B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Mikuša, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch. Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady k prerokovaniu správy vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období, ktorú máme pod tlačou 744.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 765 z 9. júna 2004 pridelil správu vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady 12 výborom Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenom termíne.
Gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, k správe o plnení uznesení vlády v tomto volebnom období nedostal iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnej správe zaujalo stanovisko pre Národnú radu zobrať na vedomie 11 výborov, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a výbor pre pôdohospodárstvo, ktorý zároveň pridal ešte dve konštatačné uznesenia, ktoré máme v spoločnej správe pod bodmi A, B.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, nakoľko podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nesúhlasila s ním potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu vlády Slovenskej republiky o plnení uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období zobrať na vedomie
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, pán predseda výboru, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi celkom úvodom povedať, že po tej formálnej stránke musím skonštatovať, že za každý rezort alebo za každý ústredný orgán štátnej správy, ktorému bolo smerované uznesenie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, je to vyhodnotenie rozdielne. Je použitá aj iná metodika, aj iná formulácia. Nepovažujem to za dobré riešenie. Je to dôkaz toho, že na Úrade vlády pozbierali všetky stanoviská z jednotlivých rezortov a spravili k tomu veľmi krátky komentár. Je to zlé predovšetkým z hľadiska prehľadnosti plnenia tých úloh. Niekde tie úlohy sú vymenované a je v textovej časti uvedené, akým spôsobom sa plnili. Niekde teda je len číslo toho príslušného uznesenia. Takže musím skonštatovať, že tento materiál nie je dostatočne prehľadný a nemá jednotnú metodiku, čo, si myslím, by sa nemalo stávať vo väzbe na to, že tento materiál si vyžiadala Národná rada Slovenskej republiky svojím osobitným uznesením.
Pokiaľ sa týka niektorých vecí, a už som to tu spomínal na pléne Národnej rady Slovenskej, republiky, je v tom vyhodnotení plnenia uznesení niekoľko vážnych rozporov. Ak ako predkladateľ je pán podpredseda vlády a minister financií pán Ivan Mikloš, tak mi dovoľte povedať niekoľko konkrétnych príkladov, pokiaľ sa týka Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vo väzbe na to aj výbor pre pôdohospodárstvo navrhoval, aby malo uznesenie aj svoju konštatačnú časť, to znamená pri vyhodnotení konštatačnú časť v tom smere, že náš výbor sa predovšetkým venoval uzneseniam, ktoré plénum uložilo ministerstvu pôdohospodárstva prostredníctvom vlády. A tam sme konštatovali, že ministerstvo pôdohospodárstva pri plnení úloh prijatých Národnou radou Slovenskej republiky postupuje dôsledne a dostatočne aktívne spolupracuje s výborom. Pri vyhodnotení plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v rezorte ministerstva financií je niekoľko zásadných nepresností, ktoré poukazujú na nedôsledné vyhodnotenie plnenia úloh a odporúčaní Národnej rady Slovenskej republiky.
Taký konkrétny príklad, ale o tom budem hovoriť teda podrobnejšie až v ďalšom bode, ale využívam teda prítomnosť pána ministra, je uznesenie Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003, kde Národná rada odporučila vláde Slovenskej republiky v štátnych rozpočtoch Slovenskej republiky na roky 2004 až 2006 dodržať objem doplatku priamych platieb pre poľnohospodárov Slovenskej republiky do výšky 55, 60 až 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie. Je tu spôsob zabezpečenia: Vláda konštatuje, že úloha bude riešená pri schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu. Tak takéto vyhodnotenie úlohy ja považujem za neprimerané, pretože vieme, ako vláda rešpektovala toto uznesenie v rozpočte v roku 2004 a poznáme východiská návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005.
