B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu v rámci druhého čítania. Dostal som písomnú prihlášku jedného pána poslanca.
Pán poslanec Pataky, nech sa páči, máte slovo. A ostatných prosím, aby sa zatiaľ vymazali, lebo pokiaľ neotvorím možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy, samozrejme, vždy sa prihlásite, ako keby ste mali procedurálny návrh a to nemá význam.
Pán poslanec Pataky, nech a páči.
J. Pataky, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/19963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
1. V § 10 ods. 1 zmeniť takto:
"(1) Na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže je príslušný Okresný súd Bratislava I, jeho územným obvodom je obvod Krajského súdu Bratislava a územným obvodom Krajský súd Nitra.
Okresný súd Banská Bystrica:
Jeho územným obvodom je obvod Krajského súdu Banská Bystrica a obvod Krajského súdu Žilina.
Okresný súd Košice:
Jeho územným obvodom je obvod Krajský súd Košice a obvod Krajského súdu Prešov.
(2) Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní o ochrane práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov, o ochrane práv z nekalej súťaže je príslušný Krajský súd v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach."
Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že v súčasnosti je temer ukončená celková rekonštrukcia právnych predpisov na tomto úseku, treba zabezpečiť aj v oblasti súdnej ochrany a z toho vyplývajúce judikatúry a prípadne zjednocovania súdnej praxe pluralitu a viac názorov a nemožno ponechať na názor jedného jediného senátu. Táto agenda vzhľadom na svoju náročnosť musí mať aj v rámci prvostupňového rozhodovania širší záber a musí sa umožniť, aby sa v rovnakých veciach mohlo zaujať stanovisko a podať svoj odborný názor aj viaceré súdy. Takto bude daný širší priestor na výmenu názorov viacerých sudcov a vážne sporné problémy.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Páni poslanci, všetci? Môžem uzavrieť? Pán poslanec Polka zas nemá kartu. Takže desiaty pán poslanec Polka. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Páni poslanci, deviaty mi vypadol, to je asi pán poslanec Madej, ktorý sa hrá so svojou kartou. Ale dám vám inú, dobre? (Reakcia poslanca.) Pardon. V poriadku. Takže pán poslanec Cagala, Zmajkovičová, Blajsko, Hajduk, Miklušičák, Béreš, Hamarčák, Miššík, Madej, Polka. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Cagala, nech sa páči, máte mikrofóny k dispozícii. Pripraví sa pani poslankyňa Zmajkovičová.
M. Cagala, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý znie: V § 2 ods. 16 vypúšťa sa "územný obvod okresu Nové Mesto nad Váhom" a zaradiť nový odsek v § 2 odsek 17, ktorý znie: "Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je územný obvod Nové Mesto nad Váhom." Doterajšie odseky sa prečíslujú.
Zdôvodnenie je krátke, netreba dlhé. Návrh, ktorý hovorí o zrušení súdov v novom ponímaní, v novom členení, tak ako pán minister hovoril, plne nerešpektuje zásady, ktoré boli prijímané práve aj na ministerstve. Pri prvom čítaní pán minister hovoril, že tam, kde je 12 sudcov a viacej, sa súdy zachovávajú. V Novom Meste síce je prevádzkovanie súdu, ktoré nie je dlhé roky, ale je efektívne, je v novej budove a nebude vyžadovať žiadne investície. Zatiaľ má síce 9 sudcov, ale podľa nápadu vecí je potrebných minimálne 12 sudcov na to, aby sa plnili všetky tie podmienky a koncepcia, ktorú pán minister má. Teraz pripadá na jedného sudcu v Novom Meste nad Váhom viac ako 1 000 vecí, pričom prevažná väčšina súdov má nápad sudcov okolo 300 vecí. A sú súdy s nápadom, ktoré majú aj pod 200 vecí a ktoré sa zachovávajú. V blízkosti súdu nie je iný súd, po zrušení v Novom Meste nad Váhom nebude v hraniciach medzi Trenčínom a Trnavou, to je 80 km, žiaden súd.
Ďalšie krátke zdôvodnenie: Keď hovoríme k tabuľkám, obvodné súdy po optimalizácii, ktoré zostávajú, v Novom Meste nápad vecí 3 450, v súdoch, ktoré zostávajú, nie je väčší nápad ako 3 600. V Leviciach, Dunajská Streda 3 100 a ďalšie súdy majú menší nápad, nebudem ich menovať, načo, aj tak to možno nikoho nezaujíma.
Ak teda pôjde o preskúmanie napr. uznesenia, ktoré sú obecné, dnes zastrešuje okres Nové Mesto nad Váhom aj Myjavu. A navrhuje sa, v rámci jednej VÚC-ky je Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Trenčín, navrhuje sa teda Myjavu pričleniť k Senici, to je zas iná VÚC-ka, iný kraj, iný región. Čiže to sú ďalšie prekážky, ktoré bránia výkonu. Skutočne nemá logiku rušenie súdu v Novom Meste nad Váhom. V hlavných agendách, ako je obchodná, občianskoprávna, opatrovateľská a dedičská. V obchodnej agende je 16 súdov, ktoré zostávajú, s menší nápadom, ako je Nové Mesto nad Váhom, nebudem ich menovať, mám ich napísané. V opatrovateľskej agende bude 19 súdov menších, ktoré zostávajú, ako je Nové Mesto nad Váhom. V občianskoprávnej agende je 9 súdov menších, ktoré zostávajú, ako je Nové Mesto nad Váhom. V trestnej agende je 7 súdov menších, ktoré zostávajú, ako je Nové Mesto nad Váhom.
