P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Tkáča traja páni poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Číž, Ševc, Čaplovič.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán kolega, chcem vám poďakovať za to vystúpenie, ušetrili ste mi povinnosť vystúpiť. Chcem sa len pridať k tomu, čo ste povedali, že - aby som použil taký obraz - ten obrnený transportér antisociálnej demagógie už začína rúcať obývané osady. Pre mňa osobne otázka sociálneho zmieru v našej transformujúcej sa krajine je elementárnym predpokladom demokracie. Každý, kto vie minimum o organizácii spoločnosti, o základných politologických východiskách, vie, že ak má fungovať demokracia, musí fungovať vyvážený vzťah medzi štátom, trhom a medzi občianskou spoločnosťou. A tá občianska spoločnosť má inštitúcie, jednou z nich sú aj zamestnávateľské zväzy, a takisto inštitúciou tejto občianskej spoločnosti sú aj odbory. Tie súvislosti sú úplne zrejmé. Ale kto si neváži sociálny dialóg, to znamená, že vypúšťa humanitu, vypúšťa sociálnu spravodlivosť ako prirodzený atribút svojej práce.

Osobne som z tohto vývoja aj z týchto prejavov nezmyselnej arogancie výrazne znechutený a nesmierne ma mrzí, že sa takýto návrh zákona dostal do parlamentu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len podporiť návrh pána kolegu Tkáča. Ide o erudovaný a myslím si veľmi fundovaný názor ako odborníka, treba si ho veľmi všimnúť. Skutočne nový predkladaný model sociálneho dialógu je modelom monológu a diktátu a nemá nič spoločné s princípmi elementárnej demokracie v tejto spoločnosti. Štát sám sa vzdáva vplyvu na sociálny dialóg. To je proste nepochopiteľné. Buď ho nechce, a preto sa vzdáva, alebo mu prekáža. Teda necháva ho na milosť či nemilosť podmienkam trhu, čiže teda zisku, a to je asociálny model sociálneho dialógu. To nie je partnerstvo. Pán minister, ak ste tlačený k tomuto návrhu, bráňte zamestnancov, ale ak ste autorom alebo ste za, prosím vás, radšej odstúpte, lebo škodíte nielen odborom, ale predovšetkým zamestnancom.

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Tiež by som sa chcel poďakovať kolegovi poslancovi Tkáčovi za jeho erudovaný príspevok a ako historik by som chcel doplniť, respektíve spresniť tie sociálne encykliky, ktoré spomínal.

A predovšetkým by som spomenul práve jednu z posledných veľmi vážnych sociálnych encyklík pápeža Jána Pavla II. "Labore exercens", to bolo v druhom roku jeho pontifikátu 15. septembra 1981, keď v tejto encyklike asi zhruba konštatoval zásadnú vec a táto tu je nabúravaná: "Práca je tu pre človeka a nie človek pre prácu." A myslím si, že v tomto duchu pracujú aj na Slovensku kresťanské odbory. Dostávam konkrétne názory, veľmi tvrdé názory voči tejto vláde práve z kresťanských odborov od predstaviteľa Čulena a ďalších, že naozaj sa tu neriešia mnohé veci a predkladatelia tohto návrhu zákona chcú urobiť ešte väčšiu rigídnu vec, teda likvidovať nielen odbory, likvidovať sociálny dialóg, idú proti ľuďom práce a v podstate chcú likvidovať túto spoločnosť.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz je príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy. Hlási sa pán poslanec Muňko. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vládny návrh zákona, ktorý máme pred sebou, je veľmi krátky a stručný. Jeho obsahom je tento okruh problematiky: zriadenie Rady hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, zrušenie zákona č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve, zákon o tripartite, novelizácia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ktorá spočíva v zmene podmienok rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov, a to tak, že túto extenziu je možné vykonať len vtedy, ak s tým súhlasí zamestnávateľ, na ktorého sa má kolektívna zmluva vyššieho stupňa rozšíriť pri podrobnejšej úprave postupu pri začatí kolektívneho vyjednávania.

Nezainteresovanému čitateľovi tohto návrhu zákona by sa zdalo, že je bezproblémový, pretože zdanlivo upravuje iba činnosť vlády a zdokonaľuje procedúru kolektívneho vyjednávania. No naozaj len zdanlivo. Poďme teda povedať si, čo tento návrh zákona je.

Článok I, k bodu 1: Návrh na zriadenie Rady hospodárskeho partnerstva a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stáleho poradného orgánu vlády Slovenskej republiky. V zmysle § 2 ods. 1 zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej správy v znení neskorších predpisov, je vecou vlády, aké poradné orgány si sama zriadi. Návrhom sa však má zriadiť Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky ako stály poradný orgán vlády Slovenskej republiky a v nadväznosti na zámer zrušiť zákon o tripartite má tento poradný orgán nahradiť činnosť súčasnej Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky.

Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky je však radou pre sociálny dialóg vedený medzi vládou, zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov. Jeho hlavnou úlohou je vedenie efektívneho trojstranného sociálneho dialógu o zásadných otázkach hospodárskej a sociálnej politiky vlády. Účelom tohto sociálneho dialógu je participácia zamestnávateľských organizácií a odborových organizácií ako zástupcov zamestnancov na štátnom riadení spoločenských procesov. Ide o participáciu na formulovanie takej makroekonomickej a makrosociálnej politiky vlády, ktorá bude realizovateľná bez zásadných negatívnych vplyvov či už na podmienky podnikateľského prostredia, alebo na sociálnu situáciu obyvateľstva.

Neopomenuteľnými znakmi efektívneho vedenia sociálneho dialógu je suverenita a rovnosť všetkých strán sociálneho trojuholníka, schopnosť hľadať dosahovanie konsenzu, teda vzájomne prijateľných riešení a pertraktovaných otázok, a to aj za cenu kompromisných riešení, ako aj potrebná kultúra sociálneho dialógu, ku ktorej patrí vzájomný rešpekt a dodržiavanie dohôd. V rámci tripartitného sociálneho dialógu je legitímne a správne a je tiež nevyhnutné, aby sociálni partneri uplatňovali záujmy skupín, ktoré zastupujú a presadzovali svoje predstavy v hospodárskej, ale aj sociálnej politike. Pritom, a to treba zdôrazniť, tu nejde o žiadny neželateľný lobizmus, ale ide o legitímne postupy garantované medzinárodnými dohovormi. Na tejto báze fungujú aj všetky tripartitné rady tak v členských štátoch Európskej únie, ako aj inde vo svete. Pravda, ak hovoríme o krajinách založených na demokratických princípoch, medzi ktoré patria aj participiálne metódy účasti na riadení spoločenských procesov. Na tomto základe funguje aj samostatná Medzinárodná organizácia práce, ktorej zakladateľom bola aj bývalá Česko-slovenská republika.

Naproti tomu poradné orgány vlády, ktoré si vláda alebo štát autonómne zriaďuje na uvedených princípoch, nefungujú. Tieto sú výlučne odbornými poradnými orgánmi vlády, nie sú kreované na princípe EKIP, teda na skupinách zastupujúcich zdanlivo rôzne záujmy a ich cieľom nie je dosiahnutie konsenzu. Výsledky rokovania poradného orgánu vlády nemusí vláda ani rešpektovať a nie je ani žiadnemu členovi poradnému orgánu ani len eticky zodpovedná. Osoby, ktoré budú členmi poradného orgánu, si vyberá sama vláda. Ako sa teda zdá, vláda zamýšľa úplne zrušiť tripartitný sociálny dialóg. Tento zámer ja absolútne neprijateľný.

Agenda sociálneho dialógu patrí medzi prioritné oblasti Európskej únie, ktorej členom je už teraz aj Slovenská republika. Svedčia o tom nielen početné relevantné dokumenty Európskej únie, ale aj samotná skutočnosť, že keď v roku 1998 bol sociálny dialóg prerušený, bola to jedna z hlavných príčin, pre ktoré komisia Európskej únie charakterizovala činnosť vtedajšej vlády ako nie dostatočne demokratickú. K tejto charakteristike a k tejto príčine sa vtedy vehementne hlásila aj vtedajšia opozícia na čele s terajším pánom premiérom.

Predloženým návrhom zákona teda vláda úplne popiera princípy, na ktorých je sociálny dialóg všade vo svete založený, sú to princípy sociálnej a právnej kultúry, ku ktorým sa hlásia tak orgány Európskej únie a jej členské štáty, ako aj členské štáty Rady Európy a všetky členské štáty Medzinárodnej organizácie práce, ktorá sama, ako som už povedal, na týchto princípoch funguje.

Pri úvahách zrušiť tripartitu chcem upriamiť pozornosť ešte na jeden veľmi dôležitý aspekt. V roku 1997 tento parlament schválil návrh na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 144 o trojstranných konzultáciách, ktorý bol následne ratifikovaný a vyhlásený v Zbierke zákonov pod číslom 23/1998 Z. z. Slovenskej republiky, je teda uvedeným dohovorom viazaná a podľa čl. 7 ods. 5a, čl. 154 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi. Podstatou tohto dohovoru je, že vláda je povinná konzultovať všetky otázky týkajúce sa záujmu zamestnancov a zamestnávateľov so sociálnymi partnermi.

