P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. No, žiaľ, toto je veľmi zvláštna tvorba legislatívy, sú to pozmeňujúce návrhy, ktoré nijako nesúvisia s návrhom zákona, a to len preto, že otvorením zákona o dani z príjmov ideme riešiť problémy dane z príjmov. Ja som nebol informovaný vopred o tom, aký je cieľ týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré, opakujem, nesúvisia s predmetným návrhom zákona. A nie som vôbec pripravený sa meritórne k nim vyjadriť. Idú nad rámec návrhu zákona, a preto nesúhlasím s tým, aby sa o nich hlasovalo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Abelovský s procedurálnym návrhom.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Chcem reagovať na vystúpenie pána ministra. Myslím, že včera alebo predvčerom sme tu prerokúvali zákon o poisťovníctve, kde pozmeňujúcimi návrhmi sa riešil zákon o sociálnej pomoci a mnoho ďalších, tiež zhodou okolností išlo o vládny návrh a, by som povedal, v tomto prípade ani názvom tohto zákona sa predložené novely nezhodovali. Takže nie je to nič ojedinelé, len teraz sa to akosi nehodí, takže myslím si, že sa nestalo nič ojedinelé...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, rozprava bola skončená. Pán poslanec Abelovský, rozprava bola skončená.
Súhlasím, mnohí navrhovatelia predkladaných pozmeňujúcich návrhov podliehajú intervencii mnohých ministrov, to si povedzme otvorene. A legislatívnu prax, ktorú sme si tu osvojili, nie je dobrá, pretože často sme svedkami toho, že pozmeňujúce návrhy úplne menia pôvodnú filozofiu návrhu zákona. Ale tam by som prosil, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k takémuto postupu.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Prosím pána ministra, aby uviedol ďalší návrh, ktorým je
informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004.
Nech sa páči, pán minister.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústava Slovenskej republiky v čl. 120 ods. 2 ustanovila možnosť vydávať nariadenia vlády aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a Slovenskou republikou. Podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády upravuje zákon č. 19/2002 Z. z., ktorý tiež vymedzuje oblasti, v ktorých je možné takéto nariadenia vlády vydávať. Na základe zákona č. 207/2002 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 19/2002 Z. z., je vláda oprávnená vydávať aproximačné nariadenia aj v oblasti pôdohospodárstva.
Informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004 sa na rokovaní Národnej rady predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z. Citovaný zákon ukladá vláde informovať polročne Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach za uplynulý polrok a o ďalšom zámere ich prijímania. Tento zákon o. i. v § 2 ods. 1 vymedzuje oblasti, v ktorých je vláda splnomocnená takéto nariadenia vydávať.
Prevažná väčšina aproximačných nariadení vlády, ktoré boli zahrnuté v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2003, sa dotýkala veterinárnej starostlivosti. Z týchto dôvodov bolo potrebné prijať hmotnoprávnu úpravu v tejto oblasti. Stal sa ňou zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2003.
Súčasťou informácie sú tri prílohy, v ktorých sú tabuľkovo spracované prehľady o požadovaných údajoch. V prílohe č. 1 sú uvedené vydané aproximačné nariadenia vlády podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003. Z vyhodnotenia plnenia návrhov aproximačných nariadení vyplýva, že podľa Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003 bolo vydaných v II. polroku 2003 celkovo 42 aproximačných nariadení vlády. Názvy aproximačných nariadení označené hviezdičkou predstavujú prioritné úlohy tak, ako boli schválené v Pláne legislatívnych úloh na rok 2003 na základe pravidelných správ Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády bolo v II. polroku minulého roku vydaných celkom 48 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky. V II. polroku minulého roku bolo teda celkovo vydaných 90 aproximačných nariadení. Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení v I. polroku tohto roku, je do Plánu legislatívnych úloh vlády zaradených 7 aproximačných nariadení vlády. Treba však počítať s tým, že viacero návrhov aproximačných nariadení vlády bude predložených do legislatívneho procesu nad rámec Plánu legislatívnych úloh. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za informáciu.
Teraz prosím pani poslankyňu Laššákovú, ktorú poveril gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, aby informovala Národnú radu o stanovisku k prerokúvanej informácii pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. (Ruch v sále.) Pán poslanec Tóth, poprosím vás. Nech sa páči, pani kolegyňa.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla informáciu ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2003 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2004, ktorú máte ako tlač 546.
