V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny. Ako prvá potom vystúpi v rozprave pani poslankyňa Antošová z Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko.

Zároveň mi dovoľte, aby som vás informoval o tom, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva poslanecké grémium, ktoré sa uskutoční o 13.45 hodine. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.13 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ospravedlňujem sa za oneskorený začiatok odpoludňajšieho rokovania, ale rokovalo poslanecké grémium. Výsledok rokovania poslaneckého grémia je taký, že podľa toho, ako bude prebiehať rozprava o návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády, bude aj hlasovanie. Ak skončí rozprava najneskôr dnes do 18.00 hodiny alebo 18.30 hodiny, tak by sme hlasovali ešte dnes o 18.45 hodine vrátane rokovania poslaneckých klubov, záverečných vystúpení navrhovateľa, spravodajcu a, samozrejme, aj odvolávaného, ak prejaví záujem pán podpredseda vlády vystúpiť, pričom predpokladám, že sa tak stane. Ak to skončí všetko do 18.45 hodiny, tak by sme hlasovali dnes, inak budeme pokračovať v rokovaní zajtra a hlasovať tak, ako sa dohodneme. Je predbežný súhlas poslaneckého grémia, že sa zídeme o 16.00 hodine a tam zhodnotíme priebeh diskusie a stanovíme si ďalší postup rokovania 23. schôdze, ale aj pokračujúceho rokovania 22. schôdze Národnej rady. Takýto je záver rokovania poslaneckého grémia. (Ruch v sále.) Pán poslanec Hort, chcete sa vyjadriť?

Ako prvá do rozpravy na odpoludňajšom rokovaní je pani poslankyňa Eva Antošová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, členovia vlády, milí hostia, moji predrečníci už spomenuli dostatok argumentov vyjadrených aj číselne na odvolanie Ivana Mikloša. Ja by som ich chcela doplniť argumentmi zo širšieho pohľadu, ktoré som kvôli prehľadnosti zadelila do jednotlivých bodov.

Po prvé. Rezort pod vedením Ivana Mikloša postupuje proti princípom parlamentnej demokracie v Slovenskej republike. Ako vzor tohto tvrdenia slúži rozpočet Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. Rezort financií však obmedzuje NKÚ pomocou platných rozpočtových pravidiel. Čiže zásada nezávislosti NKÚ v praxi neplatí, pretože rezort financií má možnosť viazať a aj viaže jednotlivé položky rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu. Zástupcovia NKÚ už dlhší čas márne žiadajú, aby aj rozpočtové pravidlá minimálne vo vzťahu k NKÚ schvaľovali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Nestalo sa tak dodnes. Je snáď princípom parlamentnej demokracie, že zástupca exekúcie vedome obchádza zákonodarný zbor?

Po druhé. Vrcholná politika a osobitne taká, ktorú jej autori chcú vnútiť verejnosti ako reformnú, sa nedá donekonečna robiť arogantne. Signifikantným, prepáčte, že som si vypožičala obľúbený výraz neprehliadnuteľného profesora ekonómie Václava Klausa, sa mi v tejto súvislosti vidí spôsob informovania o zámere ustanoviť rovnú daň pred Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre rozpočet, financie a menu. O tomto zásadnom rozhodnutí ministerstva financií členov výboru informoval jeden z autorov, ktorý v tej dobe podľa vlastných slov nemal dokončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického zamerania. Ako sa teda dá nazvať skutočnosť, že o krokoch, ktoré majú ďalekosiahly dôsledok na celú spoločnosť, spolurozhoduje a gestorský výbor o nich informuje nedoštudovaný expert? Dokonca podľa môjho názoru aj Miklošovi naklonený týždenník uverejnil o ňom, že má trochu arogantné správanie. Aká je náhoda, že práve v aktuálnom čísle je uverejnený veľký rozhovor s ním spolu s tendenčným komentárom. Mnohí by si arogantné správanie ani nevšimli, pokiaľ by pán minister aj spôsobom, ako svoju prácu zvláda, resp. nezvláda, negatívne nezasahoval a nespôsoboval chaos v prebiehajúcich reformách v oblasti verejnej správy, v sociálnej oblasti, v daňovej oblasti, v školstve i v zdravotníctve.

Po tretie. Minister financií zrejme nepozná niektoré základné pojmy ekonómie. Usudzujem tak z toho, že už prvá veta dokumentu s názvom "Odhad vplyvu niektorých reforiem na čistý reálny príjem vybraných typov rodín" a tak ďalej, predkladá ho Ivan Mikloš vo funkcii ministra financií znie: "V roku 2004 sa uskutočňujú zmeny vo fiškálnej oblasti." Tento nesprávny výraz použil Ivan Mikloš viackrát aj vo svojich televíznych vystúpeniach. Podľa Slovníka cudzích slov rozpočtovú politiku označuje pojem fiskálna politika. V tom istom slovníku slovo fiškál buď označuje zaniknutú funkciu štátneho úradníka zastupujúceho pred súdom štátnu pokladnicu a neskôr štát vôbec, alebo v bývalom Uhorsku týmto názvom označovali advokáta. V súčasnej spisbe je pojem fiškál pejoratívny výraz označujúci prešibaného právnika. Viaceré konkrétne kroky Ivana Mikloša vo funkcii ministra financií, napr. ním predkladané návrhy štátneho rozpočtu, svedčia o tom, že nás ťahá do temnej minulosti nielen pojmami. Ba zdá sa, že ako fiškál chce prekabátiť nič netušiacich občanov Slovenska. Skutočnosť, že Ivan Mikloš vo funkcii ministra financií nesprávne používa minimálne tento základný pojem ekonomiky, je ešte zarážajúcejšia, lebo sa nedávno dožadoval ospravedlnenia za článok, ktorý ho označil o. i. za zlého ministra aj tým, že dosiahol červený diplom v časoch socialistického režimu. Už sme tu mali ministerku financií, ktorá tieto pojmy tiež používala nesprávne. Ako nominantka ľavicovej, dnes už neparlamentnej strany navrhovala rozhodnutia s výrazne negatívnymi dôsledkami na občanov. Zrejme nie je dôležité, čo politik o sebe tvrdí, ale v čí prospech prijíma rozhodnutia. Podľa môjho názoru výsledky posledných dvoch Dzurindových vlád naznačujú, že nerozhodovali v prospech občanov Slovenska.

