(Neverejné rokovanie o Správe o plnení úloh Vojenského spravodajstva za rok 2003 a o Správe o plnení úloh Slovenskej informačnej služby za rok 2003.)

(Po 15-minútovej prestávke pokračovalo verejné rokovanie 26. schôdze NR SR o 11.21 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej všeobecnej rozprave o

vládnom návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 639).

Prosím aj pána ministra, aj pani poslankyňu Majdovú, ktorá je spoločnou spravodajkyňou, aby zaujali miesta určené pre navrhovateľov a pre spravodajcov.

Do rozpravy sú ústne prihlásené ešte tri poslankyne, pani poslankyňa Sabolová, Záborská a Gabániová.

Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave a pripraví sa pani poslankyňa Záborská.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, chcem vystúpiť zase konkrétnejšie k návrhu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

V prvom rade chcem navrhnúť, poviem to aj pani spravodajkyni, termín prerokovania do druhého čítania 31. august 2004.

A chcem sa vyjadriť k niektorým paragrafom zákona.

Zameriam sa vlastne na ten úvodný, § 1, kde hovoríme, že sú určené podmienky pre poskytovateľov na výkony, ale aj kde hovoríme, že sa určia podmienky na transformáciu štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií v zdravotníctve na akciové spoločnosti. Chcem sa spýtať, či chceme zo všetkých zdravotníckych zariadení urobiť do budúcnosti akciové spoločnosti a čo sa môže stať, ak zdravotnícke zariadenie, ktoré bude akciovou spoločnosťou, bude vykonávať najnáročnejšie zdravotnícke výkony a úhrady nebudú dostatočné zo solidárneho balíka a bude pokryť treba tieto výkony. Bude mať kto potom liečiť tieto ťažké alebo náročné, možno finančne náročné diagnózy? A zároveň sa chcem opýtať teda, či sa stanovia alebo stanovili nejaké pravidlá aj na privatizáciu alebo tú transformáciu, ktoré by garantovali zachovanie a kvalitu aj tej laboratórnej diagnostiky na jednej strane a efektivitu alebo neefektivitu na druhej strane, lebo doteraz, myslím si, prebieha aj v tejto oblasti tej laboratórnej diagnostiky veľmi rôznorodá a bez nejakých podmienok transformácia, resp. privatizácia.

Za podstatnú časť môjho vystúpenia považujem ale vyjadriť sa k § 10 v súvislostiach s § 47, § 61, § 67. A to je, kto vlastne môže vykonávať prax zdravotníckeho pracovníka, kde zákon hovorí len o lekároch, sestrách, pôrodných asistentkách. A ja navrhnem potom v druhom čítaní, aby sme rozšírili tento paragraf a odsek aj o zdravotníckych pracovníkov v povolaní fyzioterapeut, logopéd, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, biológ, fyzik, chemik a elektrotechnik. Poviem dôvody. Sú to vysokoškolsky vzdelaní pracovníci, z ktorých mnohí nemajú medicínske vzdelanie, ale ktorých profesia veľmi úzko súvisí so zdravotníckymi výkonmi, a preto by bolo dobré potom, aby sme doplnili paragraf nový za komory lekárov, lekárnikov, sestier a pôrodných asistentov, kde by sme ustanovili aj Slovenskú komoru vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov. V rezorte zdravotníctva táto komora dlhodobo pracuje a vykonáva svoju činnosť. Takže spĺňa kritériá zachovania komory. A vlastne už dnes má povinné členstvo len pre tých, ktorí sú priamymi nositeľmi výkonov. Združuje zdravotníckych pracovníkov, ktorí patria medzi neregulované povolania v zmysle smerníc Európskej únie. Ale ich výkon z hľadiska dopadu na pacienta má rozhodnú vypovedajúcu hodnotu pri stanovovaní diagnózy. Myslím si, že nemusím hovoriť, že teda ide o tie zložky logopédov, pedagógov, psychiatrov a potom tie SVaLZ-ové. A zároveň aj zabezpečuje vzdelávanie, ktoré je dnes v súlade so svetovými trendmi v Európskej únii. A myslím si, že sú rovnocenní špecialisti v špecializovaných odboroch títo zdravotnícki pracovníci ako špecialisti, ktorí robia čisto lekársku, sesterskú alebo inú medicínsku činnosť. Neregistrovanie a nelicencovanie týchto zdravotníckych pracovníkov považujem za nedocenenie niektorých týchto zdravotníckych povolaní. Od toho by sa potom odvíjali aj tie komory, kde by vlastne z komôr lekárov, sestier bolo potrebné vypustiť registrácie týchto pracovníkov a doplniť ich pod samostatnými odsekmi.

