni, opäť by som chcel pripomenúť, že agrárny sektor na medziročnej báze, teda v medziročnom porovnaní rok 2003 až 2004, sa zásadným spôsobom jeho daňová pozícia mení, ale zásadným spôsobom sa mení negatívne. Už som spomínal, že pôvodná sadzba dane z pridanej hodnoty, teda znížená sadzba zo 14 na 19% je 5-percentný nárast, rovnako 5-percentný nárast je aj v dani z príjmu. By som povedal, že tí, ktorí sú čiastočne ľahostajní k tomu agrárnemu sektoru, tak teraz môžu povedať, vážení, tak prosím vás pekne, o čom tu rozprávate, veď agrárny sektor za rok 2003 dosiahol stratu 2,3 mld. Sk, takže o akom daňovom základe z hľadiska daní z príjmu môžeme hovoriť. Len pre porovnanie uvádzam, že sadzba dane z príjmu podľa režimu, v ktorom boli poľnohospodári do 31. 12. 2003, bola 15%, dnes je tá sadzba dane z príjmu 19%. Ešte raz zopakujem, že poľnohospodársky sektor dosiahol stratu 2,3 mld. Sk a z toho titulu je malý predpoklad, že vznikne kumulovaný, teda celkový základ dane z príjmu za agrárnu oblasť. Chcel by som ale zdôrazniť, že nie je to dobré riešenie, tak ako sa navrhuje, alebo tak ako bolo schválené, pardon, predovšetkým preto, že istým spôsobom znevýhodňuje tých, ktorí efektívne hospodária a zrovnoprávňuje ich z hľadiska ekonomickej pozície s tými, ktorí dlhodobo dosahujú, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov stratu.

Takže, vážené dámy a páni, chcel by som vás poprosiť o podporu toho môjho pozmeňujúceho návrhu a som naozaj presvedčený, že prostredníctvom stabilizácie a mierneho rastu spotreby by tento môj návrh mohol byť, alebo ja som o tom presvedčený, by tento môj návrh mal byť rozpočtovo neutrálny.

Dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil ďalší pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty. Dámy a páni, navrhujem v § 79 ods. 1 sa vkladá ods. 2, ktorý znie: "Ak platiteľ v zdaňovacom období uskutočnil vývoz tovaru, ktorý predstavuje najmenej 30% zo všetkých uskutočnených zdaniteľných plnení, v cenách bez dane a za toto zdaňovacie obdobie predloží daňové priznanie do 15 dní po jeho skončení, má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu viažuceho sa na vývoz tovaru do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom predložil daňové priznanie. Pomerná časť nadmerného odpočtu viažuca sa k vývozu sa určí ako súčin odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie a percentá vývozu za príslušné zdaňovacie obdobie, zaokrúhlené na celé koruny. Terajší odsek alebo navrhovaný odsek § 79, ods. 2 sa označí ako ods. 3.

