B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 819, spoločnú správu ako tlač 819a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Z hodnotenia doterajšej aplikácie zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, ktorý ako unifikovaný právny predpis upravoval podmienky podnikania v elektroenergetike, plynárenstve a v tepelnej energetike, vyplynula potreba podrobnejšie a samostatne upraviť podmienky podnikania v tepelnej energetike.
Oblasť podnikania v tepelnej energetike má svoje osobitosti, ktoré spočívajú najmä v tom, že výroba a rozvod tepla majú len lokálny charakter, a preto pri týchto činnostiach nedochádza ku vzniku dominantného postavenia výrobcu alebo dodávateľa tepla na celom území Slovenska. Navyše dosiahnutý stupeň diverzifikácie výroby a rozvodu tepla na Slovensku vytvára v tejto oblasti podnikania primerané podmienky na rozvoj hospodárskej súťaže a trhových síl na rozdiel od podnikania v elektroenergetike a plynárenstve, ku ktorej sa výroba a prenos, preprava a distribúcia sústreďuje do niekoľkých horizontálne alebo vertikálne integrovaných podnikov.
Uvedené skutočnosti odôvodňujú prijatie samotného zákona o tepelnej energetike. Navrhované zmeny oproti doterajšej právnej úprave podnikania sú tieto. Podnikateľ už nebude potrebovať na výstavbu sústavy tepelných zariadení na výrobu a rozvod tepla predchádzajúci súhlas ministerstva. Pokiaľ jeho investičný zámer bude v súlade s potrebami na zdroj a rozvod tepla v danom území, ministerstvo mu vydá o tom osvedčenie. Na výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom do 10 megawattov bude vydávať takéto potvrdenia už len obec.
Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vyrábajú a rozvádzajú teplo len pre vlastnú potrebu a spotrebu bez ohľadu na inštalovaný výkon ich tepelných zariadení, už nebudú na vykonávanie týchto činností potrebovať povolenie. Budú mať len povinnosť oznámiť regulačnému úradu druh a výkon svojej sústavy tepelných zariadení a miesto výkonu tejto činnosti.
Navrhovaný zákon prerokovali určené výbory v Národnej rade. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z týchto výborov sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to je úvodné slovo k poslednému z trojice energetických zákonov. Dovoľte mi, aby som sa vám touto cestou úprimne poďakoval za spoluprácu v tejto nie ľahkej trojici zákonov. Naozaj bolo to asi najťažšie legislatívne trápenie, respektívne legislatívny proces, ktorý ministerstvo hospodárstvo spolu s príslušným výborom absolvovalo. Boli to ťažké zákony a dnes stoja pred svojím schválením aj vďaka spolupráci s vami a spolupráci s gestorským výborom, ktorému by som chcel osobitne poďakovať.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu aj tohto tretieho energetického zákona. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania. Nech sa páči.
A. Přidal, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu k tomuto predmetnému zákonu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 819, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1167 z 8. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona o tepelne energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprekovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky o cenách v znení neskorších predpisov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 5. októbra 2004 a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal potrebnú podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 5. októbra 2004 a uznesením č. 464 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 13. októbra 2004 a uznesením č. 443 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 14. októbra 2004 a uznesením č. 230 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v prílohe uznesenia.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 12, 14 až 28, 31 až 53, 55 až 61, 64 až 70, 72 až 79 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. O bodoch 13, 29, 30, 62, 63, 71 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť ich a o bode 54 hlasovať s odporúčaním neschváliť ho. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 a § 73 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o tepelnej energetike a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov schváliť. Takisto mám poverenie spravodajcu podľa § 79 ods. 5 rokovacieho zákona.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ešte ústne do rozpravy? Pán spravodajca, páni poslanci Zubo, Madej. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Ako prvý vystúpi pán spravodajca, potom pán poslanec Zubo.
A. Přidal, poslanec: Páni kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh skupiny dvadsiatich poslancov, ktorý jednoducho dopĺňa pozmeňujúcu správu tak, aby tento zákon bol kompaktný a odborne bolo všetko v poriadku aj vo vzťahu s tými predchádzajúcimi dvoma zákonmi, tak ako bolo povedané. Táto trojica zákonov vlastne tvorí jeden kompaktný celok. Teda dovoľte mi predniesť tie pozmeňujúce návrhy.
Bod 1 v čl. I k § 6 ods. 1 písm. b). V § 6 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú slová: "preukázanú podľa § 5 ods. 4 a 6". Ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Druhý bod nášho pozmeňujúceho návrhu v čl. I k § 17 a § 18. § 17 a § 18 znejú: § 17 ods. 1: "Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na prípravu teplej úžitkovej vody, je povinný po a merať množstvo spotrebovaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody určeným meradlo v mieste jej prípravy, po b merať množstvo dodanej teplej úžitkovej vody na odbernom mieste určeným meradlo, ak sa odberateľ alebo konečný spotrebiteľ nedohodne s dodávateľom inak, po c dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste."
§ 17 ods. 2. Ak je dodávka teplej úžitkovej vody pre dodávateľa nehospodárna z dôvodu nízkej spotreby tepla úžitkovej vody na strane odberateľa, sa môže dodávateľ na jednej strane a odberateľ a konečný spotrebiteľ na druhej strane dohodnúť na obmedzení dodávky teplej úžitkovej vody len na určité dohodnuté dni v týždni alebo na dohodnutú dennú dobu celoročne alebo počas dohodnutého obdobia roka, prípadne sa môžu dohodnúť na zrušení dodávky teplej úžitkovej vody počas dohodnutého obdobia roka, a ak tejto dohode obmedzenie alebo zrušenie dodávky teplej úžitkovej vody nedôjde, dodávateľ je povinný zabezpečiť dodávku teplej úžitkovej vody podľa zmluvy o dodávke a odbere tepla a teplej úžitkovej vody.
§ 17 ods. 3. Dodávateľ, ktorý dodáva teplo na vykurovanie a súčasne aj na prípravu teplej úžitkovej vody a ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi, alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na vykurovanie a súčasne rozpočítava aj množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi je povinný po a dodržiavať určenú teplotu teplej úžitkovej vody u konečného spotrebiteľa, po b zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom v súlade s osobitným predpisom, po c oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo teplej úžitkovej vody termín odčítania spotreby, po d využívať na rozpočítavanie tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody určené meradlá na meranie pretečeného množstva teplej úžitkovej vody spotrebovanej konečným spotrebiteľom, po e rozpočítavať množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody podľa pravidiel rozpočítania.
Odsek 4. Ak konečný spotrebiteľ obstará na svoje náklady určené meradlo, ktoré okrem merania množstva dodaného tepla na prípravu teplej úžitkovej vody meria aj množstvo pretečenej teplej úžitkovej vody, účtuje sa dodávka teplej úžitkovej vody podľa údajov tohto určeného meradla.
Odsek 5. Konečný spotrebiteľ je povinný umožniť dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody, alebo odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody písme. a) vykonávanie jeho povinností uvedených v ods. 3, písm. b) odčítanie údajov z určených meradiel spotreby teplej úžitkovej vody v čase oznámeného termínu na odčítavanie spotreby tepla, písm. c) chrániť určené meradlo spotreby teplej úžitkovej vody pred neoprávneným zásahom, písm. d) prístup k určenému meradlu spotreby teplej úžitkovej vody za účelom jeho kontroly na nevyhnutnú dobu v termíne dohodnutom s dodávateľom alebo odberateľom.
Ods. 6 § 17. Teplotu teplej úžitkovej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 18. Dodávateľ je povinný: písm. a) ods. 1 merať množstvo dodaného tepla určený meradlom spotreby tepla na každom dohodnutom odbernom mieste a zabezpečiť overovanie určeného meradla podľa osobitného predpisu; písm. b) zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zásahu; písm. c) oznámiť písomne odberateľovi termín výmeny určeného meradla, zaznamenať údaje o vymieňanom meradle; písm. d) vykonávať mesačné odpočty určených meradiel a písm. e) vykonávať mesačne bilancie výroby tepla a dodávky tepla.
§ 18 ods. 2. Ak má odberateľ pochybnosti o správnosti merania údajov určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, požiada dodávateľa o preskúšanie. Tento je povinný do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť preskúšanie meradla. V prípade zistenia chyby na určenom meradle uhrádza náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla dodávateľ, a ak neboli na určenom meradle zistené chyby, hradí náklady spojené s preskúšaním a výmenou meradla ten, kto požiadal o preskúšanie určeného meradla.
§ 18 ods. 3. Dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo vyrobené kombinovanou výrobou tepla a elektriny je povinný: písm. a) zabezpečiť osobitné meranie množstva vyrobeného tepla a množstva vyrobenej elektrine, ako aj množstva dodaného tepla, množstva dodanej elektriny na to určenými meradlami; písm. b) vykonávať mesačne bilancie výroby a dodávky tepla a výroby a dodávky elektriny.
§ 18 ods. 4. Dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočíta množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi je povinný po a zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti toho zákona, ak všetci koneční spotrebitelia požiadajú dodávateľa alebo odberateľa, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, o zapojenie určeného meradla tepla alebo zapojenie pomerových rozdeľovačov tepla, je dodávateľ alebo odberateľ, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi, povinný zapojiť určené meradlo tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla do jedného roku od doručenia žiadosti o zapojenie týchto meradiel, ak sa dohodnú všetci koneční spotrebitelia na inom spôsobe rozpočítania množstva dodaného tepla, povinnosť zapojenia určeného meradla tepla alebo pomerových rozdeľovačov tepla nevzniká. Písm. b). Oznámiť konečnému spotrebiteľovi najmenej 15 dní pred uskutočnením odčítania údajov na určenom meradle spotreby tepla alebo pomerovom rozdeľovači tepla termín odčítania spotreby. Písm. c) využívať na rozpočítavanie množstva dodaného tepla určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače tepla na vykurovanie u konečného spotrebiteľa. Písm. d) rozpočítavať množstvo dodaného tepla podľa pravidiel rozpočítavania.
§ 18 ods. 5. Odberateľ je povinný: písm. a) umožniť dodávateľovi zapojenie, údržbu a odpojenie určeného meradla v objekte odberateľa; písm. b) umožní dodávateľovi odčítať údaje na určenom meradle; písm. c) umožní dodávateľovi zabezpečiť určené meradlo proti neoprávnenému zisku; písm. d) oznámiť bezodkladne dodávateľovi neoprávnené zásahy do určeného meradla; písm. e) oznámi najmenej 15 dní pred termínom odčítanie údajov na určenom meradle alebo pomerových rozdeľovačoch tepla konečnému spotrebiteľovi termín odčítania.
§ 18 ods. 6. Konečný spotrebiteľ je povinný: písm. a) umožniť plnenie povinností dodávateľa alebo odberateľa, ktorý rozpočíta množstvo dodaného tepla konečného spotrebiteľovi uvedených v ods. 4; písm. b) umožní dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla, a odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla, v čase oznámeného termínu odčítanie údajov z určeného meradla lebo rozdeľovačov tepla; písm. c) chrániť určené meradlá alebo pomerový rozdeľovať tepla pred neoprávneným zásychom; písm. d) oznámiť bezodkladnú poruchu alebo znehodnotenie určeného meradla alebo pomerového rozdeľovača tepla dodávateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla a odberateľovi, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi.
Odsek 7. Ak dodávateľ uskutoční dodávku tepla pre viacerých odberateľov, môže sa dodávateľ s odberateľmi dohodnúť na spoločnom meracom mieste jedným určeným meradlom.
Odsek 8. Pravidlá rozpočítavania množstva dodaného tepla ustanoví všeobecný záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Odôvodnenie tohto bodu: Ide o precíznejšie vymedzenie práv a povinností účastníkov trhu s teplom pri dodávke tepla a rozpočítavaným množstvom dodaného tepla na vykurovanie a tepla na prípravu teplej úžitkovej vody v záujme ich jednoznačného výkladu pri aplikácií v praxi.
Bod 3 v čl. I k § 31 písm. a). V § 31 písm. a) sa vypúšťajú slová "v súlade s koncepciou rozvoja vyššieho územného celku", ako aj a slová "v súlade s energetickou politikou Slovenskej republiky" sa nahrádzajú slovami "v súlade s dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky". Navrhovaná zmena vyplýva z toho, že kompetencie vyšších územných celkov v oblasti vecnej a cenovej regulácie tepla boli z príslušných ustanovení návrhu zákona vypustené a ďalej sa upresňuje názov dokumentu, ktorý vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti energetickej politiky.
Bod 4 čl. I § 31 písm. b). V § 31 písm. b) znie: "b) rozhoduje o vydaní potvrdenia o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaním tepelným výkonom do 10 megawattov s koncepciou rozvoja obce v tepelnej energetike." Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny § 12 ods. 6. Ide len o legislatívnotechnickú úpravu.
