V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili poslankyne a poslanci pán Urbáni, Záborská, Černá. Končím možnosť podania faktických poznámok.

Prosím, pán Urbáni má slovo, nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Musím súhlasiť s pani kolegyňou Belohorskou, že je tu riziko diskriminácie pacientov a istých skupín pacientov. Dnes, keď sa kolegyňa Mušková opýtala na podobnú tému, pán minister povedal, že médiá, lekári, zdravotníci aj ministri kadečo narozprávajú. Aj s tým by sa dalo možno súhlasiť, ale potom tu nemáme riadny štát, ale je tu nejaký Cirkus Slovakia, z ktorého som nešťastný, ak to takto má ísť ďalej u nás. Ale v každom prípade si nemyslím, že Dr. Mistrík, ktorý robil u mňa niekedy v zahraničí, je človek, ktorý rozpráva do vetra. Je to jeden seriózny odborník, jeden z najlepších odborníkov vo svojej profesii na Slovensku a ten priznal verejne v televízii, že niektorí pacienti nedostávajú tú liečbu, ktorú majú dostať. Začal hovoriť potom, keď sa asi tak trošku zbadal, že to môže byť nepríjemné, že by mohlo poškodiť im veku. To neobstojí! Nie je limitácia podľa veku, že pacient nemôže dostať nejaký liek, pretože niekto môže byť starý v 60-ke, niekto v 90-ke môže byť mladý človek a jeho organizmus môže zniesť aj tú najťažšiu liečbu. Čiže nesmie k tomu dôjsť, a keď sa takýto odborník vyjadrí, tak sa niečo také asi na Slovensku deje. A, pán minister, to by ste mali prešetriť a mali by sme to aj v zákone eliminovať.

Takisto v tomto zákone o rozsahu pri tvorbe kategorizácií je § 9, ktorý hovorí, že sa má zohľadňovať schopnosť poistenca finančne sa podieľať na liečbe. Čo to je - schopnosť podieľať sa poistenca finančne na liečbe? Buď... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Nemám rada prestrelky v parlamente, ale možno len na spresnenie, pretože podľa vystúpenia pani poslankyne Belohorskej budú môcť mať naši diváci alebo občania dojem, ako keby zákon zabúdal na preventívne prehliadky u dospelých. Chcem prečítať len tri body zo zákona. Jedna preventívna prehliadka poistenca od 15 rokov raz za dva roky u všeobecného lekára, čiže od 15 rokov do smrti. Jedna preventívna prehliadka poistenkyne od 18 rokov alebo od prvej ťarchavosti raz za rok u gynekológa. A jedna preventívna prehliadka za dva roky vo veku od 50 rokov u mužov u urológa. Čiže myslí sa na preventívne prehliadky. Na čo som narážala, bolo to, či by u tých detí do 18 rokov nemali byť preventívne prehliadky raz za rok, aby sa predišlo niektorým ochoreniam.

A už len krátko, okrem prevencie by sme mali myslieť aj na osvetu, pretože to je druhá oblasť, na ktorú sa zabúda na Slovensku. A práve s pani poslankyňou Belohorskou sme sa v pondelok dozvedeli, že v jednej českej nemocnici znížili výskyt sepsy na polovicu len jedným jednoduchým opatrením, vyvesili, kde to len bolo možné v nemocnici, leták "Umývajte si ruky!".

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá.

E. Černá, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len veľmi stručne chcela za náš poslanecký klub poďakovať pani poslankyni Záborskej za veľmi kultivovaný a príjemný prejav. A myslím si, že taká vážna téma, o ktorej sa bavíme, je naozaj podstatne lepšie zvládnuteľná pre nás všetkých, keď je v pokoji a v mieri rozoberaná.

A ešte by som chcela povedať jednu dôležitú vec. Keď ste, pani poslankyňa Belohorská, hovorili o Zuzke a o tom e-maili, ktorý nám všetkým došiel do počítačov, ja som ho mala už minulý týždeň, len tak, aby ste vedeli, kontaktovala som primárku Dr. Kováčovú, ktorá mi potvrdila, že Zuzka naozaj bude mať z našej zdravotnej poisťovne hradené všetky vyšetrenia aj transplantáciu. A čo rodičia potrebujú, sú peniažky na cestu, pretože, samozrejme, mesačný alebo dvojmesačný pobyt v Nemecku je náročný i pre nás poslancov, keby sme tam museli byť, stravovať sa a bývať v hoteli. Len som chcela povedať, že sme sa dohodli na základe toho e-mailu, ktorý som dostala minulý týždeň, v našom poslaneckom klube, že sa vyzbierame pre týchto rodičov. Nechcela som to nejako rozvádzať, iba keď ste to spomenuli. A možnože by som takto mohla požiadať aj ostatných kolegov, či by sa nepridali. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne. K pani kolegyni Záborskej, chcem ju uistiť - a my máme vždycky veľmi dobré diskusie, pretože obidve sme lekárky a vieme dobre, čo pacient potrebuje -, že ak som hovorila o preventívnych prehliadkach, ja som ten materiál čítala ozaj poctivo a vedela som napríklad o tých, ktoré spomínala aj ona. Ale povedala som napríklad, jeden z najvyšších výskytov na svete je rakovina konečníka a čreva. Sú ďalšie iné diagnózy. Takže nielen gynekológ, ale riadnu preventívnu prehliadku, ktorú pacient, pacientka v príslušnom veku, v ktorom sa nachádza, potrebuje. Znovu opakujem, na to sú presné schémy, na to sú medzinárodné schémy, nie slovenské. Nepotrebujeme vymýšľať nič nové.

K pani kolegyni Černej. Ja som spomínaný e-mail dostala dnes ráno, nedostala som ho minulý týždeň a chcem povedať to, že nie je to pre mňa prvý prípad, keď sa pacient takýmto spôsobom obracia na poslancov. Aj ja som v minulosti pomáhala, ale tu hovoríme o niečom inom. Predsa nemôže závisieť stav nejakého pacienta alebo jeho možnosť pri liečbe pri takto závažnom ochorení od toho, či má rodičov, ktorí sa vedia podeliť s týmto bôľom a vedia požiadať druhých, aby im pomohli, alebo či má rodičov, ktorí sú aj vo svojej chudobe trochu nedotknuteľní.

Takže pozor, ja tu hovorím aj o ľudskej dôstojnosti. A ak je niekto nútený takýmto spôsobom v ochoreniach, keď má podľa ústavy takéto veci aj podľa slov pána ministra niečo garantovať štát, tak vtedy sa občan nepotrebuje obracať na... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ak dovolíte, celkom zaujímavá diskusia k takému ťažkému zákonu, ako je rozsah zdravotnej starostlivosti. Ten zákon totižto je politicky ťažký, nie vecne. Je totižto dôležité, aby si každá vláda určila tie priority zdravotnej politiky, ktoré občanom zabezpečia tú najmožnejšiu a najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť danú ekonomickými parametrami v danej krajine. Z tohto pohľadu nebudem hodnotiť diskusné príspevky, ktoré boli politické a ktoré naznačovali rôzne súvislosti o prázdnych bubnoch, ktoré dnes zhodne zazneli v príspevku jedného z vás.