Čiže to sú hlavné argumenty, pre ktoré chcem tu dnes požiadať vás, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme tento môj pozmeňujúci návrh schválili, aby sa skutočne - ešte raz - súd, ktorý je efektívny, ktorý je potrebný, navyše je tam mimoriadne dosť obsadená podnikateľská vrstva, ktorá tiež potrebuje nielen vybavovať veci, ale potrebuje agendu, ktorá, dnes dobre vieme, že najväčší podnikateľský problém je využiteľnosť práva a toto isto neprispeje k tomu, čo vláda vo svojom vyhlásení si predsavzala.
Takže toľko na zdôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Zmajkovičová a pripraví sa pán poslanec Blajsko.
R. Zmajkovičová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súvislosti s návrhom zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok musím konštatovať, že predkladaný zámer zákona nie je systémovým krokom, pretože pred takým závažným zásahom do štruktúry justície nebola vypracovaná žiadna analýza, ktorá by vyhodnotila pôsobenie súdov, ich efektivitu, kvalitu a ich rýchlosť konania, neboli zohľadnené geografické, demografické kritériá a taktiež kritériá rozvoja priemyslu v regiónoch. Chýba prognóza vývoja zaťaženosti súdov, nebol spracovaný optimálny model súdu čo do počtu súdov, administratívneho aparátu a materiálno-technického zabezpečenia. Neprihliada na odborné stanoviská Súdnej rady, Združenia sudcov Slovenska a navyše zámer nie je zosúladený s bezprostredne kooperujúcimi zložkami štátnej moci Generálnou prokuratúrou a ministerstvom vnútra.
Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, v tomto kontexte podať dva pozmeňujúce návrhy:
K č. I. V § 2 v doterajšom odseku 4 sa vypúšťajú slová "a okresu Malacky".
V § 2 sa za doterajší ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "Sídlom Okresného súdu Malacky sú mesto Malacky; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Malacky."
Novooznačené odseky 4 až 42 sa prečíslujú na odseky 5 až 43.
Odôvodnenie: Pre obyvateľov okresu Malacky by vládny návrh predstavoval výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci. Ide najmä o obce na severe okresu, ktoré sú od Bratislavy vzdialené cca 60 km. Navyše existujú poznatky, že Okresný súd Bratislava IV nie je priestorovo ani materiálne pripravený zvládnuť navrhovanú organizáciu. Okresný súd Malacky sa priemerným celkovým ročným nápadom takmer 1 100 vecí, počtom sudcov a zaťaženosťou priraďuje skôr k tzv. stredným súdom s perspektívou ďalšieho nárastu agendy. Výsledkami práce patrí súd pritom medzi najlepšie v Bratislavskom kraji. Ide teda o plne funkčný súd, na ktorý sa nevzťahuje argumentácia o nemožnosti špecializovať agendu, o slabej zaťaženosti a výkonnosti sudcov. Preto navrhujem ponechanie samostatného Okresného súdu v Malackách.
Ďalší môj pozmeňujúci návrh je taktiež k čl. I k § 2. V doterajšom ods. 7 sa vypúšťajú slová "a okresu Piešťany", v § 2 sa za doterajší ods. 7 vkladá nový ods. 8, ktorý znie: "Sídlom Okresného súdu Piešťany sú mesto Piešťany; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Piešťany."
Novooznačené odseky 7 až 42 sa prečíslujú na odseky 8 až 43.
Odôvodňujem to tým, že pre obyvateľov okresu Piešťany by vládny návrh taktiež predstavoval výrazné zhoršenie dostupnosti k výkonu súdnej moci, a preto navrhujem ponechanie samostatného Okresného súdu Piešťany.
Poprosím vás, kolegyne a kolegovia, o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem vám za slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister, bolo povedané pri predkladaní tohto návrhu, aby sme neriešili rôzne partikulárne záujmy, svoje lokálne, mne však nedá, nie som právnik, ale preto, aby som obhajoval možno aj partikulárne záujmy, neviem, ako to kto nazve, Okresného súdu v Kežmarku. Zaoberal som sa a mám pred sebou stanovisko Sudcovskej rady pri Krajskom súde Prešov. Dovoľte mi zacitovať niekoľko poznámok z výpisu z tejto zápisnice.
Návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje sídlo Obvodného súdu Poprad mesto Poprad, pričom jeho obvod má tvoriť obvod okresu Poprad a územný obvod okresu Kežmarok. Okresný súd Kežmarok nemá výhrady, že mesto a okres Poprad budú mať naďalej súd, zásadne však nesúhlasí s tým, aby pod Obvodný súd Poprad spadal aj územný obvod okresu Kežmarok.