Po štvrté. Minister financií, tak ako zlyhal vo funkcii podpredsedu vlády zodpovedného za pokračovanie reformy verejnej správy, zlyháva dnes ako minister pri jej finančnom zabezpečení. Pripomínam, že Ivan Mikloš sa za prvej Dzurindovej vlády vzdal zodpovednosti za pokračovanie reformy verejnej správy. V demokratickej krajine je takýto krok neprijateľný. Vládnej úlohy sa nemožno vzdať. V súčasnej vláde, ktorá je takisto široko spektrálna, zlepená privatizačným ošiaľom, však prijal úlohu ministra, ktorý ju má finančne riadiť, opakujem, riadiť, nie doriadiť. Takáto bezzásadovosť podľa mňa naznačuje, ako keby cieľom jeho rozhodnutí nebolo úspešné uskutočnenie reformy. Skôr sa mi vidí, že vzniká chaos, ktorý by mal slúžiť na odpútanie pozornosti od privatizácie. Ak v tom nie je zámer, potom si myslím, že už zostáva len jedna možnosť a to je nekompetentnosť. Ani jedna alternatíva nie je, bohužiaľ, však výhodná pre občanov Slovenska. Uvedomuje si vôbec, do akých ťažkostí sa môže dostať Slovensko ako štát, keď raz bude musieť čeliť množstvu súdnych sporov, pretože vláda svojimi rozhodnutiami neraz ohrozuje zdravie, životy, sociálne istoty a vzdelanie občanov? Za všetky nespočetné príklady spomeniem len nedofinancované školstvo, ktoré nemá dostatok financií o. i. ani na zaplatenie faktúr za spotrebované energie. Kde sme sa to dostali, že o dĺžke školského roka rozhoduje vývoj počasia? Takto je to aj v zdravotníctve, v sociálnom zabezpečení a všade tam, kde je občan odkázaný na štát.

Po piate. Minister financií dopustil nevyvážený vývoj ekonomiky. Tento argument na odvolanie Ivana Mikloša potvrdzujú aj citáty z článku s názvom "Copperfieldi útočia na odpočet", ktorý do marcového Automagazínu napísal Michal Berko: "V roku 2003 bolo na Slovensku registrovaných 1,3 mil. osobných automobilov, avšak ich priemerný vek je 15 rokov. Tí, čo sa v politike radi oháňajú kritériami Európskej únie, akoby v tomto prípade, a ja dodávam, že nielen v tomto prípade, nevideli a nepočuli. Sú ako už tu spomínané 3 čínske opice, nevidia, nepočujú, nehovoria. Je to paradox. Na jednej strane sa ideme priam zblázniť pri lámaní investorov svetových automobiliek rôznymi úľavami. Pritom na strane druhej dusíme daňami väčšiu časť národa, ktorá by chcela mať konečne nové auto. Dokonca ešte aj to málo, čo tomu môže pomôcť, si chce štátny fiškus strčiť do vrecka." Na inom mieste autor zase píše: "Spôsob, akým sa zapchávajú diery v rozpočte, sa už prejavil, nielen stagnáciou obnovy motoristického parku na Slovensku, ale aj zmrazením ekonomickej aktivity najmä malých a stredných podnikateľov a drobných živnostníkov."

Po šieste. Minister financií má mimoriadnu neschopnosť pochopiť a konštruktívne reagovať na reálny vývoj sociálnych podmienok najslabších skupín obyvateľstva. V novej verzii materiálu vlády, ktorého názov začína "Odhad vplyvu niektorých reforiem na čistý reálny príjem vybraných typov rodín v roku 2004", je uvedená nasledovná cynická veta: "Prekvapenie nepriniesli ani údaje za slabšie príjmové skupiny a dôchodcov." Čo si však o prekvapeniach pre dôchodcov myslia ich zástupcovia, najlepšie vyjadril Kamil Vajnorský, keď uviedol, že priemerný starobný dôchodok od 1. februára je 6 736 Sk, v tejto výške však poberá dôchodok iba cirka 50 % a 50 % je pod touto úrovňou, tzv. starodôchodcovia. V číselnom vyjadrení teda cirka 400 000 dôchodcov je pod uvedeným priemerom. Náklady na stravovanie dôchodcov dosahujú hodnotu cirka 35 % z ich príjmov. Náklady na bývanie stúpli v rodine viac ako o 500 korún. Náklady na energie sa zvýšili viac ako o 300 korún. Ak nepočítame výdavky na kultúru, ošatenie a pod., výdavky jedného dôchodcu sa od 1. 1. 2004 zvýšili o cirka 600 korún na osobu, v rodine dôchodcu je to teda o 1 100 až 1 200 Sk. Pripomínam, že zvýšenie dôchodku od 1. februára je však v priemere len 260 korún na osobu a 520 korún na rodinu. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že reálny prepad v rodinách dôchodcov je len 1 %. Priemerný dôchodok je len 45 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Z nedostatku financií dôchodcovia na zimu napr. odhlasujú autá, nemajú na poistky, v domoch začínajú kúriť tuhými palivami namiesto plynu, čerpajú vodu zo studní a podobne. Do tohto desivého scenára treba ešte započítať zdraženie liekov, ako aj to, že na hranici biedy nežijú len dôchodcovia, ale aj ich deti, dnešní nezamestnaní. Cynické vládnutie dokazujú aj parametre hmotnej núdze, ktoré sú nastavené tak, že na príspevky nemajú nárok takmer žiadni dôchodcovia. Uvediem napr., že takým je príspevok na bývanie.

