B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu interpeláciu prednesie pán poslanec Vážny. Nech sa páči.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, predsedajúci, podľa § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vám predkladám interpeláciu na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Mikuláša Dzurindu s týmto textom:

Vážený pán predseda vlády, vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 9. mája 2002 schválila uznesenie č. 467/2002, v ktorom schvaľuje návrh na vydanie rozhodnutia o privatizácii priamym predajom akcií obchodnej spoločnosti SAD Banská Bystrica, a. s. Kupujúcim v tomto prípade bola schválená spoločnosť ČSAD Ostrava, akciová spoločnosť. Súčasťou vkladu majetku štátneho podniku do akciovej spoločnosti bola aj rozostavaná autobusová stanica v meste Banská Bystrica, o ktorú mi v tejto interpelácii ide.

Keďže z dlhodobého hľadiska je nedobudovanie tejto autobusovej stanice najpálčivejším problémom mesta, obrátil sa primátor mesta na všetky orgány štátnej správy, do gescie ktorých privatizácia štátneho majetku patrí, so žiadosťou o prevod budovy, či už odplatný, alebo bezodplatný, na mesto Banská Bystrica. Podotýkam, že celý priestor je nedobudovaný, je to estetický problém v meste. Bezpečnosť občanov mesta je takisto veľmi problémová a nedobudovaním celého rozpadávajúceho sa skeletu v centre mesta dochádza k vážnym problémom v komunikácii občanov.

Z korešpondencie primátora mesta, do ktorej som mal možnosť nahliadnuť, vyplýva, že budovu tejto autobusovej stanice nebolo možné previesť, pretože bol už rozbehnutý privatizačný proces. V liste prezidenta Fondu národného majetku následne zo dňa 8. 6. 2004 sa konštatuje, že z dôvodov problémov na strane kupujúceho, t. j. ČSAD Ostrava, ktoré bránili uzatvoreniu kúpnej zmluvy, fond svojím uznesením schválil, že nebude realizovať predaj predmetných akcií podľa rozhodnutia vlády pre neschopnosť kupujúceho uzatvoriť s fondom kúpnu zmluvu.

Táto spoločnosť - ten nádejný kupujúci - ani po opätovnej výzve fondu nepredložila doklady, ktoré boli nevyhnutné na uzatvorenie kúpnej zmluvy, a to sú aktuálne a platné doklady preukazujúce pôvod a zabezpečenie finančných prostriedkov v potrebnej výške.

V liste, ktorý kancelária predsedu vlády zaslala primátorovi mesta dňa 6. 4. 2004, sa môžeme dočítať, že kupujúci ČSAD Ostrava odstránil na svojej strane 22. 6. 2004 dôvody, ktoré dovtedy bránili uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi Fondom národného majetku a kupujúcim a v súčasnosti je možné pokračovať v realizácii rozhodnutia vlády Slovenskej republiky č. 647/2002. Celá korešpondencia medzi primátorom mesta Banská Bystrica a ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj kancelárie predsedu vlády sa obmedzuje len na holé popisovanie skutkového stavu. Ani v náznakoch neobsahujú úprimnú snahu vyriešiť daný problém v prospech krajského mesta.

Obraciam sa preto na vás, vážený pán predseda, s týmito otázkami:

1. Prečo vláda Slovenskej republiky, resp. poverené ústredné orgány štátnej správy nepristupujú k takej závažnej veci, ako privatizácia majetku štátu bezpochyby je, v takomto konkrétnom príklade s plnou vážnosťou a okamžite po nesplnení stanovených podmienok zo strany kupujúceho svoje pôvodné rozhodnutie o privatizácii nezrušila, keďže neboli včas a riadne naplnené podmienky predaja, resp. po dvoch rokoch nenaplnenia týchto podmienok znovu chce obnoviť kúpnu zmluvu?

2. Prečo vláda Slovenskej republiky, resp. jej členovia, ktorí tvrdia, že podpora a pomoc jednotlivým regiónom je jej prioritou, nevyvinula žiadnu snahu o pomoc vyriešenia dlhotrvajúceho problému krajského mesta s nedobudovanou autobusovou stanicou, ktorá je v majetku spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu? Naopak, doterajšia korešpondencia, ktorú dúfam, že aj prehodnotíte, je len vyhováraním sa a prenášaním zodpovednosti z jedného orgánu vlády na druhý.

3. Uprednostňuje vláda privatizovanie jednej vyššie uvedenej budovy ako súčasti privatizovaného majetku súkromnému sektoru pred prevodom, či už odplatným, alebo bezodplatným, tejto budovy krajskému mestu?

Za vybavenie ďakujem. Vážny.

Skončil som, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem, pán poslanec.

Teraz vystúpi s interpeláciou pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Šimko.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala tu neprítomného ministra školstva pána Martina Fronca.

Táto interpelácia sa týka konkrétneho prípadu v meste Malacky a je taká závažná, že sa v tomto meste pripravuje protestná akcia voči liknavosti vybavovania tejto veci. O čo ide?