To, čo by som rád ocenil, je príspevok pani poslankyne Záborskej z pohľadu akéhosi skúmania. Chcem upozorniť, tieto zákony sa nečítajú ľahko, pretože sme zvolili tzv. Holenderovu, prepáčte mi, Holenderovu techniku písania zákonov, čo nie je iné ako podľa možnosti čo najmenej prikazovať a nariaďovať a nechať čo najväčší priestor na jasné pravidlá hry. My musíme vymedziť hranice.

Bol som hore pani poslankyni ukázať, že je perfektne urobená detská prevencia, môžeme diskutovať, či medzi 11. a 15. rokom pridáme alebo nepridáme prehliadku. Chcem povedať, že už dnes sme pridali odber tzv. suchou technikou z pätičky dieťaťa CAH. A dávame to k fenylketonúrii a tyreotoxikóze, ktorá sa robila. Že už dnes sme pridali v 11. a 17. roku vyšetrenie cholesterolu, ale to nie je všetko. My musíme následne, keď zistíme vyšší cholesterol u takéhoto klienta alebo dieťaťa, aj vytvoriť nejaké metabolické centrum, ktoré povie - no a čo ďalej? Nielenže má väčší.

Zaviedli sme preventívnu prehliadku u 40-ročných, zaviedli sme sledovanie podľa istých parametrov už teraz. Z tých málo peňazí, z ktorých ešte veľa strácame, kororektálny karcinóm. Tiež to, samozrejme, sú večné boje, či 50 korún je dosť, alebo nie, či test stojí toľko, alebo nestojí, či poisťovne na to majú, alebo nemajú.

To, čo ja považujem za nebezpečné, je táto kamera. Pretože v tej chvíli sa tu pustil stroj času. A tu zrazu hovoríme o tom, čo teraz nefunguje, a ja to hovorím prinajmenšom štyri roky, a o tom, čo nebude fungovať, keď prijmeme tieto zákony. A to sa strašne ťažko tým občanom, ktorých tu len strašíme, strašne ťažko rozlišuje. Tomu dieťaťu chcem povedať, že som hrdý na to, že prof. Siman dokázal ako prvý na Slovensku transplantovať pečeň otca dieťaťu a spraví to aj druhýkrát. A nebudú musieť ísť ani do Nemecka. Pretože ide o relatívne ťažký výkon a prof. Siman si svoje vyznamenanie, ktoré som mu na vláde presadil, naozaj zaslúži. Ale to je o ňom, to je o celej detskej fakultnej a o celom slovenskom zdravotníctve. To zrazu ako by sme zabudli. Asi to lepšie bude v tom Hamburgu.

Tretí okruh, ktorý je, hovoríte, že nedostávajú naši pacienti liečbu, hovoríte mi z duše. Pani poslankyňa Záborská vyzýva verejne, tí, ktorí nedostali liečbu a ktorých dávame na bok. Hovorí mi z duše. Ja hovorím, že iba trom kardiologickým pacientom dávame starostlivosť, hoci by sme potrebovali šiestim. Nikdy som sa nedozvedel, prečo sa nehovorí 50 %. Ja hovorím, že záviďme Čechom, ako majú kardiologickú starostlivosť spravenú. Ja hovorím, že musí dostať každý, kto má akútny infarkt, musí dostať ekvivalentnú starostlivosť. Do 120 minút musí byť na stole. Nikdy nebude, keď nebude fungovať záchranná služba. A ona nám dnes nefunguje. Nakoniec, kauza Nové Zámky. No majú jednu sanitku, dvoch klientov. No tak jeden zomrel.

Nechcem púšťať stroj času. Slovenské zdravotníctvo, je pravda, za málo peňazí poskytuje veľa muziky. Ale má aj veľa problémov. Všetci ste mali vo svojich predvolebných programoch, všetci, aj tí, ktorí teraz tu chrlíte oheň a síru, mali ste vo svojich programoch reformu zdravotníctva. Nikto z vás celkom jasne nepovedal ako. My sme poctivo podali, čo spravíme a do bodky to držíme. My sme povedali, že musíme zaviesť účasť pacienta na obmedzenie. My sme povedali, že musíme zmeniť systém. My sme povedali, že musíme pri zdravotných poisťovniach zvýšiť ich zodpovednosť. My sme povedali, že musíme spraviť transparentné vlastnícke vzťahy.

Panujú tu mýty - a znova sa to objavuje v zákone o rozsahu - o tom, ako tu Penta píše zákony, panujú tu mýty o tom, ako Penta sedí vo Veriteľovi. Asi ste nestihli zaznamenať včerajšie úsilie vlády, znova opakujem, a dnešné rozhodnutie Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, že zníži svoje dlhy voči Veriteľovi svojimi starými nesplatenými pohľadávkami. Je to oddlženie poisťovne, je efektívne a šetríme verejné zdroje. Oni tam majú za 9 mld. pohľadávok, z ktorých už nič nebude, podniky po konkurze. Ale aby sme to mohli účtovne urobiť, bude to takto.

Osobne si myslím, že zdravotníctvo nie je najlepšia téma na budovanie hodnôt politiky. Viem si predstaviť oveľa lepšie témy. A osobne si myslím, že všetci v tomto parlamente máme záujem, aj za stranu predkladateľa, aj za stranu koaličných poslancov, aj za stranu skoro opozičných poslancov, aj za stranu opozičných poslancov, ho zlepšiť. Som hlboko presvedčený, že toto je jeden z najmodernejších zákonov, aký sa dá na spoluúčasť pacienta urobiť, a otvorí - a požiadam asi technikov, možno aj nie, ak ste trpezliví - priestor pre každú vládu do budúcna realizovať svoju zdravotnú politiku, sedieť na tejto stoličke, stáť za týmto pultom a dávať občanom to, čo sa tá vláda rozhodne.

Hovoríte tu, dosť promiskuitne používame ekonomické pojmy, súhlasím, o parite plnej ceny, ide skôr o HDP a 20 % z HDP, musím pani poslankyňu Záborskú, doplatku, tak 20 % z paritnej kúpnej ceny 50 %, ako povedala, je vždy len 10 % z toho, čo je. Naši pacienti, neviem, kde ste nabrali čísla, väčšinou sa tu hovorí, ide o dáta poisťovní, tiež treba povedať ktorej a akej, naši pacienti majú dnes okolo 11 % spoluúčasť. V tejto chvíli nemôže nikto, rozumne uvažujúci politik robiť nič iné, iba zvyšovať efektívnosť systému. Nemá inú možnosť. Nemôže od občana pýtať viacej zdrojov.

Efektívnosť nášho systému nie je z nejakej hlavy, ale Infoinštitút v Mníchove, to je inštitút, podľa ktorého sa nastavuje kurz eura, ktorý hodnotí ekonomické situácie, definoval efektivitu nášho systému na 0,61. A keď som vám po kluboch premietal tie príklady, hovoril som tam o Mexiku, Luxemburgu, Holandsku, Spojenom kráľovstve. Pritom to je úplne jedno v tej chvíli, keď hovorím o efektivite, či v tom systéme mám bilióny, alebo v tom systéme mám korunu. Ide o to, ako ju využívam. A, žiaľbohu, slovenské zdravotníctvo z tých málo peňazí dokáže 39 halierov stratiť zlou efektivitou, ktoré neslúžia ani lekárom, ani pacientom, ktoré neslúžia v podstate nikomu.