Z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, vyplýva pre vládu Slovenskej republiky povinnosť predkladať polročne písomnú informáciu, ktorá musí obsahovať zoznam vydaných aproximačných nariadení v uplynulom období, zámer a zodpovedajúci prehľad týchto právnych predpisov na najbližší polrok.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., v čl. 120 ods. 2 zmocňuje vládu Slovenskej republiky vydávať nariadenia vlády na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej. Následne zákon č. 19/2002 Z. z. vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať. Ustanovil niektoré osobitné podmienky ich vydávania a kontrolný mechanizmus. Povinnosť vlády informovať Národnú radu Slovenskej republiky je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona.
Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 malo byť v II. polroku predložených do legislatívneho procesu 46 aproximačných nariadení. V súlade s uvedeným bolo predložených 42 a nad rámec ďalších 48 nariadení. Väčšinou upravovali podmienky technického charakteru. Možno konštatovať, že úloha bola v hodnotenom období splnená. V I. polroku tohto roku by mala vláda prerokovať 7 aproximačných nariadení, čo sa však môže priebežne meniť podľa aktuálnych potrieb.
Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 18. februára 2004 na svojej 52. schôdzi a uznesením č. 415 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za spravodajskú informáciu.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Prosím členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia.
Prerušujem rokovanie.
Poslanecké grémium je, pán poslanec. Všetci predsedovia poslaneckých klubov požiadali o zvolanie poslaneckého grémia, takže... (Hlasy z pléna.)
Páni poslanci, tak ja odporúčam, ak bude všeobecná dohoda, pán minister obrany má 3 návrhy, keby sme tie prerokovali, ktoré nie sú konfliktné. A potom prerušíme rokovanie na rokovanie poslaneckého grémia do 11.00 hodiny a budeme pokračovať o 11.00 hodine hlasovaním. Je takáto dohoda možná? Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán minister, uveďte prvý návrh, ktorým je
návrh na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne.
Máte slovo, pán minister.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem, vážený pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predložený návrh na rozšírenie priestoru pôsobnosti jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR súvisí s plánom NATO o postupnej reštrukturalizácii, na základe ktorého sa majú znížiť počty síl a zrušiť národné obmedzenia vojenských jednotiek a prostriedkov, ktorými členské a partnerské krajiny prispievajú do operácii SFOR a KFOR. V súlade s hodnotením situácie v regióne je prítomnosť síl medzinárodného spoločenstva v tejto oblasti aj naďalej nevyhnutná, avšak v obmedzenom množstve s maximálnou operačnou flexibilitou. Vývoj bezpečnostnej situácie v tomto regióne zapríčinil, že v uvedených operáciách dochádza k transformácii štruktúr vojenských síl NATO, v operácii KFOR už boli zrušené operačné hranice medzi jednotlivými brigádami. Zo súčasných operácií bude vytvorený jeden spoločný operačný priestor, do ktorého patrí územie Kosova, Bosny a Hercegoviny a Macedónska. NATO pre tento operačný priestor používa pojem Západný Balkán.
Zrušením národných obmedzení vyplývajúcich z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1664 z 19. októbra 2001 sa dosiahne, že plnenie operačných úloh nebude obmedzené len na územie Kosova. Týmto akceptujeme požiadavku NATO a vytvoríme podmienky pre flexibilnejšiu reakciu slovenskej jednotky na nové požiadavky aliancie v oblasti spoločného operačného priestoru na Západnom Balkáne.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s rozšírením priestoru pôsobenia našej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na Západnom Balkáne. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o stanovisku výborov. Nech sa páči.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister obrany, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v stručnosti uviedol správu výborov Národnej rady k prerokúvanému návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne (tlač 587).
Pán predseda Hrušovský pridelil tento návrh dvom výborom, a to výboru zahraničnému a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý zároveň určil za výbor gestorský.
Oba tieto výbory prerokovali predložený návrh a odporúčajú ho Národnej rade schváliť.
Navrhuje sa schváliť uznesenie, dovoľujem si ho uviesť:
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne.
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na Západnom Balkáne."
Pán podpredseda Národnej rady, to je všetko zo spoločnej správy dvoch výborov. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu a dávam slovo pánovi poslancovi Ondriašovi, ktorý ako jediný sa prihlásil písomne do rozpravy k tomuto bodu. Nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, mám pár poznámok k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR, je to tlač 587.