Okresný súd Kežmarok vznikol na základe zákona č. 328/1996 Z. z. ako jediný okresný súd v rámci bývalého Východoslovenského kraja, pričom dôvod jeho vzniku bolo odbremenenie Okresného súdu Poprad. Hlavná požiadavka koncepcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky špecializácia sudcov je na Okresnom súde Kežmarok naplnená, a to tak, že rozhodujúce sledované agendy vybavujú jednotliví sudcovia, ako trestná agenda jeden sudca, C agenda dvaja sudcovia, potom je to agenda vecí maloletých a poručnícke súdnictvo jeden sudca, od 1. 1. 2004 je dokonca dočasne pridelený na výkon funkcie z Krajského súdu v Prešove a vrátil sa do Kežmarku. Sudca Okresného súdu Kežmarok dlhodobo, sudcovia dlhodobo dosahujú požadovanú výkonnosť, svoje povinnosti môžu vykonávať v ideálnych priestorových podmienkach.
Vychádzajúc zo znalosti kapacitných možností po prípadnom preložení sudcov na Okresný súd Poprad sudcovia nebudú mať kde pojednávať. Cieľom reformy všeobecného súdnictva je zrušenie malých súdov, na ktorých pracujú traja-štyria sudcovia. Okresný súd Kežmarok do tejto kategórie súdov v žiadnom prípade nepatrí. Nielen z dôvodu vyššieho počtu sudcov, ale aj vzhľadom na zaťaženosť je personálne poddimenzovaný a spĺňa požiadavky špecializácie sudcov s poukazom na nápad v rozhodujúcich agendách.
Preto mi dovoľte, pán minister, predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 541).
1. V čl. I v § 2 ods. 30 znie: "Sídlom Okresného súdu Poprad je mesto Poprad; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Poprad."
2. § 2 sa dopĺňa o ods. 43, ktorý znie: "Sídlom Okresného súdu Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
3. V § 3 ods. 5 sa dopĺňa o písm. h), ktoré znie: "h) Okresného súdu Kežmarok.".
4. V § 7 ods. 12 sa dopĺňa o písm. g), ktoré znie: "g) Okresného súdu Kežmarok.".
5. V 14 ods. 2 sa vypúšťa písmeno m).
Ďakujem vám za pochopenie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hajduk, nech sa páči ako ďalší prihlásený do rozpravy.
A. Hajduk, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov a o zmene a doplnení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 541).
1. V čl. I § 3 vrátane nadpisu znie:
"§ 3 Sídla a obvody krajských súdov
(1) Sídlom Krajského súdu v Bratislave je mesto Bratislava; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresný súd Bratislava I,
b) Okresný súd Bratislava II,
c) Okresný súd Bratislava III,
d) Okresný súd Bratislava IV,
e) Okresný súd Bratislava V.
(2) Sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresný súd Trnava,
b) Okresný súd Dunajská Streda,
c) Okresný súd Galanta,
d) Okresný súd Senica.
(3) Sídlom Krajského súdu v Trenčíne je mesto Trenčín; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresný súd Trenčín,
b) Okresný súd Považská Bystrica,
c) Okresný súd Prievidza.
(4) Sídlom Krajského súdu v Nitre je mesto Nitra; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresný súd Nitra,
b) Okresný súd Komárno,
c) Okresný súd Levice,
d) Okresný súd Nové Zámky,
e) Okresný súd Topoľčany.
(5) Sídlom Krajského súdu v Banskej Bystrici je mesto Banská Bystrica; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresný súd Banská Bystrica,
b) Okresný súd Brezno,
c) Okresný súd Lučenec,
d) Okresný súd Rimavská Sobota,
e) Okresný súd Zvolen,
f) Okresný súd Žiar nad Hronom,
g) Okresný súd Veľký Krtíš.
(6) Sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresný súd Žilina,
b) Okresný súd Čadca,
c) Okresný súd Liptovský Mikuláš,
d) Okresný súd Martin,
e) Okresný súd Dolný Kubín,
f) Okresný súd Ružomberok.
(7) Sídlom Krajského súdu v Prešove je mesto Prešov; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresný súd Prešov,
b) Okresný súd Bardejov,
c) Okresný súd Humenné,
d) Okresný súd Poprad,
e) Okresný súd Stará Ľubovňa,
f) Okresný súd Vranov nad Topľou.
(8) Sídlom Krajského súdu v Košiciach je mesto Košice; jeho obvod tvoria obvody týchto súdov:
a) Okresného súdu Košice I,
b) Okresného súdu Košice II,
c) Okresného súdu Košice-okolie,
d) Okresného súdu Michalovce,
e) Okresného súdu Rožňava,
f) Okresného súdu Spišská Nová Ves,
g) Okresného súdu Trebišov."
2. V čl. 1 § 14 ods. 2 písm. i) až l) znejú:
"i) Okresného súdu Námestovo na Okresný súd Dolný Kubín,
j) Okresného súdu Revúca na Okresný súd Rimavská Sobota,
k) Okresného súdu Kežmarok na Okresný súd Poprad,
l) Okresného súdu Svidník na Okresný súd Bardejov."