Dámy a páni, ten text je dosť nepochopiteľný a komplikovaný, ale dovoľte mi, aby som sa pokúsil vysvetliť vám a zdôvodniť, prečo chcem takýto návrh podať. Návrh nového zákona o dani z pridanej hodnoty upravuje vracanie nadmerného odpočtu platiteľovi DPH, ako som už uviedol, v § 79 rovnakým spôsobom ako súčasný, platný zákon o dani z pridanej hodnoty. Nadmerný odpočet sa vracia platiteľovi v podstate s trojmesačným oneskorením po tom, čo daň z pridanej hodnoty na vstupe musel zaplatiť. Napríklad platiteľ hradí daň z pridanej hodnoty svojim dodávateľom, respektíve colníci v priebehu mesiaca január 2004 na základe existujúcich daňových dokladov. Uvedené daňové doklady zahrnie do daňového priznania za mesiac január 2004, ktoré podáva 25. februára 2004, v ktorom mu vznikne nadmerný odpočet.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste chvíľku. Páni poslanci, nevyrušujte pána poslanca, ktorý akurát prednáša svoj návrh. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Platiteľ však musí počkať až do 25. marca 2004 na to, či si nebude môcť započítať nadmerný odpočet s daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní za mesiac február 2004. Ak zápočet nebude možný preto, lebo mu aj za mesiac február vznikne nadmerný odpočet, potom sa mu DPH zaplatená v januári, teda na výstupe, vráti až 25. apríla 2004. Z toho, čo som povedal, vyplýva, že takýto platiteľ musel alebo teda bude musieť čakať tri mesiace, teda február, marec, apríl na to, aby sa mu vrátila zaplatená daň z pridanej hodnoty. U platiteľov, ktorým vzniká permanentne nadmerný odpočet z toho dôvodu, že väčšinu svojej produkcie vyvážajú a vývoz je od dane z pridanej hodnoty oslobodený s možnosťou odpočítania, dochádza, odpočítania DPH, už na vstupe a táto daňová povinnosť sa vzťahuje k uskutočneným zdaniteľným plneniam. A uskutočniteľné zdaniteľné plnenie v tomto prípade je vývoz, dochádza k trojmesačnému zadržaniu finančných prostriedkov, čo je o približne 1,5 až 2 mesiace viac, ako to bolo platné podľa platnej právnej úpravy do 31. 12. 2003, keď sa nadmerný odpočet zo zákona vracal vývozcovi do 30 dní od podania daňového priznania, respektíve do 31. 12. pomerná časť podľa percentu vývozu do 15 dní odo dňa predloženia daňového priznania a zvyšok do 30 dní odo dňa predloženia daňového priznania. Dámy a páni, to znamená, že takýto platiteľ si mohol čiastočne aj sám ovplyvniť termín platenia dane z pridanej hodnoty, čo si myslím, že je optimálna, alebo bola optimálna, alebo skoro optimálna alternatíva, tak ako to upravovalo pôvodné znenie dane z pridanej hodnoty. Suma sumárum treba povedať, že tento pozmeňujúci návrh, opäť ako viaceré, ktoré tu odzneli, v žiadnom prípade nemení duch zákona. Som presvedčený, že toto znenie text zákona vylepšuje a odstraňuje predovšetkým diskrimináciu tých daňovníkov, ktorí sa významným spôsobom podieľajú na zlepšovaní aktívneho salda obchodnej bilancie Slovenskej republiky. Dámy a páni, to sú dôvody, pre ktoré vás chcem požiadať o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli predložené zo strany poslancov. Najskôr chcem podporiť ten návrh, ktorý predložil pán poslanec Brocka, ktorý predložil v mene rozpočtového výboru, a chcem tiež podporiť pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Murgaš, pretože naozaj ten zákon vylepšujú a naozaj napravujú to, na čo sa zabudlo.

Ostatné pozmeňujúce návrhy neodporúčam schváliť a dovoľte mi vyjadriť sa prečo. Návrh pána poslanca Hurbana na zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty o 2 % od 1. 1. 2005 chcem zásadne odmietnuť, takisto ako návrh pána poslanca Šulaja na zavedenie dvoch sadzieb od 1. 1. 2005 a taktiež...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás o väčší kľud. Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: ...a taktiež návrh pána poslanca Maxona na zníženie o 1 % od nadobudnutia účinnosti tejto novely. Dôvody, pre ktoré zásadne nesúhlasím s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, sú tie, že samozrejme menia situáciu, majú významné fiškálne dopady. Ten dôsledok jedného percenta, percentuálneho zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty je pre tento rok 6,3 miliardy korún, čo znamená, že pre budúci rok to bude suma ešte vyššia, preto odhadujem, že by to v budúcoročnom štátnom rozpočte, ten návrh pána poslanca Hurbana, mohlo spôsobiť 14-miliardový výpadok. K tomu chcem uviesť aj ďalšie dôvody, ktoré ma vedú k tomu odmietnutiu takéhoto návrhu. Po prvé, je veľmi predčasné teraz hodnotiť, pretože sa nachádzame len na začiatku marca, hodnotiť to, či a ako sa bude štátny rozpočet v tomto roku vyvíjať. Viete, že tá miera neistoty bola daná najmä zásadnou daňovou reformou, a je pravda, že prvé dva mesiace sa vyvíjajú relatívne pozitívne, ale pravdou je, že zatiaľ nevieme odhadnúť napríklad výnos dane z príjmov právnických osôb, pretože tá bude platená na konci tohto mesiaca. O mesiac budeme vedieť viac. Zároveň chcem povedať, že istá rezerva z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu bude potrebná napríklad aj na krytie nákladov na významnú investíciu Hyundai/Kia, ktorú sme pôvodne chceli kryť, keďže sme predpokladali, že by sme mohli byť vďaka reformám, ktoré robíme, úspešní pri získaní tejto investície, tak sme si chceli vytvoriť finančný priestor v rezerve vlády, ktorú vláda navrhovala vo výške vyše 1 miliardy korún. Práve pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli v parlamente prijaté, sa však táto rezerva významne znížila na 260 miliónov korún, z čoho napríklad len náklady na krytie referenda kryjú takmer 100 miliónov korún. Takže aj prípadné vyššie príjmy v štátnom rozpočte, keďže nechceme zvyšovať deficit verejných financií, pretože to považujem za veľmi zlé riešenie pre ekonomický rast a v konečnom dôsledku pre vytváranie podmienok pre rast životnej úrovne, tak takéto pozmeňujúce návrhy by som považoval za veľmi, veľmi nezodpovedné.

