V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem súhlasiť s pánom kolegom Džupom, že ide o materiál vlády, aj keď si ho dôkladne prečítame, vidíme, že rieši len vertikálnu nadväznosť jednotlivých prvkov v rámci zdravotníctva a zabúda, že ako vládny materiál má riešiť aj horizontálnu väzbu zdravotníctva.

Vo svojom vystúpení som spomenula a nakoniec sú to aj slová veľakrát pána ministra, že viac ako 80 % z choroby je následkom zlých životných podmienok, zlého životného štýlu a podobne, teda vonkajšieho prostredia. A práve preto mi chýba tá horizontálna nadväznosť ako jasný príklad nespolupráce jednotlivých rezortov v rámci vlády. Spomeniem očkovanie proti hepatitíde v rómskych osadách, ktoré z titulu zdravotníckeho rezortu len vlastne napĺňa vrecká dílerských firiem a organizácií, zatiaľ čo, ak by rezort chcel riešiť toto ohrozenie obyvateľstva, rieši ho inými opatreniami, ako napríklad čistými zdrojmi pitnej vody, kanalizáciou a podobne.

Chcem takisto povedať, keď spomenul pán kolega Džupa lekárske pohotovostné služby, že včera Televízia Markíza omylom zaradila vystúpenie poslanca Abelovského ako stanovisko Hnutia za demokratické Slovensko. Chcem povedať, že sa od toho jasne dištancujeme. Súvisí to práve s lekárskymi pohotovostnými službami a práve s rezortom a s napĺňaním dohôd v rámci Európskej únie. Budeme musieť prijať väčšie množstvo zdravotníckych... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V reakcii na faktické poznámky vystúpi pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Obidvom kolegom ďakujem za faktické pripomienky.

Čo sa týka pripomienky pána poslanca doktora Novotného, v princípe ide o dve zásadné veci. Sú to východiská transformácie a následné kroky, ktoré tieto východiská, túto základnú transformačnú líniu realizujú v praxi. A vždy medzi týmito dvoma zásadnými súčasťami každej transformácie je určitý časový posun. To znamená, keď boli dobre nastavené východiská, keď tieto boli zapracované vo forme zákonov, potom následné kroky ďalších ministrov, výkonných pracovníkov ministerstiev a výkonných manažérov na každom stupni zdravotnej starostlivosti tieto princípy mohli buď realizovať, buď zlepšiť, zhoršiť, alebo deformovať. A práve to obdobie, ktoré bolo po roku 1993, žiaľbohu, sa vyvíjalo tým spôsobom, že pôvodný zmysel, princípy reformy boli nieže zlepšované, nieže realizované, ale po určitom stave, keď sa udržal rovnovážny stav, začali stagnovať, zhoršovať princípy a ich deformovať. A to je proces, ktorý, žiaľbohu, za tých štrnásť rokov sme zažili a nikoho, kto pracuje v zdravotníctve na akomkoľvek poste, nieto výkonného manažéra, tento stav nemôže tešiť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť po rozprave? Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva: Ďakujem pekne. Práve na posledných dnešných vystúpeniach bolo vidieť, ako je dôležité hovoriť o šiestich zákonoch a nielen o jednom. Nakoniec aj veľa rečníkov hovorilo o všetkých šiestich zákonoch. Bolo veľmi dôležité to, čo hovorila pani poslankyňa Belohorská ohľadom zavádzania čistej vody, je umožnené zdravotným poisťovniam, teda musí to byť v zákone o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. To je ich kompetencia. Dnešné zdravotné poisťovne to robiť nemôžu. A ony si len musia nakalkulovať, či im je lacnejšie tam doviesť čistú vodu, alebo tam robiť nejaké naozaj často nezmyselné očkovania. Preto to je umožnené v zákone o zdravotných poisťovniach.

To, čo hovoril pán poslanec Džupa, rozdelím na dve časti, na tri. Že či dávame lekárov gynekológov a stomatológov do špecializovanej starostlivosti, je skôr dôležité pre ich postavenie v systéme poskytovania, pretože máme dvadsaťjeden preventívnych programov, ktoré sú plne hradené a ktoré majú vykonávať špeciálne gynekológovia, ich majú hradené, ale majú v rámci primárnej ambulantnej starostlivosti veľký rest. Lebo keby vykonávali tú prevenciu, ktorá už dnes je hradená, tak nemôžeme mať toľko prípadov rakoviny krčku maternice, ako máme, v takých štádiách, v akých ich zachytávajú už onkológovia. Ide o to, aby boli hradení za výkon, ale súčasne aby si mohli, prevenciu majú hradenú za to, že ju vykonali. To sa v páske, kde sú hradení kapitáciou, nedá urobiť a poisťovne zjavne ešte istú chvíľu v kapitáciách ostanú ako v dobre plánovateľnom financovaní.

Ale či je zaujímavá otázka lekárska služba prvej pomoci? Pokiaľ zdravotné poisťovne budú v takom postavení, ako sú dnes, a nesúvisí to s ich právnou formou, lebo často sa tu hovorilo o privatizácii zdravotníctva a my hovoríme o zmene právnej formy, my nehovoríme o zmene vlastníkov. Na to je milión dôkazov a to je škoda sa ďalej tejto téme venovať. Tak potom pokiaľ my nemáme zdravotné poisťovne zaintegrované do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, pokiaľ sme im nedali povinnosť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, tak len stále budeme vymýšľať, ako to urobíme.

Ale my sme jednoducho povedali, zdravotné poisťovne sú povinné ju zabezpečiť s financovaním. To znamená, bude úlohou zdravotných poisťovní občanom zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov a tam určite patrí aj lekárska služba prvej pomoci. A prestanú tie neustále naťahovačky, že či to malo byť mesto, či to malo byť ministerstvo, kto to má nariadiť, ako to treba spraviť? A preto je silne kompetentný úrad, aby ak toto zdravotné - a to sa týka aj lekární, otázka verejných lekární, zdravotné poisťovne, chceme, aby uzatvárali zmluvy s verejnými lekárňami, že zabezpečujú lieky pre svojich klientov. Toto je strašne dôležité. Pretože inak stále bude tá zodpovednosť akosi na každom a na nikom. A máme príklady, kde to je krásne vidieť - Detva. Tam nakoniec to ostalo na primátorovi, aby teda nejakým spôsobom vyšiel v ústrety, pretože politicky je zainteresovaný, lebo jeho voliči potrebujú mať tú službu a išlo tam o detskú primárku, teda o detskú pohotovostnú službu. Nech skúsi zdravotná poisťovňa podľa nových zákonov nezabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť, tak potom sa stretne s tými toľko kritizovanými kompetenciami Úradu pre dohľad, ktorý je naozaj silným regulátorom - len treba čítať zákony. (Reakcia z pléna.) Nie je to štátnym regulátorom.

