B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nie je to tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní druhým a tretím čítaním o... Moment, ešte chvíľku... Ďakujem pekne. Takže pristúpime k rokovaniu o

Návrh vlády ste dostali ako tlač 704. Spoločnú správu výborov máte v tlači 704a. Podľa § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad vypracúva stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky a predkladá ho Národnej rade. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu ste dostali ako tlač 745. Návrh štátneho záverečného účtu uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 prerokovala vláda na svojom zasadnutí 26. mája a schválila ho uznesením č. 481. Týmto uznesením ma súčasne poverila, aby som návrh uviedol pri jeho prerokúvaní v pléne Národnej rady. K rokovaniu o návrhu štátneho záverečného účtu pristupujeme po jeho prerokovaní v jednotlivých parlamentných výboroch a v gestorskom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ktoré sa za účasti spravodajcov ostatných výborov uskutočnilo 14. júna. Výbory zodpovedne a z rôznych aspektov posúdili minuloročné hospodárenie vlády i celej verejnej správy. Zovšeobecnene možno konštatovať, že diskusia bola najviac orientovaná na vysvetlenie rozdielov hodnotenia plnenia verejného rozpočtu v národnej metodike a v metodike ESA 95, ktorú požaduje uplatňovať Európska únia. Okrem materiálu, ktorý je predmetom dnešného rokovania, prerokovali výbory aj záverečné účty rozpočtových kapitol, ktoré sú v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách súčasťou návrhu štátneho záverečného účtu. Na ich rokovaniach sa za prítomnosti zástupcov ministerstva financií aj správcov rozpočtových kapitol objasnili mnohé skutočnosti a otázky.

Štátny rozpočet na rok 2003 schválený zákonom č. 750/2002 Z. z. vychádzal z makroekonomických parametrov charakterizovaných predpokladaným tempom rastu HDP, v stálych cenách 3,7 %, priemernou ročnou mierou inflácie 8,8 % a mierou evidovanej nezamestnanosti 18 %. V skutočnosti sa rozpočtové hospodárenie uskutočňovalo v priaznivejšom makroekonomickom prostredí, ako bolo predpokladané. Výkonnosť slovenského hospodárstva sa zvýšila o 4,2 %, čím si Slovensko udržalo v rámci stredoeurópskeho regiónu prvenstvo v ekonomickom raste. Zvýšila sa produktivita práce a významne vzrástla zamestnanosť. Počet zamestnaných sa podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl medziročne zvýšil o 1,8 % a zároveň sa znížila priemerná miera nezamestnanosti o 1,1 %. Deficit bežného účtu platobnej bilancie bol najnižší od roku 1995 a dosiahol 10,2 mld. Sk, čo predstavuje len 0,9 % hrubého domáceho produktu. Kurz slovenskej koruny sa zhodnocoval a znižovali sa aj úrokové sadzby. Pozitívne ekonomické signály viedli k ďalšiemu zvýšeniu ratingu Slovenskej republiky, k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a k zvýšeniu záujmu zahraničných investorov o Slovensko, o čom svedčí skutočnosť, že formou priamych zahraničných investícií získalo Slovensko v uplynulom roku 37,3 mld. korún a ich stav ku koncu roka dosiahol 346,1 mld. korún.

Základné parametre štátneho rozpočtu na rok 2003 určené zákonom o štátnom rozpočte charakterizujú rozpočtové príjmy 235,4 mld. korún, výdavky 291,4 mld. a schodok 56 mld. korún. Základným zámerom rozpočtovej politiky bolo prispieť k stabilnému a rovnovážnemu ekonomickému vývoju a k napĺňaniu integračných zámerov vlády. Verejný rozpočet zostavený v metodike ESA95 bol limitovaný výškou schodku 57,5 mld. korún, čo predstavuje 4,97 % HDP. Pri súhrnnom hodnotení minuloročných výsledkov rozpočtového hospodárenia možno konštatovať, že boli lepšie, než sa rozpočtovalo, a to tak v samotnom štátnom rozpočte ako aj v celom okruhu verejných financií. Skutočne vykázaný schodok štátneho rozpočtu je o 64,1 mil. korún nižší, než určil zákon o štátnom rozpočte na rok 2003. Schodok verejného rozpočtu v národnej metodike vo vzťahu k HDP bol o 0,39 percentuálneho bodu nižší, než sa rozpočtovalo v metodike ESA 95, dokonca nižší o 1,5 percentuálneho bodu.

Za priaznivými súhrnnými výsledkami rozpočtového hospodárenia treba však vidieť značné odchýlky v štruktúre rozpočtovaných a skutočne dosiahnutých príjmov a výdavkov. Získané príjmy štátneho rozpočtu vo výške 233,1 mld. korún boli o 2,3 mld. nižšie než v schválenom rozpočte a o 7,9 mld. nižšie než v upravenom rozpočte. Celý uplynulý rok charakterizujú problémy pri plnení daňových príjmov, najmä u dane z pridanej hodnoty, ktoré sa najvypuklejšie prejavili v prvom polroku. Prijatými legislatívnymi opatreniami, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla, respektíve od 1. augusta 2003, sa ich výpadok čiastočne zmiernil, aj napriek tomu však bolo ich skutočné inkaso o 15,5 mld. korún nižšie, než sa rozpočtovalo. Celý výpadok ide v podstate na vrub dane z pridanej hodnoty, i keď nižšie plnenie zaznamenali aj iné daňové príjmy.