My v týchto dňoch sme pripravili a zajtra zverejníme východiská štátneho rozpočtu na budúci rok. My samozrejme v týchto východiskách vychádzame z jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 19%. Prípadné schválenie zníženia dane z pridanej hodnoty o 2% by samozrejme nabúralo všetky tieto plány a predpoklady a znemožnilo by schválenie východísk a následne aj schválenie rozpočtu a najmä by znemožnilo tie ciele, ktoré sme si stanovili v Programovom vyhlásení vlády. V Programovom vyhlásení vlády okrem iného v daňovej oblasti hovoríme o zámere znižovať priame dane a prenášať daňové bremeno na nepriame dane, čiže tento návrh na zníženie dane z pridanej hodnoty je v zásadnom rozpore aj s touto tézou, ktorá v Programovom vyhlásení takto definovaná je.

Po ďalšie chcem povedať, že predstava, že zníženie dane z pridanej hodnoty povedie k zníženiu cien, je nereálna. Existujú mnohé skúsenosti krajín, ktoré to urobili, a vo všetkých týchto prípadoch, vo všetkých, nedošlo k zníženiu cien, ale došlo k zvýšeniu marží obchodníkov. Takže ak sa týmto zámerom sleduje, tak ako pán Maxon napríklad to povedal, že sleduje tým cieľ zvýšiť dopyt po potravinárskych a iných tovaroch, tak musím upozorniť, že tento cieľ by tak či tak nenastal, tento pozitívny zámer v oblasti spotreby, pričom však negatívne fiškálne dôsledky by tu celkom určite boli.

K tomu, čo hovoril pán poslanec Maxon, ohľadom toho, že daň z pridanej hodnoty sa vyvíja relatívne dobre, to je síce pravda, ale na základe jedného mesiaca ešte nemožno robiť závery. Zároveň chcem povedať, že vplyv zvýšenia alebo zjednotenia sadzby dane z pridanej hodnoty na infláciu nebol taký, ako sa bežne uvádza a ako aj pán poslanec uvádzal. Ten nárast spotrebiteľských cien je 4,4% v januári, nie 4,7, ale to nie je podstatný rozdiel, ale väčšina tohto nárastu bola daná dereguláciou cien. Až o 2,6% vzrástli ceny vplyvom deregulácie cien a len o 1%, 1,05% vplyvom zjednotenia sadzby dane z pridanej hodnoty, keďže vlastne sa zvyšovali sadzby u zhruba polovice tovarov a služieb a o 4% sa vlastne táto sadzba zvýšila, tak aj z toho vidieť, že neuskutočnilo sa alebo neudial sa dokonca ani priamo úmerný dopad z tohto zvýšenia práve preto, že kúpyschopný dopyt, ktorý je samozrejme obmedzený, znemožnil premietnutie celého tohto rastu do cien, čo je veľmi dobré. Čo sa týka cien potravín, tie odhady sú síce rôzne, ja som presvedčený, že tie odhady Štatistického úradu, Infostatu a iných inštitúcií sú bližšie k realite a čoskoro sa o tom budeme môcť presvedčiť a je síce pravdou, že poľnohospodárom sa zdvihla daň z príjmov z 15% na 19%, ale zároveň pravdou je, že do poľnohospodárstva v roku 2004 pôjde výrazne, významne viac z verejných zdrojov. Vplyvom vstupu do Európskej únie sa objem verejných zdrojov do poľnohospodárstva zvýši o vyše 40% oproti roku 2003, takže bohato a mnohonásobne bude vykompenzovaný tento nárast daňového zaťaženia týmto vplyvom.

