V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, rokujeme o správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia, je tlač 738.
Správa stručne hovorí, že HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Bratislavskom kraji viac ako dvakrát vyšší ako celonárodný priemer a že je to podobné ako v iných krajinách Európskej únie. Podobný podiel HDP na obyvateľa v najbohatšom regióne je 3- až 4- krát vyšší ako v najchudobnejšom regióne a je to podobné ako v iných krajinách Európskej únie. Zo správy vyplýva, že nerovnováha vo vývoji regiónov je bežná vec v Európskej únii a že Európska únia si nevie poradiť s týmto problémom.
Do roku 1989 sociálno-ekonomická úroveň v regiónoch na Slovensku bola približne vyrovnaná. Po roku 1989 začali narastať rozdiely medzi bratislavským regiónom a zvyškom Slovenska.
Prekvapilo ma, že súčasná správa vôbec neanalyzuje, ako Slovensko dokázalo pred rokom 1989 úspešne vyrovnávať rozdiely medzi regiónmi, že bolo úspešnejšie ako v súčasnosti Európska únia a súčasná vláda. Keby vláda zanalyzovala, akými technikami sa dosiahlo vyrovnávanie sociálno-ekonomickej úrovne v regiónoch Slovenska pred rokom 1989 a použila tie isté princípy v súčasnosti, pravdepodobne by bola úspešná. Potom by Slovensko mohlo poradiť aj Európskej únii, ako riešiť rozdiely v stave sociálno-ekonomickej úrovne v regiónoch v Európskej únii. Bohužiaľ, ideologická záťaž v Európskej únii a na Slovensku je tak veľká, že nedovolí riešiť rozdiely v stave sociálno-ekonomickej úrovne v regiónoch na Slovensku a v Európskej únii.
Preto klub Komunistickej strany Slovenska nepodporí predloženú správu. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz ústne prihlášky prosím do rozpravy. Ako prvá sa prihlásila pani poslankyňa Antošová, ďalej sa hlási pani poslankyňa Angyalová Edita. Kto sa ešte hlási do rozpravy? Nikto viacej. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.
E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila stanovisko k správe o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.
Plne súhlasím s mojimi predrečníkmi a budem otvorená, keď poviem, že podľa môjho názoru je predložená správa neobjektívna, nepresná vo viacerých konštatáciách a najmä tendenčná.
Hneď v úvode je zmienka o poklese nezamestnanosti. Dokonca už aj médiá na Slovensku usvedčili rezort ministra Kaníka, že znižuje nezamestnanosť na Slovensku len na papieri, a nie v skutočnosti. Médiá sa pritom opierali o zistenia Štatistického úradu. Občanov však nezaujíma, akú metodiku používajú páni na ministerstve, ale aká je ich reálna životná úroveň.
Takisto podľa údajov Štatistického úradu je v pásme chudoby 21% slovenských domácností, to znamená, že viac ako každá 5. rodina zápasí s chudobou. Nielen podľa sociológov je to veľmi veľa občanov Slovenska, ktorí sú chudobní. Toto číslo však je ešte vypuklejšie, ak ho porovnáme s rokom 1996, keď bolo naposledy zisťované, koľko rodín je ohrozovaných chudobou. Vtedy na konci obdobia vlád Vladimíra Mečiara to bolo 7 %. Po 1,5 volebnom období vládnutia Dzurindových vlád sa o 300 % zvýšil počet chudobných rodín občanov Slovenska. Toto číslo hovorí za všetko. Popritom treba povedať, že toto ožobračovanie občanov sa dialo pri súbežnom realizovaní privatizácie lukratívnych podnikov Slovenska, ktorých hodnota bola odhadovaná v rozmedzí od 600 do 700 mld. Sk, zatiaľ čo zisk z predaja tvoril približne "len" 400 mld. až 450 mld. Sk. Nezabúdajme pritom, že za Mečiarových vlád tento štát vznikol a bolo treba z ničoho vybudovať jeho základy neraz proti vôli mnohých, a to nielen zo zahraničia. Opakujem teda, že podľa Štatistického úradu je na Slovensku chudobných 21 % rodín, avšak zástupcovia ministerstva tvrdia, že je to len okolo 10 %. Kto sa teda mýli? Ak prijmeme názor, že rozdiel vyplýva z rozdielnej metodiky, potom sa pýtam, prečo toto ministerstvo a táto vláda si zakrýva oči pred reálnou situáciou, ako potom môže navrhovať a prijímať rozhodnutia na jej riešenie.
Nepravdivým tvrdením začína aj nasledujúci odsek Súčasný stav sociálno-ekonomických disparít medzi krajmi a okresmi v Slovenskej republike: "Ukazuje sa, že za obdobie uplatňovania systematických reformných krokov vlády sa rozdiely v sociálno-ekonomickej situácii nezvyšujú." Ponúkam iné údaje a opäť zo Štatistického úradu, ktoré napr. uverejnila aj Pravda v utorok 15. júna v článku Platy rástli najmä v Bratislave, pomohli aj odložené odmeny. V ňom sú citované aj také tvrdenia ako napr.: "Prešovský kraj, ktorý sa dlhodobo drží na chvoste poradia výplat na Slovensku, si svoje zaostávanie ešte posilnil," alebo ďalej, "svoj odstup od platov na západnom Slovensku prehĺbil aj Banskobystrický kraj. Priemerné zárobky v tomto kraji sú druhé najnižšie, a to 11 994 Sk." Ministerstvo zrejme chce silou-mocou postaviť veci do pozitívneho svetla. Čísla a analýzy však nepustia. Dokonca aj podľa názoru Ľuboša Vagača z Centra pre hospodársky rozvoj rozdiely medzi regiónmi patria na Slovensku k najvyšším z nových členov Európskej únie.
Ďalšia časť názvu prerokúvanej správy naznačuje, že by mala obsahovať opatrenia na zlepšenie stavu. Čo si o tom myslia odborníci, najlepšie vystihuje názor už spomínaného ekonomického analytika, ktorý musel skonštatovať, že štát momentálne ani nevie nájsť dostatočné prostriedky, aby zaostalé regióny dokázali dobehnúť tie vyspelejšie. Ba dokonca ak si chcú ľudia v regiónoch sami pomôcť a požiadať o peniaze z eurofondov, stretávajú sa aj s tým, že ich projekt na ministerstvách nemá kto posúdiť. Alebo napr. je tu príklad zo školstva. Školy by si mohli tiež prilepšiť peniazmi z Európskej únie, mnohé ich však žiadať nemôžu, pretože nemajú vyjasnené vlastnícke vzťahy a tak ďalej. Je to dôsledok zbabraného presunu kompetencií na samosprávu. Obce, pod ktoré školy patria, by tiež mohli dostať európske peniaze napr. na opravu školskej budovy alebo na iný projekt či na vzdelávanie z Európskeho sociálneho fondu. Rovnako je to aj v Európskom fonde pre regionálny rozvoj, v ktorom je na tento rok pre slovenské školstvo vyčlenených asi 6 mil. eur, čo je 240 mil. korún.
Takto by sme mohli pokračovať aj v ďalších oblastiach. Položím však radšej zásadnú otázku, či my, poslanci, pripustíme, aby nás nútili zaoberať sa správami na takejto úrovni.
Preto navrhujem, aby sa uvedená správa vrátila predkladateľovi na prepracovanie s imperatívom, aby jej autori vychádzali skutočne z reálnej situácie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem poďakovať pani poslankyni Antošovej, že vo svojom vystúpení skutočne s argumentmi pracovala. A verím, že poslanci vládnej koalície, ktorí tu sedia, pochopia, že predložená správa nemá úroveň požadovanú parlamentom a je dehonestáciou intelektuálnych znalostí a rozhľadu jednotlivých poslancov v tomto parlamente.
A myslím si, že pán minister by sa už mal prestať vo všetkých reláciách vyjadrovať, že ide o inú metodiku skúmania nezamestnanosti a že aj ich prepočty sú správne, pretože realita môže byť len jedna. A tá je, žiaľ, natoľko žalostná, že vysoká nezamestnanosť na Slovensku je žalostným stavom a nešťastím tohto národa.
A mám ešte jednu otázku: Domyslel pán minister, akú by sme my mali nezamestnanosť na Slovensku, keby tí všetci absolventi vysokých škôl a stredných škôl, ktorí pracujú v zahraničí ako zdravotné sestry a pod., sa mali umiestniť na Slovensku? Ako výrazne by sa zvýšila naša nezamestnanosť? A je biedou, že z umu našich ľudí a investícií, ktoré sú dané do vzdelania týchto ľudí, vlastne berú ovocie v zahraničí. Čiže toto je ďalší moment, ktorý by mal dostať odraz aj v predloženej správe. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Angyalová.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, my sme takú rozpravu v parlamente v júni už mali a ja som vtedy vystúpila, ale keďže sme presunuli rokovanie o nej opäť na september, považujem za dôležité opäť vystúpiť s touto témou, pretože ju považujem za kľúčovú z hľadiska riešenia rozdielov medzi regiónmi na Slovensku. Nechcem sa už dotýkať jednotlivých častí správy okrem toho, že som to už na tomto mieste hovorila. Vystúpili predo mnou aj kolegovia aj zo Smeru, aj iní, ktorí značnou mierou popísali možno problematické témy, možno také témy, kde majú iný názor alebo dokonca iné čísla, iné hodnoty. Takže by som snáď len veľmi stručne uviedla, čomu sa chcem venovať a aké uznesenie chcem predložiť.
Na viacerých miestach, aj v tejto správe, ale aj v iných správach a ďalších štúdiách sa jednoznačne deklaruje, že jedným z obrovských problémov regiónov, ktoré sú naozaj v rámci celého Slovenska najmenej rozvinuté, je, že nemajú dostatočnú infraštruktúru. A ide najmä o cestnú infraštruktúru. Keď si však pozrieme úsilie vlády a úsilie iných predstaviteľov pomôcť tomuto problému, tak často, žiaľ, zostáva len v polohe deklarácií.
Dovolím si vám predložiť uznesenie, ktoré potom odôvodním práve v týchto intenciách. Ide o návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o opätovné prehodnotenie Aktualizácie nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest a o zaradenie rýchlostnej cesty R4 v úseku Košice - Milhosť do zoznamu priorít na roky 2003 až 2006.
Podľa vyjadrení predsedu vlády, ministra dopravy, iných predstaviteľov už aj v minulosti tento úsek, ale aj ďalšie úseky na východnom Slovensku patrili medzi priority a dlhodobo vraj patria medzi priority vlády. Napriek tomu, keď sa pozrieme na základný materiál, ktorým je Aktualizácia predtým nazvaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, prídeme na to, že tak ako je deklarovaná ako priorita práve tento úsek Košice - Milhosť, tak sa nedostala do obdobia, ktoré je najbližšie. V tomto konkrétnom čase ide o úsek od roku 2003 do roku 2006. Čiže pán predseda vlády tam prišiel niekoľkokrát. Ja som bola svedkom toho, že vyhlásil na východe Slovenska, že, áno, toto je priorita. Napriek tomu táto cesta nie je zaradená medzi priority. V praxi to znamená, že keď nie je zaradená medzi priority ani sa ňou len nedá zaoberať, môže prebiehať nejaká príprava, povedzme, pôdy, ale ani len základné práce nebežia takou rýchlosťou, ako by mohli bežať. A potom reálne sa dá očakávať, že táto cesta by najskôr mohla byť v úplne optimistickom variante dostavaná do roku 2010. Ja si myslím, že v roku 2010 to zďaleka, a to hovorím vážne optimisticky, už nepomôže tomuto regiónu, lebo tento región upadá každým dňom a my, ktorí tam žijeme, dobre vieme, že je to tak. Takže toto ma viedlo k predloženiu tohto návrhu.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja vás prosím o podporu, pretože som o tom presvedčená, že ak by sa začalo rýchlejšie robiť na tomto úseku, znamenalo by to aj lepšie využitie prepojenie medzi Košicami a Prešovom, lepšie využitie košického letiska, celkové zdynamizovanie vývoja východného Slovenska. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Kolesár.
E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel vzhľadom na to, čo povedala pani poslankyňa Angyalová, tiež poprosiť všetkých kolegov v tejto poslaneckej snemovni o podporu jej návrhu. A chcem tomuto návrhu vyjadriť aj svoju osobnú podporu ako poslanec za košický región. Skutočne ak vláda to myslí úprimne a vážne s podporou regiónov, s vyrovnávaním rozdielov v regiónoch, tak je jednoznačne potrebné, aby aj takéto dôležité úseky ciest, akým je jeden z nich predmetom návrhu uznesenia, sme podporili. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú
Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Ako vždy pri prerokúvaní takéhoto typu správy tá rozprava má danú štruktúru. Vláda sa snaží pri najlepšej vôli a svedomí predložiť čo najviac ukazovateľov, čo sme sa hlavne tým doplnkom snažili. Myslím si, že jedine tu môže, nie v tejto sále zrejme, ale vo svojom vnútri, väčšina poslancov uznať, že sú tam nielen pozitívne ukazovatele, ale aj tie, ktoré nie sú, povedzme, pozitívne. To znamená, snažili sme sa o reálny obraz nato, aká situácia je. Je prirodzené, že opozícia sa snaží poukázať na to, že všetko je zlé a nič sa nevyvíja dobrým smerom. Čo celkom už pre mňa nie je pochopiteľné, je, že na dosiahnutie tohto účelu sa vytrhávajú veci zo súvislostí, vyberajú sa, ukazujú sa v tabuľkách len tie nepriaznivé čísla, že sa hovorí len o rokoch minulých, keď to bolo nepriaznivé, už rok, v ktorom sa situácia otočí, sa neukáže, pretože ten už by ten cielený zámer narušil. A takýmto spôsobom sa manipuluje s faktmi. Takže pár vecí len by som doplnil alebo sa o to pokúsil, lebo už nemám ambíciu, že budem pochopený v zmysle, že sa to aj zopakuje, možno vnútri niekoho áno, ale viem, že opozícia bude hovoriť stále to, čo hovorí.
Najprv k takej najjednoduchšej veci, pracovným miestam, počtu voľných pracovných miest a počtu ľudí, ktorý na ne pripadá. Pracovné miesta, voľné pracovné miesta v súčasnosti sa nijakým spôsobom nesledujú a neevidujú. To znamená, ja neviem skade tie čísla pochádzajú, ale určite nie zo žiadnych objektívnych zisťovaní. Také zisťovanie totiž neexistuje. Takže dnes hovoriť o nejakom pomere počtu voľných pracovných miest a počtu uchádzačov je ilúzia alebo výmysel, alebo neinformovanosť. Jednoducho je to nekorektný údaj, nezamestnanosť či rastie alebo klesá. No isteže zistenia Štatistického úradu, ktoré sú výberové, boli a sú nemiernou vodou na mlyn a takéto tvrdenia. Faktom však je, že aj v Štatistickom úrade, aj v zisťovaniach úradov práce, ktoré zisťujú odlišné veci, sa ukazuje, že tu nezamestnanosť klesá v tomto roku, že tie trendy sú rovnaké, rozdielne sú výšky a miery. A aby sme to pochopili a aby tomu aj pani poslankyňa Tóthová možno trošičku viac porozumela, tak sa pokúsim jednoduché príklady použiť. Štatistický úrad napr. zahŕňa do počtu nezamestnaných aj regulárneho dôchodcu, ktorý má vymeraný dôchodok a ktorý vo výberovom zisťovaní, keď sa ho spýtajú, či by si nechcel prilepšiť a nájsť si prácu, uvedie, že áno a že prácu hľadá. Ale ja sa pýtam všetkých: Je toto nezamestnaný? No z pohľadu úradu práce nie je, pretože je dôchodca. Takže, samozrejme, toto je prvý deformačný faktor. Druhým je, že v štatistickom zisťovaní sa uvedie ako nezamestnaná aj žena na materskej dovolenke, ktorá za tri mesiace nastúpi do práce, ale ktorá ešte v nej nie je, takže je nezamestnaná. Takisto sa v tomto objaví ako nezamestnaný aj študent, ktorý študuje v riadnej forme štúdia, ale ktorý si chce popri štúdiu zarobiť. Takže vlastne my sme si urobili napr. zle z tohto štatistického pohľadu, že sme umožnili dôchodcom pracovať, čo je podľa mňa veľmi správne, ale sme si takpovediac uplietli na seba z pohľadu štatistík bič. Faktom je, že, či sa nám to už páči alebo nie, nezamestnanosť systematicky klesá, aktuálny údaj za december je 13,2 % nezamestnanosti podľa úradov práce.
K pásmu chudoby tiež som sa veľakrát vyjadroval. Riziko pásma chudoby, samozrejme, je opäť vytrhnuté z kontextu. Je to veľmi ako krásne manipulačný údaj, s ktorým sa dá pracovať. Tento ukazovateľ hovorí o tom, koľko domácností sa vo svojich príjmoch nachádza pod 60 % priemerného príjmu. Takže keď máme priemer 15 000 zhruba, tak si ľahko spočítate, čo je to 60 % a o aký príjem, o aký plat na hlavu ide. A tak sa trošku akože reálnejšie potom pozrime na tento ukazovateľ. A druhý argument, ktorý tiež som už veľakrát zopakoval, musím zopakovať, keďže stále počúvam takéto tvrdenia. Podľa tohto ukazovateľa by Bulharsko bolo bohatšou krajinou ako Veľká Británia, pretože vo Veľkej Británii je vyššie riziko pásma chudoby alebo väčší počet domácností sa nachádza v riziku pásma chudoby ako v Bulharsku. Ale už ako len z tohto jednoduchého porovnania vidno, tento jeden ukazovateľ vytrhnúť z kontextu celkového a tvrdiť, že na Slovensku máme chudobu, ktorá sa dotýka 21 % občanov alebo domácností, je minimálne, jemne povedané, za vlasy pritiahnuté.
Posledná poznámka k pánovi Ondriašovi, ktorý horel za návrat spôsobu socializmu, pretože vtedy neboli regionálne rozdiely takmer žiadne alebo žiadne. Je veľmi ľahko vytvárať regionálnu rôznosť smerom dole, je veľmi ľahko urobiť chudobnou rovnako celú krajinu. Ale to by sme naozaj nechceli. A myslím si, že tadiaľ cesta nevedie.
Záverom by som chcel povedať. Vláda si uvedomuje regionálne rozdiely. Vláda nie je spokojná s tým, že tu existujú regionálne rozdiely. Svojou hospodárskou politikou, ktorá vedie k najrýchlejšiemu ekonomickému rastu v regióne, k rastu reálnych miezd a rastu reálnych dôchodkov, k investíciám do infraštruktúry, sa snaží odstraňovať tieto regionálne rozdiely. A ako aj z objektívnych zistení vyplýva, zastavilo sa prehlbovanie regionálnych rozdielov takmer vo všetkých ukazovateľoch. A som presvedčený, že v pokračovaní tejto hospodárskej politiky tento pozitívny vývoj bude ďalej pokračovať.
K názoru, že treba túto správu vrátiť a dopracovať. Je prirodzené, že to opozícia žiada, pretože takáto diskusia zo strany opozície je vždy vďačná a neexistuje správa, s ktorou by mohla byť opozícia spokojná. Takže zdá sa mi to absolútne zbytočné a neefektívne pokračovať v takýchto nič neprinášajúcich slovných prestrelkách. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej budeme hlasovať.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch programu.
Prosím pána poslanca Škodu, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, aby sa dostavil do rokovacej sály a uviedol návrh na hlasovanie. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Ondrejka.
V. Ondrejka, poslanec: Pán predseda, podľa § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku v mene 4 poslaneckých klubov, ANO, KDH, SMK, SDKÚ, podávam procedurálny návrh zaradiť na rokovanie prebiehajúcej dnešnej schôdze Národnej rady ihneď po odhlasovaní teraz prerokovaných návrhov návrh na tajnú voľbu na podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka, ktorú máte rozdanú ako tlač 875.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Predkladám procedurálny návrh, aby Národná rada uložila výboru pre sociálne veci a bývanie prerokovať stav v rešpektovaní záväzkov vlády Slovenskej republiky voči sociálnym partnerom na úrovni RHSD v súvislosti so záväzkom podpredsedu vlády Pavla Ruska nepredložiť na rokovanie Národnej rady návrh zákona (tlač 723) o zmenách v tripartite, kým sa sociálni partneri v predsedníctve nedohodli na budúcej forme fungovania sociálneho dialógu. Mám pred sebou zápis z RHSD z 20. 8., z ktorého budem citovať: "Ak bude v Národnej rade na programe návrh novely zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, požiada vládna strana o odloženie jeho prerokovania, kým sa sociálni partneri v Predsedníctve RHSD dňa 14. 9. nedohodnú na budúcej forme fungovania sociálneho dialógu." Preto žiadam, aby výbor pre sociálne veci prerokoval túto situáciu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, môžem tomu rozumieť tak, že by sme hlasovali o tomto vašom procedurálnom návrhu vtedy, keď budeme hlasovať o návrhu zákona, nazvime ho tak, o tripartite? Dobre.
Prosím pána poslanca Škodu o slovo. (Hlasy z pléna.)
Odporúčam, panie poslankyne, páni poslanci, aby sme hlasovali teraz o ďalšom prerokovanom bode programu, o informácii o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, ktorý sme prerokúvali ako tlač 768. Je s tým súhlas? (Reakcia z pléna.)
Prosím pána poslanca Mikuša Jozefa o slovo. (Hlasy z pléna.)
Vyhlasujem 5-minútovú prestávku, panie poslankyne, páni poslanci.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.
Prosím teraz pána poslanca Škodu, aby uviedol návrh na hlasovanie k prerokúvanému bodu programu, ktorým je
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni,
ktorý prerokúvame ako tlač 773. (Ruch v sále.)
Páni poslanci, páni predsedovia klubov poslaneckých, prosím, aby ste sa upokojili. Pán minister, prosím, aby ste prestali telefonovať. Pán podpredseda Veteška, rozpustite skupinku.
Nech sa páči, pán poslanec Škoda.
S. Škoda, poslanec: Vážený pán predseda, vážení páni ministri, kolegovia, kolegyne, nakoľko v rozprave neodzneli žiadne návrhy na uznesenie, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ako je uvedený v spoločnej správe výborov, že Národná rada vyslovuje podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pre zákonmi. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 112 za návrh, 2 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem, pán poslanec.
Prosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia z výboru pre financie, rozpočet a menu predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu, ktorým je
informácia o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií, nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch,
ktorý prerokúvame ako tlač 768.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy. Budeme o ňom hlasovať, ale najskôr v rozprave vystúpili dvaja kolegovia poslanci, ktorí predložili iné návrhy na uznesenie. Takže najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.
Takže ako prvý predložil návrh uznesenia pán poslanec Ondriaš. Poďme hlasovať o tomto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predložil k návrhu uznesenia pán poslanec Ondriaš.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 61 za, 45 proti, 29 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.
Neschválili sme návrh pána poslanca Ondriaša.
Nech sa páči.
J. Mikuš, poslanec: Ako o 2. návrhu budeme hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Buriana.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Buriana.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 67 za, 30 proti, 26 sa zdržalo, 19 nehlasovalo.
Neschválili sme návrh.
Prosím ďalší návrh.
J. Mikuš, poslanec: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý je súčasťou spoločnej správy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako je predložený v spoločnej správe výboru.
J. Mikuš, poslanec: Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 74 za, 16 proti, 50 sa zdržalo.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
Chcem informovať, že pán poslanec Fico predložil procedurálny návrh, aby sme rokovanie a hlasovanie o tomto bode programu odložili na októbrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa, či je súhlas s týmto návrhom. (Nezrozumiteľná odpoveď z pléna.)
Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Fica. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 70 za, 39 proti, 32 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
Prosím teraz pani poslankyňu Navrátilovú, aby ako spoločná spravodajkyňa výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o výsledku... (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Vavrík.
Pán poslanec Tkáč, prosím, aby ste zopakovali svoj návrh.
V. Tkáč, poslanec: Áno, ja som navrhoval, aby Národná rada uložila výboru pre sociálne veci a bývanie prerokovať stav v rešpektovaní záväzkov vlády Slovenskej republiky voči sociálnym partnerom na úrovni RHSD v súvislosti s tým, že predseda rady a podpredseda vlády v zápise z 20. 8. z tripartity uviedol, že ak bude v Národnej rade na programe návrh tohto zákona, požiada vládna strana o odloženie prerokovania, kým sa sociálni partneri v predsedníctve rady nedohodnú na budúcej forme fungovania sociálneho dialógu. To je zápis, ktorý podpísal podpredseda tejto vlády. Chcem teda uviesť, že do 14. 9. k žiadnej dohode nedošlo. Čiže navrhujem, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu a po rokovaní výboru pre sociálne veci a bývanie sa tento problém dostal na novembrovú schôdzu Národnej rady.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Už sme o tom hlasovali, pán poslanec.
V. Tkáč, poslanec: V súvislosti s termínom novembra sme nehlasovali a navrhujem, aby to výbor prerokoval.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu pána poslanca Tkáča, aby sme o návrhu zákona rokovali na novembrovej schôdzi Národnej rady.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 63 za, 42 proti, 22 sa zdržalo, 13 nehlasovalo.
Neschválili sme návrh pána poslanca Tkáča.
Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová. (Ruch v sále.)
Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste nerušili priebeh rokovania schôdze.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Zo spoločnej správy vyplýva 1 pozmeňujúci návrh, aby sa účinnosť zákona presunula z 1. septembra na 1. novembra, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu gestorského výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe a týka sa odloženia lehoty účinnosti zákona.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 127 za, 7 proti, 5 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: V rozprave vystúpili traja poslanci. Dvaja predniesli pozmeňujúce návrhy.
Prvý vystúpil pán poslanec Horváth, ktorý predniesol pozmeňujúci návrh obsahujúci 12 bodov a žiadal, aby sme o týchto bodoch hlasovali spoločne. Prosím, pán predseda, dajte o nich hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 142 prítomných, 101 za, 12 proti, 29 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Druhý poslanec, ktorý vystúpil v rozprave, je pán poslanec Muňko, ktorý predložil 2 pozmeňujúce návrhy a neupravil spôsob hlasovania. Preto sa ho chcem opýtať, či žiada, aby sa hlasovalo o nich osobitne alebo spoločne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Muňko. (Reakcia z pléna.) Osobitne.
Prosím.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o 1. návrhu pána poslanca Muňka.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o 1. podanom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muňka.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 72 za, 23 proti, 39 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.
Neschválili sme návrh.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o 2. pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Muňka.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o 2. návrhu pána poslanca Muňka.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 70 za, 24 proti, 41 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.
Neschválili sme 2. návrh pána poslanca Muňka.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vyplývajúce zo spoločnej správy a z vystúpení poslancov v rozprave. Mám poverenie výboru, aby som navrhla, aby sme o tomto návrhu zákona rokovali v treťom čítaní ihneď.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať vládny návrh zákona v treťom čítaní ihneď.
(Hlasovanie.) 144 prítomných, 77 za, 43 proti, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu o vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu programu. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Schváliť ho.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 145 prítomných, 78 za, 59 proti, 8 sa zdržalo.
Návrh zákona sme schválili.
Ďakujem pani poslankyni Navrátilovej.
Teraz prosím pána poslanca Blajska, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie uviedol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu, ktorým je
návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike.
Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nepodal nikto žiadny pozmeňujúci návrh ani doplnok. Pán kolega Hrdlička stiahol ten pôvodný návrh, ktorý dával, takže predkladám návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike (tlač 825), že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie návrh rámcovej koncepcie dlhodobého riešenia postavenia a životnej úrovne starších ľudí v Slovenskej republike. Ďakujem, pán predseda, dajte hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca Blajsko. Gestorský výbor odporúča schváliť návrh uznesenia.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 81 za, 17 proti, 43 sa zdržalo.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky návrh uznesenia schválila.
Teraz prosím pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Brocku, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu, ktorým je
správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch Slovenska a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov v jednotlivých regiónoch do konca volebného obdobia.
Nech sa páči, pán poslanec a predseda výboru.
J. Brocka, poslanec: Pán predseda, môžete dať hlasovať o návrhu uznesenia gestorského výboru, že Národná rada Slovenskej republiky berie uvedenú správu na vedomie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) 143 prítomných, 73 za, 30 proti, 37 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh uznesenia sme schválili.
Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci. Dvaja z nich navrhli uznesenie. Pán poslanec Šulaj žiada vládu o dve veci. Chcem sa ho spýtať, či si želá, aby sme hlasovali o nich jedným hlasovaním naraz alebo o každom bode osobitne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec? (Odpoveď z pléna.) Osobitne.
J. Brocka, poslanec: Áno. Pán poslanec Šulaj navrhol uznesenie, v ktorom Národná rada žiada vládu, aby takúto správu predložila opätovne s tým, že bude zrejmá koncepcia a konkrétne vecné a časové kroky, ktoré majú zabezpečiť zmierňovanie rozdielov sociálno-ekonomickej úrovne jednotlivých regiónov Slovenska.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, hlasujeme teda oddelene o 2 návrhoch.
J. Brocka, poslanec: Áno, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, hlasujme o 1. návrhu pána poslanca Šulaja v znení, tak ako uviedol pán predseda výboru.
(Hlasovanie.) 141 prítomných, 104 za, 2 proti, 33 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Schválili sme 1. návrh uznesenia.
J. Brocka, poslanec: Áno. Druhý návrh pána poslanca Šulaja je o tom, aby takúto správu... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Pataky.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka
J. Brocka, poslanec: Druhý návrh poslanca Šulaja je o tom, aby takúto správu predkladala Národnej rade vláda pravidelne raz za pol roka.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.
(Hlasovanie.) 146 prítomných, 80 za, 16 proti, 46 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pán poslanec Brocka.