Otázka modelu tripartitne vedeného sociálneho dialógu je bez akýchkoľvek pochýb najpodstatnejšou otázkou záujmu sociálnych partnerov. Nie je teda v demokratickom štáte vôbec predstaviteľné, že vláda sa rozhodne autoritatívne bez dosiahnutia konsenzu sociálnych partnerov predložiť parlamentu svoj návrh na zmenu modelu tripartity.

K predloženému návrhu zákona však vláda nielenže nedosiahla konsenzus sociálnych partnerov, ale ho v tomto znení ani nepredložila na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 106/1999 o hospodárskom a sociálnom partnerstve, ba tento návrh zákona nepredložila sociálnym partnerom ani do medzirezortného pripomienkového konania, čím sama porušila nielen citovaný zákon, ale aj čl. 13 ods. 5 vlastných legislatívnych pravidiel. Nie je teda náhoda, že vládny návrh zákona neobsahuje stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, hoci to vyžaduje k návrhu zákona pripojiť § 6 ods. 6 citovaného zákona.

Toto považujem za hrubú aroganciu vlády, pretože neprejavila nielen základnú úctu a slušnosť voči sociálnym partnerom bez súhlasu, ba aj bez prerokovania predpísaným spôsobom predložila návrh zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, ale pri tomto postupe porušila aj zákon a tiež citovaný dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Považujem tiež za nehorázny prejav arogancie vlády voči samotnej Národnej rade Slovenskej republiky, keď si vláda pri predkladaní svojho návrhu zákona vedome trúfa porušiť zákon aj záväzné medzinárodné dohovory, ktoré postup pri predkladaní návrhov zákonov upravujú.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mám zásadné výhrady aj k návrhu na novelizáciu zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, pretože okrem iného zásadne mení podstatnú podmienku extenzie, či úplne popiera tento inštitút, ktorý uplatňuje podľa princípov zakotvených v našom platnom zákone o kolektívnom vyjednávaní a ktorý je upravený aj dokumentmi Medzinárodnej organizácie práce, odporúčanie článku 91. Nepovažujem však za potrebné sa týmito otázkami zaoberať, pretože som presvedčený, že z dôvodov vyššie analyzovaných protizákonných postupov vlády a pri predkladaní návrhu zákona, o ktorom je tu reč, nemôže partner postúpiť návrh zákona do druhého čítania. Ak by sa to predsa len stalo, odporúčam cteným paniam poslankyniam a poslancom, že tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky zavedieme precedens nezákonných postupov pri predkladaní vládnych návrhov zákonov, čo je okrem iného aj otázka ústavnosti.

Predkladám preto návrh tohto uznesenia: Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslane Muňko bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Dúfam, že zmysluplne vyplním tie posledné tri minúty rokovania dnešného pléna, alebo dve, a budem rýchly. Je neuveriteľné, čo všetko je na Slovensku možné udávať ako dôvod závažných legislatívnych zmien. Nechcem hovoriť o obsahu, ten naozaj vyčerpal aj pán poslanec Tkáč, aj môj kolega Dušan Muňko, ale chcem pripomenúť, čo vlastne bolo dôvodom, že pán minister hospodárstva sa tak ponáhľal s návrhom tohto zákona.

Nuž, otvorene bolo povedané, že dôvodom je, že sa odbory prihlásili k užšej spolupráci so Smerom. Nič viac, nič menej. Nikto už nechcel vidieť fakt, že bol to práve Smer, ktorý za dva roky reformného blúznenia pravicovej vlády jediný sa snažil vnášať či už v reforme sociálnej, zdravotníckej, daňovej určitý sociálny rozmer a prezentovať aj názory tejto širokej skupiny ľudí. Vôbec nikto sa nezaoberá faktom, že tých 500-tisíc alebo 600-tisíc odborárov dnes reprezentuje nielen stredoľavý, ale možno aj pravicový, aj konzervatívny politický názor, a len jednoducho tí, čo predávajú svoju prácu, chcú mať svojho reprezentanta.

Dovoľte naozaj na záver jeden postreh alebo možno otázku na pána ministra práce a sociálnych vecí. Dúfam, že ak dôvodom pre návrh takéhoto nezmyselného zákona bola len spolupráca odborov so Smerom, že ak sa Jednota dôchodcov na Slovensku prihlásila k spolupráci so Smerom, že, pán minister, na budúcej schôdzi nebude návrh zákona o zrušení dôchodkov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister, končím rozpravu, máte možnosť po rozprave sa vyjadriť.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, zazneli tu napospol z jedného súdka z ľavej strany politického spektra názory na tento zákon. Je pochopiteľné, že tón týchto príspevkov je výrazne kritický, pretože predkladaný návrh hovorí o rovnováhe a o vyvážení, ktorá tu doteraz nebola, a súčasný stav bol výrazne nerovnovážny smerom doľava. Prečo to tak je, alebo skôr by som povedal, aký by mal byť ten nový stav?

Viac-menej všetci uvedení rečníci sa pokúšali vytvoriť dojem, že predmetom predkladaného návrhu je zrušenie sociálneho dialógu, je zrušenie tripartizmu, je ukončenie dialógu so zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov. To jednoducho nie je pravda. Tento návrh zákona sa opiera o všetky často spomínané smernice, ktoré tu zazneli v príspevkoch, tak ako som uviedol vo svojej dôvodovej správe vrátane základnej a to je tá smernica č. 144.

Minulý týždeň som sa vrátil z výročného zasadnutia Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve, kde sme diskutovali aj o týchto záležitostiach, kde sme si dohodli aj konzultácie, pracovné konzultácie, aby sme jednoducho naozaj preukázali, že to, čo navrhujeme, a preukázali dovnútra, do vašich radov, pretože na medzinárodnej pôde s tým nemáme najmenší problém, že to nie je nič, čo má spoločné s rušením sociálneho dialógu, ale že je to zmena formy sociálneho dialógu.

Súčasný stav, stále ešte platný, je unikátom v rámci štátov Európskej únie a možnože aj sveta. Postavenie, ktoré, tak ako správne historicky bolo povedané, získala Konfederácia odborových zväzov, je postavenie, ktoré nemá žiadna odborová organizácia alebo združenie nikde v Európe. Postavenie exkluzívneho monopolného, zdôrazňujem, monopolného zástupcu zamestnancov.

Keď pán Tkáč tak viackrát spomenul encykliky, keď sa odvolával na kresťanské hodnoty, čudujem sa, prečo mu neprekáža, že v sociálnom partnerstve, tak ako je dnes definované, chýbajú napríklad kresťanské odbory. Aj keď na Slovensku existujú. A je podivuhodné, že tomuto monopolnému zástupcovi Konfederácie odborových zväzov táto nerovnováha nechýba.

Naším zámerom a zámerom tohto zákona je rozšíriť sociálny dialóg na viac organizácií, viacej reprezentatívnych zástupcov či už zamestnancov, alebo zamestnávateľa. V žiadnom prípade nedôjde k zrušeniu sociálneho dialógu, v žiadnom prípade nedôjde k žiadnemu porušeniu žiadnej smernice a ani k zrušeniu konzultácií. A stojím si za tým, čo som už v tej spomínanej televíznej diskusii s pánom Tkáčom na základe konkrétnych faktov zdokumentoval, že všade v Európe, aj vo Francúzsku, kde je sociálne partnerstvo zakotvené v ústave, je to forma poradného orgánu vlády. A do tejto polohy navrhujeme dať sociálne partnerstvo a hospodárske partnerstvo aj na Slovensku.

To, prečo sme dnes v tejto situácii, na to sa netreba pýtať pravicovej vlády, ale treba sa pýtať predstaviteľov Konfederácie odborových zväzov, ktorá už veľmi dávno zabudla na to, čo je úlohou odborov, a vydala sa na politickú cestu, ktorá absolútne odišla od prapodstaty odborov. Mnohí zamestnanci a mnohí radoví odborári vedia a určite by potvrdili, že títo odboroví predáci...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, s radosťou vám predĺžim pracovný čas, ak bude s tým súhlasiť Národná rada. Národná rada súhlasí?

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Dve, tri vety...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nesúhlasí, tak... (Reakcia z pléna.) Súhlasí? Tak, prosím vás, dokončite, prosím vás pekne, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Títo predstavitelia sa starali len o to, aby na pôde tripartity prezentovali politické vyhlásenia. A že zo strany Smeru prichádza ostrá kritika, je prirodzené, pretože Konfederácia odborových zväzov sa stala sesterskou politickou organizáciou tejto politickej strany a v úzkej koordinácii vyvíjala a vyvíja politickú činnosť.

Takže dúfam, že tento návrh zákona bude schválený a že sa tak vrátia odbory a ich predstavitelia k tomu, na čo odbory sú - k zastupovaniu zamestnancov v podnikoch a hájenie ich práv voči zamestnávateľom a vyjednávanie tých najlepších podmienok v kolektívnych zmluvách.

A ešte dve vety k novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. No, nútiť niekoho do zmluvného vzťahu na základe rozhodnutia vysokého štátneho úradníka, aj keď je to minister, určite nemá nič spoločné s pravicovosťou, je to typicky korporativistický a socialistický prvok, pretože zmluvné vzťahy sú slobodným vzťahom, aj kolektívna zmluva je zmluvou. A preto by som všetkým odporúčal, aby vyjednávali na pôde podnikov dobré kolektívne zmluvy, ale aby sme tu nezavádzali systém, že štát bude dirigovať a nanucovať zmluvné vzťahy proti vôli, slobodnej vôli ich účastníkov.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň končím rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine.

Dovidenia. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.)