Ja už som tu spomínal ďalšiu konkrétnu úlohu. A bola to úloha spoločná pre ministerstvo financií a ministerstvo pôdohospodárstva zabezpečiť pre potreby Intervenčnej poľnohospodárskej agentúry zdroje vo výške 800 mil. Sk (184 mil. korún zrušením viazania rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, 250 mil. Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu). Tuná vláda konštatuje, že úloha je splnená. Nuž, dámy a páni, vzhľadom na to, že Národná rada Slovenskej republiky aj prostredníctvom teda práce výboru pre pôdohospodárstvo sledovala plnenie tejto úlohy, tak viac-menej táto úloha bola uložená plénom Národnej rady vláde Slovenskej republiky ešte raz. Bola síce zúžená a týkala sa len problematiky zrušiť viazanie rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva pre rok 2003 vo výške 184 mil. Sk. Takže časť uznesenia, kde toto požadujeme, nám vláda pri vyhodnotení oznamuje. Vláda konštatuje, že úloha bola splnená. V tej konkrétnej veci, ktorú som ja spomínal, je spôsob zabezpečenia: Vláda nesúhlasí s plnením tejto úlohy. Tu vidím tú nedôslednosť. Na jednej strane nám v plnení oznamujete, že táto úloha bola splnená, a pri uznesení, ktoré je identické a tvorí len časť toho prvého uznesenia, nám oznamujete, že vláda s plnením tejto úlohy nesúhlasí.
Rovnako teda je pre mňa prekvapujúce, že je to 9. uznesenie v poradí, ktoré bolo uložené vláde Slovenskej republiky a prostredníctvom vlády ministerstvu financií, a to uznesenie sa týkalo požiadavky predložiť legislatívny návrh na zrušenie dane z pôdy už od roku 2005. Toto uznesenie nakoniec bolo prijaté najskôr vo výbore a potom v pléne Národnej rady Slovenskej republiky predovšetkým z toho dôvodu, že je teda táto záležitosť riešená aj v programovom vyhlásení vlády, je riešená aj v tej aktualizovanej Koncepcii agrárnej politiky. A keď sme v pléne Národnej rady kedykoľvek diskutovali o tom, že odvetvie poľnohospodárstva je jediné, kde sa zvyšuje daňové zaťaženie aj priame, teda prostredníctvom dane z príjmu, aj nepriame, prostredníctvom dane z pridanej hodnoty, tak, pán minister, aj vašimi nám bolo odpovedané, že vláda Slovenskej republiky uvažuje v daňovej reforme zrušiť daň z pôdy. Vzhľadom na to, že náš záujem bol, aby to bolo čím skôr, tak sme v januári tohto roku požadovali, aby ten legislatívny proces sa naštartoval a aby táto ambícia, predsavzatie vlády v programovom vyhlásení aj v daňovej reforme, mohla byť splnená a naplnená od 1. 1. 2005. Tak vláda nám pri plnení alebo pri odpočte plnenia tých našich požiadaviek oznamuje spôsob zabezpečenia: Vláda nesúhlasí s plnením tejto úlohy. Takže ja už naozaj neviem sa teraz celkom v tom vyznať, či platí to, čo sa v koncepcii daňovej reformy písalo, či platí to, čo pán podpredseda vlády tu v Národnej rade ste niekoľkokrát povedali, alebo či teda definitívne platí to, čo je v tom plnení k tomu uzneseniu uvedené. Mám na mysli uznesenie č. 18 z roku 2003, ako som už spomínal, z 28. januára.
Ja som si teda ako príklad vybral len teda ministerstvo financií vzhľadom na to, že teda pán minister je súčasne predkladateľom tohto návrhu. A pri tejto príležitosti, dámy a páni, musím to skonštatovať a budem to dnes ešte pravdepodobne niekoľkokrát opakovať.
Odsek 1 v čl. 114 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí, akú má kompetenciu Národná rada Slovenskej republiky vo vzťahu k vláde. Tie moje príklady, ktoré som tu uviedol, sú dôkazom toho, ako Národná rada Slovenskej republiky túto ústavnú kompetenciu využíva na to. To znamená, že Národná rada Slovenskej republiky rezignovala na kontrolu vlády Slovenskej republiky v oblastiach, ktoré sa týkajú bezprostredne Slovenskej republiky, ale na druhej strane prijímame ústavný zákon, prostredníctvom ktorého máme ambíciu kontrolovať vládu nevykonateľným spôsobom v oblasti zahraničnej politiky. Mám na mysli predovšetkým teda oblasť európskych záležitostí.