Vážené dámy, vážení páni, takýchto príkladov nie z vládnych kresiel, ale zo života našich občanov by sa dalo uviesť oveľa, oveľa viac. Ale myslím si, že argumenty, ktoré tu doteraz zazneli, oprávňujú logicky zmýšľajúcich ľudí zahlasovať za odvolanie ministra financií Ivana Mikloša. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami sa nehlási nikto z poslancov.

Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ivan Šimko. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, zišli sme sa tu kvôli ďalšiemu návrhu na vyslovenie nedôvery Ivanovi Miklošovi. I v tomto prípade je však už vopred jasné, že tento návrh je iba politickou hrou, panským huncútstvom. Keby to tak nebolo, navrhovatelia by sa boli uchádzali o podporu, hľadali by čas, ktorý by bol príhodný, a hlavne usilovali by sa svoj návrh presvedčivo zdôvodniť. Z dôvodov, ktoré uvádzajú navrhovatelia v parlamentnej tlači, nie je ani jeden taký, ktorý by nejestvoval už mesiace. Čo vedie HZDS, ktoré celý tento proces iniciovalo, k tomu, že takýto návrh predkladá práve teraz? A vôbec sa pritom nezaujíma o jeho priechodnosť. Ako by to bola iba zhoda okolností, že o 3 týždne budú prezidentské voľby, v ktorých má HZDS svojho kandidáta. Každému musí byť jasné, že tu nejde o to, aby sa predložil účet ministrovi financií, ale iba o prezidentskú kampaň Vladimíra Mečiara. Márne sa, páni kolegovia z HZDS, tvárite dotknuto, vaše hlasovania, ktorými ste podporili vládnu koalíciu, sú dostatočne známe. Dnes sa potrebujete očistiť z podozrenia, že medzi vami a SDKÚ jestvuje prirodzené záujmové spojenectvo. Dokonca keby váš prezidentský kandidát chodil do roboty, bol by minulý týždeň prešiel návrh na zníženie DPH a to by ľuďom na Slovensku asi trochu pomohlo. Preto si aj ja myslím, že takéto spojenectvo naozaj existuje, nie formálne. Tá tzv. dohoda, o ktorej hovoril Nový čas, sa ani mne nevidí, Dzurindu poznám, viem, že on by takýto nezmysel sotva podpísal. Vaše spojenectvo však vyplýva z vašich podobných záujmov a vzniká pri mnohých hlasovaniach celkom spontánne. Čas od času niečo azda dohodnete aj cez svojich emisárov. Preto sa teraz pred prezidentskými voľbami potrebujete ukázať inak, ako razantná opozícia. Preto ste sa rozhodli pre toto predstavenie. Samozrejme, tomu rozumiem. Každé odvolávanie ministra je mediálne príťažlivé. Z rozpravy sa vysiela televízny záznam, návrhom za sebou strhávate aj ostatné opozičné strany, pretože sa obávajú odvolávanie nepodporiť. U nás totiž jestvuje mýtus, že opozičná strana, ktorá nehlasuje pri každej príležitosti za odvolanie člena vlády, sa považuje za akosi neprincipiálnu alebo aspoň nezrozumiteľnú. Na základe toho očakávate, kolegovia z HZDS, že sa vášmu kandidátovi podarí vytvoriť ilúziu, že za ním ide celá opozícia alebo aspoň väčšia jej časť. Preto bol návrh podaný nervózne a rýchlo. Predkladatelia ani nevyčkali, kým vyzdravejú chorí opoziční poslanci, nezaujímali sa o to, či sa dnešného rokovania môžu zúčastniť všetci, ktorí by azda za návrh chceli hlasovať. Preto je naozaj jasné, je to iba hra. Neverím, že tento návrh jeho predkladatelia myslia vážne.

A predsa je to, dámy a páni, vážna vec, ani nie tak pre samotného Ivana Mikloša. Návrh je svedectvom o verejnom živote, o jeho hlavných politických aktéroch v čase, ktorý pre Slovensko môžeme označiť bez pátosu za historický. O niekoľko dní budeme rozhodovať o slovenskom prezidentovi na nadchádzajúcich 5 rokov. Bude to prezident, ktorý bude po prvýkrát presadzovať slovenské záujmy v klube prezidentov krajín NATO a Európskej únie. Bude im musieť rozumieť, vedieť sa s nimi dohovoriť, len tak bude môcť naozaj aj niečo presadiť. Na prezidentovi záleží viac ako na ktoromkoľvek členovi vlády. V tomto čase by sme mali skúmať predovšetkým schopnosti našich prezidentských kandidátov, a nie zaoberať sa tým, či sa nám páči alebo nepáči nejaký minister. Je to nedôstojné a nenáležité.

