P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová bola jediná prihlásená písomne do rozpravy. Ústne do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Číž, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Minárik, pani poslankyňa Rusnáková. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa Mušková, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážený pán podpredseda, dovoľte, aby som ocenila, že ste sa zaoberali pripomienkami z nášho výboru. Môžem súhlasiť v tom, že máte pravdu, že tento problém sa dá riešiť jedine v zákone, ktorý sa týka bezprostredne nášho výboru, a to je vlastne školský zákon.

Dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh práve do tohto zákona, ktorý je spolu s antidiskriminačným zákonom otvorený. Dovoľte, aby som teda tento pozmeňujúci môj návrh, ktorý by mal riešiť tento problém, o ktorom sme hovorili, predniesla. Navrhujem teda v zákone práve v súvislosti so zákonom č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov v čl. XV. tohto predloženého textu označiť pôvodný text, ktorý tam je, jednotkou. A za bod 1 sa vkladajú body 2 a 3, ktoré znejú:

Bod 2: § 34a sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie: "Vzdelávanie pedagogických zamestnancov detí a mládeže podľa odseku 1 odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva."

V tomto prípade ide o požiadavku, dá sa povedať, ministerstva školstva, ktoré má zabezpečiť smernicu Rady 77/486/EHS o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov do nášho právneho poriadku.

Bod 3: V § 58a zákona sa doterajší text tohto paragrafu označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsek 2, ktorý znie: "Na základných školách, na základných umeleckých školách, učilištiach, stredných školách, špeciálnych školách a v školských zariadeniach v rámci výchovno-vzdelávacej činnosti a mimo výchovno-vzdelávacej činnosti nie je povolená činnosť, ktorá smeruje alebo priamo nabáda k rasovej a etnickej nenávisti, národnostnej a náboženskej neznášanlivosti, a nie je povolené ani ovplyvňovanie sexuálnej orientácie, ktorá je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a s tradičnými hodnotami európskej kultúry, a podnecovanie ku xenofóbii."

Toto predmetné ustanovenie smeruje práve k zamedzeniu škodlivého ovplyvňovania názorov žiakov pri výchovno-vzdelávacích činnostiach i mimovzdelávacích činnostiach na školách. Jeho cieľom je morálna a mravná ochrana žiakov a študentov.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž, nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, dovoľte mi v podstate iba niekoľko krátkych poznámok k predloženému návrhu zákona aj jeden pozmeňujúci návrh.

Toto, čo poviem teraz je v podstate úvodom k tomu pozmeňujúcemu návrhu.

Predovšetkým chcem povedať, že nielen ja osobne, ale aj moja strana nemá problém podporovať aktivity, ktoré rozširujú okruh občianskych, politických, ekonomických či iných práv v našej republike, zvlášť keď teda ide o istú unifikáciu prostredia ľudských práv v prostredí, povedzme, Európskej únie. A tento zákon je pravdepodobne, všetci to tak cítime, čiastočne aj výsledkom tlaku orgánov Európskej únie, i keď myslím si, že je relevantný aj názor, že existujúca sústava právnych predpisov v konečnom dôsledku dostatočne reglementuje tento priestor. Ale, prosím, ak to pomôže hodnoteniu nášho prostredia alebo vnímaniu nášho prostredia ako demokratickejšieho, keď prijmeme tento zákon, tak na ňom aktívne participujem nielen ja, ale teda aj náš klub.

Čo však chcem k tomu povedať, je, že vzhľadom na to, že ani nebol veľký priestor pre diskusiu, aspoň pre mňa osobne vo výboroch, vzhľadom na to, že náš výbor sa nezaoberal týmto návrhom zákona, osobne sa mi zdá, že teda konštrukcia tohto zákona je minimálne diskutabilná. Ale je faktom aj to, že je druhé čítanie, takže tieto otázky nejako dramaticky netreba otvárať.

Ale jeden z tých diskutabilných momentov je ten, že pokiaľ ide o to, tak vymedzenie vecného okruhu toho, kde nemá dochádzať k diskriminácii, tomu vcelku rozumiem. Len mám istý problém vnímať ten prospech subjektov, ktoré teda nejakým spôsobom do tohto priestoru vnikajú. Pokiaľ je ten všeobecný rámec vecne vymedzený, povedzme, sférou Zákonníka práce alebo sférou úpravy, reglementácie pracovnoprávnych vzťahov a pod., tam tomu rozumiem či vo väzbe na zákon o štátnej službe. Už zostáva problematickejší napr. zákon o verejnej službe. A poviem práve, aj prečo sa mi tento problém takto vidí dôležitý. Vo väzbe na vládny návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou treba pravdepodobne zobrať celý rámec minimálne medzinárodných dohovorov a zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ja napr. osobne som to porovnával s Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965, ktorý prijala OSN a ktorý aj bývalé Česko-Slovensko recipovalo, trošku zaujímavé je, ako vyhlášku v roku 1974 z augusta. A dostalo sa to do textu Zbierky zákonov vtedajšieho obdobia. A následne Slovenská republika ako nástupnícky štát tiež stala viazaná týmto dohovorom. No a tam je jedna z takých vecí, že teda predovšetkým štát ako taký je povinný správať sa istým spôsobom. Zákon pracuje v tomto smere iba s vymedzením právnickej osoby a fyzickej osoby, pričom minimálne práve veľmi výrazne je viditeľný rozdiel medzi subjektmi tzv. verejného práva a subjektmi práva súkromného. Totiž právnická osoba, to sú predovšetkým, a tak to aj vnímame, to sú predovšetkým subjekty súkromného práva, to sú rôzne firmy, to sú rôzne organizácie. To je napr. podľa istého vymedzenia aj orgán samosprávy. Ale tam ten znak právnická osoba nie je dominantný, tam predsa treba zdôrazniť, že tá samospráva je predovšetkým korporáciou verejného práva a je teda súčasťou svojím spôsobom štátu a štát vo vzťahu k právnickým osobám a fyzickým osobám, ale aj orgány samosprávy, a to nielen územné, ale aj záujmové majú predsa vrchnostenský charakter. My predsa vieme, že tam nie je rovnosť subjektov, ako to je, povedzme, v súkromnom práve. Ale predsa štátny orgán môže ukladať tresty, štátny orgán môže zaväzovať, môže reglementovať konanie, má mnoho iných náležitostí.

Takže si myslím, že minimálne tak by sa dala táto situácia, ktorá vznikla tým, že sa redukuje ten obsah iba na právnické osoby a fyzické osoby, riešiť, aby sme do § 3 úvodnú vetu upravili nasledovne, teda štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné.

Čiže vlastne iba ten pojem fyzické osoby a právnické osoby rozšírime o čosi, čo tam dostane subjekty verejného práva, teda predovšetkým tie najdôležitejšie, a to sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, čo sú jediné subjekty verejného práva v danom prípade, ktoré majú právo ukladať povinnosti občanom. Teda regulujú a svojou činnosťou vlastne predznamenávajú celý výkon občianskych práv na Slovensku, teda tie ktoré sú formálne zakotvené v právnych predpisoch.

A ešte na záver úplne jednu malú poznámku práve z tohto Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. My v podstate ešte máme už ako-tak fixovaný štát. Len vo väzbe na to, že vo vzťahu k územnej samospráve máme fixovanú ústavnú zásadu, že možno ukladať povinnosti iba zákonom, tak v danom prípade by sa do takéhoto zákona patrilo aj vo vzťahu k územnej samospráve istým spôsobom zafixovať teda, že štát ukladá orgánom územnej samosprávy nejaké povinnosti, aj keď napriek tomu si myslím, že ten všeobecný rámec právnych predpisov v podstate aj túto sféru pokrýva. Ale keď robíme demonštratívny zákon antidiskriminačný, tak v takom prípade musíme aj orgánom územným, ale aj svojím spôsobom záujmovým, aj keď teda to čiastočne patrí spolu do súkromného práva, nejakým spôsobom ten vzťah určiť. Ja si myslím, že tie štátne orgány územnej samosprávy mnou novonavrhované znenie čiastočne rieši, a to aj tieto problémy, myslím, aspoň v tej tzv. minimálnej podobe týmto by sa to vyriešilo. Mám na mysli napr. Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, kde sa napr. píše, len pre ilustráciu veľmi krátko, že každý zmluvný štát sa zaväzuje, že nebude vykonávať rasovú diskrimináciu voči osobám, skupinám osôb a tak ďalej, čiže zabezpečí, aby všetky verejné orgány a inštitúcie, celoštátne a miestne, konali v súlade s týmto záväzkom. Teda, že zabezpečí, aby všetky orgány konali v súlade s týmto záväzkom, treba to nejakým spôsobom v tom zákone aj upraviť.

Takže toto je všetko. Dovolím si odovzdať teda pozmeňujúci návrh. Myslím si, ale že v zásade takto navrhnuté znenie by mohlo tento problém pre tento prípad čiastočne riešiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. (Hlasy z pléna.)

Skončili, ste pán poslanec? Nech sa ti páči.

M. Číž, poslanec: To je veľmi krátko. Teda v § 3 ods. 1 úvodná veta znie: "Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné."

Odôvodnenie. Navrhované znenie, fyzické osoby a právnické osoby nerozlišujú kategórie verejného a súkromného práva a osobitné postavenie orgánov verejnej moci, ktoré disponujú napr. právom nariaďovať, zaväzovať povinnosťou, aplikovať právo, ako aj orgány verejnej moci majúce vrchnostenské postavenie aj voči právnickým a fyzickým osobám. Preto je potrebné ich osobitné postavenie zvýrazniť. Záväzkom zákazu diskriminácie je viazaný hlavne štát, ktorý je zmluvným účastníkom medzinárodných dohovorov, zmlúv a podobne. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

Pani poslankyňa Bollová, máte slovo.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, prepáčte, že sa tu vyskytujem za taký krátky čas druhýkrát, ale, žiaľbohu, taký je program. Mrzí ma, že druhýkrát budem vystupovať pred poloprázdnou, resp. na tri štvrte prázdnou sálou.

Ale aj tak by som chcela upozorniť alebo aspoň dať na vedomie, že som si všimla niekoľko anomálií, prinajmenšom nejasností alebo nepresností v predkladanom návrhu zákona. Už samotný názov, návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a tak ďalej a tak ďalej, môže vyvolať otázku: Prečo v niektorých oblastiach a v ktorých? Odsek 4 v § 2 hovorí o nepriamej diskriminácii, ktorá ňou ale nie je, ak je sledované nevyhnutné dosiahnutie oprávneného záujmu. Kto a ako vymedzil pojem oprávnený záujem? To tam nie je. Odsek 9 v § 2 definuje pojem diskriminácie právnickej osoby a vyvoláva pochybnosti, teda aspoň vo mne, či lobizmus neporušuje zásady rovnakého zaobchádzania v konaní právnických osôb. Odsek 1 v § 3 vysvetľuje, že zásada rovnakého zaobchádzania, ak platia osobitné predpisy, a príklad uvádza 6 zákonov, vtedy neplatí. Odsek 1 písm. a) v § 4 uvádza opäť tri zákony. V odseku 1 písm. b) sú potom 4 zákonné výnimky. V ostatných paragrafoch čl. I je citovaných ďalších 16 zákonov, na ktoré sa tento návrh nevzťahuje. Množstvo výnimiek z uplatňovania zásad rovnakého zaobchádzania viditeľne a značne narúša aj jednoznačnosť zákona, za aký by mal byť tento zákon považovaný. Jednotlivé ustanovenia § 6 podobne možno spochybniť. Napr. v § 6 ods. 2 písm. a) aj b) sa hovorí o zásade rovnakého zaobchádzania v oblasti prístupu k zamestnaniu. Pýtam sa: Môžu sa ženy katolíčky stať kazateľmi? Nemôžu. Písmeno c) v § 6 ods. 2 hovorí o tom, že deti majú prístup alebo ľudia majú rovnaký prístup k vzdelaniu. Má mládež rodín na hranici núdze rovnaký prístup k vzdelaniu ako deti finančne úspešných rodičov? Pri písmene d) sa tu pýtam: Môžu sa združovať v politických stranách napr. zamestnanci vo verejnej službe? Hovorí sa, že ľudia sú rovnoprávni.

Nechcem tu nudne uvádzať jednotlivé spochybniteľné paragrafy tohto návrhu alebo aspoň možnosť rôznosti výkladu, ktorý, teda tento návrh, sa snaží plniť predpísanú úlohu, nesplnenú pred naším vstupom do Európskej únie a v mnohých bodoch je čisto formálny. Nepovažujem za správne, ak sa parlament Slovenskej republiky stáva bábkovým divadlom v réžii kohokoľvek.

Dovoľte mi vysloviť zopár pochybovačných otázok: O akej rovnoprávnosti v oblasti prístupu k zamestnaniu možno hovoriť v Slovenskej republike pri veľkej časti armády nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale nemajú kde? Ako možno hovoriť o rovnakej možnosti vzdelávať sa, keď rodičia odmietajú posielať deti do školy, pretože nemajú na cestovné? Ako rovnoprávne sa môžu liečiť ľudia, keď v návrhu zákona o zdravotnej starostlivosti sa náklady na liečenie skryte kategorizujú podľa vekových kategórií pacientov? Možno považovať za rovnosť príležitostí v štátnej službe, keď napr. ministri sú do funkcií menovaní a nik ich predpoklady a schopnosti nezrovnáva s inými záujemcami o tieto posty? Prečo neuvažuje predkladaný zákon o konkurzoch na miesta vo vláde? To sú úsmevné otázky, ale všetky, myslím si, sú opodstatnené, ak ten zákon čítame.

Zvláštnu diskusiu by bolo možné venovať ľuďom s inou sexuálnou orientáciou. Som veľmi rada, že pán podpredseda vlády nás tu informoval o tom, že návrh nezakladá možnosť registrovaného partnerstva ľudí rovnakého pohlavia. A túto snahu, resp. tento čin podporujem vrelo. Podľa odborníkov sú totiž ľudia s inou orientáciou určitou anomáliou, vrodenou alebo získanou napr. vo väzniciach alebo kláštoroch. Viem, že mnohí významní vedci, umelci neboli bisexuáli, ale nikdy som nepočula, že by sa dožadovali prijatia zákona na uzatváranie manželstiev jedincov rovnakého pohlavia. A podľa výskumov, tí, ktorí sa s touto odchýlkou narodili, neporiadajú okázalé a provokujúce sprievody po veľkomestách Západu a ticho sami sa s touto skutočnosťou vyrovnávajú podobne ako ľudia s iným i vážnejším handicapom. Myslím, že naša spoločnosť nepociťuje potrebu znižovať ľudské poslanie v reprodukčnom procese rodinným súžitím osôb rôzneho pohlavia. To potvrdzuje aj úprava, o ktorú sa určite pán podpredseda vlády zaslúžil. Preferovanie iného spôsobu spolužitia, t. j. uzatváranie manželstiev ľudí rovnakého pohlavia a jeho potvrdenie zákonom zdôvodňované slobodou a demokraciou spoločnosti považujem totiž za počiatok degenerácie takej spoločnosti.

Osobitnú pozornosť si zaslúži opačný problém, keď sa síce žiada prijať antidiskriminačný zákon, ale v občianskej spoločnosti, za akú sa považujeme, ak sme sa už stali súčasťou civilizovanej Európy, hoci som presvedčená, že ani do 1. mája sme nežili ako kočovné turkotatárske kmene v ázijských stepiach, vyššej kvality neplatia občianske zákony pre všetkých. Nadradené sú im totiž zákony cirkevné. Katolícki kňazi nesmú uzatvárať manželstvá, nesmú zakladať rodiny, hoci sami sa zrejme v rodinách takýchto narodili a hoci sviatosť oltárnu považujú za jednu z atribútov nábožnosti. Pán premiér s veľkou slávou podpísal v Ríme dodatok k vatikánskej zmluve, ktorou sa o. i. zavádzajú do škôl povinné voliteľné predmety náboženská výchova a etika od l. ročníka. Nebudem rozoberať otázky svetonázorové, prosím ale o objektívne posúdenie sťažnosti rodičov žiaka konkrétnej základnej školy, ktorý sa prihlásil na predmet etika, ale musí na hodinu etiky čakať na školskom dvore, lebo v triede sa najprv vyučuje náboženstvo. Nie je to znak diskriminácie dieťaťa, ktoré sa narodilo v rodine ateistov?

Myslím si, že väčšina občanov v Slovenskej republike patrila i patrí k rasovo, etnicky, nábožensky, národnostne i sexuálne tolerantným obyvateľom Európy. Naše zákony dávali i doteraz možnosti na postihy porušovania tejto tolerancie. Ani tento navrhovaný antidiskriminačný zákon však nezotrie rozdiely medzi nami, tobôž ak sa o to štátne zriadenie nesnaží samou podstatou medziľudských, majetkových, sociálnych a iných vzájomných vzťahov. Tie by bolo treba zmeniť a podporiť zákonom.

Náš klub nepovažuje predložený zákon za jednoznačne vysvetliteľný a vystihujúci podstatu samotného názvu antidiskriminačný. A preto prosíme, aby všetci, až sa bude o ňom hlasovať, zvážili podporu či odmietnutie potreby prijatia tohto zákona, hoci samotný ten zákon je vyhovujúci, jeho text je neškodný, ale či ho potrebujeme, to je druhá vec. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Minárik.

Ešte predtým s faktickou poznámkou pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Využijem ešte možnosť reagovať vo faktickej poznámke na vystúpenie pani kolegyne Bollovej, ktorej vystúpenie evokovalo vo mne ešte potrebu apelovať na pána podpredsedu vlády s jednou takou myšlienkou. Pán podpredseda, keď teda demonštratívne upravujeme časť, povedzme, predovšetkým politických práv a osobnostných práv, tak by som len chcel zdôrazniť, že jeden z posledných doplnkov Európskej sociálnej charty, ktorý bol prijatý, zdôrazňuje práve rovnoprávnosť a jednotu práv politických, ekonomických, kultúrnych ale aj sociálnych. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby spoločnosť bola schopná vnímať a aprobovať právnu úpravu osobnostných práv tohto typu. Tak pravdepodobne potrebuje, aby mala pocit rovnováhy, aby sme sa bavili o osobnostných právach, predsa len časťou spoločnosti vnímaných ako okrajových a medzitým, čo je pre tých ľudí najdôležitejšie, rozsahu ich sociálnych práv, pretože pravdepodobne ovplyvňujú základné životné podmienky. Tak len si myslím, že pre vnímanie komplexu občianskych práv je veľmi dôležitá naozaj táto rovnoprávnosť, ktorá má oporu aj v európskych právnych predpisoch.

A ešte tak veľmi krátko, keďže mám chvíľočku čas, vo väzbe na to, že takýto zákon je nesmierne dôležitý, aby bol aj vykonateľný. Takže je potrebné, pokiaľ bude orgán samosprávy, by som citoval ešte z toho Medzinárodného dohovoru o odstránení rasovej diskriminácie. Tak je tam jedno z veľmi zaujímavých ustanovení, ktoré hovorí o tom, že štát musí robiť opatrenia na novelizáciu alebo príp. aj zrušenie všetkých zákonov, ale aj predpisov, teda aj miestnych predpisov, ktoré majú za následok vznik alebo zachovanie istej formy diskriminácie. Napr. v našom právnom poriadku je veľmi zložitý proces zrušenia napr. právneho predpisu, ktorý vznikne na miestnej úrovni, napr. nariadenia samosprávy a podobne. Takže pravdepodobne nestačí tu iba tento zákon, ale treba postupne vytvárať predpoklady na jeho dôslednú vykonateľnosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Minárik.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán podpredseda vlády, pán minister, vážených 10 % snemovne, ktoré vydržalo až do teraz, chcel by som sa vyjadriť k bodu 4 spoločnej správy výborov k vládnemu návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní.

Odôvodnenie k navrhovanému doplneniu § 8 o nový odsek 8 je podľa môjho názoru zavádzajúce, pretože čl. 5 smernice Rady 2000/43/ES nepredpokladá prijatie takýchto opatrení. Predmetný čl. 5 dáva len možnosť členským štátom takéto opatrenia prijať. Je však nevyhnutné povedať, že navrhovaný § 8 ods. 8 je v rozpore s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky totižto pri aplikácii základných práv a slobôd, druhá hlava ústavy, zakazuje zvýhodnenie o. i. aj z dôvodu rasy alebo príslušnosti k národnostnej či etnickej skupine. Oblasti, ktoré upravuje antidiskriminačný zákon, patria medzi oblasti základných práv a slobôd podľa druhej hlavy ústavy. Jednotlivé práva sú preto zaručené bez ohľadu na rasu alebo národnostný či etnický pôvod a nie je možné z týchto dôvodov nikoho zvýhodňovať, ale ani znevýhodňovať. Navrhované znenie § 8 ods. 8 by práve takéto protiústavné zvýhodňovanie umožnilo. Atribút rasy alebo príslušnosti k národu či etniku sú dôvodom prirodzenej nerovnosti medzi ľuďmi. Ústava však zakazuje, aby boli dôvodom na zvýhodňovanie osôb, ktoré tieto atribúty napĺňajú, pred osobami, ktoré ich nenapĺňajú. Ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy ustanovuje zákaz zvýhodňovania v konkrétnom základnom práve alebo v slobode každého, komu toto právo náleží. Ide o záruku univerzálnej rovnosti bez ohľadu na spomínané dôvody prirodzenej nerovnosti. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 1998 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, Čiastke 121 pod č. 318, hovorí o. i. aj to, že Ústava Slovenskej republiky neobsahuje ustanovenie, ktorého výkladom by bolo možné odôvodniť postup umožňujúci obmedziť alebo modifikovať základné práva občana za účelom zlepšenia postavenia príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín.

Preto žiadam, aby sme hlasovali odlišne o odporúčaní výboru gestorského. Tento bod 4 je už vyňatý zo spoločného hlasovania, ale odporučenie je schváliť ho. Vzhľadom na to, čo som uviedol, odporúčam, aby sme hlasovali opačne.

Keď už som pri mikrofóne, dovolím si vyjadriť sa jednou vetou aj k bodu 3, ktorý som v hospodárskom výbore navrhoval. Ide o analogické riešenie, aké sme prijali v tejto snemovni v tomto volebnom období pri Zákonníku práce, § 13. Myslím si, že v tom čase došlo k veľmi ťažkej zhode na tomto kompromise. A pokiaľ snemovňa dospeje k nejakému kompromisu, myslím, že by tento kompromis mal byť rešpektovaný v analogických situáciách. A myslím, že táto situácia je, samozrejme, úplne rovnaká ako bola pri Zákonníku práce. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková, posledná prihlásená do rozpravy. Nech sa páči.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh v rámci antidiskriminačného zákona (tlač 566).

Za skupinu poslancov podávam tento pozmeňujúci návrh.

A) Vloženie § 4b za § 4a v čl. XV sa označuje bodom 1.

B) Čl. XV návrhu sa dopĺňa o nové body 2 až 7:

Bod 2 znie: "V § ods. 2 prvá veta znie: "Školy uvedené v ods. 1 okrem základných škôl, základných škôl s materskou školou, špeciálnych základných škôl, praktických škôl, odborných učilíšť, učilíšť a gymnázií sa môžu na návrh zriaďovateľa spájať splynutím do združenej strednej školy."."

Bod 3 znie: "V § 7 odsek 5 znie: "Výchova a vzdelávanie sa uskutočňuje aj v združených stredných školách, ktoré vznikli splynutím stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť spravidla s rovnakým alebo obdobným obsahom odborného vzdelávania s cieľom efektívne riadiť výchovno-vzdelávací proces, skvalitňovať odborné vzdelávanie a skvalitňovať využívanie personálneho a materiálneho zabezpečenia týchto škôl."."

Bod 4 znie: "§ 10 sa vypúšťa."

Bod 5 znie: "V §19 ods. 2 sa vypúšťa slovo "spravidla"."

Bod 6 znie: "Za § 32 sa vkladajú nové paragrafy 32a, 32b, 32c, ktoré vrátane nadpisov znejú: "Formy školskej integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách a v stredných školách"."

§ 32a Školská integrácia a formy školskej integrácie.

Odsek 1 znie: "Školská integrácia je výchova a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (§ 3 ods. 2) v triedach škôl podľa tohto zákona okrem tried v špeciálnych školách."

Odsek 2 znie: "Formy školskej integrácie sú a) integrácia v špeciálnych triedach, pri ktorej sa žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávajú v základnej škole alebo v strednej škole v samostatných triedach, časť vyučovania sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými žiakmi školy; na vyučovaní sú prítomní učitelia oboch tried, niektoré vyučovacie predmety môže žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy, b) individuálna integrácia, pri ktorej sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zaraďovaní do tried a výchovných skupín s ostatnými žiakmi školy a sú vzdelávaní podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, pričom učebné osnovy a výchovné postupy sú prispôsobené ich potrebám."

Odsek 3 znie: "Špeciálne triedy v základných školách a špeciálne triedy v stredných školách sa zriaďujú spravidla pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s rovnakým druhom postihnutia."

§ 32b.

Odsek 1 znie: "Integrovaný žiak je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý bol prijatý do základnej školy alebo strednej školy na základe písomného odporúčania zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva^4c) po poradenským zariadením vykonaných diagnostických vyšetreniach. Žiak s vývinovými poruchami učenia alebo správania môže byť evidovaný a vykázaný ako integrovaný aj na základe písomného odporúčania pedagogicko-psychologickej poradne^4d)."

Odsek 2 znie: "Rozhodnutie o prijatí žiaka do základnej školy alebo strednej školy vydáva riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov, písomného odporúčania zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva^4c) po dôkladnom oboznámení sa s diagnózou a prognózou žiaka, po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy a po zabezpečení nevyhnutných materiálno-technických a odborno-personálnych podmienok."

Odsek 3 znie: "Riaditeľ školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom^4e) alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva^4c) pred prijatím žiaka vytvorí podmienky na integrované vzdelávanie žiaka, úpravu triedy a školy, vybavenie kompenzačnými pomôckami, príp. ďalšie požiadavky na zabezpečenie požadovanej úrovne integrovanej výchovy a vzdelávanie žiaka."

Odsek 4 znie: "Súčasťou povinnej dokumentácie individuálne integrovaného žiaka je individuálny výchovno-vzdelávací program žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva^4c) vypracuje a priebežne dopĺňa triedny učiteľ."

Odsek 5 znie: "Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje základné informácie o žiakovi, o osobitostiach vplyvu jeho diagnózy a prognózy na výchovno-vzdelávací proces, o požiadavkách na úpravy prostredia triedy, učebných postupov, organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, učebných plánov a učebných osnov, zabezpečení kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci."

Odsek 6 znie: "Riaditeľ školy zodpovedá a v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom^4e) alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva^4c) zabezpečuje, aby u integrovaných žiakov neprichádzalo k bezdôvodnému znižovaniu požiadaviek a aby nároky kladené na žiaka boli v súlade s jeho možnosťami."

Odsek 7 znie: "Pri hodnotení alebo klasifikácii prospechu a správania integrovaného žiaka sa prihliada na možnosti žiaka vyplývajúce z jeho diagnózy."

Odsek 8 znie: "Pre integrované vzdelávanie v špeciálnych triedach v základných školách a v stredných školách platia rovnaké predpisy a pravidlá ako pre výchovu a vzdelávanie v špeciálnych školách príslušného typu."

Odsek 9 znie: "Obsah vzdelávania individuálne integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím vychádza z učebných osnov pre špeciálnu základnú školu, pre žiakov s mentálnym postihnutím."

§ 32c Práva a povinnosti účastníkov školskej integrácie.

Odsek 1 znie: "Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní rešpektujúci jeho schopnosti a zdravotný stav na vyučovanie pedagógom s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou^4f), na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a zdravom prostredí, na úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému a duševnému násiliu."

Odsek 2 znie: "Výkonom práv integrovaného žiaka nemôžu byť obmedzené práva ostatných účastníkov výchovno-vzdelávacieho procesu."

Odsek 3 znie: "Zákonný zástupca integrovaného žiaka pravidelne konzultuje problematiku vzdelávania integrovaného žiaka s triednym učiteľom, so školským špeciálnym pedagógom^4e), príp. so zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva^4c)."

Odsek 4 znie: "Riaditeľ základnej školy alebo strednej školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom^4e) alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva^4c) oboznámi príslušných zamestnancov školy s dôsledkami a možným vplyvom diagnózy integrovaného žiaka na výchovno-vzdelávací proces, s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom, upozorní na potrebu kompenzačných a iných pomôcok, ktoré bude žiak v škole používať, a zabezpečí ich dostupnosť a vhodné priestory na ich uskladnenie."

Bod 7 znie: "V § 33 sa vypúšťa nadpis Pomocná škola. Poznámky k odkazom pod čiarou 4c až 4f znejú: "4c) § 22 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, 4d) § 21 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, 4e) § 25 ods. 2 zákona č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, 4f) Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších predpisov."."

Ďalší návrh.

C) Čl. XXII návrhu zákona sa označuje ako čl. XXIII.

D) Za čl. XXI sa vkladá nový čl. XXII, ktorý znie: "Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto: "V § 8 sa vkladá za odsek 6 nový odsek 7, ktorý znie: "Ustanovenie platné pre uhrádzanie cestovných nákladov pre zákonného zástupcu žiaka základnej školy podľa odseku 6 je možné využiť aj pre žiakov špeciálnych základných škôl." Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8."."

Dovoľte mi veľmi stručne zdôvodniť predložený návrh. Návrh nejde nad rámec antidiskriminačného zákona, pretože sa v jeho znení otvárajú otázky, ktoré sa týkajú školstva, pretože samotná vláda otvorila školský zákon. V rámci neho je potrebné uzákoniť niekoľko dôležitých zmien, ktoré súvisia s diskrimináciou žiakov špeciálnych základných škôl (posledný návrh v čl. XXII), a niekoľko ustanovení, ktoré sa dostali do rozporu navzájom v zákonoch, ktoré upravovali štátnu správu v školstve a školský zákon samotný. Návrh na novelizáciu školského zákona v ustanoveniach o združených stredných školách sa predkladá na základe upozornenia stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády pre finančné právo deklarovaného v rámci jej záverov a odporúčaní zo 4. mája 2004 na rokovaní k návrhu vyhlášky ministerstva školstva o poskytovaní štipendií a v nadväznosti na rozpor, ktorý bol v školskom zákone vytvorený zákonom č. 596/2003 Z. z. tak, aby bol príslušný rozpor odstránený. Vzhľadom na to, že sa vstupuje do právnej normy priamym spôsobom, navrhuje sa zároveň, aby bol odstránený aj rozpor školského zákona so zákonom o štátnej správe a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci zriaďovania a zrušovania stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania.

Návrh na zmenu a doplnenie školského zákona znením dotýkajúcim sa problematiky výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je vypracovaný na základe požiadaviek pedagogickej praxe, na ktoré ma upozornili nielen špeciálni pedagógovia priamo zo škôl, ale aj samotní pracovníci ministerstva školstva. Aj samotný minister školstva si je vedomý toho, že túto úpravu je potrebné urýchlene predložiť. Jeho pracovníci už vypracovanie vládnej novely zákona de facto ukončili.

Znenie školského zákona platné v súčasnosti neobsahuje žiadne ustanovenia bezprostredne sa dotýkajúce výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných triedach základných škôl a stredných škôl ani v špeciálnych triedach v týchto školách. Niektoré osobitosti integrovaného vzdelávania sú stanovené vo vykonávacích predpisoch k školskému zákonu a v metodických pokynoch, usmerneniach vydaných ministerstvom školstva. Takýto stav nie je plne vyhovujúci, nakoľko bez vymedzenia povinností, ktoré možno ukladať výlučne zákonom alebo v intenciách zákona, nie je možné integrované vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami optimálne zabezpečiť.

Cieľom predkladaného návrhu je v oblasti výchovy a vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami stanoviť základný rámec pre ich integrovanú výchovu a vzdelávanie v základných školách a v stredných školách.

Predkladaný návrh je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. V práve EÚ nie je uvedená problematika upravená, je však potrebné ju upraviť vzhľadom na to, že je tu aj isté podozrenie z neriešenia rovnakého postavenia žiakov bežných základných škôl a žiakov špeciálnych škôl.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu nebude predstavovať bezprostredný dopad na štátny rozpočet. Financovanie regionálneho školstva vrátane integrovaného vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje podľa zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a moje pozmeňujúce návrhy sú v súlade s týmto zákonom o financovaní. Ďalšia možnosť riešenia problematiky je už na pleciach ministerstva školstva, ktoré sa touto problematikou zaoberá. Predpokladám, že ju v dohľadnej dobe na pôdu parlamentu aj predloží.

Prosím ctených kolegov, aby tento doplňujúci návrh k školskému zákonu akceptovali, pretože je veľmi potrebný a je dôležité, aby vstúpili tieto ustanovenia čím skôr do platnosti.

Opakujem, nejdem nad rámec predloženého vládneho návrhu zákona. Jednotlivé zdôvodnenia k bodom nebudem v tejto chvíli čítať, pretože ich máte v písomnej podobe a myslím si, že bude dostatočné, ak si ich sami preštudujete aj vzhľadom na neskorý čas, ktorý je. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Rusnáková bola posledná prihlásená do rozpravy.

Ešte sa prihlásil pán minister spravodlivosti.

Ešte chcem požiadať pána predsedu výboru pre školstvo, vedu a vzdelanie vzhľadom na rozsah podaného pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa dotýka problematiky školstva, aby výbor pred hlasovaním v druhom čítaní o prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa zaoberal vecne podaným pozmeňujúcim návrhom, keďže to považujem za dôležité vzhľadom na to, aby neprišlo k nejakým omylom a chybám v tomto návrhu. Pána predsedu prosím, aby do rokovania parlamentu, t. j. do stredy do 13.00 hodiny, tento problém prerokoval vo svojom gestorskom výbore, teda nie gestorskom k zákonu, ktorý prerokúvame, antidiskriminačnému, ale vecne príslušnému.

Pán predseda, nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Som rád, že ste zaujali toto stanovisko, lebo ste mi práve vytiahli tŕň z päty, lebo bol by som požadoval toto predložiť vo výbore, lebo pri všetkej úcte takto rozsiahlou zmenou by sme sa nemali prekvapovať. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som podporiť stanovisko pána poslanca Minárika k pozmeňujúcemu návrhu uvedenému v spoločnej správe pod bodom 4. Návrh antidiskriminačného zákona sa ťažko tvoril, nakoniec vláda prišla k záveru, ktorý je z hľadiska právneho kvalitný a implementuje dve smernice, ktoré sú určujúce, do nášho právneho poriadku. Vo vláde sme diskutovali aj o návrhu, ktorý je riešený pod bodom 4 a ktorý umožňuje vydávať osobitné vyrovnávacie opatrenia, ktoré nie sú ničím iným ako pozitívnou diskrimináciou. Táto forma diskriminácie má dve roviny, jednu rovinu ústavnú, druhú rovinu vecnú. Súhlasím s pánom poslancom Minárikom a vychádzam aj z judikatúry Ústavného súdu, že naša ústava zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, negatívnu aj pozitívnu. Takým najkrikľavejším prípadom pozitívnej diskriminácie sú kvóty, ktoré do nášho právneho poriadku boli zavedené novelou zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 1998. Ústavný súd konštatoval veľmi jasne, že tento systém kvót je protiústavný.

Som presvedčený, že v prípade, ak by snemovňa schválila bod 4, bol by predmetom konania pred Ústavným súdom. A, samozrejme, Ústavný súd jediný môže rozhodnúť o ústavnosti tohto ustanovenia. Ale mám vážne pochybnosti a môj názor je taký, že uvedené ustanovenie je protiústavné.

Samozrejme, pozitívna diskriminácia má aj svoj vecný rozmer. A ten vecný rozmer smeruje k tomu, či je alebo nie je spravodlivá. Ja som presvedčený o tom, že nie je spravodlivá. A naviac nie je ani správnym riešením, pretože vydáva určitý signál vo vzťahu k skupine, ktorej sa týka, že v prípade, ak by boli pravidlá nastavené rovnocenne, tak táto skupina za rovnocenných pravidiel nemá šancu uspieť a že potrebuje umelé zvýhodnenie na to, aby uspieť mohla. Myslím si, že to posiela spoločnosti signál o podradenosti takejto skupiny osôb, a preto takéto zvýhodnenie je v rozpore nielen s jedinečnosťou každej ľudskej osoby, ale aj s ľudskou dôstojnosťou. Myslím si, že prináša do spoločnosti viac napätia medzi spoločenskými skupinami. A preto aj z pohľadu vecného si myslím, že návrh nie je správny. A chcel by som snemovni odporučiť, aby tento bod 4 v spoločnej správe neprijala.

Inak si myslím, že návrh zákona je kvalitný a po stránke právnej ho odporúčam schváliť. Samozrejme, sú tu určité diskusie ohľadne jednotlivých bodov, ale tento bod považujem za kľúčový aj z pohľadu ústavného, aj z pohľadu elementárnej spravodlivosti. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra pán poslanec Číž, nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán minister, tento pokročilý čas a atmosféra v rokovacej sále pravdepodobne nie je celkom prajná k teoretickým diskusiám, ale vy ste otvorili tri závažné otázky na to, aby sme sa k tomu nevyjadrili. Beriem to teda vyslovene ako diskusiu. Nechcem sa vyjadrovať k hodnotám, ktoré hájite, ale myslím si, že tento prístup, to, čo ste naznačili, je nedemokratické a nekresťanské. A je to imanentné v solidarite. A ten termín je, a myslím, netreba tu ani šibrinkovať kresťanstvom, v našej spoločnosti relatívne veľmi silne zažitý. Ja s vami môžem súhlasiť, že s tým princípom pozitívnej diskriminácie treba pracovať nesmierne opatrne a nesmierne citlivo. Ale ako principiálne to odmietať ako hodnotu, tomu absolútne nerozumiem. Môj problém spočíva v tom, že ja si pamätám, boli kvóty v starom režime pre kolegov z národnostných menšín a nikdy som nezaregistroval nejaké negatívne momenty. Z toho dôvodu pomáhalo to. Rovnako vykladať rozhodnutie Ústavného súdu o kvótach univerzálne, že je to principiálne východisko, pretože nemôžeme ísť do pozitívnej diskriminácie, nie je to korektné. Aby sme udržali to, že, povedzme, rómskej populácii v niektorých veciach nepomôžeme nadštandardne pod zámienkou, že sa ich nechceme dotýkať, asi nebude celkom korektné. Toto stanovisko potom ako keby postrádalo humanistický atribút. Ja by som navrhoval, keby ste predsa len trošičku tie veci niektoré ešte zvážili. A myslím si, že v rámci Slovenskej republiky to je priestor pre solidaritu a prísnu mieru aj pozitívnej diskriminácie by sme mali zachovať. Ďakujem. (Potlesk v sále.)