A konečne posledný bod 5 tohto nášho pozmeňujúceho návrhu k čl. I k § 39. V čl. I § 39 vrátane nadpisu znie: § 39. Vzťah zákona k všeobecnému predpisu o správnom konaní na rozhodovanie. "Podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak." Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V Bratislave 26. 10. 2004.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo a pripraví sa pán poslanec Madej.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už i na základe toho, s čím vystúpil môj predrečník, vidieť, že otázky súvisiace s bezprostredným zabezpečovaním tepla sú otázkami, ktoré sa bezprostredne týkajú každého občana našej republiky, a preto sú maximálne citlivé.
Zároveň treba konštatovať i na základe tých pripomienok a pozmeňujúcich návrhov, ktoré on predniesol, že predkladané návrhy nie sú vyčistené od možných vecí do tej miery, aby zbytočné navýšenia a náklady spojené s dodávkou tepla nešli navrub jednotlivých odberateľov, ale aby sa v maximálnej miere zabezpečovalo šetrenie týchto zdrojov a v maximálnej miere sa znížili náklady pre konečného spotrebiteľa.
V súlade i s tou filozofiou, ktorá v predchádzajúcom vystúpení bola alebo odznela, by som aj ja tiež chcel prispieť jedným pozmeňujúcim návrhom k danému zákonu, a to. Navrhujem vypustiť v čl. I § 25 ods. 2 písm. c) tento odsek a namiesto neho dať odsek v nasledujúcom znení: "Zabezpečiť jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzkovej sústavy tepelných zariadení po odberové miesto od 1. januára 2005 do 31. decembra 2006 a jedenkrát za tri roky od 1. januára 2007, ak nedôjde k podstatnej zmene technických parametrov inštalovaného výkonu skutočného odberu alebo organizovanie prevádzky sústavy tepelných zariadení o odberné miesta. V prípade takýchto zmien je dodávateľ povinný zabezpečiť overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberové miesto najneskôr do šiestich mesiacov od vykonania príslušnej zmeny."
Odôvodnenie. Vzhľadom na podstatne zmenenú periodiku zo zákona č. 70/1998 Z. z. navrhujem prechodné obdobie dvoch rokov, t. j. roky 2005 až 2006, zabezpečiť overovanie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta jedenkrát za rok a od roku 2007 zabezpečiť jedenkrát za tri roky. Navrhované znenie umožní plynuté prispôsobenie sa požiadavkám smernice Európskej únie a vyjde tak v ústrety samotným konečným spotrebiteľom a odberateľom tejto energie. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Madej. Ešte predtým s faktickou oneskorenou poznámkou pán poslanec Janiš. Nech sa páči, máte slovo.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Kratučko na predrečníka. Celý tento nový zákon o tepelnej energetike smeruje k transparentnosti ako výroby, tak distribúcie tepelnej energie. Sú tam dosť tvrdé opatrenia pre všetkých účastníkov trhu s tepelnou energiou a mám dojem, pán kolega, že váš pozmeňujúci návrh zbytočne zaťaží konečných spotrebiteľov vzhľadom na to, že tak či tak, ak toto bude vykonávať či výrobca, alebo distribútor, tak to vždy premietne do ceny tepla. A práve táto všeobecná vágna formulácia vášho pozmeňujúceho návrhu dáva túto možnosť toto vykonávať a započítavať to do nákladov ceny tepla konečnému spotrebiteľovi. Preto by som neodporúčal ctenej snemovni tento pozmeňujúci návrh prijať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na faktickú poznámku pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete reagovať.
S. Zubo, poslanec: Veľmi stručne. Ja si myslím, že niet jedného človeka v tejto miestnosti, ktorému by nebolo jasné, že všetky náklady spojené s dodávkou energie súvisia a v konečnom dôsledku platí konečný spotrebiteľ, občan tejto republiky. Ide o to, aby boli vytvorené také legislatívne podmienky, ktoré donútia výrobcov a dodávateľov tepelnej energie čo v najkratšom čase odstrániť chyby, ktoré vedú k nehospodárnosti s touto energiou. To znamená, že trvám na tom, čo som predniesol.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, teraz už konečne pán poslanec Madej, ako posledný máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi najprv krátku úvahu k § 10 - práva a povinnosti držiteľa povolenia. Myslím si, že naozaj v týchto zákonoch sa dosť všeobecne a veľmi vágne ustanovujú oprávnenia vstupovať na cudzie pozemky a de facto k zásahu do vlastníckeho práva ľudí, čo je v rozpore s právnou istotou. Preto oceňujem bod 19 spoločnej správy, ktorá má túto skutočnosť naozaj obmedziť len na zásah do vlastníckeho práva pri stave núdze a pri náhlych nehodách, takže toto obmedzenie vlastníckeho práva nebude možné uskutočniť naozaj zoširoka na základe svojvôle a toho, kto tieto oprávnenia zo zákona má. Je to ale naozaj v budúcnosti isté poučenie aj pre legislatívu ministerstva hospodárstva, aby tieto zákony nemuseli byť v takom rozsahu v parlamente menené.
Dovoľte mi ešte predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorý znie nasledovne:
Po prvé. § 21 znie: Povinný odber tepla. Odsek 1. "Odberateľ je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla pre svojich odberateľov alebo na rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom prednostne odoberať teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, ak po a cena tepla držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny na výstupe z centrálneho zdroja tepla neprevyšuje o viac ako 10 percent cenu tepla na výstupe z centrálneho zdroja tepla, po prvé, iného držiteľa povolenia na výrobu tepla, a po druhé, odberateľa, ktorému sa ukladá povinnosť podľa § 21 v prípade, že je sám držiteľom povolenia na výrobu tepla. Po b a teplonosná látka zo sústavy tepelných zariadení držiteľa povolenia na výrobu tepla je zhodná s teplonosnou látkou v sústave tepelných zariadení tohto odberateľa."
Odsek 2. V prípade, ak podmienky podľa ods. 1 spĺňa viac držiteľov povolenia na výrobu tepla, ktorí teplo vyrábajú z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, odberateľ je povinný prednostne odoberať teplo od toho držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, ktorého cena tepla na výstupe z centrálneho zdroja je nižšia, ustanovenie ods. 1 písm. b) tým nie je dotknuté.
Odsek 3. Úrad na žiadosť držiteľa povolenia tepla, ktorý vyrába teplo z obnoviteľných zdrojov energie alebo zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny prešetrí v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti dodržiavanie povinnosti podľa § 21 ods. 1 a 2 tohto zákona povinnými odberateľmi. Výsledky šetrení úrad písomne oznámi žiadateľovi. Odberatelia sú povinní poskytovať úradu na účely šetrenia potrebnú súčinnosť, najmä poskytovať mu potrebné podklady a informácie. Navrhuje sa týmto explicitne vyjadriť povinnosť odobrať teplo, ak to bude mať pozitívny cenový dopad pre konečných spotrebiteľov, teda ak cena tepla tým pádom bude pre spotrebiteľa nižšia. Takéto navrhované ustanovenie je z právnej stránky zreteľnejšie.
Druhý pozmeňujúci návrh. § 15 sa dopĺňa novým ods. 3, ktorý znie. Odsek 3. "Držiteľ povolenia na rozvoj tepla, ktorý prevádzkuje verejný rozvod tepla, je povinný za určenú alebo schválenú cenu umožniť distribúciu tepla tomu držiteľovi povolenia na výrobu tepla, ktorý o to požiada, ak teplonosná látka zo sústavy tepelných zariadení na výrobu tepla je zhodná s teplonosnou látkou vo verejnom rozvode tepla." Doterajší ods. 3 sa preznačí ako ods. 4.
A tretí pozmeňujúci návrh. § 40 ods. 7 znie: Odsek 7. "Vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov." Ide naozaj aj v tomto návrhu zákona o zásah do zmluvných právnych vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami fungovania právneho štátu vyplývajúcich z čl. I Ústavy Slovenskej republiky a ide najmä o rozpor s princípom právnej istoty a ochranu vlastníckeho práva.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Janiš ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Janiš, nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. O tom § 21, ktorý pán kolega navrhol ako povinnosť odberu energie z obnoviteľných zdrojov, tu už bola reč pri energetickom zákone a predkladateľ, minister hospodárstva jasne vysvetlil, že súčasne to nie je možné a zákon o energetike neupravuje povinný výkup energie z obnoviteľných zdrojov.
To značí, že ani v zákone o teple nemôžeme toto jednoducho nariadiť, a ak by sme to niekomu nariadili, tak na druhej strane tomu, kto to za vyššiu cenu musí vykúpiť, musíme z iných zdrojov toto kompenzovať. Je to taký dosť veľký zásah. Treba o obnoviteľných zdrojoch diskutovať a v prípade pri novele tohto zákona sa k tejto problematike vrátiť, ale nedá sa to urobiť len jedným doplňujúcim návrhom v § 21. Toto vidím ako nevykonateľné v tomto zákone, ak by tento pozmeňujúci návrh prešiel a prekvapil ma § 15. Ten, kto vlastní siete, distribučné siete na prepravu tepla je povinný ich prenajať alebo dovoliť, aby cez tieto tepelné siete aj iný výrobca tepla mohol transportovať svoju teplonosnú látku? Je to niečo obdobné ako tranzit plynu alebo tranzit elektrickej energie? Ale potom by sme museli sólo zákonom vstúpiť do vlastníckych vzťahov a dnes tieto siete sú už vo vlastníctve buď miest, alebo vo vlastníctve privátnych organizácií a neviem, akým spôsobom zasiahneme a donútime privátneho vlastníka, aby dovolil vstúpiť do siete tepelných rozvodov inému podnikateľskému subjektu. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej, nech sa páči, môžete reagovať.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Uvedenými pozmeňujúcimi návrhmi sa naozaj má chrániť aj spotrebiteľ, aby cena, za ktorú odoberá teplo, by mala byť čo najnižšia. Takže si myslím, že tieto návrhy sú v prospech konečného spotrebiteľa. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj spravodajcovi a v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 771).
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie 2002/87 ES o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi a smernicu 6/2003 ES o zneužívaní trhu a harmonizovať úpravu záložného práva k cenným papierom so smernicou Európskeho parlamentu Európskej rady o finančných kolateráloch.
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí najmä sprísnenie doterajšej úpravy manipulácie s trhom a zneužívanie dôverných informácií pri obchodovaní s investičnými nástrojmi a jej rozšírenie aj na obchody uzavierané mimo regulované trhy. Zavedenie pravidiel na vypracúvanie a šírenie investičných odporúčaní v oblasti finančného trhu, doplnenie úpravy doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi tvorenými bankami, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi, úprava niektorých ustanovení týkajúcich sa záložných práv k cenným papierom a iným finančným nástrojom za účelom zjednodušenia niektorých postupov pre záložcov a záložných veriteľov, ktorí sú verejnými orgánmi alebo verejnými inštitúciami. Súčasťou predkladaného návrhu sú aj novelizácie zákona o burze cenných papierov, zákona o kolektívnom investovaní a Občianskeho zákonníka. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda Mikloš. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Zsoltovi Komlósymu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený predsedajúci, vážený podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadku predniesol spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1135 zo 7. septembra 2004 pridelila predmetný vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 85 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 247 zo dňa 5. októbra 2004 prijal uznesenie, kde odporúča návrh zákona schváliť. Výbory pre financie, rozpočet a menu a pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prijali uznesenie, kde odporúčajú schváliť predmetný návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
K spoločnej správe v časti IV máme spolu 41 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov aj s odporúčaním gestorského výboru schváliť alebo neschváliť ich. Máte to v písomnej forme v tlači 771a. Gestorský výbor svojím uznesením tento vládny návrh zákona odporúča schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť do rozpravy za skončenú a zároveň aj rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca.
Teraz nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 772, spoločnú správu ako tlač 772a.
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, novelou sa upravuje najmä to, že so smernicou Európskej únie 2002/87 ES sa zavádza doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorého cieľom je sledovanie regulácie rizík, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne a ďalšie regulované finančné inštitúcie vystavené v dôsledku ich účasti v skupinách tvorených finančnými inštitúciami pôsobiacimi v rôznych finančných sektoroch.
Touto novelou sa ďalej ukončuje proces preberania smerníc Európskej únie, ktoré vyplývajú z komplexnej monitorovacej správy Európskej komisie za oblasť poisťovníctva v oblasti ochrany, najmä spolupoistenie, poistenie právnej ochrany a rozhodné právo pri výkone poisťovacej činnosti.
V čl. II návrhu novely sa upravuje v povinne zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade so smernicou EÚ č. 2000/26/ES povinnosť informačného strediska Slovenskej kancelárie poisťovateľov poskytnúť údaje o likvidačných zástupcoch informačným strediskám členských štátov. Návrh bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Vladimírovi Horákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Áno, ďakujem, pán predsedajúci. Spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorý teraz práve prerokúvame.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1136 zo 7. septembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z., týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z., pozmeňujúce návrhy, stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo celkom 12 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte vo svojich laviciach. Pred hlasovaním potom budem hovoriť o odporúčaniach gestorského výboru, ako k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom zaujal stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento zákon s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 499 z 18. októbra 2004 a výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Ďakujem za pozornosť. Prosím, otvorte rozpravu.