V celej tejto skupine príjmov sa prekročil rozpočtový výnos len pri daniach z majetku, spotrebných daniach a cle. V skupine nedaňových príjmov a najmä pri prijatých grantoch a transferoch sa naopak zaznamenal pozitívny vývoj. Nedaňové príjmy sumou 17,3 mld. korún boli o 5,3 mld. korún vyššie než v pôvodnom a o takmer 5 mld. korún vyššie než v upravenom rozpočte, pričom rozpočet sa prekročil vo všetkých položkách nedaňových príjmov.

Pôvodný rozpočet grantov a transferov sa zvýšil zo 4 mld. korún na 9,3 mld. korún, skutočne sa prijalo 12,2 mld. korún. Rozhodujúcich 11,5 mld. korún z nich tvoria tuzemské transfery, a to najmä z Fondu národného majetku a zo štátnych finančných aktív. Aj realizované výdavky štátneho rozpočtu vo výške 289 mld. korún boli nižšie o 2,4 mld. korún než vo schválenom a o 6,9 mld. korún oproti upravenému rozpočtu. Až 85,6 % z nich tvoria bežné výdavky určené na mzdy - 30,7 mld. korún, poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní a Národného úradu práce - 9,8 mld. korún, na nákup tovarov a služieb - 34,5 mld. korún a najmä výdavky poskytované formou bežných transferov vo výške 142,1 mld. korún.

Kapitálové výdavky sa poskytli na obstarávanie kapitálových aktív vo výške 15,4 mld. korún a na poskytovanie kapitálových transferov vo výške 13,7 mld. korún. V rámci verejného rozpočtu sa vykázal súhrnný schodok 49,8 mld. korún ako saldo schodkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu obcí, vyšších územných celkov, zdravotných poisťovní, Fondu národného majetku v úhrnnej výške 54,4 mld. korún a prebytkov rozpočtového hospodárenia Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, štátnych fondov, Slovenského pozemkového fondu, príspevkových organizácií a akciových spoločností Veriteľ a Slovenská konsolidačná v úhrnnej výške 4,6 mld. korún. Vo vzťahu k HDP to predstavuje 4,16 % oproti rozpočtovaným 4,55 %. V metodike ESA 95 vykázala verejná správa úhrnný schodok 41,5 mld. korún, čo predstavuje 3,5 % hrubého domáceho produktu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že by nebolo účelné ďalej rozvádzať podrobné číselné údaje o dosiahnutých výsledkoch rozpočtového hospodárenia. Celú faktografiu obsahuje predložený materiál aj s ohľadom na to, že bol podrobne prerokovaný v jednotlivých parlamentných výboroch, sú vám tieto údaje iste známe. Preto chcem skôr zdôrazniť, že vcelku priaznivé dimenzie rozpočtového hospodárenia v uplynulom roku sú aj výsledkom zvýšenej pozornosti vlády, aj opatrení prijatých na úrovni vlády a ministerstva financií. Bolo totiž potrebné prijať opatrenia nielen na eliminovanie výpadku rozpočtových príjmov najmä tých daňových, ale vo výdavkovej časti rozpočtu riešiť viaceré, pôvodne nepredpokladané výdavkové tituly, respektíve hľadať úspory, ktoré by kompenzovali riziká rozpočtu. Ide najmä o mzdovú náročnosť v štátnej a verejnej službe, ktorými sa, ide teda o zákonné úpravy, ktorými sa zrušil ďalší plat zamestnancov v štátnej službe, posunuli sa termíny uplatnenia nového systému odmeňovania a zmeny nastali aj vo valorizácii platov niektorých skupín zamestnancov verejnej správy.

Ďalej v sociálnej oblasti bol prehodnotený najmä systém vyplácania prídavkov na deti, príspevkov k prídavkom na deti a rodičovského príspevku. Znížila sa tiež nárokovateľnosť na sociálne dávky pre občanov v hmotnej núdzi, ktorí sa v nej ocitli z objektívnych dôvodov.

V oblasti bytovej politiky sa znížila výška štátnej prémie v stavebnom sporení a bonifikácia úrokov pri hypotekárnych úveroch najmä vo väzbe na zníženie celkových úrokových sadzieb.

V oblasti štátnych záruk sa prakticky eliminovalo poskytnutie nových garancií s vysokou mierou rizika. Vieme, že tieto opatrenia neprispeli k zvýšeniu popularity vlády, pred populistickými riešeniami sme však dali prednosť reálnym rozpočtovým obmedzeniam, vďaka ktorým sa podarilo realizovať zámery rozpočtovej politiky v uplynulom roku, ktoré prinášajú svoje pozitívne ovocie aj v tomto roku.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako som už uviedol, hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu v uplynulom roku skončilo schodkom vo výške 55 973 100 000 korún. Vláda spomínaným uznesením č. 481 prijala rozhodnutie uhradiť tento schodok vo výške 4 141,3 mil. korún úvermi prijatými v roku 2003 a vo výške 51 831,8 mil. korún vydaním štátnych dlhopisov v roku 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu Slovenskej republiky za rok 2003. Nech sa páči, máte slovo.