V ďalšom sa chcem ešte venovať odbornému zástupcovi, kde hovoríme, že pre zdravotnícke zariadenie bude možný len jeden odborný zástupca. Dnes v súčasnosti, myslím si, sú isté špeciálne zariadenia, napr. dnes možno tieto aj hospicové zariadenia, kde by jeden odborný garant postačoval na to, aby mohli fungovať niektoré zariadenia, pretože nemusí byť na plný pracovný úväzok. Je tu teda od odborníkov aj pripomienka v paragrafe, kde sa hovorí o rozsahu činnosti odborného zástupcu, ktorý by mal mať upravený ten vzťah dohodou medzi poskytovateľom a odborným zástupcom, že režim Zákonníka práce takýto pracovný vzťah alebo dohodu o vykonaní práce len pozná. A tým pádom pre činnosť odborného zástupcu, čo je prijateľné, z toho vyplýva, že odborný zástupca je odborne spôsobilá fyzická osoba na výkon zdravotníckych činností, ktorý je špecialistom. A tak voči držiteľovi povolenia, právnickej osobe, by mal mať pracovnoprávny vzťah. Ak ide o odborného zástupcu právnickej osoby v pracovnoprávnom vzťahu k držiteľovi povolenia, v § 17 je nedostatočne riešené obdobie, a to je vlastne ten pracovnoprávny vzťah, keď z náhlych a neodkladných dôvodov nemôže odborný zástupca dočasne vykonávať svoju činnosť. Pozastavenie činnosti zdravotníckeho zariadenia v prípade, že by odborný zástupca nemohol vykonávať túto činnosť, môže ohroziť zdravie pacientov a ohroziť existenciu celého zariadenia. A poviem teda prečo. Ak dôjde možno len k zmene sídla alebo k zmene odborného zástupcu, vznikne obdobie, keď z vážnych dôvodov vlastne nemá garanciu toto zariadenie a musí byť vydané nové povolenie. Je návrh a budem navrhovať v druhom čítaní, aby na to obdobie, kým z nejakých dôvodov odborný garant nemôže vykonávať túto svoju činnosť, bolo možné stanoviť zastupujúceho garanta, ohlásiť ho na príslušný orgán, ktorý vydáva povolenie, aby sme zabránili vlastne zbytočným problémom so štátnymi orgánmi, keď, to poznáme z praxe s poisťovňami, by vlastne mohli tlačiť, že je tu nejaké vákuum a odbornú garanciu pre dané zariadenie nikto nezabezpečuje. A myslím si, že by bolo na škodu pacienta, ak by na základe nejakých administratívnych problémov mohlo dôjsť k zatvoreniu takéhoto zariadenia alebo neposkytovaniu tejto služby pacientovi.

Ešte snáď to, keď sa vrátim ešte na chvíľku ku komorám, aby vlastne táto komora mohla vydávať aj licencie podobne ako všetky ostatné komory.

Sú to moje konkrétne výhrady a pri druhom čítaní ich budem žiadať teda doplniť. A vedie ma k tomu teda odborné stanovisko, ale aj skúsenosť, s ktorou sa za tieto posledné roky v zdravotníctve stretávam. A myslím si, že by bolo na škodu veci v tomto čase, aby sme týchto odborne spôsobilých zdravotníckych pracovníkov dnes postavili mimo takú istú špecializáciu, ako majú tí, ktorí priamo poskytujú lekársku starostlivosť. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som z vystúpenia pani poslankyne Sabolovej vyňať dve veci, o ktorých hovorila, a v podstate sa k nim pripojiť.

Jedna je záležitosť transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. V poslaneckom klube SDKÚ sme o tom veľa diskutovali, že takto navrhnutá transformácia, celoplošná a pomerne legislatívne jednoduchá, by mohla do určitej miery viesť k ohrozeniu koncových nemocníc, o ktorých rozprávala pani poslankyňa Sabolová. A teraz sa pripájam k jej obavám a takisto budem v druhom čítaní navrhovať, aby aspoň jedna koncová nemocnica v každom samosprávnom kraji zostala príspevkovou štátnou organizáciou naďalej.

A chcel by som ešte takisto sa pripojiť k názoru pani poslankyne Sabolovej vo vzťahu ku komorám. Hovorili sme o tom aj v poslaneckom klube SDKÚ, budeme v druhom čítaní navrhovať okrem 4 komôr, ktoré sú v zákone, vytvorenie piatej komory, nazvali sme ju pracovne komorou fyzioterapeutov, psychológov a biomedicínskych pracovníkov, samozrejme, s tým názvom možno narábať v druhom čítaní, pretože si myslím, že títo zdravotnícki zamestnanci by nemali ísť na živnosť, pretože to predstavuje obrovské riziko sledovania ich odbornosti, naopak, si myslím, že musia zostať regulovanými povolaniami, a nie živnosťami a komora im musí vydávať licenciu a VÚC následne povolenie. Takže z týchto dôvodov sa teda takisto pripájam k názoru pani poslankyne Sabolovej. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Záborská a pripraví sa pani poslankyňa Gabániová.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia poslanci, máloktorý zákon potrebuje tie východiská, o ktorých som hovorila včera, tak ako vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Len v krátkosti pripomeniem, sú to tri základné východiská, z ktorých by sme mali vychádzať pri posudzovaní tohto zákona, a je to reálna potreba zdravotnej starostlivosti, reálna kvalita zdravotnej starostlivosti a reálna cena.

Dotknem sa krátko niektorých bodov, o ktorých sme hovorili už aj s pánom ministrom, ale v týchto oblastiach budem pripravovať pozmeňujúce návrhy tak, aby zazneli aj vo všeobecnej rozprave.

Nemocnice ako akciové spoločnosti na rozdiel od zdravotných poisťovní, ani táto myšlienka nie je pre mňa celkom neprijateľná. A dokážem si predstaviť zdravotnícke zariadenia a nemocnice ako akciové spoločnosti. Mám snáď jednu výhradu. V zákone sa hovorí o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení, teda štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Tu by som navrhla, aby mohli prejsť na akciové spoločnosti aj nemocnice, ktoré sú v kompetencii vyšších územných celkov a miest, aby to postavenie na trhu, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bolo pre všetky nemocnice rovnaké. Tieto nemocnice, ktoré patria pod vyššie územné celky a pod mestá, sú zatiaľ príspevkové organizácie svojich zriaďovateľov, teda vyšších územných celkov a miest. Myslím si, že nikto z vás si nerobí ilúzie, že mestá a vyššie územné celky prispievajú nemocniciam na ich prevádzku. Jediný efekt je, že im zväzujú ruky. Ako markantný príklad uvediem, že veľká nemocnica nemôže prenajať zdravotnej sestre slobodáreň viac ako na 1 týždeň bez toho, že by sa nešla opýtať na vyšší územný celok, či to môže urobiť.