Odôvodnenie: Ide vlastne o zachovanie všetkých krajských súdov tak, ako to bolo povedané pri prvom čítaní. A taktiež ide o legislatívnotechnické zmeny v nadväznosti na spoločnú správu. V tejto súvislosti s týmto mojím pozmeňujúcim návrhom odporúčam, dávam procedurálny návrh, aby o bodoch 7, 15, 16, 20 a 66 spoločnej správy sa hlasovalo osobitne.
Ďakujem pekne za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miklušičák. Pripraví sa pán poslanec Béreš.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, prihlásil som sa do rozpravy, pretože kolega Hajduk, ktorý pred chvíľou vystúpil, predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý má snahu zmeniť, resp. neprijať niektoré návrhy zo spoločnej správy, ktoré odporučil gestorský výbor prijať. Tie zmeny sa týkajú tzv. partikulárnych záujmov, ako to nazval pán minister. Je to vec uhla pohľadu, určite má svoje dôvody, prečo hovorí o tom, že sú to partikulárne záujmy. Ak sú partikulárne záujmy to, že ide konkrétne najmä o Oravu a Svidník, teraz budem hovoriť hlavne o Orave, ak partikulárnym záujmom je to, aby štátna správa na všetkých úsekoch, to znamená aj správa súdnictva, vyhovovala obyvateľom, ktorí tam žijú, tak väčšine tých obyvateľov, tak obhajujem v takom prípade partikulárny záujem drvivej väčšiny obyvateľov Oravy.
Ten návrh, resp. tá zmena, aby sídlo súdu pre Oravu nebolo v Dolnom Kubíne, ale Námestove, nevznikla pre nič za nič. Nevznikla ani kvôli tomu, že som z Námestova, hoci sa k tomu hlásim a každý to vie, ale vznikla preto, lebo tá časť Oravy predstavuje temer tri štvrtiny tých obyvateľov, ktorým má súd slúžiť, tých, ktorých má tento súd obsluhovať. Navyše tento región, ktorého Námestovo je sídlom a kde by v prípade, že by prešiel pozmeňujúci návrh tak, ako ho navrhol ústavnoprávny výbor, bolo, v poslednej dobe sa rapídne rozvíja aj čo do počtu obyvateľov, kým Dolný Kubín prežíva regres. A je to trend, ktorý dosť rokov potrvá tento rozdiel, teda medzi tým, komu bude výhodnejšie slúžiť, resp. pre koho bude výhodnejší súd, bude budúcnosť nahrávať v prospech Námestova, nie Dolného Kubína.
Či som sa snažil uvažovať trochu racionálne, alebo pokiaľ to šlo podľa mojej vedomosti a skúsenosti, vždy som sa snažil rozhodovať racionálne v prospech záujmu čo najširšieho okruhu obyvateľov, nech sa to týkalo čohokoľvek. Z tohto istého návrhu som tento pozmeňujúci návrh predložil. Nebolo to motivované ani tzv. historickými krivdami, ako to pomenoval pán minister u nás vo výbore, jednoducho vedie ma k tomu snaha vyjsť v ústrety maximálnemu počtu obyvateľov, tým, ktorým má tento súd slúžiť.
V obidvoch mestách bol súd zhruba od polovice 19. storočia až do roku 1960. V roku 1960 došlo k zrušeniu súdu v Námestove, v roku 1994 uznal minister spravodlivosti vtedajšej vlády a po troch rokoch volania, aby v Námestove bola zriadená pobočka okresného súdu, keďže vtedy ešte nebolo možné zriadiť súd, tiež sa pripravovala reforma, tak bola od 1. januára 1995 zriadená pobočka Okresného súdu Dolný Kubín v Námestove. Od 1. januára 1996 bol v Námestove súd obnovený a slúžil k spokojnosti všetkým obyvateľom tejto časti Oravy. Je jeho hendikepom, že nesídli vo vlastnej budove, čo naozaj v Dolnom Kubíne je tak, že tam budova súdu je vo vlastníctve štátu v správe súdu. Ale takisto táto budova nepostačuje pre obidva súdy, pre všetkých sudcov, ak ste pozorne čítali správu, aj tam sa to spomína. V prípade, že dôjde k zlúčeniu súdov, bude takisto čakať investičná akcia na minimálne nadstavbu podlažia, aby súd vyhovoval minimálne tým potrebám, ktoré budú kladené. V Námestove je súd v prenajatej budove, vlastník budovy je ochotný budovy vymeniť, predať. Proste riešenia v tomto ohľade sú. Okrem toho je k dispozícii ďalšia budova rozostavaná, budova nemocnice, kde takisto v primeranej investícii sa dá umiestniť Okresný súd pre Oravu.
Obidva súdy sú malé. Dolný Kubín má momentálne päť sudcov, Námestovo má štyroch sudcov. Momentálne má Okresný súd Dolný Kubín väčší nápad. Je to však sčasti spôsobené aj tým, že všetky nedoriešené prípady sa objavujú v novom roku ako nový nápad v štatistikách a tento súd, keďže je to starší súd, ostali v ňom od 1. 1. 1996 tie veci nevybavené. Často sa naťahujú, to je jedna z hlavných príčin, prečo je ďaleko vyšší nápad. A druhá časť je to, že spadajú tam všetky delikty aj z dnešného okresu Tvrdošín, týkajúce sa aj hraníc.
