V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Podľa správy, ktorú nám prečítal pán Lintner, a nadväzujem na vystúpenie kolegu Pinkavu, v podstate našou úlohou je formálne preskúmať, či sú dané podmienky na to, aby sa naši dvaja kolegovia stali podľa Trestného poriadku obvinenými. Myslím, že tie podmienky nie sú splnené a jedna významná okolnosť ma k tomu vedie, aby som nedôveroval vyšetrovateľovi, ktorý vzniesol obvinenie a ktoré pán prokurátor si osvojil, keď sa obrátil so žiadosťou o zbavenie imunity našich dvoch kolegov, a to je nesporná skutočnosť o tom, že v tejto istej kauze stíhal mimo iného aj nášho kolegu Jána Mikuša, ktorý je teraz v nemocnici, bez toho, aby si zistil takú elementárnu skutočnosť, či tento pán je, alebo nie je poslancom Národnej rady. Hoci nás je len 150, tak minimálne každý občan vie aspoň, kto je poslancom Národnej rady. Myslím si, že pokiaľ takýto produkt bol tu vyprodukovaný s takouto elementárnou chybou, vzbudzuje veľmi vážne pochybnosti aj o tých ostatných veciach, o ktorých hovorili kolegovia predo mnou. Ešte jednu poznámku. Myslím si, že nepriamo znovu rozhodujeme aj o tom, či je potrebné, aby v našej Ústave bola zachovaná imunita poslancov. Chcem teda zároveň odkázať tým kolegom, ktorí majú pokušenie navrhnúť zrušenie tohto ustanovenia, že daj pánboh, aby bolo zachované toto ustanovenie čo najdlhšie, pokiaľ sa budú robiť takéto elementárne právne lapsusy, ako to bolo v tomto prípade. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Husár. Pán poslanec Krajči, stiahli ste, hej? Nech sa páči, pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, predovšetkým úvodom chcem pre tých, ktorí si to nemohli prečítať, pripomenúť, že som jedným z tých, ktorí sú uvedení v zozname štátnych funkcionárov, ktorí tieto byty nadobudli. Hovorím to preto, aby ste vedeli popredu, že nemôžem byť v tejto veci nezaujatý, ale zároveň vás ubezpečujem, že sa pokúsim o absolútnu objektivitu. Chcem zneužiť - a ospravedlňujem za to -, túto možnosť a poďakovať dodatočne funkcionárom Fondu národnej majetku, vtedajším funkcionárom, vláde aj parlamentu za to, že mi v tom čase umožnil prežiť výkon funkcie v dôstojnom prostredí s tými, ktorých v priorite svojich hodnôt považujem za najdôležitejších, s mojou rodinou.