Ďalším okruhom, ktorého sa chcem dotknúť, je minimálna sieť. Prílohou tohto zákona má byť minimálna sieť, ktorá podľa môjho názoru je poddimenzovaná, pretože tvorí asi jednu tretinu súčasnej siete. A tu by som sa chcela opýtať pána ministra, čo bolo kritériom na takýto rozsah poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či to boli disponibilné zdroje alebo to bolo umožnenie väčšieho manévrovacieho priestoru pre budúce zdravotné poisťovne. Podľa mňa optimálna sieť je tá minimálna sieť, kde by sa dokázala realizovať štátna zdravotná politika. A to je zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva. Ja si uvedomujem, že od úrovne zdravotnej starostlivosti závisí zdravotný stav obyvateľstva len v 20 %. Ale korešpondujúc s týmito 20 % by mal byť určený rozsah minimálnej siete. Pýtam sa, ak nastane zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva, kto bude potom zodpovedný, či ten kto navrhol minimálnu sieť, alebo ten, kto ju nerozšíril, teda zdravotná poisťovňa, ktorá to má vo svojej kompetencii, ak jej na to budú stačiť zdroje.

Ešte v krátkosti ku komorám. Stotožňujem sa aj s pánom poslancom Novotným, aj pani poslankyňou Sabolovou, že v danej situácii by bolo treba rozšíriť komory v rezorte zdravotníctva. Chcem sa vyjadriť aj k odbornej a etickej spôsobilosti, ktorú mali v kompetencii komory. Dávali pri vydaní licencie na ňu potvrdenie. Ja si uvedomujem, že hoci nie vždy, ale stalo sa, potvrdenie o odbornej a etickej spôsobilosti sa zneužívalo a používalo sa ako určitý regulátor siete. Ale bolo to len preto, že neboli jasne stanovené kritériá, a to kritériá demografické alebo geografické na sieť zdravotníckych zariadení alebo na sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

Náš vstup do Európskej únie je aj o zodpovednosti a pripravenosti, ako sme schopní si osvojiť a uplatňovať princípy, ktoré v Európskej únii platia. A Európska únia aj prostredníctvom komisára, ktorý má na starosti hospodársku súťaž, sa zaoberala otázkou regulácií v slobodných povolaniach a jeden zo záverov bol, že záverečná správa je v rozpore s presadzovaným názorom, že liberalizácia a voľný trh sú riešením problémov zdravotníctva a obzvlášť lekárenstva. Pán minister často ako vzory hospodárenia a vynakladania finančných prostriedkov vzhľadom na HDP dáva v Európe Luxembursko, Holandsko a Veľkú Britániu. Vo všetkých týchto krajinách sú v istom slova zmysle, nehovorím, že u všetkých je to rovnako, uplatňované demografické alebo geografické kritériá, pokiaľ sa týka napr. lekární. Len celkom v krátkosti, aby moji kolegovia vedeli, spomeniem, že v Luxembursku platí pravidlo jednej lekárne na 5 000 obyvateľov. V Belgicku platí podobné pravidlo, jedna lekáreň, podľa veľkosti mesta, na 2 000 až 3 000 obyvateľov, vo Fínsku je jedna lekáreň podľa lokálnych potrieb na 6 500 obyvateľov, vo Francúzsku je jedna lekáreň na 2 500 obyvateľov, v Taliansku je jedna lekáreň na 4 000 až 5 000 obyvateľov, v Španielsku, Portugalsku, Rakúsku, ale aj v Maďarsku a Poľsku alebo v pobaltských republikách okrem prísnych demografických kritérií, jednej lekárne na 5 000 obyvateľov platia aj kritériá geografické, nová verejná lekáreň musí byť vo vzdialenosti najmenej 500 m od inej lekárne. Samozrejme, tu sa často hovorí o lekárňach, ktoré sú vo veľkých mestách, kde na jednej ulici sú tri-štyri či päť lekární. Ale to je spriemerované, pretože v tom meste keby sa mesto podelilo po 500 metroch, nie je toľko lekární, aby nezodpovedali tomuto kritériu. Lekárne vo Švédsku dokonca sú vo vlastníctve istej štátnej spoločnosti, ktorá zodpovedá za dostatočné zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zaujímavá situácia je vo Veľkej Británii, kde nová lekáreň musí demonštrovať svoju nevyhnutnosť či potrebu pre správne zabezpečenie lekárenskej starostlivosti v regióne. Naviac v Španielsku, v Dánsku, Fínsku, v Nemecku, v Rakúsku, Francúzsku či v Portugalsku si môže lekáreň otvoriť len lekárnik.

Nechcem ísť do podrobností, ale to, čo predkladá ministerstvo v zákone, podľa mňa je opačný pól toho, čo je teraz na Slovensku. Podľa môjho názoru, keby sme stanovili jasné kritériá, tak žiadna komora nebude zneužívať hociktoré potvrdenie, ktoré má v kompetencii vydávať na to, aby regulovala sieť. Navyše si myslím, že voľná sieť, voľné vydávanie licencií bude drahšie pre systém, ako je to doteraz.