Naozaj žiadam teda Národnú radu, aby podporila pozmeňujúci návrh tak, ako bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Béreš. Pripraví sa pán poslanec Hamarčák.
V. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa pár vetami tiež vyjadril k predmetnému zákonu.
Najprv by som chcel povedať, že bolo naozaj veľmi múdre rozhodnutie, že budú ponechané všetky krajské súdy vzhľadom na to, že aj ten argument zachovania počtu VÚC, ktorých je 8, rovnako by bolo trošku neúmerné, ak by teda Trnava a Trenčín vypadli ako sídla krajských súdov. To znamená, že vlastne táto replika, ktorú sme opakovali, tak sme naozaj veľmi radi, že vlastne široké spektrum poslancov prijalo a myslíme si, že bolo to naozaj veľmi správne rozhodnutie. Rovnako tak hrozila naozaj jedna vec, že tie župy, ak ich nazveme, v Trenčíne, Trnave boli by naozaj trošku menej hodnotné, takže jednoducho tento zámer zabráni takému stavu, bol veľmi správny.
Čo sa týka, samozrejme, vyťaženosti krajských súdov - a to už sa vlastne dostávam k tej optimalizácii súdov -, tak naozaj je závažnou témou, pretože naozaj, kde chodíme dnes po Slovensku, tak súdne prieťahy alebo trvanie súdnych konaní je naozaj problémom Slovenska. Takže sme naozaj veľmi radi, že táto koncepcia, resp. už teraz ako návrh zákona, bude perspektívne riešiť aj tento problém. A samozrejme, že aj po zlúčení alebo aj zrušení niektorých súdov, tak pochopiteľne bude potreba zvyšovania počtu sudcov, čo samozrejme je nevyhnutné a vzhľadom na túto spoločnosť si myslíme, že je veľmi správne púšťať sa do takého typu optimalizácie súdov.
Chcel by som taktiež povedať, že považujeme za veľmi správne aj vytvorenie inštitútu vyšších súdnych úradníkov, čo samozrejme odbremenilo mnohých sudcov, aby neboli zaťažení administratívnymi opatreniami. Takže aj toto je istým, vnímame to veľmi pozitívne, dobrým atribútom, aby jednoducho tie súdy pracovali a špecializovali sa, čo je napokon cieľom celej tejto reformy.
Koncepcia v podobe alebo už stelesnená v zákone, ktorá je trojstupňová, bola dlho očakávanou a naozaj v zahraničí je veľmi bežnou, keď naozaj na tých prvých stupňoch okresných súdov existuje naozaj len ten prvý stupeň a odvolacie súdy sú na druhom stupni. Takže jednoducho, ak to k tomu má smerovať a ak to bude fungovať, tak naozaj možno to len a len podporiť.
Čo sa týka samotnej súdnej reformy, myslím si, že prebehlo veľmi veľa rokovaní na túto tému, ale naozaj prečo dostáva aj zelenú z našej strany, je to tá myšlienka, samozrejme, že vlastne aj programové vyhlásenie vlády hovorilo prakticky o tomto, takže k tomuto zákonu sme sa veľmi prirodzene a v zmysle programového vyhlásenia vlády priblížili.
Riešenie súdov, ak sme sa občas bavili aj s mnohými sudcami, niektorí sa pochopiteľne obracali s názorom, že aký na to máme, či už v klube alebo osobitne poslanci, tak všetci považovali to rušenie súdov za krajnú možnosť, ktorú považovali priam až za neadekvátnu. Na druhej strane treba povedať, že ak reforma má byť účinná, tak naozaj v istom zmysle je nevyhnutné rušenie niektorých súdov, ak teda bude vlastne ten súd naozaj nevyhnutne zrušiť v danom regióne.
Chcel by som sa v tej druhej časti môjho vystúpenia vrátiť aj k Okresnému súdu v Skalici, ktorý je, samozrejme, funkčný, veľmi dobre pracuje a bol aj súčasťou vládneho návrhu, ktorý považujeme za alfu a omegu a naozaj vlastne po dlhých rokovaniach a príprave celého zákona sme radi, že naozaj sa vlastne tento súd dostal za veľmi potrebných argumentov aj do návrhu zákona.
Predovšetkým by som chcel spomenúť argument ekonomický, ktorý hovorí v prospech Skalice, keď napríklad podľa oficiálnych údajov roku 2003 bola odvedená daň z príjmov právnických osôb okresu Senica len 318 mil. korún, naopak, v okrese Skalica to bolo 528 mil. korún. Podobne tak vyznieva vlastne ekonomický argument v prospech Skalice, aj keď dnes hovoríme prakticky o odvedených príjmoch z DPH a tieto dve čísla naozaj by som chcel spomenúť, keď v Senici to vychádza za minulý rok 309 mil. korún, v okrese Skalica 1 455 mil. korún. Hovorím to nie preto, aby som zdôraznil len to ekonomické hľadisko, ale hovorím to preto, pretože okres Skalica je z hľadiska výberu či už DPH a naozaj vlastne aj väčšiny daní na 9. mieste z hľadiska všetkých okresov na Slovensku. To znamená, že ak si predstavíme nejakú tabuľku, tak vlastne 7 krajských miest je pred Skalicou, potom je tam už iba Ružomberok a naozaj Skalica. Čiže si myslíme, že nie je správne, aby sa jednoducho delili okresy na administratívne a ekonomické, myslím si, že dá sa to zladiť do toho, že vlastne okres sa stane aj ekonomickým, ale, samozrejme, aj administratívnym centrom.