Vážené kolegyne, kolegovia, rôzne výklady toho, čo sme v takýchto veciach povinní urobiť a čo nie sme povinní, ba dokonca čo nesmieme, našli odpoveď v slovách, ktoré formuloval náš ctený kolega Dr. Drgonec v komentári k Ústave Slovenskej republiky. Z nej jasne vyznieva, že hrať sa na Piláta v tomto prípade nikto z nás právo nemá. Je našou povinnosťou vyhodnotiť, či žiadosť predložili Národnej rade nielen kvalifikované orgány, ale či aj predložili kvalifikované dôvody a dôkazy na to, aby sme našich kolegov na trestné stíhanie mohli vydať. Sme nielen povinní sa s týmito dôkazmi vysporiadať, ale i dbať na ochranu základných práv a slobôd tých, o ktorých sa rozhoduje. Dovoľte, aby som konštatoval, že za roky, ktoré sedím v tomto parlamente, som takú znôšku právnych hlúpostí, surovostí, takú ukážku neschopnosti ešte nečítal a v parlamentných laviciach ešte za tri volebné obdobia niečo podobného neležalo. Nekvalifikovanosť a neodbornosť vyšetrovateľov aj dozorujúcich prokurátorov ma však vedie k ďaleko vážnejšiemu zamysleniu a budem hovoriť o tom, prečo je naozaj hlboko neodborná, nekvalifikovaná. K vážnemu zamysleniu, vážení kolegovia a kolegyne predovšetkým z vládnej koalície, či sa možno poctivé, čisté zámery ministra vnútra, ministra spravodlivosti, či sa možno absolútne čisté a poctivé zámery generálneho prokurátora dokážu realizovať s takýmito ľuďmi, dokážu realizovať s takýmito takzvanými prokurátormi, ktorí sú schopní takýmto spôsobom vykladať zákon a právo, ktorí sú schopní ho takýmto spôsobom deformovať. Prečo si dovolím všetky tieto tvrdenia? Ak ste prečítali predloženú správu, celé obvinenie je založené na nasledovnom konštatovaní: Milan Rehák a Igor Pinkava sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona, pretože si prisvojili majetok Fondu národného majetku Slovenskej republiky a tento bez schváleného rozhodnutia o privatizácii - a teraz prosím o vašu trošičku pozornosti -, v rozpore s ustanoveniami § 10, § 12, § 28, § 29, a § 38 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov odpredali jednotlivým fyzickým osobám. Toto konštatovanie sa opakuje na každej tretej strane predloženej správy. Teda nielen právo, ale aj sedliacky rozum nám káže, aby sme si predovšetkým ujasnili, keďže hmotnoprávne sa toto obvinenie opiera o zákon č. 92/1991 o veľkej privatizácii, či sa tento zákon na predmetnú kauzu a predmetný majetok vzťahuje. Odpoveď na túto otázku nám dáva základný, to znamená prvý paragraf uvádzaného zákona, ktorý znie: Tento zákon upravuje podmienky prevodu majetku štátu a tak ďalej a tak ďalej, ale podčiarkujem a opakujem, že hovorí o podmienkach prevodu majetku štátu. Toto, čo viacerí kolegovia už uviedli, je tým rozhodujúcim a základným faktom, na základe ktorého potom môže vyšetrovateľ či prokurátor konať ďalej. Z výsledku zisťovania skutkového stavu vyplynula právne relevantná zásadná skutočnosť, že tak byty ako garážové "stánia", ktoré sú predmetom alebo obsahom trestného stíhania, nikdy neboli majetkom štátu. Ich pôvodným vlastníkom bolo Stavebné bytové družstvo Kredit, ktoré ho previedlo zmluvne na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Obidva tieto subjekty sú neštátnymi organizáciami a teda v nadväznosti na citovaný § 1 zákona je úplne jasné nielen pre právnika, nielen pre prokurátora či kvalifikovaného vyšetrovateľa, ale aj pre radového občana a laika, že nejde o majetok štátu a že v tomto prípade nemôžu byť použité žiadne ustanovenia tohto zákona a deklarovaný rozpor s týmito ustanoveniami ako prípadná trestná činnosť uvedených kolegov.

Vážené kolegyne, kolegovia, odznela tu veľmi závažná skutočnosť, ktorú uviedol kolega Pinkava, ja ju musím podčiarknuť. V náleze Ústavného súdu, v jeho odôvodnení bolo veľmi zrozumiteľne vyjadrené, že Fond národného majetku pri svojich právnych úkonoch, právnych úkonoch, opäť podčiarkujem, nepodlieha žiadnemu predchádzajúcemu ani následnému rozhodovaniu štátnych orgánov. Z toho vyplýva, že aj keď je pravdou, že právne pomery a postavenia Fondu národného majetku sa spravujú ustanoveniami zákona č. 92/1991 Zb., vo všetkých ostatných veciach, ktoré tento zákon neupravuje, sa konanie tohto fondu ako právnickej osoby - neštátnej právnickej osoby - riadi Ústavou Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Tak ako to bolo zdôraznené, v týchto záležitostiach teda fond môže bez predchádzajúceho úkonu, v nadväznosti na odkaz Ústavného súdu, čo rozhoduje o svojom majetku, konať nezávisle od rozhodnutia ktorýchkoľvek orgánov. Vlastne by som mal týmto skončiť, pretože ak § 1 citovaného zákona vylučuje podriadenie tejto veci pod deväťdesiatdvojku, odpadá akákoľvek hmotnoprávna podmienka, ktorá by zakladala možnosť stíhania našich kolegov. Ale chcem, vážené kolegyne, kolegovia, podporiť tie moje trošku arogantné tvrdenia o schopnostiach našich vyšetrovateľov ešte niekoľkými poznámkami. Hneď na úvodnej strane vyšetrovateľ uvádza: Milan Rehák a tak ďalej, si prisvojili majetok fondu, ktorý im bol zverený tak, že v súvislosti s kúpou bytov zaplatili za bytové družstvo Kredit podľa neho teda povinnú daň z prevodu v sume 1 800 000 Sk.