Čo sa týka otázok pána poslanca Šulaja, rád by som na ne zodpovedal. Pýtal sa, kedy vzniká pri lízingových zmluvách daňová povinnosť, či dátumom alebo okamihom zaplatenia alebo prijatia platby, alebo podľa zmluvy. Takže odpoveď je taká, že daňová povinnosť vzniká dňom, ktorý nastane skôr z týchto dvoch možností. Ďalej sa pýtal, či sa za prijatie platby a vznik daňovej povinnosti považuje aj zápočet vzájomných pohľadávok alebo len prijatie platby do pokladne alebo na účet. Tu zase jednoznačne, to nie je problém, pretože nie z tohto zákona, ale z Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že zaplatením sa rozumie akýkoľvek spôsob platby, vrátane platby v naturáliách alebo vzájomným zápočtom pohľadávok. A čo sa týka tretej otázky pána poslanca Šulaja, aký je postup pri oprave základu dane po prijatí preddavku na dodávku tovarov alebo služieb, k tomu chcem uviesť, že opravu základu dane upravuje § 25 návrhu zákona, podľa ktorého sa v prípade zrušenia dodávky tovaru opraví základ dane, čo v nadväznosti na prijatý preddavok na dodávku tovaru alebo služby znamená, že pri porušení dodávky tovaru alebo služby platiteľ dane opraví základ dane a vystaví k pôvodnej faktúre doklad podľa § 75 odsek 7. Tento doklad nie je podľa návrhu zákona označený ako daňový dobropis alebo daňový ťarchopis, čo je zámerom tvorcu zákona, pretože doterajší zákon rieši len vystavovanie daňových dokladov a daňových dobropisov medzi dvomi podnikateľmi, ktorí majú postavenie platiteľov dane. Nová úprava vychádza z článku 22 šiestej smernice Európskej únie, to znamená, že platiteľ dane bude povinný vyhotoviť faktúry aj pre osoby, ktoré nemajú postavenie platiteľa dane. Túto povinnosť nebude mať platiteľ dane v prípade, že zákazníkom je fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom. To isté platí aj pre vystavovanie dokladov alebo faktúr, ktoré menia pôvodnú faktúru, a nie je dôležité, či platitelia dane takéto doklady pozmeňujúce pôvodnú faktúru označia ako dobropis alebo ťarchopis. Takže tá výhrada, ktorú vlastne pán poslanec opakovane, nielen teraz, ale aj pri predchádzajúcom prerokúvaní daňových zákonov kladie, bola výhradou relevantnou voči doterajšiemu zneniu zákona, ale práve nový zákon dane z pridanej hodnoty v súlade so šiestou smernicou tento problém rieši.

Takže dovoľte, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som uzavrel ešte raz s tým, že podporujem pozmeňujúci návrh pána poslanca Brocku a pozmeňujúci návrh pána poslanca Murgaša a nesúhlasím s tými ostatnými.

Ešte som sa nevyjadril k návrhu pána poslanca Maxona. Nesúhlasím s týmto návrhom preto, že je potrebné, aby existovali pravidlá rovnaké pre všetkých, aby sa to teda nerozlišovalo podľa toho podielu na vývoze, čo je zase tie rovnaké podmienky v súlade so smernicami Európskej únie, ale aj s princípom rovnakého zaobchádzania. Musím povedať a "deklarovať", že ak by prešli pozmeňujúce návrhy, ktoré menia sadzbu dane, či už s účinnosťou odteraz alebo od 1. januára budúceho roka, považoval by som to za taký závažný zásah do verejných financií, že by som musel tento zákon, napriek tomu, že je euronovelou, musel by som ho stiahnuť. Preto chcem vyzvať, aby sme nepodporovali návrhy, ktoré môžu naozaj rozvrátiť verejné financie a ktoré môžu vniesť do verejných financií takéto zásadné, negatívne dôsledky. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje teraz druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 24/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 506).

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 506, spoločnú správu máte v tlači pod číslom 506a. Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vládny návrh novely zákona o miestnych poplatkoch, ktorý je výsledkom prehodnotenia najmä tých druhov miestnych poplatkov, ktorých vyberanie na úrovni samosprávy nie je v súlade so smernicami Európskej únie. Konkrétne ide o poplatok z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov, poplatok zo vstupného a poplatok z reklamy, pri ktorých je základ poplatku tržba respektíve cena, v ktorých už sú premietnuté nepriame dane plniace fiškálnu úlohu a ďalšie poplatkové zaťaženie na úrovni samosprávy. S rovnakou funkciou sa má vylúčiť najneskôr dňom vstupu Slovenska do Európskej únie. Navrhuje sa preto tieto druhy miestnych poplatkov ku dňu vstupu do Európskej únie zo zákona vypustiť.