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 z hľadiska dodržiavania príslušných zákonov a predpisov.

Stanovisko sa opiera o kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu za rozpočtový rok 2003 v jednotlivých rozpočtových kapitolách, štátnych fondoch, Národnej banke Slovenska, ďalej o výrok audítora k účtovnej závierke Národnej banky Slovenska k 31. decembru 2003, o údaje a informácie poskytnuté Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

Štátny záverečný účet Slovenskej republiky okrem zákonom vymedzených náležitostí obsahuje aj zhodnotenie výsledku hospodárenia zložiek verejnej správy podľa metodiky ESA 95, prehľad o prijatých a realizovaných štátnych zárukách a súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu.

Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí podrobnú kvantifikáciu výpočtu dosiahnutého schodku rozpočtového hospodárenia verejnej správy z národnej metodiky na vyčíslenie v metodike ESA 95, ktorá je v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky detailne prezentovaná za každú zložku subjektov verejnej správy a ktorá podstatne prispieva ku stransparentneniu prezentovaných výsledkov hospodárenia s verejnými financiami a dlhu verejnej správy za rok 2003. Táto prezentácia výsledkov hospodárenia s verejnými financiami zároveň umožňuje hodnotiť vývoj verejných financií na porovnateľnej báze ako v ostatných členských krajinách Európskej únie a tiež hodnotiť plnenie kritérií, ktoré sú predpokladom k možnosti zavedenia eura v Slovenskej republike.

Najvyšší kontrolný úrad na základe výsledkov kontroly hospodárenia a správnosti zostavenia záverečných účtov kapitol a návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 obsahuje všetky náležitosti v zmysle ustanovení § 50 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách.

Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2003 boli nižšie v porovnaní so schváleným i upraveným rozpočtom. Na nižšom plnení príjmov sa prejavili predovšetkým rozpočtové riziká na strane daňových príjmov, najmä v dôsledku poklesu výberu dane z pridanej hodnoty. Výpadok na strane daňových príjmov vo vzťahu k schodku štátneho rozpočtu bol v roku 2003 kompenzovaný najmä prekročením plnenia transferov zo štátnych finančných aktív a čiastočne zvýšením sadzieb spotrebných daní niektorých produktov a výrobkov od augusta 2003.

Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na opakované porušovanie zákonov a predpisov upravujúcich postupy pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami, najmä zákona o rozpočtových pravidlách, zákona o účtovníctve, zákona o cestovných náhradách a zákona o verejnom obstarávaní.

Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že pri obstarávaní tovarov a služieb organizácie využívajú v prevažnej miere najmenej transparentnú metódu verejného obstarávania, t. j. rokovacie konanie bez zverejnenia, pri ktorom je najväčší priestor pre existenciu negatívnych javov ako klientelizmus a korupcia. Takýto postup legislatíva umožňuje a neodstránila ho ani novela zákona o verejnom obstarávaní.

Za porušenie zákona o rozpočtových pravidlách sa udeľuje sankcia viazanie rozpočtových prostriedkov kapitoly. Táto sankcia sa ukazuje ako málo účinná, pretože nie je sankciou osobnou. Navyše, ku koncu roka dochádza k odpusteniu, respektíve k uvoľneniu viazania rozpočtových prostriedkov, pretože kapitolám chýbajú prostriedky na plnenie úloh vyplývajúce z platných zákonov. V tejto súvislosti Najvyšší kontrolný úrad odporúča prehodnotenie doposiaľ uplatňovanej praxe a zavedenie účinnejších nástrojov na zabezpečenie hospodárneho vynakladania prostriedkov štátneho rozpočtu a účinnejších sankcií za porušovanie pravidiel rozpočtového hospodárenia.

Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že pri dôslednom dodržiavaní rozpočtovej a finančnej disciplíny, najmä z pohľadu hospodárnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov, by mohli byť potreby vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu plnšie uspokojované. Najvyšší kontrolný úrad poukazuje tiež na potrebu dôslednejšieho prístupu k vedeniu účtovníctva s cieľom zabezpečenia plnohodnotných informácií pre potreby riadenia a kontrolu procesov v účtovných jednotkách ako aj vytvárania riadnych podmienok pre ochranu majetku štátu.

