D. Muňko, poslanec: Vážený pán minister, to, čo hovoríte, nie je pravda. Ja vám poviem len pár čísiel, fakty. Na Slovensku je 261 300 poberateľov sociálnych dávok. 261 300 poberateľov predstavuje 531-tisíc závislých od sociálnych dávok. Na Slovensku je 480-tisíc nezamestnaných, na Slovensku je 1 400-tisíc poberateľov dôchodkov, z toho 800-tisíc starobných. Priemerná výška starobného dôchodku je 6 536 korún, priemerná výška invalidného dôchodku je 6 036 korún.

Hlavný problém, ktorý sa mi javí ako základný, je, ako sa chce vláda vyrovnať s faktom, že priemerný zárobok na Slovensku je 7-násobne menší ako priemerný zárobok v krajinách Európskej únie. Od tohto faktu sa odvíja celé nedostatočné nastavenie všetkých dávok vrátane dôchodkov. Pri slabej výkonnosti slovenskej ekonomiky je počet 531-tisíc závislých od sociálnych dávok veľmi vysoký. Je to pomer, ktorý nemá v civilizovaných demokratických krajinách obdobu.

Taktiež nezamestnanosť je jednou z najvyšších v Európe. Ak by nezamestnanosť mala byť motivujúcou, musela by vláda pri terajšom počte 480-tisíc nezamestnaných vytvoriť minimálne 240-tisíc pracovných miest. Faktom je, že je schopná v horizonte dva - tri roky vytvoriť maximálne, keď prídu Citroen, Hyundai a ďalšie zahraničné investície, maximálne 40-tisíc miest. Viac nie. Nehovoriac o tom, že ešte príde z hľadiska nezamestnanosti profesionalizácia armády, reštrukturalizácia baníctva, reštrukturalizácia školstva, ešte reforma verejnej správy, kde budú prepustení ďalší ľudia, pretože vieme, ako bola urobená reforma verejnej správy. To sú čísla, ktoré budú ďalej rásť z hľadiska nezamestnanosti.

Ďalším veľkým problémom, ak by sme chceli stanoviť reálnu výšku jednotlivých dávok, je výpočet spotrebného koša. Spotrebný kôš, ako teraz ráta, je nepoužiteľný, keďže je rátaný zo spotreby obyvateľstva, aká bola, a nie z reálnych potrieb. Bolo by potrebné zmeniť metodiku výpočtu spotrebného koša tak, aby odrážal reálne potreby obyvateľstva a reálne ceny týchto potrieb. Spotrebný kôš musí byť tiež vypočítaný rozdielmi podľa veku obyvateľstva.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Začnem teda pánom Muňkom. Pán Muňko, neviem, čím ste vyvrátili to, čo som tvrdil. Ja nepopieram tieto čísla, ktoré ste tu povedali. Neviem, prečo nimi chcete poprieť to, čo som ja tvrdil, pretože som netvrdil nič iné, tvrdím akurát to, že trend je dobrý, že nezamestnanosť je nižšia, ako bola minulého roku, zamestnanosť je výrazne vyššia, ako bola minulého roku, počet sociálne odkázaných je nižší, ako minulého roku a trend klesá. Ja nevravím, že ich nemáme, tých, ktorých ste spomenuli, máme 260-tisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Áno, my to vieme, ale trend je taký, že klesáme, a to je dôležité. Ako znova opakujem, veď vám tu nikto na svete nezaručí, že zo dňa na deň zmiznú títo ľudia. To neviem ako, snáď chcete povedať, že vy máte na to taký recept?

A tie prognózy, ktoré hovoríte, ako to tu bude, či bude 40, alebo viac. Pred rokom som počúval, ako nám tu prudko narastie nezamestnanosť a všetko ostatné, opak bol pravdou. Som zvedavý, či si spomeniete na tieto vaše tvrdenia, na tieto vaše prognózy na konci roka a porovnáte si ich s realitou a či sa postavíte za túto tribúnu a poviete, mýlil som sa, hovoril som toto, ale skutočnosť je iná. Až sa ja budem mýliť, tak ja sa postavím a poviem, že som mal iné predpoklady. Som zvedavý, či to urobíte aj vy.

Čo sa týka pána Hoptu. Pán Hopta, ja mám iné informácie, ako tvrdíte vy, nemám dôvod sa vám ospravedlniť, ja to ešte aj rozšírim, pretože všeobecne je na východnom Slovensku známe, že vaši funkcionári komunistickej strany veľmi výrazne napomáhali a posmeľovali ľudí a rómskych spoluobčanov, ktorí boli účastníkmi a ktorí sa zapájali do týchto nepokojov. Stojím si za tým.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Teraz má slovo pán podpredseda vlády. Už je koniec, už hovorí pán podpredseda vlády Mikloš. (Reakcie z pléna.)

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ale však on odpovedal na faktické poznámky v dvoch minútach, takže na neho nemôžete reagovať. Len aby sme uzavreli bod. Ja budem veľmi stručný, takže, ak dovolíte, len k tomu, čo zaznelo.

Po prvé, chcem povedať, že na väčšinu tých vecí, lebo väčšina vecí sa týkala tých špeciálnych, špecifických skupín obyvateľstva, odpovedal pán minister Kaník, ale ja súhlasím s tým, že naozaj nikdy sa takéto zmeny a reformy nedajú robiť tak, aby sa domyslel úplne každý detail, čiže aj to, čo hovoril pán poslanec Blajsko, aj to, čo hovorila pani poslankyňa Angyalová a ďalší si myslím, že sú veci, o ktorých diskutujme, v ktorých hľadajme, a ak treba ten systém korigovať, tak my sme otvorení, ale nemali by sme ho korigovať tak, aby sa narušila základná systémová väzby, o ktorej hovoril pán minister, aby sme znížili výrazne mieru stimulácie.