V rámci druhého čítania niektoré tieto návrhy alebo poznámky vyjadrím v pozmeňujúcich návrhoch. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Novotný. Nech sa páči, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa pripojiť k názoru pani poslankyne Záborskej, ktorá hovorila o tom, že by sme mohli dať v zákone priestor na transformáciu nemocníc, ktoré sú pod VÚC a pod mestami, na akciové spoločnosti. Považujem to za dobrý nápad. Priznám sa, že v zdravotnej komisii Košického samosprávneho kraja sme už o tom rozprávali. Chceli by sme, ak bude takáto legislatívna možnosť, to urobiť však len v takých nemocniciach, ktoré sa nám podarí dostať do vyrovnaného rozpočtu, aby sme to nepustili veľmi na divoko, aby sme mali istotu, že tieto v nemocnice v krátkej dobe neskrachujú. Čiže u nás v Košickom kraji to vyzerá najskôr na Trebišov a Spišskú Novú Ves. Ale naopak, znovu zopakujem, bol by som opatrný pri tých koncových nemocniciach, pretože ak zrušíme cenový výmer, kde ináč platíme za dané výkony v nemocniciach I., II., III. typu a v univerzitných nemocniciach, môže sa nám stať, že pri rovnakých platbách budú mať tieto koncové nemocnice problém sa uplatniť na trhu, pretože obávam sa, že kritériom výberu bude cena, a nie kvalita a potom by sa nám naozaj mohlo stať, že taká nemocnica by skrachovala, a je otázne, kto potom poskytne v danom regióne tieto vysoko kvalifikované služby, ktoré nikto iný nevie poskytnúť pre občanov. Takže práve z obavy, naozaj z obavy z toho, kto poskytne tieto vysoko kvalifikované zdravotné služby občanom, by som bol za to, aby tieto koncové nemocnice zostali štátnymi príspevkovými organizáciami. A skôr otvorme priestor na transformáciu nemocníc VÚC na akciové spoločnosti, tam, kde to VÚC uzná za vhodné, kde budú splnené určité podmienky. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Záborská, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len krátku poznámku k tomu, čo povedal pán poslanec Novotný. Tá vyrovnanosť rozpočtu a to oddlženie musí platiť aj pre tie štátne nemocnice. Tie takisto nemôžeme transformovať. A potom ak sú zadlžené, podľa koncepcie oddlžovania by mali snáď byť oddlžené všetky. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Gabániová. Nech sa páči, máte slovo.

D. Gabániová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 156/2002 Z. z. o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve, ktoré sa mení a dopĺňa a tak ďalej. A ďalej sa dočítame, že sa rešpektujú smernice Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Som si toho plne vedomá, ale musím upozorniť na závažné nepresnosti týkajúce sa § 7, čo sa týka odbornej spôsobilosti na výkon pracovných činností v kategórii zubný lekár. V odseku 1 je nepresnosť v dĺžke štúdia uvedená, 6 rokov, pričom v prílohe č. 2 je 5 rokov. Nie je to možno až taká chyba, pretože stomatológia sa študuje v Košiciach 5 rokov a v Bratislave 6 rokov. A prenesme sa do prílohy č. 2, ktorá hovorí o minimálnych požiadavkách na obsah študijných programov pre lekára, zubného lekára, farmaceuta a sestry, pôrodnej asistentky na nadobudnutie požadovaných vedomostí. A chcem upriamiť vašu pozornosť na písmeno B. a) uvedené základné predmety, b) všeobecné lekárske predmety, kde nemožno mať výhrady až na bod 7, kde je uvedená všeobecná patológia, správne má byť uvedená patologická fyziológia, bod 6 je patologická anatómia, nasleduje patologická fyziológia, namiesto neuropatológie a psychopatológie máme naše medicínske výrazy neurológia a psychiatria, c) kde ale som sa už musela zamyslieť a uvažovať nasledovne. Ide o zlý preklad a neodbornosť alebo nevhodných poradcov, ktorí spôsobili, že predmety priamo súvisiace so zubným lekárstvom obsahujú dvakrát jeden a ten istý predmet a neobsahujú dva základné predmety, a to predmet predklinická stomatológia a stomatologická protetika.

Predmet predklinická stomatológia je všeobecne uznávaný zrozumiteľný a je základom štúdia stomatológie ako úvod. V Nemecku je to predmet, ktorý má synonymický výraz propedeutika a v Anglicku a vo Francúzsku je to predklinická stomatológia. Ďalší predmet, ktorý tam chýba, je stomatologická protetika. Ako môže chýbať vo vzdelávacej štruktúre základný predmet, ktorý učí o zhotovovaní a o indikácii stomatologických náhrad, ktoré nielen esteticky, ale aj funkčne rehabilitujú pacienta? Tento predmet nemôže chýbať v štruktúre predmetov súvisiacich s funkciou a prácou stomatológa. Pred časom, bolo to, myslím, v roku 2002, bola naša stomatologická obec, teda, myslím, učitelia a študenti stomatológie v Bratislave, zvolaná do posluchárne, kde nám prednášali alebo kde s nami diskutovali traja predstavitelia z Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktorí sa podieľali na projekte, ktorý mal pomôcť pristupujúcim krajinám aproximovať vzdelávanie stomatológa v krajinách Európskeho spoločenstva, a teda nám. Títo odborníci, bola to jedna Švédka, jeden Angličan a ďalší pán bol Grék, nám hovorili, ako u nich v ich štátoch vyzerá štúdium stomatológa, akú má štruktúru a čo je požadované. A teda chceli trvať na tom, aby sa u nás stomatológ nevolal stomatológom, ale aby to bolo zrozumiteľné, aby sa volal dentista alebo podobne. No nechajme nuansy každého jazyka všetkých národov sveta a hľadajme, ako to vhodne preložiť a rešpektujme názov v tom-ktorom jazyku. Veď tu ide o to, aký má profil ten absolvent, a nie o to, ako sa v ktorom štáte nazýva. A keď profil absolventa obsahuje absolvovanie predmetov, ktoré ho perfektne pripravia na vykonávanie konkrétne v tomto prípade stomatologického povolania, ja myslím, že nie je dôvod, aby sme nedošli k nejakej zhode, dohode. Pri otázke jedného študenta, či v prípade, keď splní naša krajina všetky požiadavky, všetky výhrady tých troch aktérov toho projektu financovaného Európskym hospodárskym spoločenstvom, bude naše štúdium a náš lekár plne akceptovaný na trhu práce v krajinách, teda v starých krajinách Európskej únie, bolo povedané, že áno, isteže. No a na otázku, ako to bude vyzerať, vyznelo, že od každého takéhoto adepta oni požadujú, prosím pekne, trojročnú skúšobnú lehotu, trojročnú skúšobnú lehotu. To znamená, že oni si veľmi dobre otestujú tohto lekára, ktorému v liečebno-preventívnej aktivite budú vystavení ich občania, otestujú si ho trojročným skúšobným obdobím, kde teda, myslím, náležite dokáže všetky schopnosti.