V predloženom vládnom návrhu novely zákona sa ďalej upresňuje predmet poplatku za kúpeľný a rekreačný pobyt a za jadrové zariadenie a medzi fakultatívne poplatky sa zaraďuje poplatok za zber, prepravu, zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov. S účinnosťou od 1. januára 2005 sa navrhuje vypustiť aj poplatok za ubytovaciu kapacitu, ktorého charakter zodpovedá majetkovej dani. Vo vládnom návrhu novely zákona sa vypúšťa ustanovenie o sankciách, ktoré od 1. januára 2004 už vyplývajú zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa tiež zrušiť splnomocnenie pre obce na individuálne riešenie spoplatňovania, čím sa sleduje zníženie možnosti korupcie, úplatkárstva ako aj subjektívneho rozhodovania v konaní o poplatkoch. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie a podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.

V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania prerokúvaného vládneho návrhu, tak ako ho predniesol predsedajúci.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 729 z 22. januára 2004 pridelila prerokúvaný návrh zákona týmto Výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 313 z 20. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 153 zo dňa 17. februára 2004 a zároveň požiadal ministra financií Slovenskej republiky predložiť na rokovanie výboru správu o stave prác na príprave fiškálnej decentralizácie, termín do 30 dní výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 91 zo dňa 17. februára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, celkový počet 11 poslancov, prítomných 8, za návrh hlasovalo 0 poslancov, 0 poslancov bolo proti a 8 sa zdržali hlasovania.

Z uznesení Výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplynulo celkom 10 pozmeňujúcich návrhov. O ich presnom hlasovaní budem hovoriť v rozhodnutiach gestorského výboru po ukončení rozpravy. Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Táto správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 321 z 1. marca 2004 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Ďakujem za pozornosť, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov. Ako jediný pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

V. Horák, poslanec: Vzhľadom na to, že samospráva počítala vo svojich rozpočtoch s poplatkami za reklamu, dovoľujem si predložiť tento pozmeňujúci návrh. Bod 20 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: "Poplatok zo vstupného podľa § 8 a poplatok z reklamy podľa § 10a môže obec vyberať, ak poplatková povinnosť vznikla do 31. decembra 2004". Keďže správcovia uvedených miestnych poplatkov, ktorými sú obce, pri príprave svojich rozpočtov na rok 2004 uvažovali aj s príjmami z týchto dvoch druhov poplatkov, zmena v priebehu rozpočtového roka by nepriaznivo ovplyvnila plnenie ďalších úloh. Preto sa navrhuje ponechať do 31. decembra 2004 pre obce možnosť uvedené druhy poplatkov vyberať, ak poplatková povinnosť, poplatku zo vstupného a poplatku z reklamy, vznikne do 31. decembra 2004.

V čl. 3 sa v prvej vete slová "s výnimkou čl. 1 bodu 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2005" sa nahrádzajú slovami: "s výnimkou čl. 1 bodov 2, 6 a 8, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005". V súvislosti so zachovaním možnosti pre obce vyberať do konca roku 2004 poplatok zo vstupného a poplatok z reklamy je nevyhnutné upraviť aj účinnosť príslušných novelizovaných bodov 6 a 8 s tým, že ich účinnosť sa posúva až na 1. január 2005. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca bol jediný, ktorý sa ústne prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k tomuto návrhu? Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, ďakujem pekne, chcem podporiť ten návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák a k spoločnej správe chcem povedať, že ministerstvo financií, lebo tá spoločná správa vlastne odporúča schváliť všetky body okrem bodu 7, ministerstvo financií, nie, okrem bodov 2 a 8 pardon, okrem bodov 2 a 8, ministerstvo financií odporúča schváliť len bod 7 a ostatné body neschváliť. Tam je problematické najmä to, či poplatok za odvoz komunálnych odpadov môže byť fakultatívny alebo nie. My si myslíme, že v rámci fiškálnej decentralizácie táto možnosť by mohla a mala byť, nepovažujem to za nejaký zásadný problém, ale ministerstvo financií odporúča teda schváliť zo spoločnej správy len bod 7 a návrh pána poslanca Horáka. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie? Nech sa páči, máte slovo.