K tomu, čo hovorila pani poslankyňa Navrátilová, chcem povedať, že, po prvé, ja súhlasím s tým, že došlo k zníženiu v niektorých oblastiach, ale zároveň chcem povedať, že nedošlo k celkovému zníženiu výdavkov do sociálneho systému, lebo to sa často tak interpretuje. Keby ste si porovnali len čísla, ktoré sú v kapitole ministerstva práce, tak došlo k miernemu zvýšeniu z necelých 29 miliárd na 30,5 miliardy, ale tam nie je započítaný daňový bonus. A daňový bonus treba do toho započítať, lebo on mení systém a tie peniaze ostávajú v rodinách, čiže ten nárast celkového objemu prostriedkov do sociálneho systému je zhruba 3 miliardy korún v tomto roku oproti minulému roku, ale dochádza k inej štruktúre, ako sa vlastne tieto peniaze používajú. Ale zase nevylučujem, že v nemocenskom, ako ste spomínali príklad, že treba tú vec preskúmať a prípadne, ak sú tam disproporcie, riešiť to.

Myslím si, že sa ale mýlite, pani poslankyňa, keď hovoríte o tom, keď vyvodzujete záver z toho, že keďže je v priemere v rodine 1,8 dieťaťa a pri dvoch deťoch je to na nule, pri jednom je to už pod nulou, takže pre väčšinu rodín je to tak. Ja neviem, vy ste asi matematička, ja nie som, takže sa ospravedlňujem, ak sa mýlim, ale myslím si, že tu nemožno zmiešavať aritmetický priemer a mediálny, jednoducho z aritmetického priemeru nemôžeme usudzovať, či väčšina rodín je takto alebo nie je, pretože to závisí od toho, ako je rozdelená početnosť detí v jednotlivých rodinách. Čiže myslím si, že nemožno vyvodzovať ten záver, ktorý hovoríte.

Nárast maximálnej dávky, to pán minister vysvetlil v tom zmysle, že tam sa hovorí, ak je to zle naformulované, tak je to len zlá formulácia, tam sa netvrdí, že v priemere vzrastie, tam sa tvrdí, že vzrastie maximálne možná dosiahnuteľná dávka, ktorá je závislá od aktivity. A toto je kľúčové. Čiže aj to, aký bude dopad v jednotlivých rodinách, nebude závisieť len od toho, či sa zamestnajú, lebo ja súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Blajsko, myslím, že tých reálnych pracovných príležitostí na reálnom trhu nie je dosť oproti tým ľuďom, ktorí robotu nemajú. Ale veď mení sa celý sociálny systém a zvýšili sa aj aktivačné príspevky, ktoré nie sú časovo limitované, teda nielen tí, ktorí si získajú reálne pracovné miesto na trhu, ale všetci, ktorí sú aktívni, ktorí prejavia aktivitu v tom zmysle, že sa uchádzajú o prácu a že pôjdu do tých aktivačných programov, ktoré štát pripravuje, by nemali na tom škodovať. Čiže týmto vytvárame priestor, aj keď sa nedá okamžite vytvoriť dosť reálnych pracovných miest v reálnej ekonomike, aby tí, ktorí sú aktívni a nenájdu si v tej reálnej ekonomike, ale sú aktívni, aby netratili a aby ten vplyv na nich negatívny nebol.

Takže dovoľte mi uzavrieť to tým, že ja som veľmi rád, že mnohé veci sa nám podarilo vyjasniť vo výbore, kde sme dvakrát o tejto správe rokovali, že sa už neopakovali tvrdenia, ktoré spochybňovali predpoklady inflácie, predpoklady reálnych miezd a tak ďalej, za tými číslami si stojím, ktoré sú tam uvedené, a pravdou ale je, aj na ilustráciu tých príjmov v rodinách s deťmi, tam je to možno len zlá formulácia, ak ste to tak pochopili, pani poslankyňa. Tým som chcel povedať, že v rodinách s deťmi v priemere za celý rok to bude tak vtedy, ak ich príjmy budú rásť tak, ako budú rásť priemerné príjmy v národnom hospodárstve. Ale samozrejme že to neznamená, že v každej rodine budú rásť tak, ako rastú priemerné, v niektorých rodinách bude nárast príjmov vyšší, v niektorých nižší. Čiže v tých rodinách, kde bude nižší nárast príjmov, môže dôjsť k horšiemu, ako je ten priemerný popisovaný vývoj, ale to sa inak nedá zachytiť ako v priemerných agregovaných číslach.

Takže chcem poďakovať všetkým poslancom za aktivitu aj za mnohé pripomienky, ktoré si myslím, že budú pre nás podnetné na to, aby sme ďalej tieto veci rozpracúvali a doťahovali aj tie detaily, ktoré možno neboli dostatočne postihnuté.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dovoľte mi, aby som sa vám poďakoval za účasť. Končím rokovanie 22. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem 22. schôdzu za skončenú. Dovidenia. (Potlesk.)

(Rokovanie 22. schôdze NR SR sa skončilo o 19.10 hodine.)