Vážení kolegovia (So smiechom.) a kolegyne, prepáčte, že sa skoro nahlas smejem, ale uvedomte si obsah tohto tvrdenia. Tým, že niekto niekomu zaplatil, si prisvojil. Táto právna logika a argumentácia naozaj nedosahuje ani úroveň, po slovensky povedané najprimitívnejších požiadaviek na zdravý sedliacky rozum. Pokiaľ by vyšetrovateľ bol venoval - a zároveň aj dozorujúci prokurátor - čo len trochu pozornosti analýze zákona 92, musel dospieť k úplne iným záverom, k akým dospel. Musel zistiť skutočnosti, ktoré sú pre mňa a pre každého, kto tento zákon trochu pozná, úplne samozrejmé. Chcem teda povedať, že aj ďalšie odkazy na § 10, § 12 a iné, ktoré pán vyšetrovateľ urobil, sú hlboko mylné, hlboko skresľujúce. Tak ako sa zmysel zákona nedá určiť z jeho jednotlivých od seba izolovaných ustanovení, nedá sa vo väčšine správne určiť ani význam jednotlivého izolovaného ustanovenia zákona. Ak máme docieliť reálny a právne relevantný výklad, musíme jednotlivé ustanovenia zákona vykladať v súvislosti s ostatnými a s odkazom na vnútornú štruktúru zákona. Na toto vás chcem práve, vážené kolegyne a kolegovia, upozorniť. Tak § 10, § 12 a nasledujúce sú veľmi zrozumiteľne včlenené do tretej časti zákona, ktorá je pomenovaná Prechod privatizovaného majetku na fond a jeho použitie. Keďže nešlo o majetok, ktorý bol určený na privatizáciu, keďže nešlo o privatizovaný majetok, absolútne neobstojí primitívne tvrdenie, že vydali tento majetok iným osobám zmluvne bez predchádzajúceho privatizačného rozhodnutia. Absolútne nie sú potom použiteľné ustanovenia § 12 pre vznesenie obvinenia, § 11, rovnako § 28 a § 29 zákona, pretože všetky tieto ustanovenia hovoria výlučne o majetku a spôsobe nakladania s ním na základe rozhodnutia o privatizácií. Chcem ešte uviesť, vážené kolegyne, kolegovia, že niektoré logické a myšlienkové procesy vyšetrovateľa, ale prisúvam k nemu aj prokurátora, sú úplne absurdné. Keby bol preštudoval trošku dôkladnejšie § 28 ods. 1 zákona, na ktorý sa niekoľkokrát odvoláva, bol by zistil, že privatizovaný majetok, ktorý prešiel na fond, podľa tohto zákona tvorí iba jednu časť majetku a teda iba na túto sa následne vzťahuje § 12 zákona a všetky ďalšie, na ktoré sa odvoláva, a bol by zistil, že majetok fondu tvorí i zisk z účasti fondu na podnikaní, výnosy z predaja akcií, akcie alebo majetkové podiely, ktoré fond nadobudol mimo rozhodnutí o privatizácii. Vyšetrovateľ by pri pozornom skúmaní zákona zistil a bol by si uvedomil, že je veľmi podstatný obsahový rozdiel medzi majetkom fondu, predovšetkým teda v tomto prípade, hnuteľným a medzi príjmami a výdavkami fondu, o ktorých práve § 28 pojednáva. Tieto sú vždy vyjadrené iba v korunovom objeme a predstavujú nie konkrétny majetok, ale iba jeho pohyb, teda zvýšenie alebo zníženie. Správny logický a gramatický výklad ustanovenia § 28 by súdu povedal, že predaj bytov a garážových "stání", predstavuje príjem Fondu národného majetku, ktorý nie je ustanovením § 28 zakázaný, práve naopak, a že ods. 3 § 28 hovorí iba o tom, na čo môže byť takýto príjem použitý. Predajom a ziskom príjmu teda nedošlo k rozporu s ustanovením § 28, došlo by k nemu iba v prípade, ak by bol príjem použitý v rozpore s ustanovením tohto paragrafu. Absurdným sa potom stáva aj tvrdenie, že fond mal oprávnenie iba na to, aby podľa schváleného rozpočtu na rok 1995 byty nadobudol, nie však už na to, aby byty predal. Argumenty odzneli z mnohých úst. Avšak uchýlim sa teraz, ak dovolíte, k logike pána vyšetrovateľa. Fond národného majetku predložil Národnej rade Slovenskej republiky ročnú uzávierku fondu za rok 1996, v ktorej boli uvedené na strane 12 ako ostatné mimoriadne výnosy aj výnosy z predaja bytov. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 681 z 3. júla 1997 ročnú uzávierku fondu schválila bez pripomienok. Podľa myslenia a v súlade s logikou pána vyšetrovateľa týmto vyslovila súhlas s prevodom bytov.