Najvyšší kontrolný úrad opätovne odporúča legislatívne upraviť zavedenie povinnosti vydávať povolenia daňovej úľavy formou rozhodnutia príslušného orgánu s cieľom zvýšiť transparentnosť tohto procesu. V nadväznosti na výsledky kontrol financovania projektov v rámci predvstupových fondov Najvyšší kontrolný úrad poukazuje na potrebu rýchlejšieho zosúladenia všeobecne záväzných právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Pán predseda, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 a návrhy rozpočtov kapitol štátneho záverečného účtu za rok 2003 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 653 zo 14. apríla 2004 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového, imunitného výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a osobitným výborom Národnej rady s tým, že posledný bude o ňom rokovať výbor pre financie, rozpočet a menu do 14. júna 2004. Gestorskému výboru výbory Národnej rady predložili správy o výsledkoch prerokovania štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 a jeho kapitol. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady. Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre sociálne veci a bývanie, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Výbor NR SR pre financie, rozpočet a menu , pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor a výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá zobrali na vedomie návrh štátneho rozpočtu a, po prvé, hospodárenie verejnej správy za rok 2003 v národnej metodike, ktoré skončilo schodkom 49 801 900 000 Sk, čo predstavuje 4,2 % hrubého domáceho produktu, po druhé, hospodárenie verejnej správy za rok 2003 v metodike uplatňovanej v štátoch Európskej únie - čísla máte pred sebou -, schválili štátny záverečný účet, kde sú príjmy, výdavky a schodok a súhlasili s úhradou schodku štátneho rozpočtu vykázaného v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2003 vo výške 55 973 120 000 Sk úvermi prijatými v roku 2003 vo výške 4 141 308 000 Sk a vydaním štátnych dlhopisov v roku 2004 vo výške 51 831 812 000 Sk a všetky výbory odporučili návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2003 schváliť.

Ďalšie výbory, pod bodmi II až XI sú uvedené, a prijali k štátnemu záverečnému účtu uznesenia v takom slova zmysle, ako je to uvedené na stranách 2 až 4 spoločnej správy. Na strane 4 sú uvedené jednotlivé kapitoly, ktoré boli prerokované, tých kapitol je spoločne 49. Na strane 9 je uvedená informácia, že výbory prerokovali všetky pridelené kapitoly, ktoré sú príslušné vo vzťahu k jednotlivým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

Súčasťou spoločnej správy, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o tomto uznesení potom budeme hlasovať po prerokovaní štátneho záverečného účtu a v uznesení berieme na vedomie hospodárenie verejnej správy tak v národnej metodike ako aj v metodike Európskej únie, schvaľujeme štátny záverečný účet s tým, že sú vyznačené príjmy, výdavky a schodok a súhlasíme s úhradou schodku, tak ako som uviedol pred chvíľou. Vážený pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási ústne niekto do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku, traja páni poslanci. Končím možnosť sa... (Hlas z pléna.) No ale kartu musíte zastrčiť poriadne, všetko, pán poslanec, musíme robiť poriadne. Takže štyria páni poslanci, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. (So smiechom.) Pán poslanec Šulaj, nech sa páči.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, plne súhlasím s tézou, že všetko je potrebné robiť dokonale. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril k štátnemu záverečnému účtu z hľadiska niektorých pripomienok alebo poznámok, tak ako ho chápem ja a aké mám k tomuto dokumentu výhrady.

Vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2003 bol podstatne ovplyvnený realizáciou zákonov súvisiacich so zabezpečovaním sociálneho systému, zdravotníctva a školstva, daňového prostredia, teda aj nových daňových zákonov, ktoré platili od roku 2003 alebo ktoré nadobudli platnosť v priebehu roku 2003. Podstatný vplyv na ekonomiku štátu mala i deregulácia cien a koniec koncov, takto sme to aj konštatovali už pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2003. Je pravdou, že schodok štátneho rozpočtu je vykazovaný vo výške 56 mld. Sk a teda sme sa priblížili k méte, ktorá bola stanovená štátnym rozpočtom. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že schodky štátnych rozpočtov neustále stúpajú v priebehu rokov 1993 až 2003, 2004. Môžeme hovoriť o rôznych metodikách vykazovania štátneho rozpočtu, o metodike Medzinárodného menového fondu alebo ESA 95, v konečnom dôsledku myslím si, že ten schodok štátneho rozpočtu 56 mld. Sk v roku 2003 je nahradený v roku 2004 novou metodikou, kde máme dosiahnuť schodok 78,5 mld. Sk i napriek tomu, že si uvedomujem, že ideme na podstatne kvalitnejšiu metodiku, kde myslím, že okolo 18,5 miliardy korún je vplyv súvisiaci so zmenou daňového prostredia a ekonomického prostredia, so vstupom Slovenska do Európskej únie. Je pravda, že hrubý domáci produkt dosiahol hodnotu 1 195,8 mld. Sk, čo je nárast oproti roku 2002 o 4,2 %. Na druhej strane by sme si mali položiť otázku, keď pán minister hovoril, že sa vyvíjame veľmi progresívne oproti ostatným štátom, či takáto tvorba hrubého domáceho produktu je aj na jedného obyvateľa a či toto porovnanie nie je v relatívnom porovnaní iných európskych vyspelých krajín, čo sa týka vplyvu a vývoja na jedného obyvateľa, trošku odlišné. Prakticky to môže znamenať, že napríklad 4,2 % HDP vývoj, keby som ho bral na jedného obyvateľa v absolútnom hodnotení, môže znamenať 1-percentný nárast dajme tomu v Nemecku alebo v Rakúsku. Takéto porovnanie isteže by bolo vierohodné a poskytlo by poslancom vernejší obraz o tom, ako sa slovenská ekonomika vyvíja. Ak hovoríme o raste hrubého domáceho produktu, namieste je otázka, čím bol ovplyvnený rast hrubého domáceho produktu. Z hľadiska HDP bol ovplyvnený predovšetkým rastom zahraničného obchodu, ktorý vzrástol o 22,6 %. To je prudký nárast zahraničného obchodu, ktorý je podľa môjho názoru dobrý pre Slovensko, len je otázka, či tieto trendy budeme vedieť udržať aj v ďalšom období. Na druhej strane bol však medziročný pokles domáceho produktu, domáceho dopytu, o 2,3 % na 1219,7 mld. Sk. Je teda potrebné kvantifikovať najmä tú časť, ktorá sa negatívne prejavovala vo vplyve rastu hrubého domáceho produktu. Na nižšej dynamike domáceho dopytu sa podieľal predovšetkým medziročný pokles spotreby domácností o 0,6 % na 667,5 miliardy Sk. Najmä pôsobením reštriktívnej fiškálnej politiky štátu súvisiacej s poklesom priemernej reálnej mzdy v hospodárstve o 2 % ako aj nízkou tvorbou hrubého fixného kapitálu, ktorá poklesla o 1,2 %. Ak sa pamätáte ešte na diskusiu súvisiacu so štátnym rozpočtom, predovšetkým vplyv hrubého fixného kapitálu v štátnom rozpočte v roku 2003 kritizovala naša politická strana Smer, pretože hrubý fixný kapitál alebo investície dávajú určitú ďalšiu možnosť slovenskej ekonomike na to, aby sa vyvíjala progresívnejšie. Prakticky to znamená, že hrubý domáci produkt rástol predovšetkým vplyvom zahraničného obchodu a domáca spotreba klesala. Rast celkového domáceho dopytu a to i napriek jeho spomaleniu o 1,8 % oproti roku 2002 ovplyvnil predovšetkým rast konečnej spotreby verejnej správy, ktorý vzrástol o 2,9 %, a to v dôsledku rastu netrhových služieb a uvoľnenia čerpania prostriedkov pre štátne organizácie koncom roku 2003. Takto to konštatuje správa NKÚ. Ja sa s touto správou a s touto myšlienkou stotožňujem a upozorňujem tu na možnosti alebo finančnú vatu, ktorá ešte stále bola v roku 2003. To znamená, domácnosti, obyvateľstvo, mali utiahnuté opasky, na druhej strane štátne organizácie, odhliadnuc od vplyvu spotrebiteľských cien, čerpali finančné prostriedky tak, že rástla verejná vládna spotreba. Pýtam sa, či len takto naštartovaná ekonomika je správna a dáva aj dobrú východiskovú základňu pre ďalšie obdobie.

Priemerná reálna mesačná mzda v dôsledku vyššieho rastu spotrebiteľských cien klesla o 2 %, tempo rastu nominálnej mzdy bolo v roku 2003 pomalšie o 1,9 % ako rast produktivity práce. Priemerná miera inflácie dosiahla hodnotu 8,5 %, a to v dôsledku deregulácie cien, to bol jeden z veľkých vplyvov na infláciu, ako aj zavedením niektorých nových zákonov v priebehu roku 2003. Môžem napríklad hovoriť o zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Asi veľmi všetci dobre viete, že od 1. 8. 2003 sme túto daň zdvihli a predpokladám, že táto daň ako aj zvýšená daň z pridanej hodnoty, pretože spotrebná daň tvorí základ pre výpočet DPH, mala podľa môjho názoru tiež negatívny vplyv na reálny príjem obyvateľstva.

Na záver, ak by som mal zhodnotiť štátny záverečný účet alebo vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2003, povedal by som, že je to rok reštriktívny voči obyvateľstvu, ale bol to rok, keď sa ešte vláde podľa môjho názoru nepodarilo šetriť finančné prostriedky daňovníkov vo verejnej správe tak, ako by si to vyžadovali slovenské podmienky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš, pripraví sa pán poslanec Kondrót.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, vážený pán minister a podpredseda financií, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Ak by niekto pred pár rokmi, možno pár mesiacmi predpovedal Slovensku 5-percentný rast hrubého domáceho produktu a zvýšenie reálnych miezd, bol by asi považovaný za populistu. Oficiálne výsledku podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý štvrťrok 2004 však potvrdili, že krajina dosahuje vysoký ekonomický rast, ku ktorému sa logicky konečne pridáva aj skok v reálnych mzdách. Údaje sú natoľko prekvapivé, že zarazili politikov i ekonomických analytikov. Tí, odhliadnuc od posudzovania, aká vláda je pri moci, zhodne konštatujú, že Slovensko sa dostáva na cestu udržateľného vysokého hospodárskeho rastu, s ktorým bude spojené trvalé zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov. K tomuto záveru ich vedú triezve uzávery postavené na reálnych číslach. Príčinou úspechu je zmysluplná a stabilná hospodárska politika vlády. Posudzujúc vývoj parametrov, ktoré Slovensko zaznamenalo v poslednom období, a berúc do úvahy závery štatistikov a ekonómov a pritom hľadiac do kuchyne, kde sa takpovediac varí hospodárska politika vlády, si dovolím konštatovať, že Slovensko zaznamenalo najväčší kvalitatívny skok od spustenia ekonomických reforiem na začiatku 90. rokov minulého storočia.