V návrhu na rozšírenie priestoru sa hovorí, že je potrebné zrušiť národné obmedzenie vojenských jednotiek, ktorými členské a partnerské krajiny prispievajú do operácií SFOR a KFOR. Inými slovami, národné zloženie vojenských jednotiek a ich národné velenie SFOR a KFOR nevyhovujú vedeniu NATO. Z predkladaného návrhu vyplýva, že im vyhovuje, aby národnosť v týchto jednotkách nehrala žiadnu úlohu, aby každá jednotka bola mnohonárodná a aby v každej jednotke na rôznych postoch velenia mohol byť príslušník akejkoľvek národnosti. Bol by som rád, keby v správe k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky bolo uvedené súčasné národnostné zloženie vo vrcholových orgánoch NATO a predpokladané národnostné zloženie vo velení KFOR.
V návrhu na rozšírenie priestoru sa ďalej hovorí, že rozhodnutím ministrov obrán členských krajín NATO z decembra 2003 bude vytvorený spoločný operačný priestor v Bosne a Hercegovine, v Kosove a v Macedónsku. Samozrejme, pôsobnosť našej vojenskej jednotky sa bude platiť z peňazí daňových poplatníkov, občanov Slovenska. Je pravdepodobné, že toto bude jedným z hlavných poslaní slovenských vojakov v NATO v budúcnosti. Nerozumiem, prečo ministri obrán členských krajín NATO sa neobmedzujú na zaistenie obrany členských štátov, ale sa zaoberajú rozširovaním pôsobnosti NATO na územiach, ktoré nie sú členmi NATO a ani členské štáty NATO neohrozujú. Bojím sa, že v budúcnosti sa operačný priestor NATO rozšíri až na také veľké územie, že Slovenská republika nebude mať dostatok obyvateľov a ekonomika Slovenska dostatok peňazí, aby ho mohla chrániť.
Preto Komunistická strana Slovenska nesúhlasí so zrušením národného obmedzenia vojenských jednotiek v KFOR a nesúhlasíme s rozšírením priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na Západnom Balkáne. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. S faktickou poznámkou sa hlási ako jediná pani poslankyňa Dubovská. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.
D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ale možno dve také poznámočky k môjmu predrečníkovi.
Vieme všetci, že Balkán dodnes deň ešte stále nie je stabilnou oblasťou. A svojou nestabilitou svojím spôsobom ohrozuje aj naše teritórium. Viete, že keď tam bola vojna, boli veľké obavy zo strany aj nášho suseda Maďarska, ale aj nás samých, že práve tento konflikt, tento nestabilný región sa môže rozšíriť aj smerom na naše územie a môže svojím spôsobom znamenať pre nás hrozbu.
Na druhej strane chcem povedať aspoň to, čo som sa dočítala v predmetnom materiáli. Rozšírenie pôsobnosti našej jednotky, toto, čo teraz schvaľujeme, neznamená zvýšenie zdrojov, ale len zvýšenie pôsobnosti, to znamená, aby ďalej mohli spolupracovať v rámci českého kontingentu. A teda toto rozhodnutie nebude mať žiadny vplyv na rozpočet, a teda na navyšovanie zdrojov na pôsobenie tejto jednotky. Bude tam pôsobiť tak či tak aj naďalej, len s tým, že bude mať rozšírenejšie pôsobenie. Čiže technicky vylepšíme možnosti práce našim vojakom. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš, môžete reagovať. Nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. So všetkým súhlasím, ale chcem povedať, že ja som hovoril o rozširovaní pôsobnosti NATO na území krajín, ktoré nie sú členmi NATO. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Šimko Ivan. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, na zasadnutí výboru pre obranu a bezpečnosť sme diskutovali o návrhu na vyslanie, resp. na rozšírenie pôsobnosti našej jednotky. A položil som vtedy pánovi ministrovi vlastne dve otázky. Jedna otázka bola, že aký zahraničnopolitický záujem nás vedie k tomu, aby sme zotrvávali v tomto priestore, a druhá otázka sa týkala skôr tej formálnej otázky a to je vymedzenie priestoru, v ktorom majú pôsobiť.