V. Horák, poslanec: Ja by som k tomu chcel vyjadriť stanovisko, ako postupoval gestorský výbor pri určovaní, či má dávka byť obligatórna alebo fakultatívna. Prevládol názor medzi poslancami a odborníkmi aj z Únie miest, aj zo Združenia miest a obcí Slovenska, že by bolo výhodnejšie, aby ostala dávka obligatórna, tak ako je to doteraz. Z praxe tieto skúsenosti vychádzajú a výbor pre životné prostredie aj výbor pre financie a rozpočet sa nakoniec sa priklonil k tomuto názoru.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k druhému čítaniu o

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 508, spoločnú správu výborov máte v tlači pod č. 508a. Prosím teraz podpredsedu vlády, ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona prináša významné zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany hospodárskej súťaže. Je potrebné zdôrazniť, že cieľom novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže je predovšetkým zabezpečiť efektívnu a bezproblémovú aplikáciu nariadenia Rady č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v čl. 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorá nadobudne účinnosť 1. mája 2004. Toto nariadenie predstavuje právnu bázu vytvorenia siete európskych súťažných orgánov vrátane Európskej komisie, ktorá vytvára podmienky pre veľmi tesnú kooperáciu jej členov za účelom čo najefektívnejšieho odhaľovania závažných porušení súťažných pravidiel. Všetci členovia siete budú na základe tohto nariadenia od 1. mája 2004 oprávnení aplikovať čl. 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Tieto však budú aplikovať na základe národných procesných ustanovení a národných ustanovení o sankciách. Za týmto účelom je žiadúce čo najviac zjednotiť jednotné národné úpravy, aby ich značná rozdielnosť nebola brzdou pre jednotnú aplikáciu komunitárneho hmotného práva, ktorá je nevyhnutná. Za rovnakým účelom je potrebné posilniť tiež kompetencie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

Posilňovanie kompetencií Európskej komisie ako aj všetkých národných protimonopolných orgánov je prirodzenou reakciou na nárast najzávažnejších súťažných porušení, často tajných "ujednaní", ktorých odhalenie je čoraz náročnejšie, berúc okrem iného zreteľ na skutočnosť potvrdenú napríklad Ústavným súdom v Nemecku, že správny delikt podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže môže poškodiť verejné blaho v rovnakom, ak nie dokonca vo väčšom rozsahu ako trestný čin.

Návrh zákona o ochrane hospodárskej súťaže reaguje tiež na pripomienky Európskej komisie vo vzťahu k nevyhnutnej potrebe posilnenia sankčnej politiky v oblasti ochrany hospodárskej súťaže. Rovnako všetky ostatné zmeny, ktoré prináša novela, ako vo vzťahu ku koncentráciám, tak vo vzťahu k dohodám obmedzujúcim súťaž, vyplývajú z potreby zosúladiť naše národné právo s právom Európskej únie. Novela zabezpečí, že oblasť úpravy skupinových výnimiek pre dohody obmedzujúce súťaž s dopadom na trh Slovenskej republiky bude rovnaká ako pre dohody obmedzujúce súťaž, ktoré ovplyvňujú obchod Spoločenstva. To znamená, že podnikatelia nebudú musieť prispôsobovať svoje zmluvy viacerým právnym režimom, komunitárnemu aj národnému, nakoľko budú rovnaké. Nová úprava koncentrácií prináša väčšiu právnu istotu, najmä vo vzťahu k posúdeniu, či koncentrácia podlieha kontrole Protimonopolného úradu.

V rámci Inštitútu kontroly koncentrácií vládny návrh zákona odstraňuje relatívne kritérium trhového podielu ako ukazovateľa pre notifikáciu koncentrácie a zavádza jedno objektívne a transparentné kritérium obratu, ktoré je v plnej miere harmonizované so súťažnou právnou úpravou v Európskej únii a zjednodušuje aj administratívu podnikateľskej obce. Návrh zákona predstavuje ďalší posun pri postihovaní obmedzení hospodárskej súťaže. Prípadné neschválenie tohto zákona by malo za následok porušenie záväzkov, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z prístupovej zmluvy, čo môže mať za následok aj konanie pred Európskym súdnym dvorom. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže, tlač 508, v druhom čítaní. Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre európsku integráciu. Ako gestorský výbor určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory návrh zákona neprerokovali; poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Vládny návrh zákona, tlač 508, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona a odporučil vládny návrh vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor pre Európsku integráciu prerokoval návrh zákona a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť. S uznesením výborov Národnej rady pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode IV tejto spoločnej správy. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorsky výbor odporúča Národnej rade o bodoch 1,2, 4, 7, 9 - 22 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 5, 6 a 8 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, tlač 508, schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, tlač 508, v druhom čítaní bola schválená uznesením 299 z 27. februára 2004. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.