Súčasne s prezidentskými voľbami bude referendum o skrátení volebného obdobia. Nemyslím si, že toto ľudové hlasovanie je správne. Jeho výsledok však môže život na Slovensku ovplyvniť oveľa viac ako toto parlamentné divadielko. Pôjde o hlasovanie, ktoré by malo zasiahnuť do obvyklého ústavného rytmu, ktorý v každej demokratickej krajine dáva politickej reprezentácií riadny čas na to, aby ukázala, čo dokáže. To, ako bol dnešný návrh predložený, jasne dokumentuje aj bezperspektívnosť predčasných volieb. Súčasná parlamentná opozícia sa nedokáže dohodnúť na spoločnej akcii, sú v nej sólisti, ktorí hrajú len na seba. A to ešte nehovorím o tom, že opozícia je programovo vnútorne nekompatibilná, nepredstavuje alternatívu, ktorá by bola dnes schopná ponúknuť Slovensku konzistentnú politiku. Vládna koalícia je však vedená tak, že vyvoláva dojem, akoby si ani neuvedomovala vážnosť celej situácie. Vyzerá to, akoby všetky jóbovské správy chcela načasovať práve pred týmto ľudovým hlasovaním. Predloženie návrhu na spoplatnenie vysokoškolského štúdia v tejto dobe je výsmechom zdravého politického úsudku. Vládna koalícia sa neusiluje získať pre svoju politiku nielen občanov, ale ani ich zástupcov v parlamente. Stačí jej, ak má dosť hlasov. Ak ich nemá, pousiluje sa nahovoriť dvoch-troch poslancov, aby tentokrát zahlasovali. Čo si myslí o takejto politike ten, koho sa najviac týka, občan, to nie je zaujímavé. Ak má niekto iný názor, ujde sa mu len urážlivá nálepka. Je to arogancia moci, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Koalícia sa bráni prijať reálne záruky pre demokratickú kontrolu moci. Dôsledkami reforiem, ktoré spustila, sa začína zaoberať, iba keď je zle, keď Rómovia začnú rabovať obchody. To už dávno nie je koncepčná politická línia. Aj keď je dnes vláda relatívne spokojná, pretože minister odvolaný nebude, na budúce to už tak byť nemusí. Predčasné voľby by však v tejto situácii nič nevyriešili. Hlavných aktérov nášho verejného života nevymenia, môžu iba zmeniť pomery síl medzi nimi. Ak však budú všetci pokračovať vo svojej doterajšej politike, nič podstatné sa ani voľbami nezmení. Dnes je potrebná hlbšia zmena politiky. Ak to smiem v tomto pôstnom období povedať jazykom kresťanstva, aj v politike potrebujeme zmenu zmýšľania.

Prvého mája sa naša vlasť stane súčasťou Európskej únie. Náš malý národ sa stane súčasťou veľkej Európy. To prináša úžasné možnosti, ale aj nové riziká. Aby sme zostali svoji, aby sme si zachovali to, čo je nám drahé, aby sme neboli iba lacnou pracovnou silou, asi by bolo dobré, aby sme do európskeho ringu vstupovali čo najsilnejší, azda aj aby sme tými vnútornými zápasmi, ktoré práve nepotrebujeme, neoslabovali našu schopnosť presadzovať to, čo je pre našu vlasť životne dôležité.

Ďalšia významná udalosť nás očakáva doslova o niekoľko dní. Je to vstup do Severoatlantickej aliancie. Vstupujeme do nej v čase, keď sa svetom šíri krutý terorizmus, útoky na španielsky Madrid minulý týždeň nás šokovali a postavili pred nami vážne otázky. Je ohrozené aj Slovensko? Prvýkrát musím povedať, že ma oficiálny postoj dosť znepokojil. Vraj nejestvujú informácie, že by sa naša vlasť mohla stať cieľom útoku. Nepodceňujeme to? Dámy a páni, považujem za svoju povinnosť povedať, že aj Slovensko je ohrozené. Súčasný medzinárodný terorizmus si nevyberá. Každý je ohrozený a namiesto špekulovania, že či už bezprostredne alebo nie, treba sa nám oveľa intenzívnejšie pripravovať. Toto sú vážne veci, ktorými by sme sa mali pred vstupom do NATO zaoberať, pretože inak tam vstúpime tak, že už mu zasa nebudeme rozumieť. Hlavne však nebudeme dostatočne chrániť našich ľudí.

Vo svetle takýchto naliehavých výziev v súčasnosti sa návrh na vyslovenie nedôvery Ivanovi Miklošovi javí ako malicherný. Osobitne, ak si prečítame dôvody uvedené v písomnom návrhu, to ale neznamená, že Ivan Mikloš je taký minister financií, aké Slovensko dnes potrebuje. Cieľavedome si buduje svoj imidž reformátora, a to bez ohľadu na osudy konkrétnych ľudí. Túto svoju ctižiadosť povýšil nad službu ľuďom vo svojej vlasti. Márne nám predkladá štatistické údaje, ktoré majú ľudí presviedčať o tom, že im je lepšie, ako si myslia. Sýty hladnému neverí, hlása staré slovenské porekadlo. Nedávno som prišiel do východoslovenskej dedinky, bolo to asi o deviatej hodine večer, a v dedine bola absolútna tma, nielenže nesvietilo verejné osvetlenie, ale nesvietilo sa ani v domoch. Prenocoval som na fare a pán farár nám povedal: "Žijú tu už len starí ľudia, nemajú na elektrinu, tak nesvietia." Aj keby takto musela žiť čo i len jedna jediná dedina na Slovensku, nemohli by sme byť spokojní. Ale takýchto dediniek je viac. A nie sú to len odľahlé obce. V relatívne bohatej Bratislave som videl v sobotu v obchode starenku, ako váhala, či si maslo kúpi alebo nekúpi. Napokon si ho nekúpila. Veď aj bez masla sa dá žiť. Ale ako? Ekonomická politika vlády vychádza z materialistického videnia sveta. Vsadila na rýchly ťah na bránu, na žralokov, ktorí azda ekonomiku potiahnu, avšak za cenu veľkých obetí nielen tých najslabších, ale aj strednej vrstvy spoločnosti, tej vrstvy, ktorá by mala byť v každom demokratickom štáte najväčšou stabilizačnou silou. Reformy sú nevyhnutné. Ale nie je väčší frajer ten, kto ich dokáže presadiť napriek odporu tých, ktorých sa dotýkajú, ale ten, kto ich dokáže presadiť tak, aby im ľudia uverili a podporili ich. A iste sa pamätáme na starú poučku, že pevnosť reťaze sa meria na jej najslabšom mieste. Ak by sme používali len priemerné štatistické údaje, vláda bude mať štatistickú pravdu, ale reťaz sa roztrhne. Nikto, kto si to vyložene nespôsobí sám, nesmie byť odsúdený na živorenie. Každý človek, ktorý o to stojí a je ochotný v rámci svojich možností pre to niečo urobiť, má právo na dôstojný život. Som presvedčený, že Slovensko potrebuje ministra financií, ktorý tomuto rozumie.

