Středa 23. června 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásili pán poslanec Čaplovič, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť ďalších prihlášok. Pán poslanec Čaplovič, máte slovo, nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ja by som sa chcel skutočne, i keď nie som odborník v tejto problematike, poďakovať pánu kolegovi poslancovi Tiborovi Mikušovi, ako fundovane, odborne, profesionálne pristúpil k riešeniu tohto problému, aj k analýze správy, ktorá bola predložená do nášho parlamentu. Ukázal, že tieto správy, ktoré predkladáme do nášho parlamentu, samozrejme, i keď vzniká opozično-koaličný spor, treba o nich diskutovať odborne, profesionálne a že nám to len môže pomôcť. Hlavne v tejto oblasti, v oblasti energetiky, ktorú ja vnímam aj prostredníctvom toho, že sa stáva energetika prioritou priorít v oblasti samotnej Európskej únie a pevne verím aj v duchu tohto materiálu, tejto správy, aj tých názorov, ktoré tu predniesol pán poslanec Mikuš, stane sa skutočnou prioritou aj tejto vlády. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, my možno nemusíme si veľa ani nahlas hovoriť, my sme isté obdobie, keď som bola vo výbore pre životné prostredie, hodne komunikovali, a som rada, že ste povedali tie slová na záver o akomsi odpolitizovaní regulovaných cien a o rozhodovaní, pretože to tak nebolo a myslím si, že mnohé ceny energií, ktoré mali narásť aj v tom období od roku 1994, až možno do toho roku 2002, odkedy hovoríte, že došlo k odpolitizovaniu po vzniku úradu, mali byť zvyšované a boli by rovnomerne navyšované.

Ešte chcem povedať, že ak by sme všetko odvíjali, a možno aj práve táto práca úradu, ak by sa odvíjala od energetickej koncepcie, ktorá by bola zmysluplne urobená pre túto dobu, mohli by sme mať merateľnejšie pravidlá. Chcem teda povedať, že skutočne vďaka tomu, že tu funguje úrad, sa začínajú veci čistiť. A ešte snáď jedna poznámka, pretože ja si myslím, teda je to môj osobný názor, že je lepšie, ak by sme mohli prevádzkovať V1 po vážnej rekonštrukcii ešte nejaké obdobie, bolo by lepšie ako dobudovať tretí a štvrtý blok Mochoviec, pretože tam treba rátať s tým, že automaticky narastú aj ceny energií. Som elektroinžinierka, takže dovolím si trošku hovoriť, aby zas niektorí z kolegov nepovedali, že sa miešam do všetkého možného, takže rozumiem trošku aj tejto technike a v mnohom sa dá s vami súhlasiť, ale myslím si, že treba veľa času na odstránenie chýb, ktoré sa diali a možno sa ešte dnes dejú, a myslím, že je to v serióznych vzťahoch... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude pokračovať v rozprave pán poslanec Ševc. Len kvôli poriadku sa pýtam, pán poslanec Mikuš, chcete reagovať? Takže prosím vás, zapnite mikrofón ešte pánovi poslancovi Mikušovi a potom pán poslanec Ševc vystúpi v rozprave. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Mikušovi. Ešte chvíľočku vydržte.