Vážené dámy a páni, ja teda na záver môžem konštatovať, že napriek tomu teda, že v tom odpočte plnenia úloh je niekoľko vážnych nepresností, ktoré by v takomto dokumente, ktorý prerokováva plénum Národnej rady, nemali byť, nezostáva mi nič iné, len konštatovať, že je to po prvýkrát, tak ako to povedal pán podpredseda vlády, keď nám vláda dáva istý kompletný odpočet toho, čo splnila alebo nesplnila v súvislosti s uznesením pléna Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho pohľadu teda tú skutočnosť hodnotím pozitívne. Na druhej strane pri tejto príležitosti veľmi jasne a zrozumiteľne konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky čl. 114 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neuplatňuje podľa mojich predstáv, na kontrolu vlády v oblastiach Slovenska rezignovala a na kontrolu vlády v európskych záležitostiach prijíma ústavný zákon, ktorý je podľa môjho názoru v podmienkach parlamentnej demokracie nevykonateľný. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, začnem tým, že veľmi súhlasím s tým, čo ste povedali na záver, že ten zákon, ktorý prijala Národná rada ohľadom kontroly vlády v Európskej únii, je nevykonateľný. Súhlasím s tým.
Ale čo sa týka toho, čo ste povedali k tomu materiálu, ktorý predkladám. Ospravedlňujem sa, ak je ten materiál nedostatočne prehľadný a nemá jednotnú metodiku, budem tlmočiť Úradu vlády, aby sa to zlepšilo v budúcnosti, aby to tak nebolo.
Vysvetlenie k tým veciam, na ktoré ste poukazovali, pán poslanec. Je na prvý pohľad naozaj nekonzistentné to vyhodnotenie tých úloh ohľadom viazania, ohľadom Intervenčnej agentúry, ale vysvetlenie je v tom, ale malo to byť nadpísané presnejšie, že tá úloha v uznesení č. 18 sa zaoberá len viazaním, kým tá úloha v uznesení č. 11 sa zaoberá nielen viazaním, ale aj presunom z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu do Intervenčnej agentúry. A pokiaľ si dobre pamätám, bolo to tak, že vláda súhlasila s tou časťou, s tým presunom z rezervného fondu, ale nesúhlasila so zrušením viazania. Čiže preto správne malo byť pri tom vyhodnotení tej širšej úlohy, že časť bola splnená a časť nebola splnená, lebo vláda s ňou nesúhlasí, a potom by tam nebola ani nekonzistentnosť.
Čo sa týka dane z pôdy. Nie všetko, čo nakoniec bolo schválené v zákonoch, bolo presne podľa koncepcie. Napr. v koncepcii bolo napísané, že daň z nehnuteľnosti sa zmení len na daň z pozemkov, k tomu nedošlo, bolo v koncepcii napísané, že spotrebná daň z alkoholu sa bude zdaňovať podľa obsahu alkoholu jednotne pri rôznych alkoholických nápojoch, k tomu tiež nedošlo, jednoducho preto, že nakoniec sa schvaľujú zákony tu a sú schválené v tej forme, v akej sa nájde politická vôľa a väčšina v Národnej rade, a inak to nemôže by ť ani podľa ústavy.
A dovoľte mi teda uzavrieť vaše hodnotenie toho, či parlament podľa vášho názoru rezignoval alebo nerezignoval na kontrolu vlády, a aj vyjadriť sa k tomu, čo je možno najcitlivejšie, že sú prípady, že vláda nemôže akceptovať odporúčania Národnej rady a plní tieto úlohy. Je to jednoducho preto, že ak by s nimi musela súhlasiť, tak by som to možno presnejšie povedal, potom by bola podľa môjho názoru porušená ústava, lebo ústava v čl. 119 jasne hovorí, že vláda rozhoduje o návrhoch zákonov, o nariadeniach vlády, o programe vlády a d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Takže ak by tá interpretácia mala byť taká, aká vyznela z vášho vystúpenia, že vláda to jednoducho musí akceptovať a že keď to neakceptuje, parlament abdikuje na svoju kontrolnú úlohu, tak potom by podľa môjho názoru bola porušená Ústava Slovenskej republiky. Teraz porušená nie je, aj keď si uvedomujem ten istý konflikt v tom zmysle, že keď plénum niečo, nejaké odporúčanie schváli a vláda to nevykoná, tak z toho môžu vyplynúť isté konzekvencie, samozrejme, v rámci ústavy. Ale treba tiež povedať, že v postavení menšinovej vlády zrejme týchto nezhôd alebo nie rovnakých názorov na to, čo je potrebné a možné, asi bude viac, ako ich bolo v minulosti. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k rokovaniu o bode, ktorým je
analýza dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami (tlač 733).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 733a.
Materiál uvedie podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán minister.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, materiál, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady, vypracovalo ministerstvo financií na základe uznesenia vlády č. 177 zo dňa 3. 3. 2004. Ministerstvo financií analýzu rozšírilo aj o problematiku nelegálneho trhu s liehom a liehovinami popri analýze trhu s tabakovými výrobkami vzhľadom na to, že pri týchto dvoch komoditách podliehajúcich spotrebným daniam ide o podobnú problematiku s výrazným dopadom na príjmy štátneho rozpočtu.
Cieľom predkladanej analýzy je zhodnotiť súčasnú situáciu v oblasti nelegálneho dovozu a predaja tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín a informovať o prijatých a navrhovaných opatreniach na minimalizáciu týchto nelegálnych negatívnych aktivít.
Analýza dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami je rozdelená do 3 častí. V 1. časti je zhodnotená situácia v oblasti nelegálneho dovozu a predaja tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín a na základe poznatkov daňovej a colnej správy Slovenskej republiky sú opísané najčastejšie formy nelegálnych aktivít pri týchto komoditách. V 2. časti analýzy sú uvedené doposiaľ prijaté opatrenia na obmedzenie nelegálneho dovozu a predaja tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín a 3. časť analýzy je zameraná na informovanie o ďalších navrhovaných opatreniach. V rámci prijatých opatrení v oblasti legislatívy boli schválené zákony o spotrebných daniach s účinnosťou od 1. 5. 2004, ktoré vytvárajú legislatívny rámec na minimalizovanie nelegálnych aktivít v oblasti dovozu a predaja tabakových výrobkov, liehu a liehovín. Do zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a zákona o spotrebnej dani z liehu boli zapracované viaceré účinné kontrolné mechanizmy používané v členských krajinách Európskej únie, ktoré umožnia efektívnejšiu kontrolu a správu spotrebnej dane z tabakových výrobkov a spotrebnej dane z liehu. V oblasti správy spotrebných daní je kľúčová dôsledná kontrola vrátane pravidelnej fyzickej kontroly a vzájomná spolupráca a výmena informácií medzi colnými správami. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím teraz povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu Imricha Hamarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a ospravedlňujem sa za maličké meškanie. Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a ostatných výborov, ktoré prerokúvali túto správu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor v súlade so zákonom o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podáva túto správu výborov o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 757 zo 7. júna 2004 pridelil analýzu dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami (tlač 733) týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali analýzu v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania k analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami, iné stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnej analýze zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky analýzu zobrať na vedomie zaujali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 412 z 15. júna 2004, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 375 zo 17. júna 2004, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 264 zo 17. júna 2004 a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 212 zo 17. júna 2004.
Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky komplexnú analýzu týchto dopadov vo vzťahu k zmene legislatívy spotrebnej dane z tabaku, tabakových výrobkov, liehu a liehovín.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto analýze v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky analýzu dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami zobrať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k analýze dopadu nelegálneho trhu s tabakom, tabakovými výrobkami, liehom a liehovinami bola schválená uznesením gestorského výboru č. 407 zo dňa 23. júna 2004.
Výbor zároveň určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo a doporučujem otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.
Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu, ktorým je
informácia o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska (tlač 680).
Dávam teraz slovo ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsoltovi Simonovi, aby túto informáciu uviedol teraz na pôde Národnej rady. Nech sa páči, pán minister.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uznesenia Národnej rady č. 627/2003 z 11. novembra 2003 bod B.7. k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve Slovenskej republiky 2003 predkladám na rokovanie Národnej rady informáciu o plnení uznesenia Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska prijatého na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Uznesenie Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska zabezpečila vláda svojím uznesením č. 541 z 2. júla 2003 a nesúhlasila len s úlohou v bode B.3., pričom ministerstvo pôdohospodárstva aj napriek nesúhlasu vlády tento bod zabezpečovalo. Týmto uznesením zároveň vláda Slovenskej republiky určila zodpovednosť gestorov za plnenie jednotlivých bodov petície. Plnenie úloh v priebehu roka 2003 vyplývajúcich z predmetnej petície je uvedené vo vlastnej informácii po jednotlivých bodoch B.1. až B. 6., ako prijala v uznesení Národná rada Slovenskej republiky ich a gestorov ich zabezpečovaní. Úlohy B.1., B.2., B.3a, B.5. a B.6. boli zabezpečované Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Z pohľadu ministerstva pôdohospodárstva k plneniu týchto úloh v roku 2003 ešte dodávame. Úloha B.1. Dohoda o pristúpení umožňuje v roku 2004 výšku priamych platieb do úrovne 55 %, z tohto 25 % z prostriedkov Európskej únie a doplnenie 30 %, pričom okrem štátneho rozpočtu na toto doplnenie môžu byť použité aj prostriedky z Plánu rozvoja vidieka. V zmysle čl. 33h nariadenia Európskej únie č. 1257/1999 počíta pre rok 2004 s príspevkom Spoločenstva 25 % z Plánu rozvoja vidieka. Tento podiel je upravený v dokumente Plánu rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý bol 13. mája 2004 predložený Európskej komisii do Bruselu na odsúhlasenie. Z tohto dôvodu dôjde k navýšeniu objemu priamych platieb o 5 %, cirka o 315 mil. korún, a teda úroveň priamych platieb sa priblíži k 55 %. Uvedené sa v súčasnosti rieši medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom financií. Preto považujeme túto úlohu za splnenú. Úlohy B.2., B.3a sú tiež splnené. Úloha B.5. sa plnila. Na internetovej stránke ministerstva pôdohospodárstva je komplexná správa o činnosti Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, kde je hodnotené aj konkrétne zabezpečenie kontroly fytosanitárnych a zooveterinárnych opatrení za rok 2003. Úloha B.5. tiež je splnená. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zabezpečilo úlohu B.3b, na základe listu ministra hospodárstva č. 622/2004 zo dňa 11. marca bol odpočet v plnom znení zapracovaný do textu informácie. Taktiež úloha B.4. v kompetencii ministerstva financií je zapracovaná na základe listu ministra financií z 11. marca tohto roku v plnom znení do textu informácie.
Informácia o plnení uznesení Národnej rady č. 273 z 25. apríla k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska bola dňa 9. júna 2004 prerokovaná vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím predsedu výboru pre pôdohospodárstvo poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o plnení uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska, ktorú pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 722 zo 17. mája Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania.
Dovoľte mi, aby som vás informoval o priebehu rokovania výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedenú informáciu v stanovenej lehote a uznesením č. 205 z 9. júna 2004 ju vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tiež ju vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo požiadal o zaujatie stanoviska k predloženej informácii aj petičný výbor. Stanovisko petičného výboru je nasledovné:
K bodu 1. Priame platby. Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2004 bola odsúhlasená úroveň priamych platieb vo výške 52,5 % priemeru Európskej únie, a nie 55 %, ako sa žiadalo v petícii a ako bol dohodnutý rámec i prísľub predsedu vlády Slovenskej republiky z Kodane. Do schválenej čiastky priamych platieb vo výške 52,5 % sa zahrnula aj čiastka 20-percentného doplatku z Plánu rozvoja vidieka. K odpočtu plnenia úloh je prísľub platby z úrovne 52,5 % vyšší o 300 mil. Sk, čím sa má priblížiť k úrovni 55 %. Petícia obsahovala požiadavku dať záväzný prísľub pri priamych platbách aj na roky 2005 a 2006 vo výške 60 % a 65 % úrovne súčasných členských krajín Európskej únie. Vláda takýto prísľub nedala a návrh rozpočtu na rok 2005 adekvátnu sumu nezahrnuje. Východiskový návrh rátal len s úrovňou 40 %. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Petícii poľnohospodárov a potravinárov teda petičný výbor v tomto bode s ohľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje za splnené.
K bodu 2. Podpora vývozu a ochrana pred dovozom. Požiadavka pre Intervenčnú platobnú agentúru na podporu vývozu bola 800 mil. Sk, z toho zo zrušenia viazania rozpočtovej kapitoly 184 mil. Vláda Slovenskej republiky uvoľnila nad rámec kapitoly ministerstva pôdohospodárstva len 250 mil. Sk z rezervného fondu Slovenského pozemkového fondu, ostatné prostriedky do výšky 750 mil. korún poskytlo ministerstvo pôdohospodárstva len na úkor ostatných zdrojov teda kapitoly na úkor iných dotácií. Požiadavka Národnej rady teda podľa petičného výboru k tomuto bodu petície sa nesplnila.
K požiadavke spracovať strednodobú koncepciu petičný výbor má takýto názor. Vláda nepredložila Národnej rade Slovenskej republiky Strednodobú koncepciu ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho komplexu a agrárnej politiky štátu so zameraním na podporu zvýšenia konkurencieschopnosti a obnovu prosperity poľnohospodárstva a potravinárstva, ako znie uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ale len dokument Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až 2006. Tento dokument nemožno považovať za koncepciu rozvoja, ale skôr za prehľad legislatívnych, administratívnych a organizačných opatrení na aplikáciu agendy spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, ktorá však nedáva dlhodobejšiu orientáciu podnikateľom v agrosektore a vecným zámerom štátnej, agrárnej a potravinovej politiky. Reálny je skôr ďalší pokles poľnohospodárskej a potravinárskej výroby v Slovenskej republike a ako aspoň pozvoľný vzostup osobitne v živočíšnej výrobe. Už z tohto roku hrozí aj prehĺbenie ekonomickej krízy veľkej časti agropodnikateľov. Národná rada Slovenskej republiky vzala aj takto zjednodušenú a oklieštenú koncepciu na vedomie. Úloha teda formálne bola splnená, ale v skutočnosti petičný výbor považuje túto úlohu za nesplnenú.
Petícia žiadala prijať opatrenia na stabilizáciu hospodárenia na pôde, čo sa sčasti realizovalo prijatím zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov alebo poľnohospodárskeho podniku. Odďaľuje sa však prijatie ucelenej koncepcie a realizačných opatrení na podporu trhu s poľnohospodárskou pôdou.
Petícia žiadala zabezpečiť také opatrenia pri poskytovaní podpory z národných dotácií a zdrojov Európskej únie, aby nedošlo k zníženiu podpory poľnohospodárstva v horských a v podhorských a ostatných znevýhodnených oblastiach. Táto požiadavka nebola síce zahrnutá v uznesení Národnej rady č. 273 z 25. apríla 2003 k petícii, ale Národná rada Slovenskej republiky prijala k nej osobitné uznesenie č. 788 z 5. februára 2004, v ktorom žiada vládu vyčleniť finančné prostriedky určené v zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 na podporu poľnohospodárstva, na vyplatenie preddavkov osobitne podnikateľským subjektom v horších podmienkach ako zálohu zo zdrojov Európskej únie. Toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky vláda nesplnila, prostriedky zatiaľ neposkytla, štát neposkytol ani záruky na tieto preddavky pre banky, ktoré by ich poskytli ako osobitný úver.
Dámy a páni, to je správa o prerokovaní tejto informácie vo výbore pre pôdohospodárstvo a stanovisko petičného výboru k správe o plnení tohto uznesenia. Ďakujem pekne, skončil som, pán podpredseda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Pán poslanec Maxon. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celkom na úvod by som chcel zdôrazniť, že považujem za čiastočne absurdné, že petíciou, ktorú sme prerokovávali 25. apríla minulého roku, sa v Národnej rade z hľadiska odpočtu plnenia úloh vyplývajúcich z tejto petície zaoberáme po 1,5 roku. To je opäť jeden z dôkazov, ako sme rezignovali na kontrolu plnenia vlády v súlade s tým čl. 114 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Rovnako mi dovoľte, aby som zdôraznil ešte niekoľko formálnych a procesných výhrad, čo sa vôbec s touto petíciou dialo. Chcel by som zdôrazniť, že túto petíciu podpísalo viac ako tristotisíc občanov Slovenskej republiky. Dámy a páni, ani jedna politická strana v eurovoľbách nezískala 300 000 voličov. Zdôrazňujem tento počet predovšetkým preto, že považujem skoro za absurdný postup, akým sa rozhodol postupovať predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené dámy a páni, 300 000 občanov minulý rok podpísalo túto petíciu. Predseda Národnej rady nebol ochotný prijať petičný výbor a postúpil túto povinnosť na výbor pre pôdohospodárstvo. Nuž, dámy a páni, hovorím to v kontexte eurovolieb, hovorím to v tom kontexte, že na eurovoľbách sa zúčastnilo niečo viac ako 600 000 občanov tejto republiky, 50 % z nich tvorí počet 300 000. Nechcem tým povedať, že, prirodzene, boli splnené všetky podmienky pre petíciu, ktorá je v súlade s petičným zákonom. Ešte raz opakujem, tento postup považujem za nekorektný a predpokladám, že pán predseda Národnej rady sa k tomu nevyjadrí, pretože v tejto chvíli pri rokovaní nie je prítomný.
Pokiaľ sa týka tých vecných prístupov. K tým formálnym veciam možno ešte jednu vec, ktorú som si predsavzal, je potrebné, aby som tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky povedal. Opäť to súvisí aj s eurovoľbami. O poľnohospodárov a vidiek sa zaujímame vtedy, keď sa blížia voľby, ale počas volebného obdobia nás ich starosti až tak veľmi neťažia. Aby som celkom teda jasne a zrozumiteľne hovoril, tak nehovorím teraz na adresu vašu, pán minister, hovorím predovšetkým na adresu nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A mám také vnútorné presvedčenie, že sa tu dosť hrá s agrárnou kartou. Dosť sa hrá s agrárnou kartou ale v tom zmysle, aby sa vytvoril všeobecný názor v tejto spoločnosti, že poľnohospodári sú tí, ktorí majú stále natrčenú ruku, že poľnohospodári dostávajú obrovské dotačné prostriedky. A dokonca sa tu prezentuje aj názor, že poľnohospodári sú tí, ktorí nakoniec tie dotačné prostriedky nevyužívajú v súlade so zákonom. Dokonca v tejto oblasti prekvitá obrovská korupcia.
Prečo to hovorím, dámy a páni? Odkedy som aktívny v politike, odkedy sledujem dianie v politike na Slovensku, nepamätám si prípad, že by Slovenská informačná služba prostredníctvom svojho hovorcu informovala občanov, že máme takéto a takéto zistenie, toto a toto sme v oblasti poskytovania dotácií do poľnohospodárskeho sektora zistili a postupujeme tieto veci orgánom činným v trestnom konaní. Dámy a páni, zalistujme všetci spoločne do informácií, ktoré Slovenská informačná služba poskytuje. Po prvé, samozrejme, informačná služba by mala byť skúpa na informácie a mala by predovšetkým pôsobiť represívne prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. A súhlasím s tými, ktorí zastupujú ten názor, že jej úlohou nie je informovať občanov Slovenskej republiky. Nakoniec, teda pracuje v istom alebo vo vysokom stupni utajenia. O to pre mňa je šokujúcejšie, že práve teda v tejto oblasti takúto informáciu občanom Slovenskej republiky podsunula. Nevidím v tom opäť nič iné, len skupinové záujmy ľudí, ktorí chcú naozaj robiť zlý obraz o slovenskom poľnohospodárstve, o slovenskom potravinárstve. Takže ak je Slovenská informačná služba významnou spravodajskou jednotkou Slovenskej republiky, tak tento jej skutok považujem za istú spravodajskú hru. Chcel by som vás informovať, že budem žiadať riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby k tejto skutočnosti zaujal stanovisko.
No a, dámy a páni, ak revidujeme to plnenie uznesenia č. 273 z 25. apríla 2003, tak opäť musím teda spomenúť ten čl. 114 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Po 1,5-ročnom snažení, ak si spravíme konfrontáciu, tak musíme skonštatovať, že v rozhodujúcich veciach, ktoré požadovalo 300 000 občanov Slovenskej republiky, vôľa 300 000 občanov Slovenskej republiky bola znásobená prijatím uznesenia pléna Národnej rady Slovenskej republiky, 80 % týchto požiadaviek vláda Slovenskej republiky nesplnila, nehovoriac o tom, že tie kľúčové splnila celkom inak, ako bola požiadavka petície. Takže v tejto chvíli ja sa naozaj pýtam, že koho v Národnej rade Slovenskej republiky zastupujeme, na čo reaguje a čo rešpektuje vláda Slovenskej republiky. Ja rešpektujem aj to príslušné ustanovenie čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky, že v hospodárskych veciach vláda môže konať samostatne. Ale, dámy a páni, opäť v tomto kontexte musím zdôrazniť, aká je to nerovnováha v tom, čo máme ako ambíciu dosiahnuť v tom ústavnom zákone, ktorý sme schválili minulý týždeň, vo vzťahu ku kontrole vlády cez dianie na Slovensku. Je to podľa môjho názoru absolútne neharmonické. A pri tejto príležitosti naozaj musím zdôrazniť jednu skutočnosť, že občanov Slovenskej republiky podstatne viac zaujímajú, podstatne viac sa ich dotýkajú rozhodnutia vlády dovnútra krajiny ako to, čo sa vynegociuje v Európskej únii, pokiaľ sa týka európskych záležitostí.
Dámy a páni, ja teda v súvislosti s tým, čo som povedal, chcem navrhnúť aj konštatačnú časť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Z hľadiska procesného a z hľadiska rokovacieho poriadku v tejto chvíli nám naozaj nezostáva nič iné, len rešpektovať tú 1. časť návrhu, ktorý predkladá pôdohospodársky výbor, kde berieme túto správu na vedomie. Je to čiastočne nekonzistentné, ale súčasne teda sa uchádzam o vašu priazeň doplniť toto uznesenie, kde Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že vláda Slovenskej republiky v zásadných a v rozhodujúcich oblastiach plne nezabezpečila úlohy vyplývajúce z uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 25. apríla 2003 k Petícii poľnohospodárov a potravinárov Slovenska. Ja som viac-menej už v tom mojom vystúpení aj zdôvodnil, prečo sa o takéto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v tejto chvíli uchádzam.
A dovoľte mi ešte jednu poznámku. Opäť teda zdôrazním, že nie je to ľahké a jednoduché získať 300 000 podpisov pod petíciu. Preto zrejme asi ani kresťanskí demokrati nemajú interes organizovať petičnú akciu na vypísanie referenda, pretože som presvedčený, že by tých 350 000 podpisov, ktoré tu ukladá zákon, nezískali. Ale ešte raz zdôrazňujem, 300 000 ľudí sa podpísalo pod túto petíciu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením potvrdila tie požiadavky a vyhodnoteniu tej petície sa venujeme po 1,5 roku.
Opäť teda dovoľte mi skonštatovať a spraviť analógiu s tým ústavným zákonom, ktorý sme schválili. Ak pri niektorých negociačných rokovaniach Európskej únie naozaj prebiehajú tie rokovania v priebehu niekoľkých hodín a vidíme, ako postupuje vláda, ako potom postupuje svojím spôsobom možno aj ťažkopádne parlament, tak aplikáciu toho zákona v právnom poriadku Slovenskej republiky, tak aby to efektívne slúžilo potrebám Slovenskej republiky, naozaj nevidím veľmi ružovo.
Dámy a páni, ešte mi dovoľte povedať jednu alebo dve vety na margo plnenia uznesení Národnej rady Slovenskej republiky všeobecne, ktoré prezentoval potom v záverečnom vystúpení pán minister financií a podpredseda vlády. A je to analógia aj s týmto dokumentom. Pán minister pôdohospodárstva je viazaný stanoviskom vlády. Vláda nám predkladá skoro 100-percentné plnenie tých podmienok. V tej diskusii jasne vyplynulo, že tie požiadavky petičného výboru splnené neboli. Takže v tomto prípade sa nejde o nepresnosti, ktoré priznal podpredseda vlády a minister financií v tom prvom dokumente. Ale, dámy a páni, ak nechceme rezignovať na kontrolu, parlamentnú kontrolu členov vlády Slovenskej republiky, dokedy im budeme takéto nepresnosti tolerovať? Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Muňko. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, chcel by som podporiť pána predsedu poľnohospodárskeho výboru, aby skutočne tu poslanci venovali maximálnu pozornosť pri zostavovaní plánu na rok 2005, aby poľnohospodárstvo bolo doplatené na tých 55 až do 65 %. Pokiaľ priame platby budú činiť, tak ako uvažuje pán minister financií, 40 %, naše poľnohospodárstvo bude v kolapse. Treba uviesť skutočný stav, že nemôže konkurovať rakúskym alebo ktorýmkoľvek poľnohospodárom Európskej únie, ktorí majú 100-percentné platby. V poľnohospodárskom výbore sme podrobne túto petíciu prebrali aj za prítomnosti pána ministra. Čiže by som vás veľmi pekne poprosil, páni poslanci, aby sme skutočne tejto poľnohospodárskej problematike venovali pozornosť. Ďakujem.