V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani Belohorská, pán poslanec Chovanec. Končím možnosť faktických poznámok a vystúpi teraz pán minister Zajac, požiadal o slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ja len tri veľmi stručné poznámky, aby snáď sa v diskusii to nemuselo opakovať. Samozrejme, nikto nebráni pohľadávky, dokonca nútime, naše účtovné zákony nútia spoločnosti, aby si svoje pohľadávky vydobíjali, ale, pán poslanec, úrad je verejnoprávna inštitúcia a jedine ten má právo vydať exekučný príkaz. Súkromná spoločnosť podľa našej ústavy nemôže vydať exekučný príkaz, to je prvá vec. Ak sme teda prešli na objekt súkromného práva, museli sme dať úradu tieto kompetencie. Asi málo zaznieva, že aj zdravotné poisťovne, aj úrad budú účtované v štátnej pokladnici. Každý, kto vie trochu niečo o štátnej pokladnici, vie aj, čo to znamená. To je druhá poznámka.

Tretia poznámka. Úrad bude financovať aj zdravotnú starostlivosť, preto potrebuje tie zdroje a o to menej ju budú financovať poskytovatelia. To je konkrétne vykonávanie dohľadu pitvami, pretože to je stále, aj ostáva zdravotná starostlivosť a náklady na tých 32 pracovísk tiež nie sú úplne nulové. Na druhej strane nám ich... Ale zase o to menej budú nemocnice platiť.

Štvrtá poznámka. Kombinovania tých poistení, nemocenského alebo individuálneho je možné, len ak dostanú zdravotné poisťovne licenciu. U nemocenského... To bola dlhodobá snaha a je to dlhodobý boj. U nemocenského je vždy snaha, bol veľký problém zo sociálnej sféry ho dostať. V tejto chvíli sa nám zdalo výhodné, ak by takú licenciu zdravotné poisťovne dostali, aby lekár, ktorý liečil, aj zodpovedal za dĺžku doby a dĺžku odškodnenia, lebo to sa týka len ekonomicky aktívnych, nemocenské. Problém je, že jeden systém vystavuje zdravotné potvrdenie a druhý systém to platí, a viete, že v nemocenskom dochádzalo, teraz už menej, vzhľadom na tú desaťdňovú lehotu, vždy dochádzalo k zneužívaniu.

A by som hneď aj dal dve odpovede pani poslankyni Sabolovej. Ja som chcel odpovedať, len to musím nadväzovať. Pani poslankyňa, neodkladná, tá akútna starostlivosť je 92% všetkej starostlivosti, ktorú poskytujeme. To znamená, aj neplatič, aj neplatič poistného musí dostať 92% všetkého balíka. Pretože je tak definovaná a neodkladnú starostlivosť sme definovali v zákone o zdravotnej starostlivosti presne ten parameter. Ono sa to dosť ťažko robí v nejakom zozname. A druhá vec, ak zamestnávateľ nezaplatí za zamestnanca, zamestnanec nie je neplatič ex lege, takže má plnú zdravotnú starostlivosť, problém má zamestnávateľ, ktorý tam je potom sankcionovaný. To znamená, keďže je zákonom stanovená povinnosť, že zamestnávateľ musí platiť za svojho zamestnanca, a túto zákonnú povinnosť nedodržal zamestnávateľ, zamestnanec nie je neplatič. To je expressis verbis zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebudem reagovať na pána ministra, toho si nechám na svoje vystúpenie ako reakciu na to, čo hovoril, lebo je vidieť, že aj jemu chýba znalosť niektorých zákonov, ako sa to snaží neustále dokázať nám, ale na pána poslanca Pašku. Skutočne ďakujem za jeho excelentné vystúpenie a musím povedať, pán minister, veľmi kúzelne ste sa usmiali, keď odporučil pán poslanec, aby materiál bol stiahnutý na prepracovanie. Predpokladám, že asi už to, čo potrebujete mať vo vrecku, máte, ale chcem povedať jednu vec. Takéto vystúpenie by ste si práve mali vypočuť na výbore. To je práve tá európska prax, že všetko také, ktoré sa odohráva teraz tu verejne, má byť na výbore predtým, ako je zákon vôbec ponúknutý do parlamentu. Je urážkou, ak takto nedokonalé zákony, ako ste pripravili vy, prichádzajú do toho parlamentu a mali by ste sa hanbiť o to viac, že vám to hovorí neprofesionál lekár. O to viac by ste sa mali hanbiť, lebo vy máte viac vedieť, čo pacient potrebuje ako niekto druhý.

Ak viackrát upozornil pán poslanec na experiment, ktorý nepozná Európa, tak chcela by som upriamiť pozornosť tejto snemovne na vyhlásenie, ktoré vydal pán doktor Džupa, poslanec Národnej rady za Ľudovú stranu - HZDS práve k týmto experimentom na ľuďoch. Len ma veľmi mrzí, pán minister, že vy ste dostali cez víkend nenormálny priestor na svoje vyjadrenia a toto vyhlásenie, ktoré dal pán poslanec, akosi zapadlo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Chovanec s faktickou poznámkou...

M. Chovanec, poslanec: Ja len chcem potvrdiť mojimi klinickými skúsenosťami skutočnosti, ktoré tvrdil pán poslanec Paška o tom, že sa zdravotnícke zariadenia nezadlžujú. Zadlžujú sa aj naďalej, len si to nechceme priznať. A aj tie, ktoré sa zadlžujú o nejakú korunu menej, tak je to predovšetkým preto, že neúmerne znižujú úroveň poskytovania liečebno-preventívnej starostlivosti. To po prvé. Po druhé, neúmerne znižujú úroveň mzdových prostriedkov. Základné mzdy v niektorých zariadeniach u zdravotných sestier, kvalifikovaných, s mnohoročnou zamestnanosťou sa pohybujú v rozmedzí 8 000 korún, 7 000 korún, lekárov 10 - 12 000 korún. Samozrejme, na rozdiel od inej skupiny, čo dlhodobo kritizujeme, ktoré sú platení kapitačnou platbou, kde je niekoľkonásobne vyšší mzdový príjem oproti týmto lekárom. Ale proste kapitačné platby sa neriešia napriek tomu, že bol predpoklad, že sa riešiť budú. Potom niet pochýb o tom, že časť lekárskej obce sa stavia tak pozitívne k reformám, ako to predostreli aj včera v jednom vystúpení.

Ďalej oddelenia, zariadenia prekladajú pacientky na vyššie pracoviská, nielen také, ktoré sú bezodkladne potrebné preložiť, ale i také, kde proste im nemôžu poskytnúť ani tú základnú starostlivosť. Môžem to zdokumentovať na mnohých a mnohých prípadoch. Jedna preložená pacientka stojí niekedy aj viac ako stotisíc korún denne. Ak aj docielili nejakú minimálnu úsporu alebo znížili nárast, tak jednoducho preto, lebo akú-takú reštrukturalizáciu spravili, ktorú nerobili doteraz. Ak sa niekto domnieva, že zmenou vlastníckych vzťahov sa táto situácia v tejto sociálno-ekonomickej situácii, ktorá vládne, vyrieši, som presvedčený, že sa hlboko, hlboko mýli. Základný dôvod je podfinancovaný systém a neodstránenie tých deformít v dôsledku... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Za poslanecký klub Ľudovej strany - HZDS vystúpi pán poslanec Soboňa.

V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Pri vstupe pána ministra spomenul pôsobnosť úradu na kontrolu zdravotnej starostlivosti. Musím vám povedať, že môj názor je iný a vždy môžem hovoriť len to, čo dostanem na stôl a z čoho čítam a v tomto prípade to sú predložené zákony - a dotknem sa pôsobnosti úradu ohľadom kontroly zdravotnej starostlivosti.

V zákone v § 18 je uvedené: Úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu; po druhé, vydáva povolenia a iné rozhodnutia podľa tohto zákona a dohliada na plnenie ním vydaných rozhodnutí vrátane podmienok určených v týchto rozhodnutiach; po tretie, vydáva rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom uplatených zdravotnom poisťovňou, poistencom alebo platiteľom poistného; po štvrté, vydáva rozhodnutia o pohľadávkach za úhradu za zdravotnú starostlivosť uplatnených zdravotnou poisťovňou a po piate, vydáva rozhodnutia o pokutách za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

Toto je všetko zamerané na istú časť, o ktorej stále hovoríme, ktorá hrozí tomuto systému, že nemôže zabezpečiť zdravotnú starostlivosť ani v tom rozsahu, ako sa poskytuje teraz. A teraz čo je napísané o tom, ako kontroluje kvalitu zdravotnej starostlivosti. B), vykonáva dohľad nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Podľa ďalších paragrafov tohto zákona, je absolútne nemožné, aby bol takýto dohľad dostatočný. Vykonáva sa osobami, ktorými sa určuje, akým spôsobom, či je to priamy alebo nepriamy, ale takýto dohľad v treťom tisícročí pri súčasnom rozvinutí informačných systémov je absolútne spiatočníctvo. Pri dnešnej možnosti vytvoriť, trebárs aj zákonom, systém vnútornej kvality systému na základe sofistikovane prepracovaných rôznych algoritmov, vylučuje, aby sa mohol dosiahnuť fyzickou kontrolou nejakým dohľadom, kontrola a kvalita zdravotnej starostlivosti po celom území Slovenska. To je pre mňa neprijateľné.

Čo sa týka samotných vykonávaní pitiev, je v poriadku. Je to samozrejme v súlade s lekárskymi poznatkami, že musíme si ozrejmiť dopady liečby a diagnózy a liečby, aby sme sa vyvarovali ďalším chybám. Má to však jeden obrovský nedostatok. A to teraz poviem takým odľahčeným spôsobom, že ako mladý lekár som prvýkrát počul také žartovné prirovnanie, že čo je internista, čo je chirurg a čo je patológ. Tak sa o internistovi tvrdilo, že všetko vie, ale nič nevie urobiť, o chirurgovi, že nevie skoro nič, ale všetko urobí a o patológovi, že vie všetko, ale, žiaľ, o jeden deň neskôr.

Pán poslanec Číž pri svojom vystúpení v minulých dňoch použil jeden termín, a to varovnú dopadovú analýzu. Veľmi sa mi tento termín páčil, on v skutočnosti existuje, preto sa pokúsim trošku priblížiť, čo tieto zákony môžu urobiť na jednotlivých úrovniach poskytovania zdravotnej starostlivosti, ak by sme akceptovali tieto zákony. Podľa týchto zákonov zdravotné poisťovne sa zriaďujú ako akciové spoločnosti, teda ako obchodné spoločnosti, ktoré sa budú riadiť podľa súkromného práva. Zdravotné poisťovne budú fakticky vystavené rovnakému prostrediu ako každý iný subjekt súkromného práva, teda z toho vyplýva, že bude možné na ne vyhlásiť konkurz, vykonať exekúciu, výkon rozhodnutia, budú môcť vstúpiť do likvidácie, ako je to aj zakotvené v zákone. Prostriedky verejného poistenia sa stanú majetkom zdravotnej poisťovne, teda akciovej spoločnosti, a teda budú plne podliehať takisto konkurzu a exekúcii.

Zdravotné poisťovne podľa týchto zákonov budú môcť vykonávať aj iné činnosti, a to veľkodistribúciu liekov a zdravotníckych pomôcok, poskytovať zdravotnú starostlivosť, poskytovať služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Budú teda vykonávať podnikateľskú činnosť porovnateľnú s ostatnými subjektami pôsobiacimi v zdravotníctve, ale s jedným závažným rozdielom, že sa tak bude diať z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Z toho vyplýva, že z tejto podnikateľskej činnosti verejné prostriedky budú vystavené hrozbe, konkurzu, exekúcii a ďalším výkonom rozhodnutia. Umožnenie koncentrácie všetkých významných druhov činnosti v jednom podnikateľskom subjekte, ako sme to spomenuli, bude v budúcnosti umožňovať týmto subjektom ovládať zdravotníctvo do takej miery, že sa štát bude musieť v neprospech občana podriaďovať diktátu týchto spoločností.

Zdravotné poisťovne totiž budú nezávislé od kohokoľvek, určovať, s ktorým poskytovateľom uzatvoria zmluvu a takúto zmluvu budú môcť prakticky bez obmedzení, stačí ekonomická nevýhodnosť, zrušiť. Takže ak si zoberieme celú tú niť, ktorá sa vinie touto šesticou zákonov, vychádza nám, že nám tu vzniká jedna ohromne pevná os, ktorá je úrad, poisťovňa a poskytovateľ. Poskytovateľ je absolútne odkázaný na poisťovňu, ona rozhoduje o jeho bytí a nebytí a poisťovňa je absolútne podriadená úradu. Úrad je tu zakotvený ako nezávislý orgán, čo je nezmysel. On nie je nezávislý, lebo všetky orgány tohto úradu menuje vláda na návrh ministra zdravotníctva. Ale čo je závažné ešte ohľadom tohto úradu, ja som spomenul, že je to spóra na prežitie, že on je skutočne nedotknuteľný. On je nedotknuteľný na celých päť rokov, na ktorú sú orgány úradu zvolené. Vyplýva z toho jeden fakt, že takáto politická nominácia ľudí do úradu zabezpečuje prežitie týchto ľudí napriek akýmkoľvek otrasom na politickej scéne, napriek akýmkoľvek zmenám tak, že keď príde znovu zoskupenie politicky priaznivé, aby znovu mohlo nominovať svojich ľudí do úradu. Nie je možné týchto ľudí z orgánov úradu nejakým spôsobom odvolať. Odvolať ich môže jedine smrť. Teda keď vznikne takáto silná línia, úrad, zdravotná poisťovňa alebo akciová spoločnosť, poisťovňa a poskytovateľ. Je to systém, ktorý narúša istým spôsobom aj systém a princípy samosprávy, pretože ministerstvo si podriaďuje niektoré činnosti v samosprávach, ako keby patrilo k štátnemu orgánu. Ak takéto niečo vznikne, to je to, čo som spomenul aj v úvode, že je to silne centrálne riadený systém, ktorý vylučuje, to vám povie každý ekonóm, vylučuje akékoľvek trhové pôsobenie. Neexistuje trh, vylučuje ho, je likvidovaný. Pri takomto centrálnom riadení nemôže existovať predsa trh. Prostriedky, verejné, sa budú pohybovať v trhovom prostredí, ale na to, aby si zabezpečili zase len aj na kapitálovom trhu trebárs vyššie zisky akciovej spoločnosti. Ale nie na to, aby sa skvalitnila zdravotná starostlivosť.

Ešte jednu, pán poslanec Paška, som si nevšimol, ale neuviedol... Ešte si všimnite jeden ďalší moment, veľmi závažný. Úrad potrebuje na svoju činnosť, aby poisťovne odvádzali 0,5% prostriedkov, ktoré sú vybraté na poistnom už po vykonaní prerozdeľovacieho mechanizmu. Ale aký je tam termín, dokedy sa majú tieto peniaze splatiť? Bezpodmienečne do 20. októbra. Aká je to výnimočná vec, že do 20. októbra bude tento úrad vlastne disponovať prostriedkami, ktoré sú určené na celý nasledujúci rok. Je to naozaj v záujme toho, aby sa zdravotná starostlivosť zlepšila. Veľmi o tom pochybujem. Vylučujem to.

Čo sa týka poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Trhom pre zdravotnú starostlivosť v tomto systéme nebudú predstavovať občania, to som povedal, že sú vylúčení, od občana totiž nič nezávisí, občana podľa všetkého nikto nepotrebuje. Potrebujú jeho poistné dávky, ale ako občana, on už v momente platby sa stáva nadbytočný. To je tá hrôza, čo z toho ide, že je dobrý len vtedy, keď platí, a preto už ľudia, ktorí nie sú v produktívnom veku, nie sú dobrí pre tento systém. Nemyslíte si, že súkromný kapitál ľutuje nejakým spôsobom. Povedal som už viackrát, nemá súcit. Preňho je človek, ktorý len čerpá, nadbytočným a ohrozuje mu zisk a takto sa k nemu bude zákonite správať.

Postavenie zdravotných poisťovní bude vo vzťahu k poskytovateľovi dominantné. Zdravotná poisťovňa bude rozhodovať na základe vlastných kritérií a vlastného hodnotenia o tom, s kým bude uzatvárať zmluvy. Je k tomu totiž to prinútená! Lebo úrad inak nedovolí jej existenciu.

Zdravotná poisťovňa môže s poskytovateľom vypovedať zmluvu pri akomkoľvek porušení zmluvy, ale tiež ak si nájde ekonomicky výhodnejšieho poskytovateľa. Vraciam sa znovu k tomu, čo už bolo povedané. Sú zrušené minimálne ceny, niet hraníc, až kam môže postupovať poisťovňa v určovaní ceny voči jednotlivým poskytovateľom. Poskytovateľ v tomto momente bude vykonávať svoju činnosť v sústavnej ekonomickej neistote, vstup na zdravotný trhu bude umožnený každému záujemcovi. Teda poskytovateľ nikdy nebude vedieť, či si napríklad samotná poisťovňa kedykoľvek nezriadi vedľa jeho zdravotníckeho zariadenia nové zdravotnícke zariadenie a nevypovie mu zmluvu z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti. Takýto stav bude viesť k nezáujmu poskytovateľov rozvíjať svoju činnosť po stránke investícií do zariadenia, nakoľko vypovedanie zmluvy s poisťovňou bude pre väčšinu zariadení znamenať finančný kolaps. A predpokladaným výsledkom je samozrejme zníženie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale aj zníženie dostupnosti starostlivosti.

Ak si chce zdravotnícke zariadenie v normálnom, kde predpokladáme, že by bol normálny systém, že trh pôsobí pre poistenca, občana, pre pacienta, tak je záujem lekára, aby mal také vybavenie zdravotníckeho zariadenia, ktoré dokáže bleskovo alebo čo najrýchlejšie stanoviť diagnózu, čo najrýchlejšie nastaviť účinnú liečbu. Takéto postupy si však vyžadujú investície. Takéto investície si vyžadujú vypracovanie projektov s ekonomickými dopadmi a návratnosťou systému. Kto bude mať na to odvahu? Kto bude mať na to odvahu okrem zdravotnej poisťovne? Môžem vám povedať, že to bude málo ľudí, môžu to byť prípadne ešte silné zoskupenia, kapitálové, ktoré znovu však pekne vyrátajú, koľko z toho a aký zisk bude z toho vyplývať. Pretože tým, že si zdravotná poisťovňa privlastnila aj takéto práva, vytvára de fakto obchodný reťazec, uzavretý obchodný reťazec, s ktorým konkurovať, s ktorým bojovať bude nesmierne ťažké. Zdravotníkov a lekárov tento systém dáva do polohy, ako som povedal, vazalov.