T. Mikuš, poslanec: No, ďakujem pekne za reakcie pánu kolegovi, pani kolegyni. Naozaj je to o diskusii, o ochote počúvať a vymieňať si názory. Ďakujem za váš názor k V1. Naozaj sú tam oprávnené predpoklady a argumenty na to, aby táto elektráreň bola spoľahlivo prevádzkovaná možno aj ďalších 20 rokov. Naozaj je to tak. Čo sa týka tretieho a štvrtého bloku, je to trošku inak, ako hovoríte. Ja osobne si myslím, ale znovu je to vec diskusie. V každom prípade oceňujem to, že sa diskutuje, a oceňujem to, že predstavitelia strán, ktoré patria do protichodných táborov, sa začínajú zhodovať na niečom, čo sa dá nazvať bez príkras národnoštátnym záujmom. Ak budeme takto pokračovať, máme šancu urobiť niečo dobré pre Slovensko. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc, máte slovo, nech sa páči.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, samozrejme, ide o činnosť úradu. Mnohé veci, ktoré tu boli povedané, možno s nimi súhlasiť, aj ja som mal podobné otázky na vás, ale pani poslankyňa Sabolová ma zrejme predbehla v tom, že skutočne tu ide aj o sociálny rozmer, teda kto tú kontrolu bude robiť, ak nie daný úrad, ktorý má vymedzenie zo zákona. Samozrejme, ekonomicko-matematický model ktorý je daný pri vstupoch, je daný ekonomickými záujmami. Ale či chceme, alebo nechceme, má to dopad na spotrebiteľa a dalo by sa povedať, že je potrebné zrejme, a tá funkcia prognostického výhľadu samotného úradu je na mieste, či úrad uvažuje aj o takom momente, ako je sociálna únosnosť zvládnutia tej cenovej regulácie, ktorá je daná z pohľadu vstupov, teda výrobcov elektrickej energie. Mám na mysli konkrétne, samozrejme, my vieme, možnože úrad na to nemá natoľko ekonomické páky, aby mohol povedať, či zriadi nejakú novú kategorizáciu paušálov preto, aby mohol kategorizovať aj sociálne silnejšie, alebo sociálne slabšie, alebo spotrebiteľov, ktorí sú výrobcovia, alebo malospotrebiteľov. Stálo by za úvahu pozrieť sa aj do tohto problému, aby sme predišli niektorým otrasom, ktoré môžu nastať práve preto, že je avizovaná rôzna energetická kríza v budúcnosti. Vy ste, pán predseda, použili takú, v tom prognostickom výhľade, predstavu na rok 2005, zhruba 2 % že sa bude zvyšovať. Možnože to bude menej, možno že to bude viac, ťažko dnes povedať na základe tých vstupov, ale práve preto otázka stimulácie investícií, či táto cena, ktorá je daná, prognostikovaná, či vychádza proste zo záujmov len výrobcov, teda tých, ktorí majú zisk z toho, alebo je to reálny obraz stavu ekonomiky Slovenska. Ja mám teraz na mysli konkrétne, hovorí sa, neviem, ešte sa nikde nerozhodlo o dostavbe tej atómovej elektrárne Mochovce 3, 4, blok, či táto cena, tento dopad tých 2 % zahrňuje aj ten investičný stimul pre prípadnú dostavbu, nielen myslím teraz týchto dvoch blokov, ale možnože aj nejakých nových zdrojov, ktoré je potrebné, lebo vieme, že boli sme v eufórii malých vodných elektrární. Veterných elektrárni, termo nejakýchsi zdrojov a zrazu tá módna vlna nejako upadla a teraz stále všetko krútime okolo peňazí, teda nedostatkov investícii. Nedostatkov peňazí. Či tieto 2 %, ktoré sú dané v prognostických úvahách, keď hovoríme, že sme za dostavbu, len zo súkromných zdrojov, aby štát teda nedoplácal. Samozrejme, ťažko povedať, ale stálo by za úvahu sa zamyslieť nad tým, či prípadná dostavba alebo výstavba nových zdrojov neponesú so sebou aj nárast cien elektrickej energie. Samozrejme, že voda, stočné, mňa, v tomto momente, samozrejme, to nie je otázka úradu pre reguláciu, ale širšia, možnože ekonomická. My sme zaviedli teraz, že treba platiť aj za dažďovú vodu. A keď si pozrieme teraz, že strhli strechy, smršte a lejaky, na trenčiansku a aj niekde inde, že teda za tú vodu, čo mi urobila škodu, ja mám platiť. Treba skutočne sa zamyslieť nad tým, odkiaľ a z čoho všetkého chce štát získať do štátnej pokladnice peňazí. Preto si myslím, samozrejme to nie je vec úradu pre reguláciu, ale môže na tento moment tento úrad veľmi jasne poukázať práve z ekonomických hľadísk a z podstaty sociálneho charakteru spotrebiteľa. Nie je to jednoduchá záležitosť, lebo či chceme, alebo nechceme, musíme si brať, samozrejme, aj vývoj dopredu, teda prognostický vývoj, s tým názorom budeme zápasiť, či vôbec je schopná, či vytvára dostatok priestoru a možnosti naša slovenská ekonomika. Ja si myslím, že úrad sa zhostil tie tri roky, čo robí, že nezačal zle, že zrejme bude mať aj dostatok odvahy hovoriť aj do tejto sociálnej sféry, a preto si myslím, že treba len privítať tú snahu, ktorú robí, lebo správa dáva veľmi pekný obraz, ale aj naznačuje to, čo je medzi riadkami nedopovedané, a preto by bolo dobre, pán predseda, že by bolo aj dobre aj na tejto pôde povedať o vašich názoroch, poznatkoch a nedostatkoch, ktorých sa možnože a môžeme vyvarovať v budúcom roku. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc bol posledný v rozprave. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ševca. Myslím, že je to len chybné stlačenie tlačidla, pán Mikuš, páni poslanci Zubo, Juščík, Mikuš, Tibor, asi s faktickou poznámkou, však? Tak asi správne tlačidlo treba stlačiť. Nikto, končím možnosť ďalších prihlášok. S faktickými poznámkami k predchádzajúcemu vystúpeniu. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Mikušovi, jemu tam síce naskakuje niečo iné, ale, a dve minúty mu dajte. Lebo má len jednu minútu tam teraz.