Vážený pán minister, v októbri 2002 prechodom kompetencií zo štátnej správy na samosprávu bola na mesto Malacky delimitovaná investorská činnosť akcie Základná škola Jánošíkova. Financovanie celej investičnej akcie bolo schválené v štátnych rozpočtoch v rokoch 2001 až 2003 v celkovej obstarávacej cene 120 miliónov, čo bolo prijaté aj uzneseniami vlády Slovenskej republiky č. 805/2000, č. 790/2001, č. 11231/2002 a následne Národná rada Slovenskej republiky prijala príslušné zákony, ktoré dali právny podklad takýmto uzneseniam.

Mesto Malacky zrealizovalo celú investičnú akciu ako prenesený výkon štátnej správy. Stopercentné financovanie garantoval štátny rozpočet. Chýbajúca suma 75 106-tisíc korún mestu Malacky doteraz nebola poskytnutá, hoci o ňu primátor mesta niekoľkokrát žiadal ministerstvo školstva, ako aj ministerstvo financií. Škola našťastie je postavená, skolaudovaná a mesto Malacky má voči dodávateľovi stavby 75-miliónový záväzok. Jeho nezaplatením vznikajú sankcie vo výške 1 milióna slovenských korún mesačne.

Obraciam sa preto, pán minister, na vás, aby ste urýchlene riešili uvedený prípad, uhradili mestu Malacky príslušnú sumu, ku ktorej ste zaviazaní uzneseniami vlády. Inak hrozí, že mesto Malacky príde o dostavanú školu, pretože 75-miliónový záväzok zo svojho rozpočtu uhradiť nemôže. Navyše, čím dlhšie je neuhradená spomínaná suma, tým vznikajú vyššie sankcie vo výške 1 milióna korún mesačne.

Ďalšia moja interpelácia sa týka pána ministra financií, pretože v tejto záležitosti je aj jeho kompetencia.

Samozrejme, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem vás obťažovať opätovným čítaním tohto textu, pretože tento text bude zaslaný ako interpelácia aj pánovi ministrovi financií a budem očakávať aj jeho skorú, podľa zákona určenú odpoveď.

Ďalšia moja interpelácia sa týka... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, keby ste chvíľku počkali. Páni poslanci, prosím vás o väčší pokoj. Nedá sa takto rokovať. Ďakujem pekne.

Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ďalšia moja interpelácia je zameraná na pána ministra Zajaca. Budem čakať jeho odpoveď napriek tomu, že reformy zdravotníctva prešli v tomto parlamente.

Ako vie, reakcie zo zahraničia prevažne nie sú pozitívne. Lekárska komora v Českej republike celú reformu, ako sme sa dozvedeli z dnešnej tlače, komentuje so značnými rozpakmi. Väčšia časť odborníkov tvrdí, že táto reforma bude mať negatívny vplyv na slovenské zdravotníctvo.

Pán minister, predseda Českého lekárskeho odborného klubu Milan Kubek považuje slovenskú reformu za akt zúfalstva a za devastáciu zdravotníckeho systému. Ja viem, že dozaista mi odpoviete, že je to obdobná reakcia ako naša lekárska komora, že lekári sa boja o svoje výhody alebo že majú proste pocit neistoty z tejto reformy atď. Možno znovu použijete svoj výrok, že ktoré ryby si nechajú vypustiť svoj rybník. Ale chcela by som zdôrazniť, že nikde v Európe, ani v USA, nie sú kmeňové nemocnice ani zdravotné poisťovne súkromné.

Buďte taký láskavý, pán minister, keď nesúhlasíte s týmto mojím názorom, uveďte, v ktorých štátoch sú kmeňové nemocnice a poisťovne súkromné. Tam, kde sú súkromné nemocnice, a to nie kmeňové, podľa štatistík, ktoré boli v posledných dňoch v tlači odpublikované, sa jasne uviedlo, že úmrtnosť v súkromných nemocniciach je oveľa vyššia ako v nemocniciach verejnoprávnych.

Ak dovolíte, spomínaný predseda Českého lekárskeho odborného klubu pán Kubek sa doslova vyjadril o našej reforme takto: "Nepočul som zatiaľ žiadneho politika, že by mal kaskadérske názory, aké predvádza pán minister Zajac a tí okolo neho, lebo sú to chlapci, ktorí nemajú vôbec žiadnu životnú skúsenosť. V živote nič neriadili, ale v tejto chvíli uskutočňujú montáž do ich zdravotníctva."

Pán minister, myslíte, že až takto silné slová sú slová, ktoré nemajú žiaden racionálny základ? Možno to nie je celkom tak, ako je to v uvedenom vyjadrení povedané, ale vážne pochybnosti o vašej reforme existujú.

Ja by som skončila len výrokom, ktorý sa stal už známy a okrem dvadsaťkorunáčky s vaším portrétom beží po Slovensku aj v zahraničí, a to, že Slovensko má jednu svetovú špecialitu: Na celom svete výskumy pre ľudí sa robia na zajacoch, jedine na Slovensku Zajac robí výskumy na ľuďoch.

