B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vavríkovi.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som informoval o tom, že predseda Národnej rady pridelil predmetný materiál dvom výborom, a to výboru zahraničnému a výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý bol zároveň určený, že bude výborom gestorským. Dovoľte mi ďalej, aby som vás informoval o tom, že oba výbory predmetný materiál prerokovali a ani v jednom výbore nebolo hlasované platným uznesením, preto nemáte ani pred sebou spoločnú správu, ale len informáciu. Myslím si, že toľko stručne zo správy. Predpokladám, že pán predsedajúci teraz otvorí rozpravu a na záver budeme hlasovať o uznesení, ako ho navrhli predkladatelia, nakoľko v spoločnej správe, keďže neexistuje, nie sú žiadne návrhy. Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, skončil.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci, za klub KSS pán poslanec Ševc a potom ešte pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec Ševc, máte slovo.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja nebudem zdržiavať, veď každý vieme, o čo ide. Len chcem pripomenúť niektoré detaily. Ako viete, generálny tajomník OSN Kofi Annan jednoznačne povedal, že spojenecké vojská v Iraku sú bez mandátu OSN. Sadámma Husajna sa podarilo odstrániť, budú ho súdiť. Je však svet bezpečnejší dnes viac ako včera? Je pravda, že zo slabochov víťazi nebývajú. Každé víťazstvo vedie k porážke. Máloktorý víťaz sa vie správať ako pravý víťaz. Víťazstvo je ako krivé zrkadlo, vždy skresľuje skutočnosť, hlavne deformuje predstavy o budúcnosti. Nikto nechce a nebude popierať, že pre Američanov 11. september 2001, ako aj pre ostatný civilizovaný svet bol a nadlho zostane najčernejším dňom v histórii. Tento spôsob zápasu s terorizmom pokračuje, sú aj iné historické paralely, aj dnešok tomu dáva, udalosti v Beslane sú toho svedectvom.

Zhoda je teda v tom, že terorizmus treba poraziť. Pravdu majú Európania, keď tvrdia, že terorizmus nemožno poraziť iba silou. Vzniká paradox, čím je Amerika silnejšia, tým viac potrebuje spojencov a koaličných partnerov. Všetko, čo sa deje a bude diať v Iraku, treba vnímať a posudzovať v historickom kontexte v súvislosti so zmenami v americkej zahraničnej politike a na pozadí dominantných tendencií, ktoré rozhodujúcim spôsobom budú ovplyvňovať hospodársky, politický a celkový spoločenský život v samotných Spojených štátoch amerických. Inými slovami vojna v Iraku je len jedným z dôležitých článkov krajne zložitého procesu vývoja medzinárodných vzťahov na začiatku 21. storočia s dominantným postavením Ameriky vo svete.

Hlavným cieľom súčasnej agresie proti Iraku, ako udalosti nasvedčujú a skutky presvedčujú, je ovládnutie obrovských zásob ropy a vytvoriť možnosť pre USA sa konečne bezpečne a dlhodobo sa etablovať v Perzskom zálive.

Podľa pôvodnej koncepcie začiatkom tejto novej kapitoly malo byť odstránenie Sadámma Husajna prostredníctvom dominantnej vojenskej ofenzívy samotných Spojených štátov za pomoci Veľkej Británie. Takzvaná medzinárodná koalícia sa mala stať masmediálnou kulisou na zakrytie amerického imperialistického charakteru operácie. Celá situácia sa skomplikovala natoľko, že dnes Američania sú de facto vzdialenejší od svojho hlavného cieľa v regióne Perzského zálivu ako v čase Sadámma Husajna. V dôsledku toho vznikla akútna potreba zmeny americkej taktiky a stratégie založená na zneužití OSN a formálnej internacionalizácie riešenia situácie.

Za dôvod legitimity a krajnej nevyhnuteľnosti záujmu USA, aby z regiónu Perzského zálivu tiekla ropa v dostatočnom množstve a lacno, sa považuje to, že globálna ekonomika v nasledujúcich päťdesiatich rokoch bude potrebovať veľké zásoby lacnej ropy. Tvrdí sa, že ak by tieto lacné zásoby neboli dostupné pre Západ, nastal by globálny kolaps v ekonomike. Teraz má dravcov spojiť iná hrozba, globálny kolaps.