Veľmi zaujímavo a veľmi ma zaujala otázka § 6 a paragrafov informovaných súhlasov. Naozaj tu sme výrazným spôsobom zlepšili situáciu našich občanov. Chcem povedať úplne otvorene, to nie je žiadne tajomstvo, celú otázku informovaného súhlasu, celú otázku záležitosti okolo biomedicínskeho výskumu pripravovala centrálna etická komisia pod vedením docenta Glassu. A naozaj sú tam dané európske parametre. Dnes nemôžeme zďaleka, my môžeme zďaleka horšie narábať s pacientom ako po prijatí tohto zákona. Sú tam dokonca obmedzenia, za ktorých podmienok, kedy, ako, kto, kto je to právny zástupca, aký ten súhlas musí byť, kedy ho treba získať.

A je tu, a mala to aj pani poslankyňa Sabolová, ešte § 11. Po prvé, ten odsek 7 ústava umožňuje v istých spôsoboch obmedziť. A zjavne sily, ako sú vojaci, toto obmedzenie musia mať, asi im nebudeme môcť v Iraku alebo v Afganistane, alebo možno aj tu, keď majú nejaké špeciálne úlohy, zabezpečovať úplne voľnú. Navyše je to na želanie silových rezortov. Ale budú aj ich zariadenia pripustené do verejnej siete. Za dvoch podmienok, že sú napojené na verejné zdravotné poistenie, a to je zase v zákone o poskytovateľovi, a že sú verejne dostupné. Lebo máme tam napríklad podľa § 7, musíme pozerať aj na príslušníkov ozbrojenej ochrany väzníc, alebo dokonca aj na väzňov. A to, čo je také trošku nedorozumenie, je, jedna otázka je právo na slobodný výber poskytovateľa, ktorý je v § 11, a myslím, nepochybne to právo musíme udržať a zlepšovať ho. Ale nie vždy automaticky právo na slobodný výber poskytovateľa rovná sa právu na hradenie zvereného zdravotného poistenia. Preto je povedané, čo áno a čo nie.

Nakoniec musím povedať, že výber poskytovateľa a hradenie z verejného zdravotného poistenia sú kombinované v inom, a to v zákone o rozsahu, z ktorého sa bude financovať, čo sa financuje z verejného zdravotného poistenia. A v tom nemôže nikto nikomu brániť. Ale ten zákon sa volá zákon o rozsahu financovania z verejného zdravotného poistenia. Čo sa nefinancuje z verejného zdravotného poistenia, tam nemôžeme do toho zasiahnuť.

A chcem povedať jednu vec. Princíp solidarity - a je to trošku, budeme musieť o tom ešte asi veľmi často hovoriť - funguje na princípe, že nemôžem skúmať, kto kedy platí. Solidarita je pre každého poistenca. Musí dostať rovnakú starostlivosť a rovnakú potrebu. To znamená, nemôžem používať argumenty, že keď ja si platím zdravotné poistenie. Vždy niekto platí zdravotné poistenie. Dnes som to ja, zajtra môže za mňa platiť štát, keď budem nezamestnaný, alebo dieťa, alebo dôchodca. A keď platí, že na rovnakú potrebu rovnakú starostlivosť, tak potom veľmi citlivo musíme zvážiť, v ktorej miere to verejné zdravotné poistenie budeme používať a na aký rozsah. To je veľmi dôležité. Ale to, myslím, nie je ani diskusia do pléna, že to bude vyžadovať ďaleko širšiu diskusiu. A teraz je naozaj otázka, o ktorej treba vážne hovoriť, či máme právo obmedziť prístup k slobodnej voľbe, ak v zákone o rozsahu nie je umožnené na niektoré veci používať verejné zdravotné poistenie a naopak. My nehovoríme, že to je vec, ktorá je definitívna, ale treba si to nejakým spôsobom ujasniť.

Ja som vystúpil trošku obšírnejšie, lebo dnes zazneli konkrétne pripomienky, ktorý má konkrétne argumenty. Myslím si, že bude tri alebo štyri, ešte päť zákonov sa bude prerokúvať a tam sa nám ešte objavia nejaké veci. Takže chcel som povedať, že ďakujem za tieto konkrétne pripomienky, lebo prvýkrát po včerajšku, keď to išlo skôr v politickej rovine, dnes máme priestor si aspoň urobiť taký draft vysvetlenia, ako tie veci majú fungovať.

Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pani poslankyňa Belohorská, musím sa ospravedlniť, ja v súlade s rokovacím poriadkom už nemôžem prideliť slovo.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 650. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí číslo 675.

Pán minister, prosím, aby ste predmetný návrh zákona uviedli.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom si vláda kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky na činnosť v zdravotníctve zastavovať rast dlhu, sa predkladá návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby z poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť je v súčasnosti rýchlejšie, ako je schopnosť našej ekonomiky zvyšovať potrebné zdroje na ich pokrytie. Treba však konštatovať, že tento fakt platí prakticky v každej krajine na svete, kde náklady predháňajú schopnosti ekonomického krytia. Tento stav vedie k výraznému zadlžovaniu a je trvalo neudržateľný. Preto pred riešením tohto neľahkého problému stoja prakticky všetky krajiny, Slovenskú republiku, samozrejme, nevynímajúc. Treba tiež vedieť, že výška zadlženosti zdravotníctva napriek rôznym oddlžovacím procedúram bola na začiatku roku 2003 30 mld. korún.

Na udržateľnosť financovania slovenského zdravotníctva, proti tomu pôsobí niekoľko faktorov: V prvom rade faktor, ktorý je úplne prirodzený a na ktorý môžeme byť trochu hrdí, a to je postupná zmena štruktúry ochorenia, a to vzhľadom na zvyšujúci sa vek obyvateľstva z prechodu od akútnych, povedzme kontaktných ochorení k ochoreniam chronickým. Čím sa zlepšuje zdravotná starostlivosť, tým nám stúpa populácia, ktorá má vyšší vek, kde sa nám tieto choroby objavujú a ktorých liečenie, samozrejme, nepochybne musíme financovať.

