B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 135 poslancov, za návrh 124, proti 1, hlasovania sa zdržali 6, nehlasovali 4.

Uznesenie sme schválili.

A teraz ešte budeme hlasovať o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov (tlač 821).

Pán poslanec Džupa, nech sa páči, ste spravodajcom, môžeme pristúpiť k prvému hlasovaniu.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o poslaneckom návrhu zákona, či ho postúpime do druhého čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných je 131, za 126, proti 1, zdržali sa 2, nehlasovali 2.

Poslanecký návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

Nech sa páči.

K. Džupa, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a určené výbory návrh zákona prerokujú v termíne do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 132 poslancov, za 131, hlasovania sa zdržal 1.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 798).

Pán poslanec Jarjabek, mýliť sa je ľudské. Takže pán poslanec Čaplovič ako ďalší navrhovateľ, nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, ctená Národná rada, zámerom predkladateľov je odstrániť nedostatok v súčasnom znení zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý v § 31 definuje ako od dane z pridanej hodnoty oslobodené výchovné a vzdelávacie služby a dodávky tovarov s poskytovaním týchto služieb, ako úzko súvisia s výchovno-vzdelávacou činnosťou.

Ak zákonodarca nemal pochybnosti o tom, že na umožnenie výchovných a vzdelávacích služieb je potrebné poskytnúť občanom bez dodatočného zdanenia napríklad školské lavice, tabule, kriedy a podobne, mysleli sme si a uvažujeme spolu s kolegom Jarjabkom, či nebude potrebné minuciózne dokumentovať a zdôvodňovať nezastupiteľnú úlohu, ktorú pri výchove a vzdelávaní zohrávajú práve učebnice, vysokoškolské skriptá, študijné materiály, slovníky a encyklopédie.

Pri definovaní učebníc a učebných textov predkladatelia vychádzajú z § 40 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb., teda zákona o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov a učebné pomôcky sa presne definujú v pedagogickej encyklopédii ako dvojrozmerné a trojrozmerné pomôcky, ktoré pomáhajú žiakom a študentom...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, preruším vás na chvíľočku. Dovoľte mi, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pokoj v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec predniesť svoj návrh.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci..., ktoré pomáhajú žiakom a študentom pri osvojovaní si preberaného učiva. Z uvedeného sme spolu s kolegom Dušanom Jarjabkom práve v záujme zjednotenia legislatívneho procesu a prostredia navrhli riešiť súčasný stav doplnením ods. 3 do § 31 zákona č. 222/2004 Z. z. v nasledovnom znení: "Od dane sú oslobodené aj učebnice, vysokoškolské skriptá...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ja vás preruším. Prerušujem schôdzu na päť minút. Rokovanie Národnej rady má prebiehať v dôstojnom duchu, takže dovybavovať si veci, päť minút a potom budete pokračovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, páni poslanci, prosím, aby sme sa trošku upokojili. Chcem vás informovať, že na základe požiadavky a dôvodov, ktoré uviedli predstavitelia niektorých poslaneckých klubov, ale aj z dôvodu toho, že tu máme oficiálnu návštevu predsedu izraelského knessetu, dohodli sa predsedovia poslaneckých klubov, že hlasovanie zmeníme oproti pôvodne dohodnutému termínu, ktoré sme mali o 11.00 hodine a o 17.00 hodine, zajtra by sme hlasovali o 10.00 hodine a takisto by sme hlasovali aj v piatok o 10.00 hodine. Aj o 17.00 hodine, zajtra aj o 17.00 hodine. Iba dopoludnia. Je zmena z dôvodu protokolárnych povinností, ktoré majú členovia zahraničného výboru v súvislosti s oficiálnou návštevou. Poprosil by som, aby sme rešpektovali túto skutočnosť. Ďakujem.

Teraz budeme pokračovať v rokovaní. Poprosím pána poslanca Čaploviča, aby uviedol návrh zákona, ktorého je predkladateľom, a poslancov prítomných v rokovacej sále, aby sa buď upokojili, zaujali svoje miesta, alebo rokovaciu sálu opustili a nerušili hladný priebeh rokovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Páni poslanci, prosím, aby sme sa navzájom rešpektovali. Pán poslanec Cuper, Minárik. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Pán poslanec Novotný, prosím vás, zatvorte dvere na rokovacej sále. Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Môžem?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Po našich analýzach bude mať táto zmena vplyv na štátny rozpočet okolo 150 miliónov Sk, ktoré budú môcť byť účelnejšie využité do vzdelávacích aktivít. Poviem konkrétny príklad. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky má vyčlenené finančné prostriedky na tvorbu učebníc v programe 07801, konkrétne v roku 2004 vo výške je to 330 miliónov Sk, a z toho musí odovzdať a odviesť do štátneho rozpočtu 19 percent dane z pridanej hodnoty, čo činí rádovo okolo 50 až 55 miliónov Sk. Myslím si, že práve v takejto oblasti by boli možné tieto peniaze opätovne použiť priamo do tých vzdelávacích aktivít a v tomto prípade do tvorby učebníc, ktoré nám na Slovensku tak veľmi chýbajú.

Vážení prítomní, všetci sa aspoň verbálne hlásime k priorite vzdelanosti, vedy a výskumu, tak ako je to v Európskej únii zvykom, tak ako znejú mnohé odporúčania komisií Európskeho parlamentu a samitov lídrov štátov tohto európskeho unionistického zoskupenia. Konkrétne lisabonský a barcelonský samit.

Ak chceme podporiť úspešný priebeh výchovného a vzdelávacieho procesu, je nevyhnutné poskytnúť žiakom a študentom, účastníkom rôznych foriem a druhov ďalšieho vzdelávania najzákladnejšie pomôcky. Predovšetkým učebnice, skriptá a základnú študijnú literatúru. Preto sme presvedčení o tom, že na tento druh literatúry sa nemôžu vzťahovať rovnaké daňové predpisy ako na komerčné druhy literatúry a na bulvárnu tlač.

Nakoľko zákonodarca a predkladateľ pri schvaľovaní zákona č. 222/2004 Z. z. neakceptoval návrhy poslancov na všeobecné oslobodenie kníh a periodickej tlače od dane alebo na ich zdanenie zníženou, prípadne symbolickou sadzbou dane, ako to poznáme v štátoch Európskej únie, navrhujeme oslobodiť od dane aspoň nevyhnutnú základnú učebnú a vzdelávaciu literatúru.

Z hľadiska verejných výdavkov považujeme za nelogické a zbytočné zaťažovať obce ako zriaďovateľov základných škôl, samosprávne kraje ako zriaďovateľov stredných škôl a štátne a verejné vysoké školy ako kľúčových poskytovateľov najvyššieho vzdelania 19-percentnou daňou aj pri nákupe nevyhnutných učebníc, študijných materiálov a učebných pomôcok, ktoré sú potrebné na výchovu v rámci akreditovaných študijných programov. Účinnosť zákona navrhujeme od 1. januára 2005.

Súčasne sme sa stotožnili s formálnymi pripomienkami Legislatívnej rady vlády, ktoré budeme akceptovať v druhom čítaní, samozrejme, po prejdení tohto zákona do druhého čítania.

Súčasne by som vás chcel, vážené kolegyne, vážení kolegovia upozorniť, že už teraz sa ozývajú hlasy odporcov tohto návrhu, aby sme nemuseli povedať priamo, o čo im vlastne ide, že tento návrh nepodporia napriek oficiálne deklarovanej podpore vzdelanosti. Našli si, samozrejme, iné zdôvodnenie.

Konkrétne svoje zamietavé stanovisko prezentujú tým, že Slovenská republika ako členský štát Európskej únie nemôže rozšíriť rozsah oslobodenia od DPH nad rámec šiestej smernice Rady Európy. Táto smernica umožňuje členským štátom vyňať z harmonizovaného systému DPH niektoré druhy výrobkov a služieb. Pripomínam, že článkom 13 pod písm. i) túto možnosť pripúšťa aj vo vzťahu k vzdelávaniu detí a mládeže vrátane vysokoškolského vzdelávania a poskytovania služieb a výrobkov súvisiacich s týmto vzdelaním. Je tiež pravda, že je to za predpokladu, že takúto činnosť vykonávajú buď verejnoprávne ustanovizne a iné inštitúcie, ktoré si prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy plnia svoje poslanie. Avšak podľa viacerých ústavných právnikov, dokonca odborníkov na právo Európskej únie, s ktorými sme tento predpis konzultovali, je možné prekročenie hraníc europredpisu vecou výkladu, takže vyňatie týchto významných učebných pomôcok, konkrétne napríklad vysokoškolských učebníc, by nemalo byť v rozpore s uvedenou smernicou.

Rád by som pripomenul váženému plénu, že aj Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, kde sú aj ústavní právnici a znalci európskeho práva, nemali k zákonu takúto pripomienku a zobrali len konštatujúc na vedomie stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Záleží, samozrejme, na nás, na vašej veľkorysosti, či sme ochotní počúvať takýto návrh, či sa chceme v podstate pridať aj k niektorým ďalším členským štátom Európskej únie, ktoré majú nižšiu alebo nulovú daň z pridanej hodnoty.

Spomenul by som konkrétne vo Veľkej Británii je to nulová daň dokonca aj na celú škálu domácej pôvodnej literatúry vrátane vedeckej a vysokoškolskej. Tu mám celý zoznam z Anglicka, ktorý hovorí o tom, čo všetko je oslobodené až po malé skriptá a tak ďalej a tak ďalej okrem elektronických médií a nosičov.

V susednom Maďarsku je nulová daň na všetky vysokoškolské učebnice a pomôcky. Tomu sa povie adresná, konkrétna a nielen deklaratívna podpora vzdelanosti.

A ešte jednu pripomienku k niektorým kolegom poslancom, ktorí vyhlasujú, že nepodporia žiadne návrhy, ktoré by oslabili reformný proces. Tento návrh nie je oslabením reformného procesu. Tento návrh, ctené kolegyne, vážení kolegovia, je naopak práve o podpore reformného procesu. Ak hovoríme, že hnacím motorom permanentnej reformy, opakujem, permanentnej reformy je vzdelanosť, veda, výskum a informačné technológie a tento návrh je aj o podpore vzdelanosti, o podpore mladej generácie, neznamená prejedenie prostriedkov, lebo rozum, vzdelanosť sa zjesť nedajú. Naši študenti, učitelia, žiaci v základných školách by si zaslúžili, aby sme v tejto oblasti urobili zásadný krok a istou podpornou formou podporili tvorbu učebníc. Zaslúžia si to všetci. Rozhodnúť o tom môžu poslanci a pomôže to jednak školstvu, pomôže to mladej generácii, ak skutočne všetci myslíme na jej budúcnosť. Veľmi pekne vás prosím o podporu nášho návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, teraz dávam slovo pánovi poslancovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania a stanovisku výboru k predloženému návrhu zákona.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky k tomuto bodu programu. Ústne, prosím, kto sa hlási? Pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán Jarjabek, máte slovo.

D. Jarjabek, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som tiež povedal niekoľko poznámok k tomuto návrhu. Uvedomujeme si s kolegom pánom poslancom Čaplovičom, že daňové zákony patria k najcitlivejšej agende, ktorú si vláda, dovolím si to takto povedať, veľmi žiarlivo stráži. Veď práve dane tvoria základ príjmov štátneho rozpočtu, a teda umožňujú financovať aktivity, ktorými vláda chce presvedčiť občanov, voličov, že urobili dobre, keď jej dali dôveru.

Napriek tomu sme sa rozhodli navrhnúť vám, aby sme sa spoločne zamysleli nad tým, čo spôsobilo, verím, že nie úmyselne a nie naschvál, prijatie rozhodnutia o jednotnej sadzbe dane z pridanej hodnoty v oblasti z hľadiska daňového výnosu úplne zanedbateľnej, no z hľadiska občana, keď chcete voliča, keď chcete voliča v študentskom veku podstatnej záležitosti. Ide o to, že za každú učebnicu, slovník či encyklopédiu, teda zdroj vedomostí a študijnú nevyhnutnosť musí dnes študent zaplatiť o pätinu viac.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, podľa ústavy je v našom štáte vzdelávanie zatiaľ bezplatné. No to neznamená, žeby študenti žili na trovy štátu. Vyslať dnes dieťa na strednú či vysokú školu znamená pre každú rodinu vážne rozhodnutie. Isteže, ľahšie sa to znáša, ak takýto mladý človek žije so svojimi rodičmi, s nimi sa stravuje a oni mu pomáhajú zvládať aj ostatné nároky. Veď tak sa to napokon patrí a už podľa starého slovenského príslovia sa jedným grošom odvďačujeme, z druhého žijeme a každý tretí groš treba investovať do budúcnosti.

Učebnice, slovníky, encyklopédie, ale i ďalšia študijná literatúra, ako sú napríklad pracovné zošity, zbierky príkladov, atlasy a podobne, dnes zväčša vydávajú rozličné vydavateľstvá, komerčné nakladateľské domy, ale i rozličné neziskové spoločnosti, pretože študijných programov na našich univerzitách je veľa a pre každý z nich je potrebná iná kôpka textov, ktoré obsahujú jednak sumu dosiahnutého poznania príslušného odboru, ale i podnety rozvíjajúce schopnosť a tvorivosť študentov.

Pán minister financií v reakcii na náš návrh pripomenul, že učebnice, ktoré vychádzajú v štátom zriadených organizáciách, nie sú zaťažené daňou z pridanej hodnoty a že uplatnenie takejto výnimky v navrhovanom rozsahu koliduje s našimi záväzkami voči Európe. Nemám dôvod neveriť mu, že hovorí svoju pravdu, a to svoju si dovolím dvakrát podčiarknuť, lebo táto jeho pravda nie je aj mojou pravdou. Dodávam, čo on nedodal, že totiž vo väčšine európskych krajín je normálne, že celý sortiment kníh, teda nielen učebnice, slovníky a encyklopédie, ale aj beletria, detektívky, básne, divadelné hry, to všetko je zdanené zvýhodnenou sadzbou dane, teda inak a výrazne nižšie než napríklad mercedesy či vodka.

Keďže Európskej únii neprekáža, ak sme v mene daňovej unifikácie pioniersky zjednotili sadzby dane, nemyslím si, že by nás trestala, ak pre študentov urobíme takúto úľavu.

Dámy a páni, mohol by som demagogicky postaviť otázku tak, či náš štátny rozpočet naozaj závisí od toho, aby sme od našich študentov zinkasovali na dani z pridanej hodnoty niekoľko miliónov korún ročne. Mohol by som argumentovať tým, že chce, že obce a mestá ako zriaďovatelia stredných škôl musia dnes v prípade učebníc vydaných komerčnými vydavateľstvami vlastne štátu vracať pätinu aj tak biednych zdrojov určených na obnovu beztak beznádejne opotrebovaných učebníc. Ale robiť to nechcem a nebudem. Chcem vám len pripomenúť, že pred niekoľkými týždňami vláda na základe informácií o prebytkoch v pokladnici rozhodovala o podstatne vyšších stámiliónových korekciách schváleného štátneho rozpočtu, že našla peniaze napríklad na všakovaté atraktívne štadióny.

Myslíme si, že by bolo rozumnejšie umožniť študentom trvalý prístup k lacnejšej študijnej literatúre. Tá predstavuje hodnotu, ktorá nevyprchá, ktorá sa nepreje, ktorá umožňuje rýchlejšie napredovať a kvalitnejšie sa pripraviť na profesionálnu kariéru.

Dámy a páni, štát je tu okrem iného aj na to, aby pomáhal tým, ktorí pomoc potrebujú. Študenti sú takou kategóriou občanov. Nenavrhujeme, aby v študentských jedálňach bola strava ako kedysi za 2,60, alebo aby pivo stálo 2 koruny, pretože bez piva sa naozaj študovať dá. Ale bez učebníc, slovníkov a encyklopédií s xerox kópiami laboratórnych postupov či notových podkladov je to ťažké. Nie nemožné, ale ťažké.

Preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, v mene pána poslanca Čaploviča aj v mene mňa prosíme, aby ste novelizáciu zákona posunuli do druhého čítania, a keď už nemôžeme ministerstvu školstva pomôcť spôsobom, ktorý by sme iste všetci chceli, a teda aj študentom, ktorým by sme všetci chceli pomôcť finančnou injekciou, respektíve finančným navŕšením pre ministerstvo školstva ako pre terciárnu sféru, ktorá skutočne nie je na to, aby zarábala, prosím, aby ste zobrali do pozornosti a zamysleli sa nad tým návrhom, ktorý predkladáme s kolegom Čaplovičom. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Podracká, pán poslanec Jasovský a pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, zapnite mikrófón pani poslankyni Podrackej.

D. Podracká, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vždy ma pri takýchto návrhoch zákonov dojíma, keď navrhovateľ povie, že z formálnej stránky sú v poriadku, z legislatívnej stránky sú v poriadku, sú obsahovo namieste, proste všetko je v poriadku, ibaže sa nemôžu vykonať. Verím, že toto bude výnimka, hoci veľmi o tom pochybujem. Napriek tomu, že sa o tom hovorilo na lisabonskom a iných samitoch a tieto odporúčania o investovaní do vzdelania sa stále zvýznamňujú, a dokonca aj u nás sa o nich hovorí veľmi pozitívne, ale zase bez toho, aby sa realizovali v praxi. Vítam tento návrh aj preto, že je donkichotský a vyznieva na prvý pohľad ako hádzanie hrachu o stenu a napriek tomu treba hádzať hrach o stenu a hádzať hrach o stenu dovtedy, kým sa v tej stene na ministerstve financií neurobí diera. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo. Treba povedať, že majú pravdu predkladatelia toho návrhu zákona v oblasti, ktorú chcú svojou novelou riešiť, ale treba povedať možno aj pár slov, že ďalšie problémy, ktoré by bolo potrebné riešiť, by mohli byť tiež predmetom určitých noviel alebo debát v tomto parlamente, pretože všimnime si, ako sa začal tento školský rok. Veď to súvisí so vzdelaním, všimnime si, koľko škôl bolo zrušených k 1. septembru a nemyslím si, že je to dobrá vláda, ktorá pristupuje k tomuto kroku a ktorá núti aj samosprávy, respektíve vyššie územné celky, aby tieto kroky vykonávali, ale, bohužiaľ, iná cesta nie je, pretože veľmi dôverne poznám ich rozpočty a rok budúci, najmä rok 2005 bude rokom veľmi zlým z hľadiska fiškálnej decentralizácie v samosprávnych krajoch.

Je úžasný nepomer medzi príjmami a medzi výdavkami a ja sa obávam, že škrtenie bude práve na úkor zdravotníctva a najmä na úkor školstva. No a, samozrejme, že aj keď je to možno len trošku také okrajové, ale so vzdelaním súvisia aj ďalšie problémy, sú to dotácie do dopravy, keď my síce alebo naši múdri v tomto štáte hovoria o tom, že je možné fúzovať školy a že budeme dotovať dopravu žiakov z jednotlivých obcí do nejakých tých strediskových za vzdelaním, ale všimnime si, aká je skutočnosť, veď tie dotácie nie sú, a dokonca obce, kde deti sú nútené cestovať do jednej školy, nemajú nárok na prakticky žiadnu dotáciu a žiadne mestá alebo obce a nehovorím o vyšších územných celkoch. Nebudú mať ani nemajú zdroje na to, aby vôbec dotáciu do dopravy riešili. Takže tých problémov sa nám začína akosi v oblasti vzdelania kopiť a ja by som sa nerád dožil toho, že v tomto štáte bude vzdelanie luxusom alebo že v tomto štáte bude vzdelanie nepotrebné pre tých mladých, ktorí v tomto štáte žijú.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, daň z pridanej hodnoty je kategóriou nepriamych daní, je v kategórii nepriamych daní aj preto, že táto daň vrátane teda ostatných nepriamych, napríklad spotrebných daní môže špecifickým spôsobom riešiť zdaňovanie niektorých tovarov. Ja vítam tú iniciatívu predkladateľov, že chcú špecifickým problémom zdaňovať predovšetkým tie tovary, ktoré sa týkajú oblasti vzdelania.

Veľmi často sa argumentuje tým, že musíme všetko robiť pre to, aby sme mali zdravé verejné financie, aby sme dosiahli deficit maximálne 3,7 alebo 3,9 percenta z hrubého domáceho produktu, často aj mnohí renomovaní ekonómovia, ale predovšetkým ekonómovia, ktorí sa venujú fiškálnej politike, pozitívne hodnotia náš daňový systém, len vo veľa prípadoch nevidia, že sa môžeme perspektívne dopracovať k zdravému systému v oblasti verejných financií, ale už nebudú existovať vydavateľstvá, už nebudú existovať nakladateľstvá a významným spôsobom poklesne úroveň vysokoškolského vzdelania.

Takže chcel by som poprosiť všetkých vás, aby sme tento návrh postúpili do druhého čítania a prípadne v druhom čítaní tie vecné problémy, ktoré návrh obsahuje, vo vzájomnej diskusii by sme mohli vyriešiť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek s reakciou na faktické poznámky.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne všetkým prítomným za isté reakcie na to, čo som povedal, teda nielen ja, ale aj pán poslanec Čaplovič. Ja si k tomu dovolím povedať len jednu jedinú vetu. Je to otázka, je to otázka priorít, aké si vyberie táto vládna garnitúra. Je to otázka priorít, čomu dáme prednosť pri financovaní a akým spôsobom chceme jednoducho peniaze investovať. Či chceme peniaze investovať do ja neviem národných tenisových centier, aby som nebol konkrétny, či chceme do zimných štadiónov, alebo či je prioritou pustiť veľké peniaze napríklad do maďarskej univerzity, nič v zlom, samozrejme. Je to otázka priorít. Je to otázka priorít toho, akým spôsobom chce táto vláda financovať terciárnu sféru, no a potom je to, samozrejme, vklad, či je otázkou priority vklad...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím, keby ste pánovi poslancovi pridali ešte minútu, lebo dostal len minútu na začiatok.

D. Jarjabek, poslanec: Ja som len chcel povedať tú poslednú vetu, že je to vklad do novej generácie, finančný vklad do novej generácie, a keď to dnes neurobíme, tak opäť o 20, o 25 rokov si budeme búchať hlavu o stenu, prečo sme to neurobili. No a ja nechcem byť ten preklínaný, preto dávam aj s pánom poslancom Čaplovičom tento návrh zákona. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave vystúpili všetci prihlásení. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete hovoriť? Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Jedno slovo, len ešte by som znovu zopakoval ten paradox, áno, odporúča sa tam, že tá smernica hovorí, že verejnoprávne inštitúcie a iné inštitúcie majú tú nulovú DPH. To je, existuje. Ale ktoré sú to verejnoprávne inštitúcie, ktoré tlačia u nás učebnice, keď sme napríklad Štátne pedagogické nakladateľstvo dávno odštátnili. Čiže už nie je to verejnoprávna inštitúcia, už ju nemáme, máme len súkromné inštitúcie, a práve preto by som chcel upozorniť, že aj tieto súkromné inštitúcie, ktoré budú tlačiť učebnice a nebudú tlačiť markízy a neviem aké možné knihy, dostanú istú dotáciu, pretože to robia pre mladých ľudí a pretože to robia pre vzdelanosť tohto štátu a treba to podporiť. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca? Nech sa páči.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, ja mám len jednu takú technickú poznámku k pani poslankyni Podhradskej. Asi ste sa pomýlili, keď ste skonštatovali, že vždy vás dojíma, že navrhovateľ konštatuje, že z formálnoprávnej stránky je všetko v poriadku a tak ďalej. Mali ste zrejme na mysli, navrhovateľ sedí tu, čiže asi spravodajcu ste mali na mysli, ale ja len postupujem v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. Konštatujem určité oblasti, tak ako sú. Ja som sa nevyjadroval ani k obsahu, ani k tomu, či to idem ja osobne podporiť, alebo nejdem. Ak si to získa dostatočnú podporu v pléne a prejde to do druhého čítania, myslím si, že to bude dostatočný priestor pre prípadné korekcie a pozmeňujúce návrhy. Ako neberte to osobne, chcel som to len upresniť. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje ďalší bod programu, a to prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 807. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 518.

Slovo má pán poslanec Igor Šulaj, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá sa svojou podstatou týka zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty, zavedenia druhej sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny. Tento zákon vlastne súvisí principiálne a ideovo, myšlienkovo s novelou, ktorú predkladal kolega Čaplovič a kolega Jarjabek. Myslím si, že zavedenie druhej sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny má veľký ekonomický, sociálny, ale aj rozpočtový význam.

Samotná daň z pridanej hodnoty, tak ako som už konštatoval, sa osvedčila aj pri dvoch sadzbách dane z pridanej hodnoty a vlastne tieto dve sadzby dane z pridanej hodnoty umožňuje aj európska smernica, ktorá hovorí o tom, že sadzby môžu byť minimálne 5 percent a vyššie, 15 percent a vyššie. Slovenská republika mala už istého času 10-percentnú sadzbu dane z pridanej hodnoty, z rozpočtovej a finančnej stránky štátny rozpočet vedel vyžiť aj z príjmov z 10-percentnej sadzby dane z pridanej hodnoty, a teda nebola to katastrofa pre slovenskú ekonomiku.

Na druhej strane si musíme uvedomiť aj podnikateľský a sociálny charakter, ktorú táto daň má. Dovoľte mi, aby som povedal len jednu skutočnosť, ktorá je veľmi významná na formovanie ekonomiky tohto štátu v ďalšom období. Ako sme konštatovali, v roku 2003 spotreba domácností klesala, v roku 2004 trošku stúpajú reálne mzdy, ale musíme si uvedomiť, že predovšetkým v priemysle, ktorý zamestnáva najviac zamestnancov, reálna mzda klesla na 99,9 percenta. Veľký vplyv na reálne mzdy a na spotrebu domácností majú aj nepriame dane, ku ktorým patrí daň z pridanej hodnoty. Ak na jednej strane ekonomicky vieme podporiť podnikateľskú sféru daňou z príjmu právnických osôb, ak vieme oslobodiť zisky a vieme vytvoriť nové možnosti pre podnikateľov, na druhej strane potrebujeme vytvoriť trh a priestor, pre koho podnikatelia majú svoje statky, či už vo forme tovaru, alebo služieb vyrábať. Vyskúšajme sa teda na ekonomiku pozrieť ako na určité spojené nádoby, kde musíme na jednej strane, a to sme už spravili, uvoľniť ruky podnikateľskému priestoru, na druhej strane vytvoriť možnosti na to, aby životná úroveň na Slovensku stále rástla, aby neklesala, aby sme dobrými daňovými zákonmi vedeli znížiť aj inflačné tendencie, a teda zvýšiť spotrebu domácností.

Z tohto dôvodu vás žiadam, aby ste podporili zákon o dani z pridanej hodnoty, aby sme sa nevymykali z rámca Európy, ktorá tieto dve sadzby má. Áno. Európa má aj cieľ raz zjednotiť daň, ale využívajme zatiaľ tie progresívne a pozitívne prvky dvoch sadzieb daní, ktoré sa osvedčili aj v iných štátoch. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Hurbanovi.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam názor, že tento návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási, končím možnosť prihlášok. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 826. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 829.

Slovo má poslanec Branislav Opaterný, aby predmetný návrh zákona za skupinu poslancov uviedol.

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento predkladaný návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty má osem bodov, ktoré sa týkajú rôznych oblastí aplikácie tohto zákona v praxi. Dovoľte mi preto stručne uviesť novelu podľa jednotlivých bodov.

Bod 1 až 3 sa týkajú možnosti odpočtu dane z pridanej hodnoty pre podnikateľov. Konkrétne súčasná právna úprava možnosť odpočtu pre osobné vozidlá pripúšťa len pre takzvané úžitkové vozidlá kategórie N1, čím jednak výrazne diskriminuje, alebo naopak zvýhodňuje podľa toho, z ktorej strany sa na to pozrieme jednu skupinu podnikateľov voči druhej, a jednak vytvára priestor na korupciu pri zaraďovaní vozidiel do kategórií a je veľmi často zneužívaná aj v praxi, keď takzvané firemné úžitkové vozidlá slúžia úplne iným účelom, než zamýšľal pôvodne zákonodarca, takže môžete často vidieť na našich cestách terénne vozidlá za niekoľko miliónov korún, ktoré sú evidované ako úžitkové vozidlá kategórie N1, na ktorých manželky úspešných podnikateľov vozia svoje deti do školy.

Navrhovaná úprava zrovnoprávňuje možnosť odpočtu DPH pre podnikateľov, platiteľov dane bez ohľadu na to, či ide o motorové vozidlo kategórie N1 alebo M1. Ak totiž pripúšťame možnosť odpočtu DPH pri nákupe tovarov a služieb slúžiacich na dosiahnutie a udržanie zisku, nemôžeme zároveň určovať, že prevoz osôb pri podnikaní, napríklad jazdenie ku klientom alebo jazdenie servisných pracovníkov, neslúži aspoň v takej miere k dosiahnutiu zisku ako prevoz rôznych tovarov.

Mám osobnú skúsenosť, pracoval som asi desať rokov ako konzultant v oblasti informačných technológií, a teda viem z vlastnej praxe, že aj pre takýchto podnikateľov je auto priamo nutnosťou, pretože bez neho by neboli schopní dosiahnuť ani polovicu príjmov. Pre ich druh podnikania je auto aspoň takým dôležitým nástrojom ako pre pekára rozvážajúceho pečivo či inštalatéra voziaceho si nástroje.

Ani námietka zneužívania áut na súkromné účely neobstojí, pretože, po prvé, v oveľa vyššej miere sa zneužívajú práve dnešné takzvané úžitkové vozidlá, po druhé, kto skutočne podnikal, vie sám najlepšie, že súkromné jazdy netvoria ani 10 percent najazdených kilometrov jednoducho preto, že podnikateľ a zvlášť menší podnikateľ na také veci jednoducho nemá čas. A po tretie, riziko zneužívania sa vyskytuje skoro všade, napríklad pri mobilných telefónoch, počítačoch, kopírovačkách a tak ďalej, ale bolo by zjavne nezmyselné pokúsiť sa toto riziko odstrániť nejakou zákonnou úpravou.

Bod 4 je skôr technického charakteru. Týka sa problematiky opakovaných a čiastočných plnení a vyplýva z poznatkov z praxe. Keďže rovnakým spôsobom rieši otázku vzniku daňovej povinnosti pri opakovaných plneniach viazaných obvykle na určité obdobia, čo sú najčastejšie mesačné obdobia, a čiastkových plneniach, ktoré sú zase viazané na vecné plnenia, ako napríklad pri stavbách, a vymedzenie uskutočnenia jednotlivých platieb za čiastkové plnenia v rámci celkového plnenia považujeme za vhodnejšiu väzbu dňa vzniku daňovej povinnosti na platbu, nie na obdobie. V niektorých prípadoch by bolo totiž veľmi zložité určiť zdaňovacie obdobie, na ktoré sa platba vzťahuje. Pri čiastkových plneniach môže byť potom relevantné obdobie dlhšie ako zdaňovacie obdobie a potom sa vecné plnenie nevzťahuje na jedno zdaňovacie obdobie ako v prípade, keď máme plnenie viažuce sa napríklad mesiacom január až marec. V stavebníctve napríklad môže prebiehať proces tak, že cez súpis výkonov a prác sa práce prevezmú, avšak fakturačné doklady sa vystavia až o niekoľko dní neskôr, čo už môže byť v inom zdaňovacom období.

Bod 5 je takisto skôr technického charakteru a rieši problematiku nákupu cezhraničných služieb slovenským podnikateľským subjektom, ktorý nie je platiteľom dane. Pritom ho platný zákon nezmyselne zaťažuje platením dane v tomto konkrétnom prípade a prenáša naň celé bremeno s tým súvisiacich administratívnych povinností.

V zmysle uvedeného návrhu novely by zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, bola odbremenená od administratívnych povinností, samozdanenie, podávanie daňového priznania, ktoré bude povinný vykonávať zahraničný subjekt, dodávateľ služby.

Bod 6 sa týka toľko citovaného školstva, vedy a výskumu. V súlade so všeobecnými pravidlami podpory vedeckovýskumnej a vzdelávacej činnosti z fondov Európskej únie zakotvenými do zmlúv o riešení projektov nie je možné z dotačných prostriedkov Európskej únie hradiť DPH.

Zákonom o dani z pridanej hodnoty z roku 2004 sa však zrušila možnosť vrátenia dane z pridanej hodnoty na základe žiadosti vysokých škôl podieľajúcich sa na riešení vedeckovýskumných a vzdelávacích projektov. Týka sa to predovšetkým nákupu laboratórnej techniky, softvérového a hardvérového vybavenia pracovísk, ktorý bol často jediným spôsobom, ako mohli tieto pracoviská zabezpečiť pre vzdelávanie študentov aspoň základné štandardy vybavenosti. Vysoké školy, keďže sú napojené na štátny rozpočet, nedisponujú zdrojmi na úhradu DPH ani legislatívnymi možnosťami na ich získanie.

Príjem do štátneho rozpočtu z takto získanej DPH je prakticky bezvýznamným, pretože pre chýbajúce zdroje nebudú môcť vysoké školy nákupy realizovať, naopak, budú musieť Európskej komisii vrátiť plánované prostriedky, čím sa len zníži čerpanie dotačných prostriedkov z Európskej únie.

Ak sa ponechá v platnosti súčasné znenie zákona o dani z pridanej hodnoty, dôjde k nasledovným efektom. Po prvé, nastane útlm v podávaní a realizácii projektov programov Európskej únie na Slovensku, po druhé, vysoké školy sa dostanú do prakticky neriešiteľnej situácie pri riešení projektov, ktoré už sú kontrahované a riešené a neboli určené do 30. apríla 2004, teda do doby stanovenej pre možnosť vrátenia DPH v zmysle prechodných ustanovení zákona. Po tretie, zníži sa možnosť medzinárodnej spolupráce vysokých škôl, ich zapojenie do spoločného európskeho vedeckovýskumného priestoru, výmena študentov a pedagógov a spoločný vývoj a transfer know-how do Slovenskej republiky.

Bod 7 má opäť len technický charakter, rieši prípad zdanenia alebo teda platenia dane z pridanej hodnoty pri povinnosti odovzdať príslušný hmotný majetok do vlastníctva organizácie zabezpečujúcej jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu. Cieľom takéhoto dodania tovaru nie je osobná spotreba, ale jeho ďalšie využitie na podnikateľské účely platiteľa dane. Týka sa to rôznych elektrických prípojok, vodovodných prípojok a podobne, ktoré napríklad, keď vystavia obec na vlastné základy, musí ich potom odovzdať príslušnému podniku.

Bod 8. V tomto bode navrhujeme zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty. Ukazuje sa totiž, že súčasná sadzba 19 percent je príliš vysoká, o čom svedčí aj vyšší výber dane oproti predpokladom. Aj keď pri znížení sadzby nemožno očakávať adekvátne zníženie cien tovarov a služieb, dôjde k významnému zníženiu prerozdeľovania, čím zostane viac prostriedkov priamo v podnikateľskej sfére, a to má jednoznačne pozitívny vplyv na rozvoj slovenskej ekonomiky. Samozrejme priznávame, že zníženie DPH neznamená zníženie cien, ako som už hovoril, a ani to nepredpokladáme. Suma, o ktorú sa totiž zníži daň z pridanej hodnoty, sa rozdeľuje medzi občana, nákupcu vo forme zníženia ceny a podnikateľa vo forme zvýšenia zisku podľa toho, aká je pri príslušnom tovare takzvaná pružnosť dopytu a ponuky. Čiže niekde klesne cena viacej, u nich menej. Ale čo je podstatné, peniaze, ktoré nedostane štát, sa nestratia, naopak, tvrdím, že budú použité oveľa efektívnejšie, ako by ich dokázal ktorýkoľvek úradník, pretože podnikatelia ich použijú na rozširovanie podnikania, občania ich buď použijú podľa vlastnej úvahy, keď inak nie, tak na tvorbu úspor, čo takisto zase prospieva ekonomike. Jednoducho povedané, treba dať ľuďom čo najširšiu možnosť rozhodovať o svojich peniazoch a prestať si ohromne namýšľať, že vláda vie najlepšie, čo treba urobiť s peniazmi občanov.

Takisto sa treba zmieniť o tvrdení, že akékoľvek zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty podporuje spotrebu, a preto je zlé. Je to obľúbené tvrdenie niektorých pravicových ekonómov, ktorí tvrdia, že pri presune daňového zaťaženia práce a produktívnej činnosti, čo predstavujú dane zo zisku, dane zo mzdy a tak ďalej, sa môžu nahradiť daňami zo spotreby. Potom budú ľudia motivovaní viac pracovať, šetriť a investovať.

Ale, po prvé, nikto im nedal morálne právo rozhodovať, za čo a kedy majú ľudia minúť svoje vlastné peniaze. Z vecného hľadiska znamená to len jedno. Každý človek alebo väčšina ľudí pracuje, aby si jedného dňa za zarobené peniaze mohli niečo kúpiť. Ak vzrastú nominálne príjmy v dôsledku zníženia priameho daňového zaťaženia a proporcionálne k tomu sa zvýšia prostredníctvom dane z pridanej hodnoty ceny výrobky nakupovaných, žiadne zvýšenie pracovnej motivácie sa nekoná, lebo výsledok je, že za viac zarobených peňazí si kúpite rovnaké množstvo drahšieho tovaru.

Spotrebná daň je preto z nášho hľadiska rovnako zlá ako daň z príjmu, reálne ju znižuje. S tým aj súvisí otázka takzvaného daňového presunu. Jednoducho platí, že výrobcovia nemôžu presúvať akékoľvek danenie spotreby bez výraznejších nákladov na spotrebiteľov. V opačnom prípade by ju museli niesť sami, čo je v rozpore s myšlienkou zdaňovania spotreby. Môžeme na to poukázať napríklad pri tvorbe cien. Každý podnikateľ vie, že maximalizácia zisku neznamená automaticky maximalizáciu cien, pretože zisk rovná sa cena krát predané množstvo. Preto akékoľvek dodatočné zvýšenie cien nad istú optimálnu hranicu znamená, že už pre niektorých výrobcov výroba prestáva byť rentabilná, medzné náklady prevýšia medzný príjem a výrobcovia krachujú.

Tento proces platí aj opačne, teda pri znížení dane sa na trhu objavia možnosti pre nových výrobcov, pre ktorých sa výroba stáva rentabilnou. Z toho vyplýva jedna podstatná vec. Spotrebnú daň my nemôžeme presúvať z výroby na spotrebu, lebo v konečnom dôsledku zvýšenie akejkoľvek dane škodí výrobe i zamestnanosti. Dôležitá je vždy len výška konečného zaťaženia a pokiaľ tá zostane rovnaká, k žiadnej motivácii, výrobe a podpore investícií nemôže dôjsť, lebo toto môže zabezpečiť iba skutočné zníženie daní, a nie žiadne počtárske fígle.

Pozrieme sa aj na to, ako výška daní ovplyvňuje rast ekonomiky. Zo štúdie Graemaleacha: "Negatívny dopad zdaňovania na ekonomický rast" vyplýva, že každé percento HDP odňaté zo súkromného sektora prostredníctvom daní má za následok pokles dlhodobého rastu o 0,2 až 0,4 percenta. To znamená, že zvýšenie daňového bremena zhruba o 3 percentá HDP by znamenalo z dlhodobého hľadiska, že po 25 rokoch je ekonomika ako celok asi o 30 percent menšia, než by mohla byť. Samozrejme, platí to aj opačne, pokles daní má za následok rast ekonomiky a toto už sú čísla, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.

Dva príklady zo zahraničia. Popredný americký ekonóm a poradca bývalého prezidenta Reagana Arthur LaFFer v nedávnom interview pre časopis Handelsblatt potvrdil, že pokles daní sa odráža na väčšej príťažlivosti daného štátu pre investorov, čo potom v konečnom dôsledku vedie k vyšším štátnym príjmom, samozrejme, v absolútnej hodnote, pretože v percentuálnom vyjadrení podiel klesá, čo aj je naším cieľom. Zároveň označil ako zbytočné a v konečnom dôsledku škodlivé napríklad miliardové dotácie do poľnohospodárstva z amerického štátneho rozpočtu. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiky Milton Friedman sa v roku 2001 sa na margo hospodárskej politiky prezidenta Busha v rozhovore pre Die Telebörse vyjadril takto: "Som veľkým zástancom znižovania daní. Moja kritika znižovania daní Bushovou vládou smeruje skôr tým smerom, že je príliš nízke a prichádza neskoro. Myslím si, že je nesprávne roztiahnuť znižovanie daní na obdobie šiestich rokov. Ak chce niekto znižovať daňové sadzby, mal by to urobiť okamžite a na jeden raz."

Ešte sa pozrime bližšie na tvrdenie ministerstva financií, že takáto úprava by znamenala výpadok príjmov štátneho rozpočtu vo výške 20,9 miliardy korún za rok 2005. Podľa nášho názoru skutočne ho netreba brať veľmi vážne, a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa informácií ministerstva financií príjmy rozpočtu za prvých 6 mesiacov tohto roka predstavovali 120,7 miliardy korún. Ich celoročný plán v objeme 232 miliárd bol ku koncu júna naplnený na 52 percent. V rovnakom období minulého roka boli príjmy na úrovni 100,9 miliardy, znamená to, že medziročne rástli príjmy štátu nominálne o takmer 20 percent a reálne asi trikrát rýchlejšie než HDP. Pri súčasnom minimálnom raste reálnych miezd slovenských občanov je takýto vývoj vyslovene provokatívny a škandalózny. Je to karikatúra pravicovej politiky verejných financií. Osobitnú pozornosť si zasluhuje aj vývoj vo výbere daní za prvý polrok, ktorý sa dostal na 107,9 miliardy korún. V medziročnom porovnaní došlo k navýšeniu celkových daňových príjmov o 18,7 miliardy. Občania teda oproti minulému polroku zaplatili na daniach spolu takmer o 21 percent viac, čím sa naše celkové daňové zaťaženie bezpochyby zvýšilo, a to všetko predovšetkým vďaka takzvanej pravicovej daňovej reforme. Najviac prostriedkov vybral štát na DPH, a to 50,9 miliardy. Oproti polroku 2003 je to o 14,9 miliardy, teda o 41,4 percenta viac. Aj keď tento nárast očistíme o vplyv inflácie, približne desaťnásobne, aj tak prekročíme vlaňajší, ministerstvom financií odhadovaný dosah zjednotenia sadzieb DPH. Opäť sa potvrdilo, že veriť štátnym úradníkom je maximálne naivné.

K poklesom došlo iba pri dani z príjmov fyzických osôb a pri dani z príjmu z kapitalových výnosov, a to o 3,2 miliardy a 1,2 miliardy. Takže takáto je pravdivostná hodnota odhadov ministerstva financií i s celým tímom expertov. A to sa ani nechcem vracať k minuloročnému fiasku, ktoré vyústilo do úplne zbytočného zvyšovania spotrebných daní, mimochodom napriek nad očakávanie dobrému vývoju výberu daní v tomto roku o nejakom znížení spotrebných daní zatiaľ ani nechyrovať.

Ak sa ešte dnešná vládna koalícia prezentuje ako pravicová, vzhľadom na vyššie uvedené od nej nemožno žiadať nič iné ako razantné zníženie daní. V inom prípade sa len definitívne potvrdí, že na slovenskej politickej scéne sa vyskytujú len socialisti, ktorí sú jedni viac a druhí menej doľava.

Ďalšie veľmi obľúbené tvrdenie je, že pokles príjmov štátneho rozpočtu spôsobený navrhovaným znížením sadzby nie je možné vyvážiť škrtmi na strane výdavkov, a teda vzrastie deficit. Po prvé, pokles daní má za následok rýchlejší rast ekonomiky, takže len čo ekonomika zareaguje na pokles, bude sa deficit znižovať rýchlejšie ako predtým, inými slovami, aj keď v prvej fáze dôjde k spomaleniu poklesu, o to rýchlejšie sa bude znižovať následne, samozrejme, za predpokladu, že štát nezačne rozhadzovať viac ako teraz.

Po druhé, už teraz sa bez akýchkoľvek problémov dajú urobiť mnohomiliardové škrty na výdavkovej strane rozpočtu, a to konkrétne v oblasti investičných stimulov, priemyselných parkov a poľnohospodárstva. Podpora uvedených oblastí z daní občanov nepatrí medzi základné činnosti štátu a ide skôr o podporovanie konkrétnych lobistických skupín na úkor daňových poplatníkov. Sú to všetko príklady vysoko neefektívneho využívania peňazí, keď všetci občania platiaci dane zvyšujú príjem časti populácie. O potrebe znižovať dotácie v oblasti poľnohospodárstva napríklad už otvorene hovorí aj Svetová obchodná organizácia.

Zaujímavá je tiež štátna pomoc, kde napríklad v roku 2002 z celkového objemu štátnej pomoci vo výške cirka 6 miliárd korún smerovali do oceliarskeho priemyslu vyše 2 miliardy, do automobilového zhruba 1,5 miliardy, do železničnej dopravy 1,2 miliardy, do vedy a výskumu len 400 miliónov, čiže asi 7 percent. V roku 2003 šlo na štátnu pomoc asi 6,7 miliardy korún, pomer rozdelenia bol viac-menej rovnaký, veda a výskum dostala približne 200 miliónov korún. To je fakt geniálny príklad pomoci mladým, prosperujúcim a perspektívnym odvetviam.

Za rok 2004 nemáme informácie zatiaľ, ale ako môžeme pozorovať situáciu okolo seba a čoraz väčšiu obľubu investičných stimulov, myslím si, že obraz nebude diametrálne odlišný.

A po tretie, treba sa pozrieť, akými vankúšmi sa ministerstvo financií vyzbrojilo napríklad do roku 2004. Okrem známeho konzervatívneho prístupu pri odhade makroekonomických predpokladov a s tým spojeným podhodnotením príjmov, sú tu aj napríklad odhady kurzu koruny k doláru a k euru. Oficiálne sa napríklad v štátnom rozpočte na tento rok počítalo so 41 korunami za euro a 36 korunami za dolár. Pre potreby štátneho dlhu však ministerstvo rátalo s tým, že za euro zaplatí 43 a za dolár až 40 korún. Skutočný kurz je však v súčasnosti oveľa lepší a prognózy hovoria o ďalšom zlepšovaní kurzu koruny. Tu sú teda základné možnosti, ako prípadné výpadky príjmov štátneho rozpočtu hravo nahradiť.

Na záver treba povedať, že nami navrhovanú sadzbu DPH vo výške 15 percent nechápeme ako dogmu. Pokiaľ sa tento návrh dostane do druhého čítania a v Národnej rade bude skôr prijateľná sadzba 16, 17 alebo 18 percent, uvítame aj také riešenie. Naším cieľom je neustále znižovanie daňového a odvodového zaťaženia a oceníme každé percento, o ktoré sa nám sadzby podarí stlačiť dole. V tomto zmysle, samozrejme, budeme v budúcnosti pripravovať aj ďalšie návrhy, či už sa to bude týkať daní z príjmov, odvodov, spotrebných daní, prípadne ďalších súvisiacich oblastí. Ďakujem vám za pozornosť.