Pokiaľ ide o tú prvú otázku, včera o tom pri správe o zahraničnej politike hovoril minister zahraničných vecí. A vcelku beriem odpoveď, ktorú síce nie priamo na túto otázku, ale na naše pôsobenie v tomto priestore pán minister formuloval. To znamená, že naozaj Slovensko má veľmi špecifické postavenie v tomto priestore, pretože rozumie vcelku problémom, ktoré tam sú. Na druhej strane si myslím, že ak to tak je, tak by nemala naša zahraničná politika zostať len pri vojakoch, ale mala by byť aktívnejšia v tejto oblasti a usilovať sa teda, aby sa tie vzťahy tam zlepšovali aj inými prostriedkami a inými nástrojmi než tým, že tam máme svoju vojenskú jednotku.
Ale tá druhá otázka je tiež veľmi dôležitá, pretože pôsobenie ozbrojených síl mimo hraníc Slovenskej republiky je jednoducho mimoriadne vážne a je potrebné, aby bolo aj veľmi presne stanovené i čo do dôvodov, i čo do teritória. Návrh uznesenia, ktoré máme schváliť, je formulovaný tak, že sa má dotýkať vlastne celého priestoru Západného Balkánu. Pýtam sa, čo to je Západný Balkán, kde sú jeho hranice. Ja viem, že v texte materiálu existuje výpočet štátov, ale je potrebné to upraviť aj v návrhu uznesenia, pretože nebudeme môcť hlasovať za niečo, čo nie je jasné priamo z toho aktu rozhodnutia, ku ktorému sa budeme hlásiť. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, máte slovo.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcela by som dve poznámočky k povedanému.
Ak budeme technicky vylepšovať pôsobenie našej jednotky, budeme mať logicky z toho i zvýšené výdavky. To je k tomu ešte predchádzajúcemu.
A teraz k pánu Šimkovi. Pýtam sa: Nebude náhodou rozširovanie priestoru pôsobenia našej jednotky zdôvodniteľné tým, že iné jednotky skracujú svoje kontingenty? Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šimko, nech sa páči, môžete reagovať.
I. Šimko, poslanec: Pani poslankyňa Bollová, vy viete odpoveď na otázku, ktorú ste položili. Je to tak, hovorili sme o tom vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Pán minister nám potvrdil, že iné štáty stiahli svoje jednotky. Naša jednotka pôsobí spoločne s českým kontingentom, je to vlastne česko-slovenská jednotka. A došlo k rozšíreniu pôsobenia tej českej jednotky. A práve preto som sa ja pýtal aj na ten zahraničnopolitický záujem, pretože nazdávam sa, že tá politika, ktorú sme začali uplatňovať už v čase, keď som bol ja ministrom obrany, t. j. že by sme sa mali sústrediť len na tie oblasti, kde existuje nejaký náš zahraničnopolitický alebo bezpečnostný záujem, alebo záväzok, je správna. Ale práve si myslím, že v tomto priestore to zodpovedá tejto politike, aspoň podľa našej koncepcie zahraničnej politiky, tak ako sme o nej diskutovali včera. Len znovu zdôrazňujem, nemalo by to zostať, samozrejme, len pri vojakoch, mali by sme byť aktívnejší aj v tej oblasti diplomacie.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja by som možno len ešte raz zopakoval to, čo je pravdou, že vo výbore sme sa bavili o tom vyčlenení toho územia, aby bolo zadefinované tak, ja som to tu už dneska čítal, že zo súčasných operácií bude vytvorený jeden spoločný operačný priestor, do ktorého budú patriť územie Kosovo, Bosna Hercegovina a Macedónsko. A pre tento operačný priestor NATO používa názov, pojem Západný Balkán. Čiže budú tam len tieto územia, ktoré som tu presne menoval. A na tieto územia chceme rozšíriť operačný priestor KFOR, lebo je pravdou, že bolo zníženie jednotiek, ale, samozrejme, aj našich. Ani my už nemáme vrtuľníkovú jednotku v SFOR, pretože tieto sily sme už sťahovali. A tým, že odišli sily z Bosny a Hercegoviny, KFOR rozširuje aj do tohto priestoru svoje operačné pôsobenie. Stačí to takýmto spôsobom povedať? (Reakcia z pléna.) Ja tu pred sebou nemám uznesenie. Tak navrhujem, súhlasím s tým, aby sa to takto dalo aj do uznesenia pre tieto krajiny. Myslím, že nie je nutné sa tu rozširovať.