Čo sa týka vzťahu k občanovi. Treba povedať, že už aj súčasný systém a súčasné nedofinancovanie zdravotníctva alebo neefektívny pohyb peňazí v zdravotníckom systéme sa v plnom rozsahu prenáša na pacienta. Ako som už niekoľkokrát povedal, základné ekonomické princípy, ale nie základné ekonomické princípy, to sú príliš vznešené slová. Obyčajná sedliacka matematika hovorí, že ak do toho systému nepríde viac a teraz je nedostatočný, tým, že začnem tvoriť zisk, je vylúčené, aby som mohol prehlásiť, že sa spoluúčasť pacienta nebude zvyšovať. Nie je to možné, matematika to jednoducho nedovolí. Takže situácia pre občana nielenže sa bude zhoršovať, ale evidentne spôsobí, že občan nebude môcť niekedy a nebude to zriedka, nebude si môcť zabezpečiť vlastnými prostriedkami starostlivosť, teda ochranu svojho zdravia, ochranu svojho života.

Budúci systém verejného zdravotného poistenia v tomto ponímaní samozrejme predpokladá vstup súkromného kapitálu. V praxi to znamená vytvorenie takých podmienok pre súkromný kapitál, aby bolo investovanie do zdravotníctva rovnako výhodné ako v iných odvetviach. Predkladané návrhy zákonov preto veľmi cielene vytvárajú také podmienky pre budúcich vlastníkov zdravotných poisťovní, aby dosahovali zisky nielen samotnou prevádzkou zdravotných poisťovní, ale v celom reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti, a to od lekára primárneho kontaktu cez špecializovanú a ústavnú zdravotnú starostlivosť zdravotným poisťovniam a späť, od veľkodistribúcie liekov cez verejné lekárne k zdravotným poisťovniam a okruh sa uzatvára. Všade sa bude vytvárať zisk odčerpávaný z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, smerovaný do súkromných rúk. A toto je jeden moment, ktorý vylučuje možnosť, že nedôjde k záťaži a väčšej zainteresovanosti občana.

Lenže v počiatočných štádiách reformy bude potrebné postupne celý systém vyregulovať takým spôsobom, aby perspektívne prinášal pre súkromných investorov primerané zisky, to som už spomenul v minulosti, že je to vyregulovanie systému na spôsob bánk, ktoré by prilákali do odvetvia zdravotníctva čo možno najviac investorov. Systém bude takto možné udržiavať a regulovať jedine ďalším a ďalším prenášaním zaťaženia na občana. K tomuto účelu navrhované zákony veľmi dôsledne koncentrujú celé riadenie a ďalšie doregulovanie systému zdravotníctva do rúk ministerstva zdravotníctva a to až do tej miery, ktorá možno presahuje štátne zasahovanie do zdravotníckeho trhu porovnateľné, ako bolo za socializmu. Samozrejme, takto pripravovaná reforma neúmerne zaťaží občana do takej miery, že nebude schopný znášať náklady potrebnej zdravotnej starostlivosti, čo sa nevyhnute prejaví na celkovom zdravotnom stave obyvateľstva.

Zdravotné poisťovne vo vzťahu k občanovi budú mať zásadné iné postavenie ako poisťovňa, ktorá uhrádza zdravotnú starostlivosť poskytnutú občanovi, pretože sme si už povedali v minulosti, že poisťovňa, verejná zdravotná nie je majiteľom peňazí odvedených od poistenca. Povedali sme si, že poistenec platí za všetko. Produktívny občan platí za seba poistenie, produktívny občan vyprodukuje peniaze, ktoré odvedie zamestnávateľ, produktívny občan odvedie peniaze, ktoré zaplatí de fakto za neaktívnych aj štát. A tieto peniaze, ktoré odvedie poistenec a produktívny občan do poisťovne, sa stanú peniazmi súkromnej akciovej spoločnosti bez toho, aby taký občan mal zmluvu s takouto poisťovňou, kde by bolo zakotvené, aké má práva, aké sú jeho povinnosti. Takže v konečnom dôsledku poisťovňa bude určovať, ku ktorému lekárovi pacient môže a ku ktorému nemôže ísť. Alebo lepšie povedané, ku ktorému môže ísť. A týmto sa tie zákony ani netaja, ani reformátori, jasne hovoria, že vymysleli manažment pacienta. Manažment pacient je ten, že pacient nebude mať žiadnu inú šancu. To je v mojom ponímaní manažment pacienta.

Ďalej kritériom výberu poskytovateľa zo strany zdravotnej poisťovne však nebude iba kvalita jeho práce, ale s ohľadom na ziskový charakter činnosti zdravotníckeho zariadenia aj najnižšia cena za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, čo sa znovu vrátim k tomu opatreniu, čo už bolo povedané, že sa zlikvidovali minimálne ceny. Toto plní tento základný účel. A pochopiteľne, znovu to bude len na úkor kvality zdravotnej starostlivosti.

Takýto záver je samozrejme možné odvodiť z oprávnenia zdravotnej poisťovne vypovedať zmluvu s poskytovateľom v prípade, ak bude mať poisťovňa možnosť uzavrieť za ekonomicky výhodnejších podmienok s iným poskytovateľom. Je jasné a je možné predpokladať, že s ohľadom na uvedené budú poisťovne uzatvárať zmluvy za takých finančných podmienok, že poskytovateľ bude schopný poskytovať iba najlacnejšiu zdravotnú starostlivosť. Vo všetkých odboroch ľudskej činnosti platí pravidlo, že najlacnejší výrobok je najmenej kvalitný a že kvalita určuje a dvíha cenu služby. Je výnimkou, že za nižšiu cenu je možné kúpiť rovnakú alebo vyššiu kvalitu. To nie je pravidlo, to je len výnimka.

Čo sa týka dopadu týchto zákonov, je potrebné povedať takisto, že sa výrazne zníži dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Jednak fakticky možná, pretože sme povedali, že okruh, počet poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti určite bude nižší, a preto je definovaná aj verejná minimálna sieť, ktorá vlastne s tým, že vo svojich kritériách ako existencie obsahuje jeden bod, ktorý hovorí, že s prihliadnutím na dostupnosť finančných prostriedkov vlastne môžeme povedať, že nie je ani minimálna. Ona takisto nemá hranice. Je možné akékoľvek zúženie rozsahu poskytovateľov na slovenskom trhu podľa týchto zákonov, akékoľvek.

Takže záverom musím povedať, návrh zákona o úhrade zdravotnej starostlivosti stavia poistenca do postavenia rukojemníka budúcich vlastníkov zdravotníctva. Pacient nebude mať, tak ako to vyžaduje ústava, zákonom garantovaný rozsah zdravotnej starostlivosti. Tvrdenia o tom, že prijatie balíka reformných zákonov už viac nezaťaží občana, je zjavne nepravdivé. A nehovorím o tom len ja tu sám, hovoria to aj iní ekonomicky fundovanejší ľudia a máme tie isté závery. Naopak, je potrebné povedať, že reforma bude mať veľmi vážne ekonomické dopady na obyvateľstvo. Toto si vyžaduje z našej strany, aby sme sa k tejto reforme stavali a k tejto šestici zákonov stavali zodpovedaným spôsobom, aby sme si uvedomili, že ideme uviesť, lebo ak by sme to odsúhlasili, ideme uviesť do systému zdravotnej starostlivosti jeden model, ktorý nemá ani v najmenšom vypočítané riziká dopadu, a každý hovorí a práve to sú tie varovné dopadové analýzy, každý hovorí o tom, že obsahuje obrovské množstvo rizík, a to už nehovoria len opoziční, pretože ako som už povedal, tu sa prestaňme hrať na koaličných a opozičných. Tu si zoberme, principiálne čo od začiatku tvrdíme, že zdravotný systém, jeden základný pilier jeho principiálnosti a spravodlivosti je to, že musí zabezpečiť rovnaké šance pre väčšiu skupinu obyvateľstva. To, čo by sme prijali, sa bude správať opačne. Zabezpečí vysokokvalitné služby pre užšiu skupinu obyvateľstva a nepomerné výhody s tým, že budú vstupovať podnikatelia do toho systému, ktorý nevložia ani korunu, ale budú používať aj tie peniaze, ktoré my všetci platíme, pretože sa používajú verejné prostriedky na dosahovanie zisku. Nevídaný systém. A sú tu niektoré pojmy zámerne zahmlievané a aj my, poslanci, sme zavádzaní. Spomína sa Švajčiarsko. Švajčiarsko neznamená, že existujú zdravotné poisťovne ako akciové spoločnosti. Vo Švajčiarsku je 216 poisťovní. Oni sú súkromné, ale to nie je na prekážku, ale poistenie zostáva, zachováva tie isté princípy, o ktorých hovoríme, aké musí verejné povinné zdravotné poistenie mať. Neziskovosť, solidárnosť a tak ďalej. Problém Švajčiarska a iných vyspelých štátov, vážené dámy a vážení páni, nie je to, že oni majú zlý systém. Oni ten systém postupne upravia. Tento systém vždy bude mať problémy. On nikdy nebude bezproblémový, lebo sme povedali, ide o verejný záujem, ktorý musí zabezpečiť štát aj vtedy, ak je to preňho stratové. Jednoducho musí. Keď som bol pred 10 - 12 rokmi vo Švajčiarsku, povedali mi, máme 216 poisťovní. Sme veľmi bohatý štát. Máme najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti na svete. Ťaží nás to. Ale zaťažuje nás to. Cítime, že nevládzeme držať krok, pretože je veľkým vysávačom peňazí zdravotnícky systém. A preto vám odporúčame, ak budete môcť transformovať váš systém, vyberte si systém, ktorý neumožní, aby vzniklo 216 poisťovní. Najlepšia je jedna poisťovňa. Má to veľa výhod. Toto boli závery švajčiarskych predstaviteľov. Tých, ktorí riešili problematiku financovania zdravotníctva vo Švajčiarsku.

A potom musíme povedať, že Švajčiarsko, Nemecko, Holandsko, Dánsko a tak ďalej a tak ďalej, môžeme hovoriť do radu, však koľko chceme, vymenúvať. Sú to všetko krajiny, kde je základná starostlivosť zdravotná na vysokej úrovni. Na vysokej úrovni! Majú problémy, pretože, samozrejme, agresivita výrobcov technológií a agresivita výrobcov farmakologických spoločností je veľká. Ale nájdu si na to systém. Ale to neznemená, že oni zvrátia systém do takéhoto nezmyslu, prepáčte za tento výraz, ako my o ňom debatujeme. Neurobia to. Nájdu systém ako odstrániť ten úžasný tlak a agresivitu nadnárodných firiem a spoločností. Ale vyriešia ho. Na Slovensku však oproti týmto štátom nemáme zabezpečenú základnú zdravotnú starostlivosť na takej úrovni, ako by si to vyžadovalo postavenie Slovenska a naše umiestnenie v strednej Európe. To je fakt. Ale týmto, čo predkladáme, nijakým spôsobom sa nám situáciu nepodarí zlepšiť. Opačne, prudké zhoršenie nastane, čo sa týka vo vzťahu k pacientovi.

A teraz sa vraciam k môjmu úvodnému slovo a k úvodnej vete, keď som prišiel a vystúpil prvýkrát s týmto zákonom, čo povedal predseda rakúskeho parlamentu. "Rakúsko dosiahlo nesporne významné zmeny a významný pokrok, ale len vďaka tomu, že sme pochopili, že nie je rozhodujúci kapitál. Nie sú rozhodujúce ani výrobné vzťahy. Rozhodujúci je človek." Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: O slovo požiadal predkladateľ návrhu zákona pán minister Zajac.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Dve malé formálne technické poznámky. Pán poslanec Soboňa povedal, že sú to súkromné spoločnosti vo Švajčiarsku. A je to verejnoprávne poistenie. To je v poriadku. Je ich tam dnes 124. Zaujímavosťou švajčiarskeho zdravotníctva je, že majú vôbec najvyššie doplatky v rámci krajín Európskej únie. Priemerný doplatok občanov z vlastného vrecka je až 45%. Je to dané aj istými cenovými hladinami.

Ale rád by som sa vyjadril, lebo to opakovanie zaznelo, k minimálnym cenám. Áno, je pravdou, od 1. mája 2004 nemáme minimálne ceny. Ale minimálne ceny boli zrušené v zákone o cenách, ktorých gestorom je ministerstvo financií, ktoré schválil tento parlament, kde motorom zrušenia minimálnych cien boli dva argumenty. Jeden je smernica Európskej únie, ktorá je pre nás záväzná. A tá bola vytvorená, len tak pre zaujímavosť, lebo o tom diskutovala hlavne Asociácia súkromných lekárov, smernica Európskej únie o odstránení minimálnych cien zo zákonov krajín Európskej únie je kvôli poľnohospodárskej politike. Nie kvôli zdravotníckej politike. Áno, je pravda, my dnes v zákone o cenách už môžeme používať iba dva inštitúty, maximálnu cenu a pevnú cenu. Obidva sú v rukách nákupcov tých služieb, ktoré sú na verejných financiách. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz budú vystupovať postupne páni a dámy poslanci a poslankyne, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy. Ako prvý pán poslanec Murgaš.

M. Murgaš, poslanec: Dámy a páni, posudzujeme v poradí posledný návrh zákona z dielne ministerstva zdravotníctva. Aj tento návrh zapadá do celkového kontextu, v úvodzovkách reformných snáh, cieľom ktorých je, podľa môjho názoru, podriadenie doteraz verejného zdravotníctva finančným investičným skupinám. Trójskym koňom tohto procesu je zmena charakteru zdravotných poisťovní a zriadenie úradu pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ak reformátori budú úspešní, dosiahneme na Slovensku európske prvenstvo vo vytvorení systému, ktorý v krajinách Európskej únie nemá obdoby. Opäť sa, žiaľ, potvrdzuje, že top manažment ministerstva zdravotníctva chce objavovať za každú cenu Ameriku a stvoriť niečo také originálne, na čo neprišli odborníci na zdravotnícke reformy v žiadnej z krajín Európskej únie. Spracovatelia zákona navrhujú vytvoriť naozaj niečo nevídané. Na jednej strane zotrvávajú na pozícii povinného zdravotného poistenia, ktoré je vlastne dodatočným zdanením ekonomicky aktívnych osôb. Na druhej strane sa však nerozpakujú navrhovať také zmeny, aby sa takto získané verejné zdroje dostali pod kontrolu súkromných spoločností. A akoby to nestačilo, reformátori vymysleli všemocný úrad pre dohľad. A tento úrad im má zabezpečiť absolútnu kontrolu nad zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Toto monštrum má byť vybavené takými právomocami, aby mohlo nielen kontrolovať, ale aj súdiť a trestať.

A propos, úrad pre dohľad. Pán minister Zajac sám vidí veľké riziko v jeho fungovaní. V dnešnom rozhovore pre denník Sme sa ho redaktor pýta, citujem: "Ale čo ak úrad nebude mať dostatok prostriedkov a ani schopných profesionálov." Koniec citátu. A pán minister odpovedá, opäť citujem: "Takéto problémy môžu vzniknúť, ale nemôžeme zákon stavať na tom, že nemáme kvalifikovaných ľudí. Keď to nebude fungovať prvý rok, tak druhý, tretí." Koniec citátu. No ďakujem pekne.

Ideme zriaďovať úrad, pričom už teraz pripúšťame, že to nebude fungovať. Ale čože, veď úradníci sa to za pár rokov naučia. Že dovtedy napáchajú v zdravotníctve kopu škôd, to pánovi ministrovi zrejme nevadí. Veď občania Slovenskej republiky - daňoví poplatníci - už zniesli aj onakvejšie experimenty.

Mladým poradcom ministra Zajaca sa zjavne nepáči zdravotníctvo, vo financovaní ktorého prevládajú verejné zdroje. Veľmi im však konvenuje zdravotníctvo založené prevažne na privátnom financovaní. Preto sa tak vehementne snažia presadiť princípy, na ktorých funguje zdravotníctvo napríklad v Spojených štátoch amerických. Chcem z toho miesta povedať, že nie som proti systému amerického zdravotníctva. Napokon, pri svojom pôsobení v Spojených štátoch som mal možnosť sa s ním podrobne oboznámiť a presvedčiť sa aj o jeho prednostiach, ale aj o jeho slabinách. Treba povedať, že ide o veľmi kvalitné zdravotníctvo, ktoré pre rozhodujúcu časť populácie zabezpečuje mnohokrát špičkové zdravotnícke služby. Je to však úplne odlišný zdravotnícky systém od systémov krajín Európskej únie a je omnoho, a to by som chcel podčiarknuť, omnoho zdrojovo náročnejší ako zdravotnícke systémy Európskej únie. O Slovensku ani nehovoriac.

Pán minister s obľubou vo svojich televíznych a rozhlasových spotoch hovorí o tom, že opoziční poslanci argumentujú emocionálne a že uvádzajú malo faktov. Tak teda ak dovolíte, pán minister, pre porovnanie niekoľko faktov. Ročne míňajú Spojené štáty americké na zdravotnícke služby podľa údajov OECD viac ako 14% z hrubého domáceho produktu. Zdravotnícky vyspelé krajiny Európskej únie oscilujú v podiele výdavkov na zdravotnícke služby z hrubého domáceho produktu v rozpätí od 7 do 10% z hrubého domáceho produktu. Na Slovensku, ako je známe, je tento podiel menej ako 6%, pričom sa nedá porovnávať hrubý domáci produkt per capita Spojených štátov amerických a Slovenskej republiky. Všetky krajiny Európskej únie uplatňujú zdravotnícke systémy, ktoré sú financované hlavne z verejných zdrojov. Ďalej, v krajinách Európskej únie je zdravotným poistením krytá celá populácia vrátane detí. V Spojených štátoch amerických nemá 40,6 milióna obyvateľov ani základné zdravotné poistenie. Z toho je 8,5 milióna detí, čo predstavuje viac ako 11% všetkých detí Spojených štátov amerických vo veku do 18 rokov. Počet obyvateľov bez zdravotného poistenia vzrástol v minulom roku v Spojených štátoch amerických o 2,4 milióna osôb. Ďalej, v Spojených štátoch amerických sa vlani minulo v zdravotníctve, ktoré má v prevažnej miere súkromný charakter, 4 055 amerických dolárov na občana, v Slovenskej republike to bolo 652 dolárov na občana. Toľko skutočnosti.

Dámy a páni, relevantné výskumy aj manažérska prax potvrdzujú, v rozpore s tým, čo tvrdí pán minister Zajac, že neexistuje vysoký stupeň korelácie medzi efektívnosťou zdravotníckych služieb a charakterom zdrojov, z ktorých sú financované. Ak by to tak bolo, tak potom podľa pána ministra Zajaca by najefektívnejšie pracovalo zdravotníctvo Spojených štátov amerických a najmenej efektívne by pracovali zdravotnícke systémy Dánska, Švédska, Nórska, Holandska, ktoré sú prevažne založené na financovaní z verejných zdrojov.

Dlho som rozmýšľal nad tým, či to pán minister uvádza zo svojej neznalosti problematiky, alebo či nás chce zavádzať, alebo či má nejaké iné motívy. Dospel som k názoru, že pán minister má na mysli niečo iné, ako mám ja na mysli. Ja mám na mysli spoločenskú efektívnosť zdravotníctva a pán minister má na mysli mikroekonomickú firemnú efektívnosť v zdravotníctve. Táto skutočnosť okrem iného súvisí aj s tým, že zdravotnícke služby - a tu je opäť vážny teoretický omyl a nedostatočná vzdelanosť tu prítomného pána ministra - zdravotnícke služby, dámy a páni, nie sú čisté privátne statky, tak ako si myslí pán minister a jeho ním do neba vychvaľovaní poradcovia. Zdravotnícke služby sú zmiešané kolektívne statky. A je v zásade chybné narábať s nimi ako s privátnymi statkami.

Relevantné výskumy, ale aj manažérska prax potvrdzujú na druhej strane, že ak má systém fungujúci prevažne na súkromných zdrojoch pracovať na takej úrovni spoločenskej efektívnosti ako verejné systémy, musí doňho prúdiť podstatne viac zdrojov. Napokon, v tom porovnaní Spojené štáty americké verzus systémy Európskej únie, je to, myslím si, jednoznačné. Je to, samozrejme, pochopiteľné preto, že súkromné zdravotníctvo pracuje na báze biznisu a na báze tvorby zisku. A verejné zdravotníctvo pracuje na báze verejnoprospešných služieb a neziskovosti. Chcel by som zdôrazniť, že nie som proti privátnemu zdravotníctvu, považujem však za korektné, aby reformátori čestne povedali občanom tohto štátu, že chcú systém zmeniť týmto smerom. Nečestné a nepoctivé je zakrývať to a tvrdiť niečo iné. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán minister. Keby tu bol ostal socialistický systém, tak mohol ostať aj socialistický systém zdravotníctva. On na tú dobu bol dobrý, bol založený na masovosti, masovosti zariadení, masovosti personálnej, bol podfinancovaný a bol založený na odbornej úrovni profesorov a ich žiakov a statočnosti zdravotníckych pracovníkov a bol založený na úplatkoch. Ako v kaderníctve a inde mali malé platy zamestnanci, tak bolo tolerované úplatkárstvo. A toto všetko sme zdedili. Prešli sme na systém trhovej ekonomiky a, samozrejme, bolo potrebné zmeniť a je potrebné zmeniť aj systém zdravotníctva, ktorý síce za posledných 14 rokov prešiel takou či onakou transformáciou, za každého ministra niečo bolo aj pozitívne, niečo viac, niečo menej, ale nastali tu zmeny, ako som hovoril minule. Ale vyžaduje tento systém fakt úplnú transformáciu a nahradenie novým systémom. Neznamená to, že sa hlásime aj k sociálne orientovanej trhovej ekonomike, že systém má byť len trhový. V prvom rade tento systém, zdravotnícky, musí byť v prvom rade sociálne únosný, aby občania dostali to, čo potrebujú. Viackrát tu zaznelo, že tento systém sa podobá na holandský, americký, aj to akceptujem, ak budeme mať ekonomiku, ako majú tieto štáty, tak je možné mať aj systém, prebrať kompletne systém týchto štátov, možno len niektoré drobnosti vyhodiť. Ale hovoriť o tom, že transformovať zdravotníctvo preto, aby sme oživili ekonomiku, je trošku scestné. V prvom rade sa musí oživiť ekonomika v tomto štáte a tomu sa musí prispôsobiť aj zdravotníctvo. Štát je zodpovedný za tri milióny svojich poistencov, ktorým dáva, alebo občanov, za ktorých platí to poistenie, čiže nemožno odtrhnúť financovanie zdravotníctva od štátu, od štátneho rozpočtu. Nedá sa hovoriť, že keď je niečo v súkromných rukách, je to najlepšie. Samozrejme, aj všetky formy vlastníctva sú prípustné, ale všetko orientovať len na súkromný sektor, ja si myslím, že nie je to celkom správne, a musí byť stále alternatíva a malo by byť, čím viac alternatív, tým lepšie. No a potom keď už akceptujeme to, že budeme akceptovať len trhovú ekonomiku, tak potom na druhej strane akceptujme to, že zdravotnícke výkony majú strašne nízku cenu u nás, za ktorú nie je možné vlastne poskytovať efektívne tieto služby a musí dôjsť k zadlžovaniu, že to je nesprávny moment, takisto potom akceptujme aj to a postavme si latku na holandský systém a zabezpečme platy pracovníkov v zdravotníctve na takú istú úroveň. Kam by sme došli? Nastal by chaos.

Ja som pôvodne ani nechcel dnes vystupovať, ale včera po zhliadnutí niekoľkých televíznych relácií s pánom ministrom som sa veľmi nahneval a nemám rád, ak sa nehovorí pravda. Prvá pravda je tá, ktorú hovorí pán minister, že len on mal pripravenú reformu. Pán minister, hovorme stále, dobre sme vychádzali, boli sme korektní k sebe, si myslím, napriek tomu, že sme konkurenti, politickí, ale reformu malo skôr, komplexnú, pripravenú HZDS a náš zdravotnícky klub ako vašu, vy ste mali pripravenú nejakú stratégiu, ktorú dorábate rok a pol. My sme mali pripravené aj zákony k našej reforme. Boli sme spolu, nie raz, kde som ja prezentoval reformu Ľudovej strany - HZDS. Najobšírnejšie to bolo vo Forume, keď sme spolu boli, tam som prebehol celú reformu a tá strana, o ktorej hovoríte, že ste mali, to bol len súhrn všetkých princípov, ktoré boli, o ktorých ste hovorili, či je to naša reforma. Naša reforma bola niekoľko rokov na internete dostupná pre každého, pre odbornú aj laickú verejnosť.

Ďalej je tu otázka, že sa tu len politicky argumentuje. Tak v prvom rade musím povedať, že zdravotníctvo je aj politika a veľká politika a dnes ako vidím, je zdravotníctvo aj vysoká politika. A tú vysokú politiku využívate aj vy a využívate vašu vysokú inteligenciu na to, aby ste zahmlili v tej politike to, čo je vlastne cieľom tejto reformy. Po odbornej stránke údajne tu zaznieva strašne málo vecí. Nemôžem s tým súhlasiť. Už pri predkladaní vládneho programu v tomto parlamente som povedal, keď ste nežiadali financie na zdravotníctvo zvýšiť, že je to zlé, že nebude sa dať reformovať zdravotníctvo, ako sa nedali reformovať banky a tak ďalej, bez financií. Dnes to už priznávate, že to nie sú politické argumenty, to sú konkrétne argumenty založené na faktoch, ktoré existujú v slovenskom zdravotníctve. Treba akceptovať jeden fakt. Ako majú financie svoju limitáciu, tak má aj medicína svoju limitáciu. To ešte poviem, za chvíľočku, pri predkladanom zákone o zdravotných poisťovniach. Naša reforma bola založená, čo sa týka medicínskej činnosti, na akreditáciách, certifikáciách a štandardizáciách. Som rád, že ju máte aj vy, v tejto reforme. Konkrétne veci, ktoré sme hovorili pri Veriteľovi, ja si myslím, že čas ukáže kde bude pravda, ale čo som počul včera, pán minister, že Veriteľ vlastne smeruje k tomu, že jeden deň zanikne, že sa vlastne vytuneluje. Je to štátna akciová spoločnosť, ktorá sa vytuneluje cielene, aj keď je štátna, neviem, či to je s právnym poriadkom tohto štátu, potom všetko v poriadku, ak to bude akceptované. To možno bol lapsus lingue, neviem, ale v každom prípade si myslím, že cielene by sme nemali ísť likvidovať nejakú spoločnosť, keď ju zakladáme. Bolo tu takých podnikateľov, v tomto štáte, a žiaľ, na tých doplácame dnes, takže toto je ďalší model? Neviem.

Ďalej ste hovorili svojho času, že keď sme spolu mali diskusiu, že o akých kapitolách v zdravotníctve hovorím, vášho ministerstva. No dodnes tie kapitoly sú tam, takže netreba využívať niektoré veci, keď to počúvajú ľudia, ktorí možno nemajú až také dôkladné odborné znalosti, aby to pochopili. Hovorme si stále pravdu. Ja neodbočujem, ja za svojimi slovami stojím.

K predkladanému zákonu. Bolo tu veľa povedané, ale k tým zdravotným poisťovniam musím povedať niekoľko drobných bodov, ktoré sú závažné, čo sa týka následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je to § 6 ods. 2, ktorý hovorí: "Ak zdravotná poisťovňa nie je schopná uhrádzať zdravotnú starostlivosť v čase jej splatnosti, je povinná vytvoriť zoznam poistencov a vytvoriť čakacie listy, "vejting lists". Už som v minulom vystúpení o tom hovoril, nejdem sa zmieňovať o škodách, ktoré môžu vzniknúť, zdravotno-ekonomické. Zdravotne občania, ekonomicky inštitúcie, ktoré spravujú zdravotné fondy, a chcem sa opýtať, keď budú tie "vejting lists", čo bude? Pôjdeme na 50-percentný plyn v zdravotníckych zariadeniach, keď nebudeme schopní platiť? Čo tí ľudia budú robiť, bude to ekonomické, bude to efektívne? Skrátka, znovu sme pri tom, čo od začiatku hovorím, investovať, spraviť, opraviť tie choroby, vyliečiť tie choroby, ktoré je potrebné vyliečiť, ktoré ak nebudú liečené včas, pôjdu do chronicity, budú náročnejšie, bude viac komplikácií a bude to ekonomicky drahšie. Tých 50% pôjde na tie "vejting lists" zo zisku poisťovní a tých 50% sa rozdelí. To pre mňa ako človeka, ktorý tiež sa rozumie aj podnikaniu, vzbudzuje také, keby som podnikal v tom, akú radosť by som mal mať z toho, že 50% si rozdelím, pretože ten zisk viem si pripraviť. A hlavne ak mi ďalší paragraf hovorí to, že zdravotné poisťovne budú uzatvárať zmluvy s tými poskytovateľmi, ktorí poskytnú službu za najnižšiu cenu. V iných zákonoch sa hovorí o kvalite. Pán minister, ja si nemyslím, že najlacnejšie je to najlepšie. Nie sme takí bohatí, aby sme mohli lacné veci kupovať. Čiže nie je stále cena rozhodujúca. Rozhodujúce je, čo za tú cenu a za akú cenu dostaneme. Tie tri možnosti, ktoré budú mať poisťovne, uzatvárať zmluvy s poistencami, vykonávať veľkodistribúciu liekov, k tomu len jedna otázka, ktorú ste povedali, že to bude lacnejšie, keď to bude v hromadných nákupoch. Ale keď bude mať tá zdravotná poisťovňa vytvorenú spoločnosť na veľkodistribúciu, tá pôjde bez marže? Tá pôjde bez nákladov? Ja v tom nevidím rozdiel.

Ešte dve minúty mám. Dobre, ja to skrátim. Čiže o to mi ide. Takisto neušetrí sa na tom. Ja si myslím, je to len otázka koncentrácie a smerovanie zdrojov.

Ďalej, zdravotné poisťovne budú môcť poskytovať nemocenské poistenie, tak hovorí § 6 ods. 8, nič pred tým, nič za tým. Kde je intersektorálne prepojenie? Ja osobne by som aj uvítal spojenie zdravotného a nemocenského poistenia, ale nie na tejto báze, že môžu poskytovať, a neviem čo bude ďalej, či ešte iný niekto to bude poskytovať a tak ďalej, ako bude so zdrojmi. Skrátka, veľa otvorených otázok. A myslím, aj to sú argumenty aj mojich kolegov, tu čo počúvam, veľa otvorených otázok a tie vadia aj mne.

Krátko, mám dve minúty, alebo už ani nie, o úrade pre dohľad. Absolútne zbytočná inštitúcia, keby som mal viac času, by som hovoril, nechcem už poobede o tom diskutovať. Pri zavedení centrálneho elektronického systému, pri využití existujúcich organizačných, kontrolných orgánov, ktoré v tomto štáte existujú, nejdem ich vymenúvať, viete všetci, ktoré to sú, je absolútne možné zabezpečiť to, čo údajne tento úrad by mal vykonávať, nevidím žiadne výhody okrem toho, že tento úrad pohltí minimálne 250 milión korún ročne z fondov, ktoré sú na zdravotné poistenie.

Na záver jedna otázka pre pána ministra, možno aj pre vládu. Zveríme aj štátny rozpočet nejakej súkromnej akciovej spoločnosti v tomto štáte? Ja nie. Keď potom porovnávam, ja myslím, že paralelu by si mohli spraviť a zverme aj štátny rozpočet nejakej firme. A jedna otázka, pán minister, nakoniec. Keď som si všetky zákony prešiel, bude platiť dva-sedem-sedmička, zákon o zdravotnej starostlivosti, naďalej? Ďakujem pekne.