T. Mikuš, poslanec: Stačí aj minúta a pol. Chcel by som povedať jedno. Ťažko si viem predstaviť, že úrad by mohol stanovovať sociálnu únosnosť cien, pretože tým pádom by sa dostal do oblasti politického rozhodovania. Som presvedčený, že treba udržať nezávislosť úradu a treba, aby úrad pokračoval v tom, čo mu je určené zákonom - stanovovať primeraný zisk jednotlivým subjektom, pretože len primeraný zisk môže zabezpečiť to, že v budúcnosti budú primerane udržiavané dané zariadenia a budú, samozrejme, primerane budované nové kapacity podľa potrieb celej krajiny. A mám na mysli aj, samozrejme, exportné potreby krajiny.

Ďalšia vec, pán predseda blahoželám k tomu, čo je napísané, a želám vám veľa úspechov v tom, čo ešte treba urobiť. Hlavne udržať úrad apolitický. To bola len minúta. Sú určité snahy odoberať vám kompetencie v oblasti vecnej regulácie, aj cenovej regulácie. Vážené dámy, páni, je mimoriadne dôležité, aby vecná a najmä cenová regulácia ostala v rukách nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Je to životne dôležité. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Zapnite, prosím, pánovi poslancovi Zubovi.

S. Zubo, poslanec: Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, len na dokreslenie celkovej situácie a potvrdenie slov mojich predrečníkov by som chcel vyjadriť presvedčenie, že, skutočne, prerokúvaná problematika bezprostredne súvisí s otázkami energetických zdrojov, ich včasného zabezpečenia a inovácie. Pretože bez realizácii týchto základných vecí nie je možné predstaviť si pre našu krajinu prijateľné zdroje, čo po stránke energetickej i po stránke materiálnej a finančnej a funkčnej. Preto si myslím, že v súvislosti s touto problematikou sa musíme vážne zaoberať otázkami jednak uchovania a predĺženia činnosti V1, a súbežne so zabezpečením predĺženia jej životaschopnosti, života i otázkami dobudovania tretieho a štvrtého reaktora v Mochovciach, pretože jedno bez druhého ťažko si viem predstaviť, vylúčiť, keď v súčasnosti svetové agentúry hovoria o bezprostredne veľkom náraste spotreby energetických zdrojov, aby Slovensko sa nedostalo do situácie, keď nebude schopné sebestačne zabezpečiť energetickú náročnosť, dá sa povedať svojej prevádzky, svojho života a budeme odkázaní na zvýšené energetické zdroje, na ich dovoz zo zahraničia, na čo isteže niektoré krajiny sa môžu tešiť, pretože na nás v tej zlej situácii, do ktorej sa môžeme dostať, zarobia. Myslím si, že v každom prípade, i keby to bolo o nejaký ten milión korún drahšie, dostavba trojky a štvorky Mochovce vždy z pohľadu ekonomického a strategického nás vyjdú výhodnejšie, ako by nás predstavovali náklady spojené s dovozom elektrickej energie. Preto sa prikláňame v tejto súvislosti k tomu chápaniu súvislosti s danou problematikou v súvislosti s dostavbou týchto elektrární. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Juščík...