Možno snáď len pánu poslancovi Ondriašovi by som rád spomenul, toto nie je operácia NATO, je to rezolúcia OSN a NATO plní iba rezolúciu OSN. Tam sa zúčastňujú aj iné krajiny, než sú členské krajiny NATO. Mohol by som ich tu menovať, je to totižto 17 nečlenských štátov NATO, ktoré sa tam zúčastňujú pri tejto operácii.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 499, spoločnú správu výborov máte v tlači pod číslom 499a.
Prosím znovu pána ministra obrany Slovenskej republiky Juraja Lišku, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo obrany ako ústredný orgán štátnej správy a zároveň štátna rozpočtová organizácia, ktorej bol zverený majetok štátu na plnenie úloh v rámci predmetovej činnosti, v súvislosti s tým spravuje majetok štátu a nakladá s ním podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ministerstvo obrany je správcom majetku štátu, ktorý je tiež v užívaní ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 8 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
V nadväznosti na budúce členstvo Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii jednou z požiadaviek aliancie v rámci plnenia reformných úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky je transfer prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe ministerstva obrany alebo v správe vyššej vojenskej správy na iný právny subjekt.
Vzhľadom na veľký rozsah a špecifický charakter tohto majetku nie je reálny predpoklad, že s týmto majetkom bude v termíne do roku 2006 naložené spôsobom podľa platnej právnej úpravy. Súčasný právny stav by spôsoboval aj nadmernú administratívnu náročnosť pri nakladaní s týmto majetkom, ako aj v rámci schvaľovacích právomocí ministerstva financií, ktoré na takéto prevody udeľuje súhlas.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nehnuteľný majetok špecifického charakteru určený pôvodne na vojenské účely, javí sa vhodné, aby v rámci potrieb verejnej správy bolo na základe nového zákona umožnené nadobudnúť takýto majetok obciam a vyšším územným celkom, na území ktorých sa nachádza. Návrh zákona predpokladá, že pôjde o bezodplatný prevod, pričom právnym titulom bude darovacia zmluva podľa § 628 Občianskeho zákonníka. Navrhuje sa, aby uzatvoreniu darovacej zmluvy predchádzalo rozhodnutie vlády.
S pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe súhlasím v zmysle odporúčaní gestorského výboru.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený vládny návrh zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám uviedol spoločnú správu k návrhu vlády na vydanie zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok (tlač 499).
Výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý bol určený za gestorský výbor, vypracoval správu troch výborov, ktorým bol návrh pridelený, a to správu ústavnoprávneho výboru, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť.
V správe uvádzame fakty, že dva výbory, konkrétne výbor pre verejnú správu, výbor pre obranu a bezpečnosť, odporučili plénu Národnej rady predmetný návrh zákona schváliť.
Ústavnoprávny výbor neprijal k tomuto bodu platné uznesenie.
V spoločnej správe sú taktiež uvedené štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré vzišli z výborov Národnej rady, s tým, že výbor pre obranu a bezpečnosť odporúča pozmeňujúci návrh 3 Národnej rade neschváliť, ostatné tri návrhy odporúča Národnej rade schváliť.
Toľko, všetko v stručnosti zo správy gestorského výboru. Pán podpredseda, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu. Ďakujem pekne za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode.
Pristúpime k rokovaniu o
návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.
Návrh vlády ste dostali pod číslom 588, spoločnú správu výborov máte v tlači 588a.
Znovu dávam slovo ministrovi obrany Slovenskej republiky Jurajovi Liškovi a prosím ho, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane súvisí s plnením záväzkov Slovenskej republiky voči Organizácii Severoatlantickej zmluvy a vyslanie príslušníkov do Afganistanu je konkrétnym príspevkom Slovenskej republiky ku globálnemu boju proti terorizmu a stabilizácii krízových oblastí, ktoré sú zdrojom globálnych bezpečnostných hrozieb. Operácia ISAF plní úlohy vyplývajúce z rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN s cieľom pomáhať afganskej dočasnej vláde udržať bezpečnosť v Kábule a v jeho okolitých oblastiach tak, aby afganská dočasná vláda, ako aj príslušníci OSN mohli pôsobiť v bezpečnom prostredí.
Bezpečnostná rada OSN vyzvala členské štáty OSN, aby prispeli personálom, vybavením a inými zdrojmi k plneniu mandátu misie. 11. augusta 2003 prevzalo NATO velenie a koordináciu nad silami ISAF. Súčasný početný stav ISAF predstavuje okolo 6 400 vojakov. Do síl ISAF prispieva 34 krajín z celého sveta. Slovensko je v súčasnosti poslednou krajinou spomedzi členských aj prizvaných krajín aliancie, ktorá sa misie ISAF priamo nezúčastňuje. Vychádzajúc zo záväzkov Slovenskej republiky ako aktívneho člena NATO a tiež OSN preto navrhujeme vyslanie ďalších príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Afganistanu, do operácie ISAF. Do operácie ISAF v Afganistane navrhujeme vyslať ženijnú odmínovaciu čatu v počte 16 osôb s požadovanou vojenskou technikou a materiálom a jedného dôstojníka ozbrojených síl Slovenskej republiky do štábu Kábulskej mnohonárodnostnej brigády.
Po vami vyslovenom súhlase s týmto návrhom jednotka bude pôsobiť na medzinárodnom letisku KAIA neďaleko Kábulu a jej hlavnou úlohou bude odmínovavanie na plochách a cestných komunikáciách v operačnom priestore ISAF. Toto vyslanie má aj nemalý vojensko-odborný prínos pre ozbrojené sily Slovenskej republiky, a to hlavne v tom, že umožní spolupôsobiť našim vojakom s príslušníkmi viacerých členských štátov aliancie.
Pri prerokovaní predkladaného návrhu vo výboroch bola vznesená otázka k oficiálnemu pozvaniu Slovenska do tejto operácie. V minulosti pri predkladaní podobných materiálov bol súčasťou aj pozývací dokument. K tomu chcem dodať, že naším zaradením sa do radu pristupujúcich krajín do NATO sa zmenil aj systém pozývania do operácií. Ako pristupujúca krajina sme boli pozvaní na plánovaciu konferenciu 18. a 19. novembra 2003, kde bol predstavený operačný plán a kde bola vznesená požiadavka na nedostatkové sily, ktoré by Slovenská republika do operácie mohla poskytnúť. Po vyhodnotení vznesených požiadaviek sme ponúkli riešenie, ktoré sme schopní aj naplniť. Samozrejme, ide o dobrovoľný príspevok v súlade so skutočnosťou, že táto operácia je nad rámec čl. 5 Severoatlantickej zmluvy. V budúcnosti bude pozvanie v písomnej forme ako súčasť materiálu na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky len výnimočne z dôvodu, že Slovensko bude súčasťou plánovacieho procesu jednotlivých operácií od vytvorenia zámeru až po fázu realizácie.
Pre vašu informáciu chcem ešte uviesť, že generálny tajomník NATO ma svojím osobným listom z 23. februára 2004 požiadal o realizáciu nášho politického záväzku, ktorý bol daný 18. a 19. novembra na plánovacej konferencii, ktorý deklarovali spojenci vo zvýšenej podpore aliancie afganskej prechodnej vláde poskytnutím nevyhnutných síl pre rozšírenie misie ISAF.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem pekne.
Vážení páni členovia grémia poslaneckého, vás chcem informovať, že by bolo potrebné už teraz sa zísť, lebo k tomuto bude rozprava, už je prihlásený 1 pán poslanec písomne a, ako som dostal informáciu, ústne ďalší. Takže pán predseda Národnej rady vás prosí, aby členovia grémia sa zišli tu vzadu za rokovacou sálou už teraz. Ďakujem pekne.
Prosím teraz povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Lajosa Ladányiho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister obrany, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane (tlač 588).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 610 z 18. februára 2004 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.
Oba výbory súhlasili s návrhom a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vám uvediem.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z dnešného dňa k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.
"Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane v počte do 17 osôb."
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Ondriaša, takže zatiaľ neotváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte slovo. A zároveň vás prosím, páni technici, aby ste vymazali tých, ktorí sú na tabuli.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, mám niekoľko poznámok ku návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie medzinárodných síl pre podporu bezpečnosti ISAF v Afganistane. Je to tlač 588.
Úvodom musím povedať, že Komunistická strana Slovenska nesúhlasí s prítomnosťou našich vojakov v Afganistane a ani so zvýšením ich počtu o 17 príslušníkov, čo nás bude stáť ďalších 70 mil. korún. Preto uvedený návrh nepodporíme.
Ale ja by som sa dotkol inej otázky. Zaujalo ma, že 11. 8. 2003 NATO prevzalo velenie a koordináciu nad silami ISAF v Afganistane a že Slovensko vysiela ďalších vojakov do Afganistanu v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči NATO. Zrejme je to nový typ vojenskej demokracie. V tejto demokracii mocné krajiny vojensky napadli a ovládajú Afganistan, aby si tam zabezpečili ekonomické a politické záujmy. Aby takéto ovládanie krajiny bolo lacné, využívajú NATO, t. j. peniaze daňových poplatníkov členských štátov NATO na zabezpečenie ich ekonomických a politických záujmov v Afganistane. Je možné, že toto bude v budúcnosti hlavné poslanie NATO. Už to nebude vznešené poslanie chrániť štáty NATO proti agresorovi.
Podľa predkladanej správy Slovensko vysiela ďalších vojakov do Afganistanu v zmysle záväzkov Slovenskej republiky voči NATO. Prekvapuje ma, že záväzok slovenských vojakov je chrániť ekonomické a politické záujmy cudzích krajín v Afganistane, a to z peňazí daňových poplatníkov občanov Slovenska. Ako som už povedal, je veľmi pravdepodobné, že toto bude hlavné poslanie slovenských vojakov v NATO v budúcnosti. V súčasnosti namiesto zabezpečenia mieru a stability v Afganistane v operácii Trvalá sloboda, ktorú tam mali priniesť koaliční vojaci, centrálna moc je oslabená a v Afganistane vládnu lokálni vojenskí velitelia, ktorí terorizovali v minulosti a podľa potreby terorizujú aj teraz obyvateľov.
Podľa údajov publikovaných 22. 9. 2003 v britskom denníku The Guardian Spojené štáty a ich spojenci použili v Afganistane v akcii Trvalá sloboda od 7. októbra 2001 viac ako 10 mld. dolárov. Z tejto sumy viac ako 80 % sa použilo na zaplatenie bombardovania Afganistanu a na podplácanie lokálnych vojenských veliteľov, bývalých mudžáhidov, ktorí sa sami nazývajú Severná aliancia. (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, kľud v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý. Všetko sa dá, len chcieť treba.
K. Ondriaš, poslanec: Spojené štáty darovali každému lokálnemu vojenskému veliteľovi desiatky tisíc dolárov a nákladné auto zbraní.
Podľa vyjadrenia oficiálneho predstaviteľa CIA pre Wall Street Journal Spojené štáty sa snažia kontaktovať každého lokálneho veliteľa. Inými slovami, podplácajú lokálnych veliteľov Severnej aliancie, aby nebojovali medzi sebou, ale proti Talibanu. Pri stabilizácii situácie v Afganistane Spojené štáty sa spoliehajú na týchto lokálnych vojenských veliteľov, pričom rozdiel medzi vládou súčasných lokálnych vojenských veliteľov a Talibanu je veľmi malý. Obe zoskupenia sú diktátorské, fundamentalistické a nepripúšťajú modernizáciu krajiny. V deväťdesiatych rokoch v bojoch Severnej aliancie proti Talibanu obyvatelia preferovali Taliban, pretože bol ľudskejší a spravodlivejší.
Pre zaujímavosť. Podľa správy OSN, Úradu o drogách a kriminalite, vďaka oslabeniu centrálnej moci miestni lokálni vojenskí velitelia dokázali zvýšiť produkciu ópia viac ako deväťkrát v porovnaní, keď tam vládol Taliban. V súčasnosti pokrývajú viac ako 77 % celosvetovej produkcie ópia. V odľahlých častiach Afganistanu sa heroín používa ako platidlo. Napr. 95 % heroínu, ktorý sa predáva v Londýne, pochádza v súčasnosti z Afganistanu. Dokonca OSN varuje, že z Afganistanu sa môže stať drogový štát, drogoví baróni budú mať oveľa väčšiu moc ako centrálna vláda.
Neviem, ale mám dojem, že operácia Trvalá sloboda zabezpečuje optimálne podmienky pre výrobu a distribúciu ópia a heroínu. Pýtam sa: Takúto demokraciu pomáhame chrániť v Afganistane? Takto má fungovať Trvalá sloboda v Afganistane? Pýtam sa všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí podporili náš vstup do NATO okrem klubu KSS: Toto je cieľ našej pôsobnosti v NATO? Neviem, zatiaľ sa zdá, že zrejme áno. Ďakujem za pozornosť.