To, že Európske hospodárske spoločenstvo je úplne spokojné s erudíciou našich absolventov, dokazuje napr. aj to, že sme všetci členovia Slovenskej komory zubných lekárov dostali spolu s časopisom, ktorý nám chodí, môžem to pánovi ministrovi ukázať, takýto doslova masový nábor na prácu v Anglicku, kde ponúkajú pracovné príležitosti pre našich stomatológov. V Anglicku celkove stomatológov je nedostatok. Nech sa páči, pán minister, toto dostal každý stomatológ na Slovensku, ktorého získavajú v Anglicku, aby prišiel ošetrovať občanov. Čiže myslím si, že sú spokojní s erudíciou našich odborníkov.

A ešte by som, ak dovolíte prečítala, ako by mali vyzerať predmety priamo súvisiace so zubným lekárstvom. Je to predklinická stomatológia, ktorá poskytuje vedomosti aj o dentálnych materiáloch a technológiách, topografická anatómia hlavy, preventívna stomatológia, konzervačná stomatológia, stomatologická chirurgia, stomatologická protetika, pedostomatológia, stomatologická röntgenológia, čeľustná ortopédia, paradontológia, gerontostomatológia, gnatológia, vedenie stomatologickej praxe, prax v zubnom laboratóriu a prax v stomatologickej ambulancii. Preklad a synonymické výrazy vo francúzštine, angličtine a v nemčine na požiadanie pre ministerstvo dodáme pre porovnanie obsahu štúdia, aby sme mali istotu a priatelia z Únie aby mali istotu, že je to úplne porovnateľné so všetkými požiadavkami na to, aby sa profil absolventa ich a náš zhodoval. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nakoľko pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem veľmi pekne. Budem sa snažiť byť veľmi stručný. Naozaj tento zákon, som aj očakával, bude vyvolávať úplne rôzne nálady. Pôjdem od konca, lebo som rád, že pani poslankyňa poukázala na niektoré problémy. Budem aj veľmi rád, keď bude spolupracovať s mojimi úradníkmi, menovite s Dr. Beňušovou, ktorá má na starosti celú aproximáciu vzdelávania. Bola tu aj diskusia v rámci interpelácií, resp, v rámci hodiny otázok.

Pani poslankyňa, musím trošku vás poopraviť. My tak úplne promiskuitne nemôžeme tie študijné odbory vyrábať, aby sme nediskriminovali tých, ktorí prichádzajú k nám. To znamená, my si musíme hľadať spoločného menovateľa. Ak sa študuje niekde len jedna časť pod oficiálnym názvom a inde iná, to je ten problém, ktorý budeme mať s diabetológmi, o ktorom som informoval pani poslankyňu Sabolovú, a problém, ktorý budeme mať napr. aj s pediatrami, že ak my príliš úzko stanovíme študijný odbor, v poriadku, my si môžeme doma robiť, čo chceme, budeme mať problém, aby sa naši dostali von a uznali im vzdelanie. Môžu tam byť chyby, ja sa im vôbec nebránim, treba dať ale pozor, že nemôžem robiť celkom, čo chcem, žiaľbohu, vstupom do Európskej únie. A tým, že my sme automaticky uznávané vzdelávania, dokonca v zdravotníckom výbore, a teraz sa už ja neviem zabite alebo čo, ja si už nepamätám, kde to bolo, či o fajčiarovi alebo o odškodnení, sme museli ešte urobiť novelu č. 277/1994 Z. z., lebo sa zmenili podmienky teraz v Európskej únii voči krajinám EFTA, myslím si, že pán poslanec si to bude pamätať, a sme to museli urobiť, lebo inak by sme znemožnili našim ľuďom tam chodiť, a je to teda už proti zdravému rozumu a nielen legislatívnym pravidlám. To vzdelávanie je veľmi komplikovaný proces, ale veľmi rád budeme komunikovať nezávisle od toho, či to podporíte alebo nepodporíte, lebo to vzdelávanie musí byť robené dobre. A mali sme s tým najviac problémov, hoci Slovensko bolo vyhodnotené, kvázi najlepšie. A teraz taká kacírska je jedna informácia, Európska únia to, čo chce doma zaviesť, na pristupujúcich krajinách testovala. To vám hovorím úplne zodpovedne.