M. Juščík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som chcel podporiť svojho predrečníka, ktorý predovšetkým svoje vystúpenie zameral a spomenul tu sociálnu otázku. Viete, sme v 21. storočí, a keď sa vrátim 50 rokov dozadu, tak som ja, keď som začal do školy chodiť, som sa učil pri petrolejke. Div sa svete, 50 rokov prešlo a dnes sa deti začínajú učiť znova pri petrolejke. Ja som aj starosta obce a príde za mnou otec a povie: "Vieš, starosto, požič, lebo nemám na uhradenie elektriky." Preto si myslím, že ta sociálna otázka musí tu byť. A preto, že odpolitizovanie, alebo nie je to politika, všetko to, čo robíme, je politika. A nedá sa povedať, že úrad, ktorý je o regulácii, je apolitický a tak ďalej. Je úradom z vôle a teda vôľa je politika a je teda politický tento úrad. By som bol veľmi rád, keby aj tento úrad, odmyslieť si to politikum či tak alebo tak, predovšetkým sa zameral na to, že sú aj malospotrebitelia, sú skutočne aj chudobní ľudia, ktorí nemajú na to, a majú deti a treba aj tam pomôcť. Preto neodlučujme, ale keď máme v ústave zahrnuté, že budujeme sociálno-ekologickú trhovú ekonomiku, aby sme prihliadali na to, že áno, to sociálne tam všade musí byť. To sociálne musí sprevádzať všetku činnosť všetkých úradov. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc s reakciou na vystúpenia svojich kolegov poslancov...

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem sa poďakovať za nejakú podporu, ktorá teda bola vecná, ale nemal som, pán kolega Mikuš, na zreteli teraz žiadnu politiku. Ekonomické nástroje sú ekonomické nástroje, ktoré sú určujúce, ale chcem len podotknúť, že aj zisk má sociálny rozmer ako ekonomická kategória. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predkladateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

J. Matuský, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Ďakujem. V úvode by som chcel konštatovať, že naozaj sme sa posunuli v našej spoločnosti veľmi, veľmi dopredu. Keď som predkladal správu za rok 2002 na tomto mieste, mal som veľmi malú dušičku, lebo to bol rok, keď sme pripravili veľmi závažné rozhodnutia. Vtedy naozaj sa dalo povedať, že bude veľký dopad na konečných spotrebiteľov. Toto všetko, dámy, páni, je za nami. Doby zvyšovania cien sú za nami. Skutočne, ja tu mám tabuľku, ktorá je spracovaná na základe časových radov údajov, a brali sa do úvahy reálne ceny vstupov. A tá tabuľka hovorí o tom, že do roku 2007 sa očakáva zvýšenie cien plynu a elektriny okolo 1,5 - 2 %. Podľa nás je to odhad pesimistický. Ale opakujem, to sú len vplyvy regulátora. To nie je vplyv iných okolností - dane a ďalšie veci. Samozrejme, ak sa zmení cena vstupov, bude to o niečom inom. Ak sa však zachovajú trendy, je možné očakávať, že tieto ceny budú také, ako som vyhlásil.

K tým vystúpeniam pánov poslancov. Som veľmi rád, že bola venovaná taká pozornosť našej správe. My sme ju dlho pripravovali. My sme sa snažili, aby bola dobre skoncipovaná, aby obsahovala všetko to, čo úrad vykonáva. Beriem poznámky pána Mikuša veľmi vážne. Na každej práci je čo zlepšovať a naozaj, tá správa by mohla byť možno komplexnejšia a možno inak preskupená.

Sú tu pripomienky dvoch druhov. Jedny, tie, čo naozaj sú v našej kompetencii, iné, čo je v kompetencii iných orgánov štátnej správy, najmä ministerstva hospodárstva. A je tu mnoho poznámok, mnoho činností, ktoré by som ja veľmi rád vykonával, ale ako regulátor ich vykonávať nemôžem, pretože by sa bila potom pozícia regulátora a pozícia politika. Preto aj úrad je orgán štátnej správy, ktorý nepodlieha vláde. Ja chodím so správou do parlamentu, nie do vlády. Je to preto, aby naozaj do cien sa dostávali len a len ekonomické vplyvy, nie politické. Aby regulácia bola konzistentná, vypočítateľná a nie konjunkturálna. Tak ako je volebné obdobie.

Teraz by som sa skúsil vyjadriť k niektorým pripomienkam. Ak by som nejakú zabudol, môžem dať odpoveď potom písomne, alebo sa môžeme stretnúť a môžem všetko vysvetliť.