Dámy a páni, zdá sa mi, že je úplne jedno, ako bude kto o chvíľu hlasovať. Veď je úplne jasné, že z tohto parlamentného mraku nezahrmí. Bolo by ale dobre, keby sme namiesto takýchto nezmyselných a malicherných šarvátok sústredili svoju pozornosť na skutočné problémy Slovenska.

A ako sa bude pri hlasovaní správať Slobodné fórum? Môžem vás ubezpečiť, dámy a páni, že nie podľa toho, čo si želá SDKÚ, ale ani nie podľa toho, čo si želá HZDS. Budeme konať tak, ako je to už v našom názve, a tak, ako to napokon žiada aj ústava, slobodne. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Ivana Šimka sa hlásia piati poslanci, plus ešte pán navrhovateľ, ktorý má prednosť pred ostatnými poslancami. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči, pán poslanec Maxon. Alebo chcete vystúpiť v rozprave? (Odpoveď z pléna.) Po faktických, nech sa páči.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja žasnem, keď počúvam kolegu Ivana Šimka, pretože už dnes tu bolo povedané, že inak to Slovensko vyzerá z bavoráka a ináč vyzerá, keď tam nechodí človek bavorákom. Ak Ivan Šimko sedel vo vládnom bavoráku, tak sa správal úplne inak. Veď Ivan Šimko bol jeden z tých, ktorí vo vláde hlasovali za všetky tie návrhy, ktoré potom v parlamente cez vládnu koalíciu prešli a ktoré tak tvrdo dopadli na našich občanov. Ivan Šimko bol ten, kto tu v parlamente dodal tie potrebné hlasy, aby bol prijatý zákon o štátnej službe, to znamená, aby sa vytvorili krajské úrady, obvodné úrady. A čuduj sa svete, keď tento zákon bol prijatý, tak potom prišiel farizejsky s návrhom zákona, podľa ktorého už nebude vláda menovať vedúcich úradov, ale bude to menovať príslušný rezortný minister. Prepáčte, ale veď sa dalo zabrániť tomu oveľa skôr ako teraz. Tam je to farizejstvo a tam v podstate všetky tieto problémy sa objavujú, pretože tam je tá dvojtvárnosť.

A nedá sa mi nepovedať jednu vec. Kolega Šimko sa tu tvári v parlamente ako jediný spravodlivý. Veď on nemá maslo na hlave? Že to dopadlo, tak ako to dopadlo aj s tými reformami? Veď by sme tu nehovorili o tom reformátorovi Ivanovi Miklošovi nebyť jeho, lenže akonáhle sa mu zobrala hračka, vládna funkcia, trochu ináč už pozerá, ako to "ješitné" decko, pretože teraz mu ju treba vrátiť. A ja si neodpustím, a prepáčte, že budem veľmi úprimný, keď poviem, že správa sa ako tá mladá slečna, ktorá sa chce milovať, ale zároveň chce zostať poctivá. (Smiech v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: To je novota. Prosím o pokoj. Pán poslanec Galbavý, chcete... Prosím, aby neboli poznámky na vystúpenie.

Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Myslím, že vystúpenie pána kolegu Šimka bolo viacej k referendu a k prezidentskej kampani ako k odvolávaniu podpredsedu vlády a ministra financií. Chápem ho ako frustrujúceho ministra, ktorý by radšej videl, keby dnes opozícia odvolávala predsedu vlády, o ktorom vlastne vyjednávali, že by vstúpili do vlády. Čiže nič by im nevadilo, čo vlastne kritizujú, ale prekáža im tam len premiér Dzurinda. S ostatnými, so všetkými asi, pán kolega Šimko, by ste boli spokojní.