V prípade dlhodobej americkej vojenskej prítomnosti v Iraku vznikne iracká bezpečnostná dilema. Väčšina irackého reálneho etablissementu sa bude usilovať o skutočnú suverenitu krajiny, a to sa dnes deje. Nie je vylúčené, že sa situácia vyvinie do iránskeho modelu riešenia. Je tu iránsky nukleárny program, môžu prepuknúť nepokoje v krajinách Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

Súčasťou americkej stratégie a taktiky bolo aj ochromenie činnosti OSN a zasadenie definitívneho úderu systému kolektívnej bezpečnosti vo svete založenému na Charte OSN. Zoči-voči bezprostrednému nebezpečenstvu pre svetový mier Spojené štáty znefunkčnili Bezpečnostnú radu OSN. Prezident Bush vyhlásil, že OSN sa stratí v histórii ako neefektívny irelevantný diskusný spolok. Problémom nebola druhá vojna v Perzskom zálive, ale podstatné zmeny vo svete mocenských vzťahov, ktoré ochromili aj funkčnosť samotnej OSN. Bolo to bezprecedentné posilnenie unipolarity USA vo svete, a nie iracká kríza, ktorá zmenila americké predstavy o ich postavení vo svete, o použití sily, o ich úlohe vo svete. Preto dnes otázku ďalšieho vývoja a riešenie krajnej kritickej situácie v Iraku medzinárodné spoločenstvo skutočne musí posudzovať a riešiť v komplexe imperialistických plánov a ambíciu USA.

Akú úlohu v tom môže hrať Slovensko? V tomto smere každá nekritická podpora rozpínavosti USA a dominácie ich postavenia je nebezpečná pre svetový mier, pre marginalizáciu všetkých ostatných účastníkov medzinárodných vzťahov.

Tedd Kennedy povedal, že vojna v Iraku je podvod zorchestrovaný v Texase s cieľom zabezpečiť prezidentovi politickú reklamu. Prosím, to sú veci americké, my do nich nepôjdeme.

Ale akú úlohu skutočne v tomto vývoji zohráva Slovensko? Myslíme si, že bezvýznamnú, že ide iba o zvýšenie počtu internacionalizácie irackého problému. Pre Slovenskú republiku je to neperspektívne. Pochopili to už viaceré štáty zúčastnené na okupácii Iraku. Odchádzajú odtiaľ. Je potrebné, aby vláda Slovenskej republiky rýchlo vytriezvela, pokiaľ nebude viac zbytočných obetí na životoch. Vráťme sa z kratšej cesty domov a rozmýšľajme. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Šimko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Šimko.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Asi logické by bolo, keby sme boli prerokúvali ten pôvodný bod programu, ktorý sme mali na našom zasadnutí, teda myslím na správu o situácii v Iraku, možno by sme sa aj podrobnejšie zaoberali touto situáciou, ale asi každému je známe, ako sa situácia vyvíja.

Ja chcem len pripomenúť skupine poslancov, ktorí sa podpísali pod tento návrh, že aj pri rozhodovaní nášho klubu bol väčšinový názor nie, ale predsa rešpektujeme rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky a jednoducho si musíme uvedomiť, že máme tu spoluzodpovednosť teraz za riešenie bezpečnosti a stability v Iraku. Treba vyjadriť aj nádej, že po prevzatí moci dočasnou irackou vládou v júni 2004 sa podarí stabilizovať bezpečnostnú situáciu v krajine a úspešne doviesť Irak k slobodným parlamentným voľbám. Je možno aj dobré, že sme schválili v Národnej rade uznesenie, ktorým bola vykonaná reorganizácia ženijnej odmínovacej roty s navýšením profesionálnych vojakov za účelom posilnenia obrany a ochrany našich príslušníkov pri plnení úloh.

Treba teda len veriť, že prítomnosť mnohonárodných síl v Iraku prispeje ku skorej stabilite a udržaniu bezpečnosti v Iraku a budeme môcť skoro ukončiť pôsobenie ozbrojených síl Slovenskej republiky v tejto operácii. V súčasnosti asi nie je čas, aby sme podporili tento návrh skupiny poslancov Národnej rady. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc, môžete reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán Šimko, ja len s vami môžem súhlasiť, len chcem pripomenúť, že bodaj by ste mali pravdu, že budú slobodné voľby a že sa problém vyrieši. Ale musím vám povedať, nebude mieru medzi Tigritom a Eufratom, pokiaľ tam budú koaličné vojská. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, dámy a páni, diskutujeme tu o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ukončeniu pôsobenia našich vojakov v Iraku, je to tlač 808.

Nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN prijatá 8. júna 2004 pod č. 1546 v čl. II hovorí, že 30. 6. 2004 sa skončí okupácia Iraku. To znamená, že Bezpečnostná rada OSN vo svojom uznesení potvrdila, že koaličné vojská v Iraku boli okupačné. Jednoznačne to potvrdil aj generálny tajomník OSN Kofi Annan dňa 15. 9. 2004, ktorý po prvýkrát priamo a oficiálne vyhlásil, že vojna v Iraku je nelegálna a porušuje Chartu OSN.

Nebudem opakovať ďalšie dôvody na ukončenie pôsobenia našich vojakov v Iraku, ani ich netreba, myslím si, že každý normálny človek to chápe. Generálny tajomník OSN Kofi Annan to povedal veľmi jasne.

Naši vojaci boli vyslaní do Iraku bez mandátu OSN. Ja by som pripomenul, čo to znamená a čo z toho vyplýva. Znamená to, že Slovensko spolu s koaličnými vojskami sa v Iraku dopustilo vojenskej agresie, vojenskej okupácie, že vojna v Iraku bola a je zločin proti ľudskosti a všetci predstavitelia štátov, ktoré poslali vojakov do Iraku, by mali byť súdení medzinárodným súdom. Že v Iraku koaličné vojská zabili tisícky civilných obyvateľov a všetci predstavitelia štátov, ktoré poslali vojakov do Iraku, sú zodpovední za tieto zločiny. Platí to aj pre vládu Slovenskej republiky, aj pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí hlasovali za vyslanie našich vojakov do Iraku. A bude to platiť aj pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nebudú hlasovať za stiahnutie našich vojakov z Iraku.

Pripomenul by som, že do Iraku poslalo vojakov 33 štátov, z toho 30 len symbolicky. 150 štátov to odmietlo, medzi nimi sú napríklad Kanada, Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Fínsko, Grécko, Švédsko, Rakúsko, Švajčiarsko. Prečo tieto štáty odmietli vyslať vojakov do Iraku? Prečo nechceli "bojovať v Iraku za demokraciu, za slobodu, za dodržiavanie ľudských práv a proti terorizmu"? Pretože vedeli, že je to zločin. Prečo sa Slovensko nepostavilo medzi tieto demokratické, kultúrne a civilizované krajiny? Prečo Slovensko poslalo vojakov do Iraku? Neviem, ale myslím si, že predstavitelia Slovenska predpokladajú, že za ich servilnosť budú spojenci držať nad nimi ochrannú ruku.

Komunistická strana Slovenska je proti tomu, aby sa Slovensko pridávalo stále na stranu vojenských agresorov. Bohužiaľ, Slovensko sa k nim pridalo a už druhýkrát. Po prvýkrát to bolo v roku 1999 počas bombardovania Juhoslávie. Sme za to, aby sme sa v domácej a zahraničnej politike pridávali na stranu demokratických a civilizovaných štátov, ktoré som uviedol. A o tomto budeme tiež hlasovať. Budeme hlasovať, či Slovensko je slobodná, humánna, demokratická spoločnosť. Či občania Slovenska a ich vedúci predstavitelia majú zmysel pre spravodlivosť, čestnosť a dodržiavanie ľudských práv, alebo či Slovensko je len servilná krajina.

Komunistická strana Slovenska nepodporuje legitimitu bábkových vlád vytvorenú cudzími mocnosťami, a tým ani legitimitu pozvania cudzích vojakov do Iraku. Ako sme už niekoľkokrát zdôraznili, nesúhlasíme, aby vojaci robili humanitárnu pomoc. Sme aj proti humánnemu bombardovaniu, aj proti humánnym demokratickým preventívnym vojnám.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz opakujem, hlasovaním o ukončení pôsobenia našich vojakov v Iraku budeme hlasovať aj o našom strachu, o našej poddajnosti, o našej poslušnosti a o úrovni našej morálky a našej civilizovanosti. Verím, že hlasovaním za ukončenie pôsobenia našich vojakov v Iraku vyjadríme aj svoj názor, že podporujeme a uznávame Chartu OSN, že sa hlásime k dodržiavaniu Všeobecnej charty ľudských práv, že Slovenská republika sa nehlási k násiliu, ale je za mierové riešenie konfliktov. Že sme humánna a civilizovaná spoločnosť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta s faktickou poznámkou. Vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok za skončenú. Nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Ja som osobne presvedčený, že tento návrh uznesenia mal by byť doplnený o ďalší bod, a to návrh Národnej rady Slovenskej republiky na podanie žaloby do Haagu na prezidenta Spojených štátov amerických pána Busha a na predsedu vlády Veľkej Británie pána Blaira za genocídu, ktorú spôsobujú irackému ľudu. Myslím si, že keď dnes sedí Miloševič v Haagu namiesto pána Clintona, tak nemali by sa opakovať už minulé chyby a tentoraz by sme mali potrestať naozajstných vinníkov, ktorí si to zaslúžia. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Končím rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že som zdôvodnenie nášho návrhu povedala dosť obšírne, takže skutočne stručná reakcia na dve vystúpenia.

