V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Jaduš.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, už dlhodobo je doslova módou v slovenských médiách a v slovenskej spoločnosti zaoberať sa problematikou tajných služieb. Je to vážny precedens a signál, že so Slovenskou informačnou službou v skutočnosti nie je niečo v poriadku. Na jednej strane kauzy, v ktorých je SIS zapletená, ale aj systematické mediálne útoky na Slovenskú informačnú službu vedené z politických elít naznačujú, že sa v pozadí zvádza urputný mocenský boj o jednotlivé zložky silových rezortov, že jednotlivé mocenskopolitické zoskupenia si uvedomujú význam a akiste aj výhody zo schopnosti obsadiť kľúčové posty v silových a bezpečnostných zložkách a mať nad nimi rozhodujúci vplyv.

Dnes máme prijímať novelu zákona, ktorá má vylúčiť celú skupinu občanov Slovenska zo spolupráce so Slovenskou informačnou službou. V normálne fungujúcich demokraciách, v korektnej spoločenskej a politickej klíme by bolo nemysliteľné vylučovať akúkoľvek skupinu zo zápasu v prospech krajiny a bezpečnosť vlastného štátu.

Vážené dámy a páni, žiadny štát nezakladá bezpečnostnú a spravodajskú organizáciu na to, aby konala a priori proti štátnym záujmom, ale na to, aby ich chránila. Ciele a poslanie našej spravodajskej služby vyplývajúce zo zákona určujú službe nezastupiteľné miesto v boji proti organizovanému zločinu či iným konaniam poškodzujúcim záujem Slovenska. Možno teda vylúčiť tých, ktorí a priori dokážu dokonale získavať a spracúvať informácie, t. j. z novinárov z ušľachtilých aktivít na ochranu záujmu Slovenskej republiky? Možno im takmer protiústavne brániť zapojiť sa do aktivít pozitívnych pre štát, pre každého občana, ktorý si ctí povinnosť ochraňovať nielen záujmy štátu, ale sprostredkovanie teda aj seba a svojej rodiny.

Bohužiaľ, máme tu však návrh, teda nie vo vzťahu k návrhu, ale, bohužiaľ, k situácii, ktorá na Slovensku je, je tu návrh koaličného poslanca, respektívne skupiny poslancov, ktorí majú akiste vážne dôvody na to, aby tento návrh bol dnes v tomto fóre predložený a prijatý. Dôvodom vylúčenia novinárskej obce zo spolupráce so Slovenskou informačnou službou je zabránenie zneužívania novinárov na spravodajské hry a deformáciu verejnej mienky. Ak by sa tak nedialo, potom by tento návrh dnes predkladaný nebol.

Páni navrhovatelia takto priamo odhaľujú praktiky, ktoré sa dnes v štáte dejú. Nepriamo obviňujú vedenie tajnej služby z porušovania zákona o Slovenskej informačnej službe a zo zneužívania Slovenskej informačnej služby v politickom zápase. Toto je v podstate priame obvinenie neschopnosti vlády riadiť tajné služby. Načo potom slúži takáto tajná služba? Ktoré mediálne kauzy zamerané na diskrimináciu politických reprezentantov i celých strán boli v skutočnosti iba spravodajskými hrami? To sú otázky, na ktoré si budeme musieť postupne dávať odpovede. Kto sú potom vlastne obete takýchto spravodajských hier?

Vážení páni, vážené dámy, ja musím akceptovať obavu predkladateľa. Je pravdepodobne dôvodná, pravdepodobne uznali títo poslanci, že v Slovenskej informačnej službe nastala mimoriadna situácia, ktorú treba riešiť mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktoré rozhodne klub poslancov za Ľudovú stranu - HZDS dnes podporí.

Ak však takýto stav skutočne je, potom je ohrozený štát a verím, že budete súhlasiť so mnou, že tí, ktorí dnes riadia Slovenskú informačnú službu a ktorí majú priamu ingerenciu nad činnosťou spravodajských služieb, to znamená samotná vláda a predovšetkým jej premiér, nie sú pravdepodobne schopní splniť si svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k tajným službám.

Vážení kolegovia, kolegyne, dobrý lekár nelieči len následky, ale predovšetkým odstraňuje príčiny. Dnes prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu budeme liečiť skutočne len dôsledky, keď naberieme odvahu pozrieť sa a odstrániť príčiny tohto stavu. To je otázka, ktorá ostáva otvorená.

Dovoľte mi teda, aby som predniesol aj ja pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa nášho názoru vylepšia tento návrh skupiny predkladateľov. Zároveň by som sa vám chcel z tohto miesta ospravedlniť za chyby, ktoré vznikli pri prepise, ktoré ste dostali do lavíc, a dovolím si vás na tieto chyby upozorniť.

Takže pozmeňujúce návrhy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Zb. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 520.

Na základe § 82 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávame tieto pozmeňujúce návrhy.

K čl. I bod 2 znie takto: V § 11 sa za ods. 4 vkladajú nové ods. 5 a 6, ktoré znejú: Odsek 5. "Osobou konajúcou v prospech informačnej služby nesmie byť príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru podľa osobitného predpisu, vydavateľ periodickej tlače, prevádzkovateľ iného hromadného informačného prostriedku, šéfredaktor, redaktor, moderátor, zamestnanec alebo spolupracovník periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku." Ten zvyšok, ktorý tam bol, ten dôvetok, prosím, aby ste si škrtli.

Bod 6. "Ak je to nevyhnutné v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu môže predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na návrh riaditeľa písomne rozhodnúť, že informačná služba využije služby, ktoré jej poskytne konkrétna osoba uvedená v ods. 5 ako osoba konajúca v prospech informačnej služby. Každú takúto výnimku je potrebné písomnou formou oznámiť Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby."