Ďakujem vám pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný vystúpi s interpeláciou pán poslanec Šimko. Nech sa páči, máte slovo.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Musím povedať, že moja interpelácia je dôkazom toho, že viacerí čítame internet a dostávame listy a reagujeme na ne, lebo vlastne mám totožnú interpeláciu na pána ministra školstva Martina Fronca, ako pred chvíľočkou pani poslankyňa Tóthová. Vzhľadom na to, že vlastne ten text, ktorý bol súčasťou listu, ona prečítala, ja to nebudem celé čítať, len sa pripájam k tejto interpelácii, pretože ide o problém, ktorý nevznikol zo zlého odhadu predstaviteľov mesta, a preto vás žiadam, pán minister, aby ste ma vo svojej odpovedi informovali o svojom stanovisku k tomuto problému a hlavne o pomoc pri jeho riešení. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Otváram ďalší bod, a to

písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 1. augusta 2004, ktoré ste dostali ako tlač 858.

Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 858 nachádza.

Otváram teraz rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto so svojím stanoviskom do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú a takisto vyhlasujem tento bod programu za skončený.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, a to v rozprave k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 725).

Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána spoločného spravodajcu Horáka tu už máme.

Vážená Národná rada, vyhlasujem prestávku do 15.40 hodiny, kým príde pán podpredseda vlády a pán minister a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

Žiadam aj pána navrhovateľa, aj pána spravodajcu, aby zaujali miesto určené pre navrhovateľa a spravodajcu. Pán podpredseda vlády, pán minister financií... Budem nútený znovu vyhlásiť prestávku, ak pán minister nepríde načas.

Takže v rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Mušková a pripraví sa pani poslankyňa Černá.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená Národná rada, vážený pán minister, v predloženom návrhu zákona sa financovanie škôl a školských zariadení, ktoré sú v originálnej kompetencie obcí, mení oproti dnešnému stavu veľmi nešťastne. Podľa formulácie v § 5 návrhu zákona by existencia základných umeleckých škôl, materských škôl, školských klubov, školských jedální, centier voľného času, ak by to takto prešlo, bola vážne ohrozená.

Poslanci výboru pre vzdelanie, vedu a šport, mládež a médiá v snahe riešiť túto pre školstvo veľmi zlú situáciu vyvinuli značné úsilie na zmenu spomínaného paragrafu. Po rozhovore s mnohými poslancami však musím skonštatovať, že nielen poslancom gesčného výboru, ale väčšine poslancov tohto parlamentu bez rozdielu politickej príslušnosti veľmi záleží na existencii tých ustanovizní a sú si vedomí následkov ich zrušenia.

Pán minister, vyrušujete ma.

Jasne si všetci uvedomujeme nebezpečenstvá, ktorým sú vystavené deti a mládež, ktoré nemajú vo svojom voľnom čase možnosť uplatniť svoje záľuby a záujmy. Už dnes môžeme po skončení vyučovania vidieť mnohé deti s kľúčikom na krku po uliciach chodiť ako bezprizorné. Druhou školou sa im práve stáva ulica. A čomu sa môžu v tejto škole naučiť, si môžeme pozrieť v ústavoch pre liečenie drogovo závislých, ale aj v štatistike zvyšovania kriminality mladistvých.

V Trestnom zákone, ako to už bolo cez hodinu otázok povedané, sa ide znižovať trestnoprávna zodpovednosť detí. Pán minister financií predkladá zas návrh, kde priamo berie deťom aktivity vo voľnom čase, ktoré tu doteraz veľmi pozitívne existovali. V Trestnom zákone ideme deti sankcionovať a týmto návrhom akoby sme chceli ešte zvýšiť počet detí, ktorým by sme mali túto sankciu dať. Toto je však, vážení kolegovia, cesta do pekla. Nie sankcia, ale prevencia je tou cestou. Teda nie rušenie tých inštitúcií, kde deti a mládež môžu získať ďalšie vzdelanie, vyvíjať záujmovú činnosť a zamestnať sa vo voľnom čase. Naopak, je potrebné práve tieto inštitúcie všemožne podporovať.

Po konzultáciách niektorých poslancov z gesčného výboru, ktorým maximálne záleží na tom, aby sa základné umelecké školy a školské zariadenia zachovali, s kompetentnými - a som rada, že bol pritom prítomný aj pán minister a podpredseda vlády, a dúfam, že mu nejde o peniaze, ale skutočne o deti - sa našlo riešenie. Predložil ho pán poslanec Horák. Je to riešenie, ktoré, zdá sa, vyhovuje všetkým zainteresovaným a je skutočne lepšie ako pôvodné znenie, teda predložené v navrhovanom zákone.

Preto nedávam svoj pozmeňujúci návrh, ktorý sa mal dotýkať práve školstva, pretože som si vedomá toho, keďže to podpísalo aj Slobodné fórum, že by neprešiel v parlamente, ale nechávam si ho do budúcnosti. Ak sa dovtedy sľub, že toto riešenie zachráni spomínané inštitúcie, nestane skutočnosťou. To "ak" hovorím preto, lebo máme skúsenosť, že pri zachraňovaní základných umeleckých škôl, pri prijímaní zákona o štátnej správe, samospráve v školstve bolo sľúbené, že tieto školy nebudú mať problémy a, bohužiaľ, nestalo sa tak, majú problémy. Teda bolo to sľúbené poslancom, že tieto školy dostanú viac financií, aby mohli na ne chodiť deti z menej solventných rodín a nebolo to celkom tak.

K tomuto zákonu ešte chcem pripomenúť, ministerstvo školstva bude zrejme aj s ministerstvom financií vydávať všeobecné nariadenie a určovať normatív pre tieto školy a zariadenia. Chcem sa spýtať, nebude taký nízky, že školy budú musieť od rodičov vyberať vysoké poplatky a dotkne sa to práve tých rodín, ktoré sú menej solventné a práve ktoré majú viacej detí? Nebude to tak?

Vážení kolegovia, vám z vládnej koalície, ktorým záležalo na tomto návrhu a sledovali ste a skutočne ste dali všetko do toho, aby to bolo prijaté iným spôsobom, ako je to predložené, chcem vás poprosiť, aby ste venovali aj naďalej pozornosť tomuto problému tak, ako budeme dávať maximálnu pozornosť my z opozície, pretože nejde o nič viac ako o naše deti.

Ešte by som chcela, vážení kolegovia, dať pozmeňujúci návrh, ktorý sa netýka školstva, týka sa sociálnej oblasti, kde navrhujem v čl. 4 vypustiť písmená 3, 4 a 5.

Zdôvodnenie si dovolím prečítať. Vypustenie prílohy č. 14 a s ňou súvisiacich odsekov § 86 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov je likvidačným krokom pre subjekty poskytujúce sociálnu pomoc, ktoré nie sú v priamej zriaďovateľskej pôsobnosti orgánov verejnej správy, samosprávnych krajov. Ide o tzv. neštátne subjekty, mimovládne organizácie, ale aj obce, ktoré poskytujú sociálnu pomoc nad rámec svojej originálnej pôsobnosti. Od roku 1990 sú permanentne podfinancované, a to aj napriek tomu, že z vlastných zdrojov zabezpečili investície a zdroje na začatie poskytovania sociálnych služieb. Novelou zákona o sociálnej pomoci, prijatou v roku 2004, a zrušením vyhlášky č. 578/2001 Z. z. bol konečne dosiahnutý stav, keď tieto subjekty mali reálnu šancu byť zrovnoprávnené so subjektmi zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Zvýšenie rozpočtu o 350 mil. Sk v roku 2004 na základe návrhu pána poslanca Antona Blajska malo tento proces zavŕšiť. Deklarovaná snaha minulých vlád o pomoc a razantný nástup neštátnych subjektov bola konečne vládou súčasne úspešne naplnená. Predmetný návrh zákona v dôvodovej správe naznačuje, že ide o zníženie dotácií na bežné výdavky o uvedených 350 mil. Sk. Predkladaný návrh zákona vzhľadom na skutočnosť, že zrušil presne stanovené pravidlá financovania subjektov, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ich vystavil reálnemu nebezpečenstvu podfinancovania a následne rýchlemu zániku.

Toľko. A ešte úplne, úplne na záver som chcela poprosiť, vážení kolegovia, aby ste zo spoločnej správy bod č. 1 dali na osobitné hlasovanie, napriek tomu, že pani poslankyňa Tóthová chcela, aby sa hlasovalo spolu o troch bodoch. Ja by som chcela pekne poprosiť, ten bod č. 1 samostatne.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Chcela by som sa vyjadriť k poslednému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Mušková. Podporujem ho, pretože tak ako mnoho poslancov z rôznych politických strán, ktoré tu sedíme v parlamente, sme pracovali na prílohe č. 14, aby sa vytvorili akési štandardy pre poskytovateľov sociálnej pomoci a aby sa vyrovnal ten nerovný pomer medzi neštátnymi a štátnymi, alebo dnes už v pôsobnosti vyšších územných celkov. Tak sa pripravili, myslím, a zobjektivizovali najnutnejšie výdavky na klientov v zariadeniach. A preto si myslím, že tak veľmi jednoducho nejakým dodatočným článkom urobiť v inom zákone, urobiť takúto zásadnú zmenu by bolo veľmi zlé. A myslím si, že minimálne by sa takáto zmena, ak by sme chceli robiť úpravy v zákone o sociálnej pomoci, takéto zásadné, radikálne, mala riešiť cez výbor pre sociálne veci.

A ešte azda chcem povedať, nikto neutrpí ani vo vyšších územných celkoch nejakým spôsobom, nie je to zásah do ich kompetencií, je to len zobjektivizovanie výdavkov, ktoré pre poskytovanie služieb sú potrebné. Je to, ako keby mali rozsah v zdravotnej starostlivosti, ktorý nám chýbal takto zadefinovaný, také štandardy. Tak vlastne v sociálnej oblasti sme k týmto štandardom už, dá sa povedať, dospeli.

A preto vás prosím, páni kolegovia, tak z opozície, aj z koalície, aby ste tento návrh podporili, lebo neovplyvňuje nejakým spôsobom financie rozpočtu ani pri prerozdeľovaní daní.

Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti, chcem vyjadriť celej koalícii poďakovanie za to, že v marci tohto roku schválila novelu zákona o sociálnej pomoci a v nej aj túto prílohu č. 14, ktorá v súčasnom návrhu sa má rušiť.

Chcem poďakovať pani Muškovej, že vystúpila s týmto pozmeňujúcim návrhom, a chcem upozorniť, že práve spoluprácou koalície a opozície sa dokázala odstrániť diskriminácia v oblasti príspevkov pre poskytovateľov sociálnych služieb. Vytvoril sa základný, spravodlivejší nejaký štandard na klienta. A ja si viem predstaviť, že nemusíme zasahovať do kompetencií samospráv v tomto zmysle, ale neskôr, také tri až päť rokov je dobré a dôležité, aby - ako to tu už odznelo predrečníčkou - sa zobjetivizovalo ozaj toto prerozdeľovanie a nenadŕžalo sa niektorým subjektom alebo nepodhodnocovali sa niektoré subjekty. Je to len o tom.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Dovoľte, aby som sa pripojila pozitívne k zrušeniu prílohy, čo navrhla pani poslankyňa Mušková a čo veľmi pekne a veľmi logicky doplnila pani poslankyňa Sabolová, ako aj pán poslanec Blajsko. Tiež sa prihováram k takémuto postupu.

Ďalej vzhľadom na to, že pani poslankyňa Mušková navrhla samostatné hlasovanie o bode 1, netrvám na samostatnom hlasovaní spojenia bodov 1, 3, 7, čiže nech sa hlasuje len o bode 1, ale naďalej prosím, aby - ako som vyjadrila v svojom vystúpení - bolo samostatné hlasovanie k bodu 6, áno.

Ďalej chcem súhlasiť s názormi, ktoré uviedla pani poslankyňa Mušková, pokiaľ ide o rušenie základných umeleckých škôl, teda nepriame, vzhľadom na nedostatok financií, ako aj ďalších inštitúcií, ktoré napĺňajú voľný čas detí, a to už vzhľadom aj na to, ako ona uviedla, na vzrastajúcu kriminalitu našej mládeže, hlavne detí. Vážení, to je skutočne otázka, ktorej keď dnes nebudeme venovať pozornosť, budeme v budúcnosti veľmi nad tým plakať a obráti sa to proti celej spoločnosti. Teda aj z toho aspektu treba dať financie do týchto zariadení, aby násilie, ktoré sa rozmáha medzi mladými, nemalo ten priestor, ktorý má. A podporila som túto myšlienku aj vzhľadom na interpelácie, ktoré som dala na pána ministra Lipšica a na pána ministra Palka.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Chcem poďakovať kolegom, ktorí ma doplnili a ktorí sa pripojili ku mne. Zabudla som ešte vo svojom vystúpení skutočne oceniť prácu, aj keď to bolo zrejme vo veľmi krátkom čase, kolektívu, teda tej skupiny, ktorá vypracovala návrh, ktorý prečítal pán poslanec Horák. Samozrejme, podporíme ho a dúfajme, že skutočne tie školy budú zachránené. Dúfam, že toto nám sľúbite, pán podpredseda vlády. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Černá. Pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

E. Černá, poslankyňa: Ctení kolegovia, ctené kolegyne, ja by som chcela z tohto miesta naozaj verejne podporiť návrh pani poslankyne Muškovej, ktorý sa týka tabuľky č. 14.

Ja si veľmi dobre pamätám situáciu niekedy okolo decembra, keď sme otvorili diskusiu okolo tejto tabuľky. Veľmi dobre si pamätám naše zodrané topánky, ako sme cestovali po Slovensku s mojimi kolegami zo sociálneho výboru, ale aj s inými kolegami, ktorí sa venovali tejto problematike financovania neštátnych subjektov. Ako sme sa tu na pôde parlamentu stretávali so šéfmi VÚC, ale aj s neštátnymi subjektmi a donekonečna sme sa snažili vyriešiť ich nie dobré financovanie. A v zásade mám pocit, že minimálne tou tabuľkou č. 14 sme svojím spôsobom ako-tak vyriešili celý nedobrý stav, ktorý bol.

Chcem ešte raz povedať pre všetkých, že ide o subjekty, na ktoré štát nikdy nemal predtým peniaze, ktoré v podstate vyrástli z lásky iných ľudí k ďalším ľuďom, ktorí sú postihnutí, týraní alebo nejakým iným spôsobom hendikepovaní. Títo ľudia tam nezarábajú veľké peniaze. Robia to obyčajne naozaj z lásky, a čo je paradoxné oproti tým štátnym subjektom, vždycky s tou korunkou, ktorú dostali, dokázali veľmi dobre hospodáriť.

Takže, pani poslankyňa, ja podporujem váš návrh a ďakujem, že ste ho predložili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Demeterová a pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.

Nech sa páči, pani poslankyňa Demeterová.

M. Demeterová, poslankyňa: Nechcem predlžovať túto diskusiu, ale rada by som aj ja povedala pár slov, pretože niektorým poslancom sa zdá, že tento návrh je zameraný proti kompetencii vyšších územných celkov. Nie je to vôbec tak. My sme s dvojročným úsilím pracovali na tom, aby tak štátne, ako aj neštátne subjekty a potom tie, ktoré prešli do pôsobnosti vyšších územných celkov, mali skutočne to financované tak, aby prežili. Dnes je však situácia taká, že si niekedy navzájom tieto, že tam potom nevládne tá rovnaká atmosféra, keď nie je povedané, ktorý subjekt koľko objektívne môže dostať. Ja by som porovnala paralelu financovania na žiaka. Aj tam je presne dané, kto koľko dostane a asi koľko bude, tak isto sú aj štandardy v sociálnej oblasti. Preto by som sa prihovorila, aby sme skutočne tento návrh podporili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem povedať, že ma veľmi teší, že v tejto otázke naprieč politickým spektrom sa nesnažíme vec politizovať, ale naozaj ju podporiť. Chcem povedať, že je pre mňa trošku zvláštne, že napriek sľubom viacerých predstaviteľov sa stáva, že zákony sú novelizované úplne inými zákonmi a že takýmto spôsobom bol sociálny výbor obídený. Veľmi by som chcela, aby táto otázka nebola spolitizovaná, aby naozaj sme to schválili tak, ako bol návrh predložený, lebo to nie je vec, ktorá, tak ako povedala moja predrečníčka, má obmedzovať kompetencie VÚC, ale naozaj má riešiť vážny problém, ktorý nebol vyriešený ani za minútu, ani za dve, ale naozaj sme dva roky v sociálnom výbore o ňom diskutovali.

Takže som veľmi rada, že to ide takto naprieč politickým stranám. Ja dúfam, že pozmeňovák prejde. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. Pripraví sa pani poslankyňa Dolník.

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila k tlači 725. Pôvodne som chcela podrobnejšie hovoriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil môj kolega pán poslanec Horák, ale po vystúpení pani poslankyne Muškovej vidím, že ctená opozícia si pozmeňujúci návrh naozaj preštudovala a vidí v ňom isté dobré riešenie, ku ktorému sa dospelo po niekoľkých dňoch rokovania. Takže dovoľte mi povedať veľmi stručne pre tých ďalších, že návrh pána poslanca zabezpečuje pokračovanie decentralizačného systému aj v oblasti školstva a v podstate sme dokázali zabezpečiť taký nástroj v aplikácii, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia neštátnych subjektov a aby nehrozila likvidácia neštátnych subjektov.

Mnohí z vás boli oslovovaní mnohými zriaďovateľmi a riaditeľmi najmä základných umeleckých škôl a školských zariadení a súčasne sa podarilo v návrhu pána poslanca dosiahnuť aj to, aby nebola obmedzená slobodná voľba rodiča vzdelávacej cesty jeho dieťaťa a aby súčasne rodičia mali istý nástroj pri tzv. vyjednávaní. Napríklad pri tom, keď sa bude rokovať v obci, v meste, v územnej samospráve o rušení školských zariadení, aby bola istá páka, pri ktorej sa územná samospráva nebude môcť vyhovárať na to, že nemá dostatok finančného zabezpečenia. V neposlednej miere to najdôležitejšie je to, že v rámci zachovania originálnych kompetencií sa zachoval aj princíp, ktorý je v školstve veľmi dôležitý, a to je ten, že peniaze idú za žiakom.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Dolník. Pripraví sa pán poslanec Baška.

E. Dolník, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, asi sa budeme opakovať. Podobne ako moje predrečníčky začnem s tým, že som chcela pôvodne podať pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, o ktorom práve rokujeme. Takisto je samozrejmé, že nie je možné opakovať tie isté slová, takže pokúsim sa iba niekoľkými vetami povedať navyše ešte k tomu, čo predchádzajúci rečníci a moji predrečníci spomenuli.

Chcela by som v prvom rade dať do pozornosti skutočne všetkým kolegom, že tento zákon, o ktorom práve rokujeme, je, možno povedať, kľúčovým zákonom medzi tými, ktoré spoločne sa týkajú fiškálnej decentralizácie. Veď predsa práve tento zákon určuje určitý spôsob prerozdeľovania tých peňazí, ktoré sú určené aj na samosprávnu činnosť, teda na tie zariadenia a školy, o ktorých my stále hovoríme - bez ohľadu na to, či sme poslanci z opozície alebo koalície -, že sú pre nás mimoriadne dôležité.

Keďže ten môj pôvodný návrh, ktorý som chcela podať, je zapracovaný do toho obsiahleho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Horák, teda len pripomínam, o ktorom sme rokovali už v predchádzajúcich dňoch so všetkými tými ministerstvami, ktorých sa to dotýka, nebudem o tom už zvlášť hovoriť. Len by som chcela dodať ešte niekoľko aspektov, na ktoré nás upozorňujú neustále riaditelia škôl, kolegovia zo škôl, dokonca i samotní rodičia, nehovoriac už o starostoch a, samozrejme, aj poslancoch, myslím, mestských, miestnych, obecných a zastupiteľstiev vyšších územných celkov.

Všetky zákony, ktoré určitým spôsobom zasahujú do života škôl a majú financovať alebo zabezpečiť zafinancovanie škôl a školských zariadení, by mali brať ohľad na takéto aspekty, ktoré vám stručne chcem pripomenúť:

V prvom rade slobodu voľby pre žiakov, resp. pre ich rodičov, čo sa týka výberu školy alebo školského zariadenia. Teda mali by to byť zákony, ktoré bez ohľadu na to, či ide o zriaďovateľa ako "štát", alebo o zariadenia alebo školy, ktoré sú financované cez krajské školské úrady, či ide o cirkevné alebo súkromné, rodič a žiak, samozrejme, by mal možnosť slobodne si vybrať z týchto zariadení. Mali by zabezpečiť pluralitu zriaďovateľov. Mali by to byť alebo mohli by to byť samosprávy, štát, cirkev, súkromný zriaďovateľ a podobne.

Ďalej tieto zákony majú spravodlivo rozdeľovať finančné prostriedky cez rozpočet, cez dane a cez prerozdeľovanie týchto peňazí.

No a, samozrejme, v neposlednej miere, čo úplne chápem a sama schvaľujem, nemali by tieto zákony zasahovať podstatne do samosprávnych kompetencií obcí, to znamená, nemali by byť také, ktoré priamo nariaďujú týmto obciam, aby mali doslova povedané, na čo majú tieto peniaze použiť.

No a, samozrejme, v týchto zákonoch by sa mali odzrkadliť aj ďalšie aspekty, ako napr. pedagogický proces alebo určitá nedotknuteľnosť pedagogického procesu, sociálna oblasť, čo už spomínali aj predrečníčky, a, samozrejme, aj určité pracovnoprávne vzťahy, ktoré momentálne týmto zákonom neriešime. Tento zákon by mal - aby som charakterizovala jednoduchým príkladom - zabezpečiť, aby rodič si mohol slobodne zvoliť školu zriadenou obcou či cirkvou, prípadne inými zriaďovateľmi. Prípadne, ak taká v obci nie je, aby si mohol zvoliť školu alebo školské zariadenie v susednej, prípadne v ďalšej obci, ako napr. základnú umeleckú školu, jedáleň a podobne. Súčasne musí byť zaručené, aby bez toho, aby sme zasahovali do kompetencií samospráv, financie určené na školu či školské zariadenie sa dostali práve k tomu zriaďovateľovi, ktorý danú ustanovizeň zriaďuje alebo prevádzkuje. Tento cieľ sleduje návrh, aby základné umelecké školy bez ohľadu na to, ešte raz zdôrazňujem, či sú štátne, cirkevné alebo súkromné, boli financované podľa toho nášho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Horák, a z toho dôvodu bolo potrebné - tu len pripomeniem - navrhnúť aj zmenu v čl. I v § 2 a 3.

Ďalej by som chcela vyzdvihnúť ďalší moment, myslím si, že rovnako dôležitý, ktorý rieši finančné zabezpečenie verejných školských zariadení. Spomenuli to aj niektorí ďalší predrečníci, napr. aj pán poslanec Čaplovič z opozície, i v tomto prípade ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák, rieši financovanie cez daňové úrady tak, aby nebola znevýhodnená obec, ktorá je zriaďovateľom takéhoto zariadenia, lebo financie na ich prevádzkovanie by dostával zriaďovateľ a nie obec, kde žiaci bývajú, teda v podstate podľa tohto nášho návrhu. Ľudovo povedané, peniaze idú so žiakom do tej obce, k tomu zriaďovateľovi, ktorý príslušné zariadenie prevádzkuje.

No a tu by som chcela ešte pripomenúť, že bezpochyby obrovský význam bude mať nariadenie vlády, v ktorom tieto zmeny by sa mali potom, samozrejme, odzrkadľovať a tam predpokladám, že budú ešte ďalšie podrobnosti. Síce my to tu momentálne nemôžeme schváliť, ale určite budeme ešte ďalej rokovať.

Ďalej ešte na záver by som chcela pripomenúť, že určite nielen ja, ale každý z nás vie, že zhruba po roku sa určite objavia aj ďalšie prípadné problémy, ktoré bude treba riešiť, ale teraz je podstatné, aby sme samotný zákon, ale aj ten príslušný pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák, prijali. A, samozrejme, aj ja vás žiadam, prosím vás, aby sme tento pozmeňujúci návrh spolu aj so zákonom, pokiaľ nebude pokazený ďalšími návrhmi, prijali. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Baška. Nech sa páči, máte slovo.

J. Baška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jeden zo štvorice zákonov, ktoré riešia daňovú decentralizáciu v Slovenskej republike. Cieľom tejto daňovej decentralizácie je zabezpečiť stabilné príjmy na originálne kompetencie, kde tento zákon hovorí, že z rozpočtu obcí vypadnú dane z príjmov právnických osôb, cestná daň, ktorá sa presunie do príjmov vyšších územných celkov, a taktiež zmiznú dotácie na samosprávne funkcie pre obce do tritisíc obyvateľov. Čiže tento vládny návrh zákona počíta len s prerozdelením dane z príjmov fyzických osôb okrem príjmov, ktoré sa vyberajú zrážkou.

Pozitívum tohto zákona je to, že je to stabilný a solidárny systém, ako tu už bolo dnes povedané. Podľa mojej mienky chýba v tomto zákone alebo v tejto daňovej decentralizácii jedna vec, a to motivácia. Možno ministerstvo financií v budúcnosti nejakým spôsobom nebude rozdeľovať len daň z príjmov fyzických osôb, ale bude rozdeľovať aj časť dane z pridanej hodnoty alebo daň z príjmov právnických osôb, ktoré boli založené mestami, obcami alebo vyššími územnými celkami, takže táto daň nemusí byť celá, ale časť ostane vlastne v tom regióne, v ktorom je vyprodukovaná. Zvyšok, ktorý pôjde do štátneho rozpočtu, bude rozdeľovať potom ministerstvo financií zase nejakým ďalším kľúčom možno do chudobnejších regiónov.

Čo sa týka druhej veci, ktorú chcem spomenúť, v § 4 sa hovorí, že kritériá na rozdelenie tejto dane z príjmov fyzických osôb by mali byť nariadením vlády. Bolo to tu už dnes spomínané viackrát. Keď je to takto navrhnuté, myslím si, že je to navrhnuté kvôli tomu, že počas roka sa môže niekedy aj viackrát zmeniť a je to veľmi veľký a závažný zásah a rozhodnutie do jednotlivých rozpočtov miest a obcí. Čiže myslím si a zastávam ten názor ostatných kolegov, ktorí tu dnes vystúpili, že by to nemalo byť nariadením, ale schválením zákona v Národnej rade. Pretože si myslím, že toto prerozdelenie dane z príjmov fyzických osôb je takisto dôležité pre tvorbu rozpočtov vyšších územných celkov a rozpočtov miest a obcí, ako je tvorba a schválenie štátneho rozpočtu pre Slovenskú republiku.

Viacero mojich kolegov vystúpilo v rozprave pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu k školstvu, k regionálnemu školstvu. Hovorilo sa tu viac-menej o bežných výdavkoch, no nespomínajú sa tu kapitálové výdavky a najmä kapitálové výdavky, ktoré by mali byť nejakým spôsobom určené na dostavbu rozostavaných stavieb v regionálnom školstve. Bolo to tu už dnes spomínané aj v interpeláciách, prípad Malacky a takýchto prípadov je na Slovensku oveľa viac. Ja dúfam, že v štátnom rozpočte, ktorý sa pripravuje na budúci a na ďalšie roky, bude zahrnutých dostatok kapitálových výdavkov, ktorými vlastne teraz v zákone o financovaní škôl na ne štát prispieva, proste nie je to nejaká obligácia. Podľa zákona č. 416/2001, keď prešli tieto niektoré prenesené kompetencie zo štátnej správy na samosprávu, tak sa nehovorilo, či prechádzajú iba bežné výdavky, ale aj kapitálové výdavky, hovorilo sa, že prechádzajú vlastne všetky a štát by ich mal dofinancovať. Čiže dúfam, že v štátnom rozpočte, ktorý sa bude onedlho prerokúvať v Národnej rade, na budúci rok budú zohľadnené aj tieto kapitálové výdavky.

Chcem dať procedurálny návrh: O bode 15 spoločnej správy by som chcel hlasovať zvlášť, vyňať na samostatné hlasovanie. Chcem ešte len upozorniť na jednu technickú vec, ten pozmeňujúci návrh, ktorý ako posledný predložil pán Horák, ktorý sme dostali do lavíc, neviem, či ho máte aj vy v takom istom znení ako ja, sa stratili nejaké vety medzi stranou 3 až 4, pretože to tam nesedí. Prečítam: "V období 3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona dostane každý zo zriaďovateľov štátnych škôl pri prideľovaní finančných prostriedkov podľa § 4 ods. 1, vychádza z objemu finančných prostriedkov." Čiže tá veta tam nedáva zmysel, možnože to bolo zle prefotené. To len pre záznam, aby to bolo zaznamenané.

Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.