Pán poslanec Ševc, chcela by som podporiť všetko to, čo si tu povedal, ale ctenej snemovni by som chcela oznámiť, ak to náhodou ešte nevedia, ak George Bush vyhlásil niečo na adresu OSN, tak ho netreba brať vážne, myslím si, pretože lekárska komisia vydala správu, že u Georgea Busha sa prejavuje v dôsledku stareckej demencie neschopnosť vnímať realitu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, poprosil by som vás, aby ste sa správali naozaj ako ústavná činiteľka Slovenskej republiky.

D. Bollová, poslankyňa: Áno, ďakujem pekne. Myslím si, že nič proti tomu nerobím. K pánu poslancovi Šimkovi by som chcel reagovať, že chápem, že tlmočí názor Kresťanskodemokratického hnutia, ktorý nesúhlasí s naším návrhom, iné ani nemôže, je nám to jasné. My, pán poslanec, to je Slovenská republika, ale neprispejeme k vyriešeniu problému. Myslím si, že tomu ani sám neveríte, ale určite rešpektujete pre vás najvyšší zákon, ktorého jeden bod hovorí: "Nezabiješ." Nech vám pomôže pri rozhodovaní v hlasovaní. Ďakujem, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch. Ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás informovať, že členovia poslaneckého grémia, ale aj jednotliví zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí boli v pracovnej skupine na vypracovanie novelizácie zákona o rokovacom poriadku, odporúčajú na množstvo podaných pozmeňujúcich návrhov v rozprave prerušiť rokovanie o tomto bode programu a zaradiť rokovanie o návrhu ako prvý bod rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde by sme hlasovali o novele rokovacieho poriadku.

Ďalej sme sa dohodli, že vzhľadom na to, že pán minister Liška sa nemohol zúčastniť na rokovaní Národnej rady ako predkladateľ za vládu Slovenskej republiky o bode programu súvisiaceho so situáciou v Iraku, že tento bod bude zaradený ako druhý bod rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o

správe o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004, ktorú prerokúvame ako tlač 856.

Prosím predsedu výboru pána Pála Farkasa, aby predniesol návrh uznesenia.

P. Farkas, poslanec: Áno, pán predseda. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom konštatujeme, že štátny rozpočet Slovenskej republiky za I. polrok 2004 vykázal schodok vo výške 12 454 800-tisíc Sk, čo predstavuje 15,9 percenta.

Po druhé, príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 120 694 600-tisíc Sk, čo predstavuje 52 percent ich ročného rozpočtu.

Po tretie, výdavky štátneho rozpočtu dosiahli hodnotu 133 149 400-tisíc Sk, čo predstavuje 42,9 percenta ich ročného rozpočtu.

Po druhé, berie na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004.

Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu, ktorý predniesol pán predseda výboru.

(Hlasovanie.) Prítomných 74.

Páni poslanci, rokovacia sála je plná, prosím, nenúťme sa do iného spôsobu hlasovania, ktorý umožňuje rokovací poriadok. Prezentujme sa a hlasujme opäť o návrhu.

Poprosím skrutátorov, aby sa ujali svojej funkcie, spočítali prítomných poslancov v rokovacej sále. Skúsme sa prezentovať. Je nás málo. Pani poslankyňa Tóthová, poďte jednou nohou dovnútra.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v utorok prerokúvaním ďalších bodov programu. Prerušujem rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať v utorok o 13.00 hodine.

Prajem vám príjemný víkend. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.)