Tieto zákony, ktoré tu schvaľujete, a teda hovorím o druhom, o rozsahu, určujú presne a právne to, čo musí pacient dostať celkom bezplatne včítane kozmickej nehody. Pretože sme povedali úplne jasne, že používame svetovú klasifikáciu MKCH Svetovej zdravotníckej organizácie. Pani poslankyňa, vy sa veľmi rada odvolávate na medzinárodné dokumenty, myslím si, že Svetová zdravotnícka organizácia má svoju klasifikáciu, je to verzia 10, ja vám na revanš, aby som vám nezostal nič dlžný, ju venujem a tam si tie choroby nájdete. Keď nie, v zákone o zdravotnej starostlivosti ich tiež nájdete, už sú tam vymenované všetky. Ale poprípade dajme návrh, aby to vyškrtli spoločne, sme tam nakoniec členovia. Teda treba povedať, že nič iné týmito zákonmi nedosahujeme, len chceme zvýšiť efektivitu systému, chceme to dosiahnuť, aby sme z tých korún, ktoré sme tam schopní dať, zvyšovali efektivitu systému. Nič viac.

A poslednú takú legendu budem musieť zrejme vyvracať ešte štyrikrát, lebo mám ešte 4 zákony pred sebou. Kto nechce, nevidí. Ak si myslíte, že s tým uspejeme u občanov, že ich budeme strašiť, že segregujeme azda staršiu generáciu, môžeme si pozrieť index rizika, ako ho prerozdeľujeme, index rizika nákladovosti, pretože to sú známe veci. Tak potom, ak nechceme, tak potom pokojne budeme čítať z vládneho materiálu, čo nám napadne. Ale musím povedať jasne, že v zákonoch, o ktorých hovoríme, píšeme, že sa kloníme k modelu priorizácie, to znamená zoznamu prioritných chorôb. A kto si - 6 000 korún - dal námahu a pozrel, tak vidí, že žiadny infarkt, pán poslanec Soboňa, nebude na doplatok. Žiadny! Ani len podozrenie naň.

Musíme si povedať, že áno, nikto nikdy neurobil všetko bezchybne. Preto sme veľmi prístupní na diskusie. Áno, zvýšme prevenciu u detí, áno, urobme toto, áno, urobme tamto. Len nemôžeme súhlasiť s jednou vecou. Neurobme zmenu. Nechajme slovenské zdravotníctvo v stave, v akom je, trošku niečo prikamuflujme, čo sa tiež tu dialo, a to všetci vieme, doprivatizujme tie zvyšky, ktoré ešte ostali, to torzo, a čo sa volá vznešene odštátnenie činností. Z 56 dialýz v podstate už nebude ani jedna, pretože to sú asi zaujímavé činnosti, 51 bolo odštátnených takýmto spôsobom, nie vždy a celkom v poriadku.

Nerobme si ilúzie, že tu bežala nejaká reforma pána poslanca Soboňu, tu bežal pokus o kvantifikáciu zdravotníckych výkonov. Pokus, ktorý nebolo možné dokončiť, pretože vlastní ho skorej dali dole, ako mu dali šancu ho dokončiť. Celý bodový systém, ktorý chcel zaviesť a ktorý zaviedol, bol presne na konci svojho života používaný v Nemecku, má jedno veľké riziko, že nabodujete, čo chcete, a celý revízny systém poisťovní musí strážiť každý jeden výkon. Ale bol to jediný prípad, naozaj jediný prípad po ministrovi Rakúsovi, keď aspoň niekto prišiel a podal, skúsme niečo merať v tom zdravotníctve. Skúsme aspoň nejakú kategóriu urobiť, aspoň čo čo stojí.

A preto som vždycky tieto kroky oceňoval, hoci neviedli do nejakej veľkej efektivity, dokonca sme si uzákonili výkony, pretože celý zákon, ktorý sa vola Liečebný poriadok č. 98, je postavený na výkonoch. My súborom výkonov, ktoré môžu byť nekonečné, ale bolo to v tom čase primerané, bolo to dobré riešenie, išlo to pomerne rýchlo zaviesť, malo to aj nejaké výhody. Dnes je tento model prekonaný. A asi by sa k nemu nebolo veľmi šťastné vracať, lebo by sme sa trošku vrátili zase tam, kde to nefunguje.

Chcem vám povedať, že zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti je výsostne politický zákon v zmysle toho, čo občanovi dokáže ktorá politická garnitúra dať. V tomto smere je politický. Ale z pohľadu alokácie finančných zdrojov je to vyslovene iba zákon o efektívnej alokácii. On tam nemá žiadne zákutia, žiadne "záludnosti", žiadne privatizačné triky, žiadne zmocňovanie sa majetku, a dokonca tu zaznelo klenotu slovenských nemocníc. Je to zákon, ktorý technologicky rieši, ako sa to dá spraviť, a dáva do ruky každej vláde, ktorá tu bude, veľmi mocné inštrumentárium na to, aby preukázala, ako si hodlá realizovať svoju zdravotnú politiku.

Ak je pravda, čo sľubuje Smer verejne, že keď sa dostane k moci a bude mať rezort zdravotníctva, odstráni doplatky, tento zákon mu to umožní urobiť technológiou dvoch týždňov bez toho, že by musel okolo toho robiť parlamentné rozruchy. Ak je pravda, že v budúcnosti môže dôjsť garnitúra, ktorá bude mať iné sociálne cítenie a bude veľmi tlačiť doplatky, môže to urobiť tiež. Na to nepotrebuje žiadny iný puvoár, iba používať tento zákon.

Ak chcete vykopať jarok, potrebujete lopatu, krompáč a fúrik. Môj názor je, samozrejme, môj názor je... (Smiech v sále.) Ja som nepočul, ale rád si to vypočujem znova. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Joj, čo sa týka zrnka, pani poslankyňa, ja sa nebojím, že by sa mi ich urodilo nejako veľa. To znamená, okrem toho ja už mám dve. (Smiech v sále.)

Takže toto potrebujete mať. Či chcete ten jarok urobiť, alebo nechcete, ako bude hlboký, ako široký, ako dlho budete kopať, to je trošku iný problém. Toto inštrumentárium sme vám ponúkli. Verte mi, ten zákon je veľmi dobrý a, samozrejme, predpokladám, že ani dokonca nedozná veľa zmien.

Tiež som veľmi dobre počúval, ešte to musím povedať, pána poslanca Bastrnáka. Veľmi dobre som rozumel tomu, čo hovoril, a viem, ak tento zákon postúpi ďalej, že veci, ktoré mu pán poslanec Bastrnák vytýkal, sme schopní pomerne jednoduchým technickým spôsobom odstrániť. Na druhej strane musí mať aj vláda istú flexibilitu vo svojom rozhodovaní, pretože aj tá vláda má istú zodpovednosť.

Takže pokiaľ sme rozumeli tomu, čo chceme povedať, úlohou parlamentu je, nazvime to, to politické rozhodnutie 1, ktoré všetky choroby budú vždy a za každých okolností plne hradené. Úlohou vlády je potom u toho zvyšku uvažovať, či dopustí, nedopustí a v akej miere dopustí. A teda naposledy hovorím, my už, táto vláda od občana nechce žiadne koruny navyše. Táto vláda chce, aby poisťovne zvýšili svoju zodpovednosť a poskytovatelia zlepšili svoju kvalitu a zodpovednosť.

Keď sme tu hovorili, taká drobnosť, že v pondelok kde znížili ako sepsu a trošku si niekedy hovoríme niektoré veci, ktoré naozaj sú skôr z odboru verejného zdravotníctva, teda z odboru, ktorý má zlepšovať životný štýl, má viesť k dobrým náukám, má zvyšovať kvalitu, by som povedal, životného prostredia. Viete, že sa dosť ťažko boríme s novým zákonom o verejnom zdravotníctve, pretože prerábame ten starý zákon o ochrane zdravia, ktorý je taký trošku prokurátorský, tak potom keď príde a všimnete si to, zákon o poskytovateľoch, tak si môžete všimnúť, že tam majú povinnosť zavádzať systém kvality aj poskytovatelia a poisťovne majú povinnosť na základe externého auditu systému kvality uzatvárať zmluvy. A nie tak, ako tu niekoľkokrát zaznelo, že s tým najlacnejším.

A systém kvality zdravotnej starostlivosti, s tým sa boríme všetci. Viete, že už máme jednu nemocnicu, ktorá má ISO, a máme jednu nemocnicu, ktorá ide to teraz veľmi rýchlo získať. Ale to je systém technológie kvality. Systém kvalitnej zdravotnej starostlivosti je pomerne zložitá vec, tam patria parametre nozokomiálnych nákaz, parametre dĺžky hospitalizácie a veľa, veľa iných. Preto sme zaviazali našich poskytovateľov, aby boli zo zákona povinní si zavádzať systémy kvality, čo je v zákone - "co je psáno, to je dáno".

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 639. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 664.

Prosím pána ministra, aby pokračoval vo svojom vystúpení a uviedol tento návrh zákona.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona okrem toho, že v novej štrukturálnej a obsahovej podobe preberá niektoré ustanovenia z doterajšej právnej úpravy, prináša rozhodujúce zmeny pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorým by mali zvýšiť samostatnosť a autonómiu rozhodovania konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich vlastnú zodpovednosť za následky prijatých rozhodnutí. Zároveň sa zvýrazňuje kontrolná a dozorná funkcia štátu nad výkonom ich činnosti.

Najvýraznejšie zmeny oproti súčasnej právnej úprave sú obsiahnuté v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, transformáciu zdravotných zariadení a postavenie stavovských organizácií v zdravotníctve. V návrhu zákona ďalej upravujeme uznávanie dokladov o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckych povolaní získaných mimo územia Slovenskej republiky, vydávanie licencií na prevádzkovanie samostatnej zdravotníckej praxe a licencií na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré bude vydávať príslušná komora, povoľovanie prevádzky zdravotníckym zariadeniam, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a samosprávneho kraja podľa druhu zdravotníckeho zariadenia.

Oproti doterajšej právnej norme zjednodušuje členenie zdravotníckeho zariadenia na jednotlivé druhy, ale súčasne vytvára nové druhy zdravotníckych zariadení. Významnú časť úpravy tvoria ustanovenia o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, čím sa zavŕši proces odštátňovania zdravotníckych zariadení, ktoré začali v roku 1992. Novým spôsobom sa definuje sieť poskytovateľov, zavádzajú sa nové pojmy, ako je verejná sieť poskytovateľov a verejná minimálna sieť poskytovateľov. Kým verejná sieť predstavuje poskytovateľov, s ktorými má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. To znamená, neobmedzuje sa počet poskytovateľov, jediným obmedzením je podmienka, aby bola uzavretá zmluva. Definícia verejnej minimálnej siete vyjadruje optimálny počet poskytovateľov na danom území tak, aby sa zabezpečila efektívna, dostupná, plynulá, sústavná zdravotná starostlivosť.

Som presvedčený, že napriek tomu, že tento zákon trošku zdvihol hladinu adrenalínu komorám, zistíte, že moderným spôsobom rieši právne postavenie poskytovateľa, jeho kompetencie. Je tu veľmi veľa nových pojmov, ktoré sú definované, ako je zdravotnícky pracovník, poskytovateľ, licencia, povolenie. Je tu veľmi veľa pojmov, ktoré hovoria o spôsobe, akým, kedy a za akých podmienok kto môže poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Chcem povedať, že súčasťou zákona je etický kódex zdravotníckeho pracovníka alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a kontrolu nad etickým kódexom budú mať zamestnávatelia, kontroly o dodržiavaniach v prípade, ak zdravotnícky pracovník je v zamestnaneckom pomere, alebo komora, ak pracuje na základe licencie, teda iného ako živnostenského, poprípade aj živnostenského oprávnenia.

Predpokladám, že zákon, ktorý je veľmi dôležitý aj z pohľadu aproximácie európskeho práva, získa vašu podporu a bude schválený. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Márii Majdovej.

M. Majdová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predkladaný návrh zákona okrem toho, že v novej štrukturálnej a obsahovej podobe preberá niektoré ustanovenia z doterajšej právnej úpravy, prináša aj rozhodujúce zmeny pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré by mali zvýšiť samostatnosť a autonómiu rozhodovania konkrétnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich vlastnú zodpovednosť za následky prijatých opatrení. Zároveň sa zvýrazňuje kontrolná a dozorná funkcia štátu nad výkonom týchto činností.

Z doterajšej právnej úpravy sa preberajú ustanovenia o zdravotníckych zariadeniach, zdravotníckych pracovníkoch i ďalšom vzdelávaní, uznávaní dokladov o odbornej spôsobilosti na výkon povolania získaných v cudzine, výkone zdravotníckeho povolania a o postavení, úlohách a činnosti stavovských organizácií v zdravotníctve, ktoré sú prepracované s ohľadom na novú filozofiu tvorby zákona. Najvýraznejšie zmeny oproti súčasnej právnej úprave sú obsiahnuté v ustanoveniach, ktoré upravujú postavenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, transformáciu zdravotníckych zariadení a postavenie stavovských organizácií v zdravotníctve.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Uvedený návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet a rozpočty územných samospráv ani dosah na zamestnanosť. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 674 z 22. apríla 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram všeobecnú rozpravu. Najskôr za kluby. Za kluby sa prihlásil pán Paška za klub poslancov za stranu Smer a pán Viliam Soboňa za klub poslancov za Ľudovú stranu - HZDS. Nikto viac.

Nech sa páči, pán Paška, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, druhý deň v tejto snemovni preberáme veľmi vážnu tému, na ktorú sme dlho čakali, niektorí sa tešili, niektorí s obavami chceli dostať priestor, aby povedali svoj názor na čosi, čo rezonuje nielen medzi občanmi, ale aj v odbornej verejnosti od nástupu pána ministra.

Druhý deň - a ukázalo to aj ukončenie rozpravy k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti - pán minister veľmi intenzívnym a emotívnym spôsobom obhajuje svoju reformu. A musím sa priznať, ak by človek hlbšie neanalyzoval a nepoznal či už pozadie, alebo mechanizmy vzniku tohto balíka zákonov, alebo ak by som nemal možnosť ako člen výboru pre zdravotníctvo prejsť rôznymi formami dialógu a konfrontácie s názormi pána ministra, možno by som aj uveril tej snahe o vytvorenie obrazu razantného reformátora a človeka, ktorý ide za svojím cieľom, ktorého nikto nechápe, ktorý naráža na obrovskú oponenciu populistov, demagógov zo strany opozície a ktorý, zdá sa, možno aj preto, že akosi pozabudol na zákonitosti parlamentnej a vládnej demokracie tým, že dva roky nebol schopný predstaviť svoju sľubovanú reformu, naráža už možno niekedy, a odznelo to aj v tejto diskusii, na minimálne oponentské názory aj od svojich kolegov z vládnej opozície.

V tejto úpornej snahe sme svedkami rôznych postojov a nedá mi, aby som nereagoval na ten, ktorý ma nielen pobavil, ale aj čiastočne naozaj aj pobúril a to bol včerajší postoj pani kolegyne z ANO, ktorú chápem, že ako stranícky príslušná a poslušná má dokonca povinnosť podporovať svojho ministra. Napriek tomu by som jej chcel - žiaľ, tu nie je - odkázať, že sa hlboko mýlila a že, použijem to staré, "je to hluboké nedorozumění", ak hovorí o tom, že nikto nebol ochotný s pánom ministrom a jeho reformným tímom diskutovať, že nikto nebol ochotný prísť s pomocnou rukou, že nikto nebol ochotný predkladať racionálne iné návrhy.

Som presvedčený, že práve spôsob, aký zvolil pán minister pri tvorbe a pri presadzovaní svojej vízie, je tým hlavným dôvodom, prečo aj dnes, keď diskutujeme o podstate reformy, nielen médiá, ale aj tí, ktorí to pozornejšie vnímajú, konštatujú, že - a bol taký hadeline v novinách - minister Zajac narazil v Národnej rade na odpor voči reforme. Dôvod je naozaj jednoduchý. Nielen minister, ale aj reformný tím od samého začiatku absolútne vylúčil podiel stavovských organizácií, akademickej obce a možno niekedy aj občana-pacienta z procesu reformy. Minister Zajac jednoducho v spôsobe svojej komunikácie s prostredím, v ktorom sa pohybuje, zatiaľ s výnimkou týchto predstavení, ktoré tu predvádza pri obhajovaní svojich zákonov, nepresvedčil ani odbornú, ani pacientsku verejnosť o tom, že jeho snahy sú naozaj úprimné a že berie vážne to, čo stále hovorí - argumentujme vecne, prestaňme s politickými názormi.

Nuž, som presvedčený, že nielen ja alebo kolegovia zo Smeru neraz, ale takisto aj kolegovia zo stavovských organizácií, prichádzali s veľmi racionálnymi námetmi, podnetmi. V momente, keď akýkoľvek názor obsahoval čo i len elementárnu mieru oponencie, narazil na obrovskú rezistenciu a okamžite bol z celého procesu vylúčený.

Často tu zaznievalo v rozprave, ktorú sme otvorili včera, že je to jediná alternatíva, že systém, ak sa s ním niečo neurobí, nebude schopný ďalej fungovať, že nikto iný nepredložil žiadnu inú koncepciu, že neexistujú vízie, ktoré by systém dotiahli do efektivity, o ktorej hovoril aj v tom svojom poslednom vystúpení pán minister, keď hovoril o akýchsi ekonomizujúcich nástrojoch, o tej efektivite 61 halierov z každej koruny a tak ďalej. Som presvedčený, že to tak nie je.

Smer, samozrejme, má veľmi jasnú víziu a jeho koncepcia je diametrálne odlišná. Hovorím to preto, že - a nakoniec to pán minister priznal pri jednom rozhovore, že to dokonca akceptuje - naše politické a ideové východisko je úplne iné. Preto aj to, čo nazýva vecnou diskusiou, je niekedy veľmi problematické. Pretože naozaj na rozdiel od jeho predstáv používania nástrojov, ktoré systém urobia efektívnym, kde hovorí o trhu, o princípoch, o obchodnom práve, o efektivite, sme presvedčení, že verejnoprávny systém nie je nezmyslom, ako ho nazýva pán minister, že - a tiež to tu už odznelo, myslím, že to použila pani kolegyňa Sabolová - systém napriek všetkým negatívnym prejavom v podstate funguje, že vykazuje primeranú kvalitu alebo porovnateľnú kvalitu so systémami okolitých krajín a že je tak trochu niekedy aj zázrak, že z tak mála peňazí sme schopní produkovať túto úroveň kvality. Azda najlepším dôkazom toho je, že či už slovenskí lekári, alebo strední odborní zdravotní pracovníci nemajú problém uplatniť sa či už v Európe, alebo niekde inde vo svete.

Sme presvedčení, že nie je pravdou, čo v oponentúre nezabudne nikdy pán minister voči Smeru spomenúť, že sme akási tretia, štvrtá, piata cesta a že to nemáme jasné. Máme veľmi jasnú predstavu. Systém na Slovensku má od roku 1990, keď začal proces odštátňovania, veľmi jasné kontúry a som presvedčený, že práve dôsledné zadefinovanie jeho verejnoprávneho charakteru s primeraným objemom zdrojov a zadefinovaním jasných pravidiel hry je to najlepšie prostredie aj pre súkromných poskytovateľov, ktorí nakoniec v systéme existujú a ktorí aj v budúcnosti môžu zvyšovať jeho efektivitu.

Teraz však dovoľte, aby som sa pokúsil prejsť aj k zákonu, ku ktorému sme otvorili rozpravu, aj keď nedá mi a nakoniec používali to aj všetci kolegovia predo mnou, ktorí vo vystúpeniach k zákonu použili ako určité východisko k analýze a postojom k celej reforme.

Ako sme skonštatovali, po naozaj skoro nekonečnom čakaní sa dnes otvára rozprava o balíku reformných zákonov, na ktorý netrpezlivo čakala odborná verejnosť. Chcem však povedať, že nekonečná verbálna výmena názorov medzi ministrom a oponentmi má svoju prapodstatu v spôsobe, aký pán minister zvolil na prípravu a presadenie svojej vízie. Potemkinovské divadlo v podobe množstva popísaných papierov a návrhov zákonov, ktoré ako-tak alebo mierne pripomínali všeobecné znenia programového vyhlásenia vlády, schváleného v októbri 2002, a možno aj state z publikácie pána Zajaca a pána Pažitného, vyústilo do prekvapenia a s tým súvisiaceho rastúceho odporu nielen občanov, ale najmä odborníkov, po konečnom oboznámení sa s verziami zákonov schválenými Legislatívnou radou vlády a predložených do Národnej rady Slovenskej republiky.

Dámy a páni, niet sa čomu čudovať. Ich znenie a, samozrejme, z toho vyplývajúce reálne dôsledky v prípade ich prijatia sú totiž úplne inde, ako ich všetci očakávali. Hovorím to preto, aby bolo jasné vyústenie alebo záver a návrh, ktorý dáme na koniec a ten bude spočívať v procedurálnom návrhu.

V prípade zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve je to o to zarážajúcejšie, že tých, ktorých sa to predovšetkým týka, boli úplne z procesu tvorby vylúčení alebo v lepšom prípade stavali kulisu potemkinovsko-zajacovskej dediny nekonečným zasielaním pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, ktoré aj tak nikdy nebral nikto vážne. Toto veľkolepé predstavenie vrcholilo, dámy a páni, 21. augusta 2003 záverečným pripomienkovým konaním na ministerstve zdravotníctva, ktoré údajne malo odstrániť rozpory a zapracovať pripomienky všetkých, ktorí to so zákonom mysleli vážne. Čo samozrejme - a nielen v tomto zákone, o ktorom hovoríme - navrhovateľ dôsledne zdôrazňuje, že bolo splnené, a to, že všetky pripomienky či už stavovských organizácií, odbornej verejnosti, pacientov, občanov boli zapracované, žiaľ, nie je pravda. Čo na tom, že zákon, ktorý dnes prerokúvame v prvom čítaní a bol takto predložený aj Legislatívnej rade vlády, teda vraj prešiel štandardným procesom, sa od pôvodného návrhu líši nielen názvom, ale najmä vnútorným členením, štruktúrou, rozsahom a aj absolútnou zmenou paragrafového znenia. Ak pre nič iné, dámy a páni, tak pre toto musí byť predmetom nového medzirezortného pripomienkového konania, nehovoriac už o tom, že účastníci konania nemajú ani šancu zistiť, či v tejto inej prepracovanej podobe boli zohľadnené ich pripomienky.

V súvislosti s už spomenutým, ako aj s inými kontroverznými súvislosťami procesu tvorby a predkladania zákona, ale najmä v súvislosti s rezonujúcimi zásadnými pripomienkami, ide najmä o transformačné procesy štátnych poskytovateľov, sa javí ako veľmi reálna a opodstatnená domnienka, že v danom prípade nejde o náhodu, ale že ide o ideový zámer. Možno aj preto je práve v časti, ktorá hovorí o transformácii, zákon najprehľadnejší, má taxatívne vymedzujúci charakter, najmä popis primárnych fáz transformácie a podriadenie sa obchodnému právu. Inak však treba konštatovať, že zákon aj podľa názoru odborníkov je príliš obsiahly a zbytočne sa zaoberá problematikou stavovských organizácií, komorami, vzdelávaním pracovníkom atď., čím sa stáva nekoordinovaným a neusporiadaným súborom viacerých noriem, ktoré mohli mať separátny charakter.

Mimochodom, dovoľte zastaviť sa pri problematike komôr, pretože aj pán minister, zrejme súc si vedomý toho, že je to veľmi citlivá časť zákona, to pri uvedení zákona spomenul. Som presvedčený, že ak tí, ktorí sme prešli už spomínaným dialógom a polemikou s pánom ministrom a vieme, aké formy a metódy sú pritom používané, veľmi jasne čítame práve v týchto častiach, kde je filozofia a aký je prístup a čo môže byť dôvodom obsahu tejto časti zákona. Je to doslova ukážka toho, ako sa u pána ministra zákony stavajú nástrojom, aby sa doslova vysporiadal so všetkými, kto si dovolil ich v procese prípravy reformy vysloviť svoj oponentský názor.

Čo mňa prekvapuje a možno je tu, možno nie dnes, pretože snemovňa nie je taká plná, ako by si možno tieto zákony vzhľadom na svoju dôležitosť žiadali, sedíte viacerí, ktorí ste vo funkčnom období predchádzajúcej vlády schválili po tuším troch alebo štyroch rokoch vážnych debát zákon o komorách, príslušné zákony o lekárskom povolaní, o lekárnickom povolaní, bolo to naozaj slzavé údolie. Mal som možnosť vtedy to sledovať, samozrejme, z iného prostredia. Dnes zrazu po zhruba dvoch rokoch, pretože - a opravte ma, ak sa mýlim - ten zákon bol prijatý v máji 2002, dochádza k zásadnej zmene pohľadu na komory a to, za čo sa dlhé roky bojovalo a to je posilnenie samosprávneho princípu týchto orgánov, týchto komôr, je absolútne potlačené novým návrhom o postavení komôr. Som presvedčený, ako som spomenul, že je to tak trošku aj dôsledok vysporiadania si účtov s komorami, ktoré nikdy, aj keď nie úplne harmonicky, ale nemali problém zaujať postoj k navrhovanej reforme.

Nedá mi nespomenúť v tejto súvislosti, keď hovoríme o metódach a spôsoboch tvorby legislatívy a celého toho pozadia, aj súvislosť, ktorá tak trošku korešponduje s predchádzajúcimi dňami. Mám na mysli rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré na jednej strane síce návrh, ktorý sme podávali, kde sme rozporovali zavedenie poplatkov ako rozpor s článkom 40 ústavy, neprijalo, ale prijalo ďalšie dve veľmi vážne výhrady, ktoré sme Ústavnému súdu po schválení zákona č. 277 aj časti č. 273 podali, a to je oblasť výkonu vlastníckych práv a mám na mysli najmä majetkové sankcie voči zdravotným poisťovniam. Tí, ktorí boli vtedy vo výbore pre zdravotníctvo, vedia, že keď prišiel pán minister Zajac, samozrejme, v tých istých intenciách, ktoré používa aj dnes, s návrhom, že sa sankčná pokuta voči zdravotným poisťovniam od poskytovateľov zníži z 0,1 % na 0,01 % s odôvodnením, že treba chrániť verejné zdroje. A keď som sa pána ministra spýtal, s čím to korešponduje, pretože to nie je kompatibilné ani s obchodným právom, ani s dobrými mravmi, ktoré takisto rád používa, povedal mi, že s ničím. A povedal vetu, ktorú si budem stále pamätať, pretože zákony, ktoré dnes prerokúvame, to veľmi jasne charakterizujú, povedal: "Toto je zdravotníctvom, ja zaň zodpovedám, ja si urobím také zákony, ako ja potrebujem."

Napriek, dovoľte, včerajšiemu alebo predvčerajšiemu verdiktu Ústavného súdu v súvislosti s poplatkami za služby, ktoré nepovažujem za šťastné, ale rešpektujem ho, chcem však aj na základe rozhodnutia toho istého súdu práve vo veci poplatku z omeškania, teda uznania, a takisto vyrovnania vysporiadania majetku, ktorý prechádzal na mestá a obce v súvislosti so zákonom č. 416, v tejto súvislosti povedať. Pán minister, som presvedčený, že Ústavný súd potvrdil, že aj vaše zákony buď budú vo svojej dikcii súčasťou slovenského právneho systému, alebo jednoducho nebudú, lebo som presvedčený, že nájdeme dosť kolegov, ktorí takýto spôsob tvorby legislatívy odmietnu.

Ešte k tým komorám. Chcem zdôrazniť skúsenosť, ktorá takisto ma vedie a odôvodňuje to, čo som povedal. Prvá komora, ktorá vážne doplatila na svoju legitímnu snahu otvorene plniť svoje poslanie zo zákona, bola minulý rok Lekárnická komora. A nie je náhodou, že týmto zákonom osud postihne aj ostatné komory, ako hovorím, o ich postavení, o samosprávnosti. Čo na tom, že zrejme nebude možné dosť dobre zosúladiť nepovinné členstvo v komorách s povinnosťou registrácie, s procesom licenčného konania alebo dokonca sieťotvornosti v prípade menšieho počtu poskytovateľov, ako je minimálna sieť? Hlavne, že dostali po prstoch a budú subordinovaní.

Ja sa priznám, a hovorím to úplne vážne, že sám som tak trošku v dileme o povinnom členstve alebo nepovinnom členstve a chápem niekedy dôvody, ktoré možno viedli aj k dikcii. Na druhej strane som však presvedčený, že ak by malo byť prijaté postavenie komôr v tejto podobe, musí zákon vyriešiť aj ich financovanie. Tam je totiž problém naozaj s výkonom a povinnosťami, ktoré im zákon definuje, a s nemožnosťou zvyšovať príjmy, to znamená mať dostatok finančných prostriedkov na výkon funkcií a realizáciu toho, čo im zákon stanovuje.

Ak niečo ešte vypovedá, samozrejme, o týchto vnútorných motivačných procesoch a parametroch, ktoré používa pán minister, použijem opäť príklad, ktorý rezonoval nedávno, a to je otázka štrajku. Opäť skôr v súvislosti s už spomínanými legitímnymi snahami Lekárnickej komory sa objavil minulý rok návrh na otvorenie 140-ky veľmi rýchlym pozmeňujúcim návrhom, ktorý okrem už spomínanej problematiky komôr a postavenia lekárnika ako jeho slobodného povolania, samozrejme, v období, keď Lekárnická komora, lekárnici začali používať svoj jediný legitímny nástroj, a to štrajk, aby si vymohli svoje peniaze, sa pokúsil výrazným spôsobom oklieštiť toto základné sociálne právo zamedzením štrajku. Samozrejme, znenie pozmeňujúceho návrhu nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nakoniec sme ho zmietli zo stola. Zákon o poskytovateľoch však ukazuje, že sme ho nezmietli z hlavy pána ministra, pretože tí, ktorí ste to čítali, nájdete v zákone § 29, ktorý veľmi jednoduchým trojvetovým spôsobom rieši takéto závažné sociálne právo. Hovorí o tom, že vláda môže pri ohrození zdravia alebo bezprostrednom ohrození zdravia a života rozhodnúť o zastavení štrajku.

Nuž, som presvedčený a súc si vedomý, že pán minister - a on sa tým netají - nerešpektuje článok 40 ústavy a mohol by rešpektovať aspoň niektoré iné články ústavy. Už v spomenutej debate sme hovorili o tom, že Ústava Slovenskej republiky veľmi jasne hovorí, kto a akým spôsobom a komu môže obmedziť právo na štrajk. Ak si naozaj navrhovatelia myslia, že toto je najpodstatnejšie, čo treba z pohľadu systému zdravotníctva riešiť, odporúčam, aby dodržiavali ústavný postup a aby toto bolo súčasťou ústavy. Pokiaľ mi je jasné, vláda môže rozhodnúť s výnimkou represívnych aparátov, ktoré majú zakázané štrajk, o obmedzení štrajku len vo výnimočných situáciách a ústava veľmi jasne hovorí, čo je výnimočná situácia a kedy vláda takto môže konať. Sám som zvedavý, ak prejde tento návrh § 29, aké stanovisko k tomu zaujme Ústavný súd.

Už som spomínal niekoľkokrát, ďalšou takou absolútne výnimočnou špecialitou tvorby legislatívy pána ministra je rôzna prepletenosť a odkazovanie na neexistujúce právne normy alebo vykonávacie vyhlášky. Ponechajme stranou, že by to zrejme ani nemalo byť alebo že to nie je v súlade s rokovacím poriadkom a že by zákon, ktorý má alebo ktorý implicitne nesie zo sebou vykonávacie súvisiace normy, mal byť predložený súčasne s týmito normami. Tento zákon, samozrejme, nie je výnimkou. Jeden príklad za všetky. Problematika verejnej minimálnej siete poskytovateľov, citujem: "Minimálnu sieť podľa odseku 1 ustanoví všeobecný záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky." Vôbec problematika minimálnej verejnej siete je veľmi citlivá a som presvedčený, že zákon ju dostatočne nerieši, ale dovolím si v niektorých vecných poznámkach k paragrafom sa k tomu ešte vrátiť.

Ešte jedna poznámka k minimálnej sieti. Som presvedčený, že ak sa pri zostavovaní tejto siete bude dodržiavať definícia hovoriaca, že ide o usporiadanie najmenšieho možného počtu verejne dostupných poskytovateľov na príslušnom území v počte a zložení zabezpečujúcom efektívnu, dostupnú, plynulú, sústavnú, odbornú zdravotnú starostlivosť, nebude môcť takáto minimálna sieť zabezpečiť zákonom deklarovanú starostlivosť v jej plnom rozsahu. Nehovoriac o tom, že vlastne dnes neviem, akým spôsobom - a potvrdila to rozprava o zákone o rozsahu - bude pomer medzi objemom z verejných zdrojov a to, čo v danom spádovom území verejnej minimálnej siete bude ponechané na občana a na jeho doplatku.

A ešte niekoľko poznámok už k spomínanej transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Spolu s transformáciou zdravotných poisťovní sú tieto dva procesy, povedal by som, neuralgickými bodmi Zajacovej reformy - zosúladenie a podriadenie procesov v rôznych úrovniach systému obchodnému právu a súvisiacim normám v oblasti daní a účtovníctva je podľa nás elementárnym predpokladom na uskutočnenie sofistikovaných procesov v reálnych finančných tokoch, ale aj zavŕšenia niektorých operácií, ktoré sú pripravované dlhodobo a v zdanlivo nesúvisiacich aktoch.

Keď dovolíte, budem o týchto schémach, alebo pokúsim sa ich, dámy a páni, priblížiť vám ich pri svojej prezentácii nášho prístupu k zákonu o zdravotnom poistení a k zákonu o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad.

Čo by som však chcel ešte vo svojom vystúpení k zákonu o poskytovateľoch sa pokúsiť vám naznačiť, je snaha o akúsi analýzu stratégie, ktorá sprevádza rozpravu k týmto zákonom a, samozrejme, mechanizmus snahy o ich presadenie. Som osobne presvedčený a tie indície jednak z dikcie zákona, ale aj mechanizmov, o ktorých som hovoril, že navrhovateľ zvolil stratégiu, keď dve veľmi výrazné miesta oponentúry, a to, kde na jednej strane - a sú to výhrady, ktoré sa koncentrujú ako od opozície, tak od koalície - je tá prvá vážna výhrada v oblasti zmien vlastníckych vzťahov, zmeny alebo transformácie verejných zdrojov na súkromné zdroje a zmena charakteru systému a jeho podriadenie pod inú právnu jurisdikciu a na druhej strane to, čomu možno občan viac rozumie, a to je snaha o znižovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti a tým snaha o zvýšenie kofinancovania alebo spoluúčasti pacienta, to je ten sociálny rozmer.

Niekoľkokrát to už odznelo aj v oponentúre niektorých ctených kolegov z koalície a nakoniec v predchádzajúcom príhovore to naznačil aj samotný pán minister, pretože aj filozofia toho zákona o rozsahu je takto podľa mňa postavená, chcem vás požiadať, keďže považujem obidva tieto prístupy za veľmi dôležité, aby sme na úkor ústupkov v jednej oblasti, a teraz hovorím o tom, že otázka rozsahu tak, ako ju zákon definuje, by umožnila výraznejšie dospieť k politickým výsledkom tým, že by sme občanovi povedali, že dobre, nebudeš platiť, nebudeš viacej platiť, nebolo tou alternatívou proti snahám o zmenu systému a jeho verejnoprávneho charakteru na trh. Som presvedčený, že aj samotná dikcia zákonov veľmi jasne ukazuje, že táto stratégia, dámy a páni, tu je.

Už som spomínal, že vo všetkých oblastiach, ktoré sú nevyhnutné na transformáciu vlastníckych vzťahov, na zmenu charakteru verejných zdrojov, je zákon veľmi explicitný, vyjadruje taxatívnym spôsobom, ako dôjde k procesom, aké bude mať dôsledky. Paradoxne v tej druhej oblasti, ktorá má výrazne sociálny dosah a ktorej občan veľmi dobre rozumie, je zákon o rozsahu, ktorý inde v štandardných európskych zdravotníckych systémoch, je jedno, či sa nazýva Liečebný poriadok alebo zoznam veľmi jasne špecifikovaný, je veľmi vágny a hovorí len o akomsi politickom inštrumentáriu, ktorý bude dávať akejkoľvek politickej reprezentácii možnosť narábať so svojím politickým programom v tejto oblasti aj cez inštitút spoplatňovania alebo nespoplatňovania.

Chcem vás, dámy a páni, požiadať, aby - ak prejdú zákony do druhého čítania a bude snaha pozmeňujúcimi návrhmi zmeniť ich charakter - sme nezabúdali, že obidva tieto momenty sú veľmi výrazné, a aby sme na úkor ústupkov v sociálnej oblasti nedovolili zmenu charakteru celého systému tak, ako je definovaná zákonmi a ako si myslíme, že je aj primárne postavená zo strany navrhovateľov. Chcem povedať, že Európa naozaj nepozná takúto transformáciu, ale európske systémy naozaj poznajú absolútne precízne prepracované liečebné poriadky, rozsahy financovania a tak ďalej.

Zákon vyvoláva, samozrejme, aj veľa vecných pohľadov a pripomienok, dovoľte naozaj niekoľko konštatovaní a otázok v niektorých paragrafoch:

- Za problematické považujeme definíciu zdravotníckeho povolania v § 3. Toto ustanovenie sa odvoláva na v súčasnosti ešte neexistujúce právne normy a vôbec nie je jasné, kedy a či takéto právne normy budú vôbec prijaté a či budú prijaté presne v znení, ako je uvedené v návrhu.

- V § 4 takisto nie je jasné postavenie poskytovateľa.

- V § 5 a 6 už spomínaná verejná minimálna sieť poskytovateľov a verejná sieť poskytovateľov.

- V § 8 personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie zariadení. Som presvedčený, že v prvom rade je potrebné vsunúť do dikcie návrhu a koncepcie zákona odborné zabezpečenie fungovania zdravotníckych zariadení.

- No a v neposlednom rade je to problematika systému kvality. Hovorím o § 9. V žiadnom právnom predpise zatiaľ nie je jasne formulovaná definícia kvality a čo to vlastne kvalita je, požiadavky a kritériá na stanovenie kvality, dodnes nie je stanovená cena práce, výkonu a v tomto ustanovení je opäť odvolávka na neexistujúci právny predpis.

Dámy a páni, chcel by som sa na záver dotknúť problematiky siete, pretože filozofia jej tvorby tiež ukazuje, ako sa zásadným spôsobom menil charakter a filozofia prístupu zo strany navrhovateľa.

Ešte v roku 2003 sme v Národnej rade zvádzali obrovský boj pri tzv. jednoduchej a malej novele zákona č. 277 o zdravotnej starostlivosti o charakter siete a vtedy navrhovateľ reprezentoval striktne predstavu uzatvorenej siete. Dokonca v paragrafových zneniach zákona č. 277 začal jasne vymedzovať polohu zdravotnej poisťovne a zmluvný charakter vzťahov ako prvý a základný regulátor uzatvorenia siete s veľmi jasným a pochopiteľným odôvodnením, že systém nemá dostatok zdrojov na to, aby sieť narastala.

Diametrálne odlišný je však návrh, ktorý prichádza dnes do Národnej rady a ktorý hovorí podľa mňa nie o elastickej, ale o otvorenej sieti a jednoducho hovorí, že každý poskytovateľ, ktorý splní podmienky zákona, dostane licenciu a uskutoční výkon zdravotnej starostlivosti, dostane úhradu zo zdravotnej poisťovne minimálne vo výške, ako by dostal zmluvný partner.

Nuž, som presvedčený, dámy a páni, že ak je pravda, čo hovorí pán minister, že systém nemá dostatok zdrojov, a to je pravda, sme o tom presvedčení, ak je pravdou, že len v lôžkovej časti dnes minimálne 20 %, možno niekde aj viac v niektorých nemocniciach poisťovne neuhrádzajú z jednoduchých dôvodov, lebo na to nie sú zdroje, ale výkony objektívne existujú. Ak je pravda, že aj zo zmluvných alebo limitovaných výkonov kontrahovaných zo strany zdravotnej poisťovne zdravotná poisťovňa, a to sú údaje získané od manažmentov nemocníc, je zhruba od 5 až do 15 % krátených a nezaplatených opäť za výkony, ktoré objektívne existujú a sú realizované, som presvedčený, ak dôjde k takémuto otvoreniu siete, trh objektívne preukáže potrebu ďalších zdrojov. Pri dvadsiatich šiestich miliardách korún, ktoré dnes systém používa v tejto oblasti, ak sa bavíme len o 20 percentách, hovoríme o náraste potreby zdrojov v tejto tzv. elastickej sieti minimálne o 5 až 6 mld. korún. Preto sa domnievam, že otvorenie siete nie je najšťastnejšie a že tento prístup dokazuje, ako v období dvoch rokov navrhovateľ zmenil celkovú filozofiu.

Dovoľte, kolegyne, kolegovia, aby som na záver aj v súvislostiach, o ktorých som hovoril, podal procedurálny návrh, kde v zmysle § 34 zákona č. 350 o rokovacom poriadku žiadam, aby bol vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátený jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)