Druhý okruh, ktorý sa tu objavil, je otázka, ktorú budeme podľa môjho názoru riešiť v ďaleko menšom časovom strese, je to otázka postavenia, kto je to zdravotnícky pracovník, kto je to poskytovateľ. Tie riešenia, ktoré navrhla pani poslankyňa Sabolová, resp. tie pripomienky sú v zákone ošetrené, nájdeme si to tam a dohodneme sa alebo keď nie, opravíme to, ale treba si uvedomiť, že my sme úplne zmenili tú základnú filozofiu terminológie, na to by som potreboval väčší časový priestor a ak naozaj budete ochotní pustiť tieto zákony do druhého čítania, ten priestor vznikne.

Otázka, ktorú navrhla pani poslankyňa Záborská a ku ktorej sa tak vehementne pripojil pán poslanec Novotný, z hľadiska nemocníc, VÚC, obcí okrem neziskoviek je nerealizovateľná, my sme totižto odovzdali podľa zákona č. 416/2001 Z. z. nemocnice do VÚC alebo do miest a následne sme upravovali vlani na môj návrh zákon o narábaní majetku obcí a zákon o narábaní majetku VÚC s tým, že sme odstránili tie štátne bloky. Dnes si už samy mestá vkladajú nemocnice do eseročiek a vkladajú si ich do NO-čiek a vkladajú si ich, do čoho chcú, a nič im nebráni, aby si robili akciovky. My nemôžeme do ich majetku zasiahnuť, ich majetok je voľný, takže tam nie je legislatívny problém, tam je otázka vôle. A, ako hovorí jeden politik, kde je vôľa, tam je cesta. Ja hovorím naopak, kde je cesta, a cesta tu je, úplne bez problémov, tam by mala byť vôľa, ale vôľa VÚC a vôľa mesta. My nevieme podľa môjho názoru ani ústavne už nariadiť, čo majú robiť, keď to majú všetko urobené.

Otázka komôr, to bude na veľkú diskusiu, ja mám pripravenú aj ďalšiu. Vôbec nie je problém komôr. Chcem povedať ale jednu vec, a to nemá nič spoločné s liberalizmom, ak mám byť úprimný, niekoľkokrát tu zaznelo aj o liberálnych názoroch a o funkcii trhu. Ja potom na záver, pri záverečnom slove pri poslednom zákone sa k tomu vrátim, lebo to sa ešte bude opakovať. Otázka komôr je otázka trojaká.

Aké funkcie im dáme. To je prvá otázka. My sme im dali prenesený výkon štátnej správy. To isté, čo má živnostenský úrad, majú komory. To znamená, veľmi často z toho, čo som počul, trošku nechápeme význam, že to je funkcia, ktorú dáva štát, pretože je zriadená zákonom.

Druhá otázka je otázka, aké úlohy majú mať komory. A keďže som často podozrievaný, že mením názory, tak odporúčam všetkým pánom poslancom aj poslankyniam hovoriacim o názoroch, aby si nalistovali Národnú obrodu zo 6. júna 2002, čo bolo hlboko pred mojím menovaním do funkcie, kde som 6 základných funkcií komôr popísal. A podľa toho aj ten zákon je urobený. Ja som sa nikdy s týmto názorom netajil, on vyšiel potom aj v Pravde, aj v Sme, ale, prosím, čo si pamätám spoľahlivo, je 6. 6. 2002.

Tretia otázka je, samozrejme, potom otázka kompetencií. A my chceme od komôr to, čo naozaj dnes nerobia, aby zvyšovali kvalitu, aby kontrolovali kvalitu, aby kontrolovali dodržiavanie etického kódexu, aby napomáhali pri vydávaní a odoberaní licencie. Samozrejme, bude široká diskusia a očakávam aj veľký tlak ani nie tak ohľadom povinného a nepovinného členstva, to tak ide v pozadí, to je otázka skôr peňazí. Už som dostal informáciu, že je tam jeden problém, ktorému rozumiem, a že komory ak nebudú mať povinné členstvo, nebudú mať z čoho financovať ten prenesený výkon štátnej správy a že teda asi štát bude musieť z rozpočtu im platiť, aby tento výkon robili. Ani ten živnostenský úrad to nerobí zadarmo. A to je správna pripomienka, my to máme ošetrené v tom zákone, ale možno sa vám to nezdá dostatočné.

To, čo ale bude treba filozoficky rozriešiť, je, a s tým sa teraz začína boriť Európa, či chceme ten nemecký ťažkotonážny komorový systém, pretože vám poviem číslo, ktoré je veľmi dôležité a ku ktorému ja sa budem vždy hlásiť. To je číslo, ktoré hovorí, že z 15 pôvodných krajín Európskej únie v 13 krajinách boli komory a v 10 krajinách bolo povinné členstvo. Všetkých týchto 15 krajín je v OECD ale v krajinách OECD je väčšina bez komôr a fungujú dobre, pretože v krajinách OECD máte Austráliu, Nový Zéland, máte Singapur, máte tam všeličo iné.

Komory a prevádzka zdravotného systému môžu a nemusia mať súvis, naozaj v programovom vyhlásení vlády je boj proti korporativizmu. Aj citovaná pani poslankyňou Záborskou lekárnická komora sa trochu korporatívne správala. Navyše sa budeme musieť dohodnúť, a to pôjde krížom cez parlament, pretože SDKÚ má eminentný záujem na tom, aby nemocničné lekárne, a ja som dal sľub, že to budem presadzovať, mohli poskytovať aj verejnú lekárnickú činnosť. Ale musím potom povedať, musíme otvoriť systém a musíme umožniť právnickým osobám mať lekárne. Mám pocit, že KDH skôr nebude mať taký záujem. V Smere sú hlasy, ktoré hovoria, že by otvorili sieť aj pre lekárnickú činnosť, lebo konkurencia pri takom biznise, ako sú lieky a predaj liekov, možno má význam. Takže ja tu cítim, ak tie zákony prejdú, že to pôjde inak ako politickou líniou, to pôjde trošku zoširoka.