Čo sa týka majetkového argumentu, tak by som ho nazval, tak prípadné zachovanie Okresného súdu v Skalici znamená, že máme naozaj vyriešený aj tento problém, pretože budova po bývalom okresnom úrade je naozaj k dispozícii. Naozaj dnes zíva prázdnotou a musím povedať, že je vyťažená možno na 10 %. A ak teda vnímame verejné výdavky ako veľmi potrebné, tak by som chcel len pripomenúť, že 53 mil. Sk bolo vynaložených na to, aby táto budova bola pred cca 5 rokmi zrekonštruovaná. A naozaj si myslím, že je vlastne adekvátna a veľmi vhodná na využitie budúceho okresného súdu a prokuratúry. Takže chcel by som zdôrazniť všetkým a hlavne tým, ktorí kritizovali, že nie sú vyriešené tie otázky týkajúce sa budov, že áno, je to vyriešené a tá rekonštrukcia, ktorá by súvisela vlastne s prijatím povedzme Okresného súdu zo Senice, tak by znamenala naozaj len minimálne náklady pohybujúce sa v rozsahu niekoľko desiatok, možno tisíc slovenských korún, čo napokon bude potrebné vo všetkých súdoch.
Čo sa týka geografického hľadiska, tak tu by som naozaj veľmi úprimne chcel povedať, áno, pochádzam vlastne z regiónu Skalica a chcem povedať, že ak tisíce ľudí môžu dochádzať dnes do Skalice za pracovnými príležitosťami do veľkých firiem, nechcem tu menovať, tak naozaj dnes neexistuje tento geografický problém, ktorý by bránil, aby jednoducho ľudia mohli dochádzať aj povedzme na tento súd, ktorý naozaj v priebehu života až tak často nepotrebujú.
Z hľadiska historického by som chcel to ako podporný argument povedať, že ako regionálne centrum súdnictva má Skalica dlhú tradíciu, ktorej korene siahajú až do stredoveku. Počiatky justície v Skalici sa datujú od obdobia povýšenia Skalice na slobodné kráľovské mesto v roku 1382, keď kráľ Ľudovít I. a v neskoršom období spolu s hradom ďalších privilégií udelil mestu aj volebné právo meča, podľa ktorého malo mesto súdnu moc aj na území, a to moc hrdelnú. V neskoršom období sa súdna moc rozšírila aj na okolité obce a popri magistrátnom súde tu pôsobia tzv. horenský súd a tavernícky súd. Táto tradícia súdnictva pokračovala nepretržite počas celého obdobia Rakúsko-Uhorska, čo je dôležité spomenúť. A v tomto období vlastne, keď sa dostávam historicky do takého, poviem to, novoveku, obdobie 1960 - 1994, tak práve v tomto období vlastne vzniká Okresný súd v Senici. Nazval by som to ako akúsi možno nejakú historickú reštitúciu, keď 39 rokov čakali ľudia Záhoria v oblasti Skalice, keď cítili, že naozaj nejakým spôsobom neprirodzene sa vytvoril súd v Senici. A dnes aj toto používam ako podporný argument, kde je konečne ten správny okamih, keď môžeme trošku aj tú historickú pravdu trošku napraviť.
Samozrejme, nie je to len môj názor, takisto aj Mestský úrad v Senici konkrétne, keď hovoril o činnosti hospodárenia z roku 1963, konštatoval, že z hľadiska hospodárenia a kultúrneho rozvoja zaostáva Senica za Myjavou, Skalicou, ale dokonca aj Holičom. Chýbal tu priemysel a školstvo, dostatočné osvetové a kultúrne zariadenia, nebola tu ani jedna stredná škola. To je práve dnes okres, kde, samozrejme, niektorí poslanci sa snažia presadiť trošku, poviem to, umelým spôsobom sídlo budúceho okresného súdu. Rapídne vzrástol počet obyvateľov, čo spôsobilo nedostatok bytov, mnohé novovzniknuté okresné inštitúcie boli umiestnené provizórne, infraštruktúra bola slabo rozvinutá, v meste nebola dostatočná kapacita v školských a predškolských zariadeniach.