Pani poslankyni Sabolovej, prechodné obdobie. Zákon o regulácii § 18 hovorí o tom, že šetrenie začaté pred účinnosťou zákona úrad dokončí podľa zákonov a vyhlášok platných pred jeho vznikom. To sme aj konali a naozaj, niektoré začaté konania správou finančnej kontroly sme potvrdili, niektoré nie. Stali sa aj také prípady, aj opačné. Problém, ktorý ste vy naznačili, je iný. To sú podnety, ktoré vznikli po vzniku úradu. Zistilo sa, že ani ministerstvo financií už nemôže, a my ešte nemôžeme. Bola snaha pri novele zákona o cenách túto legislatívnu medzeru odstrániť, dať niekomu kompetenciu. To sa aj stalo, len v zákone o regulácii sa nezrušila jedna klauzula, a tým pádom my nemôžeme začať konania k regulácii cien pred rokom 2003. Ale robíme teraz novelu zákona o regulácii a pokúsime sa tam dať taký paragraf, aby to bolo možné. Len obávame sa, že tie cenové rozhodnutia, ktoré vykonalo ministerstvo financií, presnejšie okresné úrady, lebo ministerstvo delegovalo cenovú reguláciu na okresné úrady, že po troch rokoch nebudú existovať dokumenty, že nebude pomaly čo kontrolovať. To je ten problém, že okresné úrady zanikli, a nevieme, ani kde sa nachádza agenda, ale pokúsme sa všetky podnety sťažovateľov riešiť, ak nám to zákon umožní.

Výkon dohľadu. Skutočne, odbor kontroly dohľadu je veľmi silný. Tie štyri pracoviská, čo som spomínal vo svojom vystúpení, vznikli najmä preto, lebo máme obrovské množstvo podnetov, sťažností. Je racionálnejšie a hospodárnejšie mať kontrolu vonku a priamo na mieste prichádzať do podnikov na kontroly. Zákon popisuje, čo je povinný držiteľ licencie vykonať. Ak zistíme, že nekoná tak, ako mu to zákon ukladá, alebo jeho povinnosti o licenciách, dostáva pokutu a musí stav napraviť.

Oddelenie účtovníctva je dané zákonom o energetike. Od roku 1998 je povinnosť oddeliť účtovníctvo na činnosti regulované a činnosti neregulované. Žiaľ, nie je to tak. Nie je to tak najmä u tých veľkých spoločností, pretože toto oddelenie je dosť finančne náročné, lebo oddeliť účtovníctvo na činnosti vo veľkom podniku je zložité. To znamená kúpiť nový softvér, to znamená spraviť ďalšie opatrenia, ale nám ako zástupcom štátu, my na to nejaký veľký ohľad neberieme. Je to subjekt, ktorý je povinný niečo vykonať. A my sa ho cez pokuty snažíme sa donútiť k tomu, aby to vykonal. Aj všetci ostatní. Je veľa tých, sú to aj súkromné spoločnosti, sú to aj pološtátne, lebo už máme väčšinou pološtátne a aj tam sú isté problémy. Neviem, či som odpovedal, pani poslankyňa, na všetky otázky.

Pán Mikuš, veľmi oceňujem vašu analýzu našej správy. Naozaj svedčí o tom, že túto problematiku ovládate, že ste odborník na energetiku. Najmä ma tam zaujala jedna veta, ja som aj zdôrazňoval tiež v minulosti, že tá regulácia by mala vniesť poriadok do cien. To znamená, že tí, čo vyrábajú a dodávajú, by mali mať zaplatené za svoju činnosť. Ak nie, stane sa to, čo sa stalo v Kalifornii. Celý systém skolabuje. To súvisí aj s tými kapacitami. Ja som zástanca liberalizácie. Robím všetko pre to, aby tí, čo vyrábajú, aby tí, čo majú licencie na obchodovanie, mohli obchodovať, aby slovenské elektrárne, ak majú prebytok, mohli ho vyviezť. Len viete, je tu priepustnosť cez hranice, straty, to nie je všeliek na dostatok elektriny. My naozaj musíme mať zdroje doma. A je tu ešte jeden moment. My ak nebudeme mať domáce zdroje, budeme mať problém s udržaním chodu našej sústavy, pretože tá potrebuje takzvané podporné služby, a tie sa doviezť nedajú. Áno niektoré sa dajú doviezť, ale nie všetky. Prosím vás, točivý výkon musí byť doma, aby bola podporná služba, ktorá zaistí, že tú elektrinu doma budem mať každý večer, celý večer, aj na druhý deň, a to naozaj súvisí aj s tým, aké zdroje tento štát chce podporovať pri budovaní. A to je zase otázka zákona o energetike a najmä koncepcie štátu v energetike. To znamená, aké podporné programy chce štát mať. Chce podporovať výrobu elektriny len z jadra? Alebo mieni podporovať aj výrobu energie, elektrickej, z obnoviteľných zdrojov? Ak áno, to musí byť jasne napísané. Môžem naozaj konštatovať, že minister hospodárstva začal práce na koncepcii. Týchto prác sa zúčastňujeme a máme možnosť tým pádom tlmočiť svoje predstavy tak, aby sme zaistili svoje poslanie, a to je zaistenie bezpečnostnej dodávky energií konečným spotrebiteľom.