Vážené kolegyne, kolegovia, som hlboko presvedčený, že moji kolegovia by sa z tejto, ak dovolíte, nemôžem si to odpustiť, špinavej kauzy, vysekali aj inou cestou a spôsobom ako tým, že zahlasujeme tak alebo onak. Ja sa opäť pokúsim predovšetkým poukázať na hrozbu, na hrozbu pre celý tento štát, ak takíto kvalifikovaní vyšetrovatelia prokuratúry a prokurátori budú naďalej v tomto štáte rozhodovať o osude ľudí, ak budú naďalej rozhodovať o zákonnosti a nezákonnosti. Varujem, veľmi varujem každého, kto to myslí so Slovenskom dobre, a predovšetkým príslušných pánov ministrov, aby si takýchto ľudí v svojich službách ponechávali. Ak dovolíte, budem teraz apelovať na jedno jediné, na váš zdravý rozum, na vašu logiku a na váš aspoň trochu zmysel pre fair play a spravodlivosť a preto si v súlade s tým, o čom som hlboko presvedčený, že je to tak, z dôvodov tých, že naozaj nám doposiaľ vyšetrovateľ nepredložil kvalifikovaný návrh, dovolím podať procedurálny návrh, aby sme v rokovaní o tomto bode nepokračovali, aby sme ho prerušili a aby bol materiál pre Národnú radu doplnený na základe žiadosti Národnej rady o nové kvalifikované dôvody, ktoré by zakladali dôvod pre Národnú radu o takomto materiáli rokovať. Ďakujem vám za pozornosť, ospravedlňujem sa za nesúrodosť, bolo mojou úlohou skončiť čo najrýchlejšie, do 17.00 hodiny. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Krajči...

G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že mám málo času, chcem zareagovať na vystúpenie pána Husára v tej časti, kde hovorí o vyhodnotení dôkazov, ktoré predkladajú vyšetrovatelia do Národnej rady Slovenskej republiky. Som toho názoru, že naozaj Národná rada Slovenskej republiky musí zvážiť dôvody, pre ktoré treba poslanca zbaviť imunity, v opačnom prípade by sme tu boli len hlasovacie stroje, ktoré rozhodujú na základe straníckej príslušnosti, čo sa aj potvrdzuje. Chcem povedať, že vládna koalícia má jediný argument, o ktorom hovorí, že my tu nerozhodujeme o vine a nevine, že my to delegujeme na súd. Treba si dať aj druhú otázku, kedy sa ten, ktorého zbavia imunity, dostane pred súd a kedy súd o tejto vine a nevine rozhodne. A tu si treba povedať, na čo slúžia tieto inkvizičné parlamentné procesy od roku 1999, keď doposiaľ súd ani v jednom prípade nevyriekol rozhodnutie o vine alebo nevine ľudí, ktorí boli zbavení imunity. Právoplatné rozhodnutie neexistuje. Môžem konkrétne na svojom prípade povedať, od roku ´99 nebol prokurátor schopný vzniesť ani obžalobu a dodnes sa týmto prípadom zaoberajú tak, ako im to vyhovuje, politicky, bez akéhokoľvek dôvodu na to, aby bol prípad vyriešený. A potom chcel by som poprosiť aj vážených kolegov z vládnej koalície, aby mali rovnaký meter na všetkých poslancov, a chcel by som ich upozorniť, pretože ja mám dobrú pamäť a pamätám si, keď tu bol návrh na zbavenie imunity pána Kresánka, že do dnešného dňa, ani dovtedy, kým skončilo volebné obdobie tejto Národnej rady, nebol predložený tento návrh na rokovanie do pléna Národnej rady, pretože išlo o poslanca vládnej koalície. Takže, takýto meter by... (Vystúpenie prerušené časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská...

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa zaráža pri prerokúvaní tohto bodu, že tu nie je prítomný generálny prokurátor, že tu nie je prítomný minister spravodlivosti, pretože si myslím, že právo tu dostáva dnes jednoznačne po nose. Pani justícia má nielen zaviazané oči, ale zdá sa, že má aj zaviazané ústa a aj zapchaté uši. Zneužívate právo ako politickú sekeru na opozičných poslancov. Kedy sa vám zachce, vtedy urobíte poľovačku, aby ste zakryli, že v tomto štáte ľudia dnes sú na pokraji, veľakrát na pokraji aj so svojimi silami zvládať osudy, ktoré ste im pripravili. Som veľmi rada, že sú prenosy, aj keď sú vo veľmi nevyhovujúcom termíne, lebo myslím si, že občania si urobia dobrý obraz o tom, akí ľudia pripravujú zákony pre nich, pre ich každodenný život, pre ich choré deti a pre ich postihnutých príbuzných. Urobia si veľmi dobrý obraz o tom, koľko je ľudí v tejto sále, ako sa bude rozhodovať o osudoch aj našich dvoch poslancov. Je to neúcta k zákonu a je to neúcta, vážení kolegovia, ku cti druhých ľudí. Nechcite potom, aby si niekto mohol vážiť vás, keď si vy nevážite česť toho druhého. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa vás pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto. Končím rozpravu. Pán navrhovateľ, predseda mandátového a imunitného výboru, chcete sa vyjadriť?

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, nie. Myslím si, že všetko, čo k tejto kauze malo byť povedané, bolo vyslovené, a už len podľa vedomia a svedomia.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Cabaj...

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene štyroch klubov opozície požiadal o 20-minútovú prestávku na poradu klubov.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem prestávku do 17.40. 17.30, ospravedlňujem sa. 17.30. Zároveň prosím poslancov za Ľudovú stranu - HZDS, aby išli do svojho klubu na 76.

(Prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Panie poslankyne, páni poslanci, chcem odporučiť, aby Národná rada teraz pristúpila k hlasovaniu o návrhoch zákonov, ktoré sme prerokovali dopoludnia, hlasovali o jednotlivých prerokovaných bodoch, potom by sme hlasovali o bode programu, ktorý sme prerokovali pred vyhlásením prestávky, potom by sme pristúpili k tajnej voľbe o návrhu na voľbu členov televíznej rady, pán minister životného prostredia má jeden bod, ktorý sme prerokovali, ktorý ešte, ak by bola vôľa. Pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Jarjabek, ak by bola vôľa prerokovať, tak by som odporúčal, keby sme pred hlasovaním o členoch televíznej rady prerokovali návrh pána ministra životného prostredia a hlasovaním o kandidátoch na voľbu členov televíznej rady by sme prerušili dnešné rokovanie Národnej rady. Je s takýmto postupom súhlas, páni poslanci? Ešte nám zostáva hlasovať, respektíve rokovať o dvoch prerušených bodoch programu, o ktorých rokovali výbory pre sociálne veci a bývanie, ako aj ústavnoprávny, a to sú návrhy, ktoré súviseli s podaním dvoch pozmeňujúcich návrhov k návrhu o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ako aj o návrhu zákona o poisťovníctve. Pán minister, poprosím teraz najskôr, odporúčam, aby sme hlasovali o tých prerokovaných návrhoch zákonov. Potom sa skúsime v krátkej päťminútovej prestávke dohodnúť, ako s vašimi návrhmi. Pán poslanec Federič! Pán poslanec Federič, máte slovo. Zrejme omyl. Pán poslanec Kaliňák, prosím, aby ste nezapínali svojho kolegu Federiča. Teraz poprosím pána poslanca Vavríka, Roman! Aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť ako spoločný spravodajca uvádzal návrhy na hlasovanie k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok. Pán poslanec Vavrík, nech sa páči, máte slovo. Tlač 499.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, pristúpime k hlasovaniu. Poprosím, aby ste si zobrali pred seba tlač 499a. Pán predseda, budeme hlasovať o štyroch pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor navrhuje, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 2 a 4 s odporúčaním schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru uvedené body zo spoločnej správy schváliť.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 134 za návrh, 1 nehlasoval.

Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

Ďalší návrh.

R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, poprosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 3 zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 3 zo spoločnej správy. Gestorský výbor neodporúča schváliť.

(Hlasovanie.) 141 prítomných, 7 za návrh, 62 proti, 72 sa zdržalo.

Bod 3 zo spoločnej správy sme neschválili.

Prosím, ďalší návrh.

R. Vavrík, poslanec: Pán predseda, vyčerpali sme všetky pozmeňujúce návrhy. Dovoľte, aby som informoval Národnú radu o tom, že výbor ma splnomocnil, aby som ju požiadal, aby sme hlasovali ihneď v treťom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mitrík! Páni poslanci, hlasujeme o odporúčaní výboru prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 136 za návrh, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o

Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov a poslankýň, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh uznesenia k hlasovaniu o zákone ako o celku. Nech sa páči, pán poslanec.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s tým, že Národná rada súhlasí s predloženým návrhom zákona. Výbor odporúča schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci, a hlasujme o odporúčaní výboru vládny návrh zákona so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi v druhom čítaní schváliť.

(Hlasovanie.) 142 prítomných, 141 za návrh, 1 sa zdržal.

Návrh sme schválili.

Pán poslanec Vavrík, neodchádzajte, pretože ste povereným spravodajcom aj pri návrhu vlády na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný priestor na západnom Balkáne. Prosím vás, aby ste Národnú radu informovali o návrhu gestorského výboru k hlasovaniu o prerokúvanom bode programu. Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Šimko s upresnením uznesenia. Preto si dovolím prečítať uznesenie ako celok aj s doplňujúcim návrhom pána poslanca Ivana Šimka. Uznesenie Národnej rady z dnešného dňa k návrhu na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na západnom Balkáne, tlač 587.

Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Duray, nebavte sa s pánom poslancom Mečiarom, lebo zdá sa, že... (Smiech v rokovacej sále.)

R. Vavrík, poslanec: Národná rada SR podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na rozšírenie priestoru pôsobenia jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii KFOR na spoločný operačný priestor na západnom Balkáne, do ktorého patrí územie Kosova, Bosny a Hercegoviny a Macedónska. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, s návrhom na zmenu uznesenia, tak ako predniesol pán poslanec Šimko, budeme hlasovať o návrhu. Prosím, prezentujme sa hlasujme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 122 za návrh, 9 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Teraz poprosím pána poslanca Ladányiho, aby ako poverený spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie v Afganistane. Nech sa páči, pán poslanec Ladányi, máte slovo.

L. Ladányi, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V rozprave neodznel žiadny pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ako som predniesol pred rozpravou.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, návrh uznesenia máte rozdaný písomne v laviciach. Pán spoločný spravodajca vo svojom vystúpení uviedol návrh a zdôvodnil ho, budeme o ňom hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 109 za návrh, 15 proti, 15 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Teraz poprosím pána poslanca Lintnera, predsedu výboru, mandátového a imunitného, aby z poverenia výboru uviedol návrh uznesenia k správe výboru k súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Reháka a Igora Pinkavu. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave odznel jeden procedurálny návrh, ktorý predniesol pán poslanec Husár, verím, že som si to dobre zaznamenal. Pán poslanec, skúste ma kontrolovať. Nepokračovať, prerušiť rokovanie o tomto bode. Materiál doplniť o nové kvalifikované dôvody, ktoré by zakladali možnosť o takejto žiadosti rokovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Takýto návrh podal aj pán poslanec Mečiar.

Ľ. Lintner, poslanec: To bolo vo faktickej poznámke, pán predseda. Nedalo sa to akceptovať ako procedurálny návrh.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno. Páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Husára. Prerušiť a doplniť návrh.

(Hlasovanie.) Poprosím technikov, aby uviedli na tabuli výsledky hlasovania, ak je to možné.

Nie, páni poslanci. Budeme hlasovať ešte raz o návrhu, ospravedlňujem sa. Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o návrhu pána poslanca Husára. Vrátiť a doplniť.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 70 za návrh, 12 proti, 54 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

Prosím, pán poslanec, pán predseda, navrhnite.

Ľ. Lintner, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktoré som predniesol v rámci prednesenia správy, môžem ho znovu prečítať. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky vo veci žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003, evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z . o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Milana Reháka a Ing. Igora Pinkavu na základe žiadosti krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave z 5. novembra 2003 evidovanej pod číslom 2 Kv 105/02. Môžete dať hlasovať, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, tak ako ho predniesol pán predseda mandátového a imunitného výboru.

(Hlasovanie.) 139 prítomných, 70 za návrh, 54 proti, 15 sa zdržalo.

Ďakujem pánovi predsedovi výboru.

Páni poslanci, je všeobecný súhlas tým, aby sme prerokovali teraz návrh bodu programu pána ministra životného prostredia a po ňom by sme pokračovali v tajných voľbách a v prerokúvaní návrhov zákonov, ktoré sme neodhlasovali, kde boli podané pozmeňujúce návrhy pána poslanca Mikuša k zákonom, ktorých predkladateľom bol z poverenia vlády pán minister financií. Je takýto súhlas? Nech sa páči, pán minister životného prostredia.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predovšetkým vám ďakujem, že ste mi umožnili ešte vystúpiť a uviesť návrh zákona v druhom čítaní. Je to vcelku jednoduchý návrh zákona, ktorý nebudem musieť ani dlho uvádzať. Ide o prevzatie príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady a príslušných princípov a záväzkov, ktoré vyplývajú z takzvaného Oruského dohovoru o zhromažďovaní a sprístupňovaní informácií o životnom prostredí. V našom právnom poriadku upravuje problematiku prístupu verejnosti k akýmkoľvek informáciám zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Ale keďže v životnom prostredí je mnoho špecifík, bolo potrebné, aby sme tento zákon upravili, respektíve aby sme vytvorili nový zákon, ktorý práve tieto špecifiká v životnom prostredí zohľadňuje. Treba povedať, že pôvodný náš návrh obsahoval ešte ďalšiu časť a to sprístupňovanie informácií, pretože však túto časť upravuje aj spomínaný platný zákon č. 211/2000 Z. z., preto sme túto časť potom následne z návrhu zákona vynechali. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že môžete tento zákon podporiť s čistým svedomím. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pána poslanca Jaďuša, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o výsledku o prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím, aby sme sa upokojili a chcem vás poprosiť, aby ste neopúšťali rokovaciu sálu, pretože po prerokovaní tohto bodu programu budeme pokračovať hlasovaním o tajnej voľbe na členov televíznej rady. Pán poslanec Jaďuš, máte slovo.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán minister, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, tlač 505, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto zákonu uvedenému ako tlač 505a, túto správu máte pred sebou.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní vládneho návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí, tlač 505a, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru č. 97 dňa 27. februára 2004. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 750 z 23. januára 2004 pridelila vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie. Vládny návrh zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, uznesenie č. 150 zo 17. februára 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, uznesenie č. 89 tiež zo 17. februára 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s § 52 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pred sebou pod bodmi 1 až 16 v časti IV spoločnej správy. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, podotýkam však, že stanovisko gestorského výboru je uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch uvedených v časti IV spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením 97 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravy s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania. Pán predseda, prosím o otvorenie rozpravy v druhom čítaní a zároveň sa hlásim ako prvý.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Panie poslankyne, páni poslanci, poprosil by som o dôstojné rokovanie, ďalšieho priebehu. Pán poslanec Jaďuš sa prihlásil do rozpravy ústne. Pýtam sa, či sa ešte niekto okrem neho hlási do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Prosím operátorov, aby zapli program možnosti prihlasovania sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa nehlási z prítomných pánov poslancov do rozpravy nikto, preto možnosť prihlásiť sa do rozpravy končím. Nech sa páči, pán poslanec Jaďuš.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predložením zákona o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí slovenská vláda naplnila v jednej časti svoj záväzok vyplývajúci z nášho pristúpenia k Oruskému dohovoru, ktorý v roku 1998 prijalo 35 štátov a Európska únia ako Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Na zabezpečenie prvého piliera Európskeho dohovoru bola vydaná smernica Európskeho parlamentu a Rady v januári 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem päťminútovú prestávku. Nie je dôstojné rokovať v takejto atmosfére. Naozaj, treba upokojiť situáciu v Národnej rade, päťminútová prestávka.