Doterajší ods. 5 sa označuje ako ods. 7. Zdôvodnenie: Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaným ustanovením zákazu byť osobou konajúcou v prospech informačnej služby pre vymedzený okruh osôb sa výrazne obmedzí využívanie tohto informačno-operatívneho prostriedku, pričom však pri plnení zákonom ustanovených úloh informačnej služby môže nastať aj situácia odôvodňujúca v záujme ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu nevyhnutnosť jeho využitia, navrhuje sa, aby vo výnimočných prípadoch bol predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky oprávnený na návrh riaditeľa rozhodnúť, že sa využijú služby dobrovoľne, teda poskytnuté aj fyzickou osobou, ktoré sú zmienené v tomto pozmeňujúcom návrhu.

Potom tu mám ešte pozmeňujúci návrh k čl. II, bod 2 sa mení a dopĺňa takto: V § 11 sa za ods. 4 vkladajú nové ods. 5 a 6, ktoré znejú: Odsek. 5. "Osobou konajúcou v prospech Vojenského spravodajstva nesmie byť príslušník ozbrojeného bezpečnostného zboru podľa osobitného predpisu, vydavateľ periodickej tlače, prevádzkovateľ iného hromadného informačného prostriedku, šéfredaktor, redaktor, moderátor, zamestnanec alebo spolupracovník periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku.

Bod 6 ods. 6. "Ak je to nevyhnutné v záujme spravodajského zabezpečenia ochrany Slovenskej republiky, môže, prosím vás, škrtnite si nasledujúce slová "minister alebo", čiže bude znieť "môže predseda Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky na návrh ministra písomne rozhodnúť, že Vojenské spravodajstvo využije služby, ktoré mu poskytne konkrétna osoba uvedená v ods. 5. Ustanovenie ods. 5 sa v takomto prípade nepoužije". Doterajší ods. 5 sa označuje ako ods. 7. Odôvodnenie je rovnaké ako v prvom bode.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Jaduš bol posledný prihlásený v rozprave k tomuto bodu programu. Končím rozpravu. Pán navrhovateľ, chcete hovoriť? Nech sa páči.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Priznávam, že riešime v tomto návrhu veľmi špecifický, veľmi lokálny problém, ktorý sa týka tajných služieb, tak ako to svojím spôsobom pomenoval aj spravodajca. Dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

Samozrejme bod spoločnej správy áno, pretože v žiadnom prípade pri tomto návrhu nejde o nejaké preteky s časom, ide o to, aby sme riešili, aj keď hovorím, veľmi špecifický problém, ale problém, ktorý predkladatelia považujú za pomerne dôležitý, nie je však určite rozhodujúce, kedy bude účinnosť tohto zákona, či to posunutie bude o mesiac.

Dovoľte mi, aby som sa vyjadril trošku obšírnejšie k dvom návrhom, ktoré predložil pán poslanec Kaliňák. Obidva tieto návrhy, aj keď tento druhý trošku v modifikovanej forme, boli predložené na minulej schôdzi, myslím si ako tlač 523, a v prvom čítaní parlament odmietol tento návrh. Myslím si, že to bolo hlavne z toho dôvodu, čo bolo predložené v bode 1. Bod 2 je diskutovateľný a myslím si hlavne tak, ako bol teraz upravený a je prijateľný dokonca pre všetkých, ktorí sú podpísaní pod návrhom, ktorý je v tlači 520.

Bod č. 1 je, samozrejme, vážny problém a tá analógia so Spojenými štátmi trochu kríva, ja teraz nebudem vysvetľovať prečo, dôležité je to, že si myslím, že práve k bodu 1 nebol na minulom zasadnutí Národnej rady návrh pána Kaliňáka prijatý, a myslím si, že je úplne korektné, ak poviem, že ak by bol prijatý na dnešnej schôdzi, tak budem v mene navrhovateľov tento návrh sťahovať, pretože to by bol veľmi vážny zásah a zásah, ktorý je úplne mimo, predkladaný návrh, ktorý podávame ako skupina poslancov. Nechcem teraz hovoriť, že je to návrh nad rámec, pretože to sa, samozrejme, dá prelomiť, ak by bola vôľa schváliť tento návrh pod bodom 1.

K návrhom, ktoré predniesol pán kolega Jaduš. Po tých úpravách, ktoré predniesol, je, myslím si, pre navrhovateľov prijateľný, aj keď ma mrzí, že návrh nesledoval, tak ako sme to my predkladali, symetriu medzi zákonom o SIS a VOS, nie sú tie návrhy voči jednej a druhej službe vyvážené a úplne rovnaké.

Doplnenie odsekov 5 v obidvoch prípadoch je po vypustení tej poslednej časti prakticky nadbytočné, pretože kopírujú ten návrh, ktorý je v našom návrhu, návrhu skupiny poslancov.

Je pre mňa prijateľné, aby bola výnimka, ktorú pre Vojenské obranné spravodajstvo modifikoval predkladateľ, a je rovnaká prakticky aj pre jednu, aj druhú službu. Nie je však úplne rovnaká, pretože pre Vojenské obranné spravodajstvo tam už nevyplýva povinnosť každej takejto výnimky oznamovať príslušnému výboru, čo, samozrejme, ako asymetrickosť trošku spochybňuje tento návrh, či je vyvážený k obidvom službám.

Myslím si, že toľko zo strany mojej a ešte raz opakujem pre predkladateľov, že prijatie bodu 1 pána poslanca Kaliňáka je dôvodom na stiahnutie návrhu.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, rád by som ešte zaujal stanovisko k celkovej rozprave, tak ako bola vrátane reakcie pána navrhovateľa.

Áno, bod 1 je otázka postavenia názoru, ako sa k danému problému postavíme, preto som uvedený návrh rozdelil aj na dve časti, keďže tá druhá časť, ten druhý pozmeňujúci návrh je skôr technického charakteru, ktorý odstraňuje rozpory medzi súčasnou situáciou, rozpory medzi Policajným zborom a jeho úlohami a úlohami Slovenskej informačnej služby a dosiahnutie tak vyššej efektivity.