Ja skúsim, pán poslanec, prebehnúť vaše vyjadrenia. Filozofia stanovenia primeraného zisku. To je veľmi dobrá otázka, dostávam ju dosť často, preto mám aj tu pripravenú odpoveď. Stanovovať priemerný zisk v prirodzených monopoloch je veľmi dôležité. Tam, kde je konkurencia, tam sa zisk generuje konkurenciou. Ten, kto má dobrý tovar, dobrú službu, môže vytvárať zisk desiatky percent. Ak je konkurencia, sú viacerí, dvaja, traja, piati dodávatelia, zisk je potom taký veľký, ako je ochotný zaplatiť spotrebiteľ. Tam, kde konkurencia nie je, a to sú tie prirodzené monopoly, najmä v energetike, tam musí regulátor nahradiť trh a povedať, toto sú náklady ekonomicky oprávnené a toto je miera zisku, ktorú môže dosiahnuť. Tých metód je niekoľko. Vo svete najviac používaná metóda je takzvaná metóda VACC, je to metóda, ktorou sa stanovuje vážený priemer nákladov na vlastný a cudzí kapitál. Je to metóda veľmi často používaná tam, kde naozaj treba umelo generovať nejakú mieru zisku. Úrad v tomto prípade musel určiť kapitálovú štruktúru regulovaných subjektov. Musel určiť náklady dlhu a musel určiť náklady na vlastný kapitál. My sme vychádzali z obvyklých postupov v iných podobných regulovaných subjektoch vo svete. Takže metóda je tá istá a výsledok by mal byť porovnateľný s inými regulovanými subjektami, ktoré sú podobné ako naše regulované subjekty. Tento zisk nám umožňuje to, aby sa dosiahla racionálna návratnosť kapitálu, ktorý sa vkladá do podnikania v energetike. Stačí toľko? Môžem to "pojednanie" celé poslať.

Náklady ekonomicky oprávnené. Úrad vydáva výnosy a tam je striktne napísané, ktoré náklady sú ekonomicky oprávnené a ktoré nie. A úrad dbá a kontroluje, či naozaj v tých cenách sú len tie náklady, ktoré sú ekonomicky oprávnené. To vedia presne regulované subjekty. A mali sme niekoľko vážnych sporov, až vyhrážky žalobami na súd. Dokonca jeden subjekt nás aj zažaloval na Ústavnom súde, lebo sme neuznali niektoré položky. Jednoducho, toto je naša predstava o tom, ktoré náklady môžu byť v cenách. A my z týchto predstáv neustúpime ak, samozrejme, subjekt nás nepresvedčí, že istá položka nákladov je nevyhnutná na to, aby mohol vyrábať a dodávať energie.

Čo sa týka tých služieb, konzultačných, pre nových investorov. Naozaj to bol veľký problém a ste si iste všimli, že všetci sa obracali na ministra hospodárstva, lebo náklady na služby, konzultačné, nie je položka, ktorá je v nákladoch ekonomicky oprávnených. V nákladoch, ktoré sme dostali na schválenie, na stanovenie maximálnej ceny, táto položka nebola. To znamená, že ak si toto vyplatili, ak si tieto služby vyplatili, tak len na úkor čistého zisku. Ak by sa pokúsili o to, aby sa dostala niektorá časť do nákladov, oprávnených, musia to zdôvodniť, že takáto služba bola nevyhnutná na to, aby mohli vykonávať regulovanú činnosť. A ja si myslím, že budú mať veľký problém to odôvodniť! Veľký problém.

Intervencie v prípade prudkých zmien cien energií. My sme s tým počítali, pretože život je košatý a nikto nevie, aká bude cena plynu, ropy za päť mesiacov. Mám rýchlejšie? (Hlasy v rokovacej sále.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračujte, pán predseda, v pokoji pokračujte.