Pri posudzovaní štátneho záverečného účtu za rok 2003 mnohých reálne hľadiacich pozorovateľov v prvom rade napadnú čísla, ako je rast hrubého domáceho produktu, znižovanie schodku verejných financií či krotenie negatívnej zahraničnoobchodnej bilancie. Áno, skutočne je pravda, že reálny hrubý domáci produkt poskočil za minulý rok o 4,2 %, dosiahnutý schodok verejných financií v hodnote 3,5 % HDP sa len na pár desatín percenta priblížil k maastrichtskej úrovni a deficit na bežnom účte platobnej bilancie sa zastavil na úrovni 0,9 % HDP.

Avšak oveľa dôležitejšie ako tieto mimoriadne priaznivé čísla je kvalitatívny posun v riadení verejných financií. Skok v riadení verejných financií treba vidieť najmä v oblasti koncepčnosti a odbornosti. V obsadení postu ministra financií Ivanom Miklošom nasledovali na ministerstve ďalšie personálne zmeny, ktoré logicky dodali tomuto úradu odbornú zdatnosť. Myslím tým nielen prístup k riadeniu verejných financií, o ktorých dnes diskutujeme, ale mnohé ďalšie oblasti, napríklad reforma daní, nový prístup k štátnej pomoci a zárukám, či zodpovedné riadenie verejného dlhu. Neprehliadnuteľným rysom práce ministerstva sa stala koncepčnosť. Hneď od nástupu novej vlády v roku 2002 sa ministerstvo začalo dôsledne riadiť jej programovým vyhlásením, pričom si stanovilo konkrétne úlohy na celé štvorročné obdobie. Dôsledne pripravilo daňovú reformu, krok za krokom postupuje v oblasti reformy verejných financií, pripravilo fiškálnu decentralizáciu. Práve súčasné ministerstvo v tomto personálnom obsadení prvý raz pripravilo podrobnú víziu hospodárenia verejného sektora nielen na najbližší rok, ale na celé trojročné obdobie. Zverejnené predstavy o vývoji v rokoch 2005 až 2007 pritom nepresviedčajú len o odvahe konať v takomto časovom predstihu, ale zároveň dokazujú ochotu otvoriť dvere do kuchyne a nechať sa vystaviť prípadnej kritike z radov politikov či ekonómov pri odchýlkach od pôvodných zámerov. Za najpozitívnejší výsledok štátneho záverečného účtu roku 2003 treba jednoznačne považovať pokles schodku verejných financií meranom podľa metodiky ESA 95 na úrovni 3,5 % HDP. Tento pokrok sa dosiahol najmä vďaka dodržaniu parametrov príjmovej aj výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

Za povšimnutie stoja výsledky Sociálnej poisťovne a Národného úradu práce, na ktorých sa prejavil zdravý vývoj ekonomiky a poriadok vnesený do systému sociálnej pomoci. Horšie ako sa očakávalo, sa vyvíjalo hospodárenie Fondu národného majetku, zdravotných poisťovní a samospráv. Kým v prípade Fondu národného majetku ide o jednorazový efekt spôsobený nutnosťou posilniť vládne príjmy po neočakávanom poklese výberu nepriamych daní, v prípade zdravotných poisťovní a samospráv ide o varovanie, že je nutné dokončiť reformy v zdravotníctve a vo fiškálnej decentralizácii. Povzbudzujúce na minulom roku je aj napriek tlaku na výdavky zo štátneho rozpočtu, najmä po vstupe automobilky Peugeot do Trnavy a po riešení následkov sucha v prospech poľnohospodárov, aby sa nezvýšili celkové výdavky nad rozpočtovanú úroveň. Finančná disciplína je výsledkom koncepčnej práce ministerstva, ktoré dokázalo nájsť s ostatnými rezortnými ministerstvami spoločnú reč, a to najmä prostredníctvom inštitútu porady ekonomických ministrov. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje prístup k štátnej pomoci a riadenia verejného dlhu. Ministerstvo financií prvý raz dokázalo riadne zmapovať všetky záväzky štátu, vykonať ich rating a navrhnúť spôsob, čo s nimi. Poriadok sa vniesol do systému prideľovania štátnej pomoci, najmä v oblasti udeľovania štátnych záruk. Po desaťročí bujnenia systému záruk dnes možno, v úvodzovkách, možno, alebo v zátvorke optimisticky predpovedať, že istina v celkovej hodnote 63 mld. je stropné číslo, ktoré sa už nebude zvyšovať, ale len znižovať. Cestou je moratórium na udeľovanie nových štátnych záruk. Celkový verejný dlh dosiahol ku koncu minulého roka 512 mld. slovenských korún a je na úrovni necelých 43 % HDP.

Jedným z reálne dosiahnuteľných cieľov je aj znižovať podiel dlhu na HDP. Zdatné hospodárenie verejnej správy sa prejavilo v celej spoločnosti a malo zásadný vplyv aj na vývoj súkromného sektora. Hlavnými dôsledkami zodpovedného prístupu vlády je pokles úrokových mier, stabilita domácej meny, zvyšovanie platobnej disciplíny a všeobecne skvalitnenie podnikateľského prostredia. Pokrok v riadení verejných financií na Slovensku ocenili viaceré renomované zahraničné inštitúcie, Európska komisia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Medzinárodný menový fond. Spomeniem aspoň hodnotenie Medzinárodného menového fondu, pretože je najčerstvejšie, z konca mája tohto roka. Medzinárodný menový fond konštatuje, že priaznivý ekonomický vývoj na Slovensku je výsledkom viacerých príčin. Menuje silnú konkurenčnú pozíciu krajiny voči západnej Európe a susedným krajinám, spustenie investícií, najmä zahraničných, kvalitné riadenie makroekonomiky, zlepšenie podnikateľského prostredia najmä vďaka privatizácii štátnych podnikov, posilnenie legislatívneho rámca a reformu trhu práce. Medzinárodný menový fond oceňuje priaznivý fiškálny vývoj na Slovensku a vôbec nepochybuje o tom, že krajine sa podarí dosiahnuť stanovené ciele aj v roku 2004. Táto renomovaná inštitúcia dokonca ráta s tým, že hospodárenie verejného sektora bude ešte priaznivejšie, s akým rátalo ministerstvo financií vo svojich východiskách. Odporúča, aby sa zlepšené rozpočtové plnenie použilo radšej na ďalšie znižovanie deficitu ako na neplánované zvýšenie výdavkov. Zároveň nabáda vládu, aby ešte viac zvýšila tempo fiškálnej konsolidácie, pričom by mala využiť hospodársku expanziu. Slovenská ekonomika by podľa Medzinárodného menového fondu mala rásť ročným tempom prevyšujúcim 5 %. Za priaznivými konštatovaniami zahraničných inštitúcií treba do veľkej miery vidieť výsledok práce vlády pri riadení verejných financií. Ako som spomenul na začiatku, reformy sa začínajú prejavovať robustným rastom ekonomiky a postupným zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov.

Mimoriadne perspektívne sa vyvíja tohtoročný štátny rozpočet. Za prvých 5 mesiacov roku 2004 dosiahli príjmy štátneho rozpočtu 109 miliárd korún, čo je viac ako 40 % očakávaných celoročných príjmov. Výdavky pritom dosahujú iba 111 miliárd korún, čo je celoročne na úrovni 36 %. V polovici rozpočtového obdobia už štátny rozpočet dlhé roky nepracoval s deficitom pohybujúcich sa rádovo v niekoľko miliardách korún. Aktuálne výsledky hospodárenia štátu len potvrdzujú správnosť cesty nastúpenej ministerstvom financií v roku 2002 a preto ja nebudem mať problém podporiť návrh štátneho záverečného účtu za rok 2003. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kondrót a pripraví sa pán poslanec Burian.

M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Vlády Mikuláša Dzurindu majú jeden fetiš. Sú to bezduché čísla. Čísla ako napríklad deficit štátneho rozpočtu. Žiaľ, týmto fetišom sa nestala hospodárnosť s narábaním so štátnymi aktívami a to aj napriek tomu, že občania financujúci výdavkovú časť štátnych rozpočtov to logicky očakávajú. Ono deficit o hospodárnosti vlády veľa nepovie. Síce ukazuje, koľko nás všetkých vláda zadĺžila, ale nehovorí, či účelne a či v súlade so zákonom. O tom viac hovorí stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu záverečnému účtu. Čo teda zistil NKÚ, spomeniem pár drobností.

Podľa stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, úrad vlády, vážené kolegyne a kolegovia, uhrádza faktúry, ktoré nespĺňajú náležitosti účtovného dokladu a porušuje teda zákon o účtovníctve, čo, mimochodom, dokazuje, že si objednáva služby u takých zavedených firiem, ktoré nepoznajú náležitosti daňového dokladu. Spolupracuje s advokátskou kanceláriou, ktorá pri vymáhaní pohľadávok štátu od roku 2000 do roku 2004 nielenže neukončila ani jeden prípad, ale ani nevyužila všetky právne cesty stanovené zákonom o správe majetku štátu. Úrad vlády uzavrel viacero zmlúv na poradenské služby pre sekciu pre európske záležitosti v súvislosti so vstupom do Európskej únie s fyzickými osobami, ktoré získali živnostenské oprávnenie v rovnaký deň, ako s nimi bola podpísaná zmluva. Mesačná odmena 10- až 20 000 korún, a to i napriek tomu, že v zmysle Zákonníka práce má tieto činnosti zabezpečovať vlastnými zamestnancami. Úrad vlády sa dokonca ani nenamáhal s inventarizáciou podkladov k 31. 12. 2003, čím porušil hneď dve ustanovenia zákona o účtovníctve. Ministerstvo financií obchádza zákon o verejnom obstarávaní. Nedodržiava hospodárnosť a efektívnosť použitia rozpočtových prostriedkov v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách. Uhrádza faktúry za dodávku a inštaláciu hardvéru skôr, ako dôjde k samotnej inštalácii. Obchádza stanovený limit zamestnancov a zamestnaním 102 externistov a objednávkami prác a služieb od externých dodávateľov a len na konzultačné a právne obdobie služby minie viac ako 42 miliónov korún. A tak tuho bojuje za daňovú disciplínu daňových subjektov, že objem povolených daňových úľav je takmer dvojnásobný oproti roku 2002 a NKÚ hovorí o možnej korupcii. Na druhej strane správa dane nedôsledne a oneskorene prihlasuje daňové pohľadávky do konkurzného konania. I ministerstvo obrany rado v minulom roku využilo služby externých právnikov a to i v prípadoch, keď požadovaný výklad zákona existoval na ministerstve financií, respektíve v ďalšom prípade právny postup vypracovali zamestnanci ministerstva. Okrem toho prostredníctvom ministerstva obrany sa dokázala podieľať na dodávkach pre našu mierovú jednotku i firma, ktorá doklady o splnení podmienok účasti na verejnom obstarávaní podľa NKÚ mohla dodať najskôr tri mesiace po uskutočnení dodávok a úhrade faktúr. Čiže mala byť vylúčená už zo samotnej účasti na obstarávaní. Potom nečudo, že ministerstvo obrany dokáže vykázať čerpanie rozpočtových prostriedkov na program rozvoja ozbrojených síl i na jeho nerealizovanú časť a to dokonca v sume prevyšujúcej pol miliardy korún. Pritom je len logické, že na ministerstve obrany stav majetku zistený inventarizáciou je rozdielny oproti účtovnému stavu, a iste neprekvapí, že na tomto ministerstve je možné nielen duplicitne uhrádzať DPH, ale preddavky zhotoviteľovi bez preddavkových faktúr. Bokom od tohto výberu ostali porušovania Zákonníka práce ministerstvom práce, sociálnych vecí, či nehospodárnosť v štátnych hmotných rezervách ako aj v oblasti poľnohospodárskych dotácií. Nedá mi však nespomenúť, že ministrovi Kaníkovi tak veľmi záležalo na kvalitnej dôchodkovej reforme, že do Mexika, Bolívie, Čile, či do Chorvátska vyslal na zahraničné pracovné cesty študenta a potom jeho skúsenosti nadobudnuté v štúdiu v iných dôchodkových systémoch nedokázal využiť. Chýbajúce potrebné vzdelanie, odborná prax len podčiarkuje nielen účelnosť vynaložených štátnych prostriedkov, ale i kvalitu tímu, o ktorú sa opiera pán minister pri tvorbe daňovej reformy.

Čo všetko dokumentujú tieto skutočnosti. Nuž, že správa štátu je v zlých rukách a že nemalé kontrolné útvary vo verejnom sektore sú úplne zbytočné. Kým jedni tvoria, produkujú a platia, druhí šafária a zneužívajú ich na deformáciu trhového prostredia nekalým sprístupnením štátnych objednávok podnikavcom síce bez podnikateľskej invencie, ale s gurážou deliť sa za nekvalitné služby a tovary o profit s koaličnou partokraciou. To, že služby či tovar nie sú dodané, alebo sú nepotrebné, podstatná je výška deficitu štátneho rozpočtu ako hlavného fetišu, ale ešte väčšmi je podstatný osobný prospech a tak tí, čo zákony pripravujú, ich sami ignorujú, ale ich plnenie pritom vyžadujú a dokonca kontrolujú. Preto niet na platy učiteľom, na vybavenie školám, na kvalitné zdravotné služby, na dostavbu Mochoviec, na ochranu pred povodňami, na primerané zaopatrenie v starobe a podobne.

Táto vláda razí tézu, že štát je zlý vlastník. Nuž áno, pri skorumpovanej vláde to určite platí. A tak nám v súčasnosti neostáva nič iné, len prenajať túto vládu súkromnej firme. Súkromná firma bude robiť účtovníctvo štátnej správe, aby bolo v súlade so zákonom, a zrejme môže i spravovať štátny majetok. Prenajmime jej teda poštu, štátne lesy, štátnu pôdu, štátne monopoly, správu daní a štátnych pohľadávok, správu poistných fondov, správu zdravotníckych zariadení, dajme jej na starosť privatizačné a štátne tendre, bude mať v prenájme i štátne školy. Slovom, prenajmime jej celý štát. Veru, to je program hodný pravicovej vlády a z veľkej časti naplnený v priebehu v posledných dvoch rokov. To málo, čo zostalo, koaličná zostava za pomoci šedej zóny a podľa pripraveného scenára, čo spolu schváli, rovnako ako nebude mať výhrady k mrhaniu štátnymi zdrojmi v roku 2003. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)