Z tohto dôvodu došlo aj k rozdeleniu návrhu na dva, pretože je skutočne v našom spoločnom záujme, tak ako to v konečnom dôsledku povedal aj navrhovateľ, aby technické úpravy a úpravy, ktoré sa týkajú, dajme tomu, aj samotného zmyslu navrhovaného zákona boli prijaté.

To znamená, prvý pozmeňujúci návrh je otázka naozaj postoja, tak ako ho jednotliví poslanci budú vnímať, je to naozaj vážny zásah do tohto zákona, je však dôležité o týchto veciach hovoriť a posunúť sa ďalej. Rozhodnutie bude naozaj zjavne u vás poslancov závisieť od pohľadu na kreáciu riaditeľa služby, to zaostávanie vo vzťahu k Spojeným štátom je v tom, že štáty navrhuje ich prezident a Senát schvaľuje. U nás je ten proces opačný, v inej pozícii, samozrejme. Podobne ako vláda u nás, takže v tom zase je naozaj paralela.

Čo sa týka druhého návrhu, ten už som spomínal, je technický, som rád, že nájdeme v ňom určitú zhodu aj s navrhovateľmi. Naozaj smeruje k odstráneniu zmeny situácie na Slovensku aj zmeny úloh oboch inštitúcií, teda Policajného zboru aj Slovenskej informačnej služby.

Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Jaduša, osobne si myslím, že výrazne posúva tento zákon do prijateľnejšej formy aj pre jeho predchádzajúcich odporcov. Myslím si, že tak ako nenašiel podporu možno v Osobitnom výbore na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, po tejto úprave by tú podporu nájsť mohol, pretože definuje naozaj výnimočné prípady, keď by dochádzalo k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky a bolo by potrebné, aby takáto spolupráca medzi pracovníkmi médií, novinármi a Slovenskou informačnou službou bola začatá práve pre obranu dôležitých záujmov Slovenskej republiky.

Myslím si, že v tejto podobe potom naozaj už je ten zákon podľa mňa prijateľný aj pre celý parlament práve z pohľadu, že sa dostane podrobnejšej kontroly pôsobenia novinárov v Slovenskej informačnej službe, je to veľmi dobre aj pre nich, aj pre verejnosť a mám pocit, že by sme sa posunuli naozaj smerom k demokratickej Európe.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k rokovaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na zriadenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu a koordináciu reforiem.

Návrh ste dostali ako tlač č. 583. Za skupinu poslancov návrh na zriadenie uvedeného výboru odôvodní poslankyňa pani Zuzana Martináková.

Prosím, pani poslankyňa, ujmite sa slova.

Z. Martináková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vám za skupinu poslancov predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zriadenie ďalšieho výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 2 ods. 3 písm. b) a § 45 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zriaďuje ďalší Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu a koordináciu reforiem."

Dovoľte mi, aby som zdôvodnila, dúfam, že v krátkosti, návrh na zriadenie takéhoto výboru. Ešte by som chcela upozorniť, že oproti pôvodnému návrhu, ktorý vám bol rozdaný, som v uznesení neuviedla počet členov tohto výboru a neuviedla som to preto, lebo na rokovaní poslaneckého grémia bolo dohodnuté, že v prípade, že poslanci dajú súhlas na zriadenie nového výboru Národnej rady, budeme spolu rokovať o zložení tohto výboru a ja za predkladateľov som povedala, že budeme akceptovať politickú dohodu o tom, aké má byť zloženie, v akom počte a aké má byť zastúpenie jednotlivých poslaneckých klubov, prípadne aj nezávislých poslancov.

Dovoľte mi teda krátke zdôvodnenie tohto nášho návrhu. Vláda Slovenskej republiky, ktorá po posledných parlamentných voľbách zasadla do svojich kresiel, sa sama nazvala ústami premiéra Mikuláša Dzurindu vládou reformnou. Sama si povedala, že si stanovuje veľmi ambiciózny cieľ - za štyri roky zreformovať Slovenskú republiku na modernú, dobre fungujúcu krajinu. Tento cieľ sme výrazne podporovali aj my predkladatelia tohto návrhu. Verili sme, že Slovensko potrebuje reformy, že Slovensko musí vstúpiť do Európskej únie a obstáť v Európskej únii ako moderná krajina. Nestavali sme sa a nestaviame sa proti filozofii týchto reforiem, ktoré vedú krajinu k dobrému cieľu. Musíme si však uvedomiť, a my poslanci Národnej rady si to uvedomujeme pri každom hlasovaní, že žiaden poslanec Národnej rady nie je schopný obsiahnuť celú šírku týchto reforiem v ich komplexnosti a previazanosti, ani pri najlepšej vôli nie.

Pán premiér Dzurinda v dopoludňajšom vystúpení pri návrhu na odvolávanie ministra financií Ivana Mikloša rozkreslil celý systém prijímania legislatívy v Slovenskej republike. Rozkreslil ho na úrovni vlády, je to tak. Takto to funguje od pripomienkového konania cez rôzne orgány, ktoré zákony posudzujú. Skončil svoju reč pri tom, keď je zákon posunutý do parlamentu a my dobre vieme, že zákony vo svojej výslednej legislatívnej podobe vychádzajú práve z našich rúk, práve z parlamentu. Vieme, koľkokrát parlament zmení zásadne svojimi pozmeňujúcimi, doplňujúcimi návrhmi vo výboroch aj v pléne často veľmi významne obsah tohto zákona.

Dovoľte mi uviesť jeden príklad, všetci budete vedieť, o čom hovorím. Pôvodný návrh zákona o takzvanom druhom pilieri dôchodkovej reformy prešiel práve v parlamente cez ruky poslancov takými výraznými zmenami oproti pôvodnému návrhu, že možno niekto, kto by si tie dva návrhy dal vedľa seba, tak by aj polemizoval, či ide o jeden a ten istý zákon.

Chcem tým dokumentovať a pripomenúť, aká dôležitá je naša práca. A chcem tým pripomenúť, že každý akokoľvek dobre vo svojom odbornom výbore pracuje, nemôže vedieť ako reformy, ktoré sa prijímajú v tej ktorej oblasti, zafungujú v praxi, ak sa spoja dohromady, a ak sa spúšťajú v jednom termíne, ako sa to stalo na Slovensku od 1. januára.

Dovoľte mi uviesť niekoľko takých konkrétnych príkladov. Zákony, ktoré sme novelizovali v sociálnej oblasti predminulý týždeň, pred pár dňami, ktoré sme mnohí aj koaliční poslanci doslova schvaľovali so zaťatými zubami, sme schvaľovali a opravovali aj preto, že nebolo v pôvodných návrhoch zákonov úplne jasné, ako sa s nimi vyrovná samospráva. Nehovorím už o tom, že finančné dopady asi neboli tiež presne nám poslancom zadefinované, ak sme vedeli, že môžeme hlasovať za výšku aktivačného príspevku vo výške 1 000 korún a už v priebehu januára sme sa dozvedeli, že to môže byť aj čiastka 1 500 korún, nehovoriac o tom, že mnohé tie drobné novely sme schvaľovali po pripomienkach predovšetkým samospráv, ktoré prišli s tým, ako majú ony v praxi vykonávať zákony, ktoré sme prijali, a narážali tam na isté technické problémy. Dovolím si povedať, že pri lepšej koordinácii a previazanosti sme sa možno niektorým chybám mohli vyhnúť.

Uvediem ďalší príklad, na ktorý sme narazili, keď sme po prijatí zákonov analyzovali sociálne dopady reforiem na jednotlivé vrstvy obyvateľstva. Nájomné byty, ktoré sa týkajú približne dvoch percent občanov, v týchto nájomných bytoch vzrástli ceny energií približne o 60 percent. Je to zadokumentované, je to tak podľa štatistických údajov. Bývajú v nich predovšetkým sociálne slabé skupiny občanov, predovšetkým dôchodcovia. Aj to je zadokumentované. A musíme skonštatovať, že u týchto dvoch percent občanov výrazne vzrástli náklady na ich živobytie, každodenné živobytie práve preto, že keď sme schvaľovali zákony, tak sme túto skupinu obyvateľov nevedeli presne zadefinovať, o koľko im práve stúpnu tieto náklady na bývanie. Nemôžeme sa stotožniť s tým, že ide o 2 percentá občanov.

Práve sociálne dopady sú citlivé preto a sociálna politika ako taká je citlivá preto, že je veľmi štruktúrovaná, že v sociálnej oblasti sú ľudia, ktorých doslova každý jeden životný osud je odlišný a na každého jedného alebo na každú jednu životnú situáciu zaberú jednotlivé zákony rovnako.

Stretla som sa ešte s argumentom, že zásadné reformy sú za nami, že sme ich schválili v závere minulého roka a vlastne o čom by výbor mal ďalej rozprávať. Všetci dobre vieme, že reforma školstva, zdravotníctva je pred nami. Ak sa spýtate ktoréhokoľvek občana, ak si pozriete ktorýkoľvek prieskum verejnej mienky, aby občania povedali, aké oblasti ich najviac trápia, kde vidia najviac problémov, tak vám celkom určite na prvé miesto povedia zdravotníctvo a školstvo. Mali by sme teda s dvojnásobnou citlivosťou pristupovať k reformám v týchto rezortoch.

A ešte poviem jeden príklad, prečo sa reformy ani nekončia, ani neskončili. Príkladom môže byť aj plán úlohy vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálnej politiky. Je to plán, ktorý nehovorí len o rezorte práce a sociálnych vecí, ale hovorí aj o iných rezortoch, aké pripravujú konkrétne návrhy na tento rok. A ja by som chcela upozorniť na niekoľko, ktoré si budú vyžadovať maximálnu koordináciu v jednotlivých rezortoch.

Koncepcia zabezpečovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti o starších ľudí. Je nepochybné, že ak chceme naozaj prijímať kvalitné zákony v oblasti starostlivosti o starších ľudí, ak chceme vôbec pracovať na nejakej dlhodobej koncepcii starostlivosti, tak musí byť previazanosť a koordinácia medzi jednotlivými rezortmi veľmi dobrá.

Návrh systémových zmien a opatrení na realizáciu štátnej rodinnej politiky. Toto je zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na október. Tiež si neviem predstaviť, ako by sme mohli zadefinovať, zrealizovať a v konkrétnych oblastiach a zákonoch prijímať návrhy na štátnu rodinnú politiku bez dobrej koordinácie. Toto všetko budeme mať v tomto roku na stole.

Poviem ešte jeden príklad. Dozvedeli sme sa z uznesenia vlády, ak čítame uznesenia vlády, tak sme sa to dozvedeli, ale dozvedeli sme sa to aj z tlače, že oblasť zdravotne postihnutých prechádza z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na ministerstvo zdravotníctva. Nevieme o tom my poslanci nič, za akých okolností, či má rezort zdravotníctva na to pripravený aparát, či zvláda problematiku, ktorá roky bola na ministerstve práce a sociálnych vecí. Či budeme my poslanci vôbec môcť do toho hovoriť, či je to pripravené, či celá táto oblasť a táto koncepcia má vôbec opodstatnenie, aby dnes v týchto dňoch prechádzala z jedného rezortu do druhého zvlášť, keď sme zákonmi prijali veľmi vážne opatrenia pre skupinu občanov so zdravotným postihnutím a často teda, keď už hovoríme o reformách a o ich koordinácii alebo nekoordinácii, tak hovoríme, že medzi reformy v sociálnej oblasti zaraďujeme aj reformu pre občanov so zdravotným postihnutím, čo chcem podotknúť, že zďaleka nebola reforma.

Zákon o sociálnej pomoci. Bol to zákon pripravený na úsporu verejných financií, na úsporu peňazí v štátnom rozpočte a neodpustím si poznámku, ktorú som už verejne povedala, že, keďže sme s Petrom Bódym na tejto novele pracovali, že keby sme boli vedeli, že môžeme mať k dispozícii ešte finančné prostriedky pre túto skupinu občanov, tak celkom určite by sme v tej podobe novelu zákona o sociálnej pomoci neprijali, a dovolím si povedať, že to hovorím možno aj za iných kolegov, možno zo sociálneho výboru, ale naozaj nechcem hovoriť za nich.

Toto všetko sú otázky, ktoré hovoria o tom, že poslanci by podľa môjho hlbokého presvedčenia mohli mať ambíciu dozvedať sa a vytvoriť si priestor na to, aby vedeli, ako reformy, ktorým sa odborne venujú v tej ktorej oblasti, keď sa prijmú naraz a keď jedna reforma zasahuje do inej oblasti, ako spolu zafungujú v praxi. Myslím si, že by sme sa tohto priestoru na pôde parlamentu nemali zbavovať.

Pôjde o parlamentný výbor, ktorý je zriadený naozaj prierezovo, pre potreby parlamentu. Tak ako sme zriadili výbor pre európsku integráciu, keď Slovensko podpísalo asociačnú dohodu a bolo treba vybudovať na pôde parlamentu nástroj na to, aby komunikoval s Európskym parlamentom, aby sa zaoberal vôbec problematikou integrácie do Európskej únie. Keď sme si za štyri roky povedali, že budeme robiť reformy, tak by sme na pôde parlamentu mali vytvoriť priestor a nástroj na to, aby z našich rúk vychádzali čo najkvalitnejšie zákony. Myslím si, že je to logické, možno sme sa k tomu mali prikloniť niekedy ešte minulý rok, v druhej polovici polroka, ale opakujem, v tomto roku máme pred sebou niekoľko veľmi dôležitých aj reforiem, aj zákonov a koncepcií a návrhov, ktoré budú výrazne zasahovať do sociálnej sféry našich občanov.

Dovoľte mi toto zdôvodnenie zakončiť citátom z už neaktuálneho materiálu, pretože je to stanovisko vlády k odvolávaniu Ivana Mikloša, ktoré sme absolvovali včera a dnes a už máme za týmto odvolávaním, ale v jednej časti tohto stanoviska vlády sa hovorí, že ministerstvo financií je priamo zodpovedné za reformu verejných financií, respektíve daňovú reformu, ale všetky reformy sú koordinované na úrovni vlády. Prebiehajúce ale aj pripravované reformy sa premietajú do tlakov na verejné financie a bez tejto náročnej koordinácie by sa jednoducho mohli vymknúť kontrole.

Toto konštatovanie vlády potvrdzuje to, že vláda koordinuje reformy na úrovni verejných financií, aby neprekročili deficit. V tomto zmysle ja môžem do istej miery aj pochváliť pána ministra financií, že túto koordináciu robí dobre. Z hľadiska sociálnych dopadov koordináciu reforiem, dovolím si povedať, nerobí nikto, a preto by sa parlament tejto ambície nemal zbavovať.

Ďakujem vám za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Otváram rozpravu k vystúpeniu pani poslankyne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pani poslankyňa Belohorská a pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Belohorská, nech sa páči, máte slovo.

I. Belohorská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy, páni, pani poslankyňa nám predložila návrh koordinačného výboru a odôvodnenie. Len mám taký dojem, pani poslankyňa, že ste trošku zabudli, že už nie ste novinárka a treba niesť za svoje návrhy a za svoje rozhodovania určitý diel zodpovednosti. Už nielen kritizovať. Myslím si, že najlepšou odpoveďou na všetko to, čo ste tu hovorili, okrem toho posledného citátu, a k tomu sa ešte vrátim, by bolo, keby ste boli nabrali odvahu, ale na to ozaj bolo treba odvahu zobrať ponúknuté ministerstvo sociálnych vecí a byť ministerkou práve v tom najťažšom období. Tam by ste možno boli dokázali aj to, že ženy vedia nielen kritizovať, ale vedia aj riadiť. Vo funkcii podpredsedníčky parlamentu nebolo dosť silne počuť váš hlas a špeciálne hlas, ktorý umožňoval kontrolovať vládu. A preto možno ako staršia kolegyňa si vám dovolím povedať niekoľko vecí a niekoľko zásad.

Hovorili ste o nekvalitných materiáloch, ktoré v parlamente podliehali takým zmenám, že veľakrát sa menila filozofia tohto zákona. Áno. Ale opatrením nie je to, že parlament vytvorí vo výbore druhé centrum, ktoré bude vlastne tieto materiály pripravovať a bude konkurovať vláde. Zlepšením by mala byť činnosť príslušného výboru, lebo každá reforma je zameraná na určitý úsek a ja si myslím, že sa už nemôžeme vrátiť do obdobia štrnásteho, pätnásteho, sedemnásteho storočia, keď sme mali umelcov, ktorí kreslili a súčasne stavali chrámy a boli odborníci aj v mnohých iných veciach.

Dnes už je úzka profesionalizácia a špecializácia, že ak prebieha transformácia v školstve, tak sa treba venovať školstvu a je na to príslušný výbor, ak v zdravotníctve, je na to príslušný výbor, ak v sociálnych veciach a právach, je na to príslušný výbor. Čiže ešte raz. Nekvalitná práca vlády sa odzrkadlí v nekvalitných návrhoch, a to je vlastne parlament, ktorý musí dopracovať tieto návrhy.

Ďalším druhým stupňom možnej nápravy, keď nekvalitný návrh vlády, ako ste vy upozorňovali, sa dostane do parlamentu, je výbor. Zasadania výborov, ak by boli navštevované dostatočným počtom poslancov a bol by tam dostatočný priestor na diskusiu, veľakrát môžu napomôcť príslušnému návrhu a je to teda druhé miesto, kde môže dôjsť k oprave príslušných vecí. Zákon nie je vec, ktorej prvej čítanie prebehne tu v parlamente, žiaľ, veľakrát poslanci z niektorého výboru ho ani nemajú prečítaný. Som o tom presvedčená. Nepočula som vaše vyjadrenie k eutanázii, ktorou sa zaoberal materiál, že by ste boli k tomu vystúpili. Tak neviem. A bol to dosť tenký materiál, ktorý, myslím si, dal sa jednoducho prečítať, že nebudeme liečiť starých ľudí, že už si svoju dávku, ktorú do poistného systému dali, vybrali, a že je rentabilnejšie liečiť mladých ľudí. Čiže kontrolná funkcia vlády neznamená to, že za ministra, ktorý je za to zodpovedný, budeme robiť návrhy.

Myslím si, a vrátim sa teraz k tomu citátu, keď ste hovorili, že keď sme odvolávali podpredsedu vlády, nuž vy ste tu neboli, a myslím si, keď sme kontrolovali, a keď som si aj ja skontrolovala prítomných pánov poslancov počas hlasovania, zo Slobodného fóra tu nebolo prítomných veľa poslancov. Ani v diskusii som nepočula, že by boli odzneli pripomienky k ministrovi financií, ktorý je podpredsedom vlády a ktorý práve drží kasu a umožňuje vybrať peniaze na Národné tenisové centrum alebo na nejakú nemocnicu, alebo na zlepšenie situácie práve u starých a chorých, ako ste ich spomínali.

Takže som o tom znovu presvedčená, ak robiť daňové reformy, a obdivujete tú reformu, ktorú začal pán Mikloš, tak si prečítajte aj dnešné noviny, kde si môžete prečítať, akým spôsobom napríklad Fíni dali na známosť aj nášmu ministerstvu zahraničných vecí, že ich ľudia si budú kupovať lacnú naftu, lebo ňou kúria doma, ale slovenskí a iní zahraniční prepravcovia budú do svojich "tirákov" nakupovať drahú naftu, a to nebol súkromný podnikateľ, ktorý to oznámil slovenskému ministerstvu zahraničných vecí. Čiže takým spôsobom cez daňové zákony sa uplatňuje aj pomoc starým, chorým a potrebným.

Stretla som sa v azylovom dome s jedným klientom, ktorý práve v tom období, keď som tam bola, bol chorý a z 1 400-korunovej podpory musel zaplatiť 20-korunovú zajacovku doktorovi, ďalej musel zaplatiť 20-korunovú zajacovku v lekárni za to, aby dostal lieky a ležal v posteli. Z 1 400 korún vám musí byť jasné, že človek tieto reformy, ktoré vy ste na jednej strane obdivovali, nemôže prežiť.

Čiže nerozumiem dosť dobre tomu, aký výbor tu chcete založiť. Tiež som sa stretla veľakrát vo výbore, keď som sa snažila upozorniť, že kapitoly vo výbore pre európsku integráciu, že Európska únia, to nie je len o počtoch kráv, to nie je len o počtoch oviec, ktoré môžeme mať, alebo kôz, ale to je aj o sociálnych právach. To je aj o právach a o vyjednávaní, o ktorom som hovorila v doobedňajšom zasadaní. To je aj o tom, aby štát vedel uvoľniť financie, napríklad ako to urobili Česi. Česká pani ministerka zdravotníctva, keď chcela a navrhla podobné opatrenia ako náš pán minister, že budú musieť platiť občania, dostala nad seba nútenú správu. Dostala nútenú správu, a keď dokázala, že rezort peniaze potrebuje, dostala jednu miliardu na dokončenie detskej nemocnice.

Ako sme postupovali na Slovensku? Rozpredávame históriu slovenskej medicíny a rozpredávame a zatvárame nemocnice. Zrazu počujeme, že existujú ochorenia, ktoré sú menej vážne, a ochorenia, niektoré sú veľmi vážne. Som lekárka a musím vám povedať, že veľakrát z banálnej hlúposti, ktorú lekár podcenil alebo možno rodič, sa vyvinulo smrteľné ochorenie. Dnes ešte stále ľudia zomierajú na choroby, ktoré by sa dali liečiť, keby Slovensko malo inú reformu zdravotníctva, ako malo.

Tak som ochotná kedykoľvek sa zúčastniť na poslaneckom prieskume, kedykoľvek som ochotná podporiť aj poslanecké návrhy k zákonom, ktoré vylepšujú určité zákony, ale, pani poslankyňa, veď vy ste donedávna za všetko zdvíhali hlas. Vy ste dnes niekde medzi koalíciou a opozíciou a hľadáte sa sami. Tak sa nehľadajte. Pekne vás prosím, nehľadajte sa na chorých a starých.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Kolesár, Bódy a Číž. Pán Číž, vy ste sa chceli aj do rozpravy prihlásiť? Umožnite, prosím vás, aby sa pán Číž ešte zapísal do rozpravy, pretože on ma o to požiadal a len som to ukončil skôr, ako mal možnosť sa pripnúť.

Takže s faktickou poznámkou pán Kolesár.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel len v súvislosti s tým, čo povedala pani poslankyňa Belohorská povedať aj smerom k predkladateľom. Nepochybujem o tom, že koordináciu reforiem je potrebné činiť, pretože si skutočne myslíme, že súčasná vláda podcenila vplyv reforiem na bežný život občanov.

Ale chcem vám, tak ako aj pani poslankyňa Belohorská povedala, len pripomenúť, vážení páni predkladatelia a pani predkladateľka, že vy ste súčasťou tejto vládnej koalície, ktorá celé tieto reformy, o ktorých dnes s určitým dešpektom hovoríte, ste spoločne schvaľovali a spoločne prijímali. Dnes sa akosi narýchlo snažíte oddeliť od súčasnej vládnej koalície, ale myslím si, a nielen ja, ale aj občania na vašich preferenciách vám to dávajú jasne najavo, že, žiaľ, páni kolegovia, neskoro.

Ja osobne sa chystám podporiť tento návrh, aj keď nie som celkom presvedčený o tom, že okrem vášho zviditeľnenia bude aj skutočne slúžiť na koordináciu reforiem. Ale hovorím, nemám s tým problém, aby som ho podporil. A takisto o vašej úprimnosti a úprimnosti vašich snáh skutočne pochybujem vzhľadom na to, ako ste sa dnes zachovali pri návrhu na odvolávanie človeka, ktorý je určite svojím spôsobom zodpovedný za koordináciu týchto reforiem. Takže úprimnosť vašich snáh ma skutočne nepresviedča.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bódy.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, vážené dámy a páni, chcel by som trošku oponovať pani doktorke Belohorskej a vrátiť sa k tým dvadsaťkorunáčkam. Pracujem vo výbore pre sociálne veci a bývanie a je tam naozaj dosť práce. Keď sa prijímala novela zákona o zdravotnej starostlivosti, musel som pendlovať medzi oboma výbormi a upozorňovať na sociálnu situáciu občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, kde v novele zákona sa nachádzali aj povinnosti platiť za návštevu lekára, platiť za recept, platiť za zdravotnícke poukazy, ktoré by občania s ťažkým zdravotným postihnutím asi nedokázali, pretože ich je niekedy až desať na jeden mesiac.

Verte mi, že bolo veľmi ťažké chodiť aj do zdravotníckeho výboru, aj pracovať vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Preto si myslím, že pri takom množstve reforiem, ktoré sa dnes spúšťajú a pokračujú, je práve takýto prierezový výbor veľmi opodstatnený a práve poslanci z jednotlivých výborov budú môcť lepšie posudzovať zákony, ktoré sú reformné, ktoré smerujú k zlepšeniu situácie a budú zmierňovať dopady na strednú a nízko príjmovú vrstvu občanov Slovenska a takisto pre občanov, ktorí nemôžu pracovať jednoducho z titulu zdravotného postihnutia. Preto by som bol rád, keby snemovňa podporila vznik takéhoto prierezového výboru.

Ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou teraz vystúpi s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Bódy, ja vašim slovám hlboko verím, lebo vy viete nakoniec najlepšie, čo títo ľudia potrebujú. Myslím si, že by vôbec nebolo hanbou v rámci celej slávnej reformy, ak by sa znovu zaviedli niektoré opatrenia, ktoré už v tomto štáte boli a ktoré v zahraničí sú bežné. Ja som použila príklad o tom oleji dnes, o tej nafte, ktorú som spomenula, tiež možno nie ten najsprávnejší príklad, lebo by som mohla hovoriť o príkladoch, keď zdravotne postihnutí ľudia v zahraničí nemusia platiť takéto poplatky. Mnohé štáty majú výnimky, za ktoré sa nehanbia. Zamestnávatelia, ktorí majú zamestnaných zdravotne postihnutých a tí si vedia oveľa viacej vážiť prácu ako ktokoľvek iný, majú poskytnuté výhody. Ale dnes, žiaľ, musím povedať, títo ľudia platia napríklad aj za deti v školách alebo budú platiť tú istú sadzbu, ako budú platiť tí, ktorí takéto postihnutie nemajú. A to si myslím, že nie je v moci nejakého prierezového výboru, ale práve konkrétne výboru pre sociálne veci alebo výboru pre zdravotníctvo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Nechcem zdržiavať. Dovoľte mi skutočne len niekoľko poznámok k celej tejto záležitosti. Chcem predovšetkým povedať také zásadné vyjadrenie, že som presvedčený, že aj po tých dvoch dňoch odvolávania zásadným spôsobom, ako koordinovať reformy na Slovensku, je prísť do referenda a dať svoje áno na to, aby boli predčasné voľby. Myslím si, že toto je základ, pretože tá situácia, ktorá je dnes aj v parlamente, aj vo vládnej koalícii a aj v opozícii, vyžaduje, aby volič zobral svoje práva do svojich vlastných rúk.

Druhú poznámku chcem v tejto súvislosti uviesť, že, samozrejme, je možné diskutovať o inštitúciách v rámci Národnej rady. Viete dobre, že taká zásadná otázka, ako je novela ústavy, ktorá podľa mojej mienky posúvala slovenskú štátnosť dopredu tým, že vyjasnila jasné stanovisko parlamentu voči vláde práve v čase, keď máme strácať suverenitu v Európskej únii, že to bolo podmienené zriaďovaním vyšetrovacích výborov. Bol som za to, aby vyšetrovacie výbory, alebo boli sme za to, aby vyšetrovacie výbory boli schválené a je, žiaľ, chybou aj koalície, aj opozície, že sa slovenská štátnosť zastavila na takomto detaile.

Tretia poznámka je o tom, že existujú aj iné inštitúcie a myslím si, že postupne by sme sa už tiež mali o tom začať baviť v parlamente, a to je otázka výboru pre procedúry. Je to bežný výbor, ktorý funguje v iných inštitúciách, a mohol by riešiť celý rad takých problémov, ktoré v podstate nerieši ani rokovací poriadok s tým, že najmä pri absencii podpredsedov Národnej rady, ktorá jasne dokumentuje neúctu k slovenskej štátnosti a k štátnosti prezentovanej v Národnej rade, že je tento výbor tiež opodstatnený. Ale to už je vec druhého alebo ďalšieho kola.

Pokiaľ ide o koordináciu reforiem, viacerí sme pracovali aj na federálnej úrovni v minulosti po roku 1990 a spomeňte si, že prakticky do vzniku samostatnej Slovenskej republiky bolo prijatých 620 reformných zákonov, ktoré mali mimoriadne závažný aspekt. V podstate transformovali socialistické spoločenské zriadenie na trhovú demokraciu, na trh ekonomiky i  parlamentnú demokraciu a v žiadnych z týchto reforiem, pričom išlo o šokovú terapiu veľmi často, nedochádzalo k takým sociálnym záležitostiam a dopadom, ako sme toho svedkami v súčasnosti.

Ja skutočne nepreháňam, keď poviem, že administratívne sa dnes odoberajú percentá miery funkčnej poruchy občanov. To, že 21 rokov človek, ktorý neprehovorí ani slovo, dostane písomné rozhodnutie, že mu znižujú percento funkčnej poruchy a že môže ísť pracovať po 21 rokoch mlčania a dostane písomne papier, že musí odovzdať preukaz zdravotne ťažko postihnutého občana, nie je populizmus ani môj výmysel. To sú fakty.

Chcem tým uviesť, že v súčasnosti koordinácia skutočne nefunguje. Ak si spomeniete 90. roky, v tom čase prakticky koordináciu medzi ekonomickými a sociálnymi reformami cez scenár ekonomickej reformy a scenár sociálnej reformy v auguste 1990, keď sa o tom diskutovalo, robil podpredseda vlády, ktorý nemá podľa mňa konkurenciu v obidvoch štátoch odvtedy, a to bol pán Valeš. Pán Valeš vedel zladiť ako vicepremiér obidva prúdy, aj sociálnu a ekonomickú reformu tak, že jednoducho zvolával porady ministrov, zvolával porady sociálnych partnerov, založila sa v tom čase tripartita ako nie zanedbateľný orgán. Táto inštitúcia sa dnes absolútne ignoruje a jednoducho sa skúmali aj dopady takýchto reformných krokov, pričom išlo o masové prevody vlastníctva o bilióny korún z hľadiska privatizácie. Menil sa charakter štátu, menili sa politické a sociálne inštitúcie.

Myslím si v súčasnosti, že ak tento výbor vznikne, a nemyslím si, že je tu príliš silná vôľa ho zriadiť, že naozaj v tejto súvislosti sa treba jasne pýtať aj vlády, ako ona koordinuje tieto záležitosti, pretože je jednoznačne vecou exekutívy, aby tieto záležitosti koordinovala. Môžeme z výboru pre sociálne veci a bývanie povedať tisíc faktov bez politického dresu, akým spôsobom sa vlastne ignoruje rozhodnutie vlády v sociálnej legislatíve, keď do výboru poslancom koalície donesú desiatky, ba až stovky pozmeňujúcich návrhov, ktoré dokonca menia charakter právneho predpisu tak, že už by ho táto vláda, keby spätne mala o tom rokovať, ani nepoznala.

A v tejto súvislosti sa naozaj pýtam, na čo je funkcia podpredsedu vlády na Slovensku v slovenskej vláde? Funkcia podpredsedu vlády je podľa mojej mienky absolútne zbytočná. Začína to byť reálny archaizmus v tom zmysle, že podpredsedovia vlády nezvolávajú ministrov, rušia sa koordinačné útvary, ako bol koordinačný výbor pre otázky žien, ako bol koordinačný výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov, s ktorými sme veľmi tvrdo pracovali v 90. rokoch. Rokovali sme s týmito inštitúciami aj na pôde takzvaného sociálneho parlamentu. Zvolávali sme stretnutia občianskych združení zdravotne postihnutých občanov, v tom čase ich bolo 194 evidovaných na ministerstve vnútra, zhruba asi 60 týchto ustanovizní občianskych združení v sociálnej sfére zdravotne postihnutých mali svoj jasný výkon, dostávali granty, pracovali dokonca aj v priestoroch ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Chcem ďalej uviesť aj to, že otázka podpredsedu vlády je na Slovensku jednoducho obrovským luxusom. Ak podpredseda vlády nezvládne agendu, ako to bolo pri reforme verejnej služby, tak jednoducho vyhlási verejne, že sa vzdáva tejto agendy bez toho, aby sa mu niečo stalo, aby to malo dôsledky alebo aby si teda zobral všetko tak vážne a odstúpil z funkcie.

Takže toto je zásada, akým spôsobom koordinovať tieto veci, lebo veľmi často sa už v materiáli dokumenty, návrhy zákonov, ktoré prichádzajú do parlamentu po rozhodnutí vlády, koordinovať dajú zložito.

Chcem ešte upozorniť na jednu skutočnosť, a to je otázka skúseností aj z Európskej únie. Všimnite si všetky správy, ktoré chodili z Bruselu na Slovensko, v podstate sa venovali okrem iného najmä dvom podstatným veciam.

Po prvé, je to otázka existencie a budovania administratívnych kapacít. My sme veľmi ťažko dešifrovali tieto slová. V podstate bola to otázka tvorby legislatívy, tvorby inštitúcií a podobne. Ale čo je dôležitejšie, to je otázka implementácie, uvádzania týchto záležitostí do spoločenskej praxe. A tam je obrovský problém v súčasnosti s tým, že jednotlivé inštitúcie, úrady práce, Sociálna poisťovňa a ďalšie inštitúcie jednoducho majú taký chaos, že v súvislosti s tým je tento systém zložitý.

Dovolím si tiež na záver znovu zopakovať, že si myslím, že zásadným spôsobom tento koordinačný výbor nie je existenčnou nutnosťou, ale vzhľadom na súčasný stav práce vlády podporím tento návrh, aby tento výbor vznikol a verím, že rozhodujúci krok v oblasti koordinácie reformných krokov dajú občania 3. apríla tým, že prídu do referenda a vymenia túto vládu.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)