J. Matuský, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví: Aha. Takže my sme s tým počítali a, samozrejme, v tom vzorci, ktorý stanovuje maximálny príjem regulovaného subjektu, je jeden koeficient, Z, ktorý je tam preto, že ak sa zmení napríklad cena plynu na svetových trhoch, že klesne, alebo stúpne, regulovaný subjekt nás požiada o zmenu ceny. Ja som spomínal, že už v tomto roku sa možno dočkáme prvej zmeny v rámci regulačného roku. Zistilo sa, že jeden subjekt má väčšie príjmy, než sme mu umožnili. Očakávame, že v najbližších týždňoch nás požiada o zmenu rozhodnutia a cena elektriny klesne. Asi nie príliš veľa, lebo je to subjekt, ktorý sa podieľa na celkovej cene len piatimi percentami, ale aj tak tam dôjde k poklesu ceny, ktorá sa môže prejaviť u tých veľkých odberateľov, ktorí sú pripojení priamo na veľmi vysoké napätie. Emisia, obchodovanie, ak sa táto položka objaví v príjmoch regulovaného subjektu, je pre nás zaujímavá, lebo obsahuje príjem tohto subjektu a my s ním potom kalkulujeme v cene.

Reštrukturalizácia regulovaných podnikov. Samozrejme, regulácia je tak postavená, aby tlačila na reštrukturalizáciu. To znamená, že metóda regulácie, ktorá sa volá regulácia obmedzením výnosnosti, práve tlačí subjekty k tomu, aby podnikali racionálne. Je ich vecou, či niečo zrušia, či si nejaké služby budú kupovať. Jednoducho, oni sa musia zmestiť do nákladov, ak chcú vytvárať pre nich určený zisk. A metóda regulácie napríklad pre Slovenský plynárenský priemysel je postavená tak, že ich vlastné náklady musia každý rok klesnúť o 2 %, ak chcú dosiahnuť tú mieru zisku rovnakú ako v roku predchádzajúcom.

Navýšenie cien v prospech distribútorov. Ja mám pred sebou tabuľky, ktoré hovoria o tom, ako sa vlastne ceny zmenili v roku 2003. Naozaj tam došlo k nárastu a najväčší bol u distribúcie. Pán poslanec, máte pravdu, tam ten nárast bol najväčší. Na tom náraste, celkovom, sa výroba, to znamená Slovenské elektrárne, podieľali piatimi percentami, prenos 1 % a distribúcia 12 %. Je to tak, tam ten nárast bol najväčší a bolo to z toho dôvodu, že tam sa asi najmenej príjmov na tom konci dostávalo. To bol aj ten problém v Kalifornii, že práve na tom konci, na tom konci sa nedostávali príjmy, ktoré tieto subjekty potrebujú na to, aby mohli efektívne podnikať. Bolo to analyzované, bolo to zvažované a v čase nasadenia regulácie všetky informácie svedčili o tom, že takáto úprava cien je nutná na to, aby aj distribúcia fungovala spoľahlivo.

K nákladom, uviaznutým, snáď toľko, že je to naozaj zložitý problém a komplexný, ja mám niekedy dojem, že tam sa pletú dva pojmy, náklady utopené a náklady uviaznuté, lebo je rozdiel v týchto nákladoch. Ak jeden ide podnikať, musí niečo vybudovať. Ak odíde z trhu, tak je to jeho náklad utopený. Sú potom iné náklady, ktoré sú spôsobené zlým rozhodnutím štátu. To sú naozaj tie náklady uviaznuté a tam je potrebné, aby o tom štát rozhodol, aby aj zabezpečil umorovanie týchto nákladov niektorou z metód, ktoré sú vo svete obvyklé. Tých metód je niekoľko, je ich možné nechať zaplatiť investorom, to znamená, že je nejaká cena podniku, sú nejaké náklady uviaznuté, o to sa cena podniku zníži a máme pokoj. Sú iné metódy, keď sa náklady umorujú dlhú dobu, trebárs 20 rokov nejakou malou sumou. Záleží na tom, či vláda uprednostní prínos peňazí do rozpočtu, okamžitý, alebo iným spôsobom umorovanie nákladov, uviaznutých. Ja aplikáciu maximálne urýchlim.