Otázka potom je možno dôležitejšia, ktorá v zákone je, či je dôležité, aby boli lekárnici poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Je to veľmi dôležité. V zákone č. 140/1998 Z. z., ktorý je na dokončenie druhého skráteného pripomienkového konania, už zavádzame povinnosť, akýsi prvý náznak povinnosti generickej substitúcie. A bez toho, aby to bolo, poskytovateľ to robiť nemôže. Ale potom budeme žiadať, a v zákone to je, aj rovnoprávnosť poskytovateľov, aby uzavreli zmluvy s poisťovňami zmluvne povinné, čo je dôležité pre poisťovne, aby mohol fungovať kontrolný mechanizmus.

Otázka minimálnej siete a verejnej siete. Chcem povedať, tu je vyjadrená funkcia štátu. Štát musí ručiť za minimálnu sieť, teda za efektívnu dostupnosť. Ako má byť veľká tá minimálna sieť? Koľko a kde má byť akých lekárov? To sa robí preto nariadením vlády alebo vyhláškou, lebo to musí byť urobené flexibilnejšie ako zákonom. A môžeme dlho diskutovať, či je dobré 1800 pacientov na jedného všeobecného lekára, ale ten štát musí ručiť a v zákone máte, že dokonca tam príde k nútenému dosadeniu do siete. A tú povinnosť si dáva štát, VÚC a komora spoločne. To znamená, minimálna sieť je garancia našim občanom, že zdravotná starostlivosť bude vždy dostupná a nemá nič spoločné s financovaním. To je potom úloha štátu, musí na to nájsť financie, musí zabezpečiť prevádzku minimálnej siete. Verejná sieť je tá, ktorá je verejne dostupná aj náplňou na verejné zdravotné poistenie. To znamená, minimálna sieť je najväčšie možné oko, verejná sieť je reálne oko. A prvýkrát vám to nebudem hovoriť teraz, v rámci širších diskusií, v rámci zdravotníckeho výboru a iných výborov budeme trošku hovoriť aj o vplyve konkurencie. Padli tu otázky, na základe čoho budú uzatvárané zmluvy, v zákone je podmienka základu kvality a základu ceny, a o cenách.

Tá iná časť pripomienok, ktorá bola k tomu. Nebudem komentovať tie politické veci.

Ospravedlňujem sa pánovi poslancovi Soboňovi, naozaj, presne včera citoval § 90 ods. 5, je to tam, tak ako to on citoval.

Samozrejme, § 1, ktorý spomínala pani poslankyňa. Ale hovorí o tom, že to je v zákone, urobiť akciovku, a je to len zo štátnych príspevkov, tých už nie je veľa. (Hlasy z pléna.) Prosím? Nepočujem. Ale to vyriešime, lebo to nie je taký ústredný problém, pre ktorý by sme sa museli trápiť.

To, čo mňa najviac trápi na tom všetkom, je istá nechuť. A budem o tom hovoriť až v záverečnom slove po šiestom zákone, že jedni poviete akciovky, tvorba zisku, nejde to, na druhej strane neviem, z čoho tie nemocnice majú naozaj fungovať, zabezpečovať si napr. investície, ak nebudú mať nejakú jasnú majetkovú podstatu a jasné vlastníctva, druhí hovoríte pri nemocniciach áno, ale pri poisťovniach nie. A pritom je to jeden mýtus, ktorý bude treba ešte dlho vysvetľovať. To znamená, to, čo ja vidím na tomto zákone, veľmi dôležité je, čo chcú mestá a obce, aby sme odstránili diskrimináciu podľa hierarchie ceny, podľa hierarchie nemocníc I., II., III., typu a najvyšších.

To, čo hovorí pán poslanec Novotný, a budem končiť, aby som nepredlžoval tú diskusiu, ponechať tu aspoň jednu koncovú verejnoprávnu, je koncepcia, ktorá, žiaľbohu, je prekonaná. Ja rozumiem jej autorom, ktorí prišli a ju presadzujú, ale my nevieme dosť dobre niekomu v prostredí, kde musí byť rovnosť šancí, zrazu povedať, že ale on má nejakú väčšiu istotu. To, čo my musíme spraviť, je zabezpečiť kvalitu. A prehlasujem tu na tomto mieste, že ak v Bratislave mám 1 200 voľných postelí každý boží deň a mám ich ale plne obsadených lekármi a sestrami, ale nie pacientmi, tak mi chýbajú peniaze potom na Trenčín a na iné veľké nemocnice, lebo tu mi tečú. A Trenčín spomínam kvôli pánu poslancovi, ktorý rád používa ten príklad, že oni obrazne s 8 gynekológmi spravia to isté, čo v Bratislave urobí 212 gynekológov, Preto hovorím, že musíte trošku nechať pôsobiť ten ekonomický parameter. Samozrejme, v prípade, že nepríde k ekonomizácii systému, my sme pripravení a už máme pripravené kroky, keď administratívnym spôsobom budeme redukovať nadbytočnú sieť. Ale to si potom všetci, aj vy poslanci, aj exekutíva, užijeme, lebo tí, čo ste zabsolvovali Košice a Bratislavu, viete, čo okolo toho bolo. A to sme len trošku sa dotkli pár nadbytočných postelí. A zobrať Bratislave 1 200 postelí znamená, môžeme zavrieť jednu nemocnicu hneď a to ani jeden pacient nepocíti, pocítia to len financie na vidieku. Takže musíme trošku vedieť, že je aj tá ekonomizácia činností a ten výber. Veď všetky tie krajské nemocnice v tých ôsmich mestách VÚC sú koncové. Okrem kardiológie a neurochirurgie ony poskytujú prakticky všetky služby. Takže o tom ešte budeme musieť hodne diskutovať a navzájom sa presvedčovať.

Je tam ešte jeden okruh, ktorý nás bude trápiť, ja to znova zopakujem, začal som od konca, a poviem to, od pani poslankyne, no a potom ja skončím. Nesmierne ťažko chápeme vzdelávanie a spoločného menovateľa Európskej únie. Ak chceme, aby naši lekári mohli, samozrejme, sú iné obmedzenia, ale vzdelanie nebude, ísť do 24 krajín Európskej únie, musíme rešpektovať to, čo bolo uznané ako vzdelávanie. Pani poslankyňa, asi neviete, že 6. augusta 2002 s hrôzou letelo celé ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva do Bruselu, lebo zistili, že vôbec nemajú spravené vzdelávanie stomatológov a že celé tie programy sa musia preorať, že musí tam byť ďaleko viacej praktickej výučby, že sa podarilo tento rok konečne zabezpečiť zdroje, lebo to je nesmierne drahá vec, pretože Európska únia má záujem, aby stomatológ, ktorý vyštuduje stomatológiu, bol prakticky zručný, že sme konečne vytvorili ten fond vo výške 550 mil. korún, kde najviac ide na stomatológov, aby bolo dostatok peňazí na náplne, na keramiku, na nosiče, pretože to tie fakulty nemajú z čoho platiť, a teraz s odretými ušami sme prerobili ten prvý návrh toho vzdelávacieho programu a pokiaľ k nemu prispejete a bude to v súlade so smernicami, nepochybne sa k tomu vrátime, toto vzdelávanie sa bude sústavne objavovať, lebo ešte stále nie sú veci vysporiadané v rámci aproximácie alebo harmonizácie vzťahov regulovaného vzdelávania v rámci 25 krajín Európskej únie. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete, želáte si vystúpiť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh ste dostali ako tlač 637. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č.664.

Prosím pána ministra zdravotníctva, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, pani poslankyne, páni poslanci, aby som predložil návrh zákona na rokovanie Národnej rady o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ide nám o to, aby poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v situáciách, keď je ohrozené zdravie a život osoby, a je to úlohou záchrannej zdravotnej služby, ktorá je podľa zákona č. 129/2002 Z. z. zaintegrovaná v integrovanom záchrannom systéme, bolo jednou zo základných zložiek integrovaného záchranného systému. Potrebujeme preto zabezpečiť efektívne a kvalitné fungovanie záchrannej služby.

Návrh zákona je úzko prepojený so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, to je ten predchádzajúci, o ktorom sme teraz prerušili rokovanie, ako súčasť balíka reformných zákonov. Vzhľadom na špecifiká tohto typu zdravotnej starostlivosti sa podrobnosti upravujú týmto malým osobitným zákonom.

Predkladaný zákon je v súlade so zákonom č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme. Upravuje organizáciu a povinnosti záchrannej zdravotnej služby tak, aby bola kompatibilná s ostatnými zložkami integrovaného systému a bola schopná plniť svoje úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú. Záchranná zdravotná služba sa bude zabezpečovať prostredníctvom operačných stredísk zriadených ako rozpočtové organizácie ministerstva zdravotníctva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí budú prevádzkovať ambulancie záchrannej zdravotnej služby na základe povolenia ministerstva zdravotníctva po splnení zákonom stanovených podmienok. Záchrana ľudského života je jednou z priorít našej spoločnosti. Vybudovanie kvalitného a rýchleho systému záchrannej služby je predpokladom záchrany života občanov.

Ak dovolíte, ešte uvediem stručne asi dve alebo tri poznámky k filozofií zákona.

My máme dnes integrovaný záchranný systém takpovediac skladajúci sa z troch kapitánov, z policajta, z hasiča a zo záchranára. Problém ale je v tom, že my máme ďaleko najviac roboty, čo sa týka neodkladnej starostlivosti. A preto si chceme vybudovať ešte vlastný subsystém pre zdravotníckeho kapitána, ktorým bude 8 alebo 13 rozpočtových organizácií dispečingu. Vypočítali sme si, že ak chceme pre 98 % populácie zabezpečiť dostupnosť do 10 minút, a ide to či kolesom alebo vrtuľníkom, tak potrebujeme 228 tzv. operačných bodov. Pripravili sme spôsob financovania metódou stand-by, keď zdravotné poisťovne musia povinne financovať každý z týchto bodov a navyše výkonovo, pokiaľ je výjazd. To znamená, toto je taká tá prvá filozofia.

Druhá filozofia. Toto je jediný prípad, keď licenciu vydáva štát na dobu určitú, na dobu 4 rokov, pretože zhruba toľko je odpisová sadzba na záchranné vozidlá. Potom hovoríme o mobilnej jednotke, hovoríme o záchrannej službe a ešte ostala otvorená otázka, ktorá je už tiež doriešená, otázka horskej služby. Dúfam, že zákon pustíte do ďalšieho čítania. Ďakujem pekne.