Nemalú mieru zohráva technologický pokrok napríklad vo farmakológii, kde však nie vždy miera pridanej hodnoty je vyvážená mierou pridanej ceny, hoci vo väčšine prípadov moderné molekuly pri prepočítaní farmako-ekonomického účinku v podstate liečia výhodnejšie ako staré molekuly. Napriek tomu asi 25 % molekúl nemá túto funkciu, hoci má výrazne vyššiu cenu.

Nepochybným faktorom, ktorý je pri spotrebe zdravotnej starostlivosti, sú aj vysoké očakávania občanov, ktorí, samozrejme, zlepšovaním zdravotných služieb automaticky ich zvyšujú. A obmedzujúcim faktorom je dostupnosť reálnych zdrojov.

Ak teda chceme mať udržateľný systém solidárneho zdravotného poistenia, nemôže každý jeho klient dostávať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu. Vzhľadom na to, že objem disponibilných zdrojov v zdravotníctve, a to platí pre každý systém, je konečný, nazvime ho uzatvorený, je nevyhnuté k tomu prispôsobiť aj rozsah plne hradenej a čiastočne hradenej zdravotnej starostlivosti. Zákon obsahuje univerzálny mechanizmus, ktorý umožňuje rôzne nastavenia rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov.

Dôležitým prvkom je stanovenie priorít. Stanovenie priorít prebieha podľa navrhovaného zákona na dvoch úrovniach. Prvá úroveň priorít je bezprostrednou súčasťou zákona, je v jeho prílohe. Druhou je potom následne proces kategorizácie, ktorého pravidlá sú určené v zákone. Novým prvkom je príloha vymedzujúca priority v liečbe diagnóz prostredníctvom zdravotných výkonov. Teda vzniknutý zoznam prioritných diagnóz. Proces kategorizácie umožňuje rozpracovať priority na ďalšej úrovni. Hlavným cieľom zadefinovania kritérií pri kategorizácii zdravotných výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín je poskytnúť čo najväčší benefit za čo najefektívnejších podmienok.

V procese kategorizácie na rozdiel od procesu kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a potravín sa neurčuje cena výkonov, keďže táto je predmetom zmlúv medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Podľa zákona majú všetci poistenci nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia za rovnakých podmienok. Explicit verbis je to v zákone takto, čo vyvraciam všetky iné obvinenia z preferovania nejakých vekových skupín proti iným. Zdravotná poisťovňa získava nástroj na obmedzované používanie malusov a bonusov pri nedodržiavaní liečebného režimu alebo pri preventívnom správaní sa poistenca, klienta, občana. Takýto mechanizmus je v súčasnosti bežný už aj v krajinách Európskej únie.

To, čo chcem podčiarknuť, najvýraznejšou prednosťou tohto zákona je jeho politická neutralita a univerzálnosť, pretože obsahuje inštrumentárium, ktoré každej vláde, každému politickému zoskupeniu umožňuje realizovať z pohľadu financií a rozsahu zdravotnej starostlivosti jeho zdravotnú politiku bez toho, že by bolo potrebné zákon meniť.

V rámci úvodnej správy mi prichodí veľmi detailne reagovať, nie dlho, ale detailne reagovať na včerajšie vystúpenie pána poslanca Bódyho, pretože sa vlastne týkalo v prvom rade tohto zákona.

Zákon má päť príloh, ktoré jasne hovoria - a príloha zákona je jeho neoddeliteľnou súčasťou -, čo všetko bude plne hradené v oblasti liekov, kde sú zadefinované ATC skupiny, teda anatomicko-terapeutické cieľové skupiny, v oblasti chorôb, kde sú zadefinované v zmysle prílohy Svetovej zdravotníckej organizácie kategorizácie chorôb verzia 10. Všetky tie choroby, ktoré sú plne hradené a o ktorých nikto nepochybuje, kde nie sú žiadne iné obmedzenia, ani vekové, ani rasové, ani pohlavie, ani sexuálna orientácia, ani neviem čo. A ďalej definuje možnosť z toho zvyšku, ktorá bude vznikať možno rok, možno dva, aby sa vytvorilo inštrumentárium, ktoré umožní ktorejkoľvek vláde, aby eventuálne zvážila, ale za prísne zákonom definovaných podmienok v súlade s ústavou, s tým, že rozhodujúcu mieru pri vytváraní tejto možnosti v tej menšej časti, nazvime to úplne otvorene, jednoduchých, často ani nie diagnóz a chorôb, ale len výkonov, spoluúčasť pacienta, ak také politické rozhodnutie vláda bude ochotná prijať a postúpiť.

Je tiež pravda - a vyhlasujem to teraz pri uvádzaní tohto zákona -, že v prípade, že zákony prejdú do druhého čítania, budeme akceptovať pripomienky prinajmenšom Strany maďarskej koalície, ktorá chce, aby takéto rozhodnutie bežalo na vyššej úrovni ako len vo forme vyhlášky, aby o takomto rozhodnutí rozhodol kolektívny orgán v zbore a to bude vláda, a teda budeme to hodlať len tú malú časť robiť v nariadení. Sme schopní tiež pripraviť istý vzor toho nariadenia vlády, ale nie je dosť dobre možné ho urobiť v tejto chvíli, keď nemáme ani len určené podmienky kategorizácie, pretože tie stanovuje zákon.

Súčasne tento zákon reaguje na neustále informovanie zdravotných poisťovní, že musíme zúžiť Liečebný poriadok. Len nikdy doteraz nepovedali ako. A treba tiež otvorene povedať, že neboli schopní ani v tejto fáze zákona dať konkrétne návrhy.

Chcem tiež povedať, že prílohu a jej delenie na tú povinnú časť, o ktorej nikto nebude uvažovať a ktorá je prílohou zákona, robili odborníci, ako som už včera spomínal, aj včítane napríklad profesora Payera, ktorý to bol včera citovaný pani poslankyňou Belohorskou a bol zodpovedný za celú kategóriu endokrinológie, pretože je to ozaj jeden zo šikovných a renomovaných a mladých univerzitných profesorov.

Chcem povedať, že pri pohľade na tento zákon zas máme len jeho čiastkovú časť a to je to, čo budeme hradiť, čo sme schopní hradiť z verejného zdravotného poistenia. Pri detailnom skúmaní týchto diagnóz, tých 6 000 chorôb, ktoré máte k dispozícii, nikde nie je nič, čo sa nazýva vekové obmedzenie, ale naopak, každý z lekárov alebo znalcov systému, ktorí vedia, viete, že sú to choroby, ktoré sa v drvivej väčšine vyskytujú, samozrejme, vo vyššom veku.

Nie je tiež pravda, že by sme neodkladnú starostlivosť spoplatňovali, pretože je tam vidieť v tom zozname, len treba tých 6 000 chorôb prezrieť. Neodkladná starostlivosť nemôže byť nikdy ani v budúcnosti spoplatňovaná. A nie je tiež pravda, že by sme nejakým spôsobom chceli odoberať benefity niektorej alebo preferovať niektoré menej významné diagnózy.

Naozaj tento zákon pokrýva plne finančné riziko, kritické riziko, ktoré hrozí našim občanom, choroby, ktoré vyplývajú práve z istých vekových štruktúr. Takisto sú tam všetky chronické ochorenia. A my sme v podstate nenavrhli do tohto zákona, pričom parlament má právo, samozrejme, to zmeniť a v zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorý sme práve rozpravou ukončili, je zoznam všetkých chorôb. Tu je zoznam tých, ktoré hodláme plne hradiť, ten rozdiel je potom zoznam tých, kde by sme mohli v budúcnosti cez tie komisie uvažovať.

Myslím, že bude okolo toho diskusia. Ja som potom schopný pri záverečnej rozprave predniesť niekoľko malých "slidov", aby sme si ujasnili, o čom tento zákon je.

Ďakujem veľmi pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Tiborovi Bastrnákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Bastrnák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (tlač 650). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti upravuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, kategorizácie diagnóz, liečiv, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zdravotná starostlivosť bude plne hradená, čiastočne hradená, nehradená. Dôležitý dôraz sa kladie na preventívne programy ako na najúčinnejší spôsob liečby a včasné odhaľovanie ochorenia. Za zabezpečenie poskytnutia primeranej zdravotnej starostlivosti je zodpovedná zdravotná poisťovňa.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona bude mať dosah na štátny rozpočet, nebude mať dosah na rozpočet územných samospráv a nebude mať dosah na zamestnanosť. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 76 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 675 z 22. 4. 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne za kluby prihlásili títo: za klub poslancov strany Smer pán poslanec Murgaš, za klub poslancov Ľudovej strany - HZDS pán poslanec Soboňa a za klub poslancov SMK pán Tibor Bastrnák. Tak najskôr budeme pokračovať vystupovaním za jednotlivé poslanecké kluby.

Pán poslanec Murgaš, máte slovo, nech sa páči. Potom otvoríme možnosť podania prihlášok ústne do rozpravy.

M. Murgaš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, taká závažná zmena systému zdravotníctva, ako navrhuje pán minister Zajac, môže byť úspešná len vtedy, ak

1. ciele reformy zodpovedajú potrebám rozvoja slovenskej spoločnosti,

2. ciele sú jasne sformulované a väčšina dotknutých sa s nimi stotožní a

3. skutočné ciele reformátorov sa zhodujú s tými, ktoré reformátori aj navonok komunikujú.

Myslím si, že ani jedna z týchto podmienok nie je naplnená. A ak dovolíte, zameriam sa na tú tretiu podmienku. Domnievam sa, že ciele reformy, ktoré pán Zajac tak bombasticky prezentuje, nie sú jeho skutočnými cieľmi.

Kladiem si otázku: Aké sú teda skutočné ciele reformy pána Zajaca? Domnievam sa, že strategickým cieľom "jeho reformy" je monopolizácia finančných zdrojov a produkčných kapacít v zdravotníckom sektore úzkou skupinou osôb. Na dosiahnutie tohto cieľa sa vytvorila dymová clona s populistickoliberálnych hesiel, ako napríklad trh a konkurencia všetko vyrieši, zisk je hlavným motorom vývoja v zdravotníctve, nechajme zbankrotovať neschopných, elastická sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, štát je zlý správca, poukazovanie na neschopných a zlodejských riaditeľov štátnych zdravotníckych zariadení, na nefungujúce zdravotné poisťovne, na skorumpovaných zdravotníckych pracovníkov až po číru populistickú demagógiu, ako nemôžeme platiť liečbu chrípky, keď nemáme na onkologických pacientov, kardiologických pacientov, et cetera, et cetera.

To všetko vyúsťuje do tvrdenia, že keď prebehne reforma, poisťovne budú v zisku, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú v zisku aj občania získajú a štát to nebude nič stáť. Táto zmes faktov, poloprávd a lží je systematicky vypúšťaná na politikov, laickú a odbornú verejnosť s rôznymi cieľmi. Pravda, podľa starého rímskeho "vasa vacua sund bene sonatia" ("prázdne sudy dunia najviac").

Politikov treba presvedčiť, že keď prebehne Zajacova reforma, bude konečne od toho otravného zdravotníctva pokoj. Čím skôr, tým lepšie, už aby to bolo. U politikov treba vyvolať dojem, že každý, kto zapochybuje o geniálnej reforme, je nepriateľ. Politik, ktorý sa roky nezaoberá zdravotníckym priemyslom, nemá šancu pochopiť komplikovanosť problematiky. Politikovi, teda nám, členom parlamentu, treba podsunúť jednoduché, na prvý pohľad logické pseudoargumenty, s ktorými môžeme súhlasiť v dobrej viere, že robíme to najlepšie pre občanov.

Takto zmanipulovaný politik si ani nepoloží otázku, prečo si reformátor požičal od Svetovej banky 55 mil. EUR, to znamená 2,31 mld. Sk, a ďalších 0,56 mld. Sk na modernizáciu sektora zdravotníctva, keď celá reforma predsa bola pripravená už pred voľbami. Nepoloží si otázku, prečo má štvorčlenná rodina zaplatiť 2 100 Sk za to, aby reformátor vedel, ako na to.

Laická verejnosť nie je nikdy a nikde spokojná so zdravotnou starostlivosťou a je to normálne, keďže sa jej úroveň za posledných 12 rokov objektívne výrazne nezvýšila. Nie je teda problém získať ju na svoju stranu. Stačí dosť nahlas a dosť často opakovať, že bude lepšie, len treba dokončiť moju reformu, za ktorú som ochotný všakže aj život položiť, pochopiteľne, nie svoj, pán minister, ale ten váš život, milí pacienti. Naleteli na to generácie predtým, naletí na to aj táto generácia?

Odbornú verejnosť je ťažšie klamať. Odborníci na začiatku vedeli, že celá tzv. reforma je hlúposť. Považovali ju za celkom vydarenú predvolebnú kortešačku. O to väčšie však bolo zdesenie, keď sa autor po voľbách tváril, že sám uveril svojej predvolebnej demagógii. Aj po voľbách donekonečna opakoval svoje predvolebné heslá, ale k praktickým krokom nedošlo. Okrem nesystémového zavedenia poplatkov na zdravotné služby sa prakticky nič nestalo. Nuž, zdvihnúť dane a ceny, to dokáže každý hlupák. Až po roku sa z dielne reformátora objavili prvé verzie návrhov zákonov, ktoré sú v úplnom rozpore s predvolebnou aj povolebnou rétorikou. Odborníci sa divili len do tej chvíle, kým vláda v úplnej tajnosti nezaložila obchodnú spoločnosť Veriteľ, a. s. Až vtedy v celej kráse, jednoduchosti a dokonalosti pochopili reformu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, tu prítomného Rudolfa Zajaca.

Genialita celého riešenia je v tom, že doterajší monopol štátu je nahradený alebo bude nahradený monopolom finančnej investičnej skupiny. Tomu sa prispôsobuje aj celá taktika reformy. V rezorte zdravotníctva je dlžný každý každému. V prevažnej väčšine ide o záväzky štátu a zvyšná časť sú záväzky poisťovní voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Dobrý hospodár by najprv zabezpečil, aby sa rezort ďalej nezadlžoval a potom by ho oddlžil. Pán Zajac však nie je dobrý hospodár, a preto sa nebude zdržiavať obrovskou prácou so stabilizáciou rezortu, veď na to by mu možno nestačili ani 4 roky funkčného obdobia a uznania by sa nedočkal, a preto založí Veriteľ, a. s. Z pozície ministra príkazom sústredí všetky záväzky nemocníc a poisťovní do Veriteľa a začne s nimi obchodovať. Prevádzkový kapitál, a to sa môže stať iba na Slovensku, mu dodá štát cez Fond národného majetku. Voči veriteľom zdravotníctva je v monopolnom postavení univerzálneho dlžníka, môže si diktovať podmienky. Takto pán Zajac "povýšil" štát na výpalníka.

Krása celého riešenia spočíva v tom, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a poisťovne, ktoré odstúpia svoje záväzky Veriteľovi, budú dlžníkmi Veriteľa, a. s., nie za 80 %, ako ich odkupuje, ale za 100 % plus príslušné penále. Potom stačí, aby napríklad nejaký úspešný podnikateľ, povedzme obchodník so záväzkami a pohľadávkami, odkúpil akcie štátnej akciovej spoločnosti Veriteľ a ekonomicky bude mať pod palcom celé zdravotníctvo. Existuje množstvo variantných riešení, aby ten, v ktorého rukách sa sústredia záväzky celého rezortu, v budúcnosti tento rezort ovládal.

Pán Zajac pokračuje ďalej. Chce urobiť zo štátnych príspevkových organizácií a Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne súkromné právnické osoby a pre zjednodušenie procesu bude najlepšie ich zlúčiť, aby Veriteľ, a. s., mohol svoje pohľadávky účinne kapitalizovať alebo prevziať nad dlžníkmi násilnú kontrolu.

Naivný človek by si myslel, že viacej sa ani nedá dosiahnuť. Reformátor Zajac však nestratí zo zreteľa desiatky miliárd zdravotného poistenia, ktoré každoročne pretekajú cez poisťovne. Stačí len malá úprava v zákone, ktorou sa v budúcich súkromných poisťovniach odstráni fondové hospodárenie, teda odstráni sa rozdiel medzi verejnými zdrojmi, poistným a vlastnými peniazmi poisťovne a z verejných solidárnych zdrojov sa odrazu stanú súkromné peniaze. Môže si "poctivý podnikateľ" želať viac, ako keď mu štát zabezpečí zákonom každý rok desiatky miliárd do jeho súkromnej kasy?

Dámy a páni, pozorne som si preštudoval predložený návrh zákona, o ktorom diskutujeme, teda zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Obsahuje také ustanovenia, ako napríklad v § 8, 9, s ktorými poslanecký klub strany Smer nemôže súhlasiť.

V zmysle § 34 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam preto procedurálny návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. a), že vládny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (tlač 650) vráti jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave budeme pokračovať, za klub Ľudovej strany - HZDS vystúpi pán poslanec Soboňa.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, skutočne je vidieť pri rozprave, prečo je tento súbor zákonov tak predkladaný, ako predkladaný je. Vystúpenia pána ministra beriem, ale musím pripomenúť snemovni, že som o tom pevne presvedčený, že tieto zákony, princípy týchto zákonov nie sú dielom pána ministra, ani dielom jeho spolupracovníkov. Ja nemám nič proti ich veku. Je to dielom niekoho úplne iného. A súvisí to s tým, k čomu vystúpil pán poslanec Džupa aj spravodajca predchádzajúceho zákona pán poslanec Novotný. V čom sa líšila reforma v rokoch 1992 a 1993, proti tejto reforme? V čom sú zásadné rozdiely? Zásadné rozdiely sú jasné. Reforma v rokoch 1992 a 1993 rešpektovala princíp verejného zdravotného poistenia - známe je už niekoľko desiatok rokov, myslím si, že je to 120 rokov. Reforma v rokoch 1992 a 1993 prísne rešpektovala rovnovážny stav medzi poistencom, poskytovateľom a poisťovňou.

Pán poslanec Novotný, moderný zdravotnícky systém v budúcnosti nikdy bez akceptovania tohto rovnovážneho stavu nebude možné urobiť, aby bol v prospech tak poistenca, tak poskytovateľa, ako i v prospech poisťovní. Tento stav musí byť vyvážený. V tomto prípade pri predkladaní týchto zákonov absolútne vyváženosť chýba. Ako som už opakovane spomínal, je tam abnormálny stav medzi tým, kto platí poisťovni, a tým, s kým poisťovňa uzatvára zmluvu. Na tomto princípe nemožno urobiť modernú a dobrú reformu zdravotníctva.

Pán minister opakovane vystúpil a vytýka poslancom, že niekedy vystupujú emotívne, a nie vecne. Nuž, veľmi ťažko si ako lekár viem predstaviť, ako by som u človeka, kohokoľvek, odtrhol emocionálnu stránku vystúpenia od ratia. Nie je to možné, je to vlastné, je to prirodzené človeku. Áno. Musíme vystupovať emotívne a nemôžeme to odtrhnúť od vecných podkladov.

Plne rešpektujem princípy legislatívneho postupu a schvaľovania pri zákonodarnom zbore, ktoré prvé čítanie vymysleli preto, aby sme poukázali na principiálne väzby zákona. Na filozofiu zákona. A toto je v prvom čítaní dôležité. A preto už aj niektorí poslanci vystúpili, že odmietajú podporiť tento zákon, aby prešiel do druhého čítania, pretože on nie je z vecnej stránky reparovateľný. Je to zákon, ktorý v tejto podobe nie je prijateľný. Jeho princíp, jeho základné ciele nie sú prijateľné. A to je úlohou prvého čítania.

A teraz sa vrátim ku konkrétnemu zákonu, ktorý je predkladaný a teraz ho predniesol a odôvodnil pán minister a pán spravodajca k nemu zaujal stanovisko. Je tam nesmierne množstvo nejasností. A začnem hneď tým, ako sú vysvetľované jednotlivé prílohy zákonov, čo sa týka výkonov a úhrad za diagnózy.

Vážené dámy, vážení páni, z tohto hľadiska pri odôvodňovaní alebo vysvetľovaní tohto princípu pán minister, neviem, či úmyselne, alebo neúmyselne, myslím si, že nemôže pán minister konať v neúmysle, nehovorí o tom pravdu, pretože musím trošku vysvetliť, o čo ide. Ak sa spomínajú diagnostické a liečebné štandardné postupy, to nepriamo súvisí s úhradou za výkon. A poviem prečo. Diagnostické liečebné a diagnostické štandardné postupy sú základným kontrolným mechanizmom v prípade systému, že kľúčovú úlohu hrá poisťovňa, ktorú využíva práve poisťovňa na preskúmanie toho, či bol postup vo všetkých úrovniach od poskytovateľa cez pacienta, či bol postup pri stanovení diagnózy a nastavení liečby správny. To je kontrolný mechanizmus, ktorý potom vedie k tomu, že poisťovňa, alebo tu prípadne úrad môže rozhodnúť, že výkon bol dôvodný a že môže byť úhrada zaň.

Čo sa týka samotných výkonov a ich rozdelenie pri prioritných chorobách, ale hlavne ich rozdelenie a tvrdenie, že tá časť, ktorá hovorí o diagnóze, o diagnostickom postupe, nebude hradená spoluúčasťou pacienta, ale bude hradená len tá časť, ktorá hovorí už o samotnej liečbe. To je síce možno pekné, možnože naženie to nejaké hlasy alebo zdanie, že je to veľmi spravodlivé, ale pritom z vecného hľadiska to nemá žiadne opodstatnenie. Keď hovoríme o úhradách za diagnózy. Na to, aby sa mohlo uhrádzať za diagnózu, je potrebné vypracovať kalkulovanú cenu jednej diagnózy.

Vážené dámy a vážení páni, toto nie je proces, ktorý je možné urobiť za hodinu. Ani za týždeň, ani za mesiac, ani za jeden rok. Pretože ak chcem stanoviť cenu diagnózy, za ktorú budem uhrádzať, musím urobiť podrobnú kalkuláciu ceny. A to predstavuje vytitrovať každú jednu diagnózu a to je práca, ktorá trvá dokonca niekoľko rokov.

A ak pán minister povie, že toto doložia do zákona, nuž nedoložia, preto, lebo to sa nedá urobiť. A ja poviem, prečo je to takto a prečo je takýto zámer, lebo to viem. A preto som povinný vám oznámiť tieto nejasnosti v zákone. Ak už mám vykalkulovanú každú cenu diagnózy, ale keď si predstavíte to množstvo práce, napríklad infarkt myokardu môže prebiehať pod desiatimi obrazmi priebehu, ktoré majú iný klinický priebeh a majú zároveň aj inú cenu, čo sa týka diagnózy aj čo sa týka následnej liečby. Jedna forma je lacnejšia, ďalšia forma je drahšia. Toto všetko, každých týchto desať diagnóz musí byť cenovo absolútne presne a precízne vykalkulované, preto v roku 1992 a 1993, ako povedal pán doktor Džupa, v systéme fungovali takzvané modelové nemocnice, ktoré s ničím iným nepracovali len s týmito parametrami a pripravovali na základe toho bodovníka, ktorý sme prevzali z Nemecka, nič viac sa už prevziať nedá, a stanovili sme cenu jednotlivých diagnóz. Pochopiteľne, bolo treba, aby tieto nemocnice boli, čo sa týka informačného systému, na tú dobu 100-percentne vybavené. Ináč sa to nedá robiť poriadne. A bolo by to zdĺhavé a neúnosné.

Ale tento systém je náročný. Aj tak, ak je dokonalý informačný systém, a preto vzniklo zjednodušenie systému, ktoré práve stanovovalo úhradu alebo odmenu za diagnózu. A teda keď si zoberieme, poviem príklad, ako to funguje, ako sa to stanovuje, aby ste videli aj náročnosť toho procesu, že teda keď mám desať rôznych cien za liečbu a diagnózu a liečbu jedného ochorenia, ako je infarkt myokardu, predpokladám, že ak jedna nemocnica odlieči ročne 300 infarktov a ja spriemerujem tú cenu a stanovím jednu priemernú cenu, tam budú zakotvené aj tie lacnejšie, aj tie drahšie, vyjde mi jeden jednoduchý systém, ktorý vlastne tú nemocnicu neukráti, pretože zarobí pritom toľko peňazí, ako keby každý jednotlivý druh bol cenovo vykalkulovaný. Toto je princíp stanovenia ceny za diagnózu. To je zložitý proces, ktorý trvá dobu, a preto nemôže byť do tohto zákona zakotvený, keď bude účinný tento zákon dňom účinnosti, ešte dlho potom nemôže byť zakotvený.

Ale v čom je paradox? Paradox je v tom, že to oni ani nechcú, aby to bolo zakotvené. A poviem prečo. Je to jednoduchý dôvod. Pretože keď mám vykalkulovanú cenu za diagnózu, za ktorú bude uhrádzať poisťovňa, ja teraz dnes môžem povedať, že za tie diagnózy, ktoré bude spoluúčasť pacienta, to bude 5 %, 10 %, 30 %. Je to jasné. Ja teraz viem povedať hneď cenu, koľko to bude stáť a koľko bude spoluúčasť pacienta. Takýto jasný direkt však nemôže zaznieť z tohto zákona, pretože predkladatelia zákona potrebujú možnosť manipulovať bez hraníc. A tým je tento systém, ktorý je neprehľadný. A oni si nastavia ten systém, ako som povedal, na zisk, na mieru zisku. V tomto je princíp.

Včera som povedal o ekonomickom pozadí. Veď sme premýšľajúci ľudia, aj keď vystupujeme niekedy emotívne. Povedal som základné princípy, že nie je možné, keď sa nevloží viacej peňazí, nie je možné, aby systém bol ziskový. A systém, ktorý sa tu predkladá, musí byť ziskový bezpodmienečne. A ako sa teda ten zisk môže dosiahnuť? No tým, že sa znížia výdavky poisťovne. Vážené dámy a vážení páni, toto nijako inak nemôže byť. Mechanizmy som včera popísal. A preto nebudem hovoriť k tomu ďalej.

Takže tu je základný problém, čo sa týka úhrady za diagnózy, a preto tieto zákony dovoľujú absolútne pokojne, čo sa týka toho, že Strana maďarskej koalície namieta, že nestačí len obyčajné opatrenie, musí to byť rozhodnutie vlády. Nie, páni poslanci, nemôže to byť rozhodnutie vlády. V nijakom prípade. To je také pekné gesto, že minimálne Strane maďarskej koalície vyjdeme v ústrety. Nemôžete vyjsť, pán minister, v ústrety, lebo vy príkaz pre občana nemôžete dávať ani nariadením vlády. Musíte mať zákon. Zákonom môžete prikazovať. Ani nariadením vlády nemôžete prikazovať. To je jednoducho princíp, ktorý sa nemôže porušiť.

Takže z tohto hľadiska sa tu vynárajú otázky, na ktoré treba odpovedať jasne. A ja sa vám priznávam, aj mne to robí problémy, aby som obnažil to, kde je princíp toho, čo nám ponúkajú tieto zákony, že sa zrazu objaví jeden schopný systém, ale zvečera na ráno, ktorý bude tvoriť zisk. No, musím si to ja prepočítať. Musím pozrieť, odkaľ kam pôjdu peniaze. A nezdá sa mi to a je to pravdepodobne s vysokou pravdepodobnosťou tak ako ja a niektorí moji predrečníci a mnohí odborníci, ktorí sa v tejto problematike vyznajú, tvrdia.

A teraz sa ešte vráťme k samotnému diagnostickému postupu. V zákonoch je údajne zakotvené, že treba, aby u každého bola diagnóza stanovená, dokonca on ani nebude prispievať. Znovu sa pozrieme na ekonomiku. Kedy je najlepšia diagnóza? Ktorá diagnóza, ktoré stanovenie diagnózy je najlepšie? A najlacnejšie. Najlepšie a najlacnejšie stanovenie diagnózy je to, ktoré je čo najskoršie, v čo najskoršom štádiu choroby. Preto, lebo opatrenia proti tejto chorobe, ktorá je v začiatočnom štádiu, sú najlacnejšie. Dokonca sa môžu realizovať ambulantne, niekedy veľmi ľahko. Niekedy tam netreba ani medikamenty.

No ale povedzte mi, ako môžem rýchlo stanoviť diagnózu, môžem tým, že mám špičkového odborníka, ktorý, keď sa objaví pacient v dverách, povie, čo mu je, a potvrdí si to diagnostickými metódami, alebo môže stanoviť diagnózu rýchlo veľmi nákladnými metódami, ale ktoré sa mi vrátia. A to nie je zlá investícia, pretože ušetrím a zachránim tomu pacientovi zdravie a život. Ale načo ja potrebujem takto stanovovať diagnózu, keď pacienta zaradím do čakacej listiny? Načo mi je drahé zariadenie, keď pacient aj tak bude v poradovníku, kde tá choroba sa dostane do úplne iného štádia?

Pozrime sa na veci, ktoré sú, ktoré nám tu tvrdia okolo prioritných diagnóz, páni. Vidieť veci tak, ktoré dokážu len lekári, ktorí sú v praxi, čo to bude, aký to bude mať dosah na skutočný život. Na skutočný život to bude mať jasný dosah, pretože lekári vedia, že prioritná diagnóza a choroba sa nezačína príznakmi prioritnej choroby. To je skoro na 80 %. Takže kedy ju zaradíme do prioritných diagnóz? Vtedy, keď už tá diagnóza bude zlá. Už bude zle postavená, lebo bude v štádiu, keď už je drahý postup a už záchrana človeka je oveľa, oveľa ťažšia a ochrana zdravia oveľa, oveľa ťažšia.

Čo sa týka, prečo nám prekážajú zisky? Mne neprekážajú zisky. Ja budem vždy vítať, ak bude poisťovňa zisková. Ono totižto verejná zdravotná poisťovňa podľa klasických princípov nevylučuje, že môže byť zisková. Problém nie je v tom. Problém je v tom, kam ten zisk ide. Ak ten zisk ide do toho, aby sa skvalitnila zdravotná starostlivosť a aby sme nemuseli hovoriť také veci, ako povedal pred chvíľou pán minister, že nemôže každý klient dostať zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu. Pomoc nepotrebuje v neobmedzenom rozsahu nijaký klient. Potrebuje starostlivosť poskytnutú lege artis. Lege artis je jeden principiálny medicínsky zákon, ktorý hovorí - podľa najnovších lekárskych poznatkov. Tomuto sa zaväzuje lekár pri prísahe. Nemôže to meniť žiadny zákon. Pojem neobmedzený rozsah nepoznám. Poznám pojem, akým idem zachraňovať život a existenciu pacienta.

Pán poslanec Lintner povedal, že pozrime sa na severnú Moravu, ako zo štátnych nemocníc, ktoré boli stratové, vznikli prosperujúce. Nuž ale ja nepoznám tých 10 nemocníc, na akom princípe pracujú. Ja vám garantujem, že keď na Slovensku prejdú tieto zákony a bude tá väzba medzi poisťovňami a poskytovateľmi, že poisťovne budú predávať limity, limitovaný rozsah zdravotnej starostlivosti, budú niektoré súkromné nemocnice ziskové. Áno, tie, ktoré uzavrú výhodné zmluvy s poisťovňou. Žiadne iné, a preto pre úrad alebo poisťovňu, alebo kohokoľvek bude veľmi ľahké povedať, pozrite sa, toto je štátna, neprosperuje, toto je súkromná a prosperuje, potlesk.

To nie je však v tom, že to je súkromné alebo štátne. Veď princíp demokracie hovorí, že vlastníctvo má byť rovnocenné, to je jedno, či bude štátna, či je súkromná a či to bude cirkevné zariadenie, stále musí byť rovnocenné, musia mať rovnaké šance. Rovnaké šance môže mať len vtedy, ak rozhoduje ten, kto tú zdravotnú starostlivosť poskytuje a to je zdravotník a lekár. On musí byť nositeľom ekonomiky toho-ktorého zariadenia, kvalitný zdravotník a lekár, ktorého pacient vyhľadá, a keď bude podľa toho výkonového odmeňovania, ktoré som vysvetľoval, ten náš princíp, ak on bude nositeľom peňazí, pacient má k tomu sklony a každý z nás, že ideme nakupovať tam, kde sa nám najlepšie nakupuje, lebo nám predajú kvalitný tovar za výhodnú cenu, a preto on aj inštinktívne hľadá lekára, ktorý je ten najlepší. Pretože zbytočne idete k lekárovi alebo k zdravotníkovi, ktorý vám nepomôže. Musíte hľadať takého, ktorý vám pomôže.

V tom je zakotvená forma, prečo súkromná nemocnica môže fungovať. Teraz štátne nemocnice, ak sú, môžu mať sebalepší manažment, neexistuje, ak nemajú dobré vzťahy s poisťovňou, aby sa nezadlžovali. Je to vylúčené, ak len nechcú zavrieť bránu pred pacientom. A keď zavrú, na čo tu poukazujem, budú budovať vyrovnaný rozpočet, nebudú mať žiadne peniaze. Ale toto azda nie je cieľom, toto nechceme.

Takže ak si objasníme veci z principiálneho hľadiska, ale je to de facto hľadisko vecné, lebo sa stále vraciam k tomu, prečo je to tak, a vraciam sa k ekonomickému princípu tvorby zisku, k ničomu inému.

Takže, vážené dámy, vážení páni, na záver by som chcel podotknúť jednu veľmi vážnu vec, s ktorou vystúpil pán poslanec Lintner, plaším smrťou. Ja neplaším smrťou, pretože smrť je tu, smrť je prirodzená súčasť života človeka, každý sa s ňou istým spôsobom vyrovnávame. Ale pred tou smrťou existuje istá kvalita života, ktorá nás k tej smrti vedie buď tým, že ju prijímame vyrovnaní, a buď tým, že sme v stave, ktorý by som nazval nedôstojný záver ľudského života. Verte mi, že niet medzi nami určite ani jedného, ktorý by sa nestretol, ak niekto ochorel v rodine alebo nebodaj ochorel on sám. Akákoľvek silná osobnosť, otrasie to jeho psychikou. A teraz mi povedzte: Ak dostane informáciu alebo inštinktívne vycíti, aj keď mu to lekár nepovie, že má vážnu chorobu, nemá strach takýto človek? Má strach veľký. A lekári to vedia, pretože oni majú sklon mať väčší, ešte väčší strach, preto ani nejdú k svojim kolegom na vyšetrenie, pretože sú ochotní do konečného stavu disimilovať a zatĺkať a vysvetľovať si tie príznaky choroby inak.

Takže ten strach tu existuje. A teraz si predstavte, kto je postavený v spoločnosti, ktorá si hovorí, že je sociálna, demokratická, kto je postavený na to, aby zbavil toho pacienta strachu? Lekár a zdravotník. A teraz vstupujete do ambulancie lekára a zdravotníka, očakávate zázrak od neho, lebo on vie urobiť zázrak. Jeho zázrak spočíva v tom, že vojdete a on vás vyšetrí a povie, nič si z toho nerobte, to je problém, ktorý si nezasluhuje pozornosť. S vami sa stal zázrak, lebo viete, že váš život je zachránený, vaša rodina, všetko. Ale keď vstúpite do ambulancie s tým istým strachom a lekár povie: "A ste vy vôbec poistený" - ak nemáte kartu - "a máte súhlas na to, že môžete ku mne prísť a nie tam k tomu máte ísť?" Ako sa budete cítiť, ako sa bude cítiť ten pacient? Myslíte, že mu to pomôže na jeho vnútornú odolnosť? Myslíte, že ste aj podľa Boha urobili tak, ako máte robiť? A dokonca lekár je prísahou viazaný, ako má postupovať, a túto prísahu by nikdy nemal porušiť, nehovorím o jeho vnútorných princípoch, ktorými sa má riadiť.

A dokonca v tomto zákone je zakotvené, že keď ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, musí mať ten, ktorý sa o ňu uchádza, a to sa môže stať a veľmi často sa to bude stávať, že bude v bezvedomí, musí mať písomné potvrdenie od poisťovne, ku ktorej pôvodne on patrí. A keď nepatrí nikomu, tak od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V nedeľu večer, katastrofálny stav, tragická nehoda - predstavte si, budeme naháňať, lekári, písomné potvrdenie. No ale našťastie ten zákon vzápätí zmäkčuje, môže byť aj v elektronickej podobe alebo faxom.

Vážené dámy, vážení páni, pri rozoberaní takýchto princípov o rozsahu zdravotnej starostlivosti znovu musím podotknúť, že neverím niekedy, v niektorých momentoch tomu, že som teraz na Slovensku, v 21. storočí a obhajujem alebo oponujem takúto reformu zdravotníctva. Totižto neverím, že takáto reforma môže byť v tomto období, v tomto geopolitickom priestore predložená.

Ďakujem. (Potlesk.)