Ďalej pán Mikuš tu vymenoval niekoľko bodov, ktoré by bolo potrebné riešiť. Áno, ja s ním súhlasím, ale zase platí to, čo som povedal, niektoré sú naozaj naša pôsobnosť a budeme sa nimi zaoberať, iné je pôsobnosť ministerstva hospodárstva a budeme tlmočiť naše predstavy o tom, že túto vec treba riešiť. Mňa tam zaujala jedna vec, pán Mikuš. Tepelné dispečingy. Ja som práve spomínal, že úrad vytvoril štyri pracoviská v sídlach vyšších územných celkov. Ten úmysel bol dvojvrstvový. Prvý - úspora určitých nákladov na cestovanie a ten druhý - prenesenie zodpovednosti za reguláciu tepelnej energetiky priamo vo vyšších územných celkoch, lebo výroba tepla, to nie je celoštátny monopol. To je monopol miestny a tam nech si rozhodujú o tom, aká bude štruktúra výrobcov tepla, aké budú mať siete, či budú prepojené a aké budú ceny. Štát, to sme my, my vytvoríme nástroje, to znamená zákon, výnosy, vyhlášky a tá realizácia by mala byť u nich, tých vyšších územných celkov. Samozrejme, to je predstava, moja, ktorá sa nemusí zhodovať s predstavou vlády.

Pán Ševc, sociálny rozmer regulácie. Naozaj nie je to v náplni Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, lebo my sme inštitúcia, ktorá má regulovať ekonomicky, nie sociálne. To robila vláda a vieme, kam to došlo. Napriek tomu sme spracovali projekt Dopad zmeny taríf na nízkopríjmové domácnosti. Bolo to podporené Svetovou bankou, tento projekt bol hodnotený veľmi vysoko, lebo analyzoval, čo sa stane, ak v nejakom štáte ako Slovensko sa skokovo zmenia ceny, ako to dopadne na tie nízkopríjmové domácnosti. A bol to návrh opatrení pre vládu ako tento dopad má riešiť. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny tieto podklady dostal a myslím, že niektoré momenty z tohto projektu zakomponoval do svojich dokumentov. Pán predsedajúci, to je asi všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Keď hovoríte k Národnej rade, máte priestor hovoriť, ak ste vyčerpali tému, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Pán poslanec Janiš, nech sa páči, ako spravodajca máte priestor.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Osobne som neočakával takú diskusiu a takú podnetnú diskusiu pri správe o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Tú tému tu nadhodil pán poslanec Mikuš preto, lebo pozvoľna prešiel k veľmi aktuálnej a zaujímavej téme, energetická politika a surovinová politika. Ja si dovolím súhlasiť s jednou časťou veľmi otvorene, že politici a politika krivila podmienky, v ktorých sa pohybovala slovenská energetika, preto aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mohol vzniknúť rádovo a rádovo oveľa skôr a na druhej strane, treba si chrániť jeho nezávislosť tak, aby tie odborné názory a odborné skupiny prevládali nad tými inými.

Dovolím si ešte takú maličkú pripomienku, ak dovolíte, pán kolega Ševc, že sociálne únosné ceny verzus Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Najhoršia, najnespravodlivejšia sociálna politika je politika, ktorá sa robí cez dane a cez rôzne ceny pre rôzne príjmové skupiny. Najnespravodlivejšia je preto, že keď sa pomôže tým chudobnejším, tak sa zároveň pomôže aj tým, ktorí absolútne nie sú odkázaní na nižšie ceny v energetike alebo na nižšie dane. To treba riešiť cez sociálne zákony.

A čo sa týka tej dažďovej vody, áno, platíme aj za túto vodu, platíme za to, že voda z pevných plôch, ktorých sme vlastníkmi, ide do kanalizácie a do čističky a prevádzka týchto vecí tiež niečo stojí, ale neplatíme to štátu, platíme to akciovým spoločnostiam, ktoré dnes sú už vo vlastníctve obcí a miest. Ďakujem vám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem dnešné rokovanie Národnej rady.

Chcem vás len, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, informovať o tom, že pokračujeme zajtra vo štvrtok 24. júna o 9.00 hodine ráno bodom č. 38 - vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 634/1992 Zb., tlač 603, a potom pokračujeme ďalej bodmi 39, 40 a tak ďalej a k tým správam, ktoré sme mali pripravené, sa potom vrátime. Takto podľa programu budeme pokračovať ďalej.

Za dnešný deň vám ďakujem, želám krásny, pekný večer a dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 18.55 hodine.)

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP