K. Mitrík, poslanec: Schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 88 za, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Návrh zákona Národná rada schválila.

Poprosím teraz predsedu zahraničného výboru pána poslanca Pašku, aby uviedol návrh uznesenia k

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov pri Organizácii Severoatlantickej zmluvy (Brusel 14. 9. 1994), ktorý prerokúvame ako tlač 828.

Pán predseda, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Z rozpravy nevyplynuli žiadne pripomienky, preto dajte, pán predseda, hlasovať, prosím, o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov a rozhodla, že Dohoda o statuse misií a predstaviteľov tretích štátov je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Chcem upozorniť, že na prijatie medzinárodnej zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 122 za, 9 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

Návrh uznesenia sme schválili.

Poprosím vás, pán predseda, aby ste uviedli návrh uznesenia k

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy, predstaviteľov štátov a medzinárodného personálu (Ottawa 20. 9. 1951), ktorý prerokúvame ako tlač 829.

Nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Ani k tomuto návrhu neodzneli žiadne pripomienky. Preto vás žiadam, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas s Dohodou o statuse a rozhodla, že Dohoda o statuse Organizácie Severoatlantickej zmluvy je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 135 prítomných, 121 za, 9 proti, 5 nehlasovalo.

Návrh uznesenia Národná rada schválila.

Poprosím pána poslanca Ladányiho, aby predniesol návrh uznesenia k prerokúvanému bodu, ktorý sme prerokúvali na neverejnom rokovaní,

Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010 (tlač 868).

L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Návrh uznesenia. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 28. októbra k Programovému plánu rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010 (tlač 868): "Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2005 až 2010 ako strednodobý rámec výstavby Ozbrojených síl Slovenskej republiky."

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spoločný spravodajca Ladányi.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 109 za, 2 proti, 18 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

Návrh sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, chcem ešte poprosiť členov poslaneckého grémia, aby sme sa zišli o 16.00 hodine v zasadačke poslaneckého grémia. O 14.00 hodine budeme pokračovať pravidelným bodom programu hodina otázok, po ňom bodom interpelácie a odpovede na interpelácie a ďalej správou o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky.

Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

 

Siedmy deň rokovania

32.schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

28. októbra 2004 o 14.02 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, otváram pravidelný bod rokovania 32. schôdze Národnej rady

hodina otázok

na premiéra vlády, členov vlády a generálneho prokurátora.

Vítam na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorého prosím, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, aby odpovedali na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať za nich sám.

(Pán poslanec Mikloško, prosím, aby ste neobťažovali pána premiéra.)

Pán premiér. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci,

neprítomní by mali byť dnes iba dvaja ministri. Pán minister Liška, ktorého zastúpi pán minister Palko a pán minister Simon, ktorého zastúpi pán minister Gyurovszky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.

Pristúpime teraz k odpovediam na otázky poslancov, ktoré položili vám.

Pani poslankyňa Antošová sa vás pýta: "Dva roky vášho vládnutia malo okrem iného za následok, že z väčšinovej ste menšinová vláda. Strata 9 poslancov je len príslovečný vrchol ľadovca, ktorá odráža fakt, že dôveru občanov strácate tiež! Aké dôsledky z tejto situácie pre seba vyvodíte? Alebo sú pre vás dôležitejšie iné ukazovatele než dôvera občanov vo vás a vašu vládu?"

Nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Vážená pani poslankyňa, základná časť mojej odpovede bude spočívať vo výroku, že nie, nič pre mňa nie je dôležitejšie ako občania, ich spokojnosť a ich dôvera. Ale zároveň musím hneď jedným dychom dodať, že ani tá dôvera a ani spokojnosť sa nemeria tým, koľkých poslancov stratím, alebo koľkých poslancov získam. Meria sa celkom inými indikátormi. No a tu chcem pripomenúť tak jemne, že koniec koncov v demokracii, a Slovensko nie je nijakou výnimkou, strany poslancov strácajú. A nielen vládne strany strácajú poslancov.

No, a teraz myslím, že to najdôležitejšie, záujmy občanov a priority, ktoré sú dôležité pre mňa, pretože to bola, myslím, podstata vašej otázky. Myslím si, že najdôležitejšie je to, ako sa žije ľuďom dnes a aké sú reálne perspektívy, že sa im bude žiť zajtra, napozajtra a v budúcnosti. Nebudem vás dlho unavovať, ani nechcem zneužiť vašu otázku na propagáciu výsledkov vládnutia za ostatné roky. Ale predsa len pripomeniem také dva kľúčové ukazovatele.

Prvým je to, či ľudia majú menej roboty, alebo či roboty pribúda. A druhou, nepochybne, takou oblasťou je vývoj reálnych miezd. Pripomínam, že v roku 1999, keď vrcholili reštrukturalizačné procesy, bola miera nezamestnanosti 19,8 %, v súčasnosti sa dostala pod 14 %, a niet pochýb, že keď začnú produkovať automobilky, ale aj preto, že prichádzajú stále nové investície, je reálna šanca, že práca bude pribúdať. A nieže by jej ubúdalo.

Druhým takýmto ukazovateľom je vývoj reálnych miezd. Vo volebnom období 1999 - 2003 prvé dva roky boli veľmi ťažké, keď reálne mzdy sa prepadali. Potom sa ten vývoj obrátil. V tomto volebnom období len vlani sme zaznamenali prepad reálnych miezd o 2 % a už tohto roku reálne mzdy rastú. Na budúci rok aj najopatrnejší prognostici predpokladajú rast reálnych miezd 3,1 %.

Takže si myslím, že toto je rozhodujúce a toto bude rozhodujúce aj pre spokojnosť a dôveru občanov, a síce konkrétne výsledky, výsledky v oblasti hospodárstva, ekonomiky a životnej úrovne občanov.

Keď som premýšľal - lebo už podobnú otázku ste mi dali pred týždňom -, keď som premýšľal, čo vám dnes k tomu poviem nové, tak ma napadli súvislosti s tým, že vlastne všetkým nám by malo záležať, aby sme udržiavali reálne predpoklady na to, že sa bude hospodárstvo a životná úroveň občanov vyvíjať dobre. Za takýto základný predpoklad považujem držanie deficitu verejných financií na uzde tak, aby sa blížil k 3 %, podľa možností tesne pod 3 % hrubého domáceho produktu. A tak som si povedal, že keď vám leží na srdci záujem občanov a ich osud, bolo by veľmi dobré, keby sme sa vedeli zhodnúť nielen v takých citlivých témach, ako je, povedzme, oblasť zahraničnej politiky, kde nachádzame neraz zhodu, ale keby sme sa dokázali aj v širšom priestore zhodnúť v tom, že sa budeme snažiť hospodáriť zodpovedne, že nebudeme v parlamente podporovať populistické návrhy, ktoré prehlbujú deficit verejných financií. Tak trošku sa obávam a otvorene o tom chcem hovoriť, že s pribúdajúcimi parlamentnými voľbami bude takýchto populistických návrhov pribúdať. A bez ohľadu na to, či sme vo vláde, alebo v opozícii, ak nám naozaj ide o ľudí, ak nám naozaj ide o to, aby sme nezadlžovali občanov, alebo aby hospodárstvo rástlo zdravo a životná úroveň ľudí, aby sa naozaj trvácnejšie zlepšovala, myslím si, že takí zodpovední politici bez ohľadu na to, na ktorej strane tej deliacej čiare sa nachádzajú, či vo vládnej koalícii, alebo opozícii, by takéto návrhy podporovať nemali, ale mali by skôr podporovať návrhy, ktoré vedú k ďalšej produktivite práce, k prílevu investícií, k ďalšej stabilizácii, k prehlbovaniu reforiem.

Takže to som vám chcel povedať v odpovedi na vašu otázku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová, nech sa páči.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Pán predseda vlády, ak by som si chcela trošku zažartovať, ak dovolíte, tak vo vašej odpovedi ste nepriamo Hnutie za demokratické Slovensko vyzvali na spoluprácu, ak som tomu dobre porozumela. Ale napriek tomu ja sa vrátim k tej mojej pôvodnej otázke, ktorá vlastne smerovala asi niekam inam a vy ste trošička od nej diplomaticky odbehli.

Totižto, vy ste sa verejne priznali, že, budem vás citovať, tu i tam - také pekné citoslovie - pri získavaní podpory na prijatie vládnych návrhov zákonov v Národnej rade lobujete medzi nezávislými poslancami. To som mala dnes v dnešnej otázke na mysli. Ale vzhľadom na to, že tá skupinka je dosť úzka alebo úzko profilovaná, nemôžu byť v nej všetci odborníci na všetky oblasti, o ktorých chceme hovoriť. A vlastne predkladané reformné zákony sa týkajú vlastne všetkých oblastí, tak je celkom jasné, že ten odborný pohľad je v čoraz väčšej miere nahradzovaný politickým pohľadom. A nechcem nejako vyrypovať, to už som nepovedala ja prvá, ale, samozrejme, aj mnohí predo mnou, že ten priestor na korupciu je evidentný alebo je možný. Na toto som sa pýtala, a preto som tú otázku smerovala takýmto spôsobom. Ako chcete vysvetliť občanom tento stav?

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Aj vaša doplňujúca otázka ma presviedča, nieže som sa diplomaticky vyhol odpovedi, ale že som trafil, že som trafil do vášho uvažovania. Sama ste to konštatovali vzápätí v tej ďalšej vete. No, veď nerobím nič iné, než robia premiéri v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Pred pár dňami mi volal kolega Bondevik z Nórska a prvá odpoveď na otázku - keď viete, to obligátne - ako sa máš, tak mi povedal, no vieš, ako premiér menšinovej vlády, rokujem o štátnom rozpočte, tak v pondelok s ľavicou a v utorok s pravicou. Nič iné nerobím a v Poľsku dokonca sa aj nezávisle zorganizovali, majú aj svoje pomenovanie, ktoré mi teraz nenaskočí, ale sú nezávislí, a pritom sa organizujú a s vládou vyjednávajú. Nezamieňajme si normálne politické rokovania s korupciou. Potom je korupciou aj rokovanie akéhokoľvek politického grémia. Ak má niekto indície, nebodaj dôkazy o korupcii, mal by vedieť, ako sa má správať.

Rokujem so skupinou nezávislých poslancov, lebo sa mi zdá, že to je najrýchlejšia cesta ako dospieť k výsledku, ktorý je pre Slovensko dobrý a pritom, povedzme, dokážeme ho dosiahnuť aj v prijateľnom čase. Ale vy ste moju výzvu pochopili veľmi správne. Mne vždy bude záležať, aby sme hľadali zhodu bez toho, že by, samozrejme, som chcel obchádzať koaličných partnerov. Ale keďže nás je menej, vždy by nám všetkým malo záležať, aby sme nachádzali zhodu a smelšie aj v ďalších oblastiach, nielen, povedzme, keď ide o Irak, nielen keď ide o európsku ústavnú zmluvu, nielen keď ide o Turecko, ale keď ide aj o takú fundamentálnu otázku, či budeme žiť na sekeru, či budeme zadlžovať nielen budúcu vládu, ale aj ďalšie generácie, alebo či chceme gazdovať hospodárne, či chceme smerovať do priestoru európskej menovej únie, či chceme o 3 - 4 roky aj na Slovensku mať euro ako jednotnú menu. A bolo by nesmiernym šťastím pre Slovensko, keby tá zhoda v takejto otázke, ktorá tiež presahuje rámec jednej politickej strany alebo konkrétnej vlády, keby sme sa vedeli zhodnúť.

Prísne vzaté, nie veľmi očakávam, že dokážete podporiť zákon o štátnom rozpočte, ale tak trošku som chcel otvoriť tú diskusiu, že by som azda sa mohol nádejať, že zodpovedná časť opozície nepodporí populistické návrhy, ktoré budú naťahovať deficit verejných financií, lebo tá dlžoba nás počká. Ak sa zadlžíme, tak nás to neminie bez ohľadu, aká bude vláda, povedzme, aj po roku 2006. V tomto zmysle, myslím, že sme sa porozumeli.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem za odpoveď pani poslankyni Antošovej.

Teraz, pán premiér, vás poprosím, aby ste odpovedali na otázku pani poslankyne Diany Štrofovej, rodenej Dubovskej, aby sme vedeli, o koho ide: "Protestné akcie autobusárov svedčia o kríze a veľmi vážnych problémoch v autobusovej preprave, ktoré vznikajú na základe viacerých, aj objektívnych faktov, ku ktorým patrí nárast cien nafty. SR je dnes jeden z najdrahších štátov, čo sa týka cien pohonných hmôt. Riešenie je aj v rukách vlády. Máte ho?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa.

Najprv možno trošku teórie v dobrom, a potom možno takými vlastnými slovami zhrnutie. Najprv sa mi žiada vám povedať to, čo možno, alebo isto aj viete, a síce, že zvyšovanie cien nafty je ovplyvňované mnohými faktormi, v poslednom období zďaleka nie, povedzme, daňovými sadzbami, ale vývojom svetových cien v komoditách, na ktoré sa pýtate, rastom cien ropy na svetových trhoch.

Ako isto viete, tento faktor vláda priamo nedokáže ovplyvniť. Jediným nástrojom v rukách vlády je daňová politika, pretože súčasťou ceny pohonných hmôt je aj spotrebná daň.

Pripomínam, že táto bola u nás naposledy upravovaná k 1. augustu minulého roku, ako aj daň z pridanej hodnoty, ktorá bola od 1. januára 2004 znížená. Z toho je zrejmé, že v súčasnom období zvyšovanie cien pohonných látok nepriame dane neovplyvňujú.

Zároveň si dovolím podotknúť, že ani zníženie sadzieb spotrebných daní by negarantovalo zníženie ceny pohonných látok a tým vyriešenie problémov v autobusovej preprave. Predmetné problémy je potrebné analyzovať a uvažovať nad systémovým opatrením. Analytici aj obchodníci s ropou totiž predpovedajú ďalší nárast cien ropy a ropných produktov, čo však nie je výsledkom zvyšovania sadzby spotrebnej dane, ale jednoznačne podmienok na medzinárodných trhoch. Zvyšovanie cien ropy nie je len, takpovediac, slovenskou otázkou, ale problémom väčšiny dnešných hospodársky vyspelých krajín.

Ešte na okraj by som rád informoval o najnovšej zmene zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. Pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie je záväzná smernica o reštrukturalizácii rámcových predpisov spoločenstva na zdaňovanie energetických produktov a elektrickej energie, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára tohto roku. Ustanovuje minimálne sadzby spotrebnej dane. Vzhľadom na skutočnosť, že sadzby spotrebnej dane z minerálnych olejov na Slovensku úpravou k 1. augustu 2003 presahovali úroveň minimálnych sadzieb stanovených citovanou smernicou, nepožiadali sme o prechodné obdobie na zdaňovanie benzínu a nafty. Táto smernica umožňuje členským štátom zaviesť diferencované sadzby spotrebnej dane podľa účelu použitia minerálnych olejov. Túto možnosť Slovenská republika aj využila a do návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ktorý bol Národnou radou schválený celkom nedávno, 26. októbra, zapracovala oslobodenie zemného plynu ako pohonnej látky aj pre autobusovú dopravu.

Takže zhrniem, pani poslankyňa. Viem, kam mierite, viem, že je istá medzera, alebo, ako by som povedal, priestor na zníženie našej slovenskej spotrebnej dane, aby sa dostala na minimálnu európsku. Je istý priestor. Netvrdím, že tento priestor je nedotknuteľný, ale opatrne zvažujeme, aj vzhľadom na vývoj kurzu slovenskej koruny voči euru, aj vzhľadom na vývoj a pohyby a očakávania predikcie vývoja pohonných látok, teda nafty predovšetkým na svetových trhoch, čo máme urobiť. A trošku sme opatrní aj preto, lebo vieme, že niektoré krajiny jednorazovo znížili svoje spotrebné dane na minimálnu úroveň, ktorú predpisuje Európska únia, ale výsledok v spotrebiteľských cenách sa vôbec neprejavil - konkrétna niekoľkomesačná skúsenosť, povedzme, z Maďarskej republiky.

Takže tie očakávania ľudí, ktorí si myslia, že keby sme išli so spotrebnou daňou o tú korunu alebo dve koruny, alebo aký je ten priestor, dole, že by sa to znížilo alebo odrazilo na tých 37 korunách. Skúsenosti z tých krajín, ktoré to urobili, nepotvrdzujú, že sa tak stalo.

Všetko, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Štrofová.

D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.

Ja mám, samozrejme, ešte ďalšiu otázku súvisiacu s tým, že naozaj je to zrejme otázka pohľadu. Ja si myslím, že už Maďarsko dnes má oveľa výhodnejšie ceny pohonných hmôt, než má Slovensko. To je jeden z argumentov, kde sa ukazuje istá výhoda, istá výhodnosť. Samozrejme, súvisí to aj s ďalšími faktmi, ako je vývoj kurzov a ekonomiky, ale bez ohľadu na to tá výška ceny je tam oveľa nižšia pri palivách. Ale teší ma, že počujem od vás, že naozaj máte záujem analyzovať a do budúcna znižovať túto daň. Ja by som sa aj chcela opýtať, kedy máte naplánované ísť dole s cenou spotrebnej dane, lebo ono celkovo nielen SAD-kám to komplikuje život - a im by ste mohli pomôcť riešiť situáciu nejakou formou dotácie -, ale komplikuje to život aj ďalším, čo poskytujú tovary a služby, ktorí tieto služby predražujú. Čiže bolo by treba veľmi rýchlo konať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, prosím krátku odpoveď, pretože váš čas...

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, nemyslím si, že to je vec pohľadu, ale konkrétnych skúseností. Vy ste otvorili inú tému. Porovnávať spotrebiteľské ceny môžeme aj tak, ale to sa musíme na problém pozrieť úplne inak, cez paritu kúpnej sily a výmenné kurzy. Ale platí skúsenosť z Maďarska, ktorá hovorí, že zníženie spotrebnej dane na minimálnu sadzbu, ako stanovuje Európska únia, neviedlo k zníženiu spotrebiteľskej ceny. Toto je tá skúsenosť.

A po druhé, trošku ste posunuli význam mojej odpovede. Ja som nehovoril, že plánujeme znížiť spotrebnú daň a už vôbec vám nepoviem termín. Ja som vám len hovoril, že nie sme, viete, ako nejako "zašprajcovaní" a zvažujeme všetky alternatívy, veľmi pozorne analyzujeme vývoj v tejto oblasti. Nehovorím ani áno, nehovorím ani nie, ale v súčasnosti takýto bod nie je na programe rokovania vlády z dôvodov, ktoré som uviedol vo svojej odpovedi. Veľmi komplexná téma, myslím, že sme v tejto oblasti prešli procesom reštrukturalizácie, decentralizácie verejnej správy, nemyslím si, že dotácie sú tým efektívnym nástrojom, ktorý by definitívne riešil problém. Je to opäť širšia téma, téma harmonizácie a našich dopráv, konkurencieschopnosti aj istej vnútornej efektívnosti týchto podnikov. Všetko stojí peniaze. Dotácie sú peniaze daňových poplatníkov a s tým treba veľmi opatrne narábať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér, za odpovede na otázky poslancov. Váš čas vypršal.

Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky, ktoré boli vyžrebované.

Ako prvá sa pýta pána ministra spravodlivosti Lipšica pani poslankyňa Tóthová: "Ako vnímate ako podpredseda vlády pre legislatívu aktivity ministra školstva, ktorý pripravuje zmenu povinnej školskej dochádzky na povinné školské vzdelávanie?"

Pán minister.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, teší ma váš záujem o moje názory. Minule to bolo v oblasti médií, dnes je to v oblasti školstva.

Najskôr niečo poviem k tomu, čo pripravuje ministerstvo školstva, ktoré pripravuje obsahovú reformu školstva. Súčasťou tejto reformy má byť aj nový zákon o výchove a vzdelávaní, ktorý prinesie komplexnú zmenu výučby na školách. Zatiaľ rezort školstva pracuje len na legislatívnom zámere a nie na paragrafovanom znení zákona. V každom prípade minister školstva nevyvinul žiadnu aktivitu, iniciatívu, ani čokoľvek iné v tom smere, aby zmenil povinnú školskú dochádzku na povinné školské vzdelávanie. Minister školstva len informoval o tom, že v septembri ministerstvo školstva uzatvorilo verejnú diskusiu o zákone, do ktorej sa zapojilo 45 subjektov, ktorí predložili 385 pripomienok, pričom zazneli v rámci pripomienok aj úvahy odborníkov, aby povinnú školskú dochádzku nahradilo povinné školské vzdelávanie.

Vážená pani poslankyňa, ako podpredseda vlády pre legislatívu si uvedomujem, že ide aj o problém, ktorý má určitú ústavnú dimenziu, keďže Ústava Slovenskej republiky používa pojem "povinná školská dochádzka" v článku 42. Dnes je však podľa mňa predčasné pozerať sa na túto problematiku ako na ústavný problém, pretože v súčasnosti prebieha diskusia vo všeobecnej rovine a vôbec nie sú jasné zámery, ktoré rezort školstva v tejto oblasti bude mať. Ministerstvo spravodlivosti podporuje reformu školstva a verím tomu, že reforma školstva prinesie systém, ktorý bude efektívnejší a kvalitnejší na všetkých úrovniach, vrátane vzdelávania právnického.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči doplňujúcu otázku.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, teší ma, že ste citovali ústavu, pretože aj ja som vychádzala z ústavy. A mám obdobný názor, že ústava je záväzná a jednoznačne ustanovuje povinnú školskú dochádzku. Ja verím, že dnes už pán minister hovorí o zámere, ale na "tlačovke" 3. októbra jasne uviedol, a denník Pravda 4. 10. 2004 to aj odpublikoval: "Minister školstva Martin Fronc plánuje zrušiť povinnú školskú dochádzku." Čiže, aj prvé reakcie hovorkyne boli v tomto zmysle. Myslím, že doplňujúcu otázku pre vás nebudem mať, ale budem veľmi spokojná, keď ako podpredseda vlády Slovenskej republiky pre legislatívu zastávate ten názor, ktorý zastávate a budete ho aj realizovať, čo, samozrejme, túto avantúru pána ministra zastaví, pretože jeho hovorkyňa dávala príklady, ako je to v iných štátoch, kde je len povinné školské vzdelávanie a aké to má výhody. Takže ústup, ktorý v tomto smere na ministerstve nastal, je pre mňa potešiteľný.

Ďakujem za odpoveď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pani poslankyňa, nechcem polemizovať s citáciami v médiách, z ktorých mnohé majú relatívne limitovanú výpovednú hodnotu, ale ja neviem o žiadnej iniciatíve ministra školstva, ktorá by mala zmeniť povinnú školskú dochádzku na povinné školské vzdelávanie. Zhodneme sa ale asi na tom, že zákon môže urobiť z povinnej školskej dochádzky určité výnimky, zrejme ich robí aj dnes, spomeniem iný ústavný príklad. Článok 25 ústavy stanovuje brannú povinnosť. Ale zákon môže urobiť určité výnimky a máme mnohých, ktorí majú modré knižky, alebo ktorí, tak ako to predpokladá aj ústava, vykonávajú civilnú službu. Takže nie je možné paušálne povinnosť zrušiť, ale v niektorých prípadoch je možné stanoviť výnimky, ktoré spĺňajú určitý legitímny cieľ, ktorý má v tom-ktorom prípade zákonodarca.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za odpoveď na otázku.

Teraz poprosím pána ministra Kukana, aby odpovedal na otázku pána poslanca Jarjabka, ktorý sa vás pýta, či: "Rieši ministerstvo zahraničných vecí v pláne svojich aktivít voči zahraničným Slovákom aj zabezpečenie šírenia TV a rozhlasového šírenia v centrách slovenských komunít vo svete?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne a páni poslanci, najskôr by som sa vám chcel, pán poslanec, poďakovať za túto otázku, oceniť to, že ste ju nastolili, pretože obidvaja vieme, že ide o oblasť - ak by som to mal budovateľsky povedať -, kde nás čaká veľmi, veľmi mnoho práce a kde je ešte veľký, veľký priestor na to, aby sa táto situácia zlepšila.

Ak by som mal krátko odpovedať na vašu otázku, áno, ministerstvo túto otázku rieši a nielen v pláne, ale aj v našich súčasných aktivitách. Samozrejme, že touto otázkou sa zaoberáme spolu s rezortom kultúry a v časti telekomunikačného procesu aj s rezortom spojov. Ministerstvo zahraničných vecí, bohužiaľ, nemá vo svojej rozpočtovej kapitole priamo vyčlenené finančné prostriedky, ale ministerstvo zahraničných vecí právom je, takpovediac, na rane a prvé schytáva nespokojné reakcie našich krajanov, ktorí žijú v zahraničí.

V rámci permanentnej snahy o intenzívne kontakty s krajanskou komunitou komunikujeme na odbornej úrovni s ústrednými riaditeľmi Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie nás informoval, že od 1. januára 2005 je Slovenská televízia schopná zabezpečiť odkódovanie vysielania väčšiny svojich programov, na ktoré má doriešené svoje vlastnícke práva, napríklad noviny STV, správy a komentáre o Päť minút dvanásť, Família, Zmenáreň a podobne. To sa netýka programov, ktoré sú licencované. Čiže odkódované programy budú môcť krajania sledovať pomocou digitálneho satelitného prijímača.

V prípade Slovenského rozhlasu stále ešte nie je doriešená otázka financovania zahraničného vysielania, ktoré v mnohých prípadoch, aj keď nie primárne, zahŕňa aj krajanskú komunitu. Ja verím, že aj s pomocou Národnej rady sa nám podarí na toto vysielanie získať finančné prostriedky. V súčasnosti technický pokrok umožňuje prijímanie viacerých rozhlasových staníc aj prostredníctvom internetu, ale to, samozrejme, ide, to sú riešenia pre vyspelejšie krajiny. Iná situácia je v krajinách, kde internetizácia nepokračuje tak intenzívne. V Rumunsku napríklad majú naši krajania zabezpečený príjem niektorých televíznych staníc zo Slovenskej republiky. Podobná situácia je aj v Maďarsku v Békešskej Čabe. Náš novovymenovaný veľvyslanec Juraj Migaš zaradil medzi svoje priority šírenie televízneho signálu verejnoprávnej TV a rozhlasového signálu Slovenskej republiky aj do ďalších oblastí. Vo Vojvodine napríklad v Srbsku je to v súčasnosti riešené dvoma spôsobmi. Je tam slovenská redakcia televízie Nový Sad, ktorá vysiela svoje vlastné, ale aj prebraté programy. Cez satelit je možné sledovať spravodajskú televíziu TA 3 a niektoré stanice napríklad v Bačskom Petrovci preberajú programy z TV JOJ. Samozrejme, že pomerne dobrá je situácia v Českej republike, kde sa slovenské televízne stanice šíria aj prostredníctvom káblových rozvodov.

Zasadzujeme sa však za komplexný prístup šírenia televízneho programu. Nechceme, aby to bolo selektívne a chceme, aby išlo o signál verejnoprávnej televízie. No, samozrejme, ideálnym riešením by bolo vytvoriť televíznu stanicu, ktorá by šírila svoj program prostredníctvom satelitného signálu. Aj takéto projekty existujú, zaoberáme sa nimi, avšak ich realizácia je primárne otázkou dostupnosti finančných prostriedkov.

Toľkoto, pán predseda, k odpovedi na otázku pána poslanca Jarjabka.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči doplňujúcu otázku.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne za odpoveď, pán minister zahraničných vecí. Ja som veľmi rád, že hovoríte, že je to všeobecný problém a že dokonca aj problém parlamentu. Iste viete, že Slovenská televízia mala pokusné vysielanie satelitné, ktoré trvalo presne 24 hodín v roku, na prelome rokov 1997 a 1998. Bohužiaľ, v tomto trende akosi sa nepokračovalo. Samozrejme, chýbali finančné prostriedky. Dnes je situácia taká, že rezort kultúry v rámci svojho zákona o Slovenskej televízii už spomína aj satelitné vysielanie, ktoré by bolo skutočne veľmi prospešné vzhľadom na komunity, ktoré v zahraničí existujú.

Chcel by som sa spýtať napriek tomu všetkému, čo ste povedali, napriek tomu všetkému, že ste hovorili, že je to naša spoločná, náš spoločný problém, spomenuli ste parlament, vieme, že je to otázka finančných prostriedkov. Poraďte, akým spôsobom riešiť tento finančný problém? Poslaneckou iniciatívou finančných prostriedkov pre zahraničné vysielanie Slovenského rozhlasu a pre satelitné vysielanie Slovenskej televízie, alebo sa tým budete zaoberať priamo vo vláde? Akékoľvek riešenie v tejto chvíli, si myslím, že pre zahraničných Slovákov je dobré. Hovorím ešte raz, ide o peniaze. Ak poviete, že v parlamente má vzniknúť táto iniciatíva, tak vám dávam slovo, že pri najbližšom prerokúvaní rozpočtu na rok 2005 táto iniciatíva, samozrejme, vznikne. Len by som vás pekne prosil, aby ste to skonkretizovali.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Pán poslanec, k tomu môžem povedať, že sme mali rokovania, na základe ktorých sa vytvorila pracovná skupina, niekedy to tak býva, len treba, aby tá pracovná skupina priniesla výsledky. Čiže, ja vám môžem sľúbiť, že budem iniciatívny v tom, aby sa táto pracovná skupina, ktorá to má riešiť v spolupráci so Slovenským rozhlasom, aby sa stretla a dala konkrétny návrh, akým spôsobom budeme žiadať zabezpečenie príslušných finančných prostriedkov. Zatiaľ by som to ponechal na rovine vlády, ktorá sa rozhodne, akým spôsobom bude túto otázku riešiť.

Ďakujem za tú pomoc, ktorú ste vyjadrili.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne, pána poslanca Jarjabka.

Teraz poprosím pána ministra Kaníka, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Muškovej, ktorá sa vás pýta: "Kedy predložíte návrh na zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa?"

Pán minister, môžete odpovedať.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážená pani poslankyňa, v snahe podporiť mladé rodiny boli už prijaté legislatívne opatrenia, ktoré umožňujú každoročne zvyšovať a upravovať výšku štátnych sociálnych dávok, medzi nimi, samozrejme, tým pádom aj príspevku pri narodení dieťaťa. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 sa počíta so zvýšením tohto príspevku a ako veľké bude zvýšenie, to ukáže vývoj, a tak ako s účinnosťou každoročne od 1. septembra predložíme tento návrh. Bude to určite maximálne možné, to, čo sa maximálne dá, o toľko zvýšené to bude.

Ale chcel by som tiež pripomenúť, že toto nie je nejaké prvé zvýšenie, alebo niečo s čím teraz prichádzame. Od 1. januára 1999, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 235/1998 o príspevku pri narodení dieťaťa, ten sa poskytoval vo výške 2 celé 3-násobku súm na účely štátnych sociálnych dávok, čo predstavovalo sumu 3 110 korún. 1. januára 2004 sme už presadili novelu o životnom minime, ktorá zvýšila túto sumu na 4 000 korún. Od 1. septembra tohto roku bola suma príspevku pri narodení dieťaťa znova zvýšená na 4 320 korún. Z tohto vidno, že naozaj dochádza každoročne nie k zanedbateľnému, v rámci, samozrejme, možností, zvyšovaniu príspevku pri narodení dieťaťa a počítame s tým, samozrejme, aj naďalej.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán minister.

Myslím si, to, čo ste hovorili o zvyšovaní tohto príspevku, ukazuje, aké mizivé a mizerné je zvyšovanie tohto príspevku. Ak si porovnáme s Českou republikou, tak tam deti dostávajú plošne prepočítané na naše koruny 11 000 Sk na všetky deti.

Určite viete, že na tomto pléne bol zhodený zo stola a neodsúhlasený náš poslanecký návrh, ktorý sme predložili s pánom poslancom Madejom, kde sme navrhovali navýšenie k tomu príspevku tých 4 320 korún pri narodení prvého dieťaťa príplatok 6 000 korún. K predloženiu tohto návrhu nás viedla neutešiteľná ekonomická situácia mladých ľudí, mladých rodín, ktoré vďaka neúmerným vysokým cenám detského tovaru nedokážu často zabezpečiť pre svoje deti tie najzákladnejšie potreby. Zvlášť náročné na výdavky je práve narodenie prvého človiečika do rodiny. My vieme, čo všetko potrebuje maličké dieťatko, teda rodina pri prvom narodení dieťatka. My sme spočítali, že táto suma týchto potrieb, tých najzákladnejších, v najnižších sumách predstavuje 22 000. Z tých 22 000 vlastne vráti rodina na DPH štátu naspäť, keby sme dali tých 6 000 korún, dve tretiny. Takže, skutočne bolo to minimum. A vládni páni poslanci, som sa dopočula, že vlastne neodsúhlasili tento návrh aj vďaka vám. Vy ste hovorili, že pripravujete niečo, čo pomôže takýmto rodinám a chcem sa teda spýtať, pán minister, kedy to predložíte. A toto, čo ste povedali, tých pár halierov, čo pridávate tým rodím, to je absolútne nepostačujúce, aspoň na tie prvé deti. Poprosím odpoveď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Pani poslankyňa, ja súhlasím s vami, že situácia mnohých rodín, ktoré majú nízke príjmy, nie je radostná, s tým, samozrejme, sa dá len súhlasiť. Nemôžem však súhlasiť s názorom, že úlohou štátu je zabezpečiť dostatočný príjem pre každého, aby teda boli všetky jeho potreby uspokojené. To žiaden štát nedokáže. Jednoducho, netvrdím, že príspevok, ktorý je poskytovaný, je príspevok, ktorý zabezpečuje všetky potreby dieťaťa, ale je to len pomoc zo strany štátu v rámci jeho možností. A ináč to ani v budúcnosti nebude. Jednoducho, nemáme nafukovacie zdroje. To, čo sa vyberie na daniach od aktívnej zložky obyvateľstva, len to sa môže prerozdeliť a zvyšovanie týchto príjmov znamená viac týmto ľuďom zobrať, znížiť im čisté príjmy na báze vyšších daní. A to určite nechceme. Nemyslím si, že vedie tadiaľ cesta, že budeme zvyšovať štátne sociálne dávky a máte mylnú informáciu, pokiaľ hovoríte, že my niečo plánujeme v tomto smere pripraviť, ktoré by bolo menilo tento systém. Nie, nepripravujeme. Každoročne budeme valorizovať tieto sumy tak, ako sa bude dať, bude to možné, ale zmenu filozofie v tomto smere nijakým spôsobom nepripravujeme.

Z hľadiska návrhu, ktorý ste predkladali a ktorý bol neschválený poslancami, nie mnou, aj keď vláda k nemu zaujala stanovisko, nepovažujem ho za dobrý, pretože by okrem iného podľa mňa ešte viac deformoval nezdravé sociálne správanie sa u tej najzaostalejšej časti slovenskej populácie a viedol by k predčasným materstvám a k úplne nezodpovedným materstvám. Tadiaľto cesta skutočne nevedie a to je cesta do slepej uličky, aj keď je možno dláždená dobrými úmyslami.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď na otázku pani poslankyne Muškovej.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády a ministra financií Mikloša, aby odpovedal na otázku tej istej pani poslankyne, ktorá sa vás pýta: "Veľmi by chýbalo štátnemu rozpočtu 140 mil. Sk pre prvonarodené deti?"

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Mušková, je to vlastne otázka na tú istú tému, na ktorú odpovedal pán minister Kaník. Pán minister hovoril o tom, ako to bolo doteraz s financovaním podpory rodiny a príspevku na dieťa a ja by som povedal aj to, aké čísla sa navrhujú v návrhu verejných rozpočtov na roky 2005 - 2007, ak dovolíte.

Finančné prostriedky na štátnu sociálnu dávku príspevok pri narodení dieťaťa sa rozpočtujú v rámci jednorazových a opakovaných výdavkov zameraných na podporu rodiny. V zmysle zákona č. 235/1998 Z. z. sa výška príspevku môže zvýšiť nariadením vlády Slovenskej republiky k 1. 9. kalendárneho roka, pričom zvýšenie nie je viazané na konkrétny ukazovateľ. Na rok 2005 sa rozpočtujú výdavky zamerané na podporu rodiny v objeme 15,9 mld. korún, čo v porovnaní s rokom 2004 predstavuje zvýšenie o 900 mil. korún pri predpokladanom, a to je dôležité, stabilnom počte detí. Na tie ďalšie roky je to potom 16,5 mld. korún v roku 2006 a 17 mld. korún v roku 2007. Kvantifikácia navrhovaných výdavkových limitov na vyššie uvedený bod programu na obdobie 2005 - 2007 umožňuje každoročnú valorizáciu príspevkov vo výške inflácie tak, aby bola zachovaná ich reálna hodnota.

Nariadením vlády č. 484 z augusta tohto roka sme schválili od 1. 9. zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa zo 4 000 na 4 320 korún, teda nad očakávanou úrovňou inflácie tohto roka, teda došlo aj k miernemu reálnemu zvýšeniu tohto príspevku. Súčasne sme schválili valorizáciu všetkých príspevkov a dávok určených na podporu rodiny. Pri zohľadnení ďalších opatrení smerujúcich na podporu rodiny, a to tiež treba vidieť, že tento príspevok je len jedným z opatrení, pretože došlo k zavedeniu daňového bonusu, došlo k zníženiu sadzby na dôchodkové poistenie pre jedného z rodičov na každé nezaopatrené dieťa, došlo k tomu, že sa zaviedol vlastne odvodový bonus týmto. Celkový limit výdavkov podpory rodiny na rok 2005 je v sume 22,7 mld. korún a predstavuje medziročný nárast o 6,1 % v absolútnom vyjadrení o 1,3 mld. korún, pričom budúcoročná inflácia predpokladaná je 3 % až 3,3 % a 6,1-percentný nárast týchto prostriedkov.

Na rok 2006 by to malo byť potom 23,7 mld. korún a na rok 2007 24,4 mld. korún na podporu rodiny.

Skončil som, pán predseda.