(Prestávka.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne a hlavne páni poslanci, prosím vás, sadnite si na svoje miesta, nediskutujte v rôznych menších alebo väčších skupinách, aby sme mohli konečne dokončiť tento bod. Pán poslanec Jaduš sa prihlásil do rozpravy, už sme raz prerušili, prosím vás, aby ste zabezpečili aj pánovi poslancovi dôstojné podmienky, aby mohol svoje pripomienky tu povedať. Nech sa páči.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem pekne, budem pokračovať. Nami prijímaný zákon však dnes nechápeme len čisto technokraticky ako legislatívny krok v oblasti aproximácie práva, ale ako zákon s dušou, ktorého význam dokazuje aj priebeh rokovania gestorského výboru, Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody, kde jednoznačný súlad medzi koaličnými a opozičnými poslancami ako aj podpora spoločnej správy dokazuje, že zákon v tejto podobe bol dlhodobo očakávaný a je pre Slovensko mimoriadne potrebný. Dokonca je možné povedať, že tento zákon sa môže stať prelomovým vo väzbe na postavenie problematiky životného prostredia vo vedomí celej spoločnosti. Občanom sa dostáva do rúk silný nástroj, ktorý im umožňuje získať doslova všetky informácie - okrem utajovaných skutočností - o svojom úzkom i širokom okolí, o všetkých negatívnych vplyvoch, ktoré sa podieľajú na ovplyvňovaní životného prostredia, vplývajú na kvalitu jeho zdravia a života. Nespochybňujem dikciu zákona, ale tento zákon potrebuje masívnu kampaň a osvetu, aby sa uviedol do života. Vyzývam preto ministerstvo životného prostredia, aby sa vážne zaoberalo možnosťou vysvetľovacej a osvetovej kampane, pretože masívne využívanie zákona v praxi povedie k ďalším efektom. Zvýšenie záujmu o získavanie informácií o životnom prostredí, získavanie informácií o bezprostredných negatívnych vplyvoch na život občana zákonite vyvolá silný tlak na odstraňovanie negatívnych faktorov na riešenie problémov v životnom prostredí. Pretože naše záväzky, záväzky Slovenskej republiky nekončia len umožnením prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ale Slovenská republika sa zaviazala v Európskom dohovore aj umožniť podiel verejnosti na rozhodovaní a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, nebudem vás ešte raz upozorňovať, prerušíme dnešné rokovanie.

J. Jaduš, poslanec: To znamená, že vláda sa zaväzuje k právu občanov dožadovať sa nápravy a odstránenia negatívnych pôsobení a faktorov na životné prostredie, ich zdravie a životy. A práve dôsledné vynútenie si práva verejnosti na nápravu môže konečne donútiť aj vládu Slovenskej republiky k zásadnej zmene postoja rezortu k rezortu životného prostredia. Každým rokom čoraz výraznejšie škrty vlády v rozpočtoch tohto rezortu odďaľujú definitívne riešenia a bezprecedentne prehlbujú škody a rezort životného prostredia - a to si treba uvedomiť -, nikdy nemôže a nebude prinášať zdroje do štátneho rozpočtu, ale naopak, bude z neho len a len čerpať. Táto potreba bude stále narastať. Ak je však vláda a ministerstvo financií slepé a hluché k požiadavkám rezortu a mimovládnych organizácií, verím, že nebude hluché k množiacim sa požiadavkám zo strany občanov a teda aj voličov. Vážené kolegyne, kolegovia, informácie, ktoré môžu mať v konečnom dôsledku iba dokumentačný charakter či štatistický význam, to je jediné negatívum, ktorého sa obávam v dikcii alebo v uplatňovaní tohto zákona. Ale, žiaľ, som si vedomý toho, že ministerstvo životného prostredia nemá dostatok financií na potrebné pokrytie kvalitnými informačnými technológiami a žiaľ, aj toto vynútilo istú poddimenzovanosť v oblasti personálneho a technického zabezpečenia výkonu tohto zákona. Vážené kolegyne, kolegovia, pevne verím, že sa aj k mojim výzvam o osvetu v tejto oblasti, o osvetu v uplatňovaní tohto zákona pripojíte a budete vplývať na svoje okolie tak, aby sme tento zákon mohli dôsledne využívať v náš spoločný prospech. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)