S p r á v a
o 27. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 14. júna 2004 o 16.06 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa sem dostavili, aby som mohol otvoriť a začať rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, v utorok 8. júna 2004 došlo v zahraničných misiách slovenského kontingentu v rámci mnohonárodných stabilizačných síl v Iraku a na Cypre k tragickým udalostiam. Slovenská republika stratila štyroch vojakov a svojich spoluobčanov, ktorí zahynuli pri plnení náročných pracovných povinností. Dovoľte mi, aby som vás teraz požiadal, aby sme si minútou ticha uctili ich pamiatku.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Páni poslanci, poslankyne, teraz vás poprosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov na rokovaní Národnej rady. Prosím, prezentujme sa.
(Prezentácia.) 102 poslancov prítomných. Národná rada je uznášaniaschopná.
Chcem vás informovať, že overovateľmi na 27. schôdzi budú poslanci Jozef Hrdlička a Ľubica Navrátilová a ich náhradníkmi Pavol Abrhan a Igor Federič.
Ďalej vás chcem informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali panie poslankyne, páni poslanci Monika Beňová, Anton Danko, Miroslav Maxon a Ján Mikuš.
Po dohode strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky som navrhol program rokovania 27. schôdze Národnej rady s jediným bodom programu, a to
informácia o priebehu aktuálnych záverov doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.
Návrh programu schôdze ste dostali v pozvánke. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či chce niekto navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu 27. schôdze. Konštatujem, že nie.
Preto dávam hlasovať o programe 27. schôdze tak, ako je navrhnutý a uvedený v pozvánke. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 113 prítomných, 104 za návrh, 2 sa zdržali, 7 nehlasovalo.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného programu pristúpime k rokovaniu o
informácii o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.
Materiál ste dostali ako tlač 750. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 750a.
Poprosím teraz pána predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby informáciu uviedol. Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, rokovania medzivládnej konferencie o budúcej ústavnej zmluve Európskej únie sa dostávajú do štádia, ktoré môže vyvrcholiť na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady v Bruseli v dňoch 17. a 18. júna. Predsedovia vlád, resp. hlavy štátov členských krajín Európskej únie posúdia kompromisný návrh textu ústavnej zmluvy, ktorý na základe výsledkov obnovených rokovaní Medzivládnej konferencie pripravilo írske predsedníctvo. Verím, že tak, ako to deklarovali všetky zúčastnené delegácie, nájdeme potrebnú politickú vôľu pre úspešné zavŕšenie medzivládnej konferencie. Myslím, že takéto očakávanie je aj reálne. Z neho sme vychádzali pri zložitých rokovaniach medzivládnej konferencie v posledných týždňoch a mesiacoch. Uvedomujeme si dôležitosť nadchádzajúcich rokovaní a zodpovednosť za ich výsledok pred občanmi Slovenskej republiky i celého Európskeho spoločenstva.
Prijatie európskej ústavnej zmluvy je bezo sporu historickou výzvou. Cieľom ústavnej zmluvy je posilniť demokraciu, transparentnosť a efektívnosť Európskej únie. Táto európska ústavná zmluva by mala občanom priblížiť európsky projekt a inštitúcie, zjednodušiť rozhodovacie procesy a umožniť rozšírenej Únii zohrávať aktívnu úlohu vo svete.
Rokovania medzivládnej konferencie o návrhu ústavnej zmluvy vypracovanej Európskym konventom prešli niekoľkými štádiami. Po neúspešnom minuloročnom decembrovom samite Európskej únie v Bruseli Európska rada požiadala nastupujúce írske predsedníctvo, aby vyhodnotilo vyhliadky na pokrok a predložilo správu marcovej rade Európskej únie. Na rokovaní rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 26. a 27. januára 2004 ministri zahraničných vecí podporili zámer, aby obnovené rokovania medzivládnej konferencie vychádzali z výsledkov konklávy v Neapole a aby sa neotvárali otázky, v ktorých sa už podarilo dosiahnuť dohodu. Väčšina delegácií sa tiež zhodla na tom, že druhý neúspech medzivládnej konferencie by bol vážnym varovaním pre rozšírenú Európsku úniu a že posunutie rokovaní za horizont roku 2004 by narušilo prípravu iných zásadných dokumentov Európskej únie, napr. návrh finančných rámcov, finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013.
V marci tohto roku Európska rada potvrdila odhodlanie dosiahnuť dohodu o ústavnej zmluve. Zhodla sa na tom, že je dôležité udržať dynamiku, ktorú navodil Konvent, a doterajšia práca medzivládnej konferencie. Európska rada zároveň požiadala írske predsedníctvo, aby pokračovalo v konzultáciách a zabezpečilo obnovenie oficiálnych rokovaní v rámci medzivládnej konferencie hneď, ako to bude vhodné. Rozhodla, že ústavná zmluva by sa mala prijať najneskôr do júnovej Európskej rady.
Rozhodnutie marcovej Európskej rady bolo katalyzátorom pre bilaterálne a multilaterálne rokovania na expertnej aj politickej úrovni podľa ambiciózneho harmonogramu navrhnutého írskym predsedníctvom.
Írske predsedníctvo definovalo štyri oblasti aktuálnych otázok:
1. inštitucionálne otázky, to znamená zloženie Európskej komisie, mechanizmus tvorby hlasovania kvalifikovanou väčšinou, zloženie Európskeho parlamentu,
2. rozsah oblastí, v ktorých sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou,
3. otvorené neinštitucionálne otázky a
4. predbežne dohodnuté neinštitucionálne otázky, ktoré je potrebné novou dohodou opätovne potvrdiť.
Úmyslom írskeho predsedníctva bolo vyriešiť čo najviac sporných bodov na úrovni ministrov zahraničných vecí tak, aby na rozhodnutie júnového samitu Európskej únie zostali maximálne tri alebo štyri otvorené otázky. Ministri zahraničných vecí rokovali o ústavnej zmluve v rámci zasadnutia rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy v Luxemburgu 25. a 26. apríla a v Bruseli 14. a 15. mája. Dodatočné ministerské stretnutie medzivládnej konferencie sa uskutočnilo opäť v Bruseli 24. mája. Ostatné ministerské rokovanie medzivládnej konferencie sa konalo dnes dopoludnia.
V rámci bilaterálnych rokovaní predsedníctva v jednotlivých členských krajinách navštívil írsky premiér Bertie Ahern Slovenskú republiku 19. apríla. Rokovania nadviazali na naše dvojstranné konzultácie z írskym premiérom, ktoré som vykonal v Dubline 12. marca pred zasadnutím marcovej Európskej rady. V záujme efektívneho presadzovania slovenských pozícií a získavania podpory na realizáciu našich záujmov sme problematiku ústavnej zmluvy konzultovali s názorovo blízkymi štátmi a zoskupeniami. Tieto rokovania prebiehali na rôznych úrovniach vrátane bilaterálnych kontaktov prezidenta Slovenskej republiky, vrátane bilaterálnych kontaktov predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Po bilaterálnej línii aj na viacerých fórach, viacstranných fórach, či už to bolo vo vzťahu k štátom Vyšehradskej štvorky, Beneluxu alebo v rámci neformálneho účelového zoskupenia 13 menších členských krajín Európskej únie.
O výsledkoch uvedených rokovaní vláda, resp. ministerstvo zahraničných vecí informovali spôsobom obvyklým, a to predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a predsedov príslušných parlamentných výborov.
Počas celého doterajšieho procesu rokovaní pri konštruktívnom hľadaní kompromisných riešení a formulácií stanovísk k jednotlivým návrhom textu ústavnej zmluvy vláda Slovenskej republiky dôsledne a zodpovedne vychádzala z mandátu prerokovaného Národnou radou Slovenskej republiky a schváleného vládou Slovenskej republiky v októbri minulého roku. Účinné presadzovanie záujmov Slovenska... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, prepáčte, pán premiér, prosím, aby sme zachovali dôstojnosť v rokovacej sále. Naozaj prerokúvame vážny dokument a poprosil by som, aby sme tejto vážnosti prerokúvaného dokumentu aj prispôsobili naše správanie v rokovacej sále. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Účinné presadzovanie záujmov Slovenska vyžadovalo cielený systémový prístup v rokovaniach na všetkých úrovniach. V najcitlivejších oblastiach sme pri hľadaní vyváženého kompromisného riešenia presadzovali, aby sa rokovalo o balíku súvisiacich problémov. Uchádzali sme sa o podporu našich stanovísk a pripájali sa k iniciatívam členských krajín s podobným zmýšľaním, s podobnými východiskami.
Pred rozhodujúcim rokovaním medzivládnej konferencie na úrovni predsedov vlád predkladáme poslancom Národnej rady Slovenskej republiky komplexný materiál podrobne informujúci o vývoji rokovaní o budúcej ústavnej zmluve Európskej únie od neúspešného samitu v decembri 2003 až po súčasný stav. Predkladaný materiál je rozdelený na tri časti a je doplnený viacerými prílohami tak, aby čo najviac priblížil dynamický vývoj rokovaní a dokumentoval systematické presadzovanie našich pozícií na rôznych negociačných úrovniach. Okrem aktuálnej informácie o priebehu a stave rokovaní medzivládnej konferencie predložený materiál obsahuje aj prognózu konečnej podoby dohody a predbežné vyhodnotenie úspešnosti presadzovania priorít Slovenskej republiky.
V tej prvej z troch hlavných častí materiál hovorí o primárnej oblasti, v ktorej boli formulované naše pozície a tieto v doterajších rokovaniach medzivládnej konferencie aj presadzované. V prvom rade ide o zloženie Európskej komisie, potom ide o názov zmluvy a formuláciu preambuly. Po tretie ide o rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Po štvrté ide o právomoci Európskej rady jednomyseľne rozhodnúť o presune ďalších oblastí do rozhodovania kvalifikovanou väčšinou, zachovanie jednomyseľnosti hlasovania vo vybraných oblastiach. V tejto štvrtej priorite sme definovali ďalšie štyri podpriority tak, ako sú uvedené v dokumente. Nemyslím si, že by bolo potrebné, aby som to čítal, pretože je to tam veľmi podrobne rozvedené. Piatou prioritou v tej primárnej oblasti je definovanie systému rotácie predsedníctiev v sektorálnych rád a pri voľbe stáleho predsedu Európskej rady. Takže toto je vyhodnotenie tých 5 hlavných zásadných bodov v primárnej oblasti našich záujmov.
V druhej časti, ktorá má názov Ostatné oblasti, hovoríme o aktuálnom vývoji v takých záležitostiach, ako je ustanovenie ministra zahraničných vecí, o oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, o funkcii stáleho predsedu Európskej rady, o úprave zásad participatívnej demokracie, o zriadení rady pre vnútorné záležitosti a legislatívu, o jurisdikcii Európskeho súdneho dvora v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a napokon aj o súdnej spolupráci v civilných a trestných veciach. Všade je to robené prehľadne, že je uvedená naša pozícia a potom pod ňou stav dosiahnutých rokovaní, resp. súčasná úroveň, v akej sa tá alebo ktorá oblasť nachádza.
A napokon v tretej časti hovoríme ešte aj o iných otázkach, ktoré neobsahoval mandát, ale vyplynuli z rokovania medzivládnej konferencie. Ide o pasáže, ktoré hovoria o hodnotách Únie, o rovnoprávnosti členských krajín pred ústavnou zmluvou, ale aj o sociálnej politike a podpore rozvoja turistiky.
Myslím si, že veľmi zaujímavou kapitolou, ak nie esenciálnou, je odhad smerovania rokovaní o kompromise ústavnej zmluvy v zásadných otázkach. Viete veľmi dobre, že sa nám pomerne dobrým spôsobom podarilo presadiť princíp jedna krajina - jeden komisár - jeden hlas, aj keď, samozrejme, sa javí, že táto formulácia sa uplatní do roku 2014.
Po druhé je to mechanizmus hlasovania kvalifikovanou väčšinou, kde došlo k najvýraznejšiemu posunu, kde sa pomerne jednoznačne presadzuje mechanizmus hlasovania dvojitou kvalifikovanou väčšinou. Problémom je, ako zadefinovať tú formulu tak, aby mohla byť prijateľná pre všetkých. Nemenej zaujímavou oblasťou je jednomyseľnosť v hlasovaní, kde sme vždy presadzovali jej zachovanie v oblasti daní, sociálnej politiky a vlastných zdrojov. Je to aj záležitosť zloženia Európskeho parlamentu a zmienky o kresťanstve, ktorú sa usilujeme presadiť do preambuly európskej ústavnej zmluvy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, slovenská delegácia očakáva nadchádzajúci samit Európskej únie s istým optimizmom. Za predpokladu politickej vôle všetkých môžeme dosiahnuť dohodu, ktorá bude prospešná pre každého občana - pre každého občana Slovenskej republiky, pre každého občana Európskej únie. Dohodu, ktorá zabezpečí jej efektívne fungovanie a umožní napĺňanie strategických cieľov. Politická vôľa a kompromis z nášho pohľadu znamená, že každý štát urobí krok k cieľu tak, aby nebolo veľkých a malých alebo starých a nových. Sme všetci na jednej lodi a v tomto prípade sa dá povedať, že máme aj všetci rovnaké veslá. Myslím, že počas rokovaní sme urobili maximum pre naplnenie litery a filozofie nášho mandátu. V mnohých otázkach sme partnerov presvedčili, v niektorých sme uznali silu ich argumentov, ale myslím si, že práve o tom je Európska únia - o hľadaní spoločného viac ako o rozdeľovaní, o hľadaní konsenzu viac ako o uplatňovaní alebo používaní veta, o posilnení národného, ale aj o podpore európskeho. Som presvedčený, že práve toto by malo byť určujúce pre náš mandát, s tým by sme chceli rokovať na tohto týždňovom samite Európskej únie.
Pán predseda, toto som si považoval za potrebné uviesť k informácii, ktorú sme vám písomnou formou zaslali.
Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi za uvedenie informácie o rokovaní medzivládnej konferencie.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky za poslanecké kluby, resp. jednu prihlášku nezávislého poslanca, za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Mikloško a ďalej vystúpi pán poslanec Banáš.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, ešte pred tým...
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, chcem sa len spýtať, kto tu bude zohrávať rolu spravodajcu, ktorému poprípade môžem odovzdať návrh uznesenia.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Spravodajcu určil zahraničný výbor. Poprosím teraz povereného spravodajcu pána poslanca Kuboviča, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania informácie vo výboroch, ktorým som ho pridelil, ako aj v gestorskom výbore pre zahraničie.
Nech sa páči, pán poslanec Kubovič.
P. Kubovič, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní informácie o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.
Informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 766 zo dňa 9. júna 2004 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady. Vo svojom rozhodnutí zároveň ako gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podáva správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali predmetný návrh podľa § 46 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 68. schôdzi prijal uznesenie č. 550, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750). Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 40. schôdzi prijal uznesenie č. 103, ktorým odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750). Predmetná správa o prerokovaní informácie o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu (tlač 750a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 105 zo dňa 14. júna 2004.
Na základe rokovania výborov Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať predmetnú správu na vedomie a prijať toto uznesenie. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. júna 2004 k informácii o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu: "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie uvedenú informáciu."
Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Pán premiér, prosím aj vás, aby ste, ak budete považovať za dôležité, potom reagovali na vystúpenia pánov poslancov v rozprave.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán predseda vlády, dámy a páni, 17. júna pôjde predseda vlády Mikuláš Dzurinda podpísať alebo nepodpísať návrh ústavnej zmluvy Európskej únie. Celé toto sa deje vo zvláštnej atmosfére.
Dnes, v pondelok, išiel minister zahraničia Eduard Kukan rokovať do Luxemburgu a má priniesť návrh poprípade kompromisného textu európskej ústavnej zmluvy. Zajtra, v utorok, slávime inauguráciu prezidenta republiky, v stredu dopoludnia pozval premiér prezidenta na zasadnutie vlády a poobede odlieta premiér Slovenskej republiky spolu s ministrom zahraničia do Bruselu, ako som povedal, podpísať alebo nepodpísať návrh ústavnej zmluvy.
Neuveriteľný harmonogram práce taký, že najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, od ktorého je odvedená vláda, nevie alebo asi nemá vedieť, o čo vôbec ide a čo pán premiér bude podpisovať. Základný návrh zmluvy, ktorý premiér odobril v Grécku, poznáme. Ak by som ho mal pomenovať jednou vetou, je to úplná strata suverenity Slovenskej republiky. Európska komisia bude dávať podnety, Rada ministrov už bez práva veta s najväčšou pravdepodobnosťou bude vydávať nariadenia, ktoré budú záväzné pre národné parlamenty. Ak národný parlament náhodou rozhodne inak, Európsky súdny dvor dá rozhodnutie a v súlade s európskou ústavou upraví príslušný legislatívny dokument. My páni poslanci, resp. vy páni poslanci, ktorí tu v tom čase ešte budete, sa zmeníte aj stranícky na mašinky, ktoré budú hlasovať tak, ako sa hlasovalo a hlasovali poslanci SNR za komunizmu. Budete sa môcť rozhodovať len medzi "áno" a "áno".
Ústava vytvára funkciu európskeho ministra zahraničia a pravdepodobne európskeho generálneho prokurátora. Národné štáty majú byť podriadené EÚ okrem iného v otázkach vnútra a spravodlivosti, čo ináč znamená, že Rada ministrov bude určovať legislatívu Slovenska a samozrejme aj ďalších krajín Európskej únie. Charta ľudských práv, ktorá je ináč nazývaná Chartou ľudských práv tretej generácie, zavádza do európskej ústavy a do európskej mravnej tradície naprostý relativizmus. Nečudo, že zostavovatelia tejto ústavy sa vyhýbajú slovu Boh a kresťanstvo, pretože to by potom mohol byť súvzťažný bod, od ktorého by sa všetko ďalej mohlo odvíjať a vysvetľovať. Právo veta niektorej krajiny, ktorým by si táto krajina podržala svoju osobitosť, v podstate zanikne. Ide sa teda budovať znovu jeden utopistický sen zjednotenej Európy, ktorý sa nebude uskutočňovať násilím rasovým alebo triednym, ale legislatívnym a ekonomickým.
V tejto situácii dovoľte, páni poslanci a panie poslankyne, dva exkurzy.
V roku 1992 po voľbách hlasovala Slovenská národná rada pod vedením jej predsedu za HZDS o dvoch historických dokumentoch: o Deklarácii o zvrchovanosti a o Ústave Slovenskej republiky. Boli sme ponižujúco donútení hlasovať po mene, s mikrofónom v ruke, tvárou priamo do kamery. Aké to malo pre nás, ktorí sme hlasovali proti, následky a dôsledky, môžem dosvedčiť ja osobne. Dvakrát na ulici prišli ku mne neznámi ľudia, raz to bolo v Bratislave, bol to jeden muž, a raz mimo Bratislavy jedna žena, a bez toho, aby mi niečo povedali, mi napľuli do tváre.
Po hlasovaní o Deklarácii o zvrchovanosti v júli 1992 ľudia pod balkónom SNR fyzicky napadli Jána Čarnogurského. Pán premiér Mečiar sa ho vtedy z balkóna zastal slovami: "Nechajte ich odísť do minulosti." Pán predseda HZDS - Ľudová strana, v týchto chvíľach odchádza do minulosti slovenská zvrchovanosť. A vy osobne tomu spolu s ostatnými spokojne tlieskate. Slovenská zvrchovanosť trvala a vydržala na Slovensku 12 rokov. Bol by som rád, keď budeme v parlamente hlasovať o schválení tejto ústavnej zmluvy, aby sme rovnako hlasovali po mene, s mikrofónom v ruke a tvárou do kamery, aby aj tento dokument zostal raz dokumentom pre históriu.
Druhý exkurz by som skôr rád adresoval pánovi premiérovi Dzurindovi. Pán premiér ukázal v televízii pero a povedal, toto je pero, s ktorým som bol pripravený podpísať túto ústavnú zmluvu. S dovolením, neviem v mene koho, v mene mojom istotne nie. Dnes nám Íri predkladajú nejaký jemne pozmenený kompromisný text, predpokladám, pán premiér, že máte rovnako pripravené pero na jeho podpis. Alebo ináč povedané v otázke: Máte pero pripravené na podpis akejkoľvek európskej ústavy? Hrdý poľský národ aj Španieli, ktorí vedia, čo je to bojovať o národnú nezávislosť celé storočia, postupovali v týchto chvíľach a týždňoch trošku ináč.
Pán premiér, po roku 1998 sa Slovensku podarilo dobehnúť vlak. Vďaka vláde, parlamentu a prezidentovi sme sa stali členmi NATO a EÚ. Nikto z nás nespochybňuje vašu osobnú zásluhu aj vašu osobnú zásluhu na tomto všetkom. Ale dovoľte, ak podpíšete 17. júna 2004 túto európsku ústavnú zmluvu, ktorá zo Slovenska urobí síce možno ekonomický prosperujúci, ale ináč obyčajný nesuverénny región, politicky v tejto historickej chvíli podľa mňa zlyháte.
Ale toto je asi geneticky zakódovaná vlastnosť slovenských politikov, ktorí sa vydávajú za národne orientovaných. V roku 1944 predstaviteľ Komunistickej strany Slovenska počas Povstania Gustáv H. písal do Moskvy, že ak by sa Slovensko malo stať po vojne súčasťou Československa, radšej nech sa stane ďalšou sovietskou Slovenskou republikou. Po vojne, po voľbách, v roku 1946 komunisti na Slovensku prehrali a už im nič nebránilo spojiť sa Prahou a ísť proti Slovensku. Ich národovectvo bolo v prvom rade ich ťah po osobnej a straníckej moci.
To isté sme zažili po novembri 1989. Istý nemenovaný politik na vrchole HZDS bol najprv veľký federalista. Po voľbách 1999 bol som pri rokovaní zostavovania vlády, nechcel ísť do vlády s KDH, s Čarnogurským, pretože Čarnogurský nechcel, aby v programovom vyhlásení vlády boli slová "federácia". Tvrdil, že ak bude treba, Čechov dokope do federácie. Potom bol slovenský vlastenec a dnes spokojne podporuje stratu takmer všetkej suverenity štátu.
Andrej Hlinka to už v 30. rokoch otvorene povedal: "Slováci sú ľudia malého formátu. Za svoju pozíciu a moc obetujú takmer všetko." Pozri životopis Konštantína Čulena o Andrejovi Hlinkovi.
Dámy a páni, KDH podporovalo vstup Slovenska do Európskej únie, symbol slovenskej hviezdičky vznikol v lone KDH. KDH podporovalo vstup Slovenska do Európskej únie v referende. KDH však nepodporuje prijatie tejto európskej ústavy, ktorá zbavuje štáty takmer úplne suverenity a zavádza ďalší utopistický model jedného federatívneho štátu, ktorý ako každá utópia nemôže nakoniec dlho vydržať.
Z tohto dôvodu dovoľte, aby som v mene kresťanskodemokratického klubu navrhol uznesenie tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky
A) berie na vedomie informáciu o priebehu a aktuálnych záveroch doterajších rokovaní medzivládnej konferencie počas írskeho predsedníctva o návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu;
B) podporuje na nadchádzajúcom rokovaní Európskej rady, ktoré sa bude konať v dňoch 17. a 18. júna v Bruseli, prijatie takého znenia návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, v ktorom
1. preambula bude obsahovať zmienku o kresťanských hodnotách v Európe,
2. bude vypustená časť 2 návrhu zmluvy Charta základných práv Únie,
3. bude pri zostavovaní Európskej komisie zachovaný princíp jedna krajina - jeden komisár,
4. bude zachovaný princíp jednomyseľnosti pri politikách Únie v doterajšom rozsahu, obzvlášť v oblastiach zahraničnej politiky, obrany, daní, trestného práva, občianskeho práva dotýkajúceho sa rodinného práva, súdnej a policajnej spolupráce, azylu a migrácie,
5. bude zachovaný princíp rotujúceho predsedníctva Európskej rady,
6. nebudú zriadené nové funkcie prezidenta Európskej únie alebo predsedu Európskej rady, spoločného ministra zahraničných vecí a spoločného prokurátora;
C) žiada predsedu vlády Slovenskej republiky, aby
1. na rokovaní Európskej rady presadzoval také znenie návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ktorá je v súlade s časťou B) tohto uznesenia,
2. v prípade, že sa nepodarí presadiť body 1 až 6 v časti B), aby nesúhlasil s návrhom Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu."
Pán predseda, skončil som. Prosím, keby návrh tohto uznesenia mohol byť rozmnožený a rozdaný všetkým poslancom.
Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloška: pán poslanec Cabaj a pán poslanec Ondriaš. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán kolega Mikloško, mňa trochu prekvapuje tá dojemná starostlivosť o zvrchovanosť Slovenskej republiky, pretože patrím medzi tých, ktorí sa nehanbili ani nemali z toho žiaden problém, keď 17. júla 1992 som vstal a povedal som, že hlasujem za Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nemal som s tým žiaden problém. Problém mali tí, ktorí zvrchovanosť Slovenskej republiky nechceli.
A teraz ma to celkom prekvapuje, že v tomto vystúpení by sa bolo možno žiadalo aspoň jedno slovko ďakujem tým, ktorí vtedy našli tú odvahu a hlasovali za deklaráciu o zvrchovanosti, pretože aj v tomto parlamente sedia niektorí kolegovia, ktorí síce sedeli vtedy vo federálnom parlamente, a tým, ktorí sme podporovali rozdelenie republiky, sľúbili, že odvisneme na kalandroch. To bola realita roku 1992. A teraz ak sa takýmto spôsobom objavuje, myslím, že by bolo potrebné povedať to podstatné: Nebyť Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, hoci teraz po 12 rokoch sa Slovensko určitej zvrchovanosti zbavuje, ale to je na vyjednávačoch, ktorí budú v tomto pokračovať, čo vyjednajú, ako budeme pokračovať ďalej, dnes by vlastne nebolo o čom hovoriť. Možno v Európskej únii by teraz bola oficiálna reč nie slovenčina, ale čeština - a nechcem to rozvíjať ďalej. Vtedy sme boli federácia. Ale tým, že vznikla v hodine dvanástej Slovenská republika, vytvoril sa vôbec priestor, aby sa Slovensko zviditeľnilo, aby sa vôbec vedelo, kto je to Slovenská republika.
Takže od toho, kto bol proti, ma to prekvapuje. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som chcel pripomenúť pánu poslancovi Mikloškovi, že to, čo ste kritizovali na návrhu európskej ústavy, ste si vyštrngali kľúčmi v novembri 1989. Bohužiaľ, ten trend je taký a nedá sa zastaviť. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov.
F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Cabaj, prepáčte, že som sa nepoďakoval. Ďakujem vám, že ste udržali zvrchovanosť Slovenskej republiky 12 rokov. V každom prípade, je to 2-krát dlhšie ako Slovenská republika v roku 1939 - 1945.
Po druhé, uvidím, ako sa budete hanbiť, resp. nehanbiť pri hlasovaní pri tejto európskej ústave, ktorá na nás čaká v krátkom čase.
Pán poslanec Ondriaš, dovoľte, ako prejav úcty k vám, aby som vám neodpovedal. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Banáš ako ďalší prihlásený do rozpravy.
J. Banáš, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda vlády, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, prv než prejdem k meritu veci, aby som len zablahoželal víťazným stranám v dnešných eurovoľbách a zároveň dovoľte, aby som tak trochu vyslovil sústrasť Slovenskej republike, pretože signál, ktorý sme vyslali 17-percentnou účasťou, je veľmi smutný signál. Ale hádam to analytici rozanalyzujú tak, aby sme si to nejako zdôvodnili.
Dámy a páni, rok 2004 je pre Európu "annus mirabilis", obdivuhodným rokom. Rozšírila sa Severoatlantická zmluva, rozšírila sa Európska únia. K tomu, aby tento historický rok bol vskutku dovŕšený, chýba ešte prijatie európskej ústavnej zmluvy.
Európsky projekt storočia sa zatiaľ nerealizoval. Prečo? Primárny dôvod doterajšieho neúspechu ústavnej zmluvy vidím v dvoch skutočnostiach, ktoré úzko spolu súvisia. Každá ústava sa odvodzuje od národa. Únia nie je v klasickom zmysle slova suverénnym štátom a nejestvuje v nej jednotný politický národ, ktorý by mohol túto štátnosť napĺňať. Čiže my Európania uplatňujeme starý, klasický spôsob ústavnosti vzťahujúcej sa na klasický štát, na útvar, ktorý atribúty plnohodnotného štátu nespĺňa. Je teda jasné, že z tohto pohľadu nemôžeme klasickú ústavnosť v Európskej únii uplatňovať. Preto je potrebné hľadať iné kritérium. Nazdávam sa, že ním môže byť iba kritérium inštitucionalizovanej politickej moci, a teda nie je podstatné, či táto moc má kvalitu štátu, alebo nie.
Ak teda chceme byť s ústavnou zmluvou úspešní, nemôžeme uplatňovať stereotyp. Musíme si teda položiť základnú otázku, čo je Európa 20. a 21. storočia a čo je európska integrácia. Integrovaná Európa začala vznikať ako proces odrážajúci dramatické zmeny po druhej svetovej vojne, posilnený pádom železnej opony. K tomuto procesu sa pridáva proces nevyhnutného technického, technologického a vedeckého vývoja, ktorý nazývame globalizáciou. Realita 21. storočia je taká, že štát mnohé z toho, čo prináleží k jeho klasickej definícii, už nie je schopný samostatne realizovať. Proces európskej integrácie je do veľkej miery reakciou na tento vývoj. Únia je útvarom supranacionálnym, čo znamená, že umožňuje zachovanie suverenity prostredníctvom spoločného vykonávania. A práve tu je jeden z hlavných dôvodov nášho vstupu do Únie, nebyť s procesom globalizácie iba konfrontovaní, ale ho spoluvytvárať.
Pri definovaní zmyslu európskej integrácie je potrebné zdôrazniť i druhý aspekt, ktorý presne vyjadril niekdajší nemecký kancelár Helmut Kohl, kresťanský demokrat, v roku 1990 na univerzite v Louvaine. Povedal: "Európska integrácia je v skutočnosti otázkou vojny a mieru pre 21. storočie." Berúc do úvahy dejiny Európy, som presvedčený, že už iba táto ambícia eliminácia možnosti vojen, konfliktov by mala byť dostačujúca na to, aby sme sa zasadzovali o čo najintenzívnejšiu európsku integráciu. Poznám dobre argumenty euroskeptikov, boli tu povedané, sú to legitímne názory, ja som eurooptimista. Sú to argumenty o prílišnom socializme či centralizácii únie, ale opakujem a neustále budem opakovať, že vždy je lepšie, keď úraduje 50 000 európskych úradníkov, ako keď sa zabíja 50 000 európskych vojakov. Európska história nám toto jasne dokumentuje. Pre konzervatívnych ekonómov ešte dodávam, že je to aj lacnejšie. Neporovnateľne lacnejšie.
Ak teda tvrdím, že integrácia je pre bezpečnosť a hospodárstvo Európy, a teda i Slovenska, kľúčovou, treba jasne povedať, že ústavná zmluva je tým prvkom, ktorý integráciu posilňuje. V tejto súvislosti chcem ako eurooptimista jednoznačne podporiť všetky rozhodnutia, ktoré budú smerovať k čo najmenšiemu počtu politík, o ktorých sa bude v Rade hlasovať jednohlasne. Jednohlasné hlasovanie je brzdou integračného procesu. Hovorí primárne o tom, ako blokovať, a nie o tom, ako rozhodovať. Napokon demokracia ako taká je založená na väčšinovom hlasovaní. Väčšinové hlasovanie je o sile argumentov a o sile ľudí. Opakujem, ak nebudeme mať kvalitných ľudí, nepomôže nám ani 50 hlasov v Rade. Ak budeme mať ľudí kvalitných, schopných získavať spojencov, stačí hlasov aj 7.
Tu by som reagoval na kolegu Tibora Cabaja a zároveň na našu budúcu tému, ktorú tu budeme mať a to je ohľadom záväznosti mandátu. Poviem možno trošku expresívne, ale pre mňa záväzný mandát je mandát pre alibistov, pretože ak bude v Rade suverénny minister, ktorý bude mať možnosť odbočiť, ako mu to návrh umožňuje, od záväznosti mandátu v záujme Slovenskej republiky, a keď bude odvážny a spôsobilý, tak to urobí a za Slovensko zabojuje. Ak nebude, tak si povie, mám tu záväzný mandát a sa ho držím.
Nechcem sa podrobne zaoberať jednotlivými politikami, dovoľte iba poukázať na druhý dôvod doterajšieho neúspechu európskej ústavnej zmluvu. Podľa mňa je v politikoch. Je v ich konzervativizme, v obavách z otvorenia sa, v obavách z konfrontácie, v obavách z nových liberálnych myšlienkových prúdov. Po neúspechu talianskeho predsedníctva, pokiaľ ide o ústavnú zmluvu, napísal pán podpredseda KDH, minister Vladimír Palko okrem iného tieto slová, ktoré pred chvíľou v podstate zopakoval aj kolega Ferko Mikloško: "Poliaci a Španieli, ktorí sa postavili proti zmene tejto rovnováhy, sa postavili za celú Európu a my sme mali stáť pri nich." Dovolím si oponovať. Poliaci sa postavili proti najmä z dôvodu, že by chceli dostať viac najmä pre svoje poľnohospodárstvo, a Španieli preto, že sa boja, že dostanú menej najmä pre svoj regionálny rozvoj. To je prozaicky dôvod ich veta a nie akési altruistické európske záujmy.
Chcem ešte, pán minister, s vami trošku polemizovať, je to váš článok v SME, kde ste okrem iného povedali: "Neúspech európskej ústavy je dobrou správou pre Európu aj pre Slovensko. Európa nepotrebuje ústavu, ako ju pripravil Konvent. Zmluva z Nice je dobrou zmluvou pre všetkých 25." Isteže, zmluva z Nice nie je zlou zmluvou a dá sa s ňou žiť. Ale je zmluvou z limitmi, ktoré spočívajú v tom, že brzdia integráciu. Brzdia proces, ktorý napriek všetkým známym problémom je procesom, ktorý upevňuje prosperitu a mier.
Nazdávam sa tiež, že silná integrácia je pre Slovensko dôležitá, dôležitejšia viac ako pre iné krajiny. My sa totiž musíme čo najviac konfrontovať, ako obrazne vravievam, skočiť do bazénu a súťažiť s najlepšími. Iba tak totiž môžeme dobehnúť naše zaostávanie v ekonomike a najmä v myslení. Ak Slovensko niečo nevyhnutne potrebuje, je to sebavedomie. A národ bude sebavedomý len vtedy, ak budú sebavedomí jeho jednotliví občania a tí budú sebavedomí len vtedy, keď sa budú porovnávať, a to s najlepšími.
Preto, dámy a páni, dovoľte, aby som na záver vyzval aj Národnú radu Slovenskej republiky, nebojme sa Európy, nebojme sa európskej ústavnej zmluvy, ak nechceme, aby nám mladí utekali, správajme sa sebavedomo, t. j. európsky aj doma.
A na záver mi dovoľte jednu poznámku. Kolega Mikloško spomenul navrhovanú zmienku o Bohu. Dovolím si tvrdiť, že všetci chceme, aby Slovensko bolo v Európe silné, silní však nebudeme vtedy, keď budeme mať Boha zakotveného v európskej ústavnej zmluve, ale v našich srdciach. Vtedy budeme aj odvážnejší. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Banáša pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, dovoľte mi zareagovať na predrečníka. Som veľmi rád, že uviedol, ako sa starajú jednotliví predstavitelia Poľska a Španielska o svoju krajinu. Je mi, žiaľ, ale veľmi ľúto, že neuviedol jeden pozitívny príklad, kde by sa naši predstavitelia takto starali o Slovensko. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa pánom poslancom do rozpravy ústne. Pán poslanec Fajnor, pán poslanec Zala, pán poslanec Číž. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Zala.
B. Zala, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážené poslankyne, vážení poslanci, hneď na úvod musím konštatovať, že pozornosť, ktorú vláda, ale aj parlament Slovenskej republiky venovali problematike ústavy Európskej únie, je žalostná. Vyznieva to veľmi výrazne aj v kontexte toho, že žalostný je aj výsledok záujmu slovenských občanov o prvé voľby do Európskeho parlamentu. Je to určite obraz bezkoncepčnosti tejto vlády, ktorá smeruje možno až k strate zmyslu existencie tohto štátu. A vystúpenie jedného z mojich predrečníkov pána poslanca Mikloška, síce z inej strany, ako budem ja hovoriť, ale hovoril o problematike zmyslu štátu a jeho hodnoty.
Okruhy problémov, o ktorých vláda aj parlament diskutujú, sa zúžili do otázok počtu komisárov, spôsobov hlasovania, predovšetkým otázky jednomyseľnosti alebo kvalifikovanou väčšinou, napokon názov ústavy a problém kresťanstva v preambule. Okrem otázky kresťanského dedičstva si tie ostatné vyžadujú jasnú predstavu, akú Úniu chceme. A to je práve to, čo nám ani vláda, ani parlament napokon nepredkladajú. Celé vládne stanovisko je založené len na tom, aký kompromis sa nám môže podariť.
Ale pýtam sa, kompromis s akým pôvodným východiskom? Kompromis čoho s čím? Vláda vytvára dojem, akoby mala nejaké pôvodné koncepčné stanovisko a teraz iba v niektorých bodoch ustupuje, ale tak, aby naše záujmy neboli poškodené. Nuž toto je, prosím, len optická hra, pretože vláda nedefinovala ani slovenské záujmy a ani nepredložila predstavu, aká Únia by vyhovovala jej východiskám. A tak sme absolvovali len rituálne tance. Razantným tanečným krokom sme sa chytili za ruky s akýmisi malými krajinami a abstraktne hovoríme o nejakých záujmoch malých. Tým sme, pravda, prispeli len k tomu, že sme začali umelo tlačiť do jednej skupiny akýchsi veľkých, ktorým sme pripísali nejaké zvláštne záujmy, samozrejme, s podtónom egoizmu a nátlaku z ich strany. A naraz sa tu vytvaroval obraz: Veľkí chcú rýchlejšiu integráciu, a tak smerujú k federácii a až k nejakému superštátu. My malí sa musíme brániť, lebo by to ohrozovalo našu suverenitu. A tak klaďme rôzne prekážky európskemu zjednocovaniu a tvárme sa, že tak zastávame národné záujmy.
Lenže podľa mňa sa majú veci trochu inak. V dnešnom svete si žiaden štát, nielen malé, ale ani také mocnosti ako Nemecko, či Francúzsko, ktoré sa tak často spomínajú, nedokážu zabezpečiť suverenitu voči veľkým medzinárodným organizáciám, finančným a priemyselným korporáciám, voči ekonomickej a vojenskej sile napr. Spojených štátov amerických, ale postupne aj Číny a Indie. Suverenita je principiálne udržateľná len konkurencieschopnosťou.
Iba si pripomeňme, sovietske impérium nepadlo z dôvodov nemorálnosti či nedemokratickosti, ale z dôvodov straty konkurencieschopnosti, čo viedlo k strate schopnosti udržať vojenskú rovnováhu. Celkom na okraj, túto situáciu bolo možné riešiť buď preventívnou vojnou, alebo kapituláciou. Nepochybne Gorbačovova hodnota je práve v tom, že volil kapituláciu.
Európske štáty vo svojej izolovanej podobe a vo forme, ktorú získali v 19. storočí, prestávajú byť jednotlivo konkurencieschopné. Navyše po dvoch svetových vojnách stratili v plnej miere svoju bezpečnostnú suverenitu. Bolo to akceptovateľné iba v stave absolútnej bipolarity superveľmocí. Bipolarita dnes neexistuje a Európa sa musí nanovo postarať o svoju bezpečnosť. Až popri konkurencieschopnosti a renovovanej bezpečnosti môže udržať a rozvíjať aj svoje európske hodnoty. Tie hodnoty, ktoré Európu postavili na špic dejinného pohybu a ktorých strata by aj dnes viedla k postupnému všeobecnému úpadku. Tieto hodnoty vystupujú do popredia mimoriadne práve na pozadí dnešnej napr. americkej politiky.
Zoberme si len Irak. Od nerešpektovania medzinárodného práva, na ktoré sme v tejto snemovni upozorňovali veľmi často, až po problematiku, ktorá končila mučením vo väzniciach. Neakceptovanie napr. medzinárodných trestných inštitúcií Spojenými štátmi americkými. Árendovanie si istého zvláštneho postavenia, či už je to pre občanov Spojených štátov amerických, alebo ich vojenských síl, ktoré by nespadali pod medzinárodné právo. Bezkonkurenčnosť vojenských síl a tak ďalej. Proste obrovské množstvo súvislostí, ktoré jasne naznačujú, že sa tu jedna veľmoc vymyká kontrole.
Európa je nespochybniteľne držiteľkou istého humanistického posolstva, idey slobody práve tým, že civilný štát sa stal jej garantom. V prísnom rešpektovaní medzinárodného práva, v presadzovaní univerzality ľudských a občianskych práv a v tejto univerzalite je aj silný protiimperiálny akcent Európy. Práve v tomto bode potrebuje euroatlantická spolupráca silnú Európu. Tak ako v 18. storočí dala Európa Amerike demokratické dedičstvo, tak dnes ju krok za krokom vtesnáva do rámca rovnakých meradiel pre všetkých. Neumožniť nikomu, aby sa spod týchto morálno-právnych regulátorov vyšmykol, ani Spojeným štátom americkým. V tom je zmysel euroatlantickej spolupráce a nielen v tom, že USA roztvorili nad Európou bezpečnostný dáždnik. V tejto vzájomnej rovnováhe je možné zabezpečiť slobodu aj nám. Skutočný mier a nie Pax Americana. V tejto rovnováhe je, samozrejme, možná aj suverenita Slovenska.
Ale aká Európska únia je schopná plniť tieto úlohy? Redukovaná na spoločný trh a voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru a služieb? Aký je národný záujem Slovenska v siločiarach tejto politickomocenskej hry? V akomsi opatrníctve malých alebo v aktívnom príspevku k formovaniu novej reality i novej formy suverenity?
Postaviť sa iba do afektívnej podoby jednomyseľnosti rozhodovacích procesov, teda polohy brániť sa formovaniu silnej Únie a tváriť sa, že my ustupujeme vždy len z nevyhnutnosti a nátlaku silných, to je iba alibistický postoj. Iste, opatrnosti nie je nikdy dosť. Mocnosti treba vždy strážiť, aj tie v Európskej únii, ale s jasným cieľom: Mať Úniu konkurencieschopnú, schopnú sebaobrany, ale aj aktívnych zásahov všade, kde to je potrebné, a to bez dominancie ktorejkoľvek európskej mocnosti. Takto môže Slovensko len získať na svojej suverenite.
Ďakujem. (Potlesk.)