V. Veteška, podpredseda NR SR: Áno, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jeden poslanec, člen klubu Slobodného fóra, pán Jozef Hurban.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážená pani navrhovateľka, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesol veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh k návrhu poslankyne Národnej rady Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.
Tento návrh je, už som hovoril, veľmi jednoduchý a vyplýva z pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady, že nie je vhodné používať také slovné spojenie, ako je "menové riziko", a teda prednesiem ten návrh, ktorý znie takto: V článku I v § 88 ods. 2 sa slová "menovému riziku" nahrádzajú slovom "riziku". Odôvodnenie: Ide o rovnakú úpravu ako v piatom a šiestom bode návrhu zákona.
To je všetko, pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete hovoriť na záver? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 833 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 833a.
Pani poslankyňa, odôvodnite návrh zákona. Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Pán predsedajúci, ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, keďže sme v druhom čítaní, pokúsim sa naozaj veľmi skrátiť svoje vystúpenie a možno sa potom neskôr vyjadrím skôr k pozmeňujúcim návrhom, ktoré, viem, že prídu.
Tento návrh zákona je veľmi krátky, je to novela zákona č. 5/2004, ktorý potom bol ešte novelizovaný, a týka sa jednej jedinej záležitosti - umožniť ľuďom, ktorí žiadajú o predčasný starobný dôchodok a využívajú inštitút započítania podpory v nezamestnanosti, ktorú si od štátu nevzali do výpočtu svojho budúceho dôchodku, takíto ľudia sa museli doteraz hlásiť na úrade práce a následne potom na ten úrad práce chodiť a plniť aj ďalšie povinnosti, táto novela umožňuje týmto ľuďom jedným dňom sa prihlásiť na úrad práce a v ďalší deň sa odhlásiť, čím sa tieto povinnosti odbúrajú.
Možno by som sa vyjadrila k niektorým reakciám, s ktorými som sa stretla jednak vo svojom e-maili, jednak v niektorých listoch, ktoré som dostala. Niektorí budúci dôchodcovia reagovali rozhorčene, pretože mali pocit, že ich to nejakým spôsobom má diskriminovať a že ich už vyhlasujeme za takých, ktorí by nemali alebo nemohli pracovať. Nie je to tak. Možnosti sa rozširujú. Po tejto novele, ak bude schválená, sa ten-ktorý žiadateľ môže rozhodnúť, či ostane na úrade práce, alebo na ňom neostane. Ak na ňom ostane, tak musí plniť povinnosti, ktoré sú s tým spojené. Na druhej strane má výhodu v tom, že za neho štát bude platiť odvody, ktoré ho svojím spôsobom chránia. Alebo má druhú možnosť, že sa rozhodne z toho úradu práce odísť, s čím nebude mať tým pádom spojené povinnosti a tým ani napríklad výdavky u ľudí, ktorí bývali ďaleko od úradov práce, kde chodia. Takže sa vlastne možnosti rozširujú.
Už v spoločnej správe je niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Ja som so všetkými súhlasila, ale v neskorších diskusiách - a myslím, že to ukáže aj následne rozprava - sme dospeli k niekoľkým zmenám. Takže ja súhlasím so všetkými práve tak, ako budú prednesené, ako sme sa neskôr dohodli v sociálnom výbore. Ale to sa všetko dozviete. Kolegovia, prosím vás o podporu. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Kláre Sárközy, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z. (tlač 833), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spravodajskú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1166 z 9. septembra 2004 pridelila návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnenie niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 470 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 5. októbra 2004 pod č. 289. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona dňa 5. októbra 2004, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré poslanecký návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, presne ich je 5, máte ich všetci rozdané na stole.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a podľa § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.
Vážený pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu a v rozprave uvediem spôsob hlasovania. Súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvá.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu a nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa, ako prvá.
Len pre informáciu uvádzam, že písomne sa ešte do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sabolová. Potom otvorím možnosť podania ústnych prihlášok.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla návrh na zmenu návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Táto zmena sa týka čl. I. Článok I sa dopĺňa 3. novelizačným bodom, ktorý znie. Bod 3 § 64 ods. 1 znie: "Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov v rozsahu podľa odseku 2, ktorú preukázateľne bude realizovať občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)."
Krátke odôvodnenie: Ide o precizovanie ustanovenia z hľadiska aplikačnej praxe. Konkretizuje sa, že zákazku, ktorú zamestnávateľ zadá ako náhradné plnenie v prípade neplnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, musí preukázateľne realizovať občan so statusom zdravotného postihnutia podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona.
Prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako prvá vystúpi v rozprave písomne prihlásená pani poslankyňa Sabolová. (Reakcia poslankyne.) Ďakujem. Ako druhá, ale ako prvá písomne prihlásená, pani kolegyňa.
M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento predo mnou predložený pozmeňujúci návrh k zákonu vyplýva z podstaty, ktorú som predložila ja v ods. 2 § 64. Súčasne právo hendikepuje občanov so zdravotným postihnutím, umožňuje zadať zákazku merateľnú len v hodinách, pričom neuvažuje s tvorivou duševnou činnosťou, ktorú nie je možné časovo vyjadriť. Konkrétny podiel duševnej práce na splnení tej-ktorej konkrétnej zákazky je prakticky nemožné vyjadriť v hodinách. Dochádza k znemožneniu občanov zdravotne postihnutých vykonávať kvalifikovanú duševnú prácu, úročiť svoje vzdelanie a celkom odbúrava motiváciu pre tých ľudí z hľadiska rekvalifikácie, ďalšieho vzdelávania, chuti zapojiť sa do normálneho života a bežného pracovného procesu. Model náhradného plnenia v krajinách Európskej únie, ktorý hodnotí ľudskú prácu jej cenou, teda aj trhovým ohodnotením, umožní občanom so zdravotným postihnutím pracovať spôsobom, keď ich hendikep prakticky zaniká a sú celkom porovnateľní s ostatnými zamestnancami. Týmto spôsobom navyše dochádza k spätnému začleneniu týchto občanov a k uplatneniu na trhu práce.
Z tohto dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh k § 64 ods. 2, kde sa navrhuje nové znenie odseku 2: "Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa ods. 1 je potrebné zadať zákazku vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím odvádza."
Odôvodnenie: Veľmi krátko poviem. Dnes zákon hovoril, že na jedného zdravotne postihnutého, ktorého zamestnáva organizácia, je možné zadať zákazku na 1 400 hodín, čím sa veľmi vytváral tlak jednak na to, že objednávanie zákaziek bolo viazané mnohokrát na začiatok roka na to, aby si mohol zamestnávateľ vypočítať pri zamestnávaní zdravotne postihnutých, koľko hodín môžu odpracovať. Bol to jednak tlak na to, že mnohokrát zdravotne postihnutí boli tlačení na prácu za minimálnu mzdu alebo možno aj pod minimálnu mzdu. Tým, že sa zadá cena práce, je možné zamestnávať viac občanov, je možné im dať lepšiu mzdu. A práve tým pozmeňujúcim návrhom, o ktorom hovorila kolegyňa Sárközy, ešte v tom prvom odseku sa zdôrazňuje, aby zamestnávateľ, ktorý môže mať aj inú prevádzku, nielen chránenú dielňu, práce objednávané iným zamestnávateľom, ktorý nie je schopný poskytnúť zdravotne postihnutým prácu, bol povinný, aby vykonávali túto objednanú prácu zdravotne postihnutí.
Čiže si myslím, že týmito dvoma pozmeňujúcimi návrhmi zlepšujeme možnosť zamestnávať zdravotne postihnutých a aj im vytvárame lepšie ekonomické podmienky na ich prácu. A verím, že aj zamestnávatelia, ktorí takýchto ľudí zamestnávajú, to pochopia a skutočne sa zlepší aj cena práce týchto zdravotne postihnutých.
Ďakujem pekne a prosím o podporu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Kto sa, prosím, ústne hlási do rozpravy? Pán poslanec Horváth. Nikto viac. Končím možnosť ústne podaných ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec, máte slovo.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v prvom rade navrhnúť vyňatie na osobitné hlasovanie, vyňatie bodu č. 5 zo spoločnej správy.
A po ďalšie mi dovoľte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, kde navrhujem, za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie.
Čl. II:
1. V § 5 ods. 4 písmeno g) znie: "g) 25 % vdovského alebo vdoveckého dôchodku8d), ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek." Zmena sa navrhuje z dôvodu zabezpečenia rovnakého práva aj pre vdovcov.
2. Doterajší čl. II sa označuje ako čl. III.
Na základe predloženého návrhu je potrebné vykonať zmenu aj v názve zákona takto: "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete hovoriť? Nech sa páči.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem len vyjadriť podporu všetkým trom návrhom. Tie prvé dva sa týkajú otvorenia novej problematiky, takže vyjadrujem súhlas s takýmto rozšírením.
A čo sa týka tretieho bodu, tak ide práve o spomínanú dohodu, ktorú sme urobili v sociálnom výbore. Piaty bod je v spoločnej správe. Je kombináciou dvoch bodov. Keďže ten druhý sme nechceli vyňať, iba ten prvý, tak preto pozmeňujúci návrh pána Horvátha.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si? Nech sa páči.
K. Sárközy, poslankyňa: Chcem upresniť bod 5, ako došlo k tej kolízii. Tento pozmeňujúci návrh som predkladala na výbor ja, bol prijatý konsenzom všetkých prítomných poslancov.
O čo ide? Ide o to, že v novom zákone, ktorý je v platnosti od januára tohto roku, už nie je rozlíšenie čiastočný a úplný invalidný dôchodok. Lenže je tam prechodné obdobie, v ktorom to je rozlíšené. A tým, že sme prijali jednak novelu zákona o hmotnej núdzi, vypadla z toho tá skupina, kde sa môže odpočítať 25 % z dôchodku práve u tých čiastočne invalidných. Takže to bolo nedorozumenie. My sme nechceli riešiť sociálny dôchodok, ale chceli sme riešiť len čiastočný a úplný invalidný dôchodok. Toto budeme riešiť pri druhom čítaní vo vládnom návrhu zákona, ktorý príde na novembrovú schôdzu.
A ten bod 2, samozrejme, od 1. januára platí dôchodok už aj pre vdovcov, ale tu sme na toto zabudli nejakým nedopatrením, je tam len vdovský dôchodok. Takže len na vysvetlenie. Samozrejme, podporujem to, čo tu bolo prednesené, a prosím vás o hlasovanie o týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predložil pán poslanec Horváth. Ja sa potom vyjadrím pred rozpravou k tomu bodu 5. Samozrejme, gestorský výbor odporúča schváliť, ale pretože je spresňujúci pozmeňujúci návrh, tak by som prosila ten bod 5 nepodporiť a podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Horvátha.
Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A ďalším bodom programu je druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 854 a spoločnú správu máte ako tlač 854a.
Slovo má poslankyňa Mária Majdová. Prosím, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená snemovňa, v máji tohto roku sme v tejto snemovni schválili vládny návrh novely zákona o obecnom zriadení. Cieľom tejto novely okrem iného bolo aj upraviť postavenie hlavného kontrolóra a zamedziť situáciám, keď formálne kontrolór obecného zastupiteľstva síce bol, resp. funkcia hlavného kontrolóra bola obecným zastupiteľstvom formálne vytvorená, ale z rôznych dôvodov nebolo možné túto kontrolnú funkciu efektívne vykonávať. Počas úpravy textov pri rokovaní o tejto novele však došlo k situácii, že sa rôznym spôsobom upravilo postavenie hlavného kontrolóra obce a hlavného kontrolóra vyššieho územného celku, hoci v zásade postavenie týchto dvoch zložiek je rovnaké v tom, že ide o nezávislé kontrolné orgány mestských zastupiteľstiev voči štatutárnym orgánom a výkonným orgánom obce.
Aplikačná prax teda ukázala, že nejasné ustanovenia § 13 ods. 6 a § 18 ods. 1 túto nezávislosť kontrolných zložiek spochybňujú napríklad aj tým, že v súčasne platnom znení zákona sa požaduje, aby tajná voľba hlavného kontrolóra, ale len v prípade kontrolóra obce, nie v prípade kontrolóra VÚC, bola potvrdená ešte osobitným hlasovaním a osobitným uznesením. Takéto niečo nie je bežné pri žiadnej inej personálnej voľbe, a preto sme sa rozhodli tento problém odstrániť v našej novele.
Z rokovania výborov vyplynuli viaceré návrhy, ktoré máte v spoločnej správe, a ako jeden z predkladateľov vyjadrujem súhlas s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, stotožňujem sa s nimi a prosím vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, rovnako ako vás prosím o podporu celej novely.
Ďakujem za slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Mitríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 854), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa uvedený zákon, podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov.
Národná rada svojím uznesením č. 1187 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie uvedeného zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu v zmysle rokovacieho poriadku.
Návrh skupiny poslancov na vydanie uvedeného zákona prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady takto: Národnej rade odporúčajú schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 645 z 5. októbra 2004, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 391 z 10. júna 2004 a výbor pre verejnú správu uznesením č. 238 zo 14. októbra 2004.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe. Je ich celkom osem. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať: a) spoločne schváliť body 1, 2, 3, 5, 6 a 7, b) spoločne neschváliť body 4 a 8.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov k uvedenému zákonu vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákon č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Súčasne poveril ma ako spoločného spravodajcu v zmysle rokovacieho poriadku. Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre verejnú správu č. 242 z 19. októbra 2004.
Pán predsedajúci, skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Máte slovo, pán poslanec, ako prvý. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy, to len pre informáciu. A potom otvorím možnosť na ústne prihlášky.
K. Mitrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol k uvedenej novele pozmeňujúci návrh, predtým mi však dovoľte niekoľko slov k predmetnej novele a k samotnému zákonu o obecnom zriadení.
Ako bývalý predstaviteľ samosprávy, a teda aj moji kolegovia, s ktorými som komunikoval počas svojho pôsobenia v samospráve, si zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení mimoriadne vážili a ctili si ho de facto ako svoju ústavu. Dnes musím smutne konštatovať, keď prerokúvame tento zákon, že od roku 1990, teda za 14 rokov fungovania tohto zákona, bol tento zákon včítane tejto novelizácie 23-krát prerokúvaný v Národnej rade. Mali by sme sa zamyslieť nad uvedeným konaním, pretože týmto zákonom sa riadi takmer 2 900 miest a obcí na Slovensku. A skutočne musím z vlastných skúseností povedať, že pre obce a mestá je to ústava, zákon zákonov, ktorým sa musia riadiť. Preto chcem z tohto miesta vyjadriť také želanie a zároveň aj prosbu, ak v budúcnosti budeme realizovať ďalšie novely, aby sme skutočne k nim pristupovali citlivo, a ak už budeme nútení ich realizovať, aby sme ich robili skutočne čo najkomplexnejšie, v celej šírke záberu, to, čo samospráva potrebuje.
K uvedenému pozmeňujúcemu návrhu k § 18 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov: § 18 ods. 1. V § 18 ods. 1 v tretej vete za slovo "nesmie" vložiť slová "bez súhlasu obecného zastupiteľstva".
Odôvodnenie: Táto úprava zmierňuje tvrdosť voči hlavnému kontrolórovi v oblastiach ďalších možných pracovných aktivít. V prípade, že obecné zastupiteľstvo posúdi situáciu hlavného kontrolóra vo vzťahu k úväzku, môže vyjadriť súhlas s niektorými činnosťami, ktoré sú citované v zákone.
Krátke vysvetlenie. Malá obec, ktorá je do 1 000 obyvateľov, mnohokrát zamestnáva kontrolóra na úväzok 0,1 - 0,2 úväzku, mnohokrát to predstavuje sumu 1 000, 2 000, 3 000 korún a v ďalších okolitých obciach tohto kontrolóra nechcú alebo ho nezvolia. Pritom tento kontrolór je audítorom, ktorého hlavná činnosť nespočíva vo výkone kontroly na obci. Je to skôr externá činnosť, možno pomoc tejto obci, aby profesionálne riadili z účtovnej, ekonomickej stránky obec. Tak samozrejme, že ak mu zakážeme alebo že nebude môcť vykonávať svoju hlavnú činnosť, určite pre tento malý úväzok sa nevzdá hlavnej činnosti a obce zostanú bez kontrolóra.
Myslím si, že tento malý pozmeňovák bude akýmsi prechodným obdobím, pretože naším cieľom by malo byť, aby kontrolóri skutočne boli profesionalizovaní, aby nepracovali pre obce a mestá externe, ale aby boli súčasťou samosprávy, a teda sa zaoberali len touto činnosťou, pretože po prechode kompetencií, po fiškálnej decentralizácii v obciach je veľká šírka záberu povinností a v mnohých prípadoch, hlavne v tých väčších mestách, už nie je mysliteľné, aby to robil na úväzok.
Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Kto sa hlási, prosím, ústne do rozpravy? Ale predtým ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Mitríka pán poslanec Cabaj. Nech sa páči.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Na svojho predrečníka chcem reagovať iba jednou maličkou poznámkou. Samozrejme, tento návrh, ktorý predkladá, je vlastne to zlepšenie, ktoré vieme podporiť, ale na druhej strane treba povedať, že je trochu nešťastie, že to predkladá pri tejto novele zákona, ktorá je momentálne predložená. Pretože úplne otvorene hovorím, som jeden z tých, ktorí zo samosprávy vyšli, a nevidím dôvod, prečo takýmto spôsobom by sme mali kúskovať a novelizovať 369-ku. A osobne zastávam názor, že nie je potrebné túto novelu podporiť, aj keď sme pôvodne uvažovali o tom, že keď sa to dostane do druhého čítania, že bude snaha nejakým spôsobom toto zlepšiť. Ale myslím si, že tento zásah, ktorý je momentálne predkladateľmi urobený, je pre nás neprijateľný, a preto aj vyhlasujem, že nepodporíme tento návrh zákona.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová? Ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda Národnej rady, milé kolegyne, milí kolegovia, nedá mi nevystúpiť, keďže problematika verejnej správy bola predmetom môjho záujmu počas celého môjho pôsobenia na Katedre správneho a finančného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Otázkami verejnej správy som sa zaoberala vo svojej publikačnej činnosti, prednáškovej a podobne. Vravím to preto, že som stála aj pri vypracovaní zákona o obecnom zriadení. Bola som v komisii a tak, ako tu už bolo povedané, tento zákon je skutočne základný zákon pre prácu našej územnej samosprávy. Tento vstup považujem za nie najšťastnejší. Vôbec nemám pocit, že by dôvodom na zmenu malo byť to, že hlavný kontrolór sa inak potvrdzuje na VÚC a inak na obci. Vážení, uvedomme si, že obec je malá lokalita, často s nízkym počtom obyvateľov, kde určité vzťahové veci hrajú dosť veľkú úlohu. Preto si myslím, že je veľmi dobré, že potvrdenie po voľbe ešte uskutoční kolektívny orgán. Otázka kontrolóra je citlivá otázka, tak ako aj jeho výkon činnosti. A hlavne otázka odvolania hlavného kontrolóra je veľmi citlivou otázkou a myslím si, že je úplne opodstatnené, aby odvolanie hlavného kontrolóra potvrdzovalo ešte zastupiteľstvo obce.
Tak ako tu bolo povedané, na Slovensku je viac ako 9-tisíc obcí. Pri poslednej informácii to bolo, pardon, nie 9-tisíc, ale 2 900 obcí, pri poslednej informácii bolo 2 964 obcí. Rôznorodosť situácie jasne vyžaduje inú právnu úpravu, ako je to pri 8 vyšších územných celkoch. Predsa je nepomerný rozdiel právne regulovať situáciu v 8 vyšších územných celkoch, ako právne regulovať situáciu v 2 964 obciach.
Preto tento legislatívny návrh, aj keď je z dielne mojich kolegov, žiaľ, nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy po predchádzajúcich rečníkoch. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť?
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Len ku kolegovi Mitríkovi. Tento pozmeňujúci návrh akceptujem. S pani kolegyňou Tóthovou nebudem polemizovať už aj z toho dôvodu, že ja na rozdiel od nej nie som právnička a, samozrejme, nebudem z právnej roviny s ňou diskutovať. Ale napriek tomu zastávam názor, že tak kontrolór VÚC, ako kontrolór obce bez ohľadu na počet obyvateľov, ktorí do obvodu obcí alebo VÚC spadajú, jednoznačne musí byť nezávislý, či od starostu, alebo primátora, alebo od predsedu VÚC, pretože on kontroluje starostu a svoje výsledky poskytuje práve zastupiteľstvu. Čiže som presvedčená, že či na VÚC, alebo v obci musí byť nezávislý a starosta by nemal mať dosah na jeho odvolanie alebo na zablokovanie uznesenia o jeho zvolení. To je môj názor, nie som právnička. Vy ako právnička máte svoj názor a ja sa skláňam s úctou pred vašimi skúsenosťami, ale na tomto trvám a poprosím o podporu napriek všetkému. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nechcete. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne a páni poslanci, teraz nasledujú dva návrhy medzinárodných zmlúv, ktoré odôvodňuje minister zahraničných vecí. Navrhujem, aby sme rozpravu o týchto bodoch zlúčili s tým, že o každom návrhu budeme hlasovať osobitne. Prosím, je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem. Budeme sa držať podľa tohto rozhodnutia.
Teraz prosím pána ministra zahraničných vecí pána Kukana, aby odôvodnil
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy (Brusel 14. 9. 1994), tlač 828, a
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy, predstaviteľov štátov a medzinárodného personálu (Ottawa 20. 9. 1951), tlač 829.
Nech sa páči, pán minister. (Ruch v sále.) Zároveň prosím o pokoj v poslaneckej snemovni.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy.
Uvedená zmluva je súčasťou tzv. právneho acquis aliancie, ktoré bolo definované v piatej kapitole akčného plánu členstva. Zmluvnou stranou dohody sú všetky členské štáty NATO. Ide o mnohostrannú medzinárodnú zmluvu, ktorej cieľom je zabezpečiť potrebné výsady a imunity pre misie a predstaviteľov tretích štátov pri NATO. Ide najmä o misie a predstaviteľov štátov, ktoré sú členmi Partnerstva za mier a Severoatlantickej rady pre spoluprácu. Meritórnym článkom dohody je len článok 2, podľa ktorého štát, v ktorom má organizácia ústredie, teda Belgicko, poskytne misiám a personálu tretích štátov postavenie, ako má diplomatická misia a jej personál, a podobne tiež obvyklé výsady a imunity predstaviteľom tretích štátov na dočasnej misii k organizácii.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím dohody uznesením č. 2 zo 14. januára tohto roku, to znamená ešte pred nadobudnutím členstva Slovenska v aliancii, aj keď k jej podpisu došlo až po našom vstupe. Cieľom tohto postupu bolo vytvoriť podmienky na umožnenie podpisu dohody bez odkladu po uložení ratifikačných listín v Severoatlantickej zmluve. Dňa 29. júla tohto roku dohodu za Slovenskú republiku podpísal veľvyslanec Slovenskej republiky v Belgickom kráľovstve pán František Lipka.
Predkladanú dohodu možno považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, preto je po jej podpise potrebné vyslovenie súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky s touto dohodou a jej ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. Zároveň vláda citovaným uznesením odporučila Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, keďže ju možno pokladať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Dohoda nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov ani obcí. Nebude mať teda finančné vplyvy, ekonomické vplyvy, environmentálne vplyvy ani vplyv na zamestnanosť a z tohto dôvodu súčasťou materiálu nie je doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.
Na základe uvedeného sa prekladá dohoda na vyslovenie súhlasu Národnej rady, ako aj na rozhodnutie podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že predmetná dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Následne bude dohoda predložená na ratifikáciu prezidentom Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženým materiálom súhlas.
A teraz k tej druhej dohode.
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy, predstaviteľov štátov a medzinárodného personálu.
Táto medzinárodná zmluva, podobne ako predchádzajúca, je súčasťou tzv. právneho acquis, ktoré bolo definované v kapitole päť akčného plánu členstva. Aj tu sú zmluvnými stranami dohody všetky členské štáty aliancie. Ide o mnohostrannú medzinárodnú zmluvu, ktorej cieľom je zabezpečiť potrebné výsady a imunity pre Organizáciu Severoatlantickej zmluvy pre predstaviteľov štátov v organizácii a pre medzinárodný personál organizácie a expertov zúčastňujúcich sa misií pre organizáciu, a to na území každého štátu zmluvnej strany. Text obsahuje predovšetkým štandardizované ustanovenia zmluvy poskytujúcej výsady a imunity pre medzinárodné organizácie, zástupcov štátov pri tejto organizácii a úradníkov a expertov organizácie.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s uzavretím dohody uznesením č. 1 zo dňa 14. januára 2004, teda ešte pred nadobudnutím nášho členstva v aliancii. Cieľom tohto postupu bolo vytvoriť podmienky na umožnenie podpisu dohody bez odkladu po uložení ratifikačných listín v Severoatlantickej zmluve. Tretieho augusta tohto roku dohodu za Slovenskú republiku podpísal veľvyslanec Slovenskej republiky v USA pán Rastislav Káčer.
Predkladanú dohodu možno považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, preto po jej podpise je potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. Zároveň vláda citovaným uznesením odporučila Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, keďže ju možno pokladať za medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Podobne ako predchádzajúca zmluva, dohoda nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet a v súvislosti s uzavretím tejto dohody sa nepredpokladajú žiadne priame výdavky. Dohoda v budúcnosti môže mať dosah na štátny rozpočet v prípade, s ktorým počíta čl. 10 dohody, ak by organizácia na území Slovenskej republiky uskutočnila dôležitý nákup majetku na úradné použitie. (Ruch v sále.)
Slovenská republika sa v takom prípade zaväzuje, že keď to bude možné, vráti nepriame dane a poplatky, ktoré boli súčasťou ceny. Vyčíslenie vplyvov na štátny rozpočet Slovenskej republiky nie je na účely tohto materiálu možné, keďže možnosť využitia tohto ustanovenia dohody v budúcnosti je zatiaľ hypotetická. Dohoda nebude mať vplyv na rozpočty vyšších územných celkov ani obcí. Nebude mať ekonomické, environmentálne vplyvy ani vplyv na zamestnanosť.
Na základe uvedeného sa predkladá dohoda na vyslovenie súhlasu Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutie podľa článku... (Ruch v sále.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán minister, ja vás na chvíľočku preruším.
Vážené kolegyne poslankyne a poslanci...
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ja už končím.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Viem, že končíte, ale chcem vám, dovolím si pripomenúť, hovorí minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vy všetci, ktorí si robíte v tejto chvíli schôdzky a rokujete o rôznych veciach, určite sú to dôležité veci, ale opustite rokovaciu sálu a nevyrušujte! Zahraničnopolitické vystúpenie je významné vystúpenie ministra zahraničných vecí. Chcem vytvoriť ako predsedajúci tejto schôdze dôstojné prostredie na to, aby to, čo sa tu prerokúva, malo aj svoju hodnotu, aby si ľudia, ktorí to majú počúvať, aj mohli uvedomiť, o čom sa tu hovorí. Potom sa dá predpokladať, že budeme hlasovať o tom, čomu rozumieme. Ďakujem vám za porozumenie a budeme pokračovať.
Pán minister, nech sa páči.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne.
Na základe uvedeného sa predkladá dohoda na vyslovenie súhlasu Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutie podľa čl. 86 písm. d) ústavy o tom, že predmetná dohoda má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Následne bude dohoda predložená na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s predloženým materiálom.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Pavla Pašku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o týchto návrhoch vlády. To znamená, pán Paška uvediete obidve spravodajské stanoviská k týmto návrhom vlády.