Neviem vlastne, čo vy chcete. Asi ste ešte nenašli sami seba a blúdite v tomto parlamente niekde medzi koalíciou a opozíciou. Mám obavu, aby ste potom neprepadli medzi dve stoličky, lebo skutočne za všetko to, čo ste kritizovali, ste hlasovali, aj za tie reštrikcie, aj za to, že tá starenka si dnes z toho dôchodku nemôže dovoliť kúpiť maslo. Myslím si, že z vašej strany bolo najjednoduchšie tej starenke momentálne pomôcť tými 25 korunami, ale treba to riešiť celoplošne. Ja vám tiež môžem povedať príklady, ktoré som teraz zistila na východnom Slovensku v chudobných dedinách a dedinkách, kde napr. v jednej z nich mi povedali, že ešte nebol u nich žiaden poslanec. A viem vám hovoriť o osude vdovy, ktorá zostala so 4 deťmi a zo sirotského im nedokáže ani poriadne navariť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Šimko, myslím, že z vášho prejavu je zjavná vyčerpanosť, vaša osobná, fyzická a duševná vyčerpanosť. A nesúdim len tak z toho, že na samom začiatku vášho príspevku vám zlyhal hlas, vyčerpanosť sa preniesla do celého príspevku. A ak by som ho mal jedným slovom charakterizovať, bolo v ňom plno rozporností. Samozrejme, je to vaša prezentácia a váš názor. Odporúčam vám ako lekár odpočinok.

A jeden dodatok k obsahu vášho príspevku. Chcem vás ubezpečiť, že ako klub poslancov Ľudovej strany - HZDS, tak všetci, ktorí sa prihlásili do diskusie, venovali príprave na toto plénum mimoriadnu pozornosť. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, už máme dosť práceneschopných poslancov, prosím, aby sme tam neposielali ďalších. (Potlesk.)

Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ja mám dnes v Sme citát ohľadom Slobodného fóra, kde som Slobodné fórum nazval, že v skutočnosti nevie, kde je, že je nevypočítavé, že je labilné a mení názory podľa situácie. Čestné slovo, sa priznám, som mal výčitky odvčera, či som neublížil Slobodnému fóru. No dnes po vystúpení pána Šimka môžem povedať, že upokojil moje svedomie. Ja si dobre pamätám pána Šimka za posledné roky, myslím, že on je už dosť dlho v politike. A keby bol niečo podobné, ako som počul dnes tu hovoriť, povedal, keď bol minister, tak by som ho bol nazval jeho terminológiou, ktorú použil, že je frajer. Z toho, čo som dnes počul, vo všetkej úcte k vám, pán Šimko, ostala vo mne taká rozpačitá spomienka na to vaše vystúpenie a sklamali ste ma. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Nuž ja sa, vážený pán kolega Šimko, pridám tou poslednou vetou, pretože aj mňa ste veľmi sklamali, pretože po roky ste mi vyzerali ako rovný a čestný chlap. Ale dovoľte, aby som aj ja v tomto pôstnom období, ako ste vy povedali, prehovoril hlasom alebo jazykom kresťana. Čo sa vlastne stalo? Dohromady nič. Napísali ste scenár na nové pašie, v ktorých je mesiáš jasný. A okrem vás teraz do týchto pašií potrebujete aj dvoch lotrov na pravú a ľavú stranu. Máte už aj tých, HZDS a SDKÚ, len, prosím, pozor, tie skutočné pašie skončili ukrižovaním. Vo vašom prípade by to ukrižovanie bolo absolútne nezmyselné, pretože naozaj je postavené na tom, čo hovorili kolegovia. Keby ste dnes mali ešte kreslo vyhradené tam, kde som vás videl predtým, by ste stáli za týmto veľkým pultom a obhajovali desiatkami argumentov a vám vlastným spôsobom pozíciu pána podpredsedu vlády. Takže nestavajte sa, prosím, tam, kde vaše miesto nie je, nestavajte sa do radov opozície a nehovorte o jednote opozície, nehovorte a nevstupujte do nášho svedomia, pretože momentálny najväčší problém, ktorý máte, je vysporiadať sa so svojim vlastným svedomím.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Šimko chce reagovať na vystúpenia. Máte slovo, nech sa páči.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega, hovoríte, že ste lekár, nezlyhal mi hlas, ja som proste zachrípnutý, to sa občas stáva a nebol som zachrípnutý celú zimu, teraz to prišlo, aj keď sa oteplilo. To, čo ale chcem povedať, je, ja si svoj diel zodpovednosti aj za spôsob, ako boli rozbehnuté reformy, veľmi dobre uvedomujem a nemám problém ho prijať aj verejne. Diskutovali sme vo vláde napr. o tom, či do zníženia dlhu ísť máme alebo nemáme. Ja som vtedy otvoril tú diskusiu vo vláde. A zrážka, ku ktorej došlo medzi mnou a premiérom vlády, sa netýkala reforiem, to je pravda, ale vo chvíli, keď som sa ja dostal do situácie, že som nemohol súhlasiť s tým, čo premiér navrhoval, tak som išiel do tej zrážky tak, že som aj prišiel o to kreslo. Takže to nie je tak, že ja som ho len tak nejako stratil. Ja som ho stratil preto, lebo som jednoducho nesúhlasil s politikou, ktorú vtedy premiér robil. Toto je vec, ku ktorej sa nikto z vás, vážení kolegovia z HZDS, neodhodlal vtedy, keď HZDS robilo veci, ktoré dodnes nie sú došetrené, prešetrené, vtedy, keď ste boli pri moci vy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa snažil z toho vystúpenia pána poslanca Šimka vybrať to, čo by mohlo byť inšpirujúce a čo by v budúcnosti mohlo byť aj pre nás zaväzujúce. Už sa stalo pravidlom a, žiaľ, to teda funguje, že politici si vymieňajú svoje názory cez médiá a že transformujú svoje odkazy cez parlamentný mikrofón. Pán poslanec Šimko, ja som bol členom vlády a bol som tiež v situácii, keď vtedajšia opozícia dala návrh na moje odvolanie, nie je to nikdy príjemná vec. Mojou satisfakciou je to, že orgány činné v trestnom konaní sa tým problémom, ktorý formuloval vtedy pán Ján Čarnogurský spoločne s opozíciou, vôbec ani nezaoberali. Ale chcem povedať niečo iné vo väzbe na to, že máme tendenciu si veci odkazovať cez médiá, cez parlamentný mikrofón. Ja som jeden zo spracovateľov alebo, ak to chcete počuť, spracovateľ toho návrhu. To, že som ho spracovával ja, tak to bolo všeobecne známe. Myslím si, že nikomu v tejto snemovni nikto nebránil, aby na tom návrhu spolupracoval. My sme nikdy jednoznačne nehovorili, že toto sú naše podmienky, že ten návrh bude podaný vtedy a vtedy.

A ak tú druhú časť, o ktorej ste hovorili, myslíte vážne, tak ako zrelý politik ste sa mohli prihlásiť do vzájomného dialógu, mohli sme ten návrh naformulovať spolu, mohli sme sa dohodnúť na postupe. A ja v tejto chvíli naozaj môžem povedať za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko, že mohli sme sa aj dohodnúť na termíne jeho podania. Tým chcem jednoducho vyvrátiť to, čo sa tu stále prezentuje, že my sme si vyhradili právo, kedy ten návrh podáme. Nie všetci tí, ktorí ste sa toho procesu chceli zúčastniť, ste tú možnosť mali. Ak ste ju nevyužili, tak súčasný dialóg a naše vystupovanie chceme využiť na to, aby sme vás utvrdili v tom, o čom ste presvedčení, že minister financií nezastáva post podľa tých predstáv, aké máme my. Takže, pán poslanec Šimko, boli sme otvorení, sme otvorení vzájomnému dialógu. Ak by ste o ten dialóg boli stáli, tak by sme možno mnohé veci riešili inak. Nám nejde o politickú hru, nám nejde o politické divadielko, nám ide o to, aby Ivan Mikloš ako minister financií bol odvolaný.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Pán poslanec Maxon, nerád to hovorím, ale klamete. Hnutie za demokratické Slovensko podalo tento návrh bez akýchkoľvek konzultácií s ostatnými opozičnými stranami. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Jedna jediná poznámka. Pán poslanec Fico, vy veľmi dobre viete, že na tom rokovaní, kde sa takýto postup dohodol, som bol aj ja prítomný.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Tkáč, už je neskoro, pretože už on reagoval odpoveďou na faktickú poznámku pána poslanca Fica.

Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, program tejto schôdze je krátky, jednoduchý a ľahko pochopiteľný voličom. Pre voliča sú nepochopiteľné iné veci, napr. prečo je Ivan Mikloš a jeho odvolávanie pre časť opozície, a myslím tým HZDS, aktuálne až teraz, v čase blízkosti prezidentských volieb, prečo požiadavka istých 76 poslancov tej istej politickej strany, ktorými podmieňovala svoju podporu hlasovaniu pri odvolávaní člena vlády, pri vyslovovaní nedôvery vláde, zrazu aktuálna nie je. Ak odvolávanie nebude úspešné, vráti sa HZDS opäť k svojej požiadavke istej väčšiny, bude v tichosti ďalej podporovať vládu i napriek tomu, že rétorika bude protivládna? Občan iste nechápe, ako je možné, že on musí po svojej menšej chybe v práci znášať dôsledky, a to často i stratou zamestnania, a člen vlády po viacnásobných hrubých chybách ako napr. súčasný minister financií ostáva na svojom poste. A navyše on sám je so sebou spokojný. Premiér hovorí o jeho nenahraditeľnosti, koaliční partneri mlčia a tvária sa, že ich sa to netýka. A materská strana nevidí vecné dôvody na jeho odvolanie. A médiá a analytici obdivujú jeho odborne nepripravené reformy. Volič sa isto čuduje, načo sú dobré poslanecké sľuby a ústavou zaručené právo hlasovať podľa vedomia a svedomia, keďže v prípadoch zjavných i laikom poslanci hlasujú podľa vedomia a svedomia predsedov koaličných strán, záverov Koaličnej rady či straníckych orgánov a v rozpore s verejným záujmom.

Ďalší názor z poslaneckých lavíc na odvolávanie Ivana Mikloša je zase taký, že dôvody na odvolanie síce existujú, ale termín hlasovania je nevhodný. Iní poslanci zase hlasovali síce proti programovému vyhláseniu vlády, ale vládu sú ochotní podporiť a týka sa to jednotlivých ministrov, a to i po hrubých chybách. Pán premiér zase vyhlasuje za zradcov programového vyhlásenia všetkých, čo by hlasovali za odvolanie neschopného ministra a, samozrejme, i jeho samého, ale sám si z plnenia toho istého programového vyhlásenia problémy nerobí. Dostatok politickej vôle síce pred jeho schválením bol, ale už sa minula. Minula sa i vládna väčšina. Na druhej strane sa premiér takzvane uchádza o podporu komunistu prebehnuvšieho do sivej zóny a nabáda ho tak k zrade, ktorá mu u jeho bývalých súpútnikov tak vadí. To isté sa deje i pri niektorých poslancoch Ľudovej únie či poslancoch nezávislých. Všetkým pritom nezabudne dať najavo tak pán premiér, ako i pán minister financií, že neutešený stav v štáte je dôsledkom 40-ročného komunizmu a 4-ročného vládnutia HZDS. Sám Ivan Mikloš bol pritom vo vláde približne 8 rokov a vždy v hospodárskych rezortoch. Celý čas nerobil pritom nič iné, len rozpredával, čo kapitáni priemyslu za podpory pracujúceho ľudu v časoch direktívnej ekonomiky vybudovali. Jemu sa v trhovej ekonomike až tak nedarí. Objem majetku štátu sa rýchlo scvrkáva a zadlženosť verejných financií rastie. Minister Mikloš vie, čo je štandardné, preto pri predaji Slovenského plynárenského priemyslu ustanovenie Obchodného zákonníka o menovej doložke nepoužíval. Takúto ochranu za zbytočnosť zrejme považuje i tzv. renomovaný, a teda dobre zaplatený privatizačný poradca. Dôsledok je kurzová strata 7 mld. korún. Potom pán minister vysvetľuje, že istiť kurzové riziko je neobvyklé, drahé, neštandardné. Na druhej strane je štandardné nepodať demisiu po odborných hrubých chybách, ktoré by v štáte s politickou kultúrou stačili na odchod do politického dôchodku celej vlády.

Nuž, vážené kolegyne a kolegovia, jediná vec, ktorá je už v našom politickom živote štandardná, je stav permanentnej neštandardnosti. Preto podľa môjho názoru toto nie je hlasovanie o Ivanovi Miklošovi, pretože ten neschopnosť spravovať veci verejné dlhodobo úspešne dokazuje. Kultúrny politik by už dávno rezignoval. Strana slušných ľudí, do akej sa SDKÚ kedysi tak rada štylizovala a ktorá podľa prezidentskej kampane ich kandidáta rozumie potrebám občanov, by ho už dávno stiahla z obehu a každý štandardný premiér by ho odvolal. V najhoršom prípade by zasiahli koaliční partneri, ktorým na začiatku volebného obdobia opätovne tak veľmi záležalo na politickej kultúre.

Vážené kolegyne a kolegovia, toto je hlasovanie o neštandardnom správaní sa celej koalície, koalície, ktorá sa tvári, že vládne, a o časti opozície, ktorá sa tvári, že je opozičná, a teda chce vládu či ministra odvolať. Vláda i celá koalícia sa tvári, že bojuje proti korupcii, pritom v našom parlamente sú také pomery, ktoré korupciu skôr generujú. A premiérovým poslancom koalície tento stav vyhovuje. Preto podľa môjho názoru, vážené kolegyne a kolegovia, tento parlament po toľkých presunoch a odborných i morálnych zlyhaniach stratil nenávratne mandát dokončiť funkčné obdobie. Tmelom vládnej koalície bez reálnej podpory v parlamente nie je totiž ani programová príbuznosť a ak je, tak je iba vo veci doprivatizácie štátnych monopolov, teda žiadne dokončenia reforiem, ako tvrdí vláda, ale privatizácia. A to je veľmi zlá správa pre všetkých voličov a zlá správa pre Slovensko. Obľúbený slogan tejto vlády a najmä pána Dzurindu a pána Mikloša je, že Slovensko potrebuje politickú stabilitu a ekonomickú rovnováhu. Pritom prvý z nich je sám zdrojom politickej nestability a druhý zdrojom ekonomickej nerovnováhy. Už nikto nevie, aký je stav štátneho účtu. Štatistický úrad koriguje odhad obchodného deficitu, nikto nevie, či dobre, ale zato analytici i minister financií už teraz vedia, že reálne mzdy porastú možno i o jedno promile. Je to presný výpočet z nepresných čísiel, a to na štátnom účte bezprizorne lieta takmer 7 % celoročných príjmov štátu. Je takýto minister financií dôveryhodný partner pre investorov? Je dôveryhodná celá vláda? Sú poslanci koalície a časti opozície dôveryhodní pre voličov? Aká bude cena za ďalšieho investora vstupujúceho do toľkej neštandardnosti? Kto ju zaplatí? Minister Mikloš alebo občania? Slabá a neodborne vedená vláda s ministrami s nedostatkom odbornosti a neprehľadné pomery v parlamente zvyšujú prémiu za vstup zahraničného kapitálu do našej ekonomiky, tak to bolo i pri investícii Hyundai. A koľko nás to bude stáť, to vieme tiež len približne. Približne tiež vieme, aké podmienky sme dohodli s Európskou úniou, a to zrejme nielen v prípade U. S. Steel.

Preto, vážené kolegyne a kolegovia, vládnutie celej tejto vlády je nepoctivé a nedôveryhodné. Minister Mikloš je len vrchol pyramídy. Aké je teda východisko z tejto situácie? Vyslovenie nedôvery ministrovi Miklošovi? Za takéto nedôstojné správanie sa k voličovi zo strany časti našej politickej scény je to pre občanov malá satisfakcia. Občan volič totiž, vážené kolegyne, kolegovia, sa stal vazalom jej nevyzretosti s absenciou politickej kultúry. A preto sám má mandát zasiahnuť 3. apríla v referende o predčasných voľbách, a tým dať jednoznačne najavo, že nebude tolerovať zneužívanie poslaneckého sľubu na presadzovanie osobných záujmov na úkor záujmov voličov, že nebude stranám tolerovať, keď sa na kľúčové a iné miesta v štátnej správe nominujú ľudia nezodpovední a neschopní, že nebude tolerovať politickým špičkám strán, ak tieto svoju pochybnú nomináciu bezostyšne obhajujú dávno potom, čo sa stala verejne neobhájiteľnou, ale mocensky udržateľnou. A to je prípad najmä ministra financií. A ak premiér Mikuláš Dzurinda v televíznych debatách bude opäť argumentovať, že v žiadnej európskej krajine okrem Slovenskej republiky sa volebné obdobie referendom neskrátilo, chcem mu povedať, že v žiadnej krajine okrem Slovenskej republiky nie je premiérom Mikuláš Dzurinda. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)