Chcel by som naozaj povedať a zostručniť vlastne závery, ktoré hovorím, z hľadiska potreby zachovania Okresného súdu v Skalici. Navrhujem teda ponechať Okresný súd v Skalici taktiež vzhľadom na jeho špecifickosť umiestnenia v bezprostrednej blízkosti hraníc s Českou republikou. Štyri cestné a dva železničné priechody sú v jeho obvode. Čo vyplýva, samozrejme, aj zo špecifickosti tohto územia. A na druhej strane je tu aj preto taký vysoký nápad činnosti, pretože - ja hovorím o nápade na okresný súd - práve tá špecifickosť pohraničného územia mu dáva ten vysoký počet agendy, ktorú jednoducho musí v súčasnosti zvládať. Takto bude pokračované aj po vstupe do Európskej únie, keďže policajná kontrola hraníc bude i naďalej pokračovať a slúžiť na zachytávanie pohybu páchateľov usilujúcich sa uniknúť z jednej republiky do druhej. Preto zdôrazňujem potrebu zachovania práve tohto Okresného súdu v Skalici, ktorý je, samozrejme, aj na pohraničí. V roku 2003 sa takto realizovalo 32 tzv. cudzích zatykačov, t. j. prípady, keď bol zatykač vydaný iným súdom a skalický súd realizoval výsluch páchateľov a potrebné doklady na jeho odeskortovanie do väznice.
Keď sa hovorí, že rušiť by sa mali tzv. malé súdy, tak chcel by som poukázať na jednu skutočnosť. V roku 2003 napadlo okresný skalický súd 4 630 vecí. Nápad zodpovedá počtu deviatich sudcov. V Senici sa nachádza v súčasnosti osem sudcov. Je podľa mňa veľmi nesprávne, ak dnes porovnávame počty sudcov na dvoch súdoch, pretože dôležitý je ten nápad v tejto činnosti. Takže si teraz povedzme alebo si urobme nejaký jednoduchý aritmetický priemer, koľko zodpovedá práve tomuto nápadu činnosti požadovaný počet sudcov? A jednoducho po tejto jednoduchej matematickej hračke zistíme, že na súde bolo potrebných pri tomto nápade realizovaných nápadov vlastne deväť sudcov v porovnaní so Senicou, kde je ten počet sudcov iba osem. To znamená, že po spojení so Senicou sa zaťaženosť nezníži, lebo aj tak bude chýbať ešte päť sudcov, to znamená, že nestratí ani jeden okres, ani druhý. A myslím si, že tento požadovaný počet bude potrebné, aj ako vlastne navrhol minister spravodlivosti, zvýšiť na 21, áno, čiže tých 5 sudcov bude nevyhnutných.
Preto by som chcel osloviť vás, ctené poslankyne a poslanci, aby ste zvážili naozaj tieto fakty, argumenty, ktoré som rozdelil do niekoľkých kategórií, a aby si naozaj každý urobil vlastne ten správny pohľad a som presvedčený, že dôjdete pri hlasovaní k tomu správnemu záveru. Chcel by som ešte požiadať, teda dať návrh na osobitné hlasovanie o bodoch spoločnej správy ústavnoprávneho výboru, konkrétne ide o body 2, 3, 19, 20, 21, 36, 65 a 71, ktoré istým spôsobom obmedzili alebo narušili vládny návrh. A pevne verím, že hlasovanie v tejto Národnej rade bude naozaj múdre.
Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hamarčák. Ak bude čas, pripraví sa pán poslanec Miššík.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, začnem teda replikou na vaše slová, ktoré ste povedali vo svojej úvodnej reči, že sa tu budú presadzovať aj partikulárne záujmy. No, pán minister, ja žijem v okrese, alebo teda v meste Stropkov a v okrese Stropkov, poznám tam život a bolo by odo mňa neseriózne, aby som neobhajoval záujmy tohto regiónu. Ja som presvedčený, že ak vy by ste žili v tomto regióne, takisto by ste obhajovali záujmy občanov tohto regiónu. Takže nemajte za zlé, a to myslím aj ostatným kolegom, to, že sa snažia poukázať na niektoré veci, ktoré si myslím, že sú dôležité pri rozhodovaní o tomto zákone.
Ja som sa zúčastnil ako člen komisie, ktorá posudzovala alebo sa zaoberala ešte pri tvorbe tohto zákona a pri hľadaní rôznych argumentov a riešení. Niekoľkokrát som s kolegom, ktorý bol so mnou v zastúpení v tejto komisii, predniesol argumenty, ktoré sa týkali konkrétne Okresného súdu vo Svidníku. Žiaľbohu, musím skonštatovať, že neboli absolútne zobraté do úvahy. Ja doteraz neviem, aké boli prioritné kritériá na posudzovanie toho, podľa čoho ktorý súd má zostať a ktorý nemá zostať.
Ak to bolo kritérium veľkosti súdov, tak chcem povedať, že Okresný súd vo Veľkom Krtíši má 7 sudcov, pritom plánovaný počet je 6 sudcov. Okresný súd vo Svidníku má 7 sudcov, plánovaný počet je 9 sudcov. Ak to bolo kritérium veľkostné alebo územia, takisto je množstvo súdov alebo území, ktoré majú nižšie parametre, ako má okres Svidník. Ak to bolo kritérium kvality, ja zodpovedne hovorím o tom, že Okresný súd vo Svidníku, čo sa týka nápadu, súdivosti a pod., má porovnateľné kritériá s Okresným súdom v Bardejove, prípadne vo Vranove a v podobných. Samozrejme, aj s takými, ako je Krtíš. Dnes napr. som sa dozvedel od kolegu Miklušičáka, že Okresný súd Dolný Kubín, ktorý má zostať, má 4 sudcov. Dobre som to? 5 sudcov.
Čiže sú tu argumenty, ktoré ja neviem pochopiť a jednoducho sa pýtam: Na základe akých ukazovateľov sa robila táto reforma? Ja mám fakt pocit, že to bolo technokratické riešenie od zeleného stola v Bratislave. Vy ste, pán minister, boli minulý týždeň v Bardejove, boli ste si obzrieť budovu Okresného súdu v Bardejove a pokiaľ mám správne informácie, ak ich nemám, tak mi ich môžete vyvrátiť, ste aj skonštatovali, že bude problém s umiestnením sudcov zo Svidníka, pretože sú tam iba tri pojednávacie miestnosti, je tam ďalších 7 miestností a keď sa premiestnia sudcovia a ďalší aparát, bude problém. Pritom vo Svidníku je budova vybavená. Sú tam pojednávacie miestnosti atď.
Chcem spomenúť ďalšie argumenty, ktoré si myslím, že sú veľmi dôležité pri hľadaní optimálneho riešenia. Medzi okresnými súdmi Bardejov, Vranov, prípadne Humenné je vzdialenosť zhruba 100 km. Z okrajových obcí to bude oveľa viac. Neviem, či ste informovaný o dopravnej sieti okresov Svidník a Stropkov, kde neexistuje železnica a funguje iba hromadná doprava autobusmi a do tých koncových obcí chodí autobus spravidla ráno a večer. Nič viac. Ja som zvedavý, ako sa budú dopravovať nielen stránky, ale aj svedkovia na súdy, pretože tam žije aj dosť veľa občanov, ktorí neradi chodia na súdy a pravdepodobne budú tak ako doteraz predvádzaní policajnými orgánmi, ale to bude znamenať obrovskú zaťaženosť na políciu a s tým, samozrejme, sú spojené aj náklady. Dnes sa vozia z týchto okresov do Svidníka, budú sa voziť do Bardejova. A môže hroziť aj taká situácia, že jednoducho nestihnú predviesť príslušnú osobu na súd, pretože nestihnú tie limity, ktoré sú 48 hodín atď. Sudca má právo na preštudovanie spisu a zavolá, predveďte mi toho a toho a jednoducho polícia to nestihne. Môžu nastať aj takéto problémy.
Ja chcem povedať ešte azda jeden argument, ktorý treba zvážiť. Okresný súd vo Svidníku momentálne má spádovosť zhruba 55-tisíc obyvateľov, má rozlohu 929 km2. Je tam množstvo malých obcí - veď to poznáte nakoniec - a je to toľko obyvateľov zhruba ako, ak to trošku priblížim, možno jeden Okresný súd Bratislava. Pritom tá rozloha je nepomerne iná, tá dopravná sieť je iná a proste ten región je chudobný. S každým súdnym riešením sú spojené aj náklady. To znamená, že ak niekto sa bude chcieť dovolať pravdy, bude chcieť sa obhájiť na súde, musí, samozrejme, zaplatiť advokátovi, uhradiť cestovné atď. Tým, že ten súd sa vzdiali od občana, vznikajú aj vyššie náklady. Z čoho tí ľudia to budú platiť, ja dosť dobre neviem povedať a jednoducho považujem toto riešenie za nevyhovujúce.
Preto som aj podal pozmeňujúci návrh v rámci prvého čítania vo výbore a bol som veľmi milo prekvapený, že kolegovia poslanci tento pozmeňujúci návrh schválili nielen vo výbore, kde som ja, ale aj v iných výboroch. To znamená, že asi usúdili, že tieto argumenty, ktoré tam sú, sú opodstatnené, a teda aj Okresný súd vo Svidníku má svoje opodstatnenie.
Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, chcem vás ešte požiadať, aby ste naozaj tento návrh podporili, pomôžete občanom v dosť chudobnom regióne. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík, tri minúty vám stačia? No, nech sa páči, tak máte slovo.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, keďže mám tak málo času, tak sa budem snažiť byť taký telegrafický a veľmi rýchly.
Bezpochyby tento vládny návrh zákona je takým prvým krokom k tomu, aby sa zlepšila činnosť justície. Musím povedať, že ústavnoprávny výbor sa týmito otázkami zaoberal veľmi podrobne a niekoľkokrát. Dokonca sme boli aj na poslaneckom prieskume na Okresnom súde v Ružomberku, čo sa nakoniec pretavilo aj do pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol prijatý v ústavnoprávnom výbore.
Chcem trošku zareagovať na pána poslanca Béreša a povedať, že niekedy keď niekto veľmi veľa rozpráva na podporu nejakého návrhu, tak sa tam vyskytnú aj veci, ktoré potvrdia pravý opak. Preto ja budem hlasovať za to, aby okresný súd zostal v Senici.
Ďalej by som chcel povedať, že ten pozmeňujúci návrh, tzv. veľký, ktorý sme prijali na ústavnoprávnom výbore, mal šancu, aby sme prijali celý tento vládny návrh zákona. Takže chcem povedať, že aj keď budú tu partikulárne záujmy a tento veľký pozmeňujúci návrh v svojich zásadách bude prijatý, tak budem hlasovať za